Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Ek/1926/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: M. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: M. námestie XXA/XXXX, XXX XX V.-E., o vymoženie 82,39 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kapronczai, so sídlom exekútorského úradu: Koceľova 17, 821 08 Bratislava, IČO: 42 182 751, vedenú pod sp. zn. 352EX 339/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. júla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výroková veta napadnutého uznesenia) a oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov nepriznal (II. výroková veta napadnutého uznesenia).

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.11.2019 domáhal od povinného vymoženia 82,39 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. 1963573317 zo dňa 21.06.2019. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie súd dňa 15.11.2019 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Ivanu Kapronczai, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 352EX 339/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie majúci odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že dňa 27.03.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Bratislava II v inej exekučnej veci došlo k zastaveniu exekúcie. Ďalej namietal, že v upovedomení o začatí exekúcie nie je uvedená jeho adresa a doposiaľ mu nebolo doručené ani poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 73/2018 dňa 16.04.2018, vyhlásený konkurz. Oprávnený si v tomto konkurze prihláškou uplatnil svoje pohľadávky, ktoré mu voči povinnému vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Pohľadávka, ktorú si uplatnil v tomto exekučnom konaní (352EX 339/19), vznikla až na základe vykonania ročného zúčtovania poistného za rok 2018, ktoré bolo vykonané dňa 21.6.2019. Až vtedy zistil, že výsledkom ročného zúčtovania poistného u povinného je nedoplatok vo výške 82,39 eura. Oprávnený výsledok ročného zúčtovania poistného oznámil povinnému práve výkazom nedoplatkov č. 1963573317 zo dňa 21.6.2019. Márnym uplynutím lehoty na podanie námietok sa výkaz nedoplatkov stal právoplatným dňa 01.08.2019 a vykonateľným dňa 16.09.2019. Nakoľko pohľadávka oprávneného z výkazu nedoplatkov nebola povinným uhradená dobrovoľne, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že návrhu povinného

na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1963573317 zo dňa 21.06.2019. V danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 27.03.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V uvedenom uznesení súd zároveň vyzval veriteľov na prihlasovanie pohľadávok u správcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku K024824 dňa 16.04.2018, pričom právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení, 17.04.2018. Pohľadávka, na podklade ktorej sa exekučné konanie začalo a na podklade ktorej bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané, je založená na ročnom zúčtovaní za rok 2018. V zmysle o zdravotnom poistení je zdravotná poisťovňa povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. To znamená, že ročné zúčtovanie za rok 2018 vznikne (sa vykonaná) až v roku 2019. Pohľadávka na poistnom na zdravotnom poistení zhotovená na základe ročného zúčtovania reálne vzniká až právoplatnosťou výkazu nedoplatkov. V danej veci nastali účinky vyhlásenia konkurzu dňa 17.04.2018, pričom pohľadávka, na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, sa stala právoplatnou až dňa 01.08.2019. Nejedná sa preto o pohľadávku, ktorá sa mala uplatniť v konkurze prihláškou. Súd zároveň doplnil, že uznesenie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. zo dňa 26.11.2019, ktoré povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie, nesúvisí s týmto exekučným konaním.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, keď mu nebol doručovaný na jeho korešpondenčnú adresu Majerská cesta 29, 821 07 Bratislava, ktorá je vedená vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale na nesprávnu adresu Šíravská 7, Bratislava - Vrakuňa. Doplnil, že súdu predkladá aj emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že oprávnený mu aj v predchádzajúcom roku nezasielal žiadnu dokumentáciu vrátane ročného zúčtovania za rok 2017, ale posielal ju úplne inému subjektu. Ak by mu bolo ročné zúčtovania riadne doručené, nebola by zmarená lehota na podanie námietok, pričom podanie námietok by povinný využil, pretože si je istý, že mu žiadny nedoplatok nevznikol. Poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sa v odseku 24 uvádza, že vyhlásením oddlžovacieho konkurzu sa dlžník zbaví záväzkov, ktorý by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Aj povinný má s oprávneným uzatvorenú zmluvu o zdravotnom poistení, z ktorej mu vznikol záväzok z minulosti, ktorým sa rozumie ročné zúčtovania za rok 2018 vystavený v roku 2019. Oprávnený podľa presvedčenia povinného požaduje od neho uhradiť „celý rok 2018“, čím dochádza k zmareniu celého inštitútu osobného bankrotu, čo zodpovedá aj vyjadreniu Centra právnej pomoci zo dňa 23. 03. 2020. Ďalej namietal, že súdny exekútor mu zablokoval na účte sumu, ktorá ďaleko presahuje dlžnú sumu z exekučného titulu.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že exekučný titul bol povinnému doručovaný na adresu, na ktorej bol povinný v čase doručovania exekučného titul prihlásený, konkrétne Mestský úrad Bratislava - Vrakuňa, Šíravská 7, a teda exekučný titul bol povinnému doručovaný v súlade s o zdravotnom poistení. Pokiaľ povinný poukázal na znenie o konkurze a reštrukturalizácii a tvrdí, že má s oprávneným uzatvorenú zmluvu o zdravotnom poistení a z ktorej mu vznikol záväzok v minulosti, toto zákonné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje, nakoľko pohľadávka povinného nevznikla v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy. Medzi oprávneným a povinným nie je uzatvorená zmluva, vznik verejného zdravotného poistenia je upravený priamo zákonom. Vo zvyšku odkázal na svoju argumentáciu vo vyjadrení k návrhu na povinného na zastavenie exekúcie. Doplnil, že pred vykonaním ročného zúčtovania poistného nemal vedomosť ani o tom, či výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok alebo preplatok, čo nasvedčuje správnosti jeho tvrdenia, že vymáhaná pohľadávka oprávneného vznikla až po vykonaní ročného zúčtovania a nie je tak vyhlásením oddlžovacieho konkurzu na majetok povinného nijakým spôsobom dotknutá.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie.

12. Je nutné predovšetkým zdôrazniť, že skutočnosť, že exekučný titul nebol povinnému doručovaný na správnu adresu, musela byť povinnému známa už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 02.01.2020, kedy bolo podľa predloženej doručenky upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému. Táto skutočnosť teda mohla a mala byť uvedená v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Právnu skutočnosť (dôvod na zastavenie exekúcie) je možné považovať za uplatnenú včas iba vtedy, ak ju povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená povinným ako dôvod zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd v tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -13 zo dňa 3. marca 2020. Súd však napriek koncentračnej zásade v danom prípade vychádzal z postulátu, že základným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a následného vedenia exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj počas celého jej priebehu, sa preto súd zaoberá tým, či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) podľa príslušných právnych predpisov vykonateľné. Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jeho stránok (materiálnej aj formálnej) právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený výkon prostredníctvom exekúcie. Vykonateľnosťou sa tak vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Exekučný titul, ktorý nebol účastníkom konania doručovaný zákonom predpokladaným spôsobom, nemôže byť považovaný za účinne doručený, v čoho dôsledku nemôže nadobudnúť právoplatnosť a následne ani vykonateľnosť. Takýto exekučný titul nemôže tvoriť materiálny podklad pre výkon exekúcie, ktorá skutočnosť je právnym dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Za

takúto skutočnosť je bezpochyby nutné považovať nevykonateľnosť exekučného titulu. Podľa názoru sťažnostného súdu má povinný aj ochrany hodný záujem, aby pred núteným výkonom rozhodnutia mal možnosť dobrovoľne plniť povinnosť uloženú mu vykonateľným rozhodnutím. Exekúcia znamená väčší zásah do majetkovej sféry povinného ako dobrovoľné plnenie prinajmenšom z dôvodu, že pri exekúcii musí povinný uhradiť navyše trovy exekúcie (). Námietka sťažovateľa v exekučnom konaní, že výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe rozhodnutia, ktoré nie je vykonateľné, je dostatočne závažnou preto, aby súd náležite overil predpoklady jeho núteného výkonu. Sťažnostný súd sa preto zaoberal tvrdením povinného, že exekučný titul mu nemal byť doručovaný na adresu Mestský úrad Bratislava - Vrakuňa, Šíravská 7, ale na adresu Majerská cesta 29, 821 07 Bratislava.

13. Podľa 19 ods. 9 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „), ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa . Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v , , , a až j) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia až 11 platia rovnako.

14. Podľa na doručovanie oznámenia podľa odseku 8, nového oznámenia podľa odseku 13 a výkazu nedoplatkov podľa odseku 9 sa primerane vzťahujú ustanovenia o doručovaní výkazu nedoplatkov podľa .

15. Podľa Z,z. výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom. Podľa odseku 2 cit .ustanovenia, za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.

16. Podľa , zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje právnickej osobe na adresu uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, samostatne zárobkovo činnej osobe na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (); fyzickej osobe aj na kontaktnú adresu, a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických osôb, ak je odlišná od kontaktnej adresy.

17. Z lustrácie povinného v registri obyvateľov súd považoval za zistené, že povinný mal od 05. 11. 2018 do 21. 02. 2020 registrovaný trvalý pobyt „Bratislava-Vrakuňa“. Pokiaľ mu bol potom zo strany oprávneného doručovaný exekučný titul zo dňa 21.06.2019 na adresu Miestneho úradu Vrakuňa, Šíravská 7, 82107 Bratislava, takýto postup exekučný súd považuje za súladný so znením , Pokiaľ aj z predloženej emailovej komunikácie prebiehajúcou medzi matkou povinného a oprávneným súd zistil, že výkaz nedoplatkov na základe vykonaného ročného zúčtovania za rok 2017 bude zasielaný povinnému na adresu jeho trvalého pobytu Majerská 13510/29, 82 107 Bratislava, je zrejmé, že v čase doručovania exekučného titulu už táto adresa nebola evidovaná ako adresa trvalého pobytu povinného. Je potrebné v tejto súvislosti doplniť, že povinný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by oprávnenému oznámil adresu Majerská cesta 29, Bratislava ako svoju kontaktnú adresu alebo ako adresu pri plnení si svojej oznamovacej povinnosti. Povinnému sa tak v konaní o sťažnosti nepodarilo preukázať svoje tvrdenia, že predložený exekučný titul mu bol doručovaný na nesprávnu adresu.

18. V reakcii na obsah podanej sťažnosti, v ktorej povinný tvrdil, že si je istý, že mu žiadny nedoplatok na poistnom nevznikol, považuje sťažnostný súd za potrebné doplniť, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh

na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Ustálená judikatúra zaujala tiež názor, že vecnú správnosť správneho aktu (exekučný) súd (s výnimkou súdov správneho súdnictva) oprávnený skúmať nie je, a je oprávnený skúmať len to, či sa vôbec jedná o správny akt (či sa teda nejedná o paakt), či bol vydaný v medziach právomoci správneho orgánu, a či nadobudol právomoc a vykonateľnosť. Prekročenie právomocí správneho orgánu pri vydávaní exekučného titulu sťažovateľ nenamietal a ani súd z úradnej povinnosti nedostatok právomoci pôvodcu exekučného titulu v konaní nezistil. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie. Sťažnostný súd pri posúdení tohto prípadu preto vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, že pokiaľ sa obrana povinného proti exekúcii týka skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, je zrejmé, že povinný tým žiada súd o vecný prieskum exekučného titulu, na čo však exekučný súd nemá žiadnu právomoc. Preto súd tvrdeniu povinného, že mu žiadny dlh (nedoplatok) na poistnom nevznikol, nemohol pripísať žiadnu relevanciu.

19. K nosnej argumentácii povinného, že vymáhaná pohľadávka je pohľadávkou, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom pre vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu na majetok povinného, súd uvádza nasledovné.

20. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

21. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

22. Podľa § 166b ods. 2 ZoKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

23. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,

b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka.

24. Podľa § 166c ods. 2 ZoKR, ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

25. Podľa § 166c ods. 3 ZoKR, oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

26. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

27. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

28. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

29. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

30. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

31. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

32. Sťažnostný súd vo všeobecnosti konštatuje, že na účely oddlžovacieho konkurzu a splátkového kalendára je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok. Jednu skupinu tvoria pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Ide o pohľadávky, ktoré zákon určuje druhovo a časovo v taxatívnom výpočte v § 166b ZoKR. Tieto pohľadávky sa v konkurze neprihlasujú, nie je ich možné zahrnúť do rozvrhu ani do splátkového kalendára. Uvedené pohľadávky sú ex lege nevymáhateľné. Ďalšiu skupinu tvoria tzv. nedotknuté („privilegované“) pohľadávky, ktoré zákon vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v § 166c ZoKR, nie sú dotknuté oddlžením, pretože oddlženiu nepodliehajú. Veritelia týchto pohľadávok si ich môžu vymáhať v základnom súdnom konaní, v exekučnom konaní alebo inými dovolenými spôsobmi. Ďalšiu skupinu tvoria pohľadávky podliehajúce oddlženiu podľa § 166a ZoKR. Tieto pohľadávky sa v konkurze prihlasujú a čiastočne sa uspokojujú (alebo sa neuspokojujú vôbec) v závislosti od rozsahu majetku dlžníka. V oddlžovacom konkurze si veritelia môžu formou prihlášky uplatniť pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, ktorý zákon označuje legislatívnou skratkou ako „rozhodujúci deň.“ V rozsahu, v akom nie sú tieto pohľadávky

uspokojené, sa stanú nevymáhateľnými. Účelom oddlžovacieho konania je „zbaviť“ dlžníka týchto „starých“ záväzkov. Naopak, „nové“ záväzky, ktoré vzniknú v mesiaci, v ktorom súd vyhlásil konkurz alebo rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi a po tomto termíne, oddlženiu nepodliehajú a veriteľ si ich môže vymáhať. Sťažnostný súd sa preto v konaní o sťažnosti z tohto pohľadu zaoberal otázkou okamihu vzniku vymáhanej pohľadávky oprávneného.

33. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 27.03.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku K024824 dňa 16.04.2018, pričom právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení dňa 17.04.2018. V posudzovanom prípade bol konkurz na majetok povinného vyhlásený v mesiaci apríl 2018, teda pohľadávky, ktoré vznikli voči povinnému pred týmto mesiacom, mohli byť uspokojené len v konkurze. Na pohľadávky, ktoré vznikli neskôr, sa účinky vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na majetok povinného nevzťahujú.

34. V danom prípade je exekučným titulom Výkaz nedoplatkov oprávneného č. 1963573317 zo dňa 21.06.2019, z ktorého súdu zistil, že oprávnený podľa § 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení vykonal dňa 21. 06. 2019 ročné zúčtovanie poistného za rok 2018 na verejné zdravotné poistenie za svojho poistenca - povinného. Celkovým výsledkom ročného zúčtovania za rok 2018 bol nedoplatok vo výške 82,39 eur, ktorý oprávnený oznámil povinnému exekučným titulom. Nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu vznikla aj pohľadávka oprávneného na úhradu nedoplatku z vykonaného ročného zúčtovania a teda táto pohľadávka oprávneného, ktorej vymoženia sa oprávnený voči povinnému domáha v tomto exekučnom konaní, vznikla až po rozhodujúcom dni a teda sa nejedná o pohľadávku, ktorá v zmysle ust. môže byť uspokojená len v konkurze. Pre vysvetlenie súd dodáva, že vznik pohľadávky oprávneného znamená vznik samotnej povinnosti dlžníka zaplatiť dlh. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2018, nie je možné súhlasiť s tvrdením povinného, že jeho povinnosť zaplatiť nedoplatok v sume 82,39 eur vznikla už pred vyhlásením konkurzu, resp. pred uplynutím celého roka 2018. Pri takomto výklade by muselo platiť, že oprávnený aj povinný mali vedomosť o povinnosti povinného uhradiť nedoplatok za celý rok 2018 v tejto sume ešte pred uplynutím celého roka, čo pred samotným vykonaním ročného zúčtovanie nie je možné. Inými slovami, povinný sa nemohol stať dlžníkom oprávneného skôr, než oprávnený vykonal ročné zúčtovanie. Správna je aj argumentácia oprávneného, že v danom prípade sa nejedná ani o záväzok povinného zo zmluvy, jedná sa o vzťah verejnoprávny, preto žiadne zo zákonných ust. ZoKR na daný prípad nedopadá. V je upravený účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie) tak, že takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka. Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom pre zastavenie exekúcie len v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze () alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou (). V posudzovanom prípade pohľadávka oprávneného vznikla až po vyhlásení konkurzu a preto sa vo vzťahu k nim účinok zákazu vedenia exekučného konania neuplatňuje, čo je plne v súlade aj obsahom listu Centra právnej pomoci zo dňa 23. 03. 2020 adresovanému povinnému.

35. Pokiaľ povinný namietal, že vymáhaná čiastka presahuje dlh z exekučného titulu, súd k tomu dodáva, že v danom prípade je povinný okrem dlhu z exekučného titulu povinný hradiť aj trovy exekúcie. Podľa , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. (ďalej len ““), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pozn. sudcu), ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie. Podľa , exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Podľa , Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa Exekučného poriadku obsahovať aj výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Suma zaistených prostriedkov na účte povinného vo výške 174,79 eur zodpovedá vymáhanej sume

82,39 eur z exekučného titulu a predbežne vyčíslených trov súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie v sume 92,40 eur v prípade splnenia pohľadávky po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zaisťovacie úkony súdneho exekútora v a nasl. priamo predpokladá a ich účelom je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiť sumy na účtoch povinného v exekučnom konaní v takej výške, aby následný výkon exekúcie na podklade exekučného príkazu bol čo najefektívnejší. Súd v tomto smere žiadne pochybenie súdneho exekútora nezistil a preto na podklade týchto tvrdení povinného nevzhliadol žiadne dôvody na uplatnenie svojich kompetencií vo vzťahu k osobe súdneho exekútora.

36. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Napadnuté rozhodnutie, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, je tak v celom rozsahu vecne právne. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného ako nedôvodnú podľa v spojení s Exekučného poriadku zamietnuť.

37. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

38. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

42. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného ( Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnej neuplatnil ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a podľa obsahu spisu mu v sťažnostnom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov a oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).