Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-292-2016.pdf
PDF · 125.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/292/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: D. Y., W..Y..R.., W. W. G.Z. XXXX/XX, I., H.: XX XXX XXX, V.. G..: U. &. Y. J. E. W..Y..R.., W. W. S. XX, S., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej: S. V.U., U..W.. B. H. F., W. W. B. O., Š. X, H.: XX XXX XXX, o zaplatenie 931,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 792,99 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 931,-Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.09.2015 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 430,- Eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.07.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na jeho osobnom motorovom vozidle P. Q., A.: I., do ktorého narazil prívesný vozík (nákladný príves) s A.: I., ktorý sa počas jazdy uvoľnil z motorového vozidla Y. Q. W. A.: I., ktorý patril subjektu V. O. - W.
- V., H.: XX XXX XXX, s miestom podnikania V. XXXX/XX, I. (ďalej vinník nehody). Žalobca škodovú udalosť riadne nahlásil žalovanej, kde mal vinník nehody v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou prípojného vozidla (prívesného vozíka). Žalovaná, ktorá zaregistrovala poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX mu poistné plnenie neposkytla. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že nie je mu možné poskytnúť náhradu za uplatnenú škodu a odkázala žalobcu na uplatnenie náhrady škody z povinného zákonného poistenia motorového vozidla, ktoré ťahalo prívesný vozík. Žalobca si následne uplatnil nárok aj v poisťovni T. V., U..W.., ktorá škodovú udalosť zaregistrovala pod č. XXXXXXXXXX a listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že za škodu spôsobenú na motorovom vozidle P. Q. A.: I. zodpovedá prevádzka prípojného vozidla prívesu, ktorá je poistená v inej poisťovni. Vzhľadom na poškodenie a stav vozidla, najmä z dôvodu relevantného vyčíslenia škody, ale aj preto, aby nevznikala ďalšia škoda (platenie poistky a pod.), žalobca dal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty vozidla, aby následne mohlo byť jeho vozidlo odhlásené z evidencie. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý vypracoval H.. P. W., G. G. R. P. D., R. I. W. D. B., K. B. D. P., R. Z. D. B., znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla P. Q. A.Č.: I. ku dňu 03.07.2015 sumou 931,-Eur.
3. Okresný súd Trebišov vydal dňa 14.10.2016 platobný rozkaz sp. zn. 15C/292/2016-28, ktorým vyhovel žalobe v rozsahu žalobcom uplatneného nároku.
4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 04.11.2016 v zákonnej lehote odpor (č.l. 33 spisu) dôvodiac, že žalobca nepreukázal, že škoda bola spôsobená výlučne osobitnou povahou prevádzky prívesného vozíka, ktorý sa počas prevádzky odpojil od ťažného zariadenia. Je nutné uvažovať o strete prevádzok v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú na spôsobení škody mal. Namietala i výšku škody argumentujúc tým, že išlo o totálnu škodu, pri ktorej výpočte bolo potrebné odrátať hodnotu použiteľných zvyškov poškodeného vozidla od jeho všeobecnej hodnoty ako aj náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 430,-Eur za znalecký posudok, ktorá suma predstavuje odmenu vyúčtovanú znalcom za znalecký posudok č. XX/XXXX; znalec si vo vyúčtovaní uplatnil odmenu za jeden úkon vo výške 250,- Eur a náhradu hotových výdavkov v sume 180,- Eur, sumy nešpecifikoval. Žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca v replike (č.l. 48 spisu) argumentoval, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Škodovú udalosť riadne ohlásil, uplatnil si nárok na náhradu škody, a poskytol všetky informácie a dôkazy, ktoré boli v jeho dispozičnej sfére. Subjektom, ktorý má vykonávať šetrenie škodovej udalosti a zistiť relevantné skutočnosti je žalovaná. Nie je možné prenášať povinnosti žalovanej na poškodeného. Žalovaná mala vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti a v prípade odmietnutia plnenia poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla plniť. Ust. § 431 Občianskeho zákonníka možno použiť len na vyporiadanie medzi prevádzateľmi dopravných prostriedkov, ktoré sa stretli, nie na posúdenie nároku na náhradu škody uplatnenej treťou osobu. Prevádzkovatelia vozidiel, zo stretu ktorých vznikla škoda žalobcovi, mu zodpovedajú za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka si žalobca môže uplatniť náhradu celej škody voči ktorémukoľvek z nich bez ohľadu na mieru jeho účasti na škode. Nie je pritom vylúčené, aby porovnanie účasti jednotlivých prevádzateľov na strete vozidiel vyústilo do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (Uznesenie NS ČR z 09.09.2003 sp. zn. 25 Cdo 238/2002). Poukázal na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je škoda, ktorá žalobcovi z titulu nákladov na vykonanú opravu vznikla a ktorá bola žalobcovi dopravnou nehodou vnútená, bola skutočnou škodou vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako pred dopravnou nehodou (rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo 18/2002). Žalobca nemôže byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Reparácia spôsobenej škody v zmysle zásad Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že zodpovedný subjekt bude povinný celú spôsobenú škodu plne nahradiť a to buď formou náhrady v peniazoch (tzv. relutárna náhrada), alebo formou uvedenia v predošlý stav (tzv. naturálna náhrada - restitutio in integrum).
6. Žalovaná v duplike (č.l. 79 spisu) uviedla, že pristúpila k vyplateniu poistného plnenia vo výške 792,99 Eur, ktorá suma predstavuje skutočnú škodu na strane žalobcu určenú znalcom, od ktorej bola odrátaná suma 138,01 Eur predstavujúca hodnotu zvyškov. Keďže išlo o totálnu škodu, žalovaná uhradila žalobcovi celú všeobecnú hodnotu vozidla, od ktorej odrátala hodnotu zvyškov, v opačnom prípade by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu zodpovedajúcemu hodnote zvyškov. Zotrvala na námietke smerujúcej voči výške uplatnenej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 430,- Eur za znalecký posudok, ktorú sumu považovala za neprimerane vysokú. Namietala uplatnený úrok z omeškania poukazujúc na § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o PZP), v zmysle ktorého si žalovaná splnila svoju povinnosť a v trojmesačnej lehote oboznámila žalobcu s dôvodmi, pre ktoré plniť odmietla. Uviedla, že z dokladov predložených žalobcom nevyplývalo, že by škoda bola spôsobená prevádzkou prívesného vozíka. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2016, sp. zn. 8Co/151/2016, peňažná sankcia v podobe úroku z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa nebola nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Žalovaná v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o PZP svoju povinnosť splnila, pretože v lehote troch mesiacov oznámila žalobcovi, prečo odmieta poskytnúť plnenie. Na základe uvedeného preto žalobca vo vzťahu k žalovanej nemá nárok na úroky z omeškania, preto žiadala žalobu zamietnuť.
7. Žalobca dňa 23.05.2017 (č.l. 98 - 100 spisu) a následne dňa 02.11.2017 (č.l. 134 - 136 spisu) potvrdil, že po podaní žaloby mu žalovaná uhradila 792,99 Eur a na nároku vo výške 138,01 Eur, ktorá
suma predstavuje hodnotu zvyškov vozidla žalobca netrvá. Zároveň uviedol, že v súlade s § 144 CSP berie žalobca žalobu v časti istiny vo výške 931,-Eur späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Zotrval na úhrade 5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 792,99 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia a na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 430,- Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca žiadal, aby súd vydal tento rozsudok: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 792,99 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 430,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%“ (č.l. 98 spisu). K námietke žalovanej týkajúcej sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že znalecký posudok dal vypracovať za účelom získania podkladu pre podanie žaloby, ktorým nahradil šetrenie žalovanej. Ak by žalovaná riadne vykonala šetrenie po nahlásení škodovej udalosti, nebolo by potrebné vypracovať žiaden znalecký posudok a žalobcovi by tieto náklady nevznikli. Predložil súdu faktúru za znaleckú činnosť vrátane dokladu o jej úhrade. K námietke žalovanej týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania uviedol, že tým, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti a zistiť rozsah škody, vzniká mu nárok na úrok z omeškania. Táto povinnosť tak prešla na žalobcu a následne na súd, ktorí túto povinnosť žalovanej suplovali vykonávaním dokazovania počas súdneho konania. Úrok z omeškania má sankcionovať skutočnosť, že žalovaná nevykonala riadne šetrenie v čase, v ktorom mala, ale šetrenie vykonávala až počas súdneho konania, kedy nedôvodným zamietaním poistného plnenia núti poškodeného do súdneho sporu.
8. Rozsudkom zo dňa 06.03.2019 sp, zn 15C/292/2016-195 súd prvého stupňa konanie o zaplatenie sumy 931,- Eur a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 138,01 Eur od 12.09.2015 zastavil (výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 792,99,- Eur od 12.09.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II. rozsudku). Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 430,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III. rozsudku) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,72 % (výrok IV. rozsudku). Tento rozsudok vo výroku I. a III. nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019. Voči výroku II. a IV. podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal mu úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 792,99 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia.
9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/119/2019-238 zo dňa 19.02.2020 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku (výrok II rozsudku) a vo výroku o trovách konania (výrok IV. rozsudku) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne vzhľadom na to, že súd zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je nepochybné, že žalobca oznámil žalovanej, ako poisťovateľovi, škodovú udalosť dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že skončila prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa XX.XX.XXXX. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná splnila svoju povinnosť skončiť prešetrovanie v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia a teda z toho dôvodu jej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Na veci nič nemení skutočnosť, že žalovaná vykonala šetrenie nesprávne. Ak teda uplynutím 15 dňovej lehoty poistné nevyplatila, dostala sa do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je tomu tak preto, že ust. § 11 ods. 7 upravuje splatnosť poistného plnenia a to v lehote 15 dní. Jej márnym uplynutím vzniká poškodenému právo na úrok z omeškania. Právne posúdenie veci prvej inštancie preto nemožno považovať za správne, nakoľko žalobca si v konaní neuplatňoval príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej vyplývajúcej z ustanovenia § 11 ods. 6, ale nárok si uplatnil titulom ustanovenia § 11 ods. 7, t.j. porušenia jej povinnosti nedodržaním 15-dňovej lehoty splatnosti poistného, čo má za následok omeškanie žalovanej a vznik práva žalobcu na úrok z omeškania. Bolo úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, či žalovaná splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., poskytnúť žalobcovi plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, keďže je nesporné, že žalovaná svoju povinnosť splnila v priebehu konania. Poukázal na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu a ak súd dospel k záveru, že nárok podľa § 11 ods. 6 nie je dôvodným, bolo potrebné sa vysporiadať s jeho nárokom aj z hľadiska ust. § 11 ods. 7 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zároveň odvolací súd uviedol, že v novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania.
11. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 792,99 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia.
12. Po zrušení veci súd doručil rozsudok odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalobcu i žalovanej. Následne súd nariadil pojednávania na deň 29.01.2021 a 05.03.2021, ktoré boli z dôvodu uvedeného vo vyhláške č. 24/2021 Z.z. zrušené, keďže žalovaná nedala súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti. Súd nariadil pojednávanie na deň 09.04.2021, na ktoré pojednávanie sa strany sporu nedostavili. Žalovaná v podaní doručenom súdu 30.03.2021 oznámila, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, pričom poukázala na svoje doterajšie písomné vyjadrenia, na ktorých zotrvala. Žalobca v podaní doručeným súdu elektronicky 31.03.2021 uviedol, že žiada, aby súd konal v jeho neprítomnosti vzhľadom na aktuálnu situáciu COVID, na hospodárnosť a efektívnosť konania, pričom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
13. Súd prvej inštancie po vrátení veci vychádzal z už vykonaného dokazovania oboznámením sa s písomnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise a to najmä oznámením škodovej udalosti z XX.XX.XXXX, oznámením T. V. U..W.. O. z XX.XX.XXXX, oznámením žalovanej o uzavretí škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením žalovanej o ukončení šetrenia škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX, zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla, uplatnením nároku poškodeného na náhradu škody, potvrdením o poistení motorového vozidla, vyúčtovaním znaleckého úkonu, dokladom o úhrade znaleckého úkonu č. XX/XXXX, príjmovým pokladničným dokladom, znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa 792,99 Eur zo dňa XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením znalca, potvrdením o prevzatí starého vozidla na spracovanie, vyjadreniami strán sporu na pojednávaniach, ich písomnými vyjadreniami. Toto dokazovanie súd doplnil o stanoviská sporových strán.
14. Žalobca bol vlastníkom osobného motorového vozidla P. Q., A.: I., ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
15. Dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil poisťovni T. škodovú udalosť, ku ktorej došlo na jeho motorovom vozidle P. Q., A.: I. a ktorá bola spôsobená poisteným V. O. - W. - V., H.: XX XXX XXX, s popisom škodovej udalosti a uviedol, že vozidlo škodcu na hlavnej ceste ťahalo za sebou prívesný vozík, ktorý sa počas jazdy uvoľnil a spôsobil škodu na oproti idúcom vozidle žalobcu. Ku škode došlo dňa XX.XX.XXXX v I. (čl. 7-9 spisu).
16. Listom zo dňa XX.XX.XXXX T. V., U..W.. oznámila žalobcovi, ako poškodenému, že škoda spôsobená prevádzkou jazdnej súpravy, má pôvod prevádzke prípojného vozidla, ak je zapríčinená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke prípojného vozidla. Plnenie za poškodenie vozidla žalobcu má byť poskytnuté z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou prípojného vozidla (prívesného vozíka) (čl. 10 spisu). Následným listom z XX.XX.XXXX T. V., U..W.. O. žalobcovi oznámila, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia (čl. 11 spisu).
17. Podľa predloženého Zápisu o obhliadke poškodeného vozidla W. dňa XX.XX.XXXX uzavrela rozsah poškodenia osobného motorového vozidla ako totálnu škodu (čl. 13 spisu).
18. Dňa XX.XX.XXXX si žalobca priamo u žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody a zároveň oznámil žalovanej škodovú udalosť, ku ktorej došlo na jeho motorovom vozidle P. Q., A.: I. a ktorá bola spôsobená V. O. - W. - V., H.: XX XXX XXX, s popisom udalosti, pri ktorej došlo ku škode, kedy vozidlo škodcu na hlavnej ceste ťahalo za sebou prívesný vozík, ktorý sa odtrhol a narazil do oproti idúceho vozidla žalobcu. Ku škode došlo dňa XX.XX.XXXX v I. (čl. 14-15 spisu).
19. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná poisťovňa oznámila žalobcovi, že dňa XX.XX.XXXX ukončila šetrenie a po vykonanom šetrení s poľutovaním oznamuje, že na základe vykonaného šetrenia nie je možné zo zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytnúť náhradu za žalobcom uplatnenú škodu. Zároveň
žalobcovi odporučila, aby si uplatnil škodu z povinného zákonného poistenia motorového vozidla, ktoré prívesný vozík ťahalo (čl. 12).
20. Podľa vyjadrenia žalobcu z 19.05.2017 (čl. 98-100) bol žalobca nútený vypracovať znalecký posudok za účelom získania podkladu pre podanie žaloby, ktorým v podstate nahradil šetrenie žalovanej. Podľa predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX (čl. 52-74 spisu) vypracovaného znalcom H.. P. W., G. G. R. P. D., R. I. W. D. B., K. B. D. P., R. Z. D. B., všeobecná hodnota vozidla P. Q., A.: I. pred poškodením bola vyčíslená na sumu 931,-Eur, pričom náklady na opravu podľa kalkulácie U. O., č. kalkulácie XXX/XXXX by predstavovali 3.317,56 Eur. Celková hodnota predajných zvyškov vozidla bola znalcom stanovená na sumu 138,01 Eur, v ktorej sume je zohľadnená už aj práca nutná k demontáži dielov.
21. Za znalecký bol posudok vypracovaný na základe objednávky zadávateľa - žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX si znalec vyúčtoval - vyúčtovanie č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, po odpočítaní uhradenej zálohy vo výške 100,-Eur, sumu 330,- Eur. Podľa tohto vyúčtovania odmena znalca predstavuje 250,- Eur a výška náhrady hotových výdavkov podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. predstavuje sumu 180,- Eur. Po odpočítaní zaplatenej zálohy vo výške 100,- Eur tak zostalo žalobcovi doplatiť sumu 330,- Eur, ktorá bola splatná 21.07.2016 ( čl. 19 spisu).
22. Podľa príjmového dokladu znalec H.. P. W. prijal od žalobcu sumu 100,- Eur ako zálohu na znalecký posudok (čl. 20 spisu). Podľa príjmového pokladničného dokladu č. XX/XXXX znalec prijal ďalšiu úhradu za znalecký úkon č. XX/XXXX dňa 07.07.2016 vo výške 330,- Eur, čo je zaúčtované v denníku pod por. č. XX/XXXX (čl. 18 spisu).
23. Na základe výzvy H.. P. W., znalec, súdu oznámil, že odmenu predložil objednávateľovi v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. č. 382/2004 Z.z., výšku nákladov predložil objednávateľovi v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z.. O postupe sa dohodol s objednávateľom pred vyhotovením znaleckého posudku. Objednávateľ vyúčtovanie č. XX/XXXX prevzal bez námietok a s výslednou sumu súhlasil (č.l. 170 spisu).
24. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu 31.12.2020 uviedla, že sa nestotožňuje so závermi odvolacieho ohľadne nároku žalobcu na úroky z omeškania uvedenými v uznesení sp. zn. 1Co/119/2019 zo dňa 23.07.2020. Mala za to, že Krajský súd v Košiciach sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, ktorý opakovane danú otázku riešil odlišne a to nielen v rozhodnutí 3Cbo/145/2017, na ktoré poukazoval tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, ale s uvedenou otázkou sa Najvyšší súd jednoznačne vysporiadal v rozsudku 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, v ktorom uviedol že pre zákon č. 381/2001 Z.z. ako pre špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistného vzťahu k Občianskemu zákonníku platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Túto prirodzenú právnu zákonitosť uviedol zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 2. Pravidlo, aby zákon stanovil inak, nemožno chápať doslovne požiadavkou, aby bol Občiansky zákonník aplikovaný na všetky prípady, kedy zák. č. 381/2001 Z.z. výslovne jeho aplikáciu nespochybňuje. Znamená to, že v prípadoch, keď zák. č. 381/2001 Z.z. určuje rozsah práv a povinností odlišne od Občianskeho zákonníka, je namieste vylúčené použitie zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak tam, kde zákon neustanovuje žiadnu odlišnosť od Občianskeho zákonníka, nie je dôvod neaplikovať Občiansky zákonník. K rovnakým záverom dospela aj právna teória (porovnaj Petruľák Martin, Šulíková Martina: Poistné zmluvy, 1. vydanie, Praha, C. H. Beck 2012, str. 265, str. 375). Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381 splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. S plnením náhrady škody by sa do omeškania dostala až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote súdom určenej priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, v ktorom Ústavný súd uviedol: „Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovne, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie fakticky záver poisťovne o neoprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie.“ Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka a ak neplní ani po uplynutí 15 dní po skončení vyšetrovania, potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť, dostáva sa do omeškania. Práve z toho dôvodu, ak nedošlo medzi poisťovateľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, kedy je nesporné, či došlo k poistnej udalosti, alebo nie a vec je predmetom
súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v Občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Žalobcovi preto nárok na úroky z omeškania nevznikol. Žalovaná zároveň uviedla, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie, nakoľko nárok žalobcu na úroky z omeškania je právnou otázkou, o ktorej musí rozhodnúť konajúci súd.
25. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 22.01.2021 uviedol, že žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. a neposkytla žalobcovi žiadne poistné plnenie v tejto lehote. Žalobca svojou aktivitou, najmä vypracovaním si znaleckého posudku a následného uplatnenia tohto nároku pred súdom, donútil žalovanú k tomu, že zaplatila poistné plnenie. Plne sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu poukazujúc, že v žalobe sa neodvolával na plnenie povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zák. č.381/2001 Z.z.. Žalobca je presvedčený, že žalovaná si ani len nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z § 11 ods. 6, keďže žalovaná ako poisťovací subjekt má konať s odbornou starostlivosťou a vykonávať s touto starostlivosťou aj šetrenie poistných udalostí a teda jeho závery o odmietnutí poistného plnenia musia spĺňať aj určité kvalitatívne náležitosti, čo sa v danom prípade neudialo. Žalovaná bola nútená po podaní žaloby prehodnotiť svoje šetrenie, na základe ktorého dobrovoľne pristúpila k poistnému plneniu, čo sa v žiadnom prípade nemôže rovnať konaniu s odbornou starostlivosťou v čase šetrenia poistnej udalosti. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa XX.XX.XXXX sp. č.: K.-XXX-XXX-XXX, v ktorom S. V. U. S. podľa NBS použili nekalú obchodnú praktiku pri zamietnutí náhrady škody, za čo bola každej vyrubená pokuta 12.000,-Eur. Táto praktika spočívala v tom, že poškodenému spotrebiteľovi odmietli plnenie bez toho, aby vykonali riadne zisťovanie okolnosti vzniku škody. NBS uviedla, že poisťovniam nedala pokutu za samotné neuznanie škody, ale za to, že klientovi nedostatočne vysvetlili, prečo jeho nárok nepovažujú za preukázaný. Okrem uloženia pokút, NBS na základe rozhodnutí zakázala používať túto praktiku v budúcnosti aj iným poisťovniam. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017, žalobca uviedol, že poisťovateľ neposkytol poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrenia poistnej udalosti a keďže neposkytol plnenie, dostal sa do omeškania a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca nárok na uplatnené úroky z omeškania. Žalobca v rámci predvídateľnosti tohto sporu uvádza, že časť tohto ustanovenia týkajúceho sa za „alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu“ nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže žalovanej sa nebude doručovať právoplatné rozhodnutie, nakoľko žalovaná je priamo stranou sporu a subjektom zaviazaným na plnenie, resp. v tej časti už aj plnila, teda súd zastavil v tej časti konanie, v ktorej bol žalobca úspešný. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu súdnu prax týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných vecí (rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017, 4Cob/31/2018, 4Cob/65/2020, 2Cob/25/2020).
26. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu 01.03.2021 uviedla, že tvrdenie žalobcu, že žalovaná si nesplnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. je zavádzajúce a klamlivé. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že rozhodnutie Národnej banky Slovenska K.-XXXX-XXX-XXX sa týka výlučne S. V., ktorá je obchodnou spoločnosťou a týkalo sa odmietnutia plnenia škody spôsobenej iným vozidlom na čelnom skle poškodeného, pričom S. V., U..W.. odmietla bez ďalšieho šetrenia akceptovať súhlasné vyhlásenie škodcu a poškodeného ako dôkaz o tom, že kameň, ktorý rozbil čelné sklo poškodeného odletel od vozidla škodcu. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že pri šetrení jeho poistnej udalosti postupovala v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. V prípade škodovej udalosti žalobcu riadne prešetrovala, či škoda bola spôsobená prívesným vozíkom, ktorý sa počas jazdy odpojil poisteným u žalovanej, alebo motorovým vozidlom, ktoré bolo poistené v inej obchodnej spoločnosti T. V., U..W.. Obe poisťovne okolnosti vzniku škodovej udalosti konzultovali s odborníkmi a žalovaná došla k záveru o zamietnutí poistného plnenia, resp. o tom, že škodu spôsobilo motorové vozidlo, nie prívesný vozík dospela na základe posúdenia jej odborného útvaru. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu 1Cdo/212/2017 a citované uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 596/2017-10 z 28.09.2017.
27. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
28. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Pri opätovnom posúdení uplatneného nároku v časti týkajúcom sa uplatneného úroku z omeškania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či sa žalovaná do omeškania dostala.
34. Nebolo sporu o tom, že dňa XX.XX.XXXX došlo ku škodovej udalosti, kedy do vozidla žalobcu narazil prívesný vozík s A.: I., ktorý sa počas jazdy uvoľnil z motorového vozidla Y. Q. W. A.: I.. Rovnako nebolo sporné ani to, že žalobca škodovú udalosť nahlásil u žalovanej, kde mal v čase škodovej udalosti vinník nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalovaná listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že dňa XX.XX.XXXX skočila prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Keďže žalovaná dňa XX.XX.XXXX ukončila prešetrovanie potrebného zistenia rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. v lehote do 15 dní jej vznikla povinnosť plniť.
35. Uplynutím lehoty 15 dní po ukončení prešetrovania potrebného zistenia rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie sa tak žalovaná, ako poisťovateľ, dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, vznikol poškodenému nárok domáhať sa od poisťovateľa popri poistnom plnení aj úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, nezbavuje ho to to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť v zákonnej lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno súhlasiť s námietkou žalovanej, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania jej vznikne až doručením právoplatného rozsudku. To by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by žalovaná nebola stranou sporu, ani intervenientom a poistený, škodca, by žalovanej, ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosť plniť žalobcovi, poškodenému. Zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ bezdôvodne neposkytne plnenie v 15 dňovej zákonnej lehote podľa § 11ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 cit. zákona.
36. Ak teda žalovaná nevyplatila žalobcovi poistné po uplynutí 15-dňovej lehoty po ukončení prešetrovania, dostala sa do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná ukončila prešetrenie dňa 27.08.2015, dňa 11.09.2015 jej uplynula 15-dňová lehota na plnenia poškodenému. Odo dňa 12.09.2015 je žalovaná v omeškaní a je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 792,99 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia, ako to žalobca žiadal. Výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
41. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinní dobrovoľne nesplnia svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).