Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému G. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., U. S. R. XXX/XX, o zaplatenie 27 108,18 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. - 103 zo dňa 14. 01. 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti výroku I., ktorá sa týka umožnenia žalovanému splácať dlžnú sumu vo výške 27 108,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur bezhotovostne vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s čo i len jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz, p o t v r d z u j e; vo zvyšku zostáva výrok I. nedotknutý.

II. Vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v uvedenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 27 108,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur bezhotovostne vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa žalovaného s čo i len jednou splátkou sa stáva splatným naraz celý dlh. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že „žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90,50 %“.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 27 108,16 Eur, pozostávajúcej z istiny v sume 25 892,55 Eur, z vyčísleného úroku v sume 1 080,61 Eur, z poplatkov za poistenie v sume 135 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,09 % ročne zo sumy 25 892,55 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3187551 7 02 uzatvoril so žalovaným dňa 12. 03. 2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3187551 7 02 (ďalej len ,,Zmluva“ alebo „predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému medziúver vo výške 30 000 Eur. Žalovaný sa zaviazal tento medziúver žalobcovi splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 228,70 Eur, ktoré bol povinný platiť na konto stavebného sporenia

vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že do pridelenia cieľovej sumy, tvoria sumu mesačnej splátky vo výške 228,70 Eur vklady na konto stavebného sporenia vo výške 76,45 Eur a 6,09 % ročný úrok medziúveru vo výške 152,25 Eur mesačne. Dňa 30. 04. 2018 podpísali žalobca a žalovaný Dodatok č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 3187551 7 02, ktorým žalovaný potvrdil „prijatie“ do rizikového životného poistenia typu A; poplatok za poistenie predstavoval sumu 15 Eur mesačne, v dôsledku čoho do pridelenia cieľovej sumy bola mesačná splátka vo výške 243,70 Eur mesačne (228,70 Eur plus 15 Eur). Nakoľko poskytol žalobca žalovanému v konečnom dôsledku medziúver len vo výške 26 221,58 Eur, predstavovala časť mesačnej splátky splátku úroku z medziúveru vo výške 6,09 % v sume 133,07 Eur; základom pre výpočet splátky úroku za medziúver bola suma skutočne poskytnutého medziúveru vo výške 26 221,58 Eur. Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, vyzval ho žalobca listom zo dňa 11. 01. 2019 na doplatenie omeškaných splátok medziúveru a zároveň ho upozornil, že v prípade ich nedoplatenia bude požadovať splatenie celého zostatku medziúveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaný dlžné splátky medziúveru (ďalej aj „úveru“) na základe predmetnej výzvy žalobcu nedoplatil, preto žalobca vyhlásil dňa 21. 02. 2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtoval žalobca nasporenú sumu 329,03 Eur so sumou poskytnutého medziúveru, čo predstavuje dlžnú istinu v sume 25 892,55 Eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak predstavovala sumu 27 153,16 Eur a pozostávala z istiny 25 892,55 Eur, nezaplatených vyčíslených úrokov z úveru v sume 1 080,61 Eur, poistenia 135 Eur a poplatkov 40Eur (ktoré si žalobca podľa tvrdenia v žalobe podanou žalobou neuplatnil). Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto sa žalobca domáhal uspokojenia svojho nároku súdnou cestou - podaním žaloby na súd, pričom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 27 108,16 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,09 % ročne zo sumy 25 892,55 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na deň 14. 01. 2020 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, nedostavil. Pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku vychádzal okresný súd z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené a ich obsah nebol stranami sporu spochybnený, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zo všeobecných podmienok pre stavebné sporenie, z výpisu z účtu stavebného sporenia, z výpisu z účtu medziúveru, z upozornenia žalovaného na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a z výsluchu žalovaného na pojednávaní. Konštatoval, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že prišiel o prácu, preto prestal úver splácať. V súčasnosti je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, ale od apríla by mal začať pracovať v Nemecku. Býva u rodičov, ktorí ho živia. Nie je schopný zaplatiť dlžnú sumu naraz, ale keď začne pracovať, bol by schopný splácať dlh v mesačných splátkach po 500 Eur. Okrem tohto úveru musí ešte doplatiť úver v OTP banke Slovensko, a. s. v sume okolo 1 800 Eur a v spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vo výške okolo 3 000 Eur. Okrem staršieho auta nevlastní žiadny majetok.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. , (ďalej v texte len „“), ďalej na ust. a , (ďalej v texte len „“) a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 12. 03. 2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3187551 7 02, na základe ktorej bol žalovanému žalobcom poskytnutý medziúver vo výške 26 221,58 Eur do splnenia podmienok na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutia úveru. Tento medziúver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 6,09 % ročne, pri RPMN 6,44 %, priemernej RPMN 9,99 % a odplate 7,29 % s výškou mesačnej splátky úrokov z medziúveru v sume 133,07 Eur. Podľa čl. X zmluvy mal žalobca ako veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Dňa 02. 05. 2018 uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 1 ku Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 3187551 7 02, kde sa žalovaný zaviazal platiť poistné vo výške 15 Eur mesačne. Výzvou - upozornením zo dňa 11. 01. 2019 oznámil žalobca žalovanému, že je v omeškaní s platením splátok medziúveru v celkovej výške 1 411,11 Eur a vyzval ho, že ak dlžnú sumu v určenej lehote neuhradí, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámením zo dňa 21. 02. 2019 žalobca žalovanému oznámil, že nastala mimoriadna splatnosť dlžnej sumy úveru v celom rozsahu ku dňu 21. 02. 2019. Výška dlžnej sumy úveru uvedená v oznámení bola 27 153,16 Eur. Podľa výpisu z účtu medziúveru bol žalovanému poskytnutý medziúver vo výške 26

221,58 Eur, titulom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatil žalovaný žalobcovi celkom sumu 452,57 Eur a na účte stavebného sporenia nasporil sumu 329,03 Eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola 27 108,16 Eur, z toho nesplatená istina predstavovala sumu 25 892,55 Eur, vyčíslený úrok z úveru vo výške 6,09 % ročne sumu 1 080,61 Eur a poplatky sumu 135 Eur.

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že Zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným - dlžníkom, je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval, že je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uviedol, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si dodávateľ vopred určil, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vo väčšine prípadov ide o formulárové zmluvy, čo platí aj v tomto konaní.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný nesplácal požičanú sumu medziúveru riadne a včas a dlžnú sumu nezaplatil ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 27 108,16 Eur, pozostávajúcej z nezaplatenej istiny medziúveru, úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru a poplatkov za poistenie. Konštatoval, že nesplnením peňažného záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne a včas sa dostal žalovaný do omeškania, preto vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania, ktorý mu okresný súd priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia s tým, že výška úroku z omeškania bola v zmysle a Nariadenia vlády SR č. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov; vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol.

1.6 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a sú splatné spolu s istinou; doba splatnosti úrokov je teda rovnaká ako doba splatnosti úveru, preto po vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru sa istina zmluvným úrokom ďalej neúročí. V prípade, že dôjde k splatnosti úveru (mimoriadnej, resp. predčasnej splatnosti úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však už nové dohodnuté zmluvné úroky. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je teda veriteľ oprávnený požadovať aj zmluvne dohodnuté úroky. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru veriteľovi nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Ak žalobca žiada priznať úroky, ktoré by mu patrili v prípade trvania záväzku žalovaného, vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť v termínoch dohodnutých v zmluve (ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru), tak tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá zmena záväzku bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa, čo so sebou prináša aj zmenu pomerov plnenia, pričom sa aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa . V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že predčasné zosplatnenie úveru je jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach vyvoláva na strane veriteľa stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom (mimoriadnom) zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej sumy, čím odpadá obmedzenie jeho práva disponovať s ňou. Ak nastal po predčasnom zosplatnení úveru stav, kedy už spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, neexistuje podľa okresného súdu dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky,

ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť veriteľovi sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia úveru a počnúc prvým dňom omeškania vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Počas doby omeškania s plnením povinností vyplývajúcich zo zmluvy patria zmluvným stranám len sankcie. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s Nariadenia vlády SR č. , preto pokiaľ si žalobca uplatnil v žalobe úrok z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 6,09 % ročne zo sumy 25 892,55 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti vzhľadom na vyššie uvedené zamietol, vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku okresný súd žalobe vyhovel a vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného, ktorý je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nemá žiadny príjem, (ale podľa jeho vlastného vyjadrenia by mal byť od apríla zamestnaný v Nemecku, v dôsledku čoho by bol schopný rozhodnutím súdu žalobcovi priznanú sumu splácať v mesačných splátkach po 500 Eur), má ďalšie dva nesplatené úvery v celkovej sume cca 5 000 Eur, mu okresný súd v súlade s , povolil splácať dlžnú istinu s príslušenstvom v splátkach po 500 Eur mesačne od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu pod stratou výhody splátok.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o povolenie žalovanému splácať rozhodnutím súdu prvej inštancie žalobcovi priznanú dlžnú sumu formou mesačných splátok po 500 Eur, proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a proti súvisiacemu výroku III. o trovách konania, a to z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že podanou žalobou sa domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 27 108,16 Eur spolu s 6,09 % ročným úrokom za úver zo sumy 25 892,55 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom p. a. z omeškania zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Okresný súd rozsudkom zo dňa 14. 01. 2020 zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 27 108,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur, bezhotovostne vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa žalovaného s čo i len jednou splátkou úveru sa stáva splatným naraz celý dlh. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol (nepriznal mu nárok na úrok z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) a zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu trov konania v rozsahu 90,50 %. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie vyjadril žalobca čo do zamietajúcej časti rozsudku a čo do povolenia žalovanému splácať rozhodnutím súdu prvej inštancie žalobcovi priznanú dlžnú sumu v splátkach po 500 Eur mesačne v odvolaní nesúhlas a uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 12. 03. 2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalovaný sa zaviazal v štádiu medziúveru splácať len úroky z medziúveru do okamihu splnenia podmienok na poskytnutie stavebného úveru. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zmluva o úvere je absolútny obchod, a to bez ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu, preto sa spravuje ustanoveniami . Zdôraznil, že podľa kogentného ustanovenia , zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky - úver do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň aj právo požadovať úroky za úver. Pri nároku na úroky za úver nejde teda o žiadnu svojvôľu žalobcu, ale o riadne uplatnenie práva, ktoré mu priznáva platný právny predpis. Z predmetného kogentného ustanovenia podľa žalobcu jednoznačne vyplýva veriteľov nárok na úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť veriteľovi aj dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Analogicky túto povinnosť dlžníka možno podľa žalobcu vyvodiť z ustanovenia , podľa ktorého, ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr než bolo dohodnuté,

je povinný platiť úroky z nich len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Uvedené ustanovenia zakladajú nárok žalobcu na úrok za úver až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené, nárok na úrok z úveru nie je podľa žalobcu predmetom zmluvného dojednania, keďže tento nárok priznávajú žalobcovi priamo právne predpisy. Zdôraznil, že zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako zmluva bezúročná, nakoľko záväzok dlžníka zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou obsahovou náležitosťou s poukazom na . Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru (ako dôsledku porušenia zmluvných povinností na strane dlžníka), skrátil veriteľ dlžníkovi dobu vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak mimoriadnou splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovo poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver - menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred mimoriadnou splatnosťou úveru nemal, nejde teda o nové dohodnuté úroky z úveru. Zmena spočíva v tom, že vzhľadom na to, že dlžník porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, celá pohľadávka veriteľa vzniknutá titulom zmluvy o úvere sa stala splatnou, bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia úveru. V uvedenej súvislosti upriamil žalobca v odvolaní pozornosť na tú skutočnosť, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä s poukazom na to, že skončil režim splátok úveru a veriteľ má právo na jednorazové vrátenie peňažných prostriedkov. Uviedol, že pri splácaní úveru v splátkach vzniká na strane veriteľa stav absencie požičanej sumy istiny úveru, ktorá sa len postupne spláca, a teda vracia veriteľovi, za čo patrí veriteľovi úrok; pri predčasnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej sumy úveru, preto veriteľovi už nepatrí nárok na úrok z úveru. Dlžnú sumu úveru umožnil okresný súd žalovanému naďalej žalobcovi splácať a nie vrátiť mu ju naraz, čím obmedzil žalobcu, pretože umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu zosplatneného úveru v mesačných splátkach, avšak úrok za úver ako cenu za to, že nemôže disponovať istinou, keďže ju žalovaný stále má k dispozícii, nemôže ňou nakladať a ani produkovať zisk. Okresný súd tak žalobcu podľa žalobcu obmedzil dvojnásobne, a to jednak tým, že povolil žalovanému mesačné splátky a zároveň tým, že obmedzil žalobcu v tom, aby okamžite získal peňažné prostriedky a mohol tak ďalej tvoriť zisk, pričom odoprel žalobcovi spomínanú odplatu v podobe úrokov z úveru za to, že žalovaný má právo postupne vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky. Okresný súd tak podľa žalobcu na jednej strane neoprávnene zvýhodnil žalovaného ako porušovateľa povinností vyplývajúcich zo zmluvy a na strane druhej obmedzil žalobcu na jeho právach a zároveň ho ukrátil na zisku, pričom samotný okresný súd vo svojom rozhodnutí argumentuje tým, že kým sa dlžná suma spláca, existuje stav nedostatku na strane veriteľa, splácanie úveru v splátkach vyvoláva stav absencie požičanej sumy, a preto patrí veriteľovi počas tohto stavu úrok za úver. Táto situácia podľa žalobcu naďalej pretrváva aj po mimoriadnom (predčasnom) zosplatnení úveru, nakoľko žalovaný má stále právo na základe predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vrátiť žalobcovi dlžnú sumu úveru v splátkach, pričom žalobca ako veriteľ stále nedisponuje istinou úveru. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru je neprípustné, aby okresný súd na jednej strane argumentoval tým, že žalobca nemá po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nárok na úrok z úveru, pretože má právo okamžite získať poskytnuté peňažné prostriedky naspäť a na druhej strane aby okresný súd žalobcu obmedzil povolením splátok dlžnej sumy úveru. Zdôraznil, že žalovaný je ako porušovateľ povinností vyplývajúcich zo zmluvy neprimerane zvýhodňovaný voči tým dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas, nakoľko tým, že ho okresný súd zaviazal len na platenie 5 % ročného úroku p. a. ako úroku z omeškania, v podstate znížil úrokovú sadzbu, nakoľko úroková sadzba pri úroku z úveru bola dohodnutá na 6,09 % p. a. ročne. To, že úrok z úveru je vlastne cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, podľa žalobcu vyplýva priamo z ust. a z ust. , a preto má dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania peňažných prostriedkov, t. j. do doby skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľovi. Na druhej strane úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní so splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru, preto je potrebné rozlišovať tieto dva inštitúty. Podľa žalobcu je nelogické, aby dlžníci, ktorí prestali splácať úver riadne a včas, mali možnosť užívať peňažné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté veriteľom a ktoré veriteľovi nevrátili, bez toho, aby boli povinní platiť odplatu za ich užívanie. Zdôraznil, že okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ale tento predstavuje sankciu pre žalovaného za to, že porušil svoju povinnosť. Avšak neexistuje podľa žalobcu dôvod na to, aby bol aj žalobca sankcionovaný, a to tým, že mu okresný súd odoprie nárok na úrok za úver a pritom mu tento nárok vyplýva priamo z platných právnych predpisov. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na , ktorý predpokladá platenie úrokov z úveru až do samotného splatenia istiny, a to v zmysle

ods. 3 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 07. 2019, sp. zn. , kde najvyšší súd dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07. 09. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov Súdneho dvora tak podľa žalobcu vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca v odvolaní poukázal ďalej na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. 01. 2018, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 14. 06. 2018, na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 21. 08. 2018, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25. 10. 2018 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok za úver vo výške 6,09 % ročne zo sumy 25 892,55 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur bezhotovostne, vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s čo i len jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 27 108,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22.02.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

3. Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením a ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku I., v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovanému žalobcovi priznanú dlžnú sumu vo výške 27 108,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur mesačne podľa ust. a potvrdil; vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ust. zrušil a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že konanie pred súdom prvej inštancie má vadu, ktorá mohla mať v odvolaním napadnutom rozsahu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

6. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa ust. veta prvá , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa ust. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. Podľa ust. , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie ako než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Po prejedaní odvolania žalobcu z hľadiska vyššie uvedených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), tak v odvolaní nekonkretizoval v čom konkrétne spočíva podľa jeho názoru vada konania, ktorá napĺňa odvolací dôvod podľa ust. . V zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, preto nestačí v podanom odvolaní len uvedeným príslušného písmena ustanovenia poukazovať na odvolací dôvod, v zmysle ktorého odvolateľ podáva odvolanie, ale je potrebné v odvolaní tiež uviesť v čom konkrétne spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, namietaná odvolateľom práve z toho - ktorého odvolacieho dôvodu, čo v danom prípade žalobcom ako odvolateľom vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému v zmysle ust. nebolo splnené, preto odvolací súd posúdil uvedený odvolací dôvod uplatnený žalobcom ako uplatnený nedôvodne.

11.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že podáva odvolanie aj z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), pričom uvedený dôvod odvolania konkretizoval žalobca v odvolaní tak, že súd prvej inštancie pochybil keď a) povolil žalovanému dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur a zároveň keď b) nepriznal žalobcovi úrok z úveru vo výške 6,09 % ročne z dlžnej sumy po vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe „nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (rozhodnutie NS SR ). V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti výroku I, v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovanému dlžnú sumu 27 108,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 108,16 Eur od 22. 02. 2019 do zaplatenia splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur, tak súd prvej inštancie rozhodnutie týkajúce sa pravidelných mesačných splátok po 500 Eur odôvodnil ustanovením a , z ktorého takáto možnosť (s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) vyplýva (t. j. súd prvej inštancie skutkový stav zodpovedajúci zlej finančnej situácii žalovaného subsumoval pod správnu normu procesného práva), preto odvolací súd poukazujúc na to, že súd prvej inštancie zároveň s povolením splátok do výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie zakotvil, že „v prípade omeškania sa (žalovaného) s čo i len jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz“, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto odvolaním žalobcu napadnutej časti výroku I. podľa ust. a potvrdil.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti - v časti úroku z úveru vo výške 6, 09 % ročne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zamietol, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou . Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenie otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy . Zmluva o úvere je v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení o zmluve o úvere ( a nasledujúce). Ustanovenia sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať ( ).

13. Z ustanovení a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy ( ). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v , vete prvej je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia , , či nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

14. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

15. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že ich výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

16. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovený úrok (cena peňazí) nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia .

17. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojedania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

18. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti (v časti úroku z úveru vo výške 6,09 % ročne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) zamietol, bez toho aby skúmal či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dojednanie o povinnosti žalovaného (dlžníka) platiť žalobcovi (veriteľovi) úroky z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tak jeho rozhodnutie je predčasné a nezodpovedá aktuálnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky premietnutej do uznesenia sp. zn. zo dňa 16. júna 2020.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ust. zrušil a v uvedenom rozsahu podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení odvolacím súdom na ďalšie konanie bude v rámci doplneného dokazovania skúmať, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3187551 7 02 zo dňa 12. 03. 2018 obsahuje zmluvné dojednanie

o povinnosti žalovaného (dlžníka) platiť žalobcovi (veriteľovi) úroky z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a na základe skutkového stavu zisteného doplnením dokazovania v naznačenom smere v časti úroku z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s právnym názorom NS SR vyjadrením v uznesení sp. zn. zo dňa 16. júna 2020 opätovne rozhodnúť ; v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).