Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_66Ek-1677-2019.pdf
PDF · 88.27 KB
Case nature
Subarea
66Ek/1677/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: LexCreditor k.s., IČO: 47 245 913, so sídlom Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava- Staré Mesto, v právnom zastúpení Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 35 906 464, so sídlom advokátskej kancelárie Karadžičová 2, 811 09 Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát - JUDr. E. Y., proti povinnému: C. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 463.728,02 Eur s príslušenstvom, vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, IČO: 42 051 444, so sídlom Exekútorského úradu Stummerová 1553, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 2425EX 779/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1677/2019 zo dňa 26. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1677/2019 zo dňa 26. októbra 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1677/2019 zo dňa 26. októbra 2020, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1370,72 EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 26.09.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/306/2017 zo dňa 16.04.2019, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 16.04.2019“), pričom exekučný titul zo dňa 16.04.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2019 a vykonateľnosť dňa 19.06.2019, a Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/306/2017 zo dňa 17.7.2019, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 17.07.2019“), pričom exekučný titul zo dňa 17.07.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2019 a vykonateľnosť dňa 11.08.2019.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 66Ek/1677/2019 dňa 17.10.2019 súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, IČO: 42 051 444, so sídlom Exekútorského úradu Stummerová 1553, 955 01 Topoľčany, ktorý ju vedie pod sp. zn. 2425EX 779/19. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 17.10.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1677/2019 zo dňa 26.10.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, čo vyšší súdny úradník odôvodnil skutočnosťou, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, v ktorej uviedol rovnaké skutočnosti ako v prípade návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný teda opätovne uviedol, že predmetný exekučný titul zo dňa 16.04.2019 bude podľa jeho názoru zrušený, nakoľko povinný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a taktiež podal návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Povinný má teda za to, že samotný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie bránia vykonateľnosti exekučného titulu, a preto rozhodnutie, na podklade ktorého sa voči nemu vedie exekúcie povinný považuje za materiálne a formálne nevykonateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal uznesenie, ktorým exekúciu zastaví.
5. Na výzvu súdu sa k sťažnosti povinného vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 22.12.2020 uvádza, že sťažnosť povinného je vecne nedôvodná, resp. neobsahuje taký dôvod, na základe ktorého by nebolo možné v exekúcii pokračovať. Oprávnený má za to, že vyšší súdny úradník svoje uznesenie riadne odôvodnil, pričom v danom prípade postupoval podľa správnych právnych noriem, ktoré následne správne aplikoval, a ktoré aj správne interpretoval. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že: „Povinný sa doručením rozsudku dňa 30.05.2019 dozvedel v zmysle CSP o vydanom rozsudku prostredníctvom zákonnej fikcie doručenia. Preto mu lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 3 CSP začala plynúť od tohto dňa. Povinnému lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uplynula dňa 14.06.2019, keďže rozsudok sa považuje za doručený povinnému dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa povinný o tom nedozvie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol povinným podaný oneskorene až dňa 05.12.2019. Tento návrh nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie. Návrh povinného bol uznesením OS KN, sp. zn. 5Cb/306/2017 z 15.1.2020 zamietnutý. Na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku nemá relevanciu a právny význam ani podané odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku.“ K samotnému návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 16.04.2019 oprávnený uvádza, že takýto návrh nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie vedenej voči povinnému. Oprávnený tak predložený exekučný titul považuje za právne spôsobilý a vykonateľný tak po materiálnej ako aj formálnej stránke. Poukazom na uvedené oprávnený navrhuje, aby sú konajúci o sťažnosti povinného túto zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
12. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho,
po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom (t.j. Rozsudkom pre zmeškanie vydaným Okresným súdom Komárno sp. zn. 5Cb/306/2017 zo dňa 16.04.2019) namieta rozpor so zákonom z údajného povinným označeného dôvodu nesplnenia podmienok na jeho vydanie, súd zdôrazňuje, že povinný mal zákonnú možnosť brániť sa v základnom konaní, a to podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo síce povinný aj urobil, avšak na tomto mieste je potrebné mať na zreteli, že dôvodmi pre ktoré povinný v základnom konaní žiadal zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškanie, sa náležite zaoberal príslušný konajúci súd, ktorý vo veci rozhodoval a návrh povinného zamietol. Súd v súvislosti s uvedeným v rámci vlastnej činnosti dotazoval Okresný súd Komárno, v akom stave je konanie o návrhu povinného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom súdu bolo oznámené že spis sa nachádza na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní povinného voči zamietnutiu jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom zamietnutí rozhodol Okresný súd Komárno dňa 15.01.2020. Bez ohľadu na vyššie uvedené, však námietky povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti (t.j. podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie a zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie o návrhu povinného a zrušenie exekučného titulu zo dňa 16.04.2019) nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
14. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom
ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
15. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
16. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
17. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
18. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
23. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd konštatuje, že oprávnený má, v tomto konaní o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1677/2019 zo dňa 26.10.2020, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3, vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za úkony právnej služby, ktoré si uplatnil, a to za písomné vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a za písomné vyjadrenie k sťažnosti povinného. Súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 1349,48 EUR (2 x 1/2 z výpočtového základu - z 463728,02 EUR) za dva úkony právnej služby, a to za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a za vyjadrenie k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2020, vo výške 21,24 EUR (2 x 10,62 EUR), čo je spolu suma 1370,72 EUR.
24. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.
25. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).