Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/121/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, právne zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.100193901/2019 zo dňa 16.1.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, ktorú doručil na súd 28.03.2019 prostredníctvom právneho zástupcu, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.100193901/2019 zo dňa 16.01.2019, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, č. 101825119/2018 zo dňa 17.09.2018, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil.

I. Administratívne konanie

2. Daňový úrad Košice ako správca dane označeným rozhodnutím č. 101825119/2018 zo 17.09.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 202.781,34 eur na dani z pridanej hodnoty, podľa a o správe daní / ďalej len daňový poriadok/.

3. Žalovaný rozhodnutím č.100193901/2019 zo dňa 16.01.2019, odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 101825119/2018 zo 17.09.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 202.781,34 eur na dani z pridanej hodnoty. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia správcu dane, ktorý vychádzal z výsledkov daňovej kontroly, vykonanej správcom dane u žalobcu, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty, za kontrolované zdaňovacie obdobia: september až december 2008, január až apríl, jún, júl, september a december 2009, január až marec, máj až júl, september až december 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorý bol žalobcovi ako daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 16.02.2016. Z obsahu uvedeného protokolu je zrejmé, že správca dane považoval za preukázané, že žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobia uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu ustanovení a a nesplneniu podmienok podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH).

Úlohou správcu dane bolo preveriť, či žalobca v mesiaci december 2010 splnil podmienky nároku na priznanie odpočtu DPH vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorých môže platiteľ dane, ktorý je povinný platiť, odpočítať daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané, a ktoré tento použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a teda musel preveriť vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu dodania tovaru. Inými slovami sledoval, či žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane tvorené nákupom komodít ako stolový olej a potravinársky tovar od dodávateľa REJA CORPORATION, s.r.o., Trebišov, a oslobodenie od dane DRYÁDA CORPORATION, CZ, s.r.o., má reálny podklad a teda je zákonné a opodstatnené. Pre naplnenie účelu § 49 ods. 2 a § 43 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých tam definovaných podmienok.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol: „Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september - december 2008; január - apríl, jún, júl, september, december 2009 a január - marec, máj - júl. september - december 2010. Rozhodnutím č. 9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013 správca dane daňovú kontrolu prerušil odo dňa 31.01.2013 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dňa 15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016 zo dňa 21.01.2016). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, doručil ho s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 16.02.2016 (osobné prevzatie a žalobca sa v stanovenej lehote k uvedeným zisteniam vyjadril, ktoré s ním prerokoval a spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017, a č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101825119/2018 zo dňa 17.9.2018 a vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 202.781,34 eura na dani z pridanej hodnoty“. Správca dane konkrétne vychádzal z výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 202.781,34 eur z faktúr za dodanie tovaru (podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia na str. 9 a 10 vystavených dodávateľmi REJA CORPORATION, s.r.o., - z 3 faktúr za nákup motorových vozidiel značiek Mercedes a Hunday z fa č. 010100012 a dodania 15.02.2010, DPH 17.955,- eur, fa č.01010001 a dodania z 15.02.2010, faktúr DPH v sume 1.701,54 eur, a fa 0600100012 z dodania 27.12.2010 z faktúr DPH 24.282,- eur. Žalovaný uviedol, že za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane využil dožiadania viažuce sa k decembru 2010 uvedené na str. 11 rozhodnutia, a ako dôkazy informácie zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. str. 11,12 rozhodnutia žalovaného, („Úradné záznamy č. 131215/2016, č. 131247/2016, č. 131291/2016“). Z protokolov z daňových kontrol vykonaných príslušným správcom dane v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: č. 9800403/5/624756/2016/ Vašk zo dňa 15.02.2013 za zdaňovacie obdobia september - december 2008, (Úradný záznam č. 131215/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/304437/2015 zo dňa 09.02.2015 za vybrané zdaňovacie obdobia roka 2009 (Úradný záznam č. 131247/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/2893620/2014 zo dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún a október 2010 (Úradný záznam č. 131291/2016 zo dňa 08.02.2016): „medzi dodávateľov spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. patrila spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorá bola nekontaktná, nemala žiadneho štatutárneho zástupcu od 31.10.2010 (odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie č. 9900403/5/3493314/2012/Ors zo dňa 26.11.2012);- zo dňa 31.01.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom R.. Y. Z. (bývalý konateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Svedok uviedol, že s konateľom spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. sa zoznámil pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho, meno ktorého si nepamätal. Po určitom čase našli spoločný predmet jednania, obchod, komodity si tiež nepamätal. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o., svedok si nepamätal konkrétne údaje o priebehu obchodov, dňa 03.06.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom R.. Y. Z., ktorý uviedol nasledovné : -spolupracoval s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich sa obchodovania medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. (vyšetrovací spis č. ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012);-obchody s REJA CORPORATION, s.r.o. s ním dohodol Y. J. z Trebišova, ktorý de facto riadil a vlastnil spoločnosti, v ktorých de jure figuroval R. F.. Svedok uviedol, že s T.. J. ho zoznámil U. H., ktorý bol jeho (Y.. Z.) tichým spoločníkom v Tatra Trade Corporation, s.r.o. Účelom Tatra Trade Corporation, s.r.o. bolo nakupovať tovar sprostredkovaný T.. J. od zväčša zahraničných dodávateľov a predávať s DPH spoločnostiam T.. J., ktoré ich následne predávali finálnym spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú povinnosť DPH si Tatra Trade Corporation, s.r.o.,

ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných obchodov prostredníctvom spoločností napr. R. F., Y. Q.. To bol skutočný dôvod, prečo p. J. presmeroval cez Tatra Trade Corporation, s.r.o. nákup tovaru;- tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na Slovensku a časť sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH vývozom do okolitých štátov; -svedok uviedol, že on a p. H. komunikovali priamo s Y. J., R. F. a aj s U. V., ktorý figuroval ako obchodný manažér J. spoločností a vedel o právnom zmysle týchto obchodov. Tiež komunikovali s R. T., administratívnou pracovníčkou J. spoločností, ktorá tiež vedela o fingovanosti týchto obchodov; - obchodovalo sa troma spôsobmi za účelom získania financií, a to:- Tatra Trade Corporation, s.r.o. nakupovala zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku J. slovenským spoločnostiam, ktoré ho následne predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj s DPH, ktorú na Tatra Trade Corporation, s.r.o. neprevádzali, pričom daňovú povinnosť si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, Milk Agro, Tesco, Carrefour).-REJA CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predávala vopred dohodnutým účelovým exportným spoločnostiam na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú povinnosť DPH z ich vlastných obchodov, zväčša za odplatu 4% zo základu dane (napr. HAMÉ, OPAL Fytos, Kláštorná, Mercedes Prešov).- J. spoločnosti nakupovali tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o., prostredníctvom účelových spoločností a vyvážali ho zo Slovenska za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Robili to na základe rôznych dohôd a na základe vlastných kontaktov na daňových úradoch (napr. MVK Slovakia Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany, DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., Delta B, REJA CORPORATION, s.r.o., Pipta No.1).-administratívu viedli zamestnanci jednotlivých spoločností, účtovnú dokumentáciu si vymieňali elektronickou a riadnou poštou;- z administratívneho hľadiska bol obchod úplne zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci, jednotlivé obchody samé o sebe neboli nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli len za účelom ukrátenia štátu o financie a následne legalizácie príjmu z trestnej činnosti na základe vopred dohodnutých podmienok medzi jednotlivými účastníkmi.

5. Preverením prepravy tovaru správca dane zistil, že tovar existoval prepravený bol účelovo premiestňovaný, a po splnení účelu - odčerpania DPH zo štátneho rozpočtu, bol ku konečným spotrebiteľom (napr. do siete TESCO - odpovede na dožiadania správcu dane č. 100329196/2017 zo dňa 20.02.2017, týkajúce sa prepravy prostredníctvom špeditéra M.G.M. EXPRESS s.r.o. a č. 100329409/2017 zo dňa 20.02.2017, prepravy týkajúce sa prostredníctvom špeditéra B.A.S.K. Logistics s.r.o.). V zdaňovacom období december 2010 bol hlavným predmetom činnosti daňového subjektu najmä nákup a predaj stolového oleja a v menšej miere aj iné potraviny. Najväčším dodávateľom bola spoločnosť REJA CORPORATION. s.r.o.. Odberateľmi boli najmä Tesco Stores SR, a.s., Retail Value Stores, a.s., Labaš s.r.o., a iní. Nakúpený tovar bol následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., ako dodanie s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov č. 100193901/2019. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania: - nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 202.781,34 eur z faktúr za dodanie potravinárskeho tovaru (olej, ryža) vystavených dodávateľom: REJA CORPORATION. s.r.o., Muškátová 4, Trebišov, IČO: 44322909, DPH: SK2022652808 - faktúry sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia na str. 7-8, DPH v sume 202.781,34 eur neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. Bohumíra Četyny 3025/15. Ostrava-Bělský les. Česká republika, IČO DPH CZ28600711.

6. K zdaňovaciemu obdobiu za december 2010 sa vzťahovali dožiadania: „- č.9813401/5/3146725/2012/ MihP - spoločnosť EUROPE COLD TRANS s.r.o., Nitra realizovala prepravy cez B.A. S.K. LOGISTICS s.r.o., predložila správcovi dane faktúry, vozidlá boli prenajaté od BENTRA s.r.o.: „prepravy realizované na trase Trnava - Beckov (TESCO), tovar stolový olej balený vo fóliách, prepravy tiež na trase Ličartovce

- Veľký Krtíš - Beckov, Beckov - Trnava a späť pri prebaľovaní tovaru - č. 9813401/5/3395821/2012/ MihP - spoločnost' CHEDOS, a.s., Svit po zlúčení FINCHEM, a.s., Svit, prepravy vykonávané na trasách Modrý Kameň - Veľký Krtíš; Modrý Kameň - Beckov, prepravy realizované pre M.G.M. EXPRESS s.r.o.. Jednalo sa o stolový olej na paletách: príjem tovaru potvrdený na dodacích listoch spoločnosťou TESCO

- č. 9813401/5/2846369/2012/MihP - súkromný podnikateľ' K. Z. AUTODOPRAVA. Sabinov - z dôvodu výkonu trestu podnikateľa nebolo možné zistiť požadované skutočnosti - č. 9813401/5/3214035/2012/ MihP - spoločnosť IMKOTRANS s.r.o., Trhová Hradská potvrdila prepravy z miesta Modrý Kameň do miesta Praha, stolový olej bol uložený na paletách a zabalený fóliou - č. 9813401/5/3160181/2012/ MihP - súkromný podnikateľ' T. V. - Klasovitý transport, Myjava prevážal podľa výpovede vodiča stolový olej, aj podlahové krytiny na trasách Modrý Kameň - Praha. Ličartovce - Beckov; olej bol na paletách

a zafóliovaný: podlahy v drevených klietkach na paletách: v Modrom Kameni podľa slov vodiča bol drevený sklad na konci dediny; v Prahe sa jednalo o sklady TESCO; ďalší vodič potvrdil prepravy na trase Petrovany - Břeclavi, v Petrovanoch sa sklad nachádzal pri LIDLI; uvedené boli aj ďalšie miesta pri prepravách: Ličartovce, Petrovany, Praha, Valašské Meziříčí, Senec; tovar bol uložený na paletách vo fólii: okrem iného, bol prepravovaný aj stolový olej, ryža na trase Ličartovce - Petrovany

- č. 9813401/5/3220469/2012/MihP - R. V.. Ardanovce vykonával prepravy pre špeditéra B.A.S.K. LOGISTICS s.r.0., preverované prepravy podľa dožiadania potvrdil - č. 9813401/5/2904608/2012/MihP

- súkromný podnikateľ Š. V., Š. realizoval prepravy cez špeditérov B.A.S.K. LOGISTICS s.r.o. a M.G.M. EXPRESS s.r.o.; prepravoval hutnícky aj drogistický tovar; vodič ako svedok označil prepravované komodity ako zvitky plechu a repkový 5 litrový olej - č. 9813401/5/3154380/2012/MihP - Ing. F. N.

- Autodoprava, Prešov prostredníctvom svedka - vodiča potvrdil prepravu potravinárskeho tovaru na trasách Ličartovce, Košice - firma Labaš; komodita ryža prepravovaná pre TESCO na trase Ličartovce - Beckov - č. 9813401/5/2978485/2012/MihP - súkromný podnikateľ Y. Y.. Sabinov potvrdil uskutočnenie prepráv; prepravy realizoval cez špeditéra K. Z. - AUTODOPRAVA; nakládky v Ličartovciach, vykládka v skladoch TESCO Nižná Šebastová; uvedené boli aj prepravy pre spoločnosti OPAL FYTOS a.s. a LABAŠ a.s., - č. 9813401/5/2938036/2012/MihP - spoločnosť PEMAD trans, s.r.o., Modra potvrdila prepravy preverované dožiadaniami - č. 9813401/5/3146927/2012/ MihP - spoločnosť Polčin Transport s.r.o., Bánovce nad Bebravou potvrdila preverované prepravy, aj prepravované komodity - č. 9813401/5/3376135/2012/MihP - Y. M. - OLETAL, Prešov vykonával prepravy medzi mestami Modrý Kameň - Prešov, Ličartovce - Prešov - Ľubotice, vodič ako svedok uviedol, že prepravoval stolový olej. Vypočúvaní vodiči potvrdili prepravy tovaru potravinárskeho charakteru, predovšetkým stolového oleja; nakládky boli realizované prevažne v skladoch v meste Ličartovce; vykládky podľa prepravných dokumentov. Skutočnosti získané preverovaním obchodovania prepráv zodpovedajú zisteniam správcu dane ohľadom umelo vytvorených schém bez ekonomického efektu za účelom získania daňovej výhody“. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane využil informácie zo spisu daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2009 (Úradný záznam č. 104747/2016 zo dňa 01.02.2016), pričom zistil: že -„spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., bola od januára 2011 nekontaktná. Príslušný správca dane vykonal v spoločnosti daňové kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 štandardným spôsobom, alebo určil daň podľa pomôcok.

8. V spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia február až december 2009, (protokol č. 9701401/5/3665130/2014/Miho). Obchodným partnerom spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bol aj daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.. Spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o., ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch obchody s rôznymi komoditami - platinou, striebrom, zlatom, kryštálovým cukrom, dubovou podlahou, rastlinným olejom, ryžou, energetickými nápojmi, vínom a podobne. Obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. “Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka JUDr. Y. Z. (bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.), ktorý bol v čase vykonania ústneho pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody. Daňový subjekt bol o vypočutí svedka upovedomený.

9. Svedok JUDr. Z. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101806702/2017 zo dňa 22.08.2017 uviedol:

- „za spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., som komunikoval s osobami Y. J., M. Y., U. H., R. F., Y. F., U. V.;

- predmetom obchodovania boli potravinárske komodity a oceľ (september 2008);

- stavebná oceľ bola nakupovaná po dohode s p. J. a p. Y. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., ktorá si následným exportom uplatnila nadmerný odpočet DPH a tento si potom delili. Pravým zmyslom obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH;

- v roku 2009 spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. nakúpila tovar od spoločností REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o.;

- v roku 2010 spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., potravinárske komodity predávala spoločnostiam REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., obchody riadili p. Y. J. a p. U. V.. Tovar od týchto spoločností sa reálne predával konečným spotrebiteľom s DPH; spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., daňovú povinnosť vyriešila vystavovaním faktúr s fiktívnym tovarom;

- tovar existoval, bol reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár medzi Z., H., J. E. Y.. Išlo o obchodovanie s tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať. Základnou podmienkou bola dobre fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný spotrebiteľ;

- ku kolobehu tovaru svedok uviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. V prípade potravín, spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., tovar predávali konečným spotrebiteľom. V prípade exportu, napr. cez spoločnosť HAMÉ SLOVAKIA sa tovar z Česka reexportoval späť na Slovensko. Neskôr p. J., V. a F. našli konečných spotrebiteľov aj v Česku, kde tovar opäť predávali s DPH, ale štátu ju neodvádzali;

- prepravy vykonávali najmä špedičné spoločnosti M.G.M. EXPRESS s.r.o., ktorú reálne riadil Y. J. E. K. Z. - E., špedičná spoločnosť brata JUDr. Y. Z..“Vo vyrubovacom konaní po zrušenom a vrátenom rozhodnutí na ďalšie konanie správca dane opätovne využil inštitút získania informácií zo spisov daňových kontrol u DRYÁDA CORPORATION s.r.o., za iné zdaňovacie obdobia, z ktorých spísal úradné záznamy: /str. 15 rozhodnutia žalovaného/,„zdaňovacie obdobie august 2010 - úradný záznam č. 101622902/2018 zo dňa 20.08.2018 (získané informácie ohľadom výsluchov svedka JUDr. Y. Z., z výsluchu konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o., p. R. F. a tiež výpovede svedkyne p. Q. H., zamestnankyne Tatra Trade Corporation s.r.o., získaná schéma pohybu tovaru rastlinný olej, informácie z vyhodnotenia zistených skutočností) -zdaňovacie obdobie november 2009 - úradný záznam č. 101617379/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie sa týkali kontroly DPH v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., výpovedí svedka JUDr. Y. Z., informácie z vyhodnotenia zistených skutočností),- zdaňovacie obdobie august 2009 - úradný záznam č. 101612003/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie z materiálov od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.: ČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011, informácie z výpovedí svedkov JUDr. Y. Z., Q. H.; informácie z písomného vyjadrenia Y. F.; informácie z vyhodnotenia zistených skutočností).....“

10. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že :“ daňový subjekt si v zdaňovacom období december 2010 uplatnil oslobodenie od dane podľa v znení neskorších predpisov, z deklarovaného dodania tovaru českej spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r,o. (faktúry č. 100352, 100363, 100375, 100378-100381,1003387.100393,100396 spolu v sume 236.610,00 eur). Z odpovede českej daňovej správy na žiadosť č. 9813401/5/3640390/12 zo dňa 04.03.2013, správca dane zistil, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o., za preverované obdobia priznala nadobudnutie tovaru z EU v zníženej sadzbe (12/2009 - 20.788.862,- Kč, 5/2010 - 5.714.289,- Kč, 6/2010 - 9.412.560,- Kč, 7/2010 - 7.242.748,- Kč, 9/2010 - 2.106.777,- Kč, 10/2010 - 3.981.391,- Kč, 11/2010 - 5.532.650,- Kč, 12/2010 - 7.617.615,- Kč). Spoločnosť je nekontaktná, konateľ a spoločník v jednej osobe sa údajne zdržiava od 10.09.2013 v zahraničí, od apríla 2011 neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody,do dátovej schránky spoločnosti zaslané rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH, česká daňová správa nemá k dispozícii potrebné daňové doklady. Prílohou odpovede č. 21 100193901/2019 boli výsledky dožiadaní, ktoré boli vykonané u českých prepravcov podľa zaslaných CMR dokladov (Velkoobchod ŠAD. s.r.o„ Dolní Kralovice; GM TRANS s.r.o„ Lužice; H. U., Karlovy Vary: R. J., Brno; Heinz logistic s.r.o., Luhačovice; T. T., Svitavy - prepravy potvrdené; T. s.r.o. Tuchlovice

- preprava popretá; R. V., V. - nekontaktná osoba. Správca dane zistil, že obchody boli súčasťou karuselových reťazcov, nešlo o skutočný výkon ekonomickej činnosti dodaním tovaru za účelom jeho následnej spotreby konečným spotrebiteľom. Tovar bol použitý do ďalšieho prepravného reťazca, bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia. Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt svojím konaním porušil - 4 v znení neskorších predpisov, preto neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru z faktúr vystavených daňovým subjektom pre zahraničného odberateľa vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní na preverované zdaňovacie obdobie a upravil základ dane uvedený v riadku 13 a 14 daňového priznania za preverované zdaňovacie obdobie zo sumy 236.610,- eur na sumu 0,00 eur. Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane ako i k námietkam odvolávajúceho sa, uvádza nasledovné skutočnosti:, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byt' zistené čo najúplnejšie“. Žalovaný konštatoval, že správca dane využil aj informácie z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 v spoločnosti Solid Press Slovakia, obchodnom partnerovi žalobcu, ktorá bola 28.05.2015 zrušená vymazaním z obchodného registra ex offo a uzavrel, že táto bola vytvorená bez ekonomického opodstatnenia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Obdobne konštatoval o firme Tatra Trade Corporation, s.r.o., že obchody žalobcu s touto

firmou za zdaňovacie obdobie boli uskutočnené len formálne, čisto s umelým charakterom zdaňovaných obchodov a odkázal na rozsudok vo veci Súdneho dvora EÚ C-255/02 „Halifax plc“.

II. správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

11. Žalobca žiadal správnou žalobou zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 14.09.2018, č. 101814400/2018 zo žalobných dôvodov podľa , , , , . Žalobca v rámci tohto namietal, že v priebehu vyrubovacieho konania vo vyjadrení k protokolu, v odvolaní i v správnej žalobe, že uviedol listinné dôkazy svedčia o jeho tvrdeniach a aj viacerých svedkov, avšak správca dane vypočul dvoch zamestnancov pána F. a pani F., rodenú L.. Naopak namietal nezákonnosť protokolu pre dĺžku daňovej kontroly a prenášanie zodpovednosti na žalobcu z nedostatkov zistených správcom dane u iných subjektov.

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe dňa 17.04.2020 uviedol všetko podstatné k zhodným odvolacím a žalobným námietkam žalobcu, z čoho súd vyberá: „ v zdaňovacom období december 2010 bol hlavným predmetom činnosti žalobcu najmä nákup a predaj stolového oleja a v menšej miere iné potraviny. Najväčším tuzemským dodávateľom bola spoločnosť REJA CORPORATION, s.r.o.. Odberateľmi boli najmä Tesco Stores SR, a.s., Retail Value Stores, a.s., Labaš s.r.o. a iní. Nakúpený tovar bol následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., ako dodanie s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov. Správca dane daňovou kontrolou zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi tovaru boli aj zahraničné spoločnosti, prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR požiadal v zmysle žiadostí o MVI o preverenie deklarovaných obchodných vzťahov. Správca dane následne podľa , Daňového poriadku prerušil prebiehajúcu daňovú kontrolu od 31.01.2013, (rozhodnutie č. 9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013). Po doručení odpovedí na žiadosť o MVI správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a oznámil daňovému subjektu, že dňa 15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016 zo dňa 21.01.2016). Dňa 16.02.2016 správca dane daňovú kontrolu ukončil doručením protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016. Prerušením daňovej kontroly lehoty neplynuli, lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane s ním prerokoval jeho vyjadrenia a spísal zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017 a č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o získavaní dôkazov počas prerušenia daňovej kontroly uvádza, že správca dane nepoužil nezákonne získané dôkazy, vo vyrubovacom konaní po namietaní daňového subjektu tieto procesné chyby odstránil cez doplňujúce výsluchy svedkov a opakovane zaslané dožiadania. Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť, a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššiho súdu SR (napríklad č. zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. -44, -119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov (nielen výpovede JUDr. Y. Z., ale aj odpovede na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, svedecké výpovede), čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov

správcu dane. Žalovaný k tvrdeniam, že nebolo prihliadané na okolnosti svedčiace v prospech žalobcu, uvádza, že poukázaním na tieto skutočnosti žalobca nepreukázal opodstatnenosť odpočítania dane a oslobodenia od dane z preverovaných faktúr. Potvrdzujúce vyjadrenia dodávateľských a odberateľských spoločností o dodaní, resp. nadobudnutí tovaru správca dane nemohol akceptovať ako hodnoverný dôkaz, nakoľko pri výkone daňových kontrol a iných daňových úkonov boli zistené skutočnosti negujúce tieto tvrdenia, resp. niektoré subjekty sa stali nekontaktné a ich zástupcovia nezastihnuteľní. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o subjektívne hodnotenie dôkazov, ale naopak o objektívne vyhodnotenie všetkých zistení správcom dane. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli uvedené vo vyjadrení a odvolaní daňového subjektu, oboznámil daňový subjekt aj s konkrétnymi otázkami a odpoveďami svedka JUDr. Z., o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017, č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017 a č. 101634749/2018 zo dňa 21.08.2018. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok NSS Českej republiky č. z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle a v znení neskorších predpisov. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočítanie dane. Plneniam, resp. konaniam, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú v znení neskorších predpisov transponuje. Zásada zákazu zneužívania práva teda znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a i. konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich financovania, že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti, ale potvrdzovali umelý charakter činnosti zúčastnených spoločností. Žalovaný k námietkam týkajúcich sa intrakomunitárnych dodaní uvádza, že správca dane na základe výsledkov dokazovania (odpovede na MVI, výpoveď svedka, informácie zo spisov daňového subjektu, ako aj zúčastnených spoločností) vyvodil záver o porušení v znení neskorších predpisov. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že oba orgány procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou v zmysle a 3 SR uvádza, pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s SR konajú na základe SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.“

III.Dôvody rozhodnutia správneho súdu

13. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach bolo vyvesené oznámenie 5 pracovných dní odo dňa 25.03.2021, kedy o 9:30 hod. bol v pojednávacej miestnosti č. 207 na II. posch., v prejednávanej veci verejne vyhlásený rozsudok, bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa , a ) Správny súd v predchádzajúcom uznesením nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a tento zamietol.

Podľa právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Podľa Daňového poriadku ( o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov; ďalej len „Daňový poriadok“) správcu dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018).

S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 10.06.2016, avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

Správca dane daňové konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku

- písm. a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

- písm. b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Správca dane musí, resp. môže rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. .

Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

14. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

15. Krajský súd v Košiciach už v správnom súdnom konaní týkajúcom sa toho istého žalobcu (DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14), s totožným predmetom konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty, iba za iné zdaňovacie obdobie - jún 2010, vydal rozsudok, ktorým podľa , žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 02.07.2020, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010, a to z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení a a zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe, t. j. že žalobca v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, kedy správca dane preukázal, že dodanie fakturovaného tovaru od dodávateľov žalobcu: REJA CORPORATION s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o., a Solid Press Slovakia, s.r.o., a odberateľa DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o., nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania, t.j. počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania relevantnými dokladmi nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o., „v konkurze“ Trebišov ako ich odberateľovi a z tohto dôvodu, mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného tovaru v zdaňovacom období jún 2010 v celkovej sume 98.148,19 eur. Neuznal ani deklarované intrakomunitárne dodania žalobcu českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o. vo výške uvedenej v daňovom priznaní.

16. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného č. č.100193901/2019 zo dňa 16.01.2019, t.j. v tejto posudzovanej veci, korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom správneho súdneho prieskumu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , a to vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v daňovom konaní. Jednotlivé rozhodnutia správcu dane a v nadväznosti na ne aj rozhodnutia žalovaného sa týkajú vždy konkrétneho mesiaca počnúc septembrom 2008 a končiac decembrom 2010, ktoré boli zahrnuté do správcom dane kontrolovaného zdaňovacieho obdobia.

17. Zákonnosť týchto rozhodnutí napadol žalobca jednou správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, pričom preskúmanie zákonnosti jednotlivých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vždy jedného mesiaca kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.11.2019 vylúčené na samostatné konania, ktoré sú vedené na Krajskom súde v Košiciach pod samostatnými spisovými značkami. Z uvedeného je preto zrejme, že žalobné dôvody obsiahnuté v správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 sú totožné pre všetky správne súdne konania, ktoré z nej vzišli.

18. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie uvedenom rozsudku sp.zn.: zo dňa 02.07.2020, kde k žalobcom spochybňovanému dodržaniu procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly správny súd konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu možnosti vyrubiť daň ani dobu trvania daňovej kontroly.

19. Krajský súd v Košiciach pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 25.10.2016 (č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky), z ktorého citoval: „Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. okrem iného konštatoval, a to k judikatúre

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky založenej na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania základných práv a slobôd verejno-mocenskými zásahmi (sp. zn. , sp. zn. ) nasledovné: „Ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne), nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“ Krajský súd k uvedenému konštatoval, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do protokolu o výkone daňovej kontroly, ale aj samotného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

20. S námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu jednostranného hodnotenia dôkazov sa správny súd vysporiadal konštatovaním, že „z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. Y. Z., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickej činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Potvrdil, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., v ktorej bol v tom čase konateľom, iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (R. F., Y. J., M. Y.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca navrhoval, t.j. R. F., Y. J. a M. Y., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne uviedol a popísal svedok JUDr. Y. Z., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a potvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., a Solid Press Slovakia, s.r.o., iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal, preto závery žalovaného viedli k vyhodnoteniu, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie opodstatnenosti práva na odpočet DPH a oslobodenie od povinnosti platiť DPH.“

21. V označenom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: zo dňa 02.07.2020 správny súd zároveň konštatoval neopodstatnenosť ďalšej žalobcovej námietky, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou uvedenou v a . K jej obsahu správny súd uviedol, „že pri plnení svojich úloh daňové orgány sú povinné postupovať v súlade s , na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Preto daňový poriadok v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.“

22. Na podporu svojich skutkových a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku sp.zn.: zo dňa 02.07.2020, správny súd poukázal aj na právne vety vyvodené z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 02.07.2014, týkajúce sa uplatnenia dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu, kde správny súd citoval: „Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. Takémuto konaniu daňového subjektu nemožno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.“

23. Na doplnenie argumentácie správneho súdu vyslovenej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 02.07.2020 správny súd uvádza, že všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 26.03.2019 sa týkali rovnakého a obdobného predmetu obchodu (komodity ako stolový olej, cukor, ryža, energetické nápoje a iné), rovnakých obchodných partnerov (REJA CORPORATION, s.r.o., „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a ďalší) a tiež rovnakého obdobia, kedy tieto obchody prebiehali (roky 2009, 2010 a čiastočne aj 2008).

24. Zo všetkých protokolov, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sa týkali daňových kontrol vykonaných u hore uvedených spoločností vyplynula informácia, že spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation s.r.o., a Solid Press Slovakia s.r.o., ktoré aj v mesiaci jún 2009 fakturovali žalobcovi tovarov sa správny súd dôsledne zaoberal aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.: , čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo dňa 02.07.2020 vydanom v tomto konaní.

25. Správny súd vzhľadom na zistenia opísané v odôvodnení rozsudku sp. zn. je aj v tomto prípade nútený konštatovať, že obchodovanie s hore uvedenými fakturovanými komoditami prebiehalo medzi spomínanými spoločnosťami bez ekonomického opodstatnenia, výlučne za účelom uplatňovania odpočtov dane z pridanej hodnoty.

26. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dôsledne preveroval skutočnosti vyplývajúce z predložených faktúr, ktoré žalobcovi vystavili jeho dodávatelia tovarov a služieb, ako aj informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi (dožiadania, výsluchy svedkov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácii). Naopak žalobca reagoval na zistenia správcu dane výlučne predložením faktúr a dodacích listov na začiatku daňovej kontroly, čím ale nesplnil hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH na priznanie uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty a oslobodenia od dane.

27. Správny súd aj po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál odôvodňujúci zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu v administratívnom konaní, obsiahlo všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie 12/2010 a to tak ako sa týka odpočtu DPH, tak i oslobodenia pre tkz. intrakomunitárne dodania do Českej republiky.

28. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru správneho súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 02.07.2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v , a v a zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. , podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

31. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).