Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-86-2020.pdf
PDF · 118.75 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 2 - 4 Bratislava - Slovnaft, so sídlom Pod Rovnicami 19, Bratislava, IČO: 31749534, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Krištofiaková, so sídlom Zelená 11, Malinovo, proti žalovanej: Ing. I. G., nar. XX. I. XXXX, trvale pobytom X. XXX, S. G., zastúpenej splnomocnencom: V. G., nar. X. N. XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, H., o zaplatenie 128,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. októbra 2019 č.k. 18C/60/2018-157 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdzuje a v časti trov konania m e n í tak, že žalobcovi voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 128,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29. marca 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná bola členkou združenia žalobcu na základe prihlášky za člena Slovenského zväzu záhradkárov zo dňa 5. augusta 2003 a to od 19. augusta 2003 a bolo jej povinnosťou v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) až c) Stanov platiť členské príspevky určené Republikovým výborom a účelový príspevok schválený Členskou schôdzou ZO SZZ v stanovených termínoch. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná si tieto povinnosti v rokoch 2015 až 2017 nesplnila, pričom predchádzajúce roky poplatky žalobcovi platila. Žalovaná istina pozostáva z členských a účelových príspevkov za rok 2015 vo výške 45,- eur, za rok 2016 vo výške 45,- eur, pozostávajúcich z členskej známky 6,- eur, predpokladaných ročných nákladov na údržbu 24,- eur a zálohy za elektrickú energiu čerpadla na vodu 15,- eur a za rok 2017 spolu 50,- eur a to členská známka 6,- eur, predpokladané ročné náklady na údržbu 29,- eur, záloha na elektrickú energiu čerpadla na vodu 15,- eur. Žalobca si však z uvedenej sumy uplatnil len sumu 128,- eur. Obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že členstvo v ZO SZZ č. 2-4 Bratislava ústne, dohodou zrušila v roku 2013 v telefonáte s pani predsedníčkou a nemala ani písomnú dohodu o členstve, mala iba dohodu na užívanie pozemku, ktorá toho času nie je platná, nakoľko sa jedná o súkromné vlastníctvo a preto nebolo potrebné dať písomne výpoveď. Mala za to, že členstvo v SZZ je dobrovoľné a aj členské v SZZ je podľa z.č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov dobrovoľné a na základe uvedeného nedoplatky neuznáva. Tvrdila, že jej parc. č. 5018/329 a 330 nie je napojená na elektrický rozvod, ani na ďalšie energie, čiže nie je možné spôsobiť škodu ZO SZZ č. 2-4, Bratislava, tvrdila, že členkou združenia žalobcu nikdy nebola, nikdy nepodala prihlášku, keď tieto jej tvrdenia vyhodnotil súd ako
nepravdivé, nakoľko žalobca predložil prihlášku žalovanej za člena SZZ zo dňa 5. augusta 2003, ktorá bola vlastnoručne žalovanou podpísaná. Následne žalovaná svoj podpis poprela, avšak i voľným okom súd prvej inštancie považoval za hodnoverné, že podpis žalovanej na prihláške sa zhoduje s jej podpisom na kúpnej zmluve z 3. novembra 2015, ako aj na liste žalovanej z 25. januára 2011, ktorým sa žalovaná vzdala funkcie člena revíznej komisie. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalovaná si bola vedomá, že je členkou žalobcu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi jej zo Stanov SZZ, keď je samozrejmé, že jej členstvo bolo dobrovoľné a bolo nespochybniteľným právom žalovanej z neho vystúpiť. Toto právo žalovanej zo združenia vystúpiť sa však spravuje Stanovami združenia a preto bolo jej povinnosťou doručiť písomné oznámenie o vystúpení niektorému členovi výboru, čím by jej členstvo zaniklo. Takéto ukončenie však žalovaná netvrdila a ani nepreukázala. Súd prvej inštancie vyvodil, že nárok žalobcu voči žalovanej je preto dôvodný a to z titulu úhrady členských príspevkov určených Republikovým výborom a účelových príspevkov schválených členskou schôdzou ZO SZZ a to až do rozhodnutia žalobcu o zrušení členstva žalovanej zo dňa 13. januára 2018. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že jej nebolo zrejmé čo a na základe čoho má platiť súd prvej inštancie uvádza, že členský príspevok bol určený rozhodnutím Republikového výboru SZZ, poplatky boli prerokované na členskej schôdzi v roku 2015, pričom aj v každej pozvánke na členskú schôdzu z rokov 2015, 2016 a 2017 bolo uvedené účelové určenie finančných prostriedkov prijatých od členov ZO SZZ č. 2-4. Bolo právom a povinnosťou žalovanej sa členských schôdzí zúčastňovať. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa nerešpektovania z.č. 229/1991 Zb. zo strany žalobcu, nakoľko sa podľa žalovanej nejedná o legálnu záhradkovú osadu, ale o súkromné vlastníctvo pozemku, ku ktorému nemá žalobca žiadne relevantné právo, ktoré by ho oprávňovalo s týmto nehnuteľným majetkom nakladať a vyberať poplatky, si vlastne dala odpoveď sama žalovaná svojim poukazom na výklad Stanov Slovenského zväzu záhradkárov. Z výkladu vyplýva, že členstvo vo Zväze nie je viazané na užívanie alebo vlastníctvo pôdy. Námietky žalovanej týkajúce sa právnej subjektivity žalobcu a neplatnosti plnomocenstva udeleného žalobcom na zastupovanie nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodné, nakoľko žalobca má vlastnú právnu subjektivitu, o čom svedčí i výpis zo Štatistického registra organizácie žalobcu, je organizačnou jednotkou združenia SZZ a tiež je riadne zaregistrovaný v evidencii Ministerstva vnútra SR. Predložená dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon z 15. marca 2018 spĺňa všetky náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka i Stanov SZZ a z toho dôvodu súd zamietol i návrh žalovanej na doplnenie dokazovania Stanov, aby splnomocnenie mohlo byť právoplatné, keďže ani nie je zrejmé, čo splnomocnený zástupca žalovanej týmto návrhom sledoval. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaná má voči žalobcovi dlh a s plnením žalovanej pohľadávky sa dostala do omeškania a preto je povinná zaplatiť i zákonný úrok z omeškania od 29. marca 2018, odo dňa požadovaného žalobcom do zaplatenia. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený na základe splnomocnenia zo dňa 15. marca 2018, neplatnosť tohto splnomocnenia namietala viackrát v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keďže v zmysle Stanov SZZ v mene štatutárneho orgánu vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne iný písomne poverený člen výboru. Ide teda o obligatórnu, kumulatívnu podmienku, že predseda a tajomník konajú spoločne a nerozdielne, v žiadnom prípade nie alternatívnu podmienku , že buď predseda alebo tajomník tak, ako to nesprávne vyhodnotil prvostupňový súd. Toto ustanovenie Stanov SZZ sa v plnej miere vzťahuje aj na žalobcu ako organizačnú jednotku Slovenského zväzu záhradkárov. Citované Stanovy SZZ boli platné aj ku dňu podpisu namietaného splnomocnenia dňa 15. marca 2018 a sú platné aj v súčasnosti. Namietala, že ak splnomocnenie podpísala len jedna údajná predsedkyňa a chýba podpis druhého štatutárneho zástupcu tajomníka, ide o rozpor so Stanovami SZZ a preto je neplatné. Ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie nepripustil na pojednávaní dňa 8. októbra 2019, aby krátkou cestou doručila ďalšiu námietku neplatnosti tohto plnomocenstva a návrh na vykonanie dokazovania ohľadom druhého štatutárneho zástupcu žalobcu
- tajomníka, ktorý v skutočnosti neexistoval ani v deň podpisu namietaného splnomocnenia ani v deň vyhlásenia rozsudku 8. októbra 2019. Zároveň poukázala i na nesprávne posúdenie a nevyhodnotenie procesnej spôsobilosti nesprávne označeného žalobcu, keď v súlade s potvrdením ŠÚ SR a MV SR o pridelení identifikačného čísla (IČO) 31 749 534 ako Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 2-4 Bratislava - Slovnaft, Pod Rovnicami 19, Bratislava IV. - mestská časť Karlova Ves, ale namietané splnomocnenie udelil a podpísal advokátke JUDr. Eve Krištofiakovej subjekt s úplne iným názvom a sídlom: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov č. 2-4 Bratislava - Slovnaft, Borová 11, Bratislava, ktorý v žiadnom registri s takýmto názvom vedený nie je a nemôže byť právnickou osobou
a teda nemôže mať ani procesnú spôsobilosť. Dodala, že súd prvej inštancie jej námietky vyhodnotil ako účelové, nedôvodné, odďaľujúce rozhodnutie vo veci a naďalej pojednával s advokátom. K veci samej uviedla, že žalobca od nej požadoval, aby zaplatila nejaké platby za roky 2015, 2016 a 2017 ako vlastníčka záhrady č. 4 a údajná členka Zväzu záhradkárov, pričom nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že v žalovaných obdobiach aj členkou v skutočnosti bola. Súd prvej inštancie sa uspokojil s tvrdením žalobcu a priložením karty člena, z ktorej má vyplývať, že od 19. augusta 2003 bola členkou, pričom karta člena je jednostranná evidencia žalobcu, ktorú si vedie sám bez možnosti kontroly zo strany osoby, ktorej sa má týkať. Podotkla, že sám žalobca potvrdil, že 25. januára 2011 sa vzdala funkcie člena revíznej komisie pre časovú zaneprázdnenosť a v roku 2013 rovnakým spôsobom zrušila aj členstvo v SZZ. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že jej za požadované obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 nejaké známky doručoval alebo že by si ich prevzala a na tomto základe by jej vznikla povinnosť zaplatiť za ne. Žalobca nikdy nepreukázal, že by jej pozvánky na členské schôdze v uvedenom období doručil, namietala, že by uznesenia členskej schôdze mali zaväzovať aj nečlenov. Poukázala na zrejmé chyby a nesprávnosti rozsudku na strane 3, kde má byť pri zákone o združovaní občanov uvedené správne, že ide o zákon č. 83 a nie 89/1990 Zb. Dôvodila, že vo veci neboli splnené procesné podmienky, pretože advokát žalobcu konal na základe neplatného splnomocnenia; súd znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, najmä tým, že nepripustil ním navrhované dôkazy, nevyhodnotil ich a nevysporiadal sa s nimi; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 31 ods. 3 citovaných Stanov Slovenského zväzu záhradkárov o vystupovaní a konaní navonok, vždy len prostredníctvom predsedu a tajomníka spoločne, alebo iného písomne povereného člena výboru. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a k námietkam ohľadom plnomocenstva uviedol, že adresa ZO SZZ na plnej moci vyplýva z adresy predsedu, v tom čase pani F. H., tak ako to vyplýva zo Stanov Slovenského zväzu záhradkárov § 1 ods. 2, posledná veta. Čo sa týka námietok povinností podpisu plnomocenstva tajomníkom a predsedom uviedla, že v tom čase bol tajomník chorý a nebol poverený žiaden iný člen výboru, pričom predseda je povinný hájiť záujmy ZO SZZ a ani v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa nemal ZO SZZ zvoleného tajomníka. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočne vyjadril a dal dostatok priestoru zástupcovi žalovanej na svoje prednesy. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu i trovy odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že žalobca sa v zásade vyhýba odpovedi k všetkým písomným dôkazom, ktoré spolu s odvolaním predložila. Dodala, že ak v potvrdení ŠÚ SR o pridelení IČO 31 749 534 zo dňa 6. mája 1996 je tejto právnickej osobe pridelený nejaký názov a sídlo, nie je možné pri právnych úkonoch používať iný názov a iné sídlo, bez spochybnenia identity. Pokiaľ ide o právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, robia ich tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby zakladacou listinou alebo zákonom. Opätovne poukázala, že v zmysle § 31 ods. 1, 3 Stanov SZZ v mene štatutárneho orgánu Slovenského zväzu záhradkárov, základnej organizácie - výboru vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne iný poverený člen výboru. Dodala, že je irelevantné pre perfektný právny úkon či ten, kto je na neho oprávnený v danom čase bol chorý, nedostupný alebo neexistuje, či nebol zvolený. V takom prípade nemôže právnická osoba vykonávať platné právne úkony. Súd nezavádzala, ale snažila sa upozorniť na to, aby predišla zbytočnému podaniu odvolania. Má za to, že odvolací súd sa bude musieť zaoberať platnosťou takto udeleného plnomocenstva.
5. Na základe pokynu odvolacieho súdu z 26. augusta 2020 v súvislosti s nedoručením rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi bol žalobca súdom prvej inštancie vyzvaný na predloženie riadneho plnomocenstva. Žalobca zaslal súdu splnomocnenie zo dňa 10. septembra 2020, ktorým predseda I. R. a tajomník I. I. splnomocnili za Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia Bratislava Slovnaft č. 2-4, IČO: 31749534, Pod Rovnicami 19, Bratislava - mestská časť Karlova Ves advokátku JUDr. Evu Krištofiakovú, aby vykonávala všetky právne úkony vo veci riešenia nedoplatkov vyplývajúcich z členstva a príspevkov ZO SZZ č. 2-4 Bratislava - Slovnaft, ako aj z užívania energií dlžníčkou Ing. I. G..
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vo veci samej priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vo veci samej vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) ale v časti trov konania je odvolanie dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti je dôvodné zmeniť (§ 388 CSP). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2021.
7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 18C/60/2018 je zaplatenie sumy 128,- s príslušenstvom.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bola priznaná voči žalovanej náhrada trov konania. Základ odvolacích námietok žalovanej spočíva v neplatnosti splnomocnenia z 15. marca 2018, v nepreukázaní jej členstva, v nepreukázaní doručenia jej známok, pozvánok na členské schôdze.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).
10. Prioritne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovanej o nesplnení procesných podmienok v dôsledku konania advokátky bez platného plnomocenstva.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
12. Podľa § 72 CSP na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
13. Podľa § 20 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
14. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
15. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
16. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
17. V zmysle § 31 bod 3 Stanov Slovenského zväzu záhradkárov štatutárnymi orgánmi organizačných zložiek sú a) výbor základnej organizácie, b) Predstavenstvo okresného výboru, c) Predstavenstvo mestského výboru, d) Predstavenstvo republikového výboru. V ich mene vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne iný písomne poverený člen výboru. Tieto osoby podpisujú písomnosti tak, že svoje podpisy s uvedením mena, priezviska a funkcie pripojujú k názvu organizačnej zložky zväzu (k pečiatke). Nadriadená organizačná zložka nezodpovedá za záväzky podriadenej organizačnej zložky a naopak. Funkcionári výboru sú štatutárnymi orgánmi aj po uplynutí volebného obdobia a to až do doby, pokiaľ nie je zvolený nový výbor alebo pokiaľ nedôjde k zrušeniu organizačnej zložky vyššou organizačnou zložkou zväzu.
18. Z obsahu splnomocnenia č.l. 6 je zrejmé, že za žalobcu (nepresne označeného) podpísala splnomocnenie pre advokátku JUDr. Evu Krištofiakovú na vykonávanie všetkých právnych úkonov vo veci riešenie nedoplatkov vyplývajúcich z členstva a príspevkov v ZO SZZ č. 2-4 Bratislava Slovnaft ako aj z užívania energií dlžníčkou, žalovanou len Ing. F. H..
19. Súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal napriek opakovaným výhradám žalovanej platnosť vyššie opísaného jednostranného úkonu - udelenia plnomocenstva a konal s advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou. Plnomocenstvo JUDr. Eve Krištofiakovej nebolo udelené oprávnenou osobou. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a v zmysle § 31 bod 3 Stanov Slovenského zväzu záhradkárov. Ing. F. H. ako predsedníčka žalobcu nebola sama oprávnená splnomocniť advokátku na zastupovanie v danej veci a teda ani na podanie žaloby.
20. Tento zrejmý nedostatok procesnej podmienky však bol v priebehu odvolacieho konania odstránený predložením riadneho, platného plnomocenstva.
21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobu v mene žalobcu podala advokátka JUDr. Eva Krištofiaková, ktorá v priebehu odvolacieho konania súdu predložila plnomocenstvo na zastupovanie v súdnom konaní zo dňa 10. septembra 2020, podpísané predsedom I. R. a tajomníkom I. I.. Predložením riadnej plnej moci bol odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania zhojený, odstránený.
22. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých tým, že ten, kto v občianskom súdnom konaní vystupoval ako zástupca účastníka konania bez toho, aby sa preukázal riadnou plnou mocou a dodatočne predloží plnú moc je nedostatok plnej moci zhojený a sú tým schválené aj úkony učinené zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred podpisom riadneho plnomocenstva (R 12/1985, obdobne tiež R 58/2003, Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo 249/2004). Dodatočným predložením plnej moci sú teda schválené aj úkony učinené advokátkou žalobcu pred predložením riadnej plnej moci z 10. septembra 2020. Preto obrana žalovanej je už v súčasnej dobe nedôvodná.
23. K ďalšej odvolacej námietke o nesprávnom vyhodnotení dôkazov odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaná bola členkou u žalobcu od 19. augusta 2003 na základe písomne podanej prihlášky z 5. augusta 2003 a žalovaná nepreukázala, že by svoje členstvo písomne ukončila a preto bolo jej povinnosťou platiť členské príspevky a účelové príspevky aj za žalované roky 2015, 2016 a 2017.
24. Vo veci samej odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci s výnimkou nesprávneho posúdenia splnenia procesných podmienok a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolacom konaní nepredniesla žiadne nové námietky (opäť s výnimkou nesprávneho posúdenia splnenia procesných podmienok) , s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.
25. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
26. Odvolací súd ale považoval za dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ak mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Súd je však povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania.
30. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimku z tohto pravidla ustanovuje vyššie citované ustanovenie zákona - § 257 CSP, ktorý sa môže uplatňovať len za splnenia ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, (por. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004).
31. Citované ustanovenie § 257 CSP teda predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), čo znamená , že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu - v danej veci žalovanú na náhradu trov konania. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR", sp. zn. 4M Cdo 2/2008). Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 4/2017). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011).
32. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).
33. Nakoľko aplikáciu ustanovenia § 257 CSP skúma súd vždy z úradnej povinnosti i v danej veci odvolací súd pristúpil k skúmaniu predpokladov uplatnenia moderačného práva a dospel k právnemu záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 257 CSP vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa, majúce charakter výnimočnosti. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 727/2000).
34. V posudzovanej veci možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vzhliadnuť predovšetkým v okolnostiach danej veci. Žalobca sa síce dôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia 124 eur s príslušenstvom avšak v priebehu celého prvoinštančného konania nepredložil riadne plnomocenstvo, teda súd prvej inštancie v podstate konal bez žaloby podanej oprávnenou osobou, konal bez splnenia procesných podmienok konania. Tento odstrániteľný nedostatok bol žalobcom odstránený až v odvolacom konaní, až po podaní odvolania žalovanou (základ odvolacích námietok spočíval v neplatnom zastúpení žalobcu). Obrana žalovanej v prvoinštančnom konaní ako i odvolacia argumentácia žalovanej v čase podania odvolania bola v tejto otázke dôvodná. Vzhľadom na tieto okolnosti sporu nie je spravodlivé, aby bol inak v konaní úspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania.
35. Z totožných dôvodov (predloženie riadneho plnomocenstva až v odvolacom konaní, po podaní odvolania žalovanou) odvolací súd nepriznal žalobcovi ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
36. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).