Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-79-2018.pdf
PDF · 174.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/ XXX, J., 2/ D.S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, J. L., 3/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. X, J., 4/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX J. 5/ M. I., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, J., 6/ G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.. I. XX, J. L., 7/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX/XXXX, J. L., a 8/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX J., všetci zastúpení Mgr. Ing. Evou Solčanovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, proti žalovanej: A. E. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, J., zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. novembra 2017 č. k. 8C/98/2008-867, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto: Súd určuje, že žalovaná A. E. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, J., nie je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres H., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a ktoré sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu H., odboru katastra nehnuteľností, pre katastrálne územie J., obec J., okres H., v celosti na žalovanú: na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. registra E evidované na mape určeného operátu ako: -parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, -parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XX m2, -parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXX m2, -parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere XX m2, -parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere XXX m2, -parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, -parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, -parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, -parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, -parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, -parc. č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2, -parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape ako -parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2, -parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2, -parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2.
Žalobcom 1/ až 8/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaná A. E. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, J., nie je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres H., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parc. registra E evidované na mape určeného operátu pod ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, a na LV č. XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, vedené na mene A. E. Z. v celosti. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou súdu dňa 26.6.2008 domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. J. vedených na LV č. XXXX, pôvodne vedené vo vložke č. XXXX a to - parc.č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parc.č. XXXX/ X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X vodné plochy o výmere XX m2, parc.č. XXXX/X vodné plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 , parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc.č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX, parc.č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. Dňa 22.6.2016 súd pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu žalobcov a to tak, aby súd určil, že žalovaná A. E. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, J., nie je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres H., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parc. registra E evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXXX/ X vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, a na LV č. XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XXX záhrady
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, vedené na mene A. E. Z. v celosti.
3. Žalobu odôvodnili tým, že Výmerom Osídľovacieho úradu pre Slovensko v G., odpisom vydaným Krajským národným výborom v J. č. XXXX-XXX/I.-X/XXXX ako aj dodatkom k výmeru zo dňa X.X.XXXX boli ich právnemu predchodcovi I. K. v podiele X/X k celku a jeho manželke E. I., rod. K. v podiele X/ X k celku pridelené predmetné nehnuteľnosti ako náhrada za majetok, ktorý vlastnili a zanechali v S. v rámci presídľovania osôb. Išlo o nehnuteľnosti po bývalom vlastníkovi Z. N. a manž. M. rod. S., ktorí boli v roku XXXX presídlení podľa čl. VII. Dohody č. 145/1946 Zb. o výmene obyvateľstva medzi P. a S.. Nehnuteľnosti obhospodaroval a dňa X.X.XXXX vstúpil do O. v J. a sporné nehnuteľnosti aj vniesol.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako neopodstatnenú zamietnuť poukazujúc na to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože negatórnou žalobou nie je možné dosiahnuť účel. Úlohou určovacej žaloby nie je suplovať rozhodnutia iných orgánov. Žalobcovia mali možnosť požiadať pozemkový úrad, aby ich na základe listín zapísal ako domnelých vlastníkov do evidencie nehnuteľností. Žalobcovia mohli napadnúť platnosť osvedčenia o vydržaní. Poukázala na rôzne formy výmerov tak textom ako aj formou. Nebolo produkované rozhodnutie o konfiškácii a či I. E. rod. K. je oprávneným presídlencom. V danej veci absentuje konfiškačné rozhodnutie ako aj jeho záznam v pozemkovej knihe. Dodala, že ona vlastnícke právo nadobudla na základe darovania od právneho predchodcu a teda originálnym spôsobom. Uviedla, že pri vydržaní nebolo prekážkou vydržania, že pozemky boli v užívaní N.. Q., čiže vtedajšieho Z.. Do plynutia vydržacích lehôt sa u žalovanej ako u každého iného subjektu započítava aj doba oprávnenej držby právnych predchodcov. Na strane druhej žalovaná v čase keď pozemky nadobudla bola dobromyseľná v tom, že jej tieto pozemky patria. Preto popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcov s tým, že ako dobromyseľný nadobúdateľ vychádzala pri nadobudnutí z dostupných listín a z nikým nespochybneného zápisu v kat. nehnuteľností, čo je v plnom súlade s judikatúrnou zásadou ochrany práv už nadobudnutých. Poukázala na zásadu „právo patrí bdelým" kedy žalobcovia premeškali všetky zákonné lehoty na to, aby sa domáhali svojho vlastníctva a nahradzujú to oneskorene podaním žaloby čo je neprípustné. Tak isto pokiaľ by sa nehodnotilo len dobromyseľné nadobudnutie žalovaná už po zápise do katastra splnila časovú podmienku na vydržanie nehnuteľnosti. Prídelovú listinu, ktorá by bola vkladu schopná nepredložili nielen so žalobou v tomto konaní ale nedisponovali ňou ani 6.9.2011 (čl.508) a nevedia sa preukázať do dnes ani intabuláciou tohto prídelu ani tým, že v lehote podľa vtedajších predpisov zaplatili prídelovú cenu. Z toho je možné predpokladať, že intabulácia nebola vykonaná ani pre to, že prídelová cena zaplatená nebola a žalobcovia sa skutočnej držby pridelených pozemkov neujali. O tomto svedčí aj potvrdenie, ktoré predložila protistrana a to že ani O. ako transformačný subjekt ako povinná osoba na vydanie pozemkov nemala v čase uplatnenia nároku k pozemkom žalovanou resp. inými členmi rodiny o tom, že by týmto pozemkom uplatňovali akékoľvek právo žalobcovia, naopak, aj v tom čase boli sporné nehnuteľnosti „písané na mene právnych predchodcov", čím sa myslia právni predchodcovia žalovanej a nie právni predchodcovia žalobcov. Tvrdí, že na strane žalobcov existuje vada aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žiadajú poskytnúť ochranu krajným právnym prostriedkom právam, ktoré nevedia preukázať a ktoré si mohli uplatniť v zmysle zákona v predpísaných lehotách pred podaním žaloby. Mohli sa taktiež domáhať, pokiaľ mali ten dojem o vydanie dedičstva od neoprávneného dediča alebo vydania nehnuteľnosti pri čom všeobecne určovacia žaloba tak ako je podaná je vylúčená vtedy, pokiaľ je možné použiť iný druh žaloby a podmienkou úspešnosti takejto žaloby je, že priamo výrokom rozhodnutia sa odstráni právna neistota. Ani jedna z týchto podmienok nie je splnená. Žalovaná tvrdí, že by bolo v rozpore so spravodlivosťou ak by súd poskytol ochranu žalobcom popretím vlastníckeho práva žalovanej aj s prihliadnutím na dobromyseľnosť nadobudnutia a uplynutie kvalifikovaného času XX rokov medzi zápisom vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností a podaním žaloby, z ktorej sa prvý krát dozvedela, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam si uplatňuje aj iná osoba. Do podania žaloby nebola vo vzťahu k darovaným pozemkom nikým a ničím rušená a jej vlastníctvo nebolo spochybnené. Preto žiadali, aby súd ako prejudiciálnu otázku posúdil vznik vlastníctva žalovanej predmetným pozemkom právny titul vydržania a to tak k dátumu 4.6.2003 ako aj k 6.12.2006 vzhľadom na to, že č ide o otázku podstatnú o rozhodnutí žalovaného nároku.
5. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 25.1.2012 tak, že žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a Krajský súd v Nitre uznesením č. 5Co/134/2012-599 zo dňa 13.11.2013 napadnutý rozsudok v napadnutej - vyhovujúcej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodu, že disponujú dedičskými
rozhodnutiami, ich právni predchodcovia už v minulosti sporné nehnuteľnosti zdedili, pričom dedičské rozhodnutia sú záznamu schopnými listinami, nie je možné ich spochybniť a za situácie, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je v liste vlastníctva vedená žalovaná, žalobcovia sú v stave právnej neistoty. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal iným právnym predpisom, keďže notársku zápisnicu J. XX/XX vydanú v Notárskom úrade v H. notárky S. H. dňa XX.X.XXXX bolo potrebné posúdiť podľa vtedy platného notárskeho poriadku. Z jej obsahu vyplýva, že ide o vydanie osvedčenia podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. Ďalej, že sa súd prvej inštancie nezaoberal chronológiou doplnenia výmeru. Uviedol, že sa javí, že výmer vydaný v roku XXXX je vkladuschopnou listinou, čo konštatoval i Ľudový súd a následné výmery len upresňovali pridelené parcely, teda dopĺňali pôvodný výmer. Parcely uvedené vo výmeroch vydaných v r.XXXX a XXXX nemohla žalovaná, resp. jej právny predchodca vniesť do O. v r. XXXX, pretože v r. XXXX ešte neboli pridelené. Súd má posúdiť a vysvetliť rozdiel v zápise osoby Z. N..
6. Ďalej uviedol, že odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že závery súdu prvej inštancie o platnosti výmeru č. Výmer o prídele č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX zo dňa X.X.XXXX do vlastníctva v k.ú. J., č.d. I.-X okrem iného nehnuteľnosti vedené v pkn. vl. č. XXXX z majetku bývalých vlastníkov N. Z. a manž. M. r. S., č.d. I.-X, hospodárska jednotka XXX, ktorý sa javí ako vkladuschopná listina považuje za vecne správne. Rovnako sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodu, že disponujú dedičskými rozhodnutiami, ich právni predchodcovia už v minulosti sporné nehnuteľnosti zdedili, pričom dedičské rozhodnutia sú záznamu schopnými listinami, nie je možné ich spochybniť a za situácie, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je v liste vlastníctva vedená žalovaná, žalobcovia sú v stave právnej neistoty. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že z listín uložených na MV SR, Štátny archív J. vyplýva, že výkaz nehnuteľného majetku týkajúci sa vysídlenca Z. N. a N.. bydlisko J. I.-X, č. hosp. jednotky XXX, k.ú. J., vedený pod č. „I." XXXX obsahuje údaje, kde vysídlencami boli N. Z. a manž. M. r. S., deti: N. S., A., Z. a svokra S. S. rod. G.. V časti presídlenec sú uvedené osoby: I. K. a m. E. r. K., bydlisko XXX/I.-X, právni predchodcovia žalobcov. Súčasťou výkazu sú prílohy č. X,X k č. hos.jed. XXX/J. vysídlenca N. Z. a obsahujú súpis nehnuteľného majetku, okrem iného aj nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKN vl. č. XXXX ako parc.č. XXXX, XXXXX, XXXX/X, XXXX/B., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a parc. č. XXXX/Xa, XXXX/X, XXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX. Z týchto listín potom vyplýva, že Z. N. k XX.XX.XXXX (k dátumu súpisu majetku), ktorý sám aj dňa XX.XX.XXXX podpísal (zápisnica o súpise zo dňa XX.XX.XXXX - z nej aj vyplýva, že právny predchodca žalobcov prekročil hranice transportom č. X-X-X, XX.XX.XXXX) a vlastnil nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKN vl. č. XXXX pre k.ú. J.. V pozemnoknižnom stave je uvedené, že vlastníctvo svedčí Z. N. (ženatý s S. K.) a v skutočnom stave je uvedené, že držiteľ N. Z. (ženatý S. M.) bydlisko :I.-X s poznámkou: druhý raz ženatý, prvá žena K. S. a teda presídlencom- právnym predchodcom žalobcov boli pridelené nehnuteľnosti, ktoré pôvodne vlastnil Z. N., nar. XXXX, prvýkrát ženatý s S. r. K. a druhýkrát s M. r. S..
8. Vysídlenec Z. N. a N.., bydlisko J. F.-XX, č. hosp. jednotky XXX, k.ú. J., vedený pod č. „I."XXXX mal manželku M. r. K. (a nie S. r. K.), bol narodený v r. XXXX a zomrel ako XX ročný na území N. dňa XX.X.XXXX, aj v jeho úmrtnom liste sa ako trvalý pobyt uvádza J. F.-XX. Tento Z. N. bol evidovaný ako vlastník úplne iných nehnuteľností ako sú tie, ktoré boli predmetom prídelu právnym predchodcom žalobcov. Dokonca v bode pozemnoknižný stav - poznámka je pri mene N. Z. - 6 riadkov odspodu uvedené: „ F. N. Z. (ž. S. K.)I.-X. Vzhľadom na úmrtie tohto Z. N. v r. XXXX vysídlená bola len jeho manželka N. M.- uvedené v zložke I. XXXX. Súd prvej inštancie poznamenal, že Z. N. - výkaz nehnuteľného majetku pod „XXXX" bol v r. XXXX vysídlený do S. podľa Dohody č. 145/1946 Sb. Medzi P. a S. o výmene obyvateľstva, ak by tomu tak nebolo, už dávno by sa on sám alebo jeho nástupcovia- dedičia prihlásili o nehnuteľnosti pridelené právnym predchodcom žalobcovi. V roku XXXX boli ako skutoční držitelia nehnuteľností zapísaných v PKN vl. č. XXXX pre .k.ú. J. Z. N. a manž. M. r. S., ktorá skutočnosť vyvracia tvrdenia uvedené v Notárskej zápisnici J. XX/XX, že ich mal od r. XXXX až do r. XXXX užívať G. E. (právny predchodca žalovanej) a mal ich dostať ako svadobný dar od Z. N..
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia predložili originál odpisu Výmeru č. XXXX/XXX/I.- X/XXXX, ktorý vydal Krajský národný výbor v J., dňa X.X.XXXX a XX.XX.XXXX. V predmetnom opise je aj uvedené, že "nehnuteľnosti uvedené v tomto výmere o prídele do vlastníctva sú u bývalých pkn. vlastníkov právoplatne konfiškované podľa O. č. XXX/XXXX, nar. č. 104/1945 v znení zák. č. 148/1947
Sb". V zmysle § 1 ods. 1,2 nar. č. 104/1946 Zb. n. SNR P.P. a P.R. môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nar.č.104/1945 Sb.n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR. Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Výmer o vlastníctve pôdy predložený žalobkyňou možno v súčasnosti preskúmať len v tom smere, či spĺňa všetky formálne náležitosti a či je dostatočne určitý a jasný. Nemožno preskúmať samotnú pravdivosť výmeru v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (nar. vl. č. 104/1945 Zb. v znení nar.vl. 64/1946 Zb.). Prídelové listiny boli a sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam, takže sú stále záznamu (zápisu) schopnými listinami v zmysle katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení.
10. Podľa právnych predpisov, na základe ktorých sa prideľovali pôdohospodárske nehnuteľnosti, zápisy prídelov do pozemkovej knihy mali už len charakter deklaratórny, pretože vlastníctvo prídelcov vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy alebo o prídele do vlastníctva, resp. prevzatím držby pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídeloveou listinou. Z hľadiska vlastníctva nebola v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní. Súd poznamenáva, že listiny predložené v prejednávanej veci je potrebné vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale i komplexne v ich vzájomných súvislostiach, pričom pri ich posudzovaní nemožno opomenúť ani dobu, v ktorej prebiehali ako i skutočnosť, že vo veci konal štátny orgán, u ktorého je dôvodné predpokladať, že pozná právo.
11. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre súd prvej inštancie mal za to, že Výmer o vlastníctve právneho predchodcu žalobcov zo dňa X.X.XXXX a následne jeho doplnenie zo dňa XX.XX.XXXX (vložka č. X k vl. výmeru č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX) bol vydaný oprávneným orgánom a je vkladuschopná listina. Poukázal na bod VI. výmeru písm. a), že je okrem iného možné výmer aj doplniť a takto bol doplnený dňa XX.XX.XXXX.
12. Konštatoval, že Notárska zápisnica č. J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX bola spísaná na základe žiadosti G. E., nar. XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 63 zák.č. 323/1992 Zb., teda bolo spísané Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva. Táto zápisnica nebola spísaná podľa ust. zák. č. 293/1992 Zb. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zák. č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára (ďalej len osvedčenie) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa ustanovení zák. č. 293/1992 Zb. osvedčenie notára podľa tohto osobitného právneho predpisu bolo možné vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti a na návrh držiteľa nehnuteľnosti a bolo potrebné k návrhu pripojiť písomné doklady o skutočnostiach preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, ak navrhovateľ nebol bezprostredným právnym nástupcom posledného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe, čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia. Na rozdiel od notárskej zápisnice vydávanej podľa § 63 Not. poriadku navrhovateľ k návrhu na vydanie osvedčenia podľa zák. č. 293/1992 Zb. povinne prikladal písomné doklady, čestné vyhlásenia a ak bola nehnuteľnosť v nájme, aj vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom a súčasne vyjadrenie obce.
13. Súd prvej inštancie uviedol, že z textu not. zápisnice J. XX/XX J. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX jednoznačne vyplýva, že táto je vydaná podľa ust. § 63 not. poriadku, obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje § 63 not. por. a nie náležitosti, ktoré uvádza zák.č. 293/1992 Zb. V spomínanej zápisnici notár osvedčil vyhlásenie G. E., že tento nehnuteľnosti užíva od r. XXXX, kedy tieto dostal ako svadobný dar od pôvodných vlastníkov Z. N. a M. N., avšak vzhľadom na vojnové roky darovacia zmluva a zápis v pozemkovej knihe prevedený nebol. Ďalej tam uviedol, že predmetné pozemky užíval až do roku XXXX, keď tieto pod nátlakom bol nútený vniesť do Z. J.. Táto notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie účastníka k zákonom stanoveným podmienkam vydržania a dôkazy, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností (potvrdenie K. v J. zo dňa 16.11.1992 a čestné vyhlásenie svedkov I. E. a Z. Y.). Súd prvej inštancie poukázal na prihlášku zo dňa 21.4.1992 okrem iných aj G. E., nar. XX.XX.XXXX doručenú K. J. dňa 24.4.1992 s prílohou č. 1, z ktorej vyplýva, že uviedol čísla parciel, ktoré sú predmetom konania, že sú na mene S. E. a jej priamych predkov (N.W. a manželka A.), teda vôbec sa nespomína priamy predok Z. N.. K vydaniu notárskej zápisnice neboli predložené písomné doklady o
skutočnostiach preukazujúcich spôsob získania nehnuteľností navrhovateľom, ani vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom a ani vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia, ktoré sa nevyhnutne vyžadovali na vydanie osvedčenia notára podľa zák. č. 293/1992 Zb. a preto notárska zápisnica vyššie spomínaná nemôže byť zápisnicou spísanou podľa tohto zákona. K návrhu na vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle § 63 not. poriadku boli priložené len čestné vyhlásenia dvoch svedkov a potvrdenie K. v J. zo dňa 16.11.1992, v ktorom sa potvrdzuje, že G. E., nar. XX.XX.XXXX vstúpil do O. dňa X.XX.XXXX a poľnohospodárske pozemky, ktoré spolu s rodinnými príslušníkmi žiada vrátiť žiadosťou zo dňa 21.4.1992 sú v užívaní K. O. a neboli im vydané z dôvodu, že podľa predložených dokladov pozemky sú ešte na mene ich priamych predkov. Týmto potvrdením ale nedalo vyjadrenie v pozícii nájomcu, že by G. E. bol prenajímateľom osvedčovaných pozemkov ako to vyžadoval § 5 písm. a) zák. č. 293/1992 Zb. Taktiež nebolo predložené vyjadrenie obce J. o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia. Obec J. vydala dňa 15.8.2011 stanovisko k osvedčeniu a potvrdila, že notár S. H. k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní si nevyžiadala vyjadrenie obce, v ktorom katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza a že obec nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje (§ 6 ods. 1), čo však neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie stanovených podmienok (NS SR sp. zn. 2Cdo 191/2009 zo dňa 29.11.2010). S poukazom na vyššie uvedené spomínaná notárska zápisnica nie je osvedčením notára vydaným podľa druhej časti zák. č. 293/1992 Zb. a preto nemohli nastať ani účinky nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou uplynutím lehoty XX rokov odo dňa zápisu G. E. do katastra nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. Prihláškou zo dňa 21.4.1992 G. E. a N.. žiadajú vydať pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania po vlastníkoch: Y. N. a manž. A.. Uvedené pozemky však pôvodne vlastnil pozemnoknižný vlastník Z. N. (druhá manž. M. rod. S., prvá manželka S. rod. K.) a nie Y. N. a manž. A.. Preto aj skutočnosť, že v roku XXXX uvedené nehnuteľnosti G. E. žiadal vydať po Y. N. a manž. A. nasvedčuje tomu, že žiadny svadobný dar v roku XXXX od Z. N. nedostal a preto sú vyvrátené aj vyhlásenia G. E. v notárskej zápisnici. Aj jeho tvrdenia o užívaní nehnuteľností od roku XXXX do XXXX vyvracia fakt, že v roku XXXX bola spísaná zápisnica o súpise nehnuteľného majetku, ktorú podpísal vtedajší vlastník a aj užívateľ predmetných pozemkov
- vysídlenec Z. N.. Keby tieto pozemky Z. N. ešte v roku XXXX daroval G. E. ako svadobný dar, v roku XXXX by ich Z. N. nemohol spísať ako svoj nehnuteľný majetok pred vysídlením do S.. Výkaz nehnuteľného majetku „ I."XXXX v prílohe č.X udáva skutočného držiteľa nehnuteľností v roku XXXX, ktorým je Z. N. (ž. S. M.) a nie G. E.. Z. N. mal vlastné deti a preto je nepravdepodobné, že by v roku XXXX obdaroval nehnuteľnosťami G. E. a jeho manželku. V čase vydania potvrdenia K. J. 16.11.1992 (čl. 174 v spise) nehnuteľnosti boli v užívaní K. J., ktoré tieto na žiadosť G. E. odmietlo vydať a v roku XXXX a ani pred tým ani po tom ich neužíval.
14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane G. E. absentuje nielen dobromyseľný vstup do držby nehnuteľností, ktorý je jednou zo zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva, ale absentuje aj užívanie týchto nehnuteľností G. E. v dobrej viere ako ich vlastník po zákonom stanovenú XX-ročnú vydržaciu dobu. Nikdy tieto pozemky neužíval a nemal žiadny dôvod byť presvedčený o tom, že mu tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria, pretože žiadny svadobný dar od Z. N. v podobe pozemkov nedostal. Podľa oznámenia M. M..N. zo dňa 8.6.2010 pozemky pôvodne zapísané v PKV č. XXXX sústredil do družstva I. K. N.. nar. XX.X.XXXX na základe výmeru o prídele č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX ako majetok bývalého vlastníka Z. N. žen. s S. K. a M. S. o výmere XX H. XXXX šš (XX ha XX á) v celosti, ktorý vstúpil do družstva ako člen X.X.XXXX. G. E. nar. XX.XX.XXXX vstúpil do družstva X.XX.XXXX s inou poľnohospodárskou pôdou, ktorú nadobudol dedením po svojom otcovi neb. Z. E. a celková výmera pozemkov predstavovala X,XX ha. Predmetné nehnuteľnosti nikdy G. E. neužíval, ale ani žalovaná, ktorá ich mala nadobudnúť od G. E. na základe darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX. K. J. nehnuteľnosti nikdy G. E. nevydalo do užívania, pretože nepreukázal vlastníctvo k nim (potvrdenie K. zo dňa XX.XX.XXXX). Už v čase vydania predmetnej not. zápisnice v roku 1995 nebola splnená podmienka reálnej držby a užívania nehnuteľností G. E., ktorá je jednou zo zákonných podmienok vydržania. O vydanie nehnuteľností sa s K. J. vedie aj súdny spor na tunajšom súde pôvodne pod č.k. 9C 4/93, kde dňa 29.12.1992 bol podaný návrh G. E. nar. XX.XX.XXXX a spol. o vydanie poľnohospodárskych pozemkov, majetkových podielov a na určenie vlastníckeho práva k pozemkom. Zo sobášneho listu G. E., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že tento sa dňa XX.XX.XXXX oženil s S. N., ktorej rodičia boli Y. N. a A., rod. K.. A preto aj v prihláške, resp. jej prílohe uvádza G. E. ako predkov svojej manželky Y. N. a A. (od ktorých mohli dostať svadobným darom nejaké nehnuteľnosti, avšak nie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré jeho resp. jeho manželky predchodcovia ani
nevlastnili). Tomu potom svedčí aj tvrdenie G. E. v žalobe zo dňa 28.12.1992 o vydanie pozemkov, majetkových podielov a určenie vlastníckeho práva k pozemkom a to v bode III., že predmetné poľn. pozemky sú v užívaní K. J. od X.XX.XXXX, kedy pozemky vniesol do družstva G. E. (XXXX) a jeho nebohá manželka S. E., rod. N. (XXXX-XXXX), ktorí získali ako svadobný dar od svojich rodičov v roku XXXX. Preto aj táto skutočnosť potvrdzuje, že G. E. a jeho manž. mohli dostať (možno aj dostali) ako svadobný dar nehnuteľnosti, ale len tie, ktoré vlastnili ich rodičia a to: Z. E. a Z. rod. J. (rodičia G. E., nar. XX.XX.XXXX) a Y. N. a A., rod. K. (rodičia manželky G. E.). Aj samotná žalovaná na pojednávaní dňa 23.9.2015 (prostredníctvom svojej právnej zástupkyni) potvrdila existenciu súdneho sporu medzi žalovanou a spoločnosťou M. M..N.. o vydanie nehnuteľnosti ( k darovaniu medzi G. E. a žalovanou došlo počas tohto konania - 9C 4/93, t.j. dňa 6.12.1996), vo veci nie je rozhodnuté. Teda nikdy ani žalovaná predmetné nehnuteľnosti nedržala a neužívala a nemohla k nehnuteľnostiam nadobudnúť vlastnícke právo nie len darovacou zmluvou (od nevlastníka) pre porušenie zásady „ nemo plus iuris", ale ani titulom vydržania, pretože tak u nej ako aj u jej právneho predchodcu (G. E.) absentuje dobrá viera pri nadobúdaní nehnuteľností a oprávnená a nerušená držba a užívanie nehnuteľností. 15. S poukazom na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie súd prvej inštancie uviedol, že tak u žalovanej ako aj jej právneho predchodcu - G. E. chýba splnenie podmienok oprávnenej, nerušenej a dobromyseľnej držby nehnuteľností, keď títo nehnuteľnosti nikdy nedržali a neužívali a preto nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam titulom vydržania. Aj keď notárska zápisnica J. XX/XX J. XX/XX zo dňa 19.4.1995 je verejnou listinou - je to písomný dokument, na ktorom je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. V danom prípade sa však preukázal opak uvedený v spomínanej not. zápisnici. Poukázal na to, že z potvrdenia notárskeho úradu S. J. zo dňa 2.7.2010 vyplýva, že notárska zápisnica J. XXX/XX zo dňa 4.6.1993 o vyrovnaní dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva bola zaslaná dňa 11.6.1993 Správe katastra a doručené dňa 12.7.1993 a preto nie je zrejmé prečo vlastnícke právo nebolo zapísané (na druhej strane tejto not. zápisnice o osvedčení v bode X. je uvedené, že „ toto osvedčenie je podkladom pre zápis vlastníctva do katastra.
16. V katastrálnom území J. boli vykonané jednoduché pozemkové úpravy (ďalej len JPU) podľa zák. č. 330/1991 Zb., do obvodu ktorých bola zahrnutá aj pôvodná parcela reg. "E" č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nadobúda vlastnícke právo k novým pozemkom. Išlo o tieto nové parcely reg. „C": č. XXXX/ XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2 namiesto parc.reg. „E" č. XXXX- orná pôda o výmere XXXX m2. Parcely reg. „C": č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú v súčasnosti zapísané na mene žalovanej v podiele X/X. K ostatným novovytvoreným parcelám reg. „C" XXXX/XXX,XXX,XXX má žalovaná evidované spoluvlastnícke právo spolu so svojim otcom F.. G. E., pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej k tým to parcelám zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. J. je XXXX/XXXX k celku. Žalovaná bola účastníčkou JPU a mala dve parcely vo výlučnom vlastníctve a to parc. č. XXXX a XXXX- túto iba v časti. Žalovaná chcela preniesť parc. č. XXXX do bloku X, do lokality určenej na výstavbu RD, žiadala stavebné pozemky a poľnohospodársku pôdu, ktorú chcela v blízkosti rodinných príslušníkov. Pôvodnej parcele by sa približovali z bloku XE XXXX/XXX,XXX,XXX,XXX. Pri projekte nemali spracovatelia vedomosť o tom, že sa vedie súdne konanie ohľadne sporných parciel a ani zápis v katastri nebol, v opačnom prípade by sa s pôvodnou parcelou nehýbalo, jedine tvar by sa mohol meniť. Iba S. E., matka žalovanej mala jednu parcelu v bloku X a tam uviedla, že prebieha súdny spor. V JPU sa sceľujú pozemky schválením projektu a zanikajú pôvodné pozemky a vlastnícke práva k nim a vznikajú nové pozemky s novými vlastníckymi právami.
17. Záverom súd prvej inštancie poukázal na zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest" čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď mal za to, že nebolo preukázané, že by na vydržanie nehnuteľností právnym predchodcom žalovanej bol splnený postup vyžadovaný zák.č. 293/1992 Zb., keď on sám navrhol vydanie osvedčenia podľa § 63 not. poriadku. Preto ani žalovaná nemohla vlastnícke právo nadobudnúť od nevlastníka, taktiež ani vydržaním, keď bolo preukázané, že obaja nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívali, nemali v oprávnenej držbe ani nebola preukázaná ich dobromyseľnosť. Žalobcovia disponujú vkladuschopnými listinami, ktoré ich vlastníctvo preukazujú.
18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobcovia mali vo veci plný úspech, priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
19. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil v celom rozsahu a konanie zastavil podľa § 391 ods. 1 CSP alebo postúpil vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Uviedla, že má procesné výhrady k okruhu žalobcov a výroku žaloby, súd konal nad rámec jeho zákonných kompetencií. Poukázala na výraznú nerovnováhu pri posudzovaní úkonov a prednesov strán súdom prvej inštancie, ktorá sa prejavuje v nerovnakom prístupe súdu k stranám, keď pri nerešpektovaní kontradiktórnosti konania nahrádza procesnú aktivitu žalobcov vlastnou aktivitou súdu. Podľa jej názoru aj v dôsledku uplynutia všetkých prekluzívnych lehôt nastali právne skutočnosti v jej prospech. Ďalej uviedla, že pre rozsudok nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. Nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/130/2012-675, kde je vyslovený právny názor, že účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva môžu byť len osoby živé a nie mŕtve. Preto má za to, že listiny zabezpečené do tohto konania, ktoré sa týkajú nežijúcich osôb sú dôkazmi nezákonnými, v rozpore s § 187 ods. 1 CSP s poukazom aj na § 216 ods. 1 CSP. Je teda nevyhnutné, aby súd všetky tieto nezákonne zabezpečené listiny týkajúce sa nežijúcich osôb vylúčil zo súdneho spisu a zároveň aby ustálil okruh účastníkov tohto konania s osobitným dôrazom na osobu D. N., ktorej pobyt nie je známy - osud tejto osoby nie je objasnený ani v rozsudku. Nie je objasnené postavenie žalobcov v zmysle § 75 až 78 CSP. Úlohou súdu bolo ustáliť, ktorá/ktoré zo živých osôb, ktoré sú stranami sporu, nadobudli vlastníctvo nehnuteľností, akým právnym úkonom alebo na základe akej právnej skutočnosti, prípadne akým právnym úkonom alebo na základe akej právnej skutočnosti ich vlastnícke právo sčasti alebo celkom zaniklo a k akému dňu.
20. K vecnej stránke žalovaná uviedla, že iba pozitívne určenie vlastníckeho práva je spôsobilé na zápis vyznačenia zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností, avšak iba pred uplynutím prekluzívnych lehôt, ktoré vyplývajú zo zákona. Predpokladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne, pretože platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu. Poukázala na prípis Správy katastra H. č. XXXX/XXXXXX zo dňa 6.9.2011 podľa ktorého výmer č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX nie je platný. Pokiaľ ide o originál výmeru, ten kataster ani štátny archív ani žalobcovia nemajú k dispozícii. Uviedla tiež, že žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti podľa výmeru boli vedené na matku, on s tým nič nerobil, nemal s ňou najlepšie vzťahy, tak tieto záležitosti neriešil, preto finančne ich z ich časti vyplatila. V kontexte toho súd neobjasnil čoho sa vlastne žalobcovia v súčasnosti domáhajú bez preukázania ich aktívnej legitimácie na požadovanom určení a naliehavého právneho záujmu vrátane vecnej legitimácia všetkých strán sporu, ktoré pri zapieracej žalobe podľa žalobcami uplatneného výroku absentujú. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 590/2017.
21. Podľa názoru žalovanej nezodpovedá skutkovému stavu tvrdenie žalobcov a ani súdu, že by žalobcovia zaplatili prídelovú cenu, keďže aj v dedičskom rozhodnutí XD/XXX/XX-X sa uvádza, že do dlhov dedičstva pripadla pohľadávka štátu za nevyrovnanú prídelovú cenu vo výške 7.731,- Kčs, dedičia prenechali svoje dedičské podiely matke, ktorá po ukončení dedičského konania podpíše darujúcu zmluvu v prospech štátu na nehnuteľnosti rovnajúce sa výške ceny nevyplatenej pohľadávky. To je ďalším dôkazom, prečo neboli údajne pridelené nehnuteľnosti z vložky č. XXXX prevedené na právnych predchodcov žalobcov aj v katastri nehnuteľností.
22. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v dedičskom rozhodnutí, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia XD/ XXX/XX neboli prejednané parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, pričom sa vo vzťahu k týmto pozemkom domáhajú zapretia jej vlastníctva. V konaní O. XX/XX je uvedené, že manželka E., rod. K. po neb. K. I. dedičstvo odmietla. Súd prvej inštancie teda neúplne zistil skutkový stav.
23. Namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd bez akejkoľvek revízie prevzal tvrdenia a úvahy strany žaloby a nevyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami uplatnenými ňou. Petit žaloby považuje za nevykonateľný podľa § 185 ods. 2 CSP i podľa katastrálneho zákona. Žalobcovia ani ich právni predchodcovia nikdy a nikde neboli zapísaní v evidencii právnych vzťahov čo vylučuje aj existenciu ich naliehavého právneho záujmu. Poukázala na to, že ona bola zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností od 31.07.1997. Odvtedy uplynula aj zákonom stanovená vydržacia
lehota podľa § 134 OZ. Preto nebola povinná tvrdiť a preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby v čase predchádzajúcom tomuto zápisu. Nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva. Aj v prípade vady právneho titulu jej právneho predchodcu by sa najneskôr uplynutím doby XX rokov stala výlučnou vlastníčkou sporných pozemkov titulom vydržania. Jej starý otec mal potvrdené vlastníctvo na listoch vlastníctva. Namietala, že súd prvej inštancie neposudzoval naliehavý právny záujem žalobcov, iba sa odvolával na vyslovený právny názor nadriadeného súdu. Ďalšiu neistotu do postavenia žalobcov podľa jej názoru vnáša osvedčenie J. XXX/XX J. XXX/XX bez akýchkoľvek náväzností na vtedajší stav v pozemkovej knihe a následne v katastri, od uzatvorenia ktorého uplynula trojročná lehota, po ktorej zo zákona platí, že účastníci od zmluvy odstúpili podľa § 47 ods. 2 OZ.
24. Predmetným súdnym konaním podľa žalovanej prebieha legalizácia postupu K. J. a jeho právneho nástupcu M. M..N.. J., ktorý bol a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb.
25. Žalovaná tvrdí, že medzi písomným odôvodnením rozsudku a jeho odôvodnením po jeho vyhlásení je zásadná rozdielnosť. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, neuvádza v čom nebola pri nadobudnutí nehnuteľnosti dobromyseľná, keď nadobúdala nehnuteľnosti od osoby, ktorej vlastnícke právo bolo bez obmedzení, tiarch a poznámok zapísané v katastri nehnuteľností. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne rozporné, zmätočné, všeobecné, súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu, nezaoberanie sa chronológiou výmerov, keď vo výmere r. XXXX neboli uvedené všetky sporné parcely a parcely z výmerov po doplnení r. XXXX a XXXX nemohla žalobkyňa (nesprávne uvedené že odporkyňa) vniesť do družstva v r. XXXX, keďže jej vtedy ešte neboli pridelené. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či výmery vydané po r XXXX sú vkladuschopnými listinami, ani duplicitnými zápismi, neuviedol na základe čoho a kedy boli žalobcovia postupne zapísaní ako vlastníci a ku ktorým parcelám, nedostatočne posúdil a vysvetlil rozdiel v osobe Z. N. (N., nie N., transport XXXX), nezaoberal sa tým ako mohol odovzdať pozemky štátu XX.XX.XXXX, nevysvetlil rozdiel v priezviskách svokry menovaného (G., G., G.), nevyporiadal sa riadne ani s absenciou konfiškačného rozhodnutia, ani s vadou nedostatku intabulácie pred X.X.XXXX a absenciou akéhokoľvek zápisu konfiškácie alebo prídelu v pkn. vložkách. 26. Žalovaná ďalej poukázala na chyby vo výroku rozsudku, kde parcela č. XXXXX o výmere XXXX m2 je uvedená dvakrát a parcela č. XXXXX tiež dvakrát ale raz s výmerou XXXX m2 a raz s výmerou XXX m2.
27. Pôvodné parcely (z ktorých boli parcely XXXX s podlomením XXX, XXX, XXX a XXX vytvorené) nie sú a ani neboli predmetom tohto súdneho sporu. Preto bolo nemiestne zo strany súdu vyvodiť záver, že parcely nového stavu pod č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX boli vytvorené z prenesenej parcely č. XXXX z bloku X. Pôvodné parcely č. XXXX a XXXX s pripadajúcou výmerou do JPÚ presahujú výmery parciel nového stavu pod č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, teda z prenesenej parcely č. XXXX z bloku X nebolo potrebné priradiť ani meter štvorcový. Keby boli predmetom JPÚ všetky jej napadnuté nehnuteľnosti, rovnako by prešli pozemkovými úpravami.
28. Podľa názoru žalovanej pre nedostatok dôvodov nemôže odvolací súd posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, preto musí napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť podľa § 391 ods. 1CSP. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jej námietkami a vykonal celý rad nadbytočných dokazovaní. Navrhuje vypočuť všetkých žalobcov jednotlivo na objasnenie čoho sa vlastne domáhajú žalobou.
29. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaná namieta nesplnenie procesných podmienok, uplynutie prekluzívnych lehôt, ale bližšie ich nešpecifikuje. Poukázali na to, že žalovaná sa nikdy nemohla považovať sa dobromyseľnú pri nadobúdaní vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, preto nemohli nastať žiadne právne skutočnosti v prospech žalovanej. Oni boli v konaní aktívni, splnili si povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie konal nad rámec jeho zákonných kompetencií. Nesúhlasia s tvrdením o údajnej nerovnováhe pri posudzovaní úkonov a prednesov strán sporu súdom prvej inštancie, s údajným nerovnakým prístupom súdu k stranám sporu a nerešpektovaním kontradiktórnosti konania. Sú presvedčení, že v ich prípade je určovacia žaloba jediným právnym prostriedkom ochrany ich práv. Krajský súd v Nitre v uznesení č. k. 5Co/134/2012-599 sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že disponujú dedičskými rozhodnutiami, ich právni predchodcovia už v minulosti sporné nehnuteľnosti zdedili, pričom dedičské rozhodnutia sú záznamu
schopnými listinami, nie je možné ich spochybniť a za situácie, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je v liste vlastníctva vedená žalovaná, oni sú v stave právnej neistoty. Nie je im známe, z akého dôvodu žalovaná poukazuje na právny názor vyslovený v inej právnej veci (viazanosť súdu právnym názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje na konkrétnu právnu vec), obzvlášť prečo by mali byť listiny zabezpečené do tohto konania, ktoré sa týkajú nežijúcich osôb nezákonnými dôkazmi. Pokiaľ ide o osobu D. N., jej podiel v zmysle notárskej zápisnice J. XXX/XX pripadol S. I. a preto v konaní vystupujú všetky subjekty. Podľa ich názoru súd prvej inštancie skutkovo a právne správne vyhodnotil nadobudnutie a stratu vlastníctva sporných pozemkov. Námietky žalovanej považujú v mnohom za bezpredmetné. Poukazovanie žalovanej na prípis Správy katastra H. považujú taktiež za bezpredmetné, keďže odvolací súd v uznesení č. k. 5Co/134/2012-599 uviedol, že sa javí, že výmer vydaný v roku XXXX je vkladuschopnou listinou, čo konštatoval i Ľudový súd a následné výmery len upresňovali pridelené parcely, teda dopĺňali pôvodný výmer. V spise sa nachádza originál odpisu výmeru, ktorý je verejnou listinou preukazujúcou vznik vlastníckeho práva prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej pôde. Zároveň nesúhlasia ani s názorom žalovanej, ktorá poukazuje na výpoveď žalobcu 1/, ktorá s predmetom sporu nemá nič spoločné. Z podanej žaloby aj z ich posledných procesných úkonov je zrejmé čoho sa domáhajú, že majú vecnú aktívnu legitimáciu na požadovanom určení a preukázali tiež naliehavý právny záujem, bola preukázaná aj pasívna legitimácia žalovanej.
30. Ďalej žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovanej týkajúce sa dedičského konania XD/XXX/XX, prídelovej ceny a vyplatenia zo strany matky (podľa výpovede žalobcu 1/) sú prostriedkom procesnej obrany, ktorý mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nie sú splnené podmienky podľa § 366 CSP a odvolací súd na tento prostriedok procesnej obrany by nemal prihliadať. Navyše v spise sa nachádzajú doklady o zaplatení prídelovej ceny. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav dostatočne, žalovanej nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože sa súd vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Poukázali na to, že preukázali existenciu notárskej zápisnice J. XXX/XX J. XXX/XX o vyrovnaní dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva, v ktorej sú uvedené všetky parcely, ku ktorým sa domáhajú zapretia vlastníctva. Rozsudok súdu prvej inštancie je vykonateľný a zapísateľný do katastra nehnuteľností.
31. K vyjadreniu žalovanej ohľadne uplynutia vydržacej doby a poukázaniu na rozsudok NS SR sp. Zn. 6Cdo/47/2012 žalobcovia uviedli, že uvedený rozsudok nie je na danú vec aplikovateľný z dôvodu, že notárska zápisnica J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 19.4.1995 nie je osvedčením notára vydaným podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000, ale je osvedčením vydaným podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., k čomu záväzný právny názor zaujal už odvolací súd v uznesení č. k. 2Co/134/2012-599 zo dňa 13.11.2013 na strane 15 a čo rovnako vyhodnotil aj súd prvej inštancie v rozsudku. Preto uplynutie lehoty XX rokov ustanovenej v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 sa na daný spor nevzťahuje. Žalovaná nenadobudla nehnuteľnosti dobromyseľne od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva. Ani žalovaná ani G. E. neboli pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľní. U oboch chýba splnenie podmienok oprávnenej, nerušenej a dobromyseľnej držby nehnuteľností, keď títo nehnuteľnosti nikdy nedržali a neužívali a preto nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôkladne vysvetlil prečo sa v konaní preukázal opak, než je uvedené v notárskej zápisnici J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 19.4.1995.
32. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovanej, že by neistotu do postavenia žalobcov vnášalo osvedčenie č. J. XXX/XX J. XXX/XX. Na základe tejto notárskej zápisnice boli do LV č. XXXX pre kat. úz. J. zapísané spoluvlastnícke podiely na pozemky v užívaní N.. Q.. a bol založený tzv. hluchý list vlastníctva. Na skutočnosť, že uvedená notárska zápisnica o vyrovnané dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva bola zaslaná na zápis správe katastra dňa 11.6.1993 a doručená na zápis dňa 12.7.1993, poukazuje aj súd prvej inštancie v odseku 13 odôvodnenie rozsudku. Nemohlo tak nastať žalovanou tvrdené odstúpenie od zmluvy podľa § 47 ods. 2 OZ, ktoré sa na danú vec ani nevzťahuje.
33. Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami prezentovanými obidvomi stranami sporu. Tvrdenia žalovanej ohľadne odlišnosti dôvodov v písomnom rozsudku a po jeho vyhlásení sú znovu len vo všeobecnej rovine bez bližšej konkretizácie odlišností. Uvedené sa týka i tvrdenia o rozpornosti dôvodov. Poukázali na to, že už na pojednávaní dňa 25.9.2017 súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné a rovnako tak uviedol predbežné právne posúdenie veci. Nie je povinnosťou súdu takto postupovať na každom
pojednávaní. Poukázali na to, že žalovaná vytýka nesprávne právne posúdenie len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie v čom má spočívať. Subjektívne vnímanie nedostatkov odôvodnenia na strane žalovanej nemôže byť rozhodujúce pre záver o pochybení súdu prvej inštancie. Tiež nie je pravdou, že by tvrdenia a úvahy súdu boli bez opory vo vykonanom dokazovaní.
34. Svojou žalobou nenapadli rozhodnutie správneho orgánu ohľadne jednoduchých pozemkových úprav (JPÚ). Žalovaná v tomto bode predložila ďalšie listiny, čo je znovu v rozpore s § 366 CSP a nemožno na ne v odvolacom konaní prihliadať. Podľa ich názoru preukázali, že v rámci JPÚ z pôvodnej parcely registra „E" č. XXXX vznikli nové parcely registra „C" č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, súd prvej inštancie dôkladne vysvetlil prečo ich považoval za vytvorené z p. XXXX. Tvrdenie žalovanej, že pôvodné parcely s pripadajúcou výmerou do JPÚ presahujú výmery parciel nového stavu, žalobcovia popreli a poukázali na to, že nie je ani podložené žiadnym dôkazom, navyše je zákonom neprípustnou novotou v odvolacom konaní.
35. K ďalším tvrdeniam žalovanej žalobcovia uviedli, že ich právni predchodcovia mali pridelené nehnuteľnosti výmerom o prídele do vlastníctva č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX vydaným Krajským národným výborom v J., následne uvedené nehnuteľnosti zdedili v konaniach O. XXX/XX, O. XX/XX a O. XXXX/XX a dňa X.X.XXXX bola ohľadom sporných nehnuteľností uzavretá dohoda o vyrovnaní dedičských podielov formou notárskej zápisnice č. J. XXX/XX, J. XXX/ XX, na základe ktorej boli spoluvlastnícke podiely zapísané do LV č. XXXX pre kat. úz. J. v užívaní N.. Q.. a bol založený tzv. hluchý list vlastníctva. Majú teda záznamu schopné listiny a preto bolo možné negatórnej žalobe vyhovieť.
36. Ohľadne nedobromyseľnosti žalovanej uviedli, že súd prvej inštancie dostatočne a jasne odôvodnil v čom vidí jej nedobromyseľnosť a pokiaľ ide o odkaz žalovanej na § 11 zákona č. 265/1992 Zb., toto ustanovenia v čase uzavretia darovacej zmluvy, t.j. dňa X.XX.XXXX nebolo účinné, pretože uvedený zákon stratil účinnosť už dňom 1.1.1996.
37. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je v merite veci dôvodné, avšak bolo potrebné výrok rozsudku postupom podľa § 388 CSP zmeniť z dôvodu potreby odstrániť duplicitne uvedené parcely a uviesť kultúry podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností.
38. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v merite veci. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľkou vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané sporovými stranami. 39. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcov uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces.
40. V prvom rade odvolací súd sa vyporiadal s chybami vo výrokovej časti napadnutého rozsudku kde parcela č. XXXXX o výmere XXXX m2 je uvedená dvakrát a parcela č. XXXXX tiež dvakrát ale raz s výmerou XXXX m2 a raz s výmerou XXX m2. Ide o zrejmé nesprávnosti takého charakteru, ktoré je možné odstrániť upresnením petitu odvolacím súdom. Zmenu výroku napadnutého rozsudku odvolací súd vykonal nie z dôvodu, že by ho považoval za vecne nesprávny, ale len z dôvodu chýb v označení parciel, ktoré sú predmetom konania.
41. K odvolacím dôvodom žalovanej odvolací súd dodáva, že jej námietky ohľadne okruhu účastníkov, rozsahu výroku, aktívnej legitimácie žalobcov, naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, absencie dôvodov ohľadne jej nedobromyseľnosti, vkladuschopnosťou výmerov, vysvetlenia rozdielnosti dvoch osôb s rovnakým menom Z. N., zápis konfiškácie, vytvorenie parciel v JPÚ, uhradenie prídelovej ceny, obsah dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov, dôvodnosti negatórnej žaloby sú nesprávne a bezpredmetné, pretože súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami dôsledne vyporiadal vo svojom rozsudku. Napadnutý rozsudok je zdôvodnený podrobne, logicky a zrozumiteľne. Nepochopenie dôvodov rozsudku je subjektívne vnímanie žalovanej.
42. Odvolacie námietky žalovanej, že prístup súdu prvej inštancie k stranám sporu nebol rovnaký, že súd prvej inštancie nahrádzal procesnú aktivitu žalobcov, nerešpektoval kontradiktórnosť konania, že uplynuli všetky prekluzívne lehoty, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie prevzal tvrdenia žalobcov, nevyporiadal sa so všetkými skutočnosťami ňou tvrdenými, že medzi dôvodmi písomného rozsudku a dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie po vyhlásení rozsudku je nesúlad, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné, že súd prvej inštancie vykonal nadbytočné dokazovanie, sú absolútne bližšie nešpecifikované, sú uvedené iba všeobecne, preto odvolací súd nemal podmienky pre preskúmanie rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu týchto námietok.
43. Žalovaná v odvolaní poukazovala na právny názor a dôvody Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí č. k. 25Co/130/2012-165, ktorý je však pre danú vec irelevantný. Pre odvolací súd nie je v konaní záväzné rozhodnutie iného senátu odvolacieho súdu v inej skutkovo odlišnej ani podobnej veci. Pre súd prvej inštancie v danej veci je záväzný jedine rozsudok odvolacieho súdu č. k. 5Co/134/2012-599 vydaný v tejto veci.
44. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Odvolací súd poukazuje na to, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 5Co/134/2012-599 vyslovil právny názor, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný, žalobcovia ho jednoznačne preukázali tým, že disponujú dedičskými rozhodnutiami, ktoré sú záznamu schopnými listinami. Odvolací súd už v uvedenom rozhodnutí mal vyriešenú aktívnu a pasívnu legitimáciu sporových strán, taktiež platnosť výmeru č. XXXX/XXX/I.-X/ XXXX z X.X.XXXX a jeho vkladuschopnosť. Vytkol súdu prvej inštancie najmä nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k notárskej zápisnici J. XX/XXXX, keďže ju nesprávne posúdil podľa zákona č. 293/1992 Zb. namiesto zákona č. 323/1992 Zb. - notárskeho poriadku. Poukázal na to, že parcely uvedené vo výmeroch vydaných v rokoch XXXX a XXXX nemohol právny predchodca žalovanej (ani žalovaná) vniesť do družstva v roku XXXX, pretože v roku XXXX ešte neboli pridelené. Tento skutkový záver súdu prvej inštancie žalovaná nesprávne pochopila o čom svedčia jej tvrdenia v odvolaní.
45. Nepochopiteľné je tvrdenie žalovanej, že v konaní predložené listiny týkajúce sa neživých osôb sú nezákonnými dôkazmi a súd ich musí vylúčiť. Takéto posúdenie a postup nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku. Taktiež tvrdenie žalovanej, že od notárskej zápisnice J. XXX/ XX uplynula trojročná lehota a preto platí, že účastníci od zmluvy odstúpili je nejasné, nie je bližšie zdôvodnené. Mnohé námietky žalovanej sú bezpredmetné, prípadne pre posúdenie veci nepodstatné. Na listiny pripojené k odvolaniu odvolací súd nemohol prihliadať, pretože v zmysle § 366 CSP tieto prostriedky procesnej ochrany mohla žalovaná uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom
k tomu sa odvolací súd k nim nebude ani vyjadrovať, ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré sú neprípustné.
46. Žalovaná namietala aj nedostatočné zdôvodnenie rozdielu medzi dvomi osobami s rovnakým menom Z. N.. Odvolací súd považuje túto námietku za nesprávnu a poukazuje na to, že súd prvej inštancie veľmi podrobne popísal, že vysídlenec Z. N., narodený v roku XXXX mal prvú manželku S., rodenú K. a druhú manželku M., rodenú S., mal pridelené nehnuteľnosti pôvodne zapísané vo vložke XXXX v kat. úz. J., dňa XX.XX.XXXX podpísal zápisnicu o súpise majetku a v ten deň aj bol transportovaný do S.. Iný Z. N. narodený v roku XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX na území N. a následne v roku XXXX bola vysídlená iba jeho manželka M., rodená K.. Z tohto vyplýva, že v roku XXXX boli Z. N. a manželka M., rodená S. skutoční držitelia sporných pozemkov. Skutočnosť, že sporné pozemky boli zaradené do súpisu majetku Z. N. nar. XXXX v roku XXXX vyvracia tvrdenia G. E. v notárskej zápisnici J. XX/XX, že predmetné pozemky mal užívať od roku XXXX. Tvrdil, že ich dostal darom od Z. N..
47. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že G. E. a N.. v roku XXXX žiadali vydať pozemky po Y. N. a manželka A., ktorí však predmetné pozemky nikdy nevlastnili. To je v rozpore s tvrdením, že pozemky mal dostať do daru od Z. N.. Uvedené tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, že Z. N. mal vlastné deti a hlavne, že sporné pozemky, ktoré mali byť v roku XXXX darované G. E., boli zaradené do súpisu majetku Z. N. pred vysídlením do S.. 48. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia v konaní predložili originál odpisu Výmeru č. XXXX/XXX/ I.-X/XXXX z X..X.XXXX, uvádza sa v ňom, že ide o konfiškované nehnuteľnosti a že pozemky je možné vydať ešte pred zaplatením prídelovej ceny. Súd prvej inštancie správne uviedol, že vlastníctvo vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy alebo o prídele do vlastníctva, resp. prevzatí držby prídelovej pôdy. Nebola rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je zápis o prídelovom konaní. V roku 1993 notárskou zápisnicou J. XXX/XX došlo k vyrovnaniu dedičských podielov, bolo preukázané, že notárska zápisnica bola doručená na zápis Správe katastra nehnuteľností dňa 12.7.1993, k zápisu však nedošlo, dôvod zistený nebol.
49. Súd prvej inštancie správne posúdil notársku zápisnicu J. XX/XX ako spísanú podľa § 63 notárskeho poriadku, tak ako žiadal pri spísaní G. E.. V notárskej zápisnici menovaný uviedol, že parcely (ktoré sú predmetom tohto konania) sú na mene S. E. a jej predkov Y. N. a manželky A.. Vôbec nespomínal Z. N., o ktorom v tomto konaní tvrdil, že mu predmetné pozemky daroval. Odvolací súd poukazuje na to, že keďže predmetná notárska zápisnica nie je osvedčením notára podľa zákona č. 293/1992 Zb., nemohli nastať účinky nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou uplynutím lehoty XX rokov od zápisu G. E. do katastra nehnuteľností. Ani K. J. nevyhovelo jeho žiadosti o vydanie pozemkov a nevydalo potvrdenie, že by vo vzťahu k K. menovaný bol prenajímateľom sporných pozemkov. Bolo preukázané, že G. E. vstúpil do K. J. v roku XXXX s pozemkami po svojom otcovi Z. E.. Bez pochýb bolo v konaní preukázané, že G. E. a ani žalovaná sporné pozemky nikdy neužívali, nedržali, vzhľadom na v konaní zistené skutkové okolnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva neboli dobromyseľní.
50. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie i keď vecne správny musel pre chyby vo výroku zmeniť.
51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).