Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/119/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu CORSO REAL, s.r.o., so sídlom v Trebišove, Záhradná č. 2128/19, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 26 proti žalovanej KOOPERATIVE poisťovni a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 4, o zaplatenie 931,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 6.3.2019 č.k. -195 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 430,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie 5,05% úroku z omeškania zo sumy 792,99 eura od 12.9.2015 do zaplatenia zamietol a konanie o zaplatenie sumy 931,00 eur a 5,05% úroku z omeškania zo sumy 138,01 eura od 12.9.2015 do zaplatenia zastavil a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,72%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca dňa 8.7.2015 oznámil žalovanej škodovú udalosť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená jej poistencom dňa 3.7.2015. Listom zo dňa 27.8.2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že uvedeného dňa ukončila šetrenie, na základe ktorého nie je možné poskytnúť mu uplatnenú náhradu škody. Následne žalobca oznámil súdu, že zobral žalobu v časti uplatnenej istiny 931,00 eur s príslušenstvom vo výške 5,05% ročne zo sumy 138,01 eura od 12.9.2015 do zaplatenia späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie 5,05% úroku zo meškania zo sumy 792,99 eura od 12.9.2015 do zaplatenia je nedôvodný. Dôvodom zamietnutia žaloby v uvedenej časti bolo to, že súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. 11 ods. 6 , keď mal za nesporné, že žalovaná si svoju povinnosť v zmysle ust. splnila, teda nevznikla jej povinnosť uhradiť úroky z omeškania. Podľa názoru súdu splnenie povinností žalovanou v zmysle citovaného ustanovenia nie je sporné, čo potvrdil aj sám žalobca priamo v podanej žalobe, ak uviedol, že žalovaná mu listom z 27.8.2015 oznámila, že ukončila šetrenie škodovej udalosti a to bez poskytnutia poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Súd bol toho názoru, že žalovaná si splnila povinnosť jej uloženú ust. , pričom k správnemu záveru poisťovne v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietla poskytnúť plnenie je pritom relevantný. Aj keď žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia, nemožno prijať záver, že by si túto povinnosť nesplnila a teda sa dostala do omeškania podľa Súd mal teda za to, že žalovaná

svoju povinnosť podľa splnila, preto v uvedenej časti o zaplatenie 5,05% ročného úroku z omeškania od 12.9.2015 do zaplatenia zamietol.

5. Za dôvodnú však považoval súd žalobu v časti ohľadom zaplatenia sumy 430,00 eur spočívajúcich v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca podľa jeho názoru preukázal, že pred začatím konania mu vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vzhľadom na to, že bol nútený vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia podkladu pre podanie žaloby.

6. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu súd konanie o zaplatenie sumy 931,00 eur s príslušenstvom zastavil.

7. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z názoru čiastočného úspechu strán v konaní, preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,72%.

8. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku ohľadom príslušenstva pohľadávky podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal mu požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 792,99 eura od 12.9.2015 do zaplatenia.

9. V odvolaní uviedol, že v podanej žalobe sa domáhal zaplatenia príslušného úroku z omeškania, čo odôvodnil ust. , ako sankciu za nesplnenie povinností peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Podľa jeho názoru v ust. , a nevylúčilo aplikáciu ust. . Má za to, že uplatnený nárok mu nebol uhradený v lehote podľa , teda nebolo mu poskytnuté plnenie riadne a včas, preto sa žalovaná dostala s plnením do omeškania. Rovnako v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že ust. sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti a pri nesplnení peňažnej povinnosti sa má aplikovať so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, t.j. splnením peňažnej povinnosti.

10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne vzhľadom na to, že súd zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.

12. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenia a nárok na náhradu škody preukázaný.

13. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

14. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

15. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

16. Podľa ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Citované zákonné ust. upravuje sankciu poisťovateľa pri nesplnení nepeňažných povinností vyplývajúcej mu z ods. 6. Naproti tomu nesplnenie peňažnej povinnosti poisťovateľom uloženej mu v ust. je sankcionované úrokom z omeškania podľa Obč. zák.

18. V prejednávanej veci ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je nepochybné, že žalobca oznámil žalovanej ako poisťovateľovi dňa 3.7.2015 škodovú udalosť. Následne žalovaná listom zo dňa 27.8.2015 mu oznámila, že skončila prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa 27.8.2016. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná splnila svoju povinnosť skončiť prešetrovanie v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia a teda z tohto dôvodu jej nevznikla ani povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania.

19. Bolo však úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na žalobcom uvedené tvrdenia zaoberať sa tým, či žalovaná splnila jej uloženú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11 ods. 7 a to, či poskytla žalobcovi plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Je nesporné, že žalobca v konaní dôvodne uplatnil zaplatenie sumy 792,99 eura, nakoľko počas konania zo strany žalovanej došlo k plneniu.

20. Je nesporné, že žalovaná skončila prešetrovanie dňom 27.8.2015. Ak teda ukončila prešetrovanie dňom 27.8.2015 v zmysle ust. § 11 ods. 7 jej vznikla povinnosť od uvedeného dňa v lehote 15 dní vyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Na veci nič nemení skutočnosť, že žalovaná vykonala šetrenie nesprávne. Ak teda uplynutím 15-dňovej lehoty poistné nevyplatila, dostala sa do omeškania a vznikla jej teda povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. . Je tomu tak preto, že ust. upravuje splatnosť poistného plnenia a to v lehote 15 dní. Jej márnym uplynutím vzniká poškodenému právo na úrok z omeškania.

21. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nemožno považovať za správne, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu ( a ). Je tomu tak preto, že žalobca v konaní neuplatňoval príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej vyplývajúcej z ust. , ale nárok uplatnil titulom ust. , t.j. porušenia jej povinnosti nedodržaním 15-dňovej lehoty splatnosti poistného, čo má za následok omeškanie žalovanej a vznik práva žalobcu na úrok z omeškania.

22. Súd si neujasnil skutkový základ žalobcom uplatneného nároku a pri rozhodovaní vychádzal z právnej kvalifikácie žalobcu, ktorý v žalobe uviedol ust. , ale aj ust. . K tomu je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcom uplatňovaného nároku a preto ak dospel k záveru, že nárok podľa ust. nie je dôvodný bolo potrebné sa vyporiadať s jeho nárokom aj z hľadiska ust. v spojení s ust. . Súd však na takéto právne posúdenie odpoveď nedal.

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom nie je správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa zrušil.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).