Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2S-274-2020.pdf
PDF · 92.88 KB
Case nature
Subarea
2S/274/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., IČO: 52636216, so sídlom v Bratislave, Jelenia 1, zastúpeného spoločnosťou AK HERCEG, s.r.o., IČO: 35890240, so sídlom v Bratislave, Košická 56, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Herceg, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 27, o preskúmanie zákonnosti výzvy žalovaného č. Z-14141/20 zo dňa 10.9.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.11.2020 z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Mestská časť Bratislava - Vrakuňa požiadala žalovaného o výmaz rozostavanej stavby na liste vlastníctva č. XXXX vedeného pre k.ú. D..
2. Žalovaný po preskúmaní žiadosti vyzval Mestskú časť Bratislava - Vrakuňa listom č. Z-14141/20 zo dňa 10.9.2020 na označenie nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 162/1995 Z.z.) spolu so súpisným číslom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Na LV č. 3789 vedeného pre k.ú. Vrakuňa je totiž evidovaný rozostavaný bytový dom so 107 rozostavanými bytmi a 121 rozostavanými nebytovými priestormi. Žalovaný poukázal na § 31 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška š. 461/2009 Z.z.), podľa ktorého ak stavba evidovaná na liste vlastníctva neexistuje a nebolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby, údaje o stavbe sa vymažú na základe návrhu, ktorého prílohou je potvrdenie stavebného úradu alebo obce, že stavba neexistuje (znenie bolo účinné do 30.9.2018). Rovnaké podmienky vyžaduje aj stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO-3917/2017/Ja zo dňa 30.3.2017. Keďže Mestská časť Bratislava - Vrakuňa žalovanému nepredložila listinu (stanovisko príslušného stavebného úradu, že v skutočnosti nie sú v konkrétnom bytovom dome rozostavané byty), na základe ktorej by mal byť zrušený zápis rozostavaných bytov a nebytových priestorov v rozostavanom bytovom dome bez súpisného čísla, mala ju predložil v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V opačnom prípade bude žalovaný považovať žiadosť za nespôsobilú na
vykonanie záznamu do katastra. Výzva bola adresovaná Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa a na vedomie žalobcovi.
II. Žaloba
3. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti opatrenia (výzvy) žalovaného č. Z-14141/20 zo dňa 10.9.2020, jeho zrušenia vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 4. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a napadnuté opatrenie je v rozpore so zákonom a princípom zachovania právnej istoty a dobrej viery žalobcu. Výmaz stavby z katastra nehnuteľností je s najväčšou pravdepodobnosťou realizovaný na základe § 46 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z.z. Podľa jeho názoru neexistuje dôvod, pre ktorý by mala stavba zaniknúť, nakoľko nedošlo k faktickým zmenám od jej zápisu do katastra nehnuteľností. Navyše, Mestská časť Bratislava - Vrakuňa nie je príslušným stavebným úradom, ale v minulosti vystupovala ako stavebník predmetnej stavby (príslušným stavebným úradom je mestská časť Bratislava - Rača). Zápis stavby realizoval vtedajší stavebník: Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, ktorá v súčasnosti nemá žiadny zákonný vzťah k stavbe a predmetným nehnuteľnostiam. 5. Žalobca zastáva názor, že žalovaný opatrenie vydal v rozpore so zákonom, pretože žiadosť Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa mal odmietnuť a nie ju vyzývať na opravu vád a predloženie listín. Trvá na tom, že nie sú splnené predpoklady na vymazanie stavby, pretože stavba nikdy nezanikla a aj v súčasnosti má platné stavebné povolenie a neexistujú legálne dôvody, pre ktoré by sa nemalo pokračovať vo výstavbe. 6. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP alternatívne odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. c/ SSP, prípadne podľa § 28 SSP. Trvá na tom, že postupoval v súlade s § 24, § 34 až § 36, § 42 a § 46 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z.z. aj v súlade so základnými princípmi konania vyplývajúcimi z § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a prihliadal tiež na princíp právnej istoty. Reflektoval na zákonnú požiadavku spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a zákonnosti. 8. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a žalobu považoval za predčasnú. Práva žalobcu môžu byť dotknuté až záznamom o výmaze stavby z katastra nehnuteľností, k čomu zatiaľ nedošlo. Výzvou na doplnenie návrhu navrhovateľa sa nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/12/2017, sp. zn. 4Cdo/53/01, sp. zn. 3Cdo/358/2015, sp. zn. 1Cdo/99/2012, sp. zn. 2Cdo/283/2013, sp. zn. 3Cdo/201/2007. 9. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že nie je daná hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, alebo iný vážny nenapraviteľný následok, keďže nevydal žiadne opatrenie a nezasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ a písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou (písm. e/), je neprípustná (písm. g/).
16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 18. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd sa primárne zaoberal žiadosťou žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a následne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. 20. Správny súd uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
21. Žalobca neuviedol žiadne dôvody a neosvedčil ich žiadnymi dôkazmi, ktoré by mal správny súd preskúmať pri rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 a nasl. SSP; len jednou vetou požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 ods. 1 písm. a/ SSP bez akýchkoľvek dôvodov. Inými slovami, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu alebo osvedčenia ním tvrdených skutočností vo vzťahu k jeho žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nie je vecou správneho súdu, aby nahrádzal aktivitu žalobcu a vyhľadával dôvody a dôkazy, ktoré by osvedčovali dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcov obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného následku, závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
22. Správny súd následne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. Medzi uvedené podmienky nepochybne patrí aj
žalobná legitimácia a prípustnosť žaloby z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré správny súd nepreskúmava (§ 7 SSP).
23. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
24. Ustanovenie § 7 písm. e/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 25. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v citovanom § 7 písm. e/ SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte prestavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, ktorým sa konanie končí. Ak sa účastník konania domnieva, že predbežné, poriadkové alebo procesné rozhodnutie alebo opatrenie je nezákonné, môže to namietať v žalobe proti meritórnemu a konečnému rozhodnutiu alebo opatreniu. 26. Žalobca napáda žalobou výzvu žalovaného č. Z-14141/20 zo dňa 10.9.2020 na odstránenie nedostatkov žiadosti Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa s poučením o následkoch, ak nedostatky neodstráni. Výzva samozrejme nie je rozhodnutím, možno ju však považovať za opatrenie, ktoré z hľadiska súhrnu jednotlivých procesných krokov záznamového konania v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. predstavuje jeden procesný krok predchádzajúci vydaniu konečného opatrenia vo veci samej. Nejde ale o opatrenie predbežnej povahy alebo procesné opatrenie, ktoré by v tomto štádiu konania zakladalo, menilo alebo rušilo práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkalo jeho práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. c/ SSP), a preto nepodlieha súdnemu prieskumu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/48/2016 zo dňa 28.2.2017). Práv a právom chránených záujmov žalobcu sa môže týkať až opatrenie žalovaného vo veci samej o zázname do katastra nehnuteľností. V čase podania žaloby k vydaniu opatrenia o zázname do katastra nehnuteľností, teda opatrenia potenciálne zasahujúceho do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako vlastníka rozostavaných bytov a nebytových priestorov, nedošlo, preto absentuje kvalifikovaný predmet súdneho prieskumu v merite veci. 27. Navyše, výzva žalovaného č. Z-14141/20 zo dňa 10.9.2020, ktorú žalobca napadol správnou žalobou, nebola adresovaná priamo jemu, ale Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa; žalobcovi bola zaslaná len na vedomie. Výzva žalobcovi neukladá žiadnu povinnosť a nezasahuje v tomto štádiu ani do sféry jeho práv a právom chránených záujmov. Z uvedených dôvodov chýba žalobcovi základný atribút na podanie správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy, a to zásah do jeho subjektívnych práv, právom chránených záujmov a povinností napadnutým opatrením orgánu verejnej správy. 28. Pokiaľ žalovaný namietal, že vo veci nebolo vydané žiadne opatrenie, tento svoj záver nepodporil žiadnymi argumentmi. Správny súd uvádza, že opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP je aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Vo vzťahu k Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa výzva ukladá povinnosť predložiť požadované dokumenty; na druhej strane však vo vzťahu k žalobcovi výzva neukladá žiadne povinnosti a v tomto štádiu konania sa priamo a bezprostredne netýka jeho práv ani právom chránených záujmov. Preto je podľa názoru správneho súdu potrebné (z hľadiska charakteru a účinkov výzvy) rozlišovať medzi adresátmi výzvy a sférou ich práv a povinností, do ktorých výzva zasahuje. Ako už správny súd uviedol, žalobca nie je tým subjektom, ktorého sféra subjektívnych práv a právom chránených záujmov by bola výzvou priamo dotknutá. 29. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia procesnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e/ SSP, a preto podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Ďalším dôvodom na odmietnutie žaloby je aj skutočnosť vyplývajúca z § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, že žalobu podala neoprávnená osoba (žalobca), u ktorej absentuje aktívna žalobná legitimácia, pretože nebola dotknutá na jej subjektívnych právach.
30. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP a § 168 SSP.
31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri odmietnutí žaloby je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil odmietnutie žaloby. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bola žaloba odmietnutá. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a následkom je odmietnutie žaloby (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).
32. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, pretože nebol nositeľom žalobnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 1 SSP a zároveň sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. Žalobca teda zavinil podanie správnej žaloby na súd a aj jej odmietnutie; z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovaný si však právo na náhradu trov konania neuplatnil a správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobcu žiadať, aby mu trovy konania nahradil, preto žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.