Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-54-2024.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/54/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., toho času bytom B. XX, XXX XX G., štátna občianka Bosny a Hercegoviny a otec - H. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SIHELNIK Partners, s.r.o. so sídlom SNP 255/37, 033 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 54 705 380, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 29.01.2024, č.k. 41P/1/2024-41, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 29.01.2024, č.k. 41P/1/2024-41 vo výroku I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a určenia, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. file_0.jpg
file_1.wmf
II. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, účel a podmienky nariadenia. Vyhodnotiac zistené okolnosti danej veci dospel k záveru, že návrh matky je v celom rozsahu nedôvodný. Uviedol, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s právom zastupovat' ich a spravovat' ich majetok, a to v skrátenej procesnej lehote 30 dní, bez vykonania akéhokol'vek dokazovania a bez osvedčenia, že neodkladná potreba zásahu súdu je potrebná. Konštatoval, že z návrhu matky vyplýva, že rodičia maloletých detí sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti od 19.11.2023, kedy bol otec vykázaný zo spoločného obydlia na B. XX I. G.. V zmysle vyjadrenia matky, sú maloleté deti v jej osobnej starostlivosti, pričom súdu žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha výlučnej starostlivosti o maloleté deti, že jej chce maloleté
deti odňať, resp. že jej neumožňuje výkon rodičovských práv. Prihliadol na skutočnosť vyplývajúcu z obsahu návrhy matky, v ktorom uviedla, že otec maloletých detí bol vzatý do väzby. Mal za to, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu takej situácie v rodine, pre ktorú je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia zverením maloletých detí. O zverení detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov neodkladným opatrením, bez osvedčenia výnimočných dôvodov a reálneho osvedčenia obavy o život a zdravie detí, by došlo k neprimeranému zásahu do práv druhého rodiča, čo by zvýhodňovalo jedného rodiča pred druhým (a mohlo by tak prejudikovat' rozhodnutie vo veci samej, ak by sa matka takého rozhodnutia domáhala). Konštatoval, že terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnost' a naliehavosť potreby zabezpečit' ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciou ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky. Prihliadol na to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti žijú s matkou, ktorá reálne zabezpečuje starostlivost' o ne, otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone väzby, a nie je nutné duplikovat' už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením, že maloleté deti bude zastupovat' a spravovat' ich majetok matka, mal za to, že ani táto čast' návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky pre jeho nariadenie. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého diet'at'a/detí, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a maloleté deti A. a A. zveril do jej osobnej starostlivosti a oprávnil ju maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa nachádza vo výkone väzby a preto nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariadením neodkladného opatrenia. Nesúhlasila s týmto právnym posúdením veci, pretože väzba má v zmysle príslušných právnych predpisov len dočasný charakter. V zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu, a v prípade podania žiadosti z väzby zo strany obvineného, musí súd rozhodovať bez meškania, pričom takúto žiadosť môže obvinený podať opakovane a jediným obmedzením je lehota 30 dní na podanie novej žiadosti. Pri rozhodnutí o prepustení z väzby je obvinený takmer okamžite, v praxi sa potom často stáva, že poškodení sa o prepustení väzby dozvedia až od samotného násilníka, keď im oznámi, že bol prepustený. Varovanie zo strany OČTK a súdov nie je včasné. Vzhľadom na lehotu v Civilnom sporovom poriadku, ak by podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v čase, keď by bol otec detí prepustený z väzby, nemá šancu docieliť primeranú bezpečnosť jej osoby a najmä maloletých pred násilím zo strany otca, ktorého sa dôvodne obáva. Dala do pozornosti, že Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 16Co/119/2022-54 skonštatoval, že právne inštitúty väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku a primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku na jednej strane a neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP na strane druhej, sa navzájom nevylučujú, nakoľko slúžia (síce prostredníctvom obsahovo relatívne príbuznými prostriedkami ochrany), ale odlišným právnym účelom. Poukázala na to, že otca maloletých nedávno prepustili z väzby a preto nariadenie neodkladného opatrenia je o to naliehavejšie. Uviedla, že trestné konanie naďalej pokračuje. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s problémom správania otca tak, ako popísala vo svojom návrhu. Otec maloletých sa správal agresívne k nej pred očami maloletých a rovnako agresívne sa správal aj k jeho bývalej partnerke B. I. a ich spoločným deťom, čo je uvedené aj v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 18.11.2023, ktoré pripojila k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Nejde teda len o jej tvrdenia o agresívnom správaní otca. Zdôraznila, že otec maloletých má násilnú povahu, je profesionálny vojak, jeho správanie je agresívne, nevyspytateľné a nevie, čo od neho môže do budúcna očakávať.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne stotožniac sa s právnym posúdením súdom prvej inštancie. Uviedol, že o predmetnom konaní sa dozvedel náhodou pri informovaní sa o stave konanie vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 41P/22/2024 (návrh otca). Zdôraznil, že trestné stíhanie voči nemu bolo začaté pre obvinenie vznesené po podaní trestného oznámenia matkou. Do trestného
konania bol uznesením vyšetrovateľa PZ pod č. ČVS: ORP-1123/1-VYS-BA-2023 zo dňa 12.12.2023 pribratý znalec z odboru psychológia RNDr. Dušan Kešický, PhD.. S poukazom na uvedený znalecký posudok možno konštatovať, že u matky ide o výrazne emočne nestabilnú osobnosť, ktorá má problém zvládať svoje emócie, s čím bezprostredne súvisí to, ako sa tieto emócie u nej prejavujú. K týmto podstatným zisteniam o osobnosti matky ešte pristupuje záver znalca o abúze alkoholu u matky, pričom už na tomto mieste znalec nachádza aspekt, ktorý vyvracia záver o fyzických útokoch na matku, keď uvádza, že nie je u matky prítomné nadmerné zaujatie telom, čo je v rozpore s očakávaním pri predpoklade fyzických útokov. Inak povedané matka nevykazuje znak, ktorý je typický pri osobe, ktorá je obeťou fyzických útokoch. Poukázal na hodnotenie jeho osoby znalcom RNDr. Dušanom Kešickým, PhD., na základe ktorého aj v kontexte záverov vo vzťahu k osobe matky, je zásadne narušený predčasný záver o „týraní“, na ktorom matka založila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podstatou „týrania“ je dlhotrvajúci proces, dlhotrvajúce konanie, ktoré má takú intenzitu a taký charakter, že dochádza jednak k diferenciácii rolí na tyrana a obeť, pričom obeť vykazuje typické znaky, na ktoré pre účely vysvetlenia a zhodnotenia znalec poukazuje v znaleckom posudku. Zároveň znalec v súvislosti k špecifickej vierohodnosti výpovede matky v závere výslovne uviedol, že aj samotné nadužívanie alkoholu matkou je príspevkom k výraznému zhoršeniu konfliktu pri deliberujúcich účinkoch alkoholu. Poukázal na motív matky k podaniu trestného oznámenia, ktorým sa zaoberal aj znalec, keď vyhodnotil, že motiváciou matky pre podanie trestného oznámenia, podľa jej vyjadrenia, bol jej záujem rozprávať sa o odchode s deťmi a riešení tejto situácie, pričom neskôr pozmenila túto časť svojho vyjadrenia tak, že sa bála, že by mohla narušiť predbežné rozhodnutie otca detí o súhlase s ich odchodom do Bosny. Podľa znalca je zjavné, že poškodená (matka) sa snaží mať situáciu pod kontrolou a tomu prispôsobuje i okolnosti. Uvedený psychický stav je v rozpore s predpokladom ohľadom jej schopnosti vzdorovať, pokiaľ by sme pripustili dlhodobý systematický nátlak na ňu (skutok). Otec ďalej uviedol, že od 18.11.2023 boli vo veci vykonané viaceré procesné úkony, pričom z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali tvrdenia matky ako poškodenej v trestnom konaní. Matka sa po jeho prevzatí do väzby až nátlakovým spôsobom domáhala jeho súhlasu s odchodom maloletých do Bosny a Hercegoviny, s čím nesúhlasil, pretože mal obavy, že matka už maloletých neprivezie naspäť na územie Slovenskej republiky. Mal za to, že matka je štátnym občanom Bosny a Hercegoviny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nemá záujem ďalej žiť na území Slovenskej republiky, a ak by jej bolo umožnené s maloletými vycestovať, je predpoklad, že sa nevrátia. Uvedené bolo príčinou nezhôd medzi rodičmi, pričom matka podala na neho trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Na základe podaného trestného oznámenia bol vzatý do väzby, trestná vec je vedená na PZ v Bratislave pod ČVS: ORP-1123/12-VYS-B2-2023, bol stíhaný väzobne, hoci doposiaľ nemá záznam v registri trestov, ani v evidencii priestupkov. Ako vyplýva zo znaleckého posudku matka si odchod s maloletými do Bosny a Hercegoviny chcela zaistiť v podstate akokoľvek, preto podala na neho trestné oznámenie a následne po jeho zdržaní sa domáhala vydania autosedačiek, ktoré sa nachádzali v aute otca a chcela s deťmi vycestovať. Po prepustení z väzby si na adrese B. XX I. G. prevzal osobné veci, pričom matka od neho žiadala autosedačky za účelom prevozu maloletých do Bosny a Hercegoviny, čo jej odmietol vydať z obavy, že deti neprivezie späť. Matka sa pred členkou hliadky PZ A. B. vyjadrila, že už podala papiere, aby sa vybavilo občianstvo maloletých v Bosne. Uvedené tiež posilnilo jeho obavy z odchodu matky s deťmi. Mal za to, že matka v návrhu zamlčala, že jej snahou je obísť súhlas otca s odchodom maloletých do Bosny a Hercegoviny. Matka koná účelovo a plánovito, pričom aj orgány činné v trestnom konaní zneužila na vykonanie svojho cieľa. V návrhu ani v odvolaní matka neuviedla, že v skutočnosti nemá záujem zotrvať na území Slovenskej republiky, čo vníma ako jednoznačnú snahu obísť a zamlčať súdu jeho nesúhlas sa odchodom maloletých do Bosny a Hercegoviny. Vzhľadom na tieto skutočnosti podal dňa 16.02.2024 návrh na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že má reálne obavy z únosu maloletých matkou (vec je vedená na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 41P/22/2024). Otec výslovne poprel, že by sa voči matke dopúšťal akéhokoľvek protiprávneho konania. Pre vytvorenie komplexného obrazu o vyjadreniach matky voči otcovi v prítomnosti maloletých poukázal na video vyhotovené mobilným telefónom dňa 21.11.2022, teda v období, kedy mala byť matka obeťou týrania, na ktorom je zachytené konanie a vyjadrovanie matky voči nemu v prítomnosti a v tesnej blízkosti maloletých. Zo záznamu je zrejmé, že agresorom je matka, pričom tento záznam vyhotovil za účelom svojej ochrany, keďže matka bola v tom čase pod vplyvom alkoholu. Konal v obave z krivého obvinenia zo strany matky, keďže opakovane privolávala hliadku PZ. Matkou prezentované skutočnosti považoval za nepravdivé. Od narodenia zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti on, prípadne tretie osoby, ktorými boli matka, alebo rodičia otca J. B. a C. B.. Starostlivosť o maloletých prebiehala tak, že prvý mesiac po narodení maloletých zostal doma, spával s nimi v izbe, v noci k nim vstával, matka po celý čas spávala
v inej miestnosti, mala svoju izbu. Aj v prípade, ak im pomáhali starí rodičia, poskytoval im súčinnosť a s deťmi pomáhal pred odchodom do práce, aj po príchode z práce. Počas prítomnosti jeho rodičov v domácnosti a do novembra 2023 matka starostlivosť o maloletých nezabezpečovala dlhšie ako pár dní. Všetky úkony s maloletými vrátane návštev lekárov, vykonával on. Nikdy sa nedopúšťal voči deťom a ich matke žiadneho protiprávneho konania. Dal do pozornosti, že tvrdenia matky uvedené v trestnom oznámení sa po dobu troch mesiacov nepotvrdili ani jediným dôkazom. Pokiaľ ide o vyjadrenia jeho bývalej partnerky, táto v trestnom konaní využila svoje právo a odoprela vypovedať. Z uvedeného dôvodu nemožno prihliadať na úradný záznam, v ktorom môže byť uvedené v podstate čokoľvek, nakoľko vyťažovanú osobu nikto nepoučil o možnosti dopustenia sa trestného činu krivého obvinenia, krivej výpovede alebo krivej prísahy. Dané vyjadrenie podáva výhradne z dôvodu opatrnosti, aby uviedol skutočnú motiváciu konania matky, ktorá sa snaží inštitút neodkladného opatrenia zneužiť na to, aby proti vôli otca odviezla maloletých do Bosny a Hercegoviny.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
7. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
8. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Po zohľadnení okolností daného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že matka neosvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí ich
zverením do osobnej starostlivosti matky, neosvedčila ani ohrozenie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletých a ani splnenie podmienok pre vyhovenie jej návrhu v tejto časti. Je nesporné, že rodičia ukončili spolužitie, medzi nimi dochádza ku konfliktných situáciám, ktoré viedli k podaniu trestného oznámenia matkou na otca, uvedené okolnosti však samo osobe nie sú dôvodom pre postup podľa § 234 a nasl. CSP. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky matky vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých do starostlivosti matky ako nedôvodné, keď túto starostlivosť zabezpečuje práve matka, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by sa otec snažil maloleté deti matke odnímať, resp. neprimerane zasahoval do výkonu tohto jej rodičovského práva, keď sa zverenia maloletých domáha súdnou cestou. Ak matka argumentuje obavami zo správania otca, dané tvrdenia ničím nepreukázala a neosvedčila. Skutočnosť, že matka podala na otca trestné oznámenie, ktorého obsahom sú údaje poskytnuté matkou, nie je dôvodom pre vyhovenie jej návrhu. Ani obsah uznesenia OR PZ Bratislava ČVS: ORP-1123/1-VYS-BA-2023 zo dňa 18.11.2023 nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko nie je z neho osvedčené, že by údajné útoky otca smerovali voči maloletým deťom. Treba uviesť, že trestné konanie prebieha, a ako vyplýva z vyjadrenia otca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podanému odvolaniu matky, v rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok RNDr,. Dušana Kešického, PhD., ktorý k vyjadreniu otec pripojil. Výsledky trestného konania zatiaľ nie sú známe. Naviac, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka argumentuje agresívnym správaním otca voči nej v roku 2019, teda nie v aktuálnom období. Pokiaľ matka poukazuje na vykázanie otca z obydlia a jeho vzatie do väzby, ani uvedená okolnosť nenasvedčuje tomu, že dôvodom na začatie trestného stíhania bolo konanie otca voči maloletým deťom. Nebolo možné prihliadať ani na matkou predložené fotografie zaznamenávajúce časti tela (modriny), nakoľko z uvedených fotografií vyplýva, že sú datované dňom 22.08.2022, teda sú neaktuálne. Napokon z fotografií, na ktorých je zobrazená „pravdepodobne“ matka nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené a ako došlo k zraneniam. Všetky tieto argumenty matky a listinné dôkazy môže byť predmetom posúdenia v konaní vo veci samej (ak jeden z rodičov podá návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom). Pokiaľ matka namietala nesprávny názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k väzbe otca a duplicite existujúceho stavu nariadením neodkladného opatrenia, odvolací súd sa danou námietkou nezaoberal, pretože ako vyplýva z vyjadrení oboch rodičov, otec bol z väzby prepustený. Odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k argumentom otca ohľadom zámeru matky maloleté deti odviezť do Bosny a Hercegoviny a obavy otca, že sa s deťmi na územie Slovenskej republiky nevráti. V tejto súvislosti udáva, že na vysťahovanie maloletých detí je potrebný súhlas druhého rodiča, a ak matka takýto súhlas od otca nemá, má právo a možnosť podať návrh na súd v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine v otázke rozhodovania o nezhode rodičov, t.j. o nahradenie súhlasu otca na vycestovanie (dlhodobé), resp. vysťahovanie maloletých mimo územia Slovenskej republiky.
9. Odvolací súd udáva, že pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce osvedčiť skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedenú skutočnosť matka maloletých detí v konaní neosvedčila a ani v odvolaní neuviedla žiadne dôvody zakladajúce zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako sa stotožňuje so záverom, že v danom prípade nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nakoľko nie je preukázané a ani osvedčené, že riešenie tejto situácie neznesie odklad. Treba uviesť, že konanie o neodkladnom opatrení má osobitý charakter a rozhodnutie o takomto návrhu je dočasnou formou a vychádza z podmienok upravených v ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. V konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd vykoná náležité dokazovanie, na základe výsledkov, ktorého rozhodne v konečnom rozhodnutí. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletých do jej osobnej starostlivosti ako nedôvodný. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pre potreby rozhodnutia o otázke starostlivosti o maloleté deti je potrebné vykonať náležité dokazovanie a rozhodnúť vo veci samej.
10. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, ktorou sa domáhala určenia, že maloleté deti bude zastupovať matka a spravovať ich majetok. Aj podľa názoru odvolacieho súdu matka v tejto časti neosvedčila naliehavú potrebu autoritatívneho zásahu súdu do pomerov rodiny. Matka ani v odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedla žiadne odvolacie námietky k tejto časti. Zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku je právom oboch rodičov a v tomto prípade nebolo ani jedného z rodičov uvedené právo odňaté, resp. otec ani
nebol pozbavený, či obmedzený výkonu rodičovských práv k maloletým deťom. Naliehavá potreba vydať rozhodnutie o obmedzení práva jedného z rodičov nebola matkou v žiadnom prípade osvedčená. Práve naopak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zverenie dieťaťa do starostlivosti rodiča rozhodnutím súdu a určenie, že len jeden z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok neznamená automaticky oprávnenie len preferenčného rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého bez súhlasu druhého rodiča (§ 35 Zákona o rodine).
11. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní osvedčené neboli. Matka maloletých detí neosvedčila také ohrozenie maloletých, ktoré by vyžadovalo úpravu ich pomerov neodkladným opatrením.
12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).