Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/129/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: O. O., nar. XX.X.XXXX, M. 7, XXX XX Z. D. S., o vymoženie 5.168,90 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad Poprad, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, pod EX 732/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.6.2020, č. k. -24 takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a vo výroku II. námietky oprávneného zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - notárska zápisnica č. N 62/2002 a Nz 60/2002 zo dňa 17.4.2002 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 2.12.2003 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 5.168,90 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o ukončení starej exekúcie podané v zákonnej 30 dňovej lehote. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, pretože exekúcia nebola do 30.6.2016 zapísaná do Centrálneho registra exekúcií. Taktiež podľa jeho názoru upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK) a nie je preskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť, aké úkony súdny exekútor vykonal a prečo došlo k zastaveniu exekúcie. Navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil. Spolu s námietkami podal návrh na prerušenie exekučného konania podľa . Navrhol, aby súd podal návrh na Ústavný súd SR na vyslovenie súladu ustanovení o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s SR, pričom konkrétne a vyčerpávajúco rozviedol podľa jeho názoru všetky konkrétne rozpory. Poukázal na to, že ustanovenie veta prvá v spojení s ustanovením veta prvá ZoUNEK je v rozpore s SR (najmä a 46 ) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Ustanovenie v spojení s ustanovením veta druhá ZoUNEK je v rozpore s SR (najmä čl. 46

) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Ďalej oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru predmetný zákon a jeho ustanovenia neprimeraným spôsobom zasahujú do chránených práv oprávneného, narúšajú právnu istotu a porušujú zákaz retroaktivity. Ustanovenia , a to , , , a , sú jednotlivo a najmä vo vzájomnej súvislosti v rozpore s právnymi normami vyššej právnej sily, a to článkom 20 ods. 1,4 a 5 SR, článkom 46 ods. 1 SR, článkom 1 ods. 1 SR, článkom 12 ods. 1 a 2 SR, článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený teda navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov. Súdny exekútor súdu prvej inštancie oznámil, že exekúcia bola dňa 24.9.2015 v centrálnom registri exekúcií zapísaná. Zároveň predložil súdu screenshot zo svojho informačného systému, z ktorého vyplýva, že predmetné exekučné konanie bolo do centrálneho registra exekúcií riadne zapísané. Námietky oprávneného žiadal ako nedôvodné zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017, podľa , , , , , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK) a podľa a po preskúmaní námietok oprávneného tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie uviedol, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [ EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok () alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť. I napriek tomu súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie ZoUNEK nehovorí o včasnosti alebo nevčasnosti zápisu, ale hovorí v písmene b) o tom, či vôbec bola alebo nebola táto exekúcia zapísaná do registra. Včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj podľa Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu pre súd je podstatná iba samotná existencia alebo neexistencia zápisu v registri. Lustráciou v tomto registri súd prvej inštancie zistil, že predmetná exekúcia tam je skutočne zapísaná( predložený výpis z CRE súdnym exekútorom ), preto nie je dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne oprávneným preukázaný opak. Navyše poukázal na fakt, že akékoľvek určenie včasnosti zápisu do registra exekúcií pre posúdenie nároku na trovy exekúcie nevyplýva nijakým spôsobom z citovaného zákona, podľa ktorého nárok na trovy exekútorovi vzniká už len existenciou zápisu a to logicky ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu zastaveniu exekúcie „ex lege“. K ďalším namietaným skutočnostiam súd prvej inštancie uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti podľa ZoUNEK a je v ňom jednoznačne uvedené, kvôli čomu došlo k zastaveniu exekúcie. Súdny exekútor v tomto upovedomení nie je povinný uvádzať, čo všetko v priebehu konania vykonal, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov „ex lege“, čo je v samotnom upovedomení uvedené, preto súd prvej inštancie námietky oprávneného ako nedôvodné podľa ustanovenia ZoUNEK zamietol. Súd prvej inštancie taktiež zamietol návrh na prerušenie konania, pretože podľa názoru súdu nie sú splnené predpoklady podľa ustanovenia ., súd resp. sudca je pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný nielen zákonom, ale principiálne predpisom vyššej právnej sily ako je zákon, a to . Účelom zmocňovacích ustanovení v čl. 130 ods. 1 písm. d/ v spojení s je umožniť súdu, aby na základe skúseností s aplikáciou všeobecne záväzného právneho predpisu v konkrétnom rozhodovacom kontexte namietol a zdôvodnil údajný nesúlad takéhoto predpisu s , a tým predišiel dvom ústavne neželateľným situáciám, a to situácii, v ktorej súd o veci rozhodne podľa právneho predpisu, o súlade ktorého s má dôvodné pochybnosti a situácii, v ktorej všeobecný súd na seba atrahuje právomoc rozhodnúť o súlade dotknutého právneho predpisu s napriek tomu, že takáto právomoc je v SR zverená výlučne ústavnému súdu. Podľa citovaného ustanovenia môže súd prerušiť konanie pred rozhodnutím vo veci. ZoUNEK (č. ) upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie zo zákona (), t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej

okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti. K zastaveniu predmetnej exekúcie teda došlo dňom účinnosti citovaného zákona, t.j. ku dňu 1.1.2020. Súd vo veci samej teda rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Akýkoľvek návrh či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, t.j. ani návrh na prerušenie konania nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto "zastaveného" exekučného konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený opravný prostriedok, ktorý označil ako sťažnosť, avšak odvolací súd ho podľa obsahu posúdil ako odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia a vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietol, že podľa napadnutého uznesenia o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s ustanovením a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený senát. Oprávnený ďalej namietal, že jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.6.2016 podľa , Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.1.2004, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 8.1.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.

5. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku I. a II., zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výrokom tohto uznesenia a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia .

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 3.11.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

10. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa ustanovenia odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. , ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie , taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol resp. ktorým súd prvej inštancie námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu nepripúšťa a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor.

13. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia odvolanie oprávneného vo výrokoch I. a II. odmietol.

15. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 ZoUNEK koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

16. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.5.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. -11 z 30.1.2019, podľa ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).