Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Co-28-2018.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobkyne H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I., M. L. N. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom AK Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 663,50 Eur s príslušenstvom o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csp/145/2016-116 zo dňa 16.marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csp/145/2016-116 zo dňa 16.marca 2018 v napadnutej časti výrokov I/ a III/ potvrdzuje.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 663,50 eur s príslušenstvom. Ďalej určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 18.03.2015 je neplatná a žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobkyňa sa domáhala žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2017, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej čiastku 663,50 eur s príslušenstvom a následne podaním zo dňa 10.8.2017 rozšírila žalobný návrh a požadovala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX je neplatná. Okresný súd uviedol, že po preskúmaní obsahu právneho úkonu, a to žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia dvoch platných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán tak, ako to vyžaduje ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom prijatie návrhu na uzavretie zmluvy musí byť obsahovo totožné s návrhom tak, aby došlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu, t. j. zmluvy. V danom prípade súd vychádzal z toho, že žalovaný zaslal žalobkyni nový návrh, pretože údaje o schválenom revolvingovom úvere sú odlišné minimálne v časti RPMN za úver, ktorá bola potvrdená vo výške 26,13 % na rozdiel od návrhu, ktorý uvádza RPMN 27,03 % a tiež v položke predpokladaná RPMN úveru o poskytnutí revolvingu, ktorá bola žalobkyňou potvrdená na úrovni 26,13 % eur na rozdiel od návrhu, ktorý uvádza 27,03 %. Uvedené podľa názoru je potrebné chápať ako odmietnutie pôvodného návrhu. Zmenu a potvrdenie odlišného obsahu navrhovanej zmluvy potom súd považoval za odmietnutie pôvodného návrhu a súčasne za nový návrh, ktorý bol vymedzený v rámci oznámenia veriteľa zo dňa 18.3.2015. Žalovaný podľa zistenia súdu nepreukázal, že žalobkyňa tento nový návrh
akceptovala a prijala ho tak, ako predpokladá ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak nedoložil akceptáciu nového návrhu žalobkyňou, preto nedošlo k písomnému uzavretiu úverovej zmluvy, pretože aj na potvrdení žalovaného o podmienkach schváleného úveru zo dňa 18.3.2015 absentuje podpis žalobkyne. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský záväzok, súd uzavrel, že nebola naplnená základná podmienka Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože nebola dodržaná písomná forma zmluvy medzi zmluvnými stranami. Z toho dôvodu mal súd za to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranným úverom a nie zmluvou. Preto súd zmluvu medzi účastníkmi nepovažoval za platnú s poukazom na § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 40 Občianskeho zákonníka.
3. Ďalej okresný súd poukázal na to, že keby aj došlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 18.3.2015 v znení ako je uvedená v spise, tak táto zmluva by vzhľadom na charakter zmluvných strán a predmet plnenia bola spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, t. j. ku dňu 31.3.2015. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje zákon v § 9 ods. 1, 2, ktorý vyžaduje písomnú formu a v ods. 2 upravuje zákonom požadované náležitosti zmluvy okrem dodržania všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka. Okresný súd poukázal na to, že nedostatok čo len jednej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/ RY má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
4. Okresný súd potom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je neplatný právny úkon, pretože nebola dodržaná písomná forma zmluvy a neboli dodržané zákonné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobkyňa má nárok na vrátenie plnenia, ktoré žalovanému vyplatila nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a § 457 Obč. zákonníka. Zo žaloby a pripojených listín okresný súd zistil, že žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.350,--eur oproti deklarovaným 1.500,--eur. Žalovanému uhradila ku dňu 19.4.2017 čiastku 2.013,50 eur. Týmto na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu vo výške 663,50 eur, ktoré má žalovaný povinnosť vydať v zmysle platnej právnej úpravy žalobkyni (§ 456 Obč. zák.). Žalobkyni zo žalovanej sumy prináleží príslušenstvo vo výške zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 663,50 eur počnúc od 20.2.2017, t. j. od okamihu, keď žalovaný nadobudol vedomosť, že na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohatil. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 663,50 eur s príslušenstvom. Rozhodol, že zákonný úrok z omeškania žalobkyni patrí vo výške 5% zo sumy 663,50 eur počnúc od 20.2.2017 do zaplatenia, pretože bol uplatnený v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
5. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy posudzoval podľa § 137 písm. d/ CSP, pretože určenie sa týka právnej skutočnosti podmienenej vôľou účastníkov napádaného právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon, t. j. subjektívna právna skutočnosť. Ďalej okresný súd konštatoval, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.3.2015 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná a svojim obsahom spôsobuje nerovnováhu postavenia zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobkyne. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť dohodu odmietnuť ako formu zabezpečenia úverovej pohľadávky podľa zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.3.2015. Nebolo preukázané ani to, že žalovaný poučil žalobkyňu o následkoch uzatvorenia dohody. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že vôbec nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, lebo nebola preukázaná zákonná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. písomná forma zmluvy. Ak by strany aj dodržali takúto zákonom predpísanú písomnú formu, úverová zmluvy vykazovala zásadné vady v osobitných náležitostiach podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, g/, i/, j/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch a táto skutočnosť spôsobila, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov taktiež súd považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.2015 za neplatný právny úkon, preto žalobe v tejto časti vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti rozhodnutiu podal odvolanie vo výroku I/ a III/ žalovaný v zákonnej lehote. V odvolaní uviedol, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa objektívne dohodnúť nedá, vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje. Uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Ďalej uviedol, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku. Je to informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, potom tento záver súdu je vecne nesprávny. Žalovaný napádal aj rozhodnutie okresného súdu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že v zmluve sa uvádza nesprávna priemerná RPMN a má byť správna 19,37%. Podľa záveru žalovaného tento záver súdu je nesprávny a odporuje právnym predpisom. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 a § 21 ods. 2. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne v časti o zaplatenie 663,50 eur s príslušenstvom a prizná mu náhradu trov konania.
7. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa nový návrh zmluvy akceptovala a prijala ho tak, ako predpokladá ust. § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že nakoľko RPMN je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri jej zmene musí ísť nový návrh na uzavretie zmluvy, pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Ďalej uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 663,50 eur s príslušenstvom a výrok súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy r. XXXXXXXXXX a výrok o trovách konania.
13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému zaplatenie sumy vo výške 663,50 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ďalej navrhla, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 18.3.2015 č. XXXXXXXXXX je neplatná. Okresný súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k zaplateniu bezdôvodného obohatenia vo výške 663,50 eur s príslušenstvom, pretože zo spisového materiálu zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.350,-- eur, pričom žalobkyňa zaplatila celkovú čiastku 2.013,50 eur. Rozdiel vo výške 663,50 eur si uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia, v ktorej časti žalobe súd vyhovel podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobkyni priznal zákonný úrok od 20.2.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej okresný súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Posudzoval ju podľa ust. § 137 písm. d/, CSP, pretože nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná a svojim obsahom spôsobovala značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne.
14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je jeho tvrdenie o uvedení RPMN v úverovej zmluve spôsobom zodpovedajúcim bankovým predpisom.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že v súdenom prípade sú rozdielne požiadavky na schválenie úveru v bode 5 a 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a to konkrétne v časti RPMN za úver, ktorá bola uvedená v návrhu vo výške 27,03 % a potvrdená vo výške 26,13 %. Je potom potrebné prisvedčiť okresnému súdu, v tom, že zmenu a potvrdenie odlišného obsahu navrhovanej zmluvy okresný súd posúdil za nový návrh. Avšak žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa tento nový návrh akceptovala, a tak vyvodil právny záver, že nedošlo k písomnému uzavretiu úverovej zmluvy. Na základe uvedeného sa potom odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že keď nebola dodržaná písomná forma zmluvy, nedošlo tak k naplneniu základnej podmienky pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je to zadefinované v ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, má potom za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd teda prisvedčil právnemu názoru súdu prvej inštancie v tom, že nedošlo k uzavretiu revolvingovej zmluvy, pretože nebola dodržaná písomná forma vyžadovaná zákonom a neboli dodržané zákonné náležitosti vyžadované ZoUS, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať v zmysle ust. § 451 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,--eur, v skutočnosti žalobkyňa uhradila 2.013,50 eur a tak vo výške rozdielu 663,56 eur vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať (§465 Občianskeho zákonníka) žalobkyni, tak ako správne rozhodol súd prvej inštancie.
17. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
18. Preskúmaním veci odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, a ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
21. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
22. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).