Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-104-2020.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Subarea
3CoE/104/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 838 825, právne zastúpenému: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX, X/A. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX, X/R. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX, o vymoženie 548,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.08.2020 č.k. 2Er/167/2010-59 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a návrh na prerušenie konania zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06.05.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 12.06.2020 oprávnený uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so zákonom.
3. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený v nej neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Exekútor vystupuje v pozícii tzv. predĺženej ruky štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom.
4. V danom prípade ide o tzv. starú exekúciu začatú pred 01.04.2017, kde súdny exekútor po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátane tzv. absolútnych, či relatívnych výnimiek vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené v súlade s ust. § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120, resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie. Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti. Z uvedeného dôvodu sa námietka oprávneného považovala za neopodstatnenú.
5. Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
6. S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie exekučné konanie nie je možné prerušiť. V danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania ani podľa osobitných predpisov. Zároveň prvoinštančný súd nedospel k záveru o rozpornosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže nevzhliadol dôvody na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, podnet oprávneného na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za nedôvodný. Na základe uvedeného návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v zmysle poučenia proti napadnutému uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Navyše o námietkach oprávneného rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi sporového poriadku. Okrem toho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
9. Možnosť podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie upravuje ust. § 7 zákona č. 233/2019 Z.z. V zmysle ust. § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
10. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upravuje ustanovenie § 10 ods. 2 tohto predpisu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
11. Je nepochybné, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Len samotná skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019. V tomto Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. V zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, ktorý sa na daný prípad aplikoval, neobsahoval osobitnú úpravu procesu rozhodovania o trovách exekúcie, a preto musel Ústavný súd SR prisvedčiť sťažovateľovi, že o jeho nároku na náhradu trov exekučného konania mal v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku rozhodovať vyšší súdny úradník. V takom prípade by mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa ust. § 239 ods. 1 C.s.p. V tomto ohľade možno poukázať aj na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ústavný súd SR v uznesení č. k. Pl. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019 uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať príliš formalisticky. Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže to vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práve. Napriek kogentnosti ust. § 262 ods. 2 C.s.p. takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p. a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie
nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.
12. Vyššie uvedený záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať i na prejednávanú vec, najmä za situácie, ak ust. § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňovalo konať a rozhodovať vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu, teda neumožňovalo vyššiemu súdnemu úradníkovi bez poverenia sudcu vydať takéto rozhodnutie na rozdiel od úpravy obsiahnutej v ust. § 262 ods. 2 C.s.p. umožňujúcej vyššiemu súdnemu úradníkovi vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania.
13. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odvolanie prípustné nie je, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Rovnako v zmysle ust. § 386 písm. c) C.s.p. bolo odmietnuté odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na prerušenie konania. V zmysle ust. § 357 písm. n) C.s.p. je takáto možnosť daná iba vtedy, ak sa rozhodlo o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Z výslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania, a nie o rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania. Navyše, oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Proti akémukoľvek rozhodnutiu o prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 odvolanie nepripúšťa.
15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).