Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoCsp-1-2020.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Y. D., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. O. G. XXX/XX, K. D., právne zastúpenej Sidor a partneri s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 400,- Eur istiny, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/76/2019-111 zo dňa 3. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni 400,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a zároveň jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (II. výrok).
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 11. 06. 2019 (sp. zn. 12Csp/76/ 2016) domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- Eur a priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 18. 03. 2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500107510, na základe ktorej jej žalobca (poznámka správne malo byť žalovaný) poskytol úver vo výške 1.350,- Eur. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11Csp/145/2017, súd rozsudkom zo dňa 16. 03. 2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/28/2018 zo dňa 24. 10. 2018, vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 663,50 Eur s prísl. a určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
3. Následne žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 11. 06. 2019 (sp. zn. 12Csp/77/2019) ďalšiu žalobu, ktorou sa taktiež voči žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- Eur a náhrady trov konania. V tejto žalobe uviedla, že rovnako dňa 18. 03. 2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500107508, na základe ktorej jej žalobca (poznámka správne malo byť žalovaný) poskytol úver vo výške 1.350,- Eur. V konaní vedenom na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 3Csp/156/2017, súd rozsudkom zo dňa 18. 04. 2018 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/309/2018 zo dňa 31. 10 .2018, vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 663,50 Eur s prísl. a určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
4. Vzhľadom na to, že sa jednalo o veci, ktoré skutkovo spolu súvisia, išlo aj o rovnaké strany sporu, okresný súd z dôvodu hospodárnosti konania postupoval podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uznesením č. k. 12Csp/76/2019 - 105 spojil veci vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Csp/76/2019 a 12Csp/77/2019 na spoločné konanie, ktoré viedol pod sp. zn. 12Csp/76/2019.
5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej vyhovel.
6. Zaoberal sa pojmom primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré má satisfakčnú, preventívnu a sankčnú funkciu. Poukázal na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ preukázala, že v konaniach voči žalovanému sa domáhala zaplatenia sumy po 663,50 Eur ako vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom v týchto konaniach bola úspešná. Konštatoval, že žalovaný porušil práva žalobkyne tým, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňali všetky obsahové náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto boli posúdené ako bezúročné a bez poplatkov. Vo vzťahu k § 3 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že kvalifikačným znakom pri priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je ujma, pričom postačuje, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Rovnako preukázanie ujmy nie je nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko na jeho priznanie postačuje už len hrozba vzniku ujmy. Mal za to, že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencií ujmy. Súd prvej inštancie v danom prípade považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 200,- Eur z každej zmluvy o úvere, pričom vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv a zohľadnil tiež časový aspekt závažného konania žalovaného.
7. náhrade trov konania strán sporu rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a tieto v zmysle zásady úspechu priznal v plnom rozsahu žalobkyni.
8. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.
9. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcim postupom porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, nakoľko pri rozhodovaní sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného a v odôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré žalovaný neuplatnil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa iniciovania viacerých samostatných konaní namiesto jedného, či nielen že spochybňuje tvrdenia o diskomforte žalobkyne spôsobenom takýmto postupom (začatí dvoch konaní namiesto jedného), ale mal vytvárať dojem o postupe, ktorý nie je v súlade s účelom právnej úpravy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/91/2012, podľa ktorého s ohľadom na neurčitú hypotézu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a v záujme jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnu okolnosť spojenú so vznikom a existenciou diskomfortu. Vyčítal údu prvej inštancie, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neozrejmila a nepreukázala skutočnosti, ktoré by mali odôvodniť zaplatenie ňou požadovaného finančného zadosťučinenia. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného a to s ohľadom na nedostatočné a nejednoznačné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nekorešponduje so zákonnou požiadavkou na jeho odôvodnenie podľa § 220 ods. 2 CSP. V tomto smere poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 736/16. Podľa názoru žalovaného priznaný nárok vo výrokovej časti rozsudku súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil.
10. Z obsahu vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že táto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a toto je potrebné potvrdiť. Mala za to, že súd vykonaným dokazovaním dospel k správnym
skutkovým zisteniam a odôvodnenie rozhodnutia považovala za jasné a zrozumiteľné. Podľa názoru žalobkyne námietky žalovaného nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Žalovaný neuviedol také dôvody na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019, ale aj na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.
11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne v rámci odvolacej repliky nevyjadril.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu spĺňa všetky požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Sú z neho zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu.
16. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Odvolací uvádza, že s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania" viď rozhodnutie - R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.“ V danom prípade z obsahu spisu nevyplýva žiaden dôvod pre uplatnenie inej vady napríklad ako v prípade, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Je potrebné uviesť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument (rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom), ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú v odvolacom konaní (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia preto neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 76/07).
17. V posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáhala ako sa bránil žalovaný, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd. Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré správne aplikoval a z ktorých následne vyvodil ak správne právne závery.
18. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v súlade § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v uplatnenej sume 400,- €.
19. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Právo na finančného zadosťučinenia predstavuje prostriedok, prostredníctvom ktorého sa môže spotrebiteľ domáhať reparácie ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je zákonom určená. Z obsahu pojmu primerané finančné zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého jedného prípadu. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je samostatným právom, ktoré nie je závislým na iných finančných nárokoch napr. náhrade škody, vydaní bezdôvodného
obohatenia a pod.. Výška primeraného finančného zadosťučinenia by mala úmerne zodpovedať rozsahu a významu porušenia povinností zo strany dodávateľa. Jediným zákonným predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. 09. 2016, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).
20. V danom prípade bol základ nároku žalobkyne daný jej úspechom v spore vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11Csp/145/2015 a na odvolacom súde pod sp. zn. 41Co/28/2018, a v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3Csp/156/2017 a na odvolacom súde pod sp. zn. 12Co/309/2018, ktorých výsledky boli pre prvoinštančný súd záväzné a musel z nich vychádzať bez možnosti prehodnocovania dôvodov pre posúdenie úverov poskytnutých žalobkyni zo strany žalovaného za bezúročný a bez poplatkov, keďže žalobkyňa vo vyššie citovaných konaniach si úspešne uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zo strany žalovaného boli porušené zákonné povinnosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a preto tieto boli bezúročné a bezpoplatkové. Z tohto dôvodu boli splnené aj zákonné podmienky na vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súdom prvej inštancie priznané finančné zadosťučinenie v sume 400,- Eur (t.j. po 200,- Eur za každú zo spotrebiteľských zmlúv, ktorých nároky si žalobkyňa uplatnila v samostatných konania a ktoré boli spojené do jedného konania) odvolací súd považuje za primerané. Vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu plní priznané finančné zadosťučinenie svoju satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobkyni a súčasne sankčnú funkciu vo vzťahu k žalovanému.
21. Odvolací súd zároveň preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o trovách konania ako závislý výrok a dospel k záveru, že ani v tomto smere odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko rozhodnutie v merite veci bolo správne a žalobcovi ako plne úspešnej strane potom prináleží právo na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP.
22. S ohľadom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).