Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-11-2021.pdf
PDF · 182.59 KB
Case nature
Subarea
25CoP/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Peter Duman, v nesporovej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. K., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: W. S., nar. X.X.XXXX, adresa J., Z. X a otca: A. K., nar. X.XX.XXXX, adresa A. E. K., Z. XXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky aj otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/181/2020-48 zo dňa 7.1.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým P. m e n í nasledovne:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod.
Matka j e p o v i n n á v čase určenom pre začiatok styku v mieste jej bydliska pripraveného maloletého otcovi odovzdať a po skončení styku maloletého na tom istom mieste od otca prevziať.
Otec j e o p r á v n e n ý v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska matky maloletého prevziať a na rovnakom mieste v čase ukončenia styku je povinný maloletého matke odovzdať.
II. Vo zvyšku napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol nasledovne: „Nariaďuje toto neodkladné opatrenie: Mal. P. K., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu mal. P. sumou vo výške 150,- eur mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Upravuje sa styk otca s mal. P. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. P. každý párny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., tiež každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Otec j e o p r á v n e n ý si maloletého prevziať v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska mal. dieťaťa a na rovnakom mieste po skončení styku je povinný mal. dieťa matke odovzdať.“
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletého P. do jej starostlivosti, styk otca s maloletým upravil v párnom týždni kalendárneho roka v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a otca zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu na maloletého 180,- Eur mesačne. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili od roku 2015 v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve otca, manželmi neboli. Matka má z predchádzajúceho manželstva dve dcéry. Spolužitie označila od počiatku problematické, keďže otec mal problémy s alkoholom. V roku 2020 sa vzťah rodičov maloletého dostal do vážnych problémov, matka sa odsťahovala s maloletým do J.. Podľa návrhu rodičia boli nejednotní vo výchove dieťaťa, otec dehonestoval matku pred maloletým a podrýval jej autoritu. Podľa matky otec požíva alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých je agresívny, vytvára napätie, hádky, používa vulgarizmy, na čo maloletý citlivo reaguje. Nakoľko maloletý v školskom roku 2021/2022 nastúpi do školy, je potrebné zastabilizovať styk maloletého s otcom. Matka tiež uviedla, že mesačný príjem otca maloletého je cca 2.000,- Eur a otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
3. Súd prvej inštancie vychádzal tiež zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 5.1.2021, z ktorej vyplynulo, že vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu, neboli fyzicky prešetrené pomery. Maloletý býval s oboma rodičmi a nevlastnou sestrou P. v 6-izbovom rodinnom dome v A. E. K.. Tento dom je v osobnom vlastníctve otca maloletého, je primerane zariadený potrebám a požiadavkám maloletého. Rodičia maloletého mali opakovane medzi sebou spory, preto v novembri 2019 spísali dohodu o úprave práv a povinností k maloletému, podľa ktorej sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti k maloletému v týždňových intervaloch, vychádzajúc z toho, že v tom čase bývali v spoločnej domácnosti. Aktuálne býva maloletý s matkou, jej priateľom a nevlastnou sestrou P. na adrese Z. X v J. v prenajatom 3-izbovom byte. Matka maloletého spolu s priateľom uhrádzajú nájomné a energie celkom vo výške 550,- eur. Maloletý má k dispozícii spoločnú detskú izbu so svoju nevlastnou sestrou P.. Matka je na predĺženej, neplatenej rodičovskej dovolenke, vybavuje si živnosť, brigádnicky si mesačne zarobí cca 800,- eur mesačne. Trvá na svojom návrhu, nemá problém styk otca s maloletým rozšíriť, ak nebude požívať alkoholické nápoje. Matka uviedla, že otca maloletého pravidelne o maloletom informuje. Otec uviedol, že trvá na realizovaní rodičovskej dohody, žiada, aby sa styk s maloletým realizoval v týždňových intervaloch. Ak by súd rozhodol o úprave styku inak, nesúhlasí so stykom každý párny víkend od soboty do nedele, žiada, aby bol styk upravený každý víkend od piatka do nedele. Aktuálne otec maloletého uviedol, že mu matka bráni v stretávaní sa s maloletým, naposledy s ním bol 04.12.2020. Z dôvodu organizačných zmien otec maloletého už nepracuje vo firme Z. C. - U. M.-o v Z., pracuje pre F. V. v A. E. K. a jeho čistý mesačný príjem je vo výške 870,- eur. Otec maloletého navrhuje, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur. Kolízny opatrovník uviedol, že je vhodné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému a odporúča súdu upraviť styk otca s maloletým minimálne v rozsahu navrhnutom matkou maloletého, prípadne ponecháva na zvážení súdu upraviť styk v každom párnom týždni od piatku do nedele (napr. od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.), počas pracovných dní v popoludňajších hodinách (napr. v každom nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.). Navrhuje ďalej zaviazať otca prispievať mesačne na výživu maloletého minimálne vo výške, ktorú navrhol otec maloletého.
4. Rodičovstvo k maloletému P. mal súd prvej inštancie preukázané pripojeným rodným listom. Zo svojej činnosti súd zistil, že vo veci starostlivosti o maloletého prebieha vo veci samej konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. na základe návrhu podanému otcom dňa 14.12.2020 pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/176/2020, ktoré nebolo právoplatne skončené. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je t.č. zamestnaný na F. V. A. E. K. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 780,- Eur.
5. V rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie odkázal na ust. § 1, § 2 ods. 1 a 2, § 363, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP).
6. Po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako i obsahom ostatného spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému neodkladným opatrením je dôvodná.
7. Správou kolízneho opatrovníka mal súd za osvedčené tvrdenie matky, že rodičia mal. P. od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala, t.č. žije aj s maloletým v J., a odkedy zabezpečuje starostlivosť o neho. Preto na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zohľadňujúc súčasne stanovisko kolízneho opatrovníka, súd ponechal mal. P. v starostlivosti
matky, keď dospel k záveru, že za súčasného stavu je osvedčená potreba neodkladným opatrením v danej časti upraviť pomery medzi účastníkmi konania vzhľadom na osvedčené okolnosti, takáto úprava je aj v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov, a reflektuje faktický stav výkonu starostlivosti matky o maloletého, ktorý otec zatiaľ akceptuje s prihliadnutím na jeho vyjadrenie pred kolíznym opatrovníkom, a na ktorom za daných okolností v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvod nič meniť.
8. Matka tiež navrhla, aby súd neodkladným opatrením zároveň rozhodol aj o povinnosti otca prispievať na výživu mal. P. výživným vo výške 180 eur mesačne. Otec navrhol platenie výživného vo výške 100 eur mesačne. Tu prvoinštančný súd uviedol, že je dôvodné uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého, ktorá vyplýva z osvedčenej skutočnosti, že rodičia od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Neodkladným opatrením súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie už presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 29,42 Eur), je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného. V predmetnom konaní mal súd za osvedčené správou kolízneho opatrovníka z 05.01.2021, ako aj ďalším obsahom spisu, že matka je predĺženej, neplatenej rodičovskej dovolenke, brigádnicky si mesačne zarobí cca 800,- eur mesačne. Tiež mal súd za osvedčené, že otec z dôvodu organizačných zmien už nepracuje vo firme Z. C. - U. M.- o v Z., pracuje pre F. V. v A. E. K. a jeho čistý mesačný príjem je 870,- eur, má iba vyživovaciu povinnosť k mal. P.. V danom prípade bolo preto nevyhnutným a v súlade s najlepším záujmom mal. P. za výživné v nevyhnutnej miere považovať výživné vo výške 150 eur mesačne, s poukazom na výšku príjmu otca ako aj matky, ktorá zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Súd doplnil, že takto určené výživné matke umožní uspokojiť základné nevyhnutné životné potreby mal. P..
9. Matka zároveň navrhla, aby bol neodkladným opatrením upravený styk otca s mal. P. tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni roka v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele od 16.00 hod. Otec navrhol pred kolíznym opatrovníkom, aby sa styk s maloletým realizoval v týždňových intervaloch, ak by súd rozhodol o úprave styku inak, nesúhlasí so stykom každý párny víkend od soboty do nedele, žiada, aby bol styk upravený každý víkend od piatka do nedele. Pri rozhodovaní súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritným hľadiskom záujem maloletého dieťaťa. Preto súd s poukazom na stanovisko kolízneho opatrovníka, na vek mal. P., na návrh otca, ako aj doterajší priebeh styku otca s maloletým, upravil styk tak, ako uviedol vo výroku. Súd pritom bral na zreteľ právo mal. dieťaťa na udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, tiež zohľadnil vek dieťaťa, ako i záujem o udržiavanie a rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom, pričom obaja rodičia takto upraveným rozsahom styku majú možnosť s maloletým tráviť pracovné, aj víkendové dni. Záverom súd zdôrazňuje, že rodičia majú naďalej zachované právo vzájomnej dohody o styku otca s dieťaťom zohľadňujúcej aktuálny záujem maloletého.
10. Proti predmetnému uzneseniu podali odvolanie obaja rodičia, procesný opatrovník maloletého odvolanie nepodal.
11. Matka maloletého v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhala, aby odvolací napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že upraví styk otca s maloletým v každom párnom týždni kalendárneho roka v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a otca zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletého P. sumou 180,- Eur mesačne.
12. K úprave styku uviedla, že nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhala z dôvodu, že pomery na jej strane sa zmenili výrazným spôsobom tým, že sa presťahovala do J. vzdialeného 40 kilometrov od bydliska otca. Úprava styku judikovaná súdom prvej inštancie podľa nej nie je realizovateľná, nakoľko maloletý je predškolák a od septembra 2021 začne navštevovať základnú školu. Stretávanie sa s otcom počas týždňa nie je v najlepšom záujme maloletého, nakoľko v danom čase sa bude musieť pripravovať
na vyučovanie a má záujem syna prihlásiť aj na záujmové krúžky a to ešte v predškolskom veku. Taktiež táto úprava je nevhodná aj pokiaľ syn navštevuje predškolské zariadenie, nakoľko deti v materskej škole v čase o 15.00 hod. si tesne o obednom odpočinku olovrantujú a nie je možné, aby matka stihla syna vyzdvihnúť z materskej školy, prísť do miesta bydliska, prezliecť a pripraviť ho na styk s otcom v stanovenom čase. Taktiež, ak by sa v najbližšom období riadne zamestnala, tiež nebude možné syna s MŠ vyzdvihnúť a pripraviť na styk. Poukázala na to, že otec nadmieru na dennej báze požíva alkoholické nápoje a preto má vážnu obavu, že nie je spôsobilý starať sa o syna viac ako dva dni nasledujúce po sebe. Preto nie je vhodné, že súd upravil styk otca od piatku do nedele, kde sa jedná o dve noci a skoro tri dni. Považuje takéto rozhodnutie súdu za nebezpečné pre syna. Opakovane sa jej stáva, že jej otec v noci píše množstvo urážlivých sms správ, telefonicky ju kontaktuje pod vplyvom alkoholu, k čomu pripojila audionahrávku na CD nosiči a kópie sms správ.
13. Čo sa týka výšky výživného, matka žiadala súd o určenie vo výške akú žiadala v návrhu 180,- Eur mesačne. Ukončenie pracovného pomeru otcom v predchádzajúcom zamestnaní považuje za účelové, aby sa vyhol plateniu výživného, resp. aby bolo určené výživné minimálne. Má za preukázané, že otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností a má dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohol plniť výživné v takej výške, v akej žiadala. Dodala, že otec si momentálne úmyselne neplní vyživovaciu povinnosť a ani nad rámec neprispieva maloletému, počas Vianoc mu nepriniesol žiaden darček. Matka má za to, že výživné 180,- Eur mesačne je v nevyhnutnej miere potrebné na úhradu nevyhnutných životných potrieb maloletého. Tým, že momentálne matka má obmedzené možnosti v núdzovom stave, aby si našla lepšie platenú prácu, je potrebné otca zaviazať výživným vo výške 180,- Eur mesačne. Ako dôkaz k tejto časti odvolania matka pripojila listy vlastníctva na meno otca maloletého.
14. Následne matka poukázala na ust. § 324 CSP, § 366 a § 367 ods. 1 CMP, ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedla, že má za to, že je nevyhnutné a potrebné v záujme maloletého bezodkladne upraviť styk otca s dieťaťom, no v takom rozsahu, aby to bolo v prospech maloletého a nie je jeho príkorím. Poukázala na to, že otec žije sám a teda nie je v jeho domácnosti žiadna iná dospelá osoba, ako tomu bolo v minulosti. Bolo povinnosťou otca zastabilizovať osobnostné pomery. Má obavu o syna, ak by mal prespať s otcom dlhšie ako jednu noc. Aj tu má pochybnosť, no dúfa, že jeden deň dokáže otec svoje konanie ovládať a alkoholu sa aspoň v tento deň vzdá. Matka je presvedčená, že otec mal povinnosť preukázať súdu, že je schopný zabezpečiť dieťaťu stabilné a bezpečné výchovné prostredie, ktoré nepreukázal. Súd prvej inštancie nemal dostatočne preukázané, že otec vie zabezpečiť stabilné a bezpečné rodinné prostredie, aby vystavil maloletého do nekonformnej situácie. Vzhľadom na uvedené matka má za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, domnieva sa, že vydaním rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia a o úprave styku otca s maloletým sa nezasiahne do práv otca na stýkanie sa so synom, rozsah jeho rodičovských práv zostane zachovaný a úprava jeho výkonu bude lepšie zodpovedať záujmom maloletého dieťaťa. V závere matka žiada, aby súd o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladne rozhodol a zabezpečil tak pre P. stabilné, bezpečné a jednotné výchovné prostredie.
15. K odvolaniu matka pripojila dve strany kópií sms emotívnej komunikácie (zrejme) medzi ňou a otcom maloletého, z ktorej ale nič významné pre rozhodovanie vo veci daného neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva. K odvolaniu sú tiež pripojené výpisy z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, podľa ktorých otec maloletého je výlučným vlastníkom rodinného domu a priľahlých troch parciel v obci kat. úz. A. E. K., výlučným vlastníkom parc. č. 1742/16 o výmere 41 m2 ostatná plocha a podielovým vlastníkom 6 parciel lesných pozemkov, dvakrát v podiele 1/180 a zbytok v podiele 1/1374.
16. Otec v podanom odvolaní ako odvolacie dôvody uplatnil, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že výkon rodičovských práv a povinností upraví v zmysle priloženej rodičovskej dohody a teda maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
17. Otec uviedol, že neakceptuje matkou navrhovanú starostlivosť a rozsah styku. Žiada, aby bola dodržiavaná dohoda rodičov zo 4.11.2020, ktorú k odvolaniu pripojil. Z tejto dohody vyplýva striedavá starostlivosť oboch rodičov, čo v prvé týždne po dohode fungovalo, až v mesiaci december matka syna otcovi nedala a odvtedy mu s ním neumožnila žiaden styk, ani na Vianoce, a neumožňuje mu
s ním ani telefonický kontakt, čo pretrváva doteraz. Striedavá starostlivosť je podľa otca v záujme maloletého, nakoľko je na otca citovo naviazaný, je na neho zvyknutý, nakoľko v čase, keď žili rodičia v spoločnej domácnosti, zabezpečoval starostlivosť o dieťa v prevažnej miere otec, keďže matka mala rôznych priateľov, z ktorými trávila všetok čas. Podľa otca rozsah styku upravený súdom prvej inštancie mu neumožňuje dostatočne vplývať na maloletého, nemá možnosť ho dostatočne vychovávať, nemá možnosť navštevovať s ním logopédiu, ako to robil aj v predchádzajúcom období a nemá možnosť sa mu dostatočne venovať.
18. Následne otec považoval za dôležité vyjadriť sa k viacerým, podľa neho nepravdivým, tvrdeniam matky. Popiera pritom tvrdenie matky, že sa nezaujímal o tehotenstvo, že by mal problémy s alkoholom, že by ju bol z domu vyhodil. V tejto časti poukazoval na vzájomné vzťahové problémy, na ďalších priateľov matky, čo malo za následok, že matka zanedbávala domácnosť a starostlivosť o maloletého, či na nedostatok pracovných návykov matky.
19. Otec poprel tvrdenie matky, že je pravidelným konzumentom alkoholických nápojov a pod ich vplyvom agresívny. Jediné hádky, ktoré vznikali medzi ním a matkou boli z dôvodu, že matka nechodila domov a o maloletého sa nestarala. On sa pritom snaží hádkam vyhýbať. Nie je pravdou, že by dal maloletému P., keď bol smädný a vypýtal si, piť pivo. Nie je pravdou, že by v celom dome nainštaloval kamery, v interiéri sú len dve, jedna vo vchode a druhá v smere do obývačky, pre bezpečnosť. Otec dal do pozornosti súdu, že matka maloletého dobrovoľne uzatvorila dohodu rodičov zo dňa 4.11.2020. Je nelogické, aby matka dobrovoľne uzavrela takúto dohodu v prípade, že by bol pravidelným konzumentom alkoholu vo väčšej miere. Žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Poukázal pritom na to, že logopéd sa vyjadril, že bolo prinajmenšom vhodné, aby maloletý nenastúpil do prvého ročníka ZŠ v najbližšom školskom roku. Upozornil, že matka mu neumožňuje styk ani na základe predmetného uznesenia, ktoré je vykonateľné, čím marí výkon súdneho rozhodnutia a neakceptuje autoritu súdu a jeho rozhodnutie, a cielene poškodzuje vzťah otca s maloletým dlhodobým odlúčením.
20. K odvolaniu otec pripojil kópiu dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému zo dňa 4.11.2020, s podpismi rodičov overenými pred obecným úradom, v ktorej sa rodičia okrem iného dohodli, že maloletý sa zveruje obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin, i na tom, že otec bude platiť výživné 60,- Eur a platbu označeného telefónu.
21. Kolízny opatrovník k doručeným odvolaniam rodičov vo svojom písomnom vyjadrení oznámil, že sa naďalej v plnej miere pridržiava svojej písomnej správy zo dňa 5.1.2021.
22. K doručenému odvolaniu matky maloletého podal otec maloletého písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že skutočnosť, že sa počas týždňa bude syn pripravovať na vyučovanie nie je dôvodom, prečo by sa otec nemohol s ním stretávať, resp. mať ho počas týždňa v starostlivosti. Otec má rovnaké práva ako matka, chce a rád sa bude podieľať na všetkých prípravách syna na vyučovanie. Zároveň má lepšie predpoklady na zabezpečenie vzdelania maloletého ako matka s poukazom na to, že jej dcéra P. na konci školského roka v 9. ročníku mala z deviatich známok šesť štvoriek, čo svedčí o tom, že matka nevedela zabezpečiť jej riadnu prípravu do školy a riadne vzdelávanie. Uvedenému sa chce otec vyhnúť a chce mať dosah na vzdelávanie maloletého, aby nemal zo strany matky túto dôležitú časť osobnostného rastu zanedbanú, ako jej dcéra. Vie si zabezpečiť prepravu za synom do J., ako aj odvoz syna do bydliska otca a naspäť, rovnako vie zabezpečiť dochádzku syna či už do predškolského zariadenia, alebo prípadne do školy. K námietke matky, že realizácia styku podľa uznesenia nie je možná z dôvodu, že v čase o 15.00 hod. je dieťa ešte v materskej škole, uviedol, že v návrhu matka uvádzala, že maloletý navštevuje materskú škôlku štyri hodiny denne a v súčasnosti materskú školu nenavštevuje vôbec. Uvedený problém preto považuje za matkou vymyslený. Naviac otec má možnosť si maloletého vyzdvihnúť priamo v materskej škole. V konečnom dôsledku otec navrhuje striedavú starostlivosť.
23. Opätovné tvrdenia matky, že otec požíva alkoholické nápoje na dennej báze označil za účelové, vymyslené, ničím nepodložené a najmä nepravdivé. O maloletého sa na každodennej báze staral aj v čase, kedy žili rodičia v spoločnej domácnosti, kedy sa častokrát stávalo, že matka odišla z domu a vrátila sa za týždeň, prípadne za niekoľko dní. Maloletý je zvyknutý tráviť čas bez matky.
24. K matkou predloženým sms správam uviedol, že sú vytrhnuté z kontextu. Viaceré sms správy sú z konverzácie vymazané, nie je možné posúdiť na čo boli správy otca reakciou. Podľa názoru otca na uvedené sms správy nie je možné prihliadať, keďže je do nich uskutočnený zásah zo strany matky, čím došlo k narušeniu kontextu celej konverzácie. Pokiaľ ide o audionahrávku predloženú matkou, otcovi doručená nebola, nemal možnosť sa k nej vyjadriť, pričom matke nedal súhlas na nahrávanie si ich rozhovoru a preto audionahrávku nie je možné v zmysle platných právnych predpisov použiť v konaní a nie je možné na ňu prihliadať.
25. Tvrdenia matky, že otec maloletého ukončil predchádzajúci pracovný pomer, aby sa vyhol plateniu výživného, nie je pravdivé. K ukončeniu pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov v súvislosti s pandémiou. Pokiaľ matka poukazuje na to, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností uvádza, že je nemysliteľné, aby matka žiadala vysoké výživné len preto, že sama je nezamestnaná a nemá žiaden príjem, a teda nevie sama zabezpečiť starostlivosť o maloletého a je v núdzovom režime. Matka maloletého nemá žiadne pracovné návyky a otec nemôže kompenzovať neschopnosť, resp. nechcenie matky sa zamestnať tým, že bude platiť vyššie výživné. Je pravdou, že okrem rodinného domu, v ktorom žije, je podielovým spoluvlastníkom lesných a poľnohospodárskych pozemkov, ktoré nadobudol dedením, avšak jednotlivé spoluvlastnícke podiely sú prevažne vo výške 1/1374, teda ich hodnota je na tak nízkej úrovni, že ich nie je možné považovať za majetok, ktorý vie ovplyvniť výšku výživného. V konečnom dôsledku pri určení výšky výživného je potrebné brať do úvahy odôvodnené potreby maloletého a schopnosti a možnosti povinného rodiča, z ktorých nevyplýva, že nie je otec schopný platiť výživné v matkou navrhovanom rozsahu 180,- Eur. Je toho názoru, že samotný návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo strany matky je podaný práve z dôvodu, že matka chce získať vyššie výživné. K tvrdeniu matky, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť uviedol, že je to klamstvo, pripája výpisy banky, ktoré preukazujú, že si riadne plní neodkladným opatrením stanovené výživné, ktoré uhradil v januári aj vo februári 2021 po 150,- Eur. Pripojil tiež doklady o úhradách za predchádzajúce obdobie od novembra 2020 do januára 2021 v zmysle uzavretej rodičovskej dohody. Tvrdenie matky, že na Vianoce nepriniesol synovi žiadny darček označil za nepravdivé, darčeky synovi kúpil, avšak matka mu styk s maloletým bezdôvodne neumožnila. Výživné na dieťa je určené na dieťa a na jeho odôvodnené potreby a náklady, výživné nemá suplovať neschopnosť matky mať vlastný príjem a nemá zabezpečovať výživu matke.
26. V ďalšej časti podania otec zdôraznil, že matka mu účelovo od decembra neumožňuje žiaden styk, ani žiaden telefonický kontakt s maloletým a to ani v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia a to ani v pracovné dni v nepárnom týždni. V tieto dni sa dostavil do miesta bydliska matky, a napriek tomu mu matka styk neumožnila, dokonca mu neumožnila s maloletým ani len rozprávať a ani ho vidieť.
27. Akékoľvek matkou uvádzané údajné obavy o syna v prípade prespatia u otca označil za vymyslené a účelové, nakoľko v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, matka vystriedala viacerých partnerov, za ktorými odchádzala, častokrát na viac dní, o domácnosť sa nestarala a starostlivosť o domácnosť aj maloletého zabezpečoval otec a maloletý prosperoval. Nijakým spôsobom nepreukázala, že otec nie je schopný zabezpečiť stabilné a bezpečné výchovné prostredie. Naopak matka jednotlivými svojimi tvrdeniami preukázala, že starostlivosť o maloletého nevie dostatočne zabezpečiť práve ona. Starostlivosť o maloletého zabezpečoval od jeho narodenia a to aj v čase keď matka odchádzala z domácnosti. Ani matka nepreukázala, že má vhodné predpoklady na zabezpečovanie dostatočnej a vhodnej starostlivosti o maloletého, čo preukazuje aj fakt, že jej ďalší syn A. Z., bol zverený do osobnej starostlivosti jeho otca práve z dôvodu, že matka nedokázala zabezpečiť o neho dostatočnú starostlivosť, naviac matka v návrhu uvádza, že má len dve dcéry a to, že má syna dokonca ani neuviedla.
28. V závere otec zdôraznil, že je názoru, že jednoznačne preukázal, že je v záujme maloletého, aby trávil rovnocenný čas so svojím otcom, ktorý je potrebný pre citové väzby a vývinové potreby dieťaťa, ale aj pre zabezpečenie jeho riadnej výchovy, stabilného výchovného prostredia, keďže ako otec je schopný maloletému zabezpečiť všetko potrebné, vrátane riadnej starostlivosti, bezpečia, stability prostredia, duševný, telesný a citový vývin a takáto výchova je v najlepšom záujme maloletého. Podanie odvolania, aj samotného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia matkou je podľa otca účelovým, ktorého cieľom je získanie vyššieho výživného a tiež poškodiť otca maloletého, čo preukazuje bránenie styku s mal. zo strany matky tak dlhú dobu.
29. K vyjadreniu otec pripojil detaily na pohybe účtu s jeho menom v J. I., z ktorých vyplýva, že na meno matky maloletého zaslal výživné na P. 150,- Eur 15.1.2021 a 19.2.2021, sumu 60,- Eur 7.11.2020 a 16.11.2020, sumu 50,- Eur 30.11.2020, sumu 10,- Eur 1.2.2021.
30. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca zotrvala na žiadosti, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v rozsahu ako žiadala v ňou podanom odvolaní.
31. Podľa matky nie je pravdou tvrdenie otca, že obaja sa slobodne dohodli na predmetnej dohode dňa 4.11.2020, otec na ňu vyvíjal psychický tlak a vyhrážal sa jej, že o syna príde, ak dohodu, nepodpíše, tak súhlasila a dohodu podpísala, nakoľko vedela, že predmetná dohoda je neplatná, ak nie je schválená súdom, následne predmetnú dohodu nedodržiavala. Návrh otca na úpravu styku je absurdný a je v rozpore s najlepším záujmom maloletého. Je nepredstaviteľné, aby maloletý P. bol v starostlivosti otca celé týždne a jeden víkend tak, ako to navrhuje otec. Taktiež odlúčenie od matky by bolo nepredstaviteľné, nakoľko syn je na ňu citovo naviazaný. K tvrdeniam otca, že rodičovskú dohodu dodržiavala po jej odsťahovaní uviedla, že otec mal možnosť prvý týždeň po tom, ako odišla zo spoločnej domácnosti sa postarať o syna, nakoľko ešte vybavovala administratívne veci. Otec túto starostlivosť nezvládol, keď so synom vo večerných hodinách volala, počula, že otec bol pod vplyvom alkoholu a tak hneď na druhý deň išla pre syna a od toho času otcovi syna neodovzdáva. Otec sa nevie niekoľko dní po sebe o syna sám postarať. Otec v odvolaní klame ak tvrdí, že matka mu neumožňuje styk s maloletým. Po negatívnej skúsenosti sa bojí mu syna odovzdať na víkend aj preto, že otec sa jej vyhrážal, že jej syna nevráti, pokiaľ súd právoplatne nerozhodne. Čo sa týka telefonovania so synom, nerozumie tvrdeniam otca, nakoľko matka mu ponúkala, že môže so synom kedykoľvek počas dňa telefonovať cez mobilný telefón a túto možnosť využil len jedenkrát a aj to bol pod vplyvom alkoholu. K tejto časti ako dôkaz pripojila sms komunikáciu medzi rodičmi.
32. Matka ďalej uviedla, že na rozdiel od otca, ktorý vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje na dennej báze, vedie riadny život. V žiadnom prípade nechce, aby citové väzby medzi otcom a synom boli narušené. So schválením rodičovskej dohody v takom znení, v akom ju predkladá otec, nesúhlasí, nakoľko neodzrkadľuje najlepší záujem maloletého a neprihliada na jeho potreby. Striedavá osobná starostlivosť nie je pre syna vhodným riešením. Otec je chlap, ktorý žije sám, nevie variť, viesť domácnosť. Taktiež otec by nevedel zabezpečiť starostlivosť o syna, ak by musel zostať dlhšie v robote. V tejto súvislosti odkázala na čl. 5 Zákona o rodine. Poprela tvrdenie otca, že pri styku v rozsahu podľa neodkladného opatrenia nebude mať možnosť dostatočne vplývať na maloletého. Naopak otec počas styku určeného súdom má dostatočný priestor, aby dostatočne vyplýval na maloletého, aj ho vychovával. Čo sa týka navštevovania logopedickej ambulancie, pripojila logopedickú správu, kde sa konštatuje kto so synom navštevoval tieto vyšetrenia. Poukázala na to, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa. K vyjadreniam otca dieťaťa a k spolužitiu rodičov považovala za bezpredmetné sa vyjadrovať, doplnila ale, že otec bol veľmi žiarlivý. Tvrdenia otca, že sa o syna nestarala sú pre ňu nepochopiteľné, nakoľko ako matka bola riadne doma a čerpala OČR, k čomu predložila správu za posledné dva roky zo Sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že súd musí vždy sledovať najlepší záujem dieťaťa. Doplnila, že otec v minulosti ponúkal synovi (dával piť) pivo, s čím matka radikálne nesúhlasila. Teda evidentne nedisponuje takými rodičovskými kompetenciami, aby bol schopný postarať sa o dieťa vchádzajúce do vývojovej etapy vzdoru. K tomuto tvrdeniu pripojila kópie fotografií.
33. Matka uviedla, že ak otec preukáže, že svoje rodičovské povinnosti voči synovi zvláda minimálne v rozsahu určenom súdom, je schopná otcovi umožniť styk aj nad rámec času určeného súdom. Tvrdenia otca, že logopéd sa mal vyjadrovať k odkladu školskej dochádzky maloletého sa nezakladá na pravde, odporučil vyšetrenie jeho školskej zrelosti. To, že otec žiada zveriť syna do striedavej osobnej starostlivosti, je podľa matky snahou vyhnúť sa plateniu výživného na maloletého, pričom otec nie je tým rodičom, čo by sám dokázal postarať o tak malé dieťa. Taktiež by nedokázal zabezpečiť riadnu prípravu syna na vyučovanie.
34. K vyjadreniu matky sú pripojené tri fotografie, na ktorých je zachytený muž, ktorý dieťaťu, ktorého drží na rukách, prikladá k ústam pivový pohár s nápojom. Z pripojeného potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou je zrejmé, že od februára 2019 do júna 2020 matka maloletého poberala opakovane ošetrovné. Z pripojenej správy Súkromného centra špeciálno-pedagogického
poradenstva, Kuzmányho 1, Piešťany, z logopedickej správy vyplýva, že na stretnutia prevažne chodila s P. matka, absolvovala tiež telefonické konzultácie a poradenstvo. V závere logopéd odporúča vyšetrenie školskej zrelosti v CPPaP. Z pripojených kópií sms správ vyplýva, že otec dvakrát oznámil matke, že vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie nemôže prísť za synom, a že matka otcovi napísala, že nemá nič proti tomu, aby aj každý deň zavolal synovi a že ho vyzývala, aby išli spolu s dieťaťom na sánkovanie.
35. K doručenému vyjadreniu matky otec predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že matka vo vyjadrení nepravdivo uvádza, že s dohodou rodičov o úprave práv a povinností k maloletému súhlasila pretože otec na ňu vyvíjal psychický tlak. Taktiež nie je pravda, že u otca sa prejavujú prvky agresivity spojené s alkoholizmom. Všetky podobné tvrdenia sú vymyslené a účelové a uskutočnené len z toho dôvodu, aby matka narušila vzťah otca so synom, získala dieťa do svojej osobnej starostlivosti a tým aj vyššie výživné, nakoľko je neustále nezamestnaná bez riadnych pracovných návykov. Matka klamlivo uvádza, že rodičovskú dohodu nedodržiavala od začiatku, že maloletého od otca vyzdvihla potom ako pri telefonáte počula, že bol otec pod vplyvom alkoholu. Toto tvrdenie matky otec vyvracia potvrdením o návšteve materskej školy maloletým v A. E. K. a to v priebehu mesiaca november a prvý decembrový týždeň 2020. Skutočnosť, že otec zabezpečoval starostlivosť o maloletého v uvedenom období preukazuje aj pripojenými fotografiami maloletého z novembra a decembra 2020, kedy bol maloletý v jeho starostlivosti. Otec tiež vyslovil nesúhlas s tvrdeniami matky, že sa bojí syna odovzdať otcovi na víkend, keďže otec sa nedokáže o syna adekvátne postarať. Pokiaľ matka uviedla, že do právoplatnosti neodkladného opatrenia syna otcovi neodovzdá, je zrejmé, že nedodržuje nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Rovnako nedošlo k naplneniu sľubu matky, že otec môže byť s maloletým za jej prítomnosti. Taktiež nie je pravda, že matka otcovi umožňuje byť so synom v telefonickom kontakte, pretože buď mu telefón nedvíha, keď zdvihne, tvrdí, že tam malý nie je, alebo že ho k telefónu nedá. Pretože matka uvádza nepravdivé skutočnosti účelovo zavádza a klame, považuje za nadbytočné sa k ďalším jej tvrdeniam vyjadrovať, avšak všetky tvrdenia matky popiera. Maloletému nedával piť pivo, matkou predložené fotografie boli vyhotovené zo žartu a naviac je otec názoru, že to pivo bolo nealkoholické. Tvrdenia matky, že otec požíva alkoholické nápoje na dennej báze sú účelové, vymyslené, ničím nepodložené a najmä nepravdivé. Maloletý je zvyknutý tráviť čas bez matky, nakoľko matka bežne z domu odchádzala na dlhší čas. Matka sa o domácnosť nestarala, starostlivosť o domácnosť aj maloletého zabezpečoval otec a maloletý prosperoval, bolo o neho riadne a dobre postarané, mal zabezpečené všetko potrebné. V závere vyjadrenia otec zdôraznil, že preukázal, že je v záujme maloletého, aby trávil rovnocenný čas so svojím otcom, ktorý je potrebný pre citové väzby a vývinové potreby maloletého, ale aj pre zabezpečenie jeho riadnej výchovy a stabilného výchovného prostredia, keďže otec je schopný maloletému zabezpečiť všetko potrebné, vrátane riadnej starostlivosti, bezpečia dieťaťa, stabilitu prostredia, duševný, telesný a citový vývin a takáto výchova je v najlepšom záujme maloletého.
36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- účastníkmi, v ktorých v dotknutých častiach neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné v rozsahu styku a odvolanie otca nedôvodné v celom rozsahu, v dôsledku čoho bolo potrebným napadnuté uznesenie v časti rozsahu styku zmeniť (§ 388 CSP) a vo zvyšnom rozsahu ako vo výroku vecne správne potvrdiť (§ 387 CSP).
37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty rodičov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený výkon práv a povinností rodičov k maloletému P. a to v časti osobnej starostlivosti, výživného aj styku, a v akej miere a rozsahu zodpovedajúcej najlepším záujmom dieťaťa.
38. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
40. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
41. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
42. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
43. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
44. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
45. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
46. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
47. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
48. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
49. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
50. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
51. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa ods. 2 za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
52. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.
53. V zmysle čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
54. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
55. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 2 ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
56. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).
57. V zmysle § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
58. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
59. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
60. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
61. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú
stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
62. Vyhodnotiac všetky relevantné písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými listinnými dôkazmi osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, sledujúc pritom prioritne najlepší záujem maloletého dieťaťa, i odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade, vzhľadom na neschopnosť rodičov sa dohodnúť, boli naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola upravená starostlivosť o maloletého, vyživovacia povinnosť aj styk rodiča s maloletým.
63. Dosiaľ vykonaným dokazovaním bolo osvedčené, že maloletý P. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vlastnícky patriacom otcovi maloletého v A. E. K. do novembra 2020, kedy sa matka i s maloletým odsťahovala za novým priateľom do J.. Podľa otcom pripojenej dohody rodičov podpísanej oboma rodičmi s podpismi overenými pred obecným úradom dňa 4.11.2020, rodičia sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v týždenných intervaloch s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin a na tom, že otec bude na syna platiť výživné 60,- Eur. Otec tvrdí, že rodičovská dohoda sa v prvom mesiaci dodržiavala, neskôr ju matka prestala akceptovať. Tvrdenie otca bolo osvedčené prehľadom návštev materskej školy v bydlisku otca maloletým v novembri a prvý decembrový týždeň 2020. Matka v rozpore s tým tvrdí, že sa jednalo len o prvý týždeň po jej odchode zo spoločnej domácnosti, kedy musela ešte dovybavovať administratívne veci, a keď počula, že otec jej vo večerných hodinách počas starostlivosti o syna volal pod vplyvom alkoholu, na druhý deň dieťa vyzdvihla a viac ho otcovi neodovzdáva. Matka tvrdí, že otec nie je schopný sa o dieťa postarať súvisle niekoľko po sebe nasledujúcich dní z dôvodu, že v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje. Relevantné dôkazy na toto svoje tvrdenie matka neposkytla. Ak by aj otec bol na matkou pripojenom CD javil znaky použitia alkoholických nápojov v momente nahrávania, nepreukazovalo by to, že je závislým alkoholikom v takej miere, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu maloletého. Keďže podľa výslovného vyjadrenia otca, nedal súhlas matke na zaznamenanie ich telefonického rozhovoru, ide o dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ktorý je v zmysle čl. 16 ods. 2 základných princípov CSP nepoužiteľný. Vzhľadom na to, že jediný zvukový záznam otca maloletého v čase neprítomnosti maloletého syna, ak by aj zachytával znaky požitia alkoholických nápojov, mohol by zachytávať iba ich príležitostné požitie, teda by nepreukazoval opakované nadmerné požívanie alkoholických nápojov otcom, a takýto dôkaz by preto v danom prípade nebol právne významný, jeho použitie by tak ani nemohlo byť odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP. Keďže ale tvrdenia matky o nadmernom požívaní alkoholických nápojov otcom boli v priebehu celého konania konzistentné, pričom vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom nie je možné vykonávať dokazovanie v inak potrebnom rozsahu a súd sa musí spoliehať iba na osvedčene rozhodujúcich skutočností, s prihliadnutím na najlepší záujem zraniteľného maloletého dieťaťa, ktorý je v danom prípade určujúci, v záujme zaistenia jeho bezpečnosti, bola namieste zvýšená miera opatrnosti zo strany súdu. Keďže s poukazom na vyššie uvedené nebolo potom spoľahlivo osvedčené, že otec maloletého je plne spôsobilý sa o dieťa dlhodobo riadne starať, a zároveň, že by aktuálne striedavou starostlivosťou boli lepšie zaistené potreby dieťaťa, nebolo tak osvedčené naplnenie základných predpokladov pre striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, s poukazom na cit. ust. § 24 ods. 2 ZoR. Bolo preto dôvodným mal. ponechať v doterajšej starostlivosti matky, v ktorej nedostatky neboli zistené.
64. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom súd prvou výrokovou vetou ponechal maloletého P. v starostlivosti matky, ako vo výroku vecne správne s použitím § 387 CSP potvrdil.
65. Odvolací súd v tomto štádiu veci, keď nebolo možné dostatočným spôsobom preukázať, ale ani vyvrátiť tvrdenie matky o nadmernom požívaní alkoholických nápojov otcom maloletého, čo by v prípade preukázania mohlo vážnym spôsobom ohroziť riadnu starostlivosť otca, žijúceho v domácnosti osamotene bez ďalších dospelých osôb, o šesťročné dieťa, je presvedčený, že by nebolo vhodným, dôvodným, a ani v záujme maloletého, aby bol zverený do rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, ako sa na tom dohodli v pripojenej dohode. Z rovnakých dôvodov odvolací súd považoval za riskantné a ohrozujúce záujmy dieťaťa, aj ak by bol styk upravený v rozsahu prijatom súdom prvej inštancie v párnom týždni už od piatka až do nedele, čo predstavuje súvisle dve noci a viac ako dva dni. Preto považoval za vhodné a pre účely neodkladného opatrenia aj dostatočné, aby otec sa s maloletým stretával iba od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Pokiaľ ide o stýkanie sa otca s maloletým v nepárnom týždni v pracovných dňoch v utorok a štvrtok, ktoré súd prvej inštancie upravil od 15.00 hod. do 18.00 hod., odvolací súd akceptoval pripomienku matky, že počiatok tohto styku je vzhľadom na to, že dieťa navštevuje materskú školu (keď ničím nebolo vyvrátené tvrdenie matky, že celodenne) a do 15.00 hod. matka nestihne dieťa vyzdvihnúť, premiestniť do svojho bydliska a pripraviť na styk. Bolo preto vhodným, aby sa počiatok styku posunul o 30 minút na 15.30 hod. I v takom prípade otcovi zostane priestor na styk s dieťaťom každý nepárny týždeň dva dni v rozsahu po dva a pol hodiny, čo je pre potreby neodkladného opatrenia primerané. Uvedený rozsah styku, pri jeho plnej realizácii, podľa názoru odvolacieho súdu, umožní otcovi pre potreby neodkladného opatrenia v dostatočnej a primeranej miere sa podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa. Budúca úprava styku vo veci samej (ak nedôjde k striedavej starostlivosti) môže byť potom podľa preukázaných skutočností širšia. Vzhľadom na to, že ide o predbežnú úpravu styku v aktuálnom období, nie sú namieste námietky matky, ktoré prezentovala v súvislosti s nástupom dieťaťa do školy v septembri 2021.
66. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodné odvolaniu matky v časti týkajúcom sa rozsahu úpravy styku otca čiastočne vyhovieť tak, že styk otca s maloletým párny kalendárny týždeň v čase víkendu bude upravený od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s jedným prespaním a každý nepárny kalendárny týždeň počas pracovných dní v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod., v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 388 CSP v uvedenom rozsahu zmeniť. Zároveň bolo žiaduce neúplné uznesenie v časti týkajúcom sa styku doplniť uložením povinnosti matke pripravené dieťa otcovi v čase určenom pre začiatok styku v mieste jej bydliska odovzdať a na rovnakom mieste po ukončení styku dieťa od otca prevziať.
67. Pokiaľ ide o určenie výživného, hoci tvrdenie matky, že otec výživné na dieťa podľa preskúmavaného uznesenia nehradí, otec vyvrátil predloženými výpismi z jeho účtu, z ktorých vyplýva, že po vydaní predmetného uznesenia tak v januári ako aj vo februári 2021 zaplatil na účet matky neodkladným opatrením určené výživné po 150,- Eur mesačne, aj že hradil výživné aj po rodičovskej dohode, vzhľadom na napäté vzťahy medzi rodičmi maloletého, ako aj popieranie matky, že otec výživné hradí, odvolací súd považoval za dôvodné komplexne upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletému, včítane vyživovacej povinnosti. Nadväzne bolo potrebné ustáliť akú výšku výživného pre maloletého od otca je potrebné považovať za nevyhnutnú. Matka pritom navrhovala výživné 180,- Eur, otec 100,- Eur a napadnutým rozsudkom súd určil výživné v sume 150,- Eur.
68. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku (§ 366 CMP) neodkladným opatrením súd môže nariadiť platiť len výživné v nevyhnutnej miere. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä podľa § 75 ods. 1, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere ako správne uviedol súd prvej inštancie pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 28,08 Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť neodkladným opatrením je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného.
69. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že v rámci konania o neodkladné opatrenie bolo osvedčené, že maloletá P. má aktuálne 6 rokov, navštevuje materskú školu, zvýšené náklady na jeho výživu tvrdené neboli. Matka maloletého podľa osvedčeného dosahuje aktuálne priemerný
čistý mesačný príjem 800,- Eur, má minimálne jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, podľa tvrdenia otca zrejme aj k mal. synovi. Otec maloletého podľa preukázaného aktuálne dosahuje z pracovného pomeru priemerný čistý mesačný príjem 780,- Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určení výšky výživného bolo tiež potrebné prihliadnuť na rozsah styku otca s maloletým, ktorý bude zabezpečovať a teda aj financovať starostlivosť o dieťa v určenom rozsahu v čase každého párneho víkendu aj v nepárnom týždni v pracovných dňoch. Skutočnosti preukazované matkou, že otec je vlastníkom rodinného domu s pozemkami, ktoré používa na bývanie a zároveň spoluvlastníkom niekoľkých lesných pozemkov s malými podielmi nemôže mať žiaden významný vplyv na schopnosti otca platiť výživné.
70. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, odvolací súd je toho názoru, že výživnému v nevyhnutnej miere na maloletého P., s prihliadnutím na jeho vek a potreby a zároveň osvedčené možnosti, schopnosti a majetkové pomery tak otca ako aj matky dieťaťa, s prihliadnutím na rozsah styku otca s dieťaťom, zodpovedá výživné v súdom prvej inštancie určenej výške 150,- Eur mesačne. Toto výživné spolu s prídavkami na dieťa a s primeraným finančným výživným od matky, ktorá ale tento príspevok v prevažnej miere vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, umožní uspokojiť všetky základné životné potreby maloletého P..
71. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti otca prispievať na výživu maloletého P. sumou 150,- Eur mesačne, ako vo výroku vecne správne s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.
72. Ďalšie argumenty rodičov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
73. V zmysle § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.
74. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).