Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-178-2019.pdf
PDF · 103.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: BALINGTON s. r. o., Pri Suchom mlyne 6, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 161 710, zastúpeného: Heringeš & Veverka, s.r.o., Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 786 182 proti žalovanej: O. G., nar. XX.X.XXXX, S. Q. XXX/X, XXX XX G., zastúpenému: JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát, Timravina 9, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 3.000 eur s prísl. a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/15/2017-124 zo dňa 25.4.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/15/2017-124 zo dňa 25.4.2019 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaná nevrátila produkčnú odmenu vyplatenú v zmysle Zmluvy o spolupráci uzavretej dňa 4.6.2014 (vrátane jej Dodatku č. 1). Ozrejmil, že žalovanej ako finančnému agentovi bola vyplatená produkčná odmena podľa čl. II bod 1 Dodatku č. 1 zmluvy pod podmienkou, že táto splní presne stanovené podmienky, a to dosiahnutie minimálneho poistného v sume 3.000 eur ako kumulatívna produkcia za životné a úrazové poistenie v 1. kvartáli programu financovania pracovníka a dosiahnutie percenta pretrvania životných poistných zmlúv (merané za obdobie predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov) minimálne 85 %. Ako ďalej žalobca uviedol, v hodnotenom období žalovaná uzavrela štyri zmluvy, z ktorých boli do 24 mesiacov od uzavretia dve zmluvy stornované a z tohto dôvodu nedošlo k splneniu podmienok na vyplatenie produkčnej odmeny (čl. II bod 1.2 - percento pretrvania životných poistných zmlúv minimálne 85 %). Uvedené percento bolo naplnené na 50 %. Z dôvodu nesplnenia si zmluvne dohodnutých podmienok sa žalovaná dostala do omeškania so splnením záväzku dňa 1.9.2014, preto žalobca požadoval tiež zaplatenie zákonného úroku z omeškania od tohto dátumu. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky výzvou z 22.9.2015, v ktorej jej určil lehotu na vykonanie platby 7 dní od doručenia výzvy a ktorá jej bola doručená dňa 30.9.2015.
3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že predmetom a účelom uzavretia Dodatku č. 1 mala byť podpora a rozvoj vlastnej štruktúry podriadeného finančného agenta počas vymedzeného obdobia 1.6.2014 - 31.8.2014. Namietala, že splnenie zmluvných podmienok malo byť vyhodnotené až po uplynutí 8 štvrťrokov, na ktoré je viazaná podmienka pretrvania uzavretých zmlúv. Okrem toho žalobca uviedol, že žalovaná čiastočne splnila svoj záväzok, avšak nenavrhol alikvotne odmenu znížiť (podľa článku III bod 2 Dodatku). Taktiež žalobca obmedzil činnosť žalovanej, keď ju do registra NBS ju dal zapísať až 12.6.2017, pričom svoju činnosť mala žalovaná vyvíjať už od 1.6.2014. Žalobca tak porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa bodu 2.3 zmluvy - nezabezpečil pre žalovanú príležitosť pre svojich zmluvných partnerov uzavrieť písomnú zmluvu o poskytnutí finančnej služby medzi zmluvným partnerom a klientom.
4. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odporu odvolal na body 1.1 a 1.2 Dodatku č. 1, podľa ktorých má finančný agent nárok na poskytnutie produkčnej odmeny 1.000 eur mesačne, pokiaľ ku koncu mesiaca a kvartálu splní podmienky: za prvý kvartál kumulatívnu produkciu za životné a úrazové poistenie min. 3.000 eur a percento pretrvania životných poistných zmlúv za obdobie predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov, min. 85 %. Produkčná odmena bola žalovanej vyplatená do budúcnosti, takže právo na jej ponechanie vznikne až kumulatívnym splnením zmluvných podmienok, pričom vybudovanie vlastnej štruktúry podriadených finančných agentov nie je v zmysle Dodatku podmienkou za získanie produkčnej odmeny. Žalovaná svoju štruktúru podriadených spolupracovníkov nerozvinula, do spoločnosti prišla iba s jedným podriadeným spolupracovníkom. Keďže boli zmluvy žalovanej stornované už pred uplynutím 2 rokov (8 štvrťrokov), výsledky pretrvania poistných zmlúv sa v hodnotenom období už zlepšiť nemohli a počet stornovaných zmlúv sa mohol iba zvyšovať. Žalobca konštatoval, že nikdy neuviedol, že žalovaná čiastočne splnila zmluvné podmienky. Okrem tohto čl. III bod 2 Dodatku pojednáva o práve žalobcu znížiť výšku produkčnej odmeny, nie je to teda jeho povinnosť. Ak finančný agent splní svoje povinnosti na menej ako 70 %, nevznikne mu nárok na žiadnu produkčnú odmenu. Dodal, že bezodkladne po podpise zmluvy a Dodatku a potom, čo žalovaná doložila všetky potrebné podklady, bol zo strany žalobcu podaný návrh na jej registráciu v NBS.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2017 uviedla, že v Dodatku absentuje akákoľvek úprava spätného vymáhania už vyplatenej odmeny. Navyše rozhodnutie o zmene výšky produkčnej odmeny, či o jej pozastavení sa stane účinným až po jeho písomnom doručení žalovanej, čo sa nestalo. Za nekorektne dohodnuté zmluvné podmienky považuje žalovaná rozpor medzi dojednanou dobou, počas ktorej mala poskytovať dojednané plnenie a dobou, kedy jej mal vzniknúť nárok na odmenu. Dodatok počíta s tým, že činnosť spolupracovníka bude vyhodnocovaná priebežne, nie až o dva roky. Za týmto účelom je dohodnutá osobitná úprava počítajúca s alikvotným plnením.
6. Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2019 žalobca poukázal na úmysel účastníkov pri uzatváraní Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci, keď takto dohodnutý model vyplácania zodpovedá obchodným zvyklostiam používaným v odvetví na vyplácanie produkčných odmien. Poprel námietku premlčania vznesenú žalovanou, ako aj právne dôvodenie žalovanej ohľadom výkladu ustanovenia čl. 2 Dodatku. Počas rozhodného obdobia mesiacov jún, júl, august 2014 žalovaná nesplnila podmienky na výplatu produkčnej odmeny, nakoľko v rozhodnom období uzatvorila iba štyri zmluvy viažuce sa na poskytnutie životného poistenia, ktoré nepretrvali osem štvrťrokov, čo bolo jednou z dvoch základných podmienok na výplatu produkčnej odmeny. Ohľadom návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania uviedol, že tak, ako bol vznesený, by bol v zásade pre ich stranu nevykonateľný, pretože žalovaná nebola v pracovnom pomere u žalobcu a navyše žalovaná disponuje províznymi listami, ktoré jej žalobca ku každej vyplatenej provízii vystavil a odovzdal, preto má žalovaná dôkazné prostriedky, ktorých vykonania sa svojím návrhom domáha. Žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou po uplynutí 8 štvrťrokov od uplynutia rozhodného obdobia, striktne v súlade s obchodnými zvyklosťami, preto aj argument o prípadnej predčasne podanej žalobe neobstojí. Žalovaná na predmetnom pojednávaní uviedla, že v zmysle čl. III Dodatku mohol žalobca pozastaviť vyplácanie produkčnej odmeny, ktorej vyplácanie mal na základe prehodnotenia výsledkov ku koncu každého mesiaca buď vyplatiť, alebo nevyplatiť, avšak túto vyplatil. V zmysle čl. III Dodatku mal dokonca právo znížiť sumu tejto odmeny. Predmetný dodatok neupravoval a ani neupravuje vrátenie už raz vyplatenej predmetnej odmeny, preto žalobca až dňa 19.4.2017 vo svojom vyjadrení údajný právny titul na vrátenie odmeny oprel o argument bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“). Vzhľadom k týmto zmluvným dojednaniam mal žalovaný svoj údajný nárok uplatniť do 1.9.2016, avšak žalobu podal až 27.12.2016,
preto žalovaná namietala premlčanie v zmysle § 107 OZ. Dodala, že vyplatením predmetnej odmeny došlo aj k uznaniu dlhu zo strany žalobcu v zmysle § 407 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
7. Súd prvej inštancie poukázal na § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 642 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 1.1.2015, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., a dospel k záveru, že žaloba je pokiaľ ide o žalovanú istinu v celom rozsahu dôvodná. Prvoinštančný súd nepovažoval za sporné, že žalovaná na základe zmluvy o spolupráci, uzavretej podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dňa 4.6.2014, vrátane jej dodatku č. 1, mala vykonávať pre žalobcu činnosť finančného sprostredkovania a žalobca jej mal za to poskytovať odmenu. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedený záväzkový vzťah sa spravoval Obchodným zákonníkom, čo vyplývalo aj z bodu 12.2 zmluvy, súd prvej inštancie neprihliadal na námietku premlčania vznesenú žalovanou podľa § 107 ods. 1 OZ, keďže všeobecná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná. Za spornú považoval súd prvej inštancie aplikáciu jednotlivých zmluvných ustanovení, pričom sa priklonil k argumentácii žalobcu. Konštatoval, že žalovanej bola vyplatená produkčná odmena podľa čl. II bod 1 Dodatku č. 1 zmluvy, ktorá mala charakter zálohy, teda dopredu vyplatenej provízie, ak žalovaná splní zmluvne dohodnuté podmienky, ktoré však podľa záveru súdu nesplnila, keď v zmysle čl. II bod 1 nedosiahla ku koncu kvartálu kumulatívnu produkciu za životné a úrazové poistenie v minimálnej výške 3.000 eur a nedosiahla ani percento pretrvania životných poistných zmlúv minimálne 85 %. Za irelevantnú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že merané obdobie sa netýkalo celých predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov, keď činnosťou žalovanej došlo k uzavretiu štyroch zmlúv, z ktorých polovica bola stornovaná pred uplynutím dvoch rokov, pričom je zrejmé, že výsledky pretrvania poistných zmlúv sa v hodnotenom období už zlepšiť nemohli, naopak, počet stornovaných zmlúv sa mohol už iba zvyšovať, preto nedodržanie percenta pretrvania poistných zmlúv žalovanej možné spoľahlivo posúdiť už pred uplynutím ôsmich štvrťrokov.
8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyplatenie odmeny 1.000 eur každý mesiac nemožno považovať za uznanie dlhu zo strany žalobcu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď táto bola vyplatená žalovanej s tým, že právo na jej ponechanie vznikne až kumulatívnym splnením zmluvných podmienok. V danom prípade tak ani nie je možné usudzovať, že plnením by žalobca prejavoval vôľu, že uznáva dlh žalovanej, resp. že na vrátení zálohovej odmeny netrvá. V zmysle dodatku nebolo podmienkou na získanie produkčnej odmeny vybudovať vlastnú štruktúru podriadených finančných agentov žalovanej, v priebehu konania ani nebolo dokázané, že by žalovaná túto rozvinula. Pokiaľ ide o zmluvnú možnosť znížiť výšku produkčnej odmeny, z čl. III bod 2 dodatku je zrejmé, že ide len o právo žalobcu, nie o jeho povinnosť, preto odvolávanie sa žalovanej na túto možnosť je v danom prípade neopodstatnené. Okrem toho, právo žalovanej na produkčnú odmenu ani nevznikne, keď splnenie základnej produkčnej podmienky je menej ako 70 %. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neporušil zmluvné podmienky v súvislosti s registráciou žalovanej ako podriadeného finančného agenta v NBS, nakoľko tento zabezpečil podanie návrhu na jej registráciu bezodkladne po podpise zmluvy a dodatku a potom čo žalovaná doložila všetky potrebné podklady. Súd ďalšie návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania zamietol, pretože je to vzhľadom na dostatočné zistenie skutkového stavu veci bezpredmetné a v prejednávanej veci je podstatné predovšetkým posúdenie právneho aspektu sporu medzi subjektmi konania.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zálohovej odmeny v sume 3.000 eur od žalovanej, keďže v konaní bolo relevantne preukázané, že táto nesplnila zmluvné podmienky, ktoré výslovne a jasne ustanovujú, kedy žalovanej vzniká právo na produkčnú odmenu.
10. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,05 % ročne podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 1.1.2015 zo sumy 3.000 eur až odo dňa 8.10.2015 do zaplatenia, nakoľko žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky výzvou z 22.9.2015, v ktorej určil lehotu na vykonanie platby 7 dní od doručenia výzvy; žalovanej bola výzva doručená dňa 30.9.2015 a lehota na zaplatenie pohľadávky uplynula dňa 7.10.2015. Súd prvej inštancie tak vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže v tomto konaní mal úspech vo veci žalobca (neúspešný bol len v nepatrnej časti príslušenstva
pohľadávky), súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedla, že v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci z 4.6.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, žalobca uhradil žalovanej produkčnú odmenu 1.000 eur mesačne za obdobie 3 mesiacov od 1.6.2014 do 31.8.2014. V zmysle bodu 4, článku III Dodatku č. mal žalobca právo na pozastavenie vyplácania produkčnej odmeny žalovanej a to na základe prehodnotenia dosahovania výsledkov ku koncu každého mesiaca. Po prehodnotení výsledkov žalobca žalovanej produkčnú odmenu bez akýchkoľvek výhrad ku koncu kalendárneho mesiaca vyplatil v plnej výške, pričom z predmetnej zmluvy ani Dodatku nevyplýva žiadna povinnosť žalovanej vrátiť už vyplatenú odmenu na základe spätného prehodnotenia jej výsledkov. Z uvedeného vyplýva, že sa pri produkčnej odmene nejednalo o zálohovú platbu a ani o bezdôvodného obohatenie. Žalovaná zdôraznila, že produkčná odmena bola vyplatená na základe Dodatku č. 1, a to po prehodnotení splnenia zmluvných podmienok, preto nemohlo dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu v zmysle § 451 OZ, čo nesprávne posúdil aj súd prvej inštancie keď dospel k záveru, že právny titul na vrátenie produkčnej odmeny žalobcovi je založený na bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 OZ.
13. Žalovaná mala za to, že vyplatením produkčnej odmeny žalovanej v troch častiach došlo zo strany žalobcu k uznaniu dlhu voči žalovanej v zmysle § 407 Obchodného zákonníka, t.j. žalovaná predmetné peniaze nadobudla nielen na základe Dodatku č. 1, ale aj na základe zákona, takže pri vyplatení produkčnej odmeny neboli a ani nemohli byť splnené zákonné podmienky na vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Opätovne zdôraznila, že ak by nesplnila ku koncu mesiaca dohodnuté podmienky vyplývajúce zo zmluvy, z čl. II ods. 1 Dodatku, z bodu 4, článku III Dodatku č. 1, tak by jej žalobca odmenu nevyplatil. Vyplatením odmeny došlo k splneniu Dodatku ako aj k uznaniu dlhu v zmysle § 407 Obchodného zákonníka.
14. Žalovaná ďalej poukázala na článok 1 bod 1.2 Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci z 4.6.2014, v zmysle ktorého je žalovaná povinná „dosiahnuť percento pretrvania životných poistných zmlúv, merané za obdobie predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov“, z čoho vyplýva, že podmienka je jasne stanovená predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov a nie nasledujúcich ôsmich štvrťrokov, tak ako to počíta žalobca a ako si to osvojil súd prvej inštancie. Žalovaná ďalej uviedla, že dosiahla 100 % pretrvania životných poistných zmlúv za obdobie ôsmich štvrťrokov predchádzajúcich 31.8.2014 a preto splnila podmienku danú článkom 1 bodom 1.2 Dodatku č.1 k Zmluve o spolupráci z 4.6.2014. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie bez relevantného vysvetlenia ignoroval skutočnosť, že žalovaná splnila podmienku pretrvania životných poistných zmlúv z obdobie ôsmich štvrťrokov predchádzajúcich 31.8.2014 a nie nasledujúcich.
15. Žalovaná tiež namietala nevykonanie dôkazu zo strany súdu prvej inštancie, a to, aby od žalobcu vyžiadal celý pracovný spis žalovanej archivovaný u žalobcu, ako aj pracovný spis kolegov A. D. a K. I., keď mala podozrenie, že zo strany žalobcu došlo k podaniu nepresných údajov o počte uzatvorených poistných zmlúv, čo spätne implicitne dedukuje z výšky vyplatených provízií žalovanej v rozhodnom období podľa exportu z účtu žalovanej od 1.5.2014 do 31.12.2015, ktorý bol súdu predložení s vyjadrením žalovanej zo dňa 14.3.2019.
16. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil, žalobu zamietol alebo aby ho v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
20. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie produkčnej odmeny vyplatenej žalovanej v zmysle Zmluvy o spolupráci, ktorú strany sporu uzavreli dňa 4.6.2014 spolu s Dodatkom č. 1, v zmysle ktorého bola žalovanej ako podriadenému finančnému agentovi vyplatení produkčná odmena vo výške 3.000 eur. Podľa čl. II. bod 1. Dodatku č. 1 bola uvedená odmena žalovanej vyplatená za podmienky kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to dosiahnutie minimálneho poistného v sume 3.000 eur v 1. kvartáli programu financovania pracovníka a dosiahnutie percenta pretrvania životných poistných zmlúv (merané za obdobie predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov) minimálne 85 %. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola žaloba podaná dôvodne, keď žalovaná vyššie uvedené podmienky v zmysle Dodatku č. 1 nesplnila. Právo na ponechanie si peňažných prostriedkov vo výške 3.000 eur, ktoré mali charakter dopredu vyplatenej provízie, by žalovanej vzniklo až kumulatívnym splnením podmienok uvedených v čl. II. bod 1.1 a bod 1.2 Dodatku č. 1, ktoré však z strany žalovanej naplnené neboli a žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala opak. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že v zmysle bodu 4, článku III Dodatku č. 1 mal žalobca právo na pozastavenie vyplácania produkčnej odmeny žalovanej, a to na základe prehodnotenia dosahovania výsledkov ku koncu každého mesiaca odvolací súd zdôrazňuje, že sa jedná o právo žalobcu a žalovanej tým nevzniká žiadny nárok na alikvotne zníženú výšku produkčnej odmeny. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že odvolávanie sa žalovanej na túto možnosť je v danom prípade neopodstatnené. Súd prvej inštancie ďalej správne vyvodil, že je irelevantné, že sa merané obdobie netýkalo celých predchádzajúcich ôsmich štvrťrokov. Je preukázané, že v hodnotenom období došlo prostredníctvom činnosti žalovanej k uzavretiu štyroch zmlúv, pričom z nich boli do 24 mesiacov od uzavretia 2 zmluvy stornované. Nemožno tak spochybniť skutočnosť, že za celé posudzované obdobie 8 štvrťrokov by sa výsledky pretrvania poistných zmlúv zlepšiť nemohli, keď žalovaná nedodržala percentá pretrvania poistných zmlúv už pred uplynutím obdobia 2 rokov, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.
21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že vyplatením produkčnej odmeny v troch častiach došlo zo strany žalobcu k uznaniu dlhu voči žalovanej v zmysle § 407 Obchodného zákonníka, nakoľko z relevantných ustanovení Obchodného zákonníka možno vyvodiť základné požiadavky na platné uznanie záväzku, medzi ktoré nepochybne patrí určitosť a zrozumiteľnosť uznávacieho prejavu, kedy z obsahu právneho úkonu a okolností prípadu musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o uznanie záväzku, písomná forma uznania záväzku, identifikácia veriteľa a záväzku, ale najmä prejav vôle dlžníka uznať určitý záväzok. Súd prvej inštancie v danom prípade tak správne skonštatoval, že vyplatenie odmeny 1.000 eur každý mesiac nemožno považovať za uznanie dlhu zo strany žalobcu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže žalobca neprejavil vôľu uznať dlh žalovanej, resp. že na vrátení zálohovej odmeny netrvá.
22. V súvislosti s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý navrhla, a to vyžiadanie pracovného spisu od žalobcu, odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, z akých dôvodov súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu, a to v bode 8 napadnutého rozsudku, kde presvedčivo objasnil, prečo ďalšie návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania zamietol, keď je to vzhľadom na dostatočné zistenie skutkového stavu veci bezpredmetné a v prejednávanej veci je podstatné predovšetkým posúdenie právneho aspektu sporu medzi subjektmi konania.
23. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správny, pričom dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť, preto ho v napadnutej
časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).