Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1145-2020.pdf
PDF · 112.13 KB
No categories available
35Ek/1145/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BackTeam s.r.o., Nobelova 34, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 662 736, právne zastúpený: AGM partners s. r. o., Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti povinnému: Marco Business 1 s.r.o., Muškátová 40, 821 01 Bratislava, IČO: 46 860 517, o vymoženie 6 960 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Lutter, Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, IČO: 30 799 783, pod sp. zn. 296EX 232/20, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/1145/2020 zo dňa 18.12.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 23.07.2020, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 6 960 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz sp. zn. 14Up/564/2020 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 28.04.2020. Poverením zo dňa 19.08.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, IČO: 30 799 783, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 296EX 232/20.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.12.2020 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu existencie skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku a skutočností, ktoré bránia v jej vymáhateľnosti. Podľa povinného vymáhaná pohľadávka predstavuje hmotnoprávny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá povinnému nebola nikdy doručená a nárok sa opieral o neplatnú zmluvu, od ktorej povinný odstúpil. Povinný videl nedostatok aj v doručenom exekučnom titule, keďže nebol elektronicky podpísaný osobou, ktorá mala oprávnenie tento dokument podpísať, čím nenastali účinky právoplatnosti a vykonateľnosti. Skutočnosťami brániacimi vo vymáhateľnosti exekučného titulu je podľa povinného jednak podaný návrh na obnovu konania na príslušnom súde, a jednak aj vykonaný zápočet vlastného nároku povinného voči oprávnenému. Oprávnený nesúhlasil s tvrdeniami povinného a považoval ich za nepravdivé a nemajúce oporu v zákone. Mal za to, že exekučný titul bol riadne doručený do elektronickej schránky povinného, ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky považuje za doručený, bez ohľadu na to, či si povinný elektronickú schránku otvoril, alebo nie. Následne plynie ďalšia 15 - dňová lehota na podanie odporu, v rámci ktorej ho povinný nepodal a exekučný titul sa stal právoplatný a vykonateľný. Za relevantnú nepovažoval ani argumentáciu o nepodpísaní exekučného titulu oprávnenou osobou, nakoľko bol vydaný vyšším súdnym úradníkom Mgr. Júliou Bosmanovou, ktorý ho aj elektronicky autorizoval. Tvrdenia povinného o tom, že považuje zmluvu, na základe ktorej bol uplatnený nárok za neplatnú, a že od nej odstúpil, mal povinný uplatniť v
rámci procesnej obrany podaním odporu v zákonnej lehote, čo však neurobil. Oprávnený mal za to, že nie sú splnené žiadne zákonné dôvody na jej zastavenie.
3/ Aplikujúc ustanovenia 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného ako návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý vyhodnotil ako nedôvodný. K povinným tvrdenej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej si oprávnený uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a ktorá mu nebola nikdy doručená, vyšší súdny úradník uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Preto sa vyšší súdny úradník nezaoberal uvedenými dôvodmi, nakoľko by tým riešil otázky rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu. Ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.
4/ Rovnako nemohlo obstáť ani tvrdenie o podanom návrhu na obnovu konania. Skutočnosť, že povinný podá návrh na obnovu konania, nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Takéto podanie nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.05.2020), ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Tento dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý nebol ani len povinným preukázaný, považoval vyšší súdny úradník za neopodstatnený.
5/ Dôvodom brániacim vo vymáhateľnosti exekučného titulu mal byť podľa povinného aj vykonaný zápočet, no povinný súdu ani v tomto prípade nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Jednostranný zápočet je jednostranným právnym úkonom, na ktorého platnosť a účinnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že povinný nepreukázal s poukazom na vyššie uvedené spôsobilé započítanie, čím nedošlo k zániku vymáhaného nároku, čo by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie.
6/ K námietke doručenia exekučného titulu elektronicky nepodpísaného oprávnenou osobou, uviedol, že exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom Mgr. Júliou Bosmanovou, ktorá v zmysle platného rozvrhu práce v dobe vydania exekučného titulu bola pridelená do súdneho oddelenia 14Up, a teda bola oprávnená na jeho vydanie a autorizovanie. Na základe nahliadnutia do spisového materiálu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, mal súd za preukázané, že povinnému bol dňa 28.04.2020 doručovaný exekučný titul (spolu s ďalšími prílohami) ako elektronicky autorizovaný dokument, a to vyšším súdnym úradníkom Mgr. Júliou Bosmanovou, do elektronickej schránky povinného. Exekučný
titul bol vydaný v upomínacom konaní na základe zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUK“). Postup akým súd doručuje exekučný titul - platobný rozkaz závisí od skutočnosti, či povinný má, alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Prednosť má elektronické doručovanie, preto súd pri zistení aktivovanej elektronickej schránky žalovaného pri doručovaní platobného rozkazu s prílohou postupuje podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní. V zmysle uvedeného ustanovenia sa platobný rozkaz a jeho prílohy doručujú žalobcovi a žalovanému ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Uvedeným osobitným predpisom je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente”). Pre úplnosť dodal, že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim upravený v § 29 a nasledujúcich zákona o e- Governmente. Tento spôsob komunikácie plne nahrádza klasický spôsob doručovania dokumentov v listinnej podobe. Právna úprava zákona o-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožňuje súdu doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk elektronicky aj s využitím tzv. náhradného doručenia (fikcie doručenia). Aktivácia elektronických schránok, teda proces umožňujúci využívanie elektronických schránok na prijímanie úradných rozhodnutí pre právnické osoby začal priamo zo zákona bez potreby akéhokoľvek úkonu zo strany majiteľa elektronickej schránky, keďže proces ich aktivácie je zabezpečený priamo správcom modulu elektronických schránok, teda Úradom vlády Slovenskej republiky. V zmysle prechodného ustanovenia k úpravám účinným do 31. decembra 2016 zákona o e-Governemnte, dňom 30. júna 2017 skončilo prechodné obdobie aktivácie elektronických schránok na doručovanie. Teda od 01.07.2017 právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, prijímajú rozhodnutia v elektronickej forme s rovnakým právnym účinkom ako keby boli doručované v listinnej podobe prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky, pričom elektronické doručovanie sa uskutočňuje v režime obyčajného doručovania alebo doručovania do vlastných rúk. S poukazom na vyššie uvedené mal vyšší súdny úradník za preukázané, že exekučný titul bol povinnému spolu s prílohami doručovaný elektronicky, do jeho aktívnej elektronickej schránky. Z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 14Up/564/2020 ďalej vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa 28.04.2020 o 9:44 hod. Tieto dokumenty boli povinnému k dispozícii počas 15 dní, ktorá začala plynúť deň nasledujúci pod dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Vzhľadom na možnosť tzv. náhradného doručenia, je obsah elektronickej zásielky adresátovi (povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že exekučný titul bol doručený dňa 14.05.2020 o 00:19 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený v súlade so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, a je právoplatný a vykonateľný.
7/ Keďže po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil, exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne, povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, bol podaný návrh na zastavenie exekúcie nedôvodný. Preto konštatoval, že zo strany povinného nebola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
8/ Povinný podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V nej namietal, že súd neposudzoval návrh na zastavenie exekúcie v zmysle obsahu podania povinného, keď neskúmal, či: a/ platobný rozkaz bol doručený povinnému nielen s prílohami predloženými žalobcom, ale aj s rovnopisom návrhu a tiež s tlačivom na podanie odporu, a b/ či osoba Mgr. Júlia Brosmanová bola osobou poverenou v mene súdu na autorizovanie elektronických dokumentov podľa zák. č. 305/2013 Z. z.. Ku týmto skutočnostiam nedošlo zo strany exekučného súdu ku žiadnym zisteniam, ktoré tiež neboli ako úvahy pojaté do odôvodnenia rozhodnutia. V danom prípade súd založil vadu nepreskúmateľnosti, keď sa nevysporiadal so všetkými námietkami povinného. Skúmajúci súd mal podľa neho zisťovať, či osoba Mgr. Júlia Brosmanová bola nielen osobou pridelenou do oddelenia 14Up, ale tiež a najmä, či daná
súdna úradníčka mala v čase vyhotovovania platobného rozkazu oprávnenie na autorizáciu dokumentov v mene súdu. Autorizačné oprávnenie vyššej súdnej úradníčky ku spôsobilosti vyhotovovať a v mene súdu aj autorizovať neplynie z rozvrhu práce na rok 2020, ale z autorizačných dokumentov, ktorých danosť si konajúci súd nepreveril, čím založil vadu nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd v ďalšom rovnako nepreverí, či súčasťou doručenia povinnému boli spoločne s platobným rozkazom doručované aj formulárové podanie k uplatneniu odporu a rovnopis návrhu žalobcu, potom nemohol ustáliť, že došlo ku správnemu a úplnému doručeniu spôsobom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. a teda, či došlo ku nadobudnutiu právnych účinkov fikcie doručenia platobného rozkazu, inak by tento nemohol nadobudnúť právne účinky. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie alebo napadnuté uznesenie zrušiť a opätovne rozhodnúť.
9/ Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že vo vzťahu k predmetným námietkam povinného má oprávnený za to, že exekučný súd sa dostatočne s uvedenými námietkami vysporiadal v odôvodnení uznesenia a taktiež že predmetné námietky mali byť povinným uplatnené v upomínacom konaní a nie v exekučnom konaní.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
13/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16/ Podľa § 15 ods. 1, 2 ZUK ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. Ak tento zákon neustanovuje inak, na elektronické podania a elektronické úradné dokumenty podľa tohto zákona sa použije osobitný predpis.
17/ Podľa § 15 ods. 6 ZUK v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
18/ Podľa § 23 ods. 1 prvá veta zákona o e-Governmente orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.
19/ Podľa § 23 ods. 3 zákona o e-Governmente ak tento zákon alebo osobitný predpis vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. Ak tento zákon alebo osobitný predpis
ustanovuje len povinnosť autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo osoby v konkrétnom postavení, alebo autorizujúcu osobu označuje len všeobecne ako oprávnenú osobu, orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. Ak orgán verejnej moci vydáva elektronický úradný dokument, o ktorom vie, že je určený na použitie do zahraničia, alebo ak o to z dôvodu použitia v zahraničí požiada osoba, ktorej sa takýto dokument vydáva, orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická pečať a kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.
20/ Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia "vysoká" podľa osobitného predpisu a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.
21/ Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) je mandátny certifikát kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný fyzickej osobe oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú osobu alebo orgán verejnej moci alebo v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu, alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu (ďalej len "mandatár”). Mandátny certifikát obsahuje a) identifikačné údaje mandatára podľa § 2 ods. 1; ak ide o mandatára, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k orgánu verejnej moci alebo osobe, za ktorú alebo v mene ktorej mandatár koná (ďalej len "mandant") identifikačným údajom je číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty, b) identifikačné údaje 1. mandanta podľa § 2, 2. orgánu verejnej moci alebo osoby, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu, podľa § 2 a c) označenie oprávnenia podľa odseku 2.
22/ Podľa § 8 ods. 2 zákona o dôveryhodných službách mandátnym certifikátom preukazuje mandatár oprávnenie a) konať za mandanta alebo v mene mandanta, b) vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu, alebo c) vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu.
23/ Podľa § 8 ods. 3 zákona o dôveryhodných službách označenie oprávnenia mandatára podľa § 8 ods. 2 je totožné s názvom, aký pre dané oprávnenie ustanovujú osobitné predpisy, a ak to nie je možné, musí byť totožné s názvom, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis alebo písomné poverenie orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykonáva.
24/ Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o dôveryhodných službách zoznam oprávnení je informačný systém verejnej správy, správcom ktorého je úrad. Zoznam oprávnení pre každé oprávnenie obsahuje a) označenie oprávnenia mandatára podľa § 8 ods. 2, b) zoznam dokladov, ktorými sa toto oprávnenie preukazuje, a zoznam dokladov, na základe ktorých toto oprávnenie zaniká.
25/ Po preskúmaní sťažnosti povinného ako aj vyjadrenia oprávneného a ďalších písomností nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise sp. zn. 35Ek/1145/2020, sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že bola podaná včas, no je nedôvodná. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť,
že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
26/ Exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní, sp. zn. 14Up/564/2020 zo dňa 28.04.2020, ktorý podľa pripojenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.05.2020.
27/ V návrhu na zastavenie exekúcie povinný tvrdil viacero skutočností z dôvodu ktorých, by mala byť exekúcia zastavená, a to že: 1/ nárok sa opiera o neplatnú zmluvu, 2/ platobný rozkaz, ktorý mu bol doručený, nebol elektronicky podpísaný osobou, ktorá mala oprávnenie tento dokument podpísať, 3/ na príslušnom súde podal návrh na obnovu konania a nakoniec 4/ po vzniku nároku z exekučného titulu uplatnil voči oprávnenému zápočet vlastného nároku. V sťažnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka už len vo vzťahu k autorizovaniu platobného rozkazu a zároveň rozšíril o ďalšie tvrdenie, že mu spolu s platobným rozkazom neboli doručené všetky prílohy podľa § 9 ods. 1 ZUK, a to rovnopis návrhu a tlačivo na podanie odporu.
28/ V exekučnom konaní sa môže povinný brániť voči začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie. Ten sa však v zmysle Exekučného poriadku posudzuje najmä z dvoch hľadísk, a to lehotou, v ktorej je od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podaný a obranou, ktorú môže podľa času (lehoty) v ktorej bol podaný, uplatniť. V návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V uvedenom ustanovení je vyjadrená koncentračná zásada. V každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
29/ Vyšší súdny úradník správne posúdil návrh povinného ako návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na už vyššie popísanú koncentračnú zásadu (že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môže ku dňu podania návrhu uplatniť) uplatňovanú pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie, tak nebolo možné na nové tvrdenia povinného o nedoručení všetkých dokumentov (príloh) spolu s platobným rozkazom, uvádzané až v sťažnosti prihliadať, teda tieto tvrdenia boli pre rozhodnutie súdu o sťažnosti bez právneho významu.
30/ Jediným dôvodom, pre ktorý by mal sudca rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušiť alebo zmeniť potom po konštatovaní, že na nové tvrdenia uvádzané povinným až v sťažnosti nemožno prihliadať, zostalo tvrdenie o podpísaní platobného rozkazu osobou bez oprávnenia, keď povinný napadnuté rozhodnutie v tejto časti považoval za nepreskúmateľné. Povinný uvádzal, že vyšší súdny úradník nekonkretizoval súd, ktorého rozvrhom práce bola do oddelenia 14Up pridelená Mgr. Júlia Brosmanová, nezisťoval či daná súdna úradníčka mala v čase vyhotovania platobného rozkazu oprávnenie na autorizáciu dokumentov v mene súdu. Autorizačné oprávnenie vyššej súdnej úradníčky ku spôsobilosti vyhotovovať a v mene súdu aj autorizovať, neplynie z rozvrhu práce na rok 2020, ale z autorizačných dokumentov, ktorých danosť si konajúci súd nepreveril.
31/ Uvedené tvrdenia považoval sudca za účelové s úmyslom predĺžiť exekučné konanie. Aj pokiaľ vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení výslovne neuviedol, že vyššia súdna úradníčka Mgr. J. Bosmanová bola v zmysle platného rozvrhu práce v dobe vydania exekučného titulu pridelená do súdneho oddelenia 14Up, z kontextu odôvodnenia uznesenia a skutočnosti, že šlo o platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sa bez akýchkoľvek pochybností mohlo jednať len o rozvrh práce Okresného súdu Banská Bystrica. Platobný rozkaz je typom súdneho rozhodnutia, vydaného v skrátenom konaní. Podľa ustanovenia § 15 ods. 6 ZUK v upomínacom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník s výnimkou rozhodovania o sťažnostiach (ktorá právomoc bola zverená sudcovi). Vyššia súdna úradníčka Mgr. J. Bosmanová tak bola oprávnená v zmysle ZUK, ale aj zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v spojení s rozvrhom práce Okresného súdu Banská Bystrica konať a rozhodnúť o návrhu na vydanie platobného rozkazu (či už vydaním platobného rozkazu alebo zamietnutím, príp. odmietnutím návrhu) v konaní 14Up/564/2020.
32/ Upomínacie konanie je elektronickým konaním, v ktorom súd ako orgán verejnej moci postupuje okrem už uvedeného ZUK (a CSP) aj podľa zákona o e-Governmente (§ 15 ods. 2 ZUK). Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní je elektronickým úradným dokumentom, ktorý musí byť orgánom verejnej moci autorizovaný. Tak ako nebolo možné vo vzťahu k podpisu na rozhodnutí v listinnej podobe hovoriť o podpise orgánu verejnej moci ako právnickej osobe, pretože podpis v listinnej podobe bol vždy viazaný na jeho vyhotovenie fyzickou osobou, rovnakým spôsobom treba uvažovať aj o podpise orgánu verejnej moci v elektronickej podobe. Súdy pri autorizácii elektronických úradných dokumentov používajú mandátny certifikát alebo kvalifikovanú elektronickú pečať. Ak osobitný predpis viaže náležitosť úradného dokumentu, ktorou je podpis, na konkrétnu osobu, osobu v konkrétnej funkcii, použije sa ako autorizácia kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom.
33/ Platobný rozkaz v zmysle ZUK (ale aj zákona o súdnych úradníkoch) predstavuje také rozhodnutie, ktoré sa podpisuje mandátnym certifikátom. Mandátny certifikát je teda spôsob, akým sa preukazuje oprávnenie konať v mene inej osoby, preukazuje jej určité postavenie. Bližšie ho definuje ustanovenie § 8 zákona o dôveryhodných službách, podľa ktorého mandátny certifikát je kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis, ktorý sa vydáva fyzickým osobám pre jednotlivé oprávnenia definované v zozname oprávnení v zmysle § 9 zákona o dôveryhodných službách a vydáva ho kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb mandatárovi, ktorý preukáže oprávnenie podľa odseku 2 spôsobom uvedeným pre dané oprávnenie v zozname oprávnení vedenom úradom podľa § 9 (§ 8 ods. 3 zákona o dôveryhodných službách). Podľa zoznamu oprávnení vedených Národným bezpečnostným úradom SR je činnosť (funkcia) vyššieho súdneho úradníka evidovaná pod číslom oprávnenia 1051. Podľa ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, platí zákonná domnienka, že pokiaľ nie je preukázaný opak, oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby je preukázané vždy, ak konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia. Z uvedeného teda vyplýva, že mandátny certifikát mohol byť vydaný len osobe, ktorá preukázala oprávnenie vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu v mene Okresného súdu Banská Bystrica.
34/ Z platobného rozkazu ako elektronického úradného dokumentu, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci mal súd za preukázané, že vyššia súdna úradníčka Mgr. J. Bosmanová konala v súlade so zákonom č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom o e-Governmente a § 15 ods. 6 ZUK a elektronický úradný dokument - platobný rozkaz podpísala (autorizovala) mandátnym certifikátom, ktorý jej bol pridelený (a ktorý preukazuje jej oprávnenie konať a elektronicky podpisovať elektronické úradné dokumenty Okresného súdu Banská Bystrica v postavení vyššieho súdneho úradníka v súdnom oddelení 14Up, do ktorého bola pridelená rozvrhom práce Okresného súdu Banská Bystrica). Pri (vyvrátiteľnej) zákonnej domnienke, že oprávnenie konať za inú osobu alebo v mene inej osoby je preukázané vždy, ak konajúca osoba (ako oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci) použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia (§ 23 ods. 4 zákona o e-Governmente), nestačí na jej vyvrátenie len jednoduché spochybňovanie, aké učinil povinný, ale na preukázanie svojich dohadov musel predložiť dôkaz o opaku. Keďže však žiadny dôkaz súdu nepredložil (dokonca ani netvrdil konkrétne skutočnosti o opaku), vyhodnotil sudca jeho tvrdenia ako neopodstatnené a sťažnosť nedôvodnú. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica 14Up/564/2020 zo dňa 28.04.2020 ako elektronický úradný dokument mal zákonom požadované náležitosti a bol autorizovaný osobou, ktorej oprávnenie vyplývalo nielen z vyššie uvedených právnych predpisov, ale i z platného mandátneho certifikátu, ktorým bol platobný rozkaz autorizovaný. Oprávnený ho súdu predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie tak ako mu to ukladá § 48 ods. 6 Exekučného poriadku, vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinný svojimi tvrdeniami v návrhu na zastavenie exekúcie, ani sťažnosti, nepreukázal jeho nespôsobilosť byť riadnym exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
35/ Keďže povinným podaná sťažnosť nebola dôvodná, a teda nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom, sudca ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).