Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu ZENYRA, s.r.o. so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO:46 195 076, zastúpeného Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO:36 865 281, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Pavlovič proti žalovanému I. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, XXX XX D., zastúpenému AK Piliar, s.r.o., Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO:52 915 816, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -154 zo dňa 7.decembra 2020 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -154 zo dňa 7.decembra 2020 v prvej výrokovej vete, body a/ b/ c/ potvrdzuje.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -154 zo dňa 7.decembra 2020 v prvej výrokovej vete, bod d/ mení tak, že v tejto časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

III. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -154 zo dňa 7.decembra 2020 v druhej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a to: a) na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Galanta, v obci Dolná Streda, katastrálne územie Dolná Streda, evidovaných na LV č. 4634, ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, s parcelným číslom 987/4 o výmere 882 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 987/7 o výmere 223 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 987/8 o výmere 47 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 993/5 o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 993/9 o výmere 588 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 993/11 o výmere 671 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 993/15 o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 995/6 o výmere 1038 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 995/10 o výmere 99 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 999/1 o výmere 724 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcely s parcelným číslom 999/54 o výmere 676 m2, druh pozemku ostatná plocha; b) na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Galanta, v obci Dolná Streda, katastrálne územie Dolná Streda, evidovaných na LV č. 4618, ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej

mape, s parcelným číslom 1020/4 o výmere 32 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 1023/4 o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely s parcelným číslom 1035/1 o výmere 1224 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcely s parcelným číslom 1035/2 o výmere 214 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcely s parcelným číslom 1037/33 o výmere 21 m2, druh pozemku: ostatná plocha; c) na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Galanta, v obci Dolná Streda, katastrálne územie Dolná Streda, evidovaných na LV č. 3601, ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, s parcelným číslom 993/6 o výmere 111 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 993/13 o výmere 1 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; d) na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Galanta, v obci Sereď, katastrálne územie Sereď, evidovaných na LV č. 5642, ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, s parcelným číslom 3618/3 o výmere 2413 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 3663/177 o výmere 283 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 3663/194 o výmere 64 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 3663/256 o výmere 4 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 3672/1 o výmere 6186 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 3672/6 o výmere 96 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 3672/11 o výmere 1267 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 3672/15 o výmere 411 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 3672/18 o výmere 69 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parcelným číslom 3674/1 o výmere 8374 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/2 o výmere 1688 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/3 o výmere 417 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/5 o výmere 425 m2, druh pozemku: lesný pozemok, s parcelným číslom 3674/23 o výmere 106 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/27 o výmere 130 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/30 o výmere 523 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/31 o výmere 109 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/32 o výmere 73 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/33 o výmere 425 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/34 o výmere 25 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/35 o výmere 151 m2, druh pozemku: orná pôda, s parcelným číslom 3674/36 o výmere 20 m2, druh pozemku: orná pôda; za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 119.400,- eur s príslušenstvom voči žalovanému uplatnenej v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. .

2. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 13.11.2020 podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 119.400,--eur s príslušenstvom uplatnenej voči žalovanému v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . 4. Existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 119.400,- eur podľa žalobcu osvedčuje vydanie platobného rozkazu v konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. dňa 03.08.2020. Ďalej doplnil, že na žalobcu bola postúpená táto pohľadávka zo spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. Žalovaný ako konateľ spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. neoprávnene previedol z bankového účtu spoločnosti na svoj súkromný účet dňa 31. 10. 2018 sumu vo výške 119400,- eur, a to bez súhlasu druhého konateľa tejto spoločnosti a bez súhlasu valného zhromaždenia tejto spoločnosti. Žalovaný listom zo dňa 30. 03. 2020 potvrdil, že nemá žiadne účtovné doklady o použití prostriedkov, preto je povinný ich vrátiť. K postúpeniu tejto pohľadávky spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. pristúpila z dôvodu, aby žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti procesnými úkonmi nemaril súdne konanie.

5. Ohrozenie budúceho núteného výkonu nároku žalobcu vyplýva z toho, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný previedol pozemok parc. č. 1037/22 o výmere 340m2 v k.ú. dolná Streda. Vlastníkom tohto pozemku sa stal p. Ľuboš Šúry s manželkou, čo osvedčuje LV č. 65 pre k.ú. Dolná Streda. Žalovaný ďalej vykonal aj prevod pozemkov v k.ú. Dolná Streda parc. č. 987/4/, 987/7, 987/8, 993/5, 995/6, 999/1 a 1000 na obchodnú spoločnosť Aurux, s.r.o., v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom, ktorú skutočnosť osvedčuje výpis z LV č. 4634, kde ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 4917/19 s účinkami vkladu 15. 10. 2019 a výpis s obchodného registra spoločnosti Aurux, s.r.o. Následne po upozornení druhým konateľom spoločnosti SAJVA, spol. s.r.o.

Richardom Šarvaicom, bol vykonaný spätný prevod týchto nehnuteľností na žalovaného na základe odstúpenia od zmluvy (Z 5310/2019). Žalovaný nakladal aj s pozemkami v kat. území Dolná Streda, pričom pozemky s parc. č. 987/10, 987/11, 993/10, 993/12, 993/14, 1000 spolu o výmere 11 829m2, previedol na spoločnosť Hunan Trade, a.s., o čom svedčí výpis z LV. Č. 4645, kde ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 6096/19 s účinkami 28. 01. 2020. Žalovaný rovnako previedol pozemok s parc. č. 1037/11 o výmere 1054 m2 na Mareka Gašparíka, ktorú skutočnosť osvedčuje výpis z LV č. 4643.

6. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že prebieha konanie o žalobe žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 330.000,- eur s príslušenstvom, v ktorom Okresný súd Galanta nariadil aj zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia tohto nároku žalobcu voči žalovanému. Tým síce poskytol ochranu žalobcovi, ale zároveň znížil potenciálnu hodnotu majetku žalovaného, nakoľko tento majetok, resp. jeho časť, zabezpečuje pohľadávku v obrovskej výške 330.000,- eur s príslušenstvom, pričom ide o záložné právo na prvom mieste v poradí záložných práv, teda bude uspokojovaná pohľadávka prednostného záložného veriteľa a je možné, že pre účely uspokojenia ostatných pohľadávok žalobcu voči žalovanému nezostane žiadny výťažok.

7. Zo skutočností známych žalobcovi ďalej vyplýva, že žalovaný je okrem tejto pohľadávky povinný zaplatiť aj ďalšie peňažné pohľadávky, a to spoločnosti SAJVA, s.r.o. vo výške 3.000,- eur (Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní vedenom pod sp. zn. platobný rozkaz), spoločnosti SAJVA, s.r.o. vo výške 29.320,30 eur s príslušenstvom (Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní vedenom pod sp. zn. platobný rozkaz), Ing. Richardovi Šarvajcovi, konateľovi žalobcu a tiež konateľovi spoločnosti Sajva s.r.o. sumu 10.000,- eur s príslušenstvom a Miroslave Silnej sumu 86.532,- eur (Okresný súd Banská Bystrica vedie konanie pod sp. zn. ).

8. Podľa žalobcu na podklade uvedených skutočností je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jediným možným, účinným a primeraným nástrojom, ktorým bude odstránená jeho obava, že prípadná exekúcia peňažnej pohľadávky vo výške 119.400,- eur s príslušenstvom bude ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného nezaťažený iným záložným právom v plnej miere zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do jeho majetkových pomerov, ako aj do práv a právom chránených záujmov prípadných iných veriteľov žalovaného, nakoľko zriadením súdneho záložného práva získa žalobca len pozíciu záložného veriteľa, teda dáva priestor iba uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva. Proporcionalita uvedeného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že sa jedná o opatrenie zabezpečovacieho charakteru, ktoré žalovanému nebráni v nakladaní s nehnuteľnosťami, ani iným spôsobom do vlastníctva nehnuteľností žalovaného nezasahuje.

9. Na podklade vyššie konštatovaných listín, na ktoré sa žalobca odvolával a ktoré súdu predložil v zmysle , súd dospel k záveru, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca predložením platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.08.2020 dostatočne osvedčil, že sú dané predpoklady existencie peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 119400,- eur ( v spojení s o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže až rozhodnutie súdu v merite veci.

10. Predložené uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 08. 04. 2020 a uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 03. 07. 2020 v spojení s predloženými informatívnymi listami vlastníctva osvedčujú skutočnosť, že na časti nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného evidovaných na LV. č. 4634 pre kat. úz. Dolná Streda, na LV č. 4618 pre kat. úz. Dolná Streda, na LV č. 5642 pre kat. úz. Sereď a na LV č. 3601 pre kat. územie Dolná Streda a iné bolo zriadené záložného právo za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 330 000,- eur s príslušenstvom a pohľadávky Richarda Šarvaica voči žalovanému v sume 10 000,- eur.

11. Obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Súd vychádzajúc z vyššie osvedčených skutočností dospel k záveru, že obava žalobcu, že exekúcia

bude ohrozená, je v posudzovanom prípade reálna a bezprostredná, keď žalobca osvedčil, že žalovaný prevádza nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na iné osoby a na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sú zriadené exekučné záložné práva pre iné pohľadávky, resp. pre pohľadávky iných veriteľov žalovaného vo vysokých sumách, ktoré skutočnosti nesporne svedčia o takej zmene v majetkových pomeroch žalovaného (zmena zloženia a likvidity majetku žalovaného), ktorá odôvodňuje obavu zo zmarenia prípadného budúceho núteného uspokojenia osvedčenej pohľadávky žalobcu. Všetky tieto skutočnosti preto zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia vymožiteľnosti nároku žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej.

12. Osvedčenie existencie viacerých pohľadávok žalovaného resp. vedenia viacerých súdnych konaní voči žalovanému súd pre účely posúdenia splnenia zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažoval za nijak významné, pretože z pohľadu súdu nejde o také okolnosti, ktoré by osvedčovali obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

13. Na podklade predložených informatívnych listov vlastníctva vedených pre okres Galanta, obec Dolná Streda, katastrálne územie Dolná Streda č. 4634, č. 4618 a č. 4463, č. 3601 a z informatívneho listu vlastníctva č. 5642 vedeného pre katastrálne územie Sereď, mal súd za osvedčené, že všetky nehnuteľnosti, ktoré žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie označil, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a tvoria spôsobilý predmet záložného práva (, ).

14. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa súdu nedôjde k závažnému zásahu do práv žalovaného, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie má slúžiť výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu, pričom samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, čo zabezpečená pohľadávka bude zo strany súdov konajúcich vo veci samej právoplatne judikovaná ( ). Zriadením záložného práva nedochádza ani k zániku práva žalovaného disponovať so zálohom. Navrhovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia súd považoval za primeraný vzhľadom na skutočnosť, že časť nehnuteľností, ktoré majú podľa návrhu žalobcu tvoriť predmet záložného práva, je už založená za účelom zabezpečenia iných pohľadávok.

15. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu prihliadol skutočnosť, že pokiaľ by v prípadu úspechu žalobcu v konaní nedošlo k úspešnému vymoženiu jeho pohľadávky, takýto následok by vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky bol ťažko napraviteľný. Naproti tomu zriadenie záložného práva nepredstavuje tak závažný zásah do práv žalovaného, ktorý by bol porovnateľný s prípadnou ujmou na právach žalobcu. Ujma na právach žalovaného spôsobená zriadením záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach je tak primeraná sledovanému účelu, ktorým je zabezpečenie pohľadávky žalobcu (zásada proporcionality).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto súd jeho návrhu podľa v spojení s 328 ods. 1 vyhovel a v zmysle zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného špecifikovaným vo výrokovej časti uznesenia.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že predmetné uznesenie nereflektuje skutkový a právny stav a trpí viacerými neodstrániteľnými právnymi vadami. Žalovaný považuje návrh žalobcu za šikanózny, nepreukázaný a nedôvodný, keď záväzok, ktorý má byť týmto opatrením zabezpečený, nie je aktuálne uznaný, žalovaný ho považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Žalovaný všetky svoje tvrdenia preukazujúce neoprávnenosť nároku žalobcu týkajúce sa zaplatenia sumy 119.400,--eur už raz preukázal, a to práve v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu neoprávnenému vyplateniu (prevzatiu) peňažných prostriedkov vo výške 119.400,-- eur, ako tvrdí žalobca. Tieto finančné prostriedky boli spoločnosti poskytnuté ako pôžička žalovaného ako súkromnej osoby, spoločníka spoločnosti. Žalovaný nemá vedomosť, žeby sa realizovali vklady do kapitálových fondov vo výške žalovanej sumy, resp. to nemal nikdy v úmysle. Má za to, že v

tomto prípade došlo k chybe na strane účtovníckej kancelárie - spoločnosti MAXIM consult, s.r.o. Trnava, ktorá vykonáva účtovníctvo na základe osobitnej zmluvy spoločnosti SAJVA, spol.s.r.o., ktorá evidentne chybne zaúčtovala vklad žalovaného do spoločnosti, ktorý predstavoval pôžičku a nie vklad do údajných kapitálových fondov. Chybou účtovníckej spoločnosti bez vedomia žalovaného ako spoločníka a konateľa spoločnosti SAJVA, spol.s.r.o. zaúčtovala nesprávne pôžičku v prospech spoločnosti na tzv. kapitálové fondy. Na základe nedôvodne podanej žaloby, ktorej predmetom je neexistujúci nárok žalobcu bolo v absolútnom rozpore s ustanoveniami vydané uznesenie pod sp. zn. zo dňa 7.12.2020, ktoré bolo vydané bez toho, aby došlo k riadnemu zisteniu skutkového a právneho podkladu, na základe ktorého ho žalobca navrhoval vydať. Ďalej uviedol, že žiadna z pohľadávok, ktoré žalobca opisuje (bod 3,4 a 5 odôvodnenia uznesenia), nie sú k dnešnému dňu právoplatne priznanými, t.j. všetky sú iba v rovine jednostranných tvrdení žalobcu. Nemožno sa stotožniť s názorom, že samotná existencia súdneho konania zakladá aj automaticky predpoklady vydania zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej uviedol, že rozporuje uznesenie okresného súdu aj z dôvodu, že pôsobí voči účastníkom, ktorí nie sú, resp. neboli účastníkmi pôvodného konania. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. 5642 pre k.ú. Sereď, vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je spoločnosť Reality

- RS, a. s. Gorkého 3, Bratislava - Staré Mesto, PSČ 811 01, IČO:50 991 124 a nie žalovaný, ako to konštatuje žalobca a neskôr aj Okresný súd Banská Bystrica. Takéto uznesenie potom pôsobí voči tretím osobám, ktoré však nijakým spôsobom nezodpovedajú za vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Aj z tohto dôvodu je potom vydané uznesenie nezákonné, keď súd v čase jeho vydania riadne neskúmal skutkové a právne vzťahy, či pomery na strane jednotlivých účastníkov sporu.

19. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že žalobca tým, že svoj nárok odvodzuje od neexistujúceho záväzku posúva jeho priznanie, či zabezpečenie do roviny, ktorá je v rozpore so základnými princípmi . Je presvedčený, že žalobca sa svojim návrhom domáha zjavného zneužívania práva, pričom všetky úkony, ktoré v tomto smere vykonal, považuje žalovaný za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a tiež vyššie citovanými ustanoveniami (, , ). Žiadal, aby súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vzal do úvahy skutočnosti, na ktoré mal prihliadať už pri rozhodovaní o návrhu žalobcu a po ich zvážení napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil, nakoľko nemožno zabezpečovacím opatrením zabezpečiť neexistentný nárok, ani obmedziť práva tretích - cudzích osôb.

20. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zastavil. Uplatnil si v prípade úspechu náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 119.400,--eur s príslušenstvom. V konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Celá obrana žalovaného je postavená na tom, že nikdy nevložil na „účet 413“ prostriedky, neurobil nikdy taký vklad, poskytoval spoločnosti SAJVA len finančné výpomoci - pôžičky/pôžičku, nikdy nedal pokyn na to, aby sa ním poskytnutá pôžička zaúčtovala na „účet č. 413“ s tým, že výber 119.400,--eur bolo vrátenie pôžičky od spoločnosti SAJVA, (ktorú poskytol ako finančnú výpomoc) a zodpovednosť nesie v plnom rozsahu účtovník. Namietal, že žalovaný neoznačil vo svojej obrane žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ďalej uviedol, že vzhľadom na už v základnom konaní predložené dôkazy je nesporné, že žalobca sa stal spoločníkom spoločnosti až v roku 2016, nadobudol účasť v spoločnosti SAJVA kúpou obchodného podielu o veľkosti 50% od spoločníka Ľudovíta Vaška (bratranec žalovaného) za odplatu v celkovej výške 500.000,--eur, pri kúpe obchodného podielu a vstupe do spoločnosti bol informovaný o stave spoločnosti, kedy vlastné imanie v spoločnosti na úrovni cez 1,55 mil. eur bolo tvorené vkladmi na kapitálové fondy, teda tzv. „účet 413“ vo výške cez 665.363,--eur, žalobca bol od 6.4.2016 zapísaný v obchodnom registri ako spoločník firmy SAJVA, spol. s.r.o., Ing. Michal Šarvaic bol od 13.4.2016 zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti SAJVA, spol. s.r.o., až od marca 2016 vedie účtovníctvo firmy SAJVA, spol.s.r.o. firma MAXIM consult, s. r.o., pričom to bola pani Vašková (manželka žalovaného), ktorá odovzdala firme MAXIM consult, s.r.o. účtovnú závierku za rok 2015, počiatočné stavy účtov k 1.1.2016, mzdovú a personálnu agendu. V účtovnej závierke za rok 2015 evidovala firma SAJVA, spol.s.r.o. na účte ostatné kapitálové fondy na sumu 665.362,74 eur, pričom táto účtovná závierka bola na základe Zápisu zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti SAJVA, spol.s.r.o. zo dňa 26.2.2016 schválená aj priamo žalovaným a druhým predchádzajúcim spoločníkom Ľudovítom Vaškom. Od 1.1.2016 až doteraz nedošlo k navyšovaniu ostatných kapitálových fondov, ku kapitalizácii na „účte 413“ a teda spoločnosť MAXIM consult, s. r. o. zastúpená Ing. Miroslavou Silnou

svojvoľne nevykonávala žiadne činnosti ako sa snaží podsunúť žalovaný, a teda už vôbec neprišlo k navyšovaniu, či inej podobnej zmene, ani k vytvoreniu vkladu do ostatných kapitálových fondov na účte 413. Stav ostatných kapitálových fondov evidovaných na účte 413 sa podľa účtovných závierok tvoril

- navyšoval priebežne počas viacerých rokov, napr. naposledy bol navyšovaný vo výške 665.363,--eur, v roku 2014 o 50.000,--eur z pôvodných 615.363,--eur. Je preto podľa názoru žalobcu absurdné a samozrejme zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že o tvorbe ostatných kapitálových fondov nevedel, netvoril ich.

22. Ďalej uviedol, že žalovaný síce spochybňuje dôvodnosť návrhu vo veci samej, ale je nesporné, že prevodom prevzal prostriedky vo výške 119.400,--eur, tieto získal od spoločnosti SAJVA, len tvrdí, že išlo o vrátenie pôžičky a pritom ničím a nijako toto svoje tvrdenie nepreukazuje. Uviedol, že základným dôvodom, pre ktorý podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola skutočnosť, že žalovaný nakladá s nehnuteľnosťami - konkrétne s nehnuteľnosťami v k.ú. Sereď evidencia na LV č. 5642 - konal tak v období pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a napokon tak vykonal v nedávnej minulosti (december 2020). Svojim postupom sám vlastne potvrdil, že s nehnuteľnosťami nakladá, zreteľne s nimi disponuje a žalobca má obavu, že takto činí so zámerom zbaviť sa majetku. Zabezpečovacie opatrenie má podstatný význam a poskytuje ochranu tak pre žalobcu, ako aj tretie osoby. Poukázal na to, že Okresný súd Galanta okrem iného svojim rozhodnutím z 11.5.2020 nariadil zákaz nakladať s nehnuteľnosťami žalovanému (ako vlastníkovi). Krajský súd v Trnave následne v odvolacom konaní zrušil neodkladné opatrenie a prvým krokom žalovaného bolo, že previedol vlastnícke právo k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol od Slovenského vodohospodárskeho podniku evidované na LV č. 5642 pre k. ú. Sereď na tretiu osobu. Potom, ako neodkladné opatrenie pominulo účinkom v dôsledku jeho zrušenia odvolacím súdom, žalovaný vykonal prevod, zrejme odplatnou kúpnou zmluvou (vklad V 5137/2020 zo dňa 17.12.2020). Pre záložného veriteľa je podstatné, kto je vlastníkom zálohu, je podstatné, aby žalovaný nedisponoval s majetkom „ľubovoľne“, pretože otázka pôsobenia záložného práva voči nadobúdateľom nie je tou najpodstatnejšou v rámci zabezpečovacieho inštitútu, akým záložné právo je.

23. K rozsahu záložného práva uviedol, že vzhľadom na prevod časti nehnuteľností - pozemkov v k.ú. Sereď aj toho času evidované na LV č. 5642 zo strany žalovaného na tretiu osobu, nie je už ani možné zriadiť záložné právo - nariadiť zabezpečovacie opatrenie vzhľadom k tomu, že žalovaný previedol časť nehnuteľností, ku ktorým navrhoval žalobca zriadiť záložné právo ešte pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd Banská Bystrica návrhu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie aj vo vzťahu k pozemkom evidovaným na LV č. 5642 nachádzajúcich sa v k.ú. Sereď, celkovo o výmere 23.259 m2, ku ktorým žiadal žalobca nariadiť zabezpečovacie nariadenie, ktorému návrhu súd aj vyhovel v celom rozsahu - tak v tejto časti mení žalobca návrh a upúšťa od návrhu na zriadenie záložného práva k týmto pozemkom (opísaným v bode 4) z dôvodu konania žalovaného, prevodu vlastníckeho práva a nemožnosti zaťažiť záložným právom majetok tretej osoby. Toho času je vlastníkom spoločnosť Reality RS, a.s., Gorkého 3, Bratislava. Uviedol, že žalovaný sa správa naďalej nevypočítateľne, koná na ťarchu spoločnosti SAJVA, druhého spoločníka, ktorým je žalobca. Napokon aj to, že by za prevod nehnuteľností obdržal od firmy Reality RS, a.s., ekvivalentnú sumu peňažných prostriedkov je vôbec otázne, či takýmito prostriedkami ešte dnes disponuje, a či tomu bude aj po ukončení súdneho sporu, teda aj obava, že nebude čo exekvovať. Žalovaný napriek tomu, že je len jedným z dvoch konateľov, na žiadny úkon, ktorým bolo aj vyplatenie 119.400,--eur nemal súhlas druhého konateľa, a to Ing. Richard Šarvaic potvrdzuje.

24. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za správne, zákonné a dôvodné, rozhodnutie netrpí žalovaným vytýkanými vadami s tým, že sú zachované všetky atribúty zákonnosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (dôvodnosť nároku, primeranosť, proporcionalita, zákonnosť zásahu, ochrana tak žalobcu ako aj žalovaného), a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a zároveň vo vzťahu k výroku I. písm. b/ zmenil tak, že k týmto nehnuteľnostiam záložné právo nezriaďuje. Navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

25. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k žalobe podal do konania repliku, v ktorej v odseku 1 len skonštatoval zákonný rámec jeho podania s tým, že k tejto časti žalovaný nepovažuje za účelné sa viac vyjadrovať, nakoľko nepredstavuje žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie. V odseku 2 odkázal na aktuálne prebiehajúce súdne

konanie o zaplatenie sumy 119.400,--eur, ktoré je vedené pod samostatnou spisovou značkou a napriek tomu, že jeho žalobný návrh v tomto konaní vyplýva práve z konania o zaplatenie 119.400,-- eur s príslušenstvom považuje žalovaný toto konštatovanie žalobcu iba za informatívne a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca v ňom zdôrazňuje skutkové tvrdenia žalovaného. Ďalej žalobca vyčerpávajúco cituje a prepisuje údaje z verejne dostupných zdrojov a účtovníctva spoločnosti, na ktoré už poukázal v žalobe. Takéto konanie len preukazuje dôkaznú núdzu na strane žalobcu, keď len opakuje a duplikuje tie isté tvrdenia v inej podobe. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojich vyjadreniach, ktoré prezentoval v odvolaní.

26. Následne v druhej časti odseku 2 vyjadrenia žalobcu, tento spochybňuje prevody majetku z vlastníctva žalovaného na tretie osoby, čo je však základným garantovaným právom žalovaného. Výkon jeho vlastníckeho práva mu nemôže byť pričítaný na škodu. Odseky 3 a 4 sú v zásade obsahom celého podania žalobcu, keď v nich navrhuje zúžiť rozsah navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Nesporným dôvodom je pritom objektívna skutočnosť - vlastníctvo nehnuteľností treťou osobou odlišnou od žalovaného. Nemožno tak usúdiť, že by žalobca na základe svojej úvahy alebo odvolania žalovaného zmenil navrhovaný petit tak, ako to prezentuje v jeho podaní. Z podania žalobcu tiež vyplýva, že nemá žiadnu vedomosť o tom, akým spôsobom žalovaný nakladá s nehnuteľnosťami. Preukazujú to mnohé jeho úvahy, ktoré sa v žiadnom smere nezakladajú na pravde. Žalobca nijakým spôsobom nekontaktoval žalovaného, aby z vlastného záujmu zistil či a akým spôsobom došlo k manipulácii s majetkom žalovaným.

27. V šiestom odseku žalobca namieta spôsob konania žalovaného s ohľadom na spoločnosť SAJVA, spol.s.r.o., keď podľa názoru žalobcu žalovaný nekoná/nekonal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. S uvedeným žalovaný nesúhlasí, považuje to za absolútne nepreukázané tvrdenie. Celý spor, ktorý žalobca vytvoril je postavený voči žalovanému ako fyzickej osobe.

28. Uviedol, že aj naďalej trvá na tom, že žalobca tým, že svoj nárok odvodzuje od neexistujúceho záväzku, posúva jeho priznanie, či zabezpečenie do roviny, ktorá je v rozpore so základnými princípmi . Žiada, aby súd po zohľadnení všetkých dôkazov, tvrdení sporových strán a vzhliadnutí zákonom definovaných ustanovení o zabezpečovacom opatrení uznesenie v celom rozsahu zrušil, nakoľko nemožno zabezpečovacím opatrením zabezpečiť neexistentný nárok.

29. Žalobca k podanému vyjadreniu žalovaného poukázal na ust. v spojení s ú , keď z ust. s použitím ust. vyplýva, že i pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd vydal uznesenie dňa 7.12.2020. V danom čase, čo ani žalovaný nespochybnil, bol vlastníkom všetkých nehnuteľností. Vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. 5642 pre k.ú. Sereď bol žalovaný v čase, keď žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tiež v dobe rozhodovania okresného súdu. Aj v nadväznosti na uvedené žalobca uviedol vo svojom podaní zo dňa 15.2.2021 v bode 4 (rozsah záložného práva) tam uvedené okolnosti. Na zúžení rozsahu záložného práva žalobca netrvá, upúšťa a berie tento návrh späť a naopak žiada, aby súd na toto neprihliadal a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. V prílohe vyjadrenia predložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 29.3.2021 v inej veci voči žalovanému, ktorým bolo potvrdené nariadené zabezpečovacie opatrenie k tým istým nehnuteľnostiam, zhodou okolností na LV č. 5642 pre k.ú. Sereď. Navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie tak bolo potvrdené aj vo vzťahu k výroku I. časť písm. b/ - teda vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. 5642 pre k.ú. Sereď.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. prejednal odvolanie v rozsahu danom v ust. , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia na tom skutkovom základe, že na Okresný súd Banská Bystrica podal žalobu o zaplatenie 119.400,--eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 3.8.2020 platobný rozkaz sp. zn. . Žalobca uviedol, že okrem toho na Okresnom súde Banská Bystrica boli, resp. ešte sú vedené voči žalovanému aj ďalšie konania, žaloba SAJVA spo.s.r.o. o zaplatenie 3.000,--eur s príslušenstvom sp. zn. , kde súd vydal platobný rozkaz a žaloba SAJVA spol.s.r.o. o zaplatenie 29.320,30 eur s príslušenstvom sp. zn. , kde súd vydal platobný rozkaz,

žaloba Miroslavy Silnej o zaplatenie 86.532,--eur s príslušenstvom a spisová značka zatiaľ platobný rozkaz nebol vydaný a na Okresnom súde Trnava je vedené konanie žalobcu Ing. Richarda Šarvaica o zaplatenie 10.000,--eur s príslušenstvom, kde súd poskytol aj ochranu žalobcovi v podobne zriadenia sudcovského záložného práva.

32. Podľa ust. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

33. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

34. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

35. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

36. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

37. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

38. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

39. Podľa V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

40. Podľa § 151a Obč. zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

41. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

42. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v . Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

43. Z ust. vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v a nasl. je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.

44. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. , ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

45. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bola osvedčená existencia všetkých vyššie uvedených základných zákonných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v odvolaní nespochybnil skutočnosť, že sa voči nemu vedie súdny spor, v ktorom sa žalobca voči nemu domáha zaplatenia sumy 119.400,--eur s príslušenstvom, len namietal, že uvedený spor nie je právoplatne skončený v prospech žalobcu a že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu neexistuje. Žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil existenciu z obavy z budúceho zmarenia exekúcie týkajúcej sa uplatňovanej pohľadávky žalobcu. V súvislosti s týmto zákonným predpokladom nespochybnil ani existenciu viacerých konaní, v odôvodnení napadnutého uznesenia špecifikovaných, v ktorých je voči nemu uplatňovaný peňažný nárok. Pokiaľ žalovaný namietal nedôvodnosť žaloby o zaplatenie 119.400,-- eur, túto obranu a argumentáciu bude môcť žalovaný použiť v konaní vo veci samej týkajúcej sa uplatnenej pohľadávky, nie v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktoré vzhľadom na svoj charakter a účel neumožňuje riešiť otázku samotnej dôvodnosti a opodstatnenosti žalovanej pohľadávky. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z odseku 3 citovaného ustanovenia § 343 vyplýva, že výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však možné aj v priebehu konania, teda aj pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, a to na pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale len v rozsahu, v ktorom okresný súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného vo výroku I. pod bodom a/, b/, c/ napadnutého rozhodnutia, teda na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na LV č. 4634, 4618 a 3601. V tejto časti žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená, preto rozhodnutie okresného súdu v tejto časti podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že uznesenie okresného súdu pôsobí voči účastníkom, ktorí nie sú, resp. neboli účastníkmi pôvodného konania, keď z listu vlastníctva č. 5642 pre k.ú. Sereď vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je spoločnosť Reality RS, a.s. Bratislava a nie žalovaný, v súvislosti s uvedeným tvrdením prisvedčil odvolací súd žalovanému, že uznesenie v tejto časti pôsobí voči tretím osobám. Z výpisu z LV č. 5942, ktoré k vyjadreniu k odvolaniu priložil žalobca vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností uvedených na LV č. 5642 je spoločnosť Reality RS, a.s., Gorkého 3, Bratislava - Staré Mesto. Samotný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného potvrdil, že žalovaný previedol časť nehnuteľností, ku ktorým navrhoval žalobca zriadiť záložné právo ešte pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia, s tým, že vzhľadom na prevod časti nehnuteľností na tretiu osoby zo strany žalovaného už ani nie je možné zriadiť záložné právo - nariadiť zabezpečovacie opatrenie, preto uviedol, že mení návrh a upúšťa od návrhu na zriadenie záložného práva k týmto pozemkom opísaným v bode 4 vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.

47. Je pravdou, že podľa ust. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, avšak samotný žalobca predložil súdu výpis z listu vlastníctva č. 5642 a potvrdil vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný previedol časť nehnuteľností na tretiu osobu ešte pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia Okresným súdom Banská Bystrica. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že neskôr žalobca uviedol, že na tomto svojom návrhu na zmenu návrhu na zriadenie záložného práva netrvá. Napadnuté uznesenie okresného súdu je tak v časti zriadeného záložného práva vo výroku I. bod d/ nevykonateľné, nakoľko vlastníkom týchto nehnuteľností podľa výpisu z LV už nie je žalovaný. Preto v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

48. Záverom len na doplnenie odvolací súd poukazuje na oznámenie Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor zo 17.12.2020 (č.l. 173), kde Okresnému súdu Banská Bystrica okresný úrad oznamuje, že v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) predmetnú verejnú listinu v k.ú. Sereď nie je možné zapísať, nakoľko sa zmenil vlastník na LV č. 5642 na základe kúpnej zmluvy č. V 5137/2020.

49. Rozhodnutie okresného súdu podľa zmenil odvolací súd aj vo výroku o náhrade trov konania a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% (, ). Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného evidovaných na štyroch listoch vlastníctva. Žalobca mal v konaní úspech v časti nehnuteľností žalovaného evidovaných na troch listoch vlastníctva - LV č. 4634, 4618 a 3610, teda v časti 75 % a neúspech, čo sa týka nehnuteľností evidovaných na jednom LV č. 5642, teda neúspech v rozsahu 25 %, z čoho vyplýva, že čistý úspech žalobcu bol v konaní v rozsahu 50 % (75 % - 25%).

50. Takýto istý úspech v rozsahu 50% mal žalobca aj v odvolacom konaní, a preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

51. O výške náhrady trov konania a trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník postupom podľa .

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).