Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27P-133-2019.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Subarea
27P/133/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. U., K.. XX.X.XXXX, bytom O. H., V. XX, Y., zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., pochádzajúcu z matky X. S., Y.. Z., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Š., U.. W. X, t.č. bytom O. H., V. XX, Y., a z otca W. U., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Š., U.. W. X, o návrhu starej matky U. Z., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Š., U.. W. X, o zákaz styku, takto
rozhodol:
I. konanie z a s t a v u j e ,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Stará matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2019 žiadala, aby súd otcovi zakázal styk s maloletou D.. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 27P/133/2019-27 zo dňa 20.9.2019 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o uloženie výchovného opatrenia vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 27P/219/2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2019.
2. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 27P/219/2019-257 zo dňa 9.12.2020 súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, keďže maloletá D. má v obvyklý pobyt v Y.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2021.
3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/38/2017-135 zo dňa 6.3.2019 bola maloletá D. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky U. Z. s tým, že bola určená povinnosť matke prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne a povinnosť otca prispievať na jej výživu sumou 70 Eur mesačne. Zároveň súd uložil starej matke, matke a otcovi výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v akreditovanom subjekte S. P. P. V.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2019.
4. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 29P/227/2019-11 zo dňa 12.9.2019 bola uložená povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V.R. odovzdať maloletú D. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny B. K. I. z dôvodu, že matka na pojednávaní uviedla, že mal. D. je sexuálne zneužívaná svojím otcom. Dňa 18.9.2019 a 20.9.2019 sa nepodarilo maloletú umiestniť z dôvodu ťažkého citového rozpoloženia maloletej. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 29P/227/2019-21 zo dňa 30.9.2019 súd uložil starej matke povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti centra pre deti a rodiny. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie matkou a starou matkou, ktoré následne maloletú odviezli do Y., kde začala navštevovať školu a psychológa.
5. Uznesením Krajského súdu Prešov, č.k. 21CoP/197/2019-99 zo dňa 11.12.2019 bolo zmenené uznesenie prvostupňového súdu s tým, že bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že maloletá nie je v priamom ohrození a toho času sa už nenachádza v Y..
6. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 29PPOm/1/2020-7 zo dňa 12.2.2020 bolo nariadené neodkladným opatrením dočasne zveriť maloletú D. U. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny B. K. I. z dôvodu, že počas výsluchu maloletej v trestnej veci zločinu sexuálneho zneužívania vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru V. dňa 11.2.2020 maloletá uviedla, že je dlhodobo sexuálne zneužívaná otcom. Tiež uviedla, že k zneužívaniu malo dôjsť aj na území Y. Y., kde tam otec býval na hoteli počas konania o návrat maloletej, nakoľko maloletá bola na pobyte s matkou v Y.. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 24CoPOm/1/2020-108 zo dňa 27.4.2020 s tým, že krajský súd upresnil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 27P/219/2019, pričom ide o konanie o uloženie výchovného opatrenia.
7. Otec dňa 5.11.2019 podal žiadosť o návrat maloletej späť na územie Slovenskej republiky s tým, že sa zúčastnil pojednávania v Y., pričom jeho žiadosť bola zamietnutá. Nesúhlasil s tým, aby maloletá sa zdržiavala na území Y.W. Y., súhlasil s uložením výchovného opatrenia, pretože by dieťaťu určite bolo lepšie v centre pre deti a rodiny ako pri matke.
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny V. návrhom na výkon rozhodnutia zo dňa 17.3.2020 žiadal o vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia súdu, a to uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 29PPOm/1/2020 zo dňa 12.2.2020, aby maloletá bola umiestnená v Centre pre deti a rodiny B. K. I.. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.2.2020 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. nahlásené, že maloletá bola počas cesty zo G. Š. K. T. O. B. B. K. I. unesená vtedy neznámym páchateľom. Následne bola maloletá vypátraná s tým, že sa nachádza v starostlivosti svojej matky a jej partnera Y. U. V. na adrese trvalého bydliska matky v Y. Y.. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 29Em 3/2020-8 zo dňa 21.5.2020 súd vyhlásil nedostatok svojej právomoci, konanie zastavil, čo odôvodnil tým, že sa maloletá zdržiava na území Y. a výkon rozhodnutia na území iného členského štátu môžu vykonať iba orgány členského štátu, v ktorom sa má výkon rozhodnutia uskutočniť. Následne Centrum pre deti a rodiny B. K. I. sa obrátilo na Y. orgány so žiadosťou vykonať neodkladné opatrenie Okresného súdu Prešov, pričom takáto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu C., 512 39 Ps 234/19i-19 zo dňa 27.1.2020. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že maloletú D. odviedla jej matka koncom februára zo Slovenska do Y., napriek tomu, že maloletá bola zverená do starostlivosti centra pre deti a rodiny predbežne. Zo súhlasných stanovísk všetkých strán v Y. vyplýva, že želanie D., aby nebola vrátená späť na Slovensko absolútne zodpovedá jej vlastnému záujmu, ktoré aj sama vyjadrila, je to spôsobené strachom z otca, ktorý žije na Slovensku, takisto aj možnou bytovou situáciou v detskom domove. Záujmy dieťaťa potvrdili aj zástupcovia Pomoci rodinného súdu, mobilnej pedagogiky aj kolízneho opatrovníka na základe rozhovorov s maloletou, takže súd nepochybuje o tom, že jej list, ktorý D. viackrát prečítala na pojednávaní dňa 16.9.2020, skutočne vyjadruje jej pevnú a neovplyvnenú vôľu. Proti uvedenému rozhodnutiu podalo centrum pre deti a rodiny odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom vo C. pod spisovou značkou 21 R217/20s zo dňa 4.11.2020 zamietnuté s tým, že z dôvodu nedostatku závažnosti právnej otázky nebolo možné pripustiť riadne odvolanie na najvyššom súde s tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu sa opieralo aj o skutočnosť, že nedošlo k zásahu do práva na starostlivosť otca, čo znamená, že neexistoval predpoklad pre rozhodnutie o návrat požadovaný pre článok 3 HKÜ.
9. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. Podľa čl. 8 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
11. Podľa čl. 10 písm. a), b) odsek iv) Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
16. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni, jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V danom prípade bolo zistené, že maloletá D. sa nachádza s matkou v Y.W. od 21.9.2019, kde ju matka zobrala bez súhlasu otca a bez právoplatného skončenia konania o udelenie súhlasu súdu namiesto otca s vycestovaním maloletej do zahraničia. Od tejto doby sa maloletá zdržiava na území Y., kde navštevuje školu a býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starou matkou a nevlastnou sestrou, pričom na Slovensko prišla vo februári 2020 za účelom výsluchu v trestnom konaní. Rovnako bol zamietnutý aj návrh Centra pre deti a rodiny B. K. I., ktorým žiadali o výkon rozhodnutia - neodkladného opatrenia tunajšieho súdu, ktorým mala byť maloletá umiestnená v Centre pre deti a rodiny B. K. I. za účelom diagnostiky a správania maloletej D., ktorá striedavo menila svoje výpovede ohľadom toho, či ju otec sexuálne zneužíva alebo nezneužíva. Príslušný Y. súd zamietol žiadosť centra pre deti a rodiny, odôvodnil to faktom, že maloletá D. vyjadrila svoju vôľu ostať v starostlivosti svojej matky v Y.. Keďže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny spochybnil schopnosti matky garantovať maloletej zabezpečenie bezpečného prostredia pre jej zdravý vývin, bolo podané odvolanie voči tomuto rozhodnutiu Y. súdu, pričom Krajský súd vo C. zamietol odvolanie s tým, že z dôvodu nedostatku závažnosti právnej otázky nebolo možné pripustiť riadne odvolanie na najvyššom súde. Na základe týchto rozhodnutí, ale aj na základe súhlasu otca, ktorý sa vyjadril, že by mu nevadilo stretávať sa s dcérou aj na území Y. za prítomnosti opatrovateľa, čím takto potvrdil, že súhlasí, že maloletá bude žiť na území Y., dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt dieťaťa je v súčasnej dobe na území Y..
18. Súd poukazuje na to, že je potrebné rešpektovať zásady určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností ustanovené Nariadením rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003, podľa ktorého kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že prítomnosť nemá iba príležitostný charakter, že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajina obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že maloletá D. sa vyjadrila viackrát pred orgánmi v Y., že chce ostať bývať na území Y., kde má svoju matku,
starú matku a nevlastnú sestru, tiež bolo preukázané, že navštevuje školu, naučila sa K. jazyk, zžila sa s prostredím v Y., čo v priebehu konania akceptoval aj otec maloletej a kolízny opatrovník.
19. Vzhľadom na to, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenských súdov a ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než v súlade s citovaným ustanovením § 9 CSP, konanie zastaviť.
20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.