Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoPr-2-2021.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej v spore žalobcu Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX D., zastúpený advokátom R. Samuelom, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému D.P.s.r.o., so sídlom Mlynská 571/37, 985 52 Divín, v konaní o zaplatenie 2.146,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cpr/8/2020-27 z 30.11.2020, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cpr/8/2020-27 z 30.11.2020 v II. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 273,87 € na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie 2.146,- € v časti istiny a príslušenstva, tak že platobným rozkazom č. k. 6Cpr/8/2020-27 z 30.11.2020 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi 2.146,-€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 01.08.2020 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na podpísanom súde. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 273,87 € na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje odôvodnenie, preto z neho nie je možné zistiť dôvod, z akého nepriznal súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške ako bola požadovaná v písomnom podaní právneho zástupcu žalobcu z 23.11.2020 na č.l. 24 spisu.
2. Proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v uplatnenej sume 456,45 € na účet právneho zástupcu žalobcu. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,29 €.
3. Okresný súd Zvolen predložil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze.
4. Platobný rozkaz vydal sudca Okresného súdu Zvolen, ktorý okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom rozhodol ďalším II. výrokom o povinnosti žalovaného v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, avšak v rozdielnej výške, než si uplatňoval žalobca v žalobe. Strany sporu poučil súd prvej inštancie, že v prípade ich nesúhlasu s výrokom o trovách konania majú právo v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať odvolanie proti výroku o trovách konania. Ak platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, proti výroku o trovách konania je podľa poučenia súdu prvej inštancie prípustná sťažnosť.
5. Civilný sporový poriadok umožňuje v § 265 rozhodnúť vo veci samej platobným rozkazom. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť, a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
6. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie upravuje Civilný sporový poriadok v § 357 tak, že je prípustné, ak uznesením rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
7. Súd prvej inštancie v platobnom rozkaze nerozhodol len o nároku na náhradu trov konania, ale zároveň aj o výške trov, ktoré žalovaný musí nahradiť žalobcovi, avšak z jeho rozhodnutia, z dôvodu, že ide o skrátené rozhodnutie, nie je zistiteľný dôvod, pre ktorý rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania v rozpore s ust. § 255 ods. 1 CSP.
8. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že vykonať odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné a platobný rozkaz súdu prvej inštancie v druhom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. K tomuto rozhodnutiu pristúpil odvolací súd i napriek tomu, že podľa § 357 písm. m/ CSP je prípustné odvolanie len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že platobný rozkaz vydal sudca súdu prvej inštancie a Civilný sporový poriadok osobitne opravný prostriedok proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania (rozhodnutie o výške náhrady trov konania zveruje CSP v § 262 ods. 2 súdnemu úradníkovi) neupravuje. Z hľadiska funkčnej príslušnosti v zmysle § 34 CSP môže o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze rozhodnúť len krajský súd.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Súd prvej inštancie platobným rozkazom vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Vyhovenie žalobe v plnom rozsahu nemá automaticky za následok priznanie trov konania úspešnej strane sporu podľa jej návrhu. Súd musí v každom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov. Za účelne vynaložené trovy konania možno považovať také, ktoré boli vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania a ktorých vynaložením sa sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47. ods. 2 Ústavy SR. Trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech; každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015, II. ÚS 78/03, IV. ÚS 83/2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/266/2019).
11. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom Ľubomírom Samuelom, ktorý v mene žalobcu adresoval žalovanému predžalobnú výzvu dňa 10.08.2020. Na Okresný súd Banská Bystrica doručil právny zástupca žalobcu návrh na vydanie platobného rozkazu 16.09.2020. Okresný súd Banská Bystrica z dôvodu kauzálnej príslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Zvolen, ktorý dňa 18.11.2020 požiadal právneho zástupcu žalobcu o doloženie originálu plnomocenstva preukazujúceho oprávnenie advokáta konať za žalobcu v tomto súdnom spore a odpoveďou právneho zástupcu žalobcu na túto výzvu súdu prvej inštancie je písomné podanie na č.l. 24 spisu, v ktorom okrem doloženia originálu plnomocenstva na zastupovanie v konaní opravil žalobu v časti úrokov z omeškania tak, že výšku úroku z omeškania uvádzaného v žalobe len ako „príslušný zákonný úrok z omeškania v súlade § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.“ označil číselným údajom „5% ročne“ a v tomto podaní žiadal priznať trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 91,29 € spolu 456,45 €. Za úkony právnej služby označil 1. prevzatie, príprava a prvá porada s klientom 21.07.2002, 2. predžalobná výzva z 10.08.202, 3. rokovanie s klientom dňa 14.09.2020, 4. písomné podanie na súd 16.09.2020, 5. odpoveď na výzvu súdu spolu s úpravou žalobného petitu 23.11.2020. Keďže platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia, o úvahách súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci
spôsobom uvedenom vo výroku platobného rozkazu možno usudzovať len z obsahu spisu. Žalobcom uplatnený nárok čo do istiny a príslušenstva považoval súd prvej inštancie za dôvodný v celom rozsahu, keď žalobe prvým výrokom platobného rozkazu vyhovel. V časti o trovách konania posudzoval účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, čo odvolací súd vyvodil z poznámok sudcu na písomnom podaní žalobcu na č.l. 24 spisu, kde je za prvý odôvodnený úkon označený úkon právnej služby prevzatie, príprava a prvá porada s klientom 21.07.2020, druhý úkon predžalobná výzva z 10.08.202 a tretí úkon písomné podanie na súd (žaloba) zo 16.09.2020. Právny zástupca žalobcu požadoval trovy právneho zastúpenia len vo výške tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom konaní podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj vyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 91,29 € za jeden úkon (bez paušálnych náhrad a DPH, čo si poznačil súd na rube strany 23. spisu) a v takomto rozsahu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania (3 x 91,29 € = 273,87 €). 11.1 Vyhláška č. 655/2004 Z. z. v § 13a upravuje, za ktoré úkony právnej služby v občianskom konaní patrí advokátovi odmena a v akej výške. 11.2 Podľa § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane porady s klientom, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, predžalobná výzva s tým, že v ods. 3 § 13a vylučuje priznanie odmeny za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby. 11.3 Prvá porada s klientom bola podľa údajov advokáta uskutočnená 21.07.2020. Do 14.09.2020, kedy sa malo uskutočniť ďalšie rokovanie s klientom by sa mohla za úkon považovať len predžalobná výzva z 10.08.2020, za ktorým (úkonom) nie je preukázaná potreba vykonať ďalší úkon právnej služby vo forme porady a rokovania s klientom, keď žalobcom tvrdená odpoveď dlžníka (bývalého zamestnávateľa) na č.l. 5 spisu v rozsahu dvoch riadkov (s textom „vzhľadom na to, že ku dňu Vašej podanej výpovedi nebola vykonaná inventúra a odovzdanie pridelených prostriedkov, Vám nemôžeme akceptovať Vaše požiadavky“) nie je datovaná. Časová následnosť tejto odpovede žalovaného sa nedá vyvodiť ani zo žaloby, kde žalobca uviedol, že bol u žalovaného zamestnaný do 30.06.2020 a neuvádza, kedy a aké požiadavky vzniesol voči svojmu zamestnávateľovi a kedy, akým spôsobom mu bola doručená odpoveď na č.l. 5 spisu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že za úkon rokovanie s klientom zo 14.09.2020 odmena advokátovi podľa § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nepatrí. Za účelne vynaložený úkon právnej služby nie je možné považovať odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu súdu spolu s úpravou žalobného petitu zo 23.11.2020 z dôvodu, že originál plnej moci na zastupovanie žalobcu v konaní mal byť prílohou žaloby. Plnomocenstvo doložené právnym zástupcom žalobcu k žalobe vykazovalo vady, na odstránenie ktorých bol vyzvaný a žalobu označením konkrétnej výšky úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. neopravoval právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, žalobu opravoval sám a takáto oprava nebola nevyhnutná z dôvodu, že požiadavka priznania zákonného úroku z omeškania v zmysle citovaných právnych predpisov v žalobe bola dostatočne určitá a zrozumiteľná.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému podľa § 255 ods.1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal iba z dôvodu, že podľa obsahu spisu žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejnenom z Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018 je v súlade s článkom 17. základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa strane náhrada trov konania nepriznáva, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).