Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-14-2021.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Subarea
11Co/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne B.. G. E., nar. XX. septembra XXXX, trvalým pobytom O. XX, XXX XX F., právne zastúpenej spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, v mene ktorej koná prokurista a advokát Mgr. Peter Kubala, proti žalovanému C. H., nar. XX. mája XXXX, trvalým pobytom I. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému spoločnosťou AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Lukáš Piliar, o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 11C/72/2020-170 zo dňa 4. decembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa zo dňa 4. decembra 2020 č.k. 11C/72/2020-170 na základe návrhu žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k (vo výroku presne špecifikovaným) nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného evidovaným na LV č. XXXX, pre katastrálne územie N. E., a na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 86.532,- Eur s príslušenstvom voči dlžníkovi - žalovanému, uplatnenej v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8UP/1492/2020. 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd v prospech nej zriadil záložné právo na presne špecifikované nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, evidované na LV č. XXXX, pre katastrálne územie N. E., a na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. (ďalej aj „zabezpečované nehnuteľnosti“ event. „predmetné nehnuteľnosti“), za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 86.532,- Eur s príslušenstvom, ktorú má voči žalovanému a ktorú si uplatnila v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8UP/1492/2020. Návrh odôvodnila tým, že na Okresný súd Banská Bystrica podala voči žalovanému žalobu o zaplatenie 86.532,- Eur s príslušenstvom. Ide nárok na náhradu škody, ktorú jej spôsobil žalovaný tým, že odstránil dve stavby (presne špecifikovaných) rodinných domov v hodnote požadovanej náhrady. V konaní 8UP/1492/2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 17. augusta 2020 platobný rozkaz. Uvedený nárok považuje za dôvodný. Zároveň poukázala na to, že má vedomosť o tom, že na súdoch v SR prebiehajú voči žalovanému aj iné súdne konania, a to konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1479/2020, sp. zn. 24Up/1231/2020, sp. zn. 28Up/1231/2020 a konanie vedené pred Okresným súdom Trnava vo veci žalobcu B.. A. H. o zaplatenie 10 000,- Eur s príslušenstvom, kde aj súd uvedenému žalobcovi poskytol ochranu v podobe zriadenia sudcovského záložného práva.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na zákonné znenia ustanovení § 343, § 344 a § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a uviedol:
„Zákonnými predpokladmi pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto si vyžadujú okamžitú úpravu. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložné práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať výhradne peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná. Nariadené zabezpečovacie opatrenie slúži výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného.“
1. 4. Následne súd prvej inštancie priamo vo vzťahu k prejednávanému návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatoval, že po jeho preskúmaní a preskúmaní celého spisového materiálu dospel k záveru, že je dôvodný. Poukázal na to, že z výpisov listov vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. a č. XXXX pre katastrálne územie N. E. vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa osvedčila existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá má byť rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení zabezpečená. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Up/1492/2020 mal preukázané, že v uvedenom konaní žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu o zaplatenie 86 532,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 86 532,- Eur od 19. júna 2020 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorú jej mal žalovaný spôsobiť tým, že odstránil presne špecifikované rodinné domy v jej výlučnom vlastníctve. V uvedenej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovej lehote odpor, v ktorom sa bránil tým, že k odstráneniu stavieb - rodinných domov došlo v súlade s právoplatným rozhodnutím obce, ktorá ako príslušný orgán vydala rozhodnutie o odstránení stavieb. Žalobkyňa v rámci vyjadrenia sa k odporu poprela tvrdenia žalovaného a uviedla, že nikdy nepožiadala žalovaného o odstránenie stavieb, nemala záujem reálne a fyzicky odstrániť stavby predtým ako ich prevedie do vlastníctva SAJVA spol. s r.o. Mala záujem, aby stavby slúžili ako zariadenia staveniska pre budúcu realizáciu projektu a v pláne bolo, aby boli odstránené až v budúcnosti. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie osvedčené podstatné skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti a trvania peňažného nároku žalobkyne voči žalovanému. Zároveň zdôraznil, že „miera dokazovania v prípade rozhodovania o zabezpečovacom opatrení je iná ako v prípade rozhodovania v základnom konaní. Súd v rámci označených dôkazov zistil len najvýznamnejšie skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré však nie je možné stotožniť s dokazovaním ako v základnom konaní.“
1. 5. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal i na to, že na základe predložených platobných rozkazov Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1479/2020, sp. zn. 24Up/1231/2020, sp. zn. 8Up/1492/2020, predloženej žaloby a potvrdenia o pridelení zákonnému sudcovi sp. zn. 28CbZm/5/2020 na Okresnom súdu Trnava, vykonaných lustrácií, uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 28CbZm/5/2020 - 71 zo dňa 03. júla 2020 a uznesenia Okresného súdu Galanta, sp. zn. 28C/13/2020 - 100 zo dňa 08. apríla 2020 mal preukázané, že voči žalovanému prebieha niekoľko súdnych konaní a to na Okresnom súde Galanta sp. zn. 8Csp/155/2020, sp. zn. 26Csp/2006/2020 a sp. zn. 10C/58/2020, a na Okresnom súde Trnava prebieha konanie sp. zn 28CbZm/5/2020. Z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 28C/13/2020 - 100 zo dňa 08. apríla 2020 mal osvedčené, že voči žalovanému prebieha aj súdne konanie o zaplatenie 330.000,- Eur s príslušenstvom a že súd nariadil zabezpečovacie opatrenia za účelom zabezpečenia nároku žalobcu ZENYRA s.r.o. voči žalovanému, ktorým zriadil záložné právo na väčšinu nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, XXXX k. u. E., na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX, katastrálne územie Q.. Ide pritom o prednostné záložné právo pre spoločnosť ZENYRA s.r.o.. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 28CbZm/5/2020 - 71 zo dňa 03. júl 2020 mal osvedčené, že voči žalovanému prebieha súdne konanie o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, a že súd nariadil zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej zo zmenky zo dňa 02. júla 2015, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX v prospech žalobcu A. H.. Ide pritom o prednostné záložné právo, a teda v prípade jeho výkonu bude uspokojovaná pohľadávka žalobcu A. H..
1. 6. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže jej peňažná pohľadávka je dostatočne špecifikovaná, podľa obsahu pripojeného spisu je osvedčená jej dôvodnosť, a žalobkyňa osvedčila aj existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pretože z podkladov v spise je zrejmé, že proti žalovanému prebieha niekoľko súdnych konaní, a na zabezpečenie peňažných pohľadávok uplatnených v týchto konaniach boli vydané aj zabezpečovacie opatrenia. Zároveň uviedol, že prihliadal aj na proporcionalitu rozsahu zabezpečenia, vychádzal pritom z hodnoty stavieb uvedenej žalobkyňou a preukázanej kúpnymi zmluvami. 2. 1. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie „zrušil a konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zastavil“ (pravdepodobne myslené, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol - poznámka odvolacieho súdu).
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje „za šikanózny, nepreukázaný a nedôvodný“, pretože „záväzok, ktorý má byť týmto opatrením zabezpečený, nie je aktuálne uznaný“ a on ho „považuje za nedôvodný a nepreukázaný.“ V tejto súvislosti uviedol, že všetky svoje tvrdenia preukazujúce neoprávnenosť nároku žalobkyne, týkajúceho sa zaplatenia sumy 86.532,- Eur „už raz preukázal a to práve v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (aktuálne už v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku presunutého na všeobecne a miestne príslušný súd) pod sp. zn. 8Up/1492/2020.“ Následne v súvislosti s touto odvolacou námietkou uviedol skutkovú argumentáciu spochybňujúcu žalobkyňou (vo vyššie uvedenom spore) uplatňovanú pohľadávku vo výške 86 532,- Eur s príslušenstvom. Okrem toho žalovaný v odvolaní namietal, že odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje „za nezákonné a to z dôvodu, že súd k nemu dospel na základe nesprávne zistených skutkových zistení, ako aj z dôvodu, že aktuálne pôsobí voči iným účastníkom ako v čase jeho podania“. V tejto súvislosti uviedol, že „ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E., vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je spoločnosť Reality RS a.s., Gorkého 3, Bratislava - Staré Mesto, PSČ 811 01, SK, IČO: 50991124“, teda nie on (žalovaný), „ako to konštatuje žalobkyňa a neskôr aj Okresný súd Banská Bystrica. Takéto uznesenie potom pôsobí voči tretím osobám, ktoré však nijakým spôsobom nezodpovedajú za vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Aj z tohto dôvodu je potom vydané uznesenie nezákonné, keď súd v čase jeho vydania riadne neskúmal skutkové a právne vzťahy či pomery na strane jednotlivých účastníkov sporu.“ 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP. 7. 1. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. 2. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. 3. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. 4. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. 5. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Z vyššie citovaného ustanovenia § 343 CSP vyplývajú základné zákonné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ktorými sú: a) zabezpečovacia opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 9. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade bola osvedčená existencia všetkých vyššie uvedených základných zákonných predpokladov na zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v odvolaní nespochybnil skutočnosť, že sa voči nemu vedie súdny spor, v ktorom sa žalobkyňa voči nemu domáha zaplatenia sumy 86 532,- Eur s príslušenstvom, a už vôbec netvrdil, že by tento súdny spor bol právoplatne ukončený v jeho prospech (t.j., že žaloba žalobkyne voči nemu v uvedenom spore bola právoplatne zamietnutá). Zároveň žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie týkajúcej sa uvedenej uplatňovanej pohľadávky žalobkyne. V súvislosti s týmto zákonným predpokladom nespochybnil ani existenciu viacerých (v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu presne špecifikovaných) súdnych sporov, v ktorých je voči nemu uplatňovaný peňažný nárok. Odvolaciu argumentáciu, ktorú použil v súvislosti s námietkou o nedôvodnosti zriadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia nemožno z hľadiska tohto konania (o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia) považovať za relevantnú. Ide totiž o skutkovú argumentáciu spochybňujúcu žalobkyňou (vo vyššie uvedenom spore) uplatňovanú pohľadávku vo výške 86.532,- Eur s príslušenstvom, teda o argumentáciu, ktorá má potenciálnu relevanciu v spore vo veci týkajúcej sa uplatnenej pohľadávky, ale nie v tomto konaní, ktoré vzhľadom na svoj charakter a účel neumožňuje riešiť otázku samotnej dôvodnosti a opodstatnenosti zabezpečovanej pohľadávky. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že z vyššie citovaného ustanovenia § 343 ods. 3 CSP (bod 7. 3. odôvodnenia) jednoznačne vyplýva, že výkon zriadeného záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, teda, samotný výkon zriadeného záložného práva by mohol byť zrealizovaný len v prípade, ak zabezpečovaná pohľadávka bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, a logicky, nemohol by byť realizovaný v prípade, ak by žaloba žalobkyne ohľadom predmetnej uplatňovanej pohľadávky vo výške 86.532,- Eur s príslušenstvom bola súdom právoplatne zamietnutá. V takom prípade by došlo k zrušeniu zriadeného zabezpečovacieho opatrenia. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je „nezákonné ... z dôvodu, že aktuálne pôsobí voči iným účastníkom ako v čase jeho podania“, pričom poukázal na to, že „z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je spoločnosť Reality RS a.s., Gorkého 3, Bratislava - Staré Mesto, PSČ 811 01, SK, IČO: 50991124“, teda nie on (žalovaný), tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovanému (resp. jeho právnemu zástupcovi) pravdepodobne uniklo, že z aktuálnej právnej úpravy
- konkrétne z ustanovenia § 329 ods. 2 s použitím ustanovenia § 344 CSP - vyplýva, že i pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V tomto prípade je nesporné (a ani žalovaný to v odvolaní nespochybnil), že vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. bol v dobe podania návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia i v dobe rozhodovania prvoinštančného súdu žalovaný. Uvedená odvolacia námietka žalovaného je preto skutkovo nedôvodná a právne neopodstatnená. 11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).