Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-63-2023.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpený: Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: GRAND, správa bytových domov s.r.o., so sídlom Topoľčianska 74, Banka, IČO: 47 190 957, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Szabó, advokát so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, o zaplatenie 61,58 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 61,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 61,58 eura od 25.07.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Banská Bystrica dňa 19.06.2023 domáhal zaplatenia sumy 61,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 61,58 eura od 12.11.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odvodnil tým, žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.08.2020 Poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu č. 8004016008, so začiatkom poistenia odo dňa 12.08.2020 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Úhrada ročného poistného bolo vo výške 341,19 eura, v zmysle časti III Zmluvy. Nakoľko dohodnuté poistné nebolo zaplatené riadne a včas, poistná zmluva zanikla dňa 11.11.2022, t.j. po uplynutí zákonnej trojmesačnej doby od splatnosti poistného, z dôvodu neuhradenia poistného. Žalobca eviduje dlžné poistné za poskytovanú poistnú ochranu nedoplatok vo výške 61,58 eura, ktorú žalobca do podania žaloby neuhradil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 61,58 eura, úroku z omeškania v sadzbe 9,00 % p.a. zo sumy 61,58 eura od 12.11.2022 (nasledujúci deň po zániku poistenia) do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a náhradu trov konania. Spolu so žalobou žalobca predložil Poistnú zmluvu č. 800 401 6008, Oznámenie o zániku poistnej zmluvy, Všeobecné poistné podmienky.
2. Upomínací súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 34Up/391/2023 dňa 07.07.2023, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca svoju pohľadávku odvodzuje na tom základe, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.08.2020 Poistnú zmluvu poistenie zodpovednosti za škodu č. 8004016008, so
začiatkom poistenia odo dňa 12.08.2020 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, pričom úhrada ročného poistného bolo vo výške 341,19 eura. Žalovaný súhlasí s tým, že predmetná poistná zmluva bola uzatvorená, avšak túto zmluvu žalovaný uzatváral ako správca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Y. XXX P. T. B. P., čo vyplýva aj zo zmluvy. Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych, resp. iných konaniach je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania, čo však neznamená, že vlastníci bytov a nebytových priestorov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. Žalobca sa domáha úhrady poistného, ktoré mali uhradiť vlastníci bytov a nebytových priestorov. V danom prípade teda označenie žalovaného nemožno považovať za správne. Z toho dôvodu žalovaný namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. „Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačí.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Nakoľko dohodnuté poistné nebolo zaplatené riadne a včas, poistná zmluva zanikla dňa 11.11.2022, pričom ako dôkaz súdu predložil Oznámenie o zániku poistnej zmluvy zo dňa 30.11.2022, v ktorom žalobca žiada žalovaného o úhradu predmetného doplatku poistného. Poistná zmluva je považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, ak poistnú zmluvu uzaviera právnická osoba, ktorá získala povolenie vykonávať poisťovaciu činnosť na území SR, v danom prípade žalobca so spotrebiteľom, v danom prípade vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Teda pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa majú uplatniť aj na poistnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi poisťovňou (žalobcom) a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické a niekedy aj právnické osoby. Je teda nepochybné, že poistná zmluva a zmluvný vzťah z nej vyplývajúci medzi žalobcom ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zastúpených žalovaným pri jej uzatvorení ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľským vzťahom (zmluvou). Uvedené vyplýva aj zo zmluvy, keďže tá je uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda nesúhlasí s tým, a nemôže s tým súhlasiť ani súd, že podľa návrhu sa ním neuplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z toho vyplýva, že ani úroky z omeškania nemožno určiť podľa ustanovenia §1 ods. 2 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, teda úroky z omeškania zvýšenej o 9 %. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný podáva proti platobnému rozkazu odpor a navrhuje, aby súd napadnutý platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. V prípade pokračovania konania žalovaný navrhuje, aby súd návrh, resp. žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne žalovaný žiada súd, aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania.
4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný svoju argumentáciu o neopodstatnenosti nároku žalobcu zakladá na skutočnosti, že poistnú zmluvu uzatvoril ako správca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa názoru žalovaného mali dlžné poistné uhradiť práve vlastníci bytových a nebytových priestorov. V súvislosti s uvedeným žalovaný má za to, že v predmetnom konaní nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na ustanovenie § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v rámci poistnej zmluvy je povinný poistné platiť výhradne poistník. Poistník je osoba, ktorá s poisťovateľom uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť dohodnuté poistné, v tomto prípade žalovaný. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v rámci predmetného poistného vzťahu neboli v postavení poistníkov a teda im nevznikla povinnosť hradiť poistné poistiteľovi a teda im nevznikla pasívna vecná legitimácia v rámci predmetného zmluvného vzťahu. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti, resp. necíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v rámci predmetného zmluvného vzťahu je jednoznačne pasívne vecne legitimovaným výhradne žalovaný a teda námietku vecnej legitimácie žalovaného považuje za neopodstatnenú. V súvislosti s uvedeným žalobca tvrdenie žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah považuje za bezpredmetné. V rámci predmetnej poistnej zmluvy sú účastníkmi zmluvného vzťahu na oboch stranách právnické osoby. V zmysle uvedeného nie je možné preto uvedenú poistnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a teda na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať žalovaným uvedené ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Žalobca taktiež označuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu nikdy nebol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. O existencii dlžnej sumy žalobca upovedomil žalovaného upomienkou zo dňa 19.10.2022
na ktorú žalovaný nereagoval. Žalobca taktiež následne zaslal žalovanému dňa 30.11.2022 oznámenie o zániku poistenia s vyčísleným dlžným poistným. Napriek tomu, že Žalobca o vzniknutej situácii žalovaného informoval opakovane má za to, že bez ohľadu na uvedené bolo povinnosťou žalovaného hradiť poistné. Žalobca záverom dodal, že má preukázateľne za to, že žalovaný v postavení poistníka je v rámci predmetného zmluvného vzťahu jednoznačne pasívne vecne legitimovaný a teda námietku vecnej legitimácie žalovaný vzniesol neoprávnene. Žalobca taktiež v rámci príloh tohto podania preukazuje, že opakovane upozornil žalovaného na existenciu dlžnej sumy a teda jeho tvrdenie o nevedomosti o uvedenej dlžnej sume sa nezakladá na pravde. Spolu s replikou žalobca predložil Upomienku pre neplatenie poistného, Oznámenie o zániku poistnej zmluvy.
5. Na pojednávaní dňa 15.04.2024 súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z poistnej zmluvy č. 800 401 6008 uzatvorenej dňa 11.08.2020 vyplýva, že účastníci sa dohodli na poistení majetku, poistení strojných a elektronických zariadení. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 341,19 eura bez DPH (368,48 eura s DPH). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Ako poistník vystupoval žalovaný, pričom poistenými osobami je poistník (poistený č. 1) a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome pre celý rozsah zmluvy (poistení č. 2).
7. Z upomienky pre neplatenie poistného zo dňa 19.10.2022 vyplýva, že žalobca neeviduje úhradu poistného vo výške 368,48 eura.
8. Z oznámenia o zániku poistnej zmluvy č. 800 401 6008 zo dňa 30.11.2022 vyplýva, že poistná zmluva zanikla dňom 11.11.2022 z dôvodu neplatenia poistné, pričom doplatok poistného za dobu poistenie predstavuje sumu 61,58 eura.
9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poisťovateľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné), ods. 2 ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
11. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
12. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
13. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 183/1993 Z. z. zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZVB“) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo zánik schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä (a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, (b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku, (c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, (d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, (e) zásady určenia výšky platieb za správu, (f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
15. Podľa § 8b ods. 1 písm. a) ZVB pri správe domu je správca povinný (a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca a spoločenstvo zodpovedajú za záväzky vzniknuté pri výkone správy domu až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa § 5 ods. 1 písm. b).
17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Súd skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto konaní. Žalovaný uzatvoril poistnú zmluvu, je v nej označený ako poistník a má v zmysle ustanovení OZ platiť poistné (§ 796 ods. 1 OZ). Má preto hmotnoprávny vzťah k predmetnému sporu vyplývajúci z poistnej zmluvy, kedy mu z poistnej zmluvy vyplývajú povinnosti, o. i. platiť poistné, zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia sumy 61,58 eura bol podaný dôvodne, keď strany sporu uzavreli platne poistnú zmluvu dňa 11.08.2020, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a poistenie strojných a elektronických zariadení. Žalovaný sa v predmetnej poistnej zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté ročné poistné vo výške 368,48 eura s DPH. Súd má za preukázané, že poistenie zaniklo dňa 11.11.2022 v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca má v zmysle § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalovaný neuhradil dlžné poistné do zániku poistenia, teda do dňa 11.11.2022 vo výške 61,58 eura. Istina nebola žalovaným žiadnym spôsobom spochybnená. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy - istiny.
21. Súd však uvádza, že žalovaný uzatvoril poistnú zmluvu aj za vlastníkov bytov, ako vyplýva z poistnej zmluvy. V zmysle § 8b ods. 1 ZVB je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - uzatvorením poistnej zmluvy týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pokiaľ ide o charakter poistnej zmluvy, túto uzavrel správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods. 1 ZVB, ako aj zo znenia príslušných ustanovení zmluvy o výkone správy. Je však nepochybné, že poistné v konečnom dôsledku platia jednotliví vlastníci bytov (zo spoločného fondu a pod.), avšak prostredníctvom správcu. Právny vzťah založený poistnou zmluvou je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, a je potrebné ho podľa právnych predpisov ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom poistné nebolo poskytnuté v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného, ale za účelom
poistenia spoločnéhomajetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na ich spotrebiteľskom postavení nič nemení skutočnosť že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu - subjektom základného hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom tak nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov.
22. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania v tejto časti považoval súd návrh za dôvodný, keď sa stotožnil aj s vznikom omeškania s úhradou sumy 61,58 eura. Avšak súd vedený vyššie uvádzanými úvahami, priznal úrok z omeškania pre občianskoprávne vzťahy o to vo výške 9% ročne v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od dňa 25.07.2023 (9% - ný úrok požadoval aj žalobca). Žalovaný v konaní namietal, že mu upomienka nebola riadne doručená. Žalobca súdu predložil vyhotovenú upomienku, avšak nepreukázal jej doručenie žalovanému (čo i len do sféry dispozície žalovaného) a dokonca ani jej odoslanie. Žalovaný sa preto o dlžnej sume dozvedel až doručením žaloby, a to dňa 23.07.2023. Dňa 24.07.2023 mohol plniť a dňa 25.07.2023, nakoľko preukázateľne neplnil, sa dostal do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej istiny od 25.07.2023, kedy skutočne došlo k meškaniu žalovaného. V ostatnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
23. Nakoľko súd vyhodnotil vzťah predmetnej poistnej zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý treba aplikovať predpisy Občianskeho zákonníka, nepriznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Súd aj v časti žalobcom nárokovaných 40,00 eur, ako náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zamietol.
24. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, keď žalobca bol čo do istiny úspešný v celkom rozsahu. V konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
30. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).