Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/14/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627 proti žalovaným: 1./ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 a 2./ LIQID s.r.o., so sídlom Kalvínske námestie 126/2, 934 01 Levice, IČO: 54 327 504, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -162 z 05.02.2024 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. -180 zo 14.02.2024 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku I. v znení opravného uznesenia.

II. Zrušuje uznesenie v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali prikázania žalovaným v 1./ a 2./ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a to: rozostavaný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, vrátane pozemkov KN-C parc. číslo XXXX/XX o výmere 472 m2 zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. číslo XXXX/XX o výmere 170 m2 zastavané plochy a nádvoria, to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom pre obec a k.ú. D. E. na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad (ďalej len „označené nehnuteľnosti“), a to po dobu 12 mesiacov odo dňa doručenia uznesenia.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit.: „I. Ukladá žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok pod V-1894/2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad v k. ú. D. E., a to:

- rodinnému domu bez súpisného čísla nachádzajúcemu sa na pozemku parcela reg. KN-C parc. číslo XXXX/XX

- pozemkom parcely registra KN-C parc. číslo XXXX/XX o výmere 472 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. číslo XXXX/XX o výmere 170 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do 02.08.2024. II. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Priznáva žalobcom v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.“

3. Rozhodnutie založil na aplikácii a , a , , a civilných sporov by poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností špecifikovaných v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia, ďalej že v konaní predložili výzvy na sprístupnenie predmetu dražby zo 06.07.2023 a 31.10.2023, žiadosti o vypracovanie nových znaleckých posudkov z 25.10.2023 a 16.01.2024, znalecký posudok č. XX/XXXX znalca G. G. H., z ktorého vyplýva cena označených nehnuteľností v sume 122 000,- eur, znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne G. A. I., z ktorej vyplýva cena označených nehnuteľností v sume 258 000,- eur ako aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe číslo 20/2023, podľa, ktorej mala byť dražba vykonaná dňa 20.02.2024 na notárskom úrade JUDr. Tomáš Petro. Okrem toho vychádzal z poznatkov známych mu z jeho predchádzajúcej činnosti, konkrétne že v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo určenie hodnoty nehnuteľnosti, na návrh žalobcov 1/ a 2/ bolo uznesením z 13.05.2019 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanej 1/ a spoločnosti Dom Dražieb s.r.o. prikázané zdržať sa výkonu záložného práva k označeným nehnuteľnostiam do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (konanie vo veci samej bolo zastavené uznesením z 02.07.2021), ďalej že v konaní vedenom pod sp. zn. bol uznesením z 05.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.04.2017 návrh žalobcov 1/ a 2/ nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a že v konaní vedenom pod sp. zn. súd v konaní o návrhu žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej 1/ a spoločnosti Dom Dražieb s.r.o. rozsudkom z 01.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.07.2018 určil, že všeobecná hodnota označených nehnuteľností je v sume 168 000 eur, a že v tomto konaní bolo pred vydaním tohto rozsudku uznesením z 09.05.2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovaným v označenom konaní prikázané zdržať sa výkonu záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, to všetko do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. . Ďalej vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorej sporovými stranami bol okrem iných subjektov aj žalovaný 1/ a žalovaná 1/, bolo súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo prikázané zdržať sa výkonu záložného práva k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc. č. XXX/X o výmere 417 m2 zastavané plochy a nádvoria, to všetko zapísané na LV č. XXX vedenom pre obec a k. ú. D. E. na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Po právnej stránke vec vyhodnotil tak, že z vykonaného dokazovania má preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá je odôvodnená hrozbou zmeny osoby vlastníka označených nehnuteľností na dražbe, ktorú začali realizovať žalovaní 1/ a 2/ na obydlie žalobcov 1/ a 2/. Mal za to, že výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na spravodlivý priebeh konania pred realizáciou dražby a k zásahu do práva na obydlie žalobcov v 1/ a 2/ a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov 1/ a 2/ ako k porušeniu článku 8 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odseku 25. odôvodnenie napadnutého uznesenia poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci A. H. proti SMART Capital a.s. z 10.9.2021 zn. C - 34/13. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobcami 1/ a 2/ požadovaná doba trvania neodkladného opatrenia (1 rok) je s poukazom na už skôr prebiehajúce konania vedené pred súdom prvej inštancie neprimeraná a preto súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do 02.08.2024.

6. Voči napadnutému uzneseniu podala v celom rozsahu včas odvolanie žalovaná 1/ a to z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h), t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie považuje za rozporné so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nesprávne a arbitrárne, pretože podľa nej v konaní neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako aj podmienky dôvodnosti a trvania nároku, ktorému mala byť poskytnutá právna ochrana. Rozdiely vo všeobecnej hodnote označených nehnuteľností vyplývajúce z rôznych znaleckých posudkov podľa názoru žalovanej 1/ neosvedčuje existenciu domnelého podhodnotenia označených nehnuteľností, ale len rozdielny odborný názor znalcov na všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností. V návrhu nebolo nijakým spôsobom zdôvodnené, prečo by mal byť znalecký posudok vypracovaný G. I. je správny a znalecké posudky vypracované na objednávku žalovanej 2/ G. H. a G. J. nesprávne. Jedinou osvedčenou skutočnosťou podľa žalovanej 1/ je, že znalecké posudky G. H. a G. J. majú medzi sebou menšiu odchýlku ako znalecký posudok vypracovaný G. I., a že z rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. z 01.06.2018 vyplýva všeobecná hodnota označených nehnuteľností v sume 168 000,- eur, z čoho

považuje za zrejmé, že znalecké posudky vypracované na objednávku žalovanej 2/ G. H. a G. J. je možné vyhodnotiť vo vzájomnej korelácii ako relevantnejšie. Súčasne zvýraznil, že cena zistená znaleckým posudkom je v dražbe len ponukovou cenou a táto sa licitáciou na dražbe v dôsledku konkurencie ponúk jednotlivých účastníkov dražby navyšuje. Prezentoval preto názor, že rozdiel vo všeobecnej hodnote určenej znaleckými posudkami nemôže byť dôvodom na absolútne popretie práv žalovaného 1/ ako veriteľa a žalovaného 2/ ako dražobníka a s tým spojeného nezákonného nariadenia neodkladného opatrenia. V ďalšom namietal, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 26.02.2020 bola indikovaná pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/, a súčasne bolo umožnené žalobcom 1/ a 2/ jej splácanie v primeraných mesačných splátkach, ktoré však žalobcovia 1/ a 2/ vôbec neuhrádzajú, a preto jedinou možnosťou uspokojenia pohľadávky je výkon záložného práva, ktorým podľa jeho názoru nedôjde k neoprávnenému zásahu do ľudských práv žalobcov 1/ a 2/. Právo žalobcov 1/ a 2/ nepovažoval za ohrozené aj z dôvodu, že vydraženie nehnuteľností a notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby nepredstavujú exekučný titul na ich vypratanie. Ani SR a ani dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neupravuje právo na obydlie tak, že občanovi garantuje zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností, pričom o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „“) ako aj v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poskytujú efektívne prostriedky obrany a ochrany v podobe následného súdneho prieskumu dražby v konaní o neplatnosť dražby. Na podporu svojich názorov poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 24.07.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 19.12.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 31.05.2017 ako aj rozhodnutie ESĽP vo veci Vrzić proti Chorvátsku č. 43777/13. Poukázala tiež na to, že právo na ochranu majetku majú nielen žalobcovia 1/ a 2/ pokiaľ ide o označené nehnuteľnosti, ale aj žalovaná 1/ pokiaľ ide o ochranu riadne zabezpečenej pohľadávky a jej uspokojenie. Keďže žalobcom 1/ a 2/ bola v podobe neodkladných opatrení zo strany súdov opakovane poskytovaná právna, rovnako ako im bola poskytnutá možnosť splnenia dlhu v splátkach, napriek čomu nezaplatili ani jednu splátku mala za to, že žalobca 1/ a 2/ len opakovanie zneužívajú túto súdnu ochranu s cieľom oddialiť nepriaznivé následky svojho protiprávneho konania a preto vykonanie dobrovoľnej dražby je v danom prípade primeraným prostriedkom (ultima ratio) ochrany práv žalovanej 1/. Výška žalovanej 1/ priznanej pohľadávky nie je zanedbateľnej hodnoty, pričom na označených nehnuteľnostiach viaznu ďalšie ťarchy zabezpečujúce pohľadávky iných veriteľov žalobcov 1/ a 2/, ktoré potenciálne presahujú aj hodnotu označených nehnuteľností a naznačujú, že pohľadávky týchto iných veriteľov sa v exekučných konaniach sa nedarí vymôcť z dôvodu absencie iného majetku žalobcu 1/ a 2/. Preto veritelia nemajú inú možnosť ako siahnuť na nehnuteľný majetok žalobcov. napadnuté rozhodnutie okrem toho trpí aj nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď v napadnutom uznesení absentuje odkaz na právnu normu, ktorá by neumožňovala, respektíve zakazovala uspokojenie pohľadávky veriteľa z takého predmetu zálohu, ktorý je obydlím. V tejto súvislosti poukázal okrem rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24.08.2023. Vzhľadom na uvedené navrhla zmeniť napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si nárokovala aj náhradu trov odvolacieho konania, hoci voči žalobcom 1/ a 2/ rade.

7. K odvolaniu žalovanej 1/ sa podaním z 05.04.2024 vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Poukázali v ňom na rozdiely medzi znaleckými posudkami, osobitne na to, že jednotková cena dražených pozemkov (C KN parc. č. XXXX/XX a C KN parc. č. XXXXX/XX) bola znaleckým posudkom G. H. stanovená na sumu 31,81 eur/m2, a znaleckým posudkom G. J. stanovená sumu 33,33 eur/m2, zatiaľ čo G. I. v znaleckom posudku č. XX/XXXX odhadla ich jednotkovú cenu na sumu 147,63 eur/m2, na základe čoho mali za to že jednotková cena určená znaleckými posudkami zabezpečenými dražobníkom je výrazne podhodnotená, keď reálna trhová cena obdobných stavebných pozemkov v okrese Poprad, sa pohybuje na úrovni minimálne 100 eur za 1 m2. Poukázali tiež na to, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 01.06.2018 určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností v sume 168 000,- eur vychádzajúca z v tom čase vykonaného znaleckého ohodnotenia nepochybne vzrástla, keď podľa verejne dostupných údajov priemerná cena nehnuteľností na Slovensku čo sa o 69%. Neobstojí podľa nich ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania podstatne zúžený a zisťujú sa len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie, k

čomu poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj sp. zn. . Navrhli preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť a žalobcom 1/ a 2/ priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolateľmi vznesených odvolacích dôvodov ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle písm. f) , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol na podklade žalobcami 1/ a 2/ osvedčených skutočností vecne správne, jeho rozhodnutie má oporu v obsahu spisu a vo veci bol súdom prvej inštancie ustálený správny právny záver. Na uvedenom sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, preto sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu uvedeným najmä v odsekoch 12. až 28. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje.

15. Z obsahu spisu je okrem zistení opísaných v odsekoch 2. až 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. D., v časti C: ŤARCHY je pod poradovým č. 2 zápis o zriadení vecného bremena v prospech letiska Poprad - Tatry a. s., Na letisko 100, Poprad, IČO: 35 912 651, spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena vstupovať na pozemok parcelu C KN č. XXXX/XX za účelom kontroly, údržby a opráv vodovodnej prípojky, ktorá sa nachádza na predmetnom pozemku podľa V XXXX/XXXX.

16. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. 20/2023 z 19.01.2024 ďalej vyplýva, že označené nehnuteľnosti mali byť predmetom dražby, ktorej termín bol určený na 20.02.2024, s hodnotou určenou znaleckým posudkom č. 52/2023 z 21.08.2023 vypracovaným znalcom G. G. H. v celkovej sume 122 000,- eur.

17. Zo znaleckého posudku G. G. H. č. XX/XXXX z 21.08.2023 odvolací súd okrem iného zistil, že tento neobsahuje ohodnotenie závad, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú (v zmysle tretia veta ), a že jednotková hodnota pozemkov tvoriacich označené nehnuteľnosti je v sume 31,81 eur/m2.

18. Obdobne zo znaleckého posudku znalca G. K. J. č. XXX/XXXX z 27.12.2023, objednanom žalovanou 2/ po vznesení námietok žalobcami 1/ a 2/ proti ohodnoteniu predmetu dražby znalcom G. G. H. odvolací súd zistil, že jednotková hodnota pozemkov tvoriacich označené nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 33,33 eur. Súčasne odvolací súd zistil, že ani druhý v poradí žalovanou 2/ objednaný znalecký posudok neobsahuje v zmysle tretia veta ohodnotenie závad, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú.

19. Zo znaleckého posudku znalkyne G. A. I. č. XX/XXXX z 30.8.2023, predloženého do konania žalobcami 1/ a 2/ vyplýva jednotková hodnota pozemkov tvoriacich označené nehnuteľnosti v sume 147,63 eur/m2.

20. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ aj na tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o predchádzajúcom judikovaní pohľadávky žalovanej 1/ rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

z 26.02.2020, s tým, že tieto tvrdenia si overil pripojením označeného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.05.2020. Z neho zistil, že ním boli žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 65 657,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 57 138,75 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 400,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok ako aj na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

21. V rámci prípravy odvolacieho súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej 1/ voči napadnutému uzneseniu odvolací súd z vyjadrenia žalovanej 2/ z 05.02.2024, ktoré je obsahom spisu, zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ podali aj ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súvisiaci s dobrovoľnou dražbou č. 18/2023 realizovanou taktiež žalovanou 2/ na návrh žalovanej 1/, konanie o ktorom začal súd prvej inštancie viesť pod sp. zn. . Týmto návrhom sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči obidvom žalovaným zdržania výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. E., a to k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku C KN parc. č. XXX/X a pozemku C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2. Z odvolacím súdom pripojeného uznesenia súdu prvej inštancie vydaného pod sp. zn. z 19.02.2024 (dosiaľ neprávoplatného), ktorým bol tento návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý vyplýva, že aj na vyššie špecifikované nehnuteľnosti je žalovanou 2/ uskutočňované dražobné konanie za účelom splnenia pohľadávky judikovanej rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 26.02.2020, a že tieto nehnuteľnosti boli znaleckým posudkom G. G. H. č. XX/XXXX zo 06.10.2023 ohodnotené na sumu 152 000 eur a znaleckým posudkom G. K. J. č. XXX/XXXX ohodnotené na sumu 160 000 eur (obidva znalecké posudky boli zabezpečené žalovanou 2/), zatiaľ čo znaleckým posudkom G. A. I. č. XX/XXXX z 28.08.2023 zabezpečeným žalovanými 1/ a 2/ bola ich všeobecná hodnota určená na sumu 359 000,- eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zabezpečeného odvolacím súdom z verejne prístupného registra vyplýva pri spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/ špecifikovaných nehnuteľností tiež poznámka, obsahom ktorej je oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. 18/2023 z 21.03.2023, ktorej dražobníkom je žalovaná 2/ a navrhovateľom dražby žalovaná 1/, a že dátum konania opakovanej dražby bol určený na 18.04.2023.

22. Podľa a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je relevantné posúdenie, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a tiež či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by to malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V tomto type konania sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd v ňom rozhoduje z pravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán.

26. V zmysle je ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Teda žalobcom osvedčené skutočnosti musia umožňovať prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčené skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je súčasne rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

27. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu daného prípadu (a dôvodnosti podaného odvolania) odvolací súd v prvom rade uvádza, že dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, realizované na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie [porovnaj ]. Zmyslom dobrovoľnej dražby (vo všeobecnosti, teda nielen v rámci výkonu záložného práva) je speňažiť predmet dražby verejným a transparentným konaním, čo najvýhodnejšie a pre vlastníka predmetu dražby tak zabezpečiť čo najvyššiu cenu zaň (najvyššie podanie). Osobitne z v spojení s možno vyvodiť, že účelom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je speňažiť záloh a z výťažku uspokojiť pohľadávku záložného veriteľa, teda splniť (časť) dlhu dlžníka. Z uvedeného tiež možno vyvodiť, že vlastník predmetu dražby môže byť dotknutý na svojich právach tým, že v dobrovoľnej dražbe nebol dosiahnutý taký výťažok aký byť dosiahnutý mohol, prípadne pokiaľ v dôsledku nesprávneho postupu pri dražbe nezískal za predmet dražby takú peňažnú protihodnotu, akú mohol. Uvedené je podstatné pre záver súdu o naplnení podmienok dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá právna ochrana.

28. Odvolací súd dospel po preskúmaní obsahu spisu k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že v predmetnom prípade boli splnené zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného žalobcami 1/ a 2/. V zmysle v spojení s majú totiž žalobcovia 1/ a 2/ ako záložní veritelia nehnuteľností tvoriacich predmet dražby právo na dosiahnutie výťažku z dobrovoľnej dražby zodpovedajúceho pre nich čo najvýhodnejšiemu speňaženiu (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , odsek 11.). Okolnosti prípadu, ktoré v konaní vyšli najavo (opísané v odsekoch 2. až 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia a v odsekoch 15. až 21. tohto rozhodnutia) súčasne podľa odvolacieho súdu dostatočne preukazujú potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V tomto kontexte odvolací súd zvýrazňuje, že cena predmetu dražby zistená pred vykonaním dražby musí zodpovedať jej všeobecnej hodnote v mieste a čase konania, pričom ak ide o nehnuteľnosť, toto ohodnotenie musí byť určené znaleckým posudkom nie starším ako 6 mesiacov ku dňu konania dražby. Tieto podmienky však musia byť splnené nielen formálne, ale aj materiálne, pričom cena zistená znaleckým posudkom zaisteným dražobníkom nesmie vzbudzovať dôvodné pochybnosti o tom, že neodzrkadľuje cenu podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. V konaní boli predovšetkým žalobcami 1/ a 2/ osvedčené závažné skutočnosti spochybňujúce znalecké posudky zabezpečené v procese dražby žalovanou 2/ v tom smere, že neodzrkadľujú reálnu všeobecnú hodnotu v mieste a čase konania dražby. Uvedené vyplýva nielen zo znaleckého posudku, ktorého vypracovanie si žalobcovia 1/ a 2/ sami objednali (znalecký posudok č. XX/XXXX z 30.08.2023 znalkyne G. A. I.), ktorým bola ustálená cena dražených nehnuteľností o viac ako 50% vyššia, než vyplýva zo znaleckého posudku zabezpečeného dražobníkom, ale aj v kontexte s rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -173 z 03.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.07.2018, podľa ktorého bola ku dňu vydania označeného rozsudku všeobecná hodnota označených nehnuteľností odhadnutá vo výške 168 000,- eur, čo s prihliadnutím na Národnou bankou Slovenska zverejnené informácie o vývoji cien nehnuteľností na bývanie nespochybniteľne osvedčuje závažné riziko vzniku škody na strane žalobcov 1/ a 2/ v prípade, ak by k uskutočneniu dražby označených nehnuteľností došlo na podklade znaleckých posudkov zabezpečených v dražobnom procese žalovanou 2/.

29. Pre zmenu napadnutého uznesenia nemožno v okolnostiach prípadu považovať za postačujúcu argumentáciu žalovanej 1/, že bez ohľadu na to, aká všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom, jedná sa len o predpokladanú cenu, ktorá je na dražbe použitá ako cena ponuková, ktorá sa licitáciou na dražbe zvýši v dôsledku konkurencie ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Cenu na dražbe totiž generujú svojimi podaniami tí, ktorí sa na nej zúčastňujú, pričom títo vychádzajú z najnižšieho podania ( ), na ktoré nadväzujú svojimi podaniami s najnižšími prihodeniami ( cit. zák.) až do udelenia príklepu. Podľa odvolacieho súdu možno vychádzať

z racionálnej úvahy, že ochota účastníkov dražby dostaviť sa na dražbu, dražiť predmet dražby, teda robiť prihodenia, a tak postupne zvyšovať podania nevychádza len z odhadnutej ceny dražby, ale hlavne z vyhodnotenia výhodnosti (v najširšom zmysle slova) pomeru medzi odhadnou cenou (a teda najnižším podaním) a reálnou hodnotou predmetu dražbu tak, ako ju subjektívne vníma záujemca oň. Ten však subjektívnu hodnotu predmetu dražby vníma prostredníctvom objektívnych informácií, ktoré má dispozícii, medzi ktorými dôležitú úlohu hrá aj samotné ohodnotenie predmetu dražby, resp. znalecký posudok vyhotovený na tento účel. Nie každý záujemca má totiž možnosť nechať si spracovať vlastný odborný odhad hodnoty predmetu dražby, keďže nemusí byť ochotný investovať čas a prostriedky do podrobnej a finančne nákladnej obhliadky predmetu dražby, na základe ktorej by sa tento odhad mal vykonať. Práve preto zveruje prípravu a vykonanie dobrovoľnej dražby do rúk odborne spôsobilej osoby - dražobníka, ktorému okrem iného zveruje aj povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby trhovou cenou ( cit. zák.). Účelom tohto ohodnotenia je teda na jednej strane vytvoriť podklad pre najnižšie podanie, na druhej strane však aj poskytnúť potenciálnym účastníkom dražby aspoň orientačný údaj o trhovej cene predmetu dražby. Takto určený orientačný údaj je však dôležitým činiteľom pri rozhodovaní sa záujemcov, či sa o predmet dražby zaujímať a zúčastniť sa jeho draženia, prípadne do akej výšky dvíhať podania. Nemožno teda aplikovať zjednodušujúcu úvahu, že čím bude ohodnotenie predmetu dražby nižšie, tým viac bude záujemcov, z dôvodu ktorého potom práva vlastníka - záložcu nemôžu byť dotknuté. Práve naopak, nízke ohodnotenie ceny dražených nehnuteľností môže pre záujemcov naznačovať nízku trhovú atraktívnosť predmetu dražby, a teda, že sa oň „neoplatí“ zaujímať a investovať doň príliš veľa prostriedkov, resp. vôbec. Nízke ohodnotenie predmetu tak môže mať aj odradzujúci účinok na účasť na dražbe a tým (nepriamo) aj na tvorbu ceny dosiahnutej na dražbe, teda najvyššieho podania.

30. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že už len samotná existencia dvoch znaleckých posudkov s odlišnou všeobecnou hodnotou predmetu dražby odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je tu obava vzniku škody na strane žalobcov 1/ a 2/. V štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vhodným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľnosti k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku, ak má pochybnosti o dodržaní právnych predpisov. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom odvolateľa, že dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd posudzovať len v konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia , nakoľko uvedenú následnú obranu záložcu možno považovať za obmedzenú a v podstatnej miere sťaženú (k tomu pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 30.04.2013), čo by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci (viď. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -18 z 24.09.2014).

31. K odvolacej argumentácii žalovanej 1/, že dražba, ktorej vykonaniu sa žalobcovia 1/ a 2/ bránia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je primeraným prostriedkom ochrany ich práva, resp. prostriedkom ultima ratio odvolací súd konštatuje, že aj napriek predchádzajúcemu súdnemu preskúmaniu pohľadávky žalovanej 1/ v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. a jej judikovanie vo výške 65 657,90 eur s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 57 138,75 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, je v širších okolnostiach prípadu zrejmé, že pre splnenie tejto jednej pohľadávky žalovanej 1/ boli ňou začaté až dva dražobné procesy, ktorých predmetom je nielen dražba označených nehnuteľností, ale aj dražba ďalších nehnuteľností špecifikovaných v odseku 18. tohto uznesenia, ktorých dražba nebola zastavená (tento stav existoval už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a trvá aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu), pričom hodnota všetkých týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov zabezpečených žalovanou 2/ ako dražobníkom predstavuje sumu cca. 275 000,- eur a podľa znaleckých posudkov zabezpečených žalobcami 1/ a 2/ dokonca sumu 617 000,- eur. Takýto zásadný nepomer medzi hodnotou dražených nehnuteľností a výškou pohľadávky (65 657,- eur s prísl.), pre splnenie ktorej boli tieto dražby navrhnuté nesvedčí o tom, že by postup žalovanej 1/ bol v súlade s odbornou starostlivosťou veriteľa, na ktorú je pri spotrebiteľských právnych vzťahoch vždy potrebné prihliadať a súčasne, že by spĺňal podmienky ultima ratio. Potom dočasné uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na označené nehnuteľnosti na obdobie odo dňa doručenia napadnutého uznesenia do 02.08.2024 (t.j. na polovicu žalobcami 1/ a 2/ požadovaného obdobia) nezasahuje do výkonu práva žalovanej 1/ tak, že by tým došlo k jej neprimeranému obmedzeniu nad nevyhnutný rozsah a súčasne malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (konkrétne záujmu na zaplatení jej pohľadávky), t.j. že by bolo v rozpore s princípom proporcionality, na ktorú je potrebné v

tomto type konania zásadne prihliadať. K naplneniu tohto aspektu odvolací súd poukazuje aj na odsek 28 napadnutého uznesenia.

32. S prihliadnutím na princíp jednoty konania, v zmysle ktorej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok, odvolací súd nepovažuje vo vzťahu k napadnutému výroku I. odvolacie dôvody v zmysle , a za naplnené. Preto odvolací súd postupom podľa a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil ako vecne správny (výrok I. tohto uznesenia).

33. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku III. napadnutého uznesenia o náhrade trov konania odvolací súd konštatuje nevykonateľnosť označeného výroku súdu prvej inštancie, keďže neidentifikuje subjekty, voči ktorým toto právo žalobcom 1/ a 2/ priznáva. Okrem toho je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jeho výrok III. aj nepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje akékoľvek odôvodnenie tohto výroku, ako aj odkaz na konkrétnu právnu normu aplikovanú v danom prípade. V tomto ohľade preto možno považovať za naplnený odvolací dôvod podľa .

34. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania s použitím ust. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle (výrok II. tohto uznesenia).

35. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne zhodnotiť relevantné aspekty prípadu majúce význam pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania, správne ich právne posúdiť nielen podľa , ale aj podľa 257 , o tomto uplatnenom nároku rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie súčasne v zmysle rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).