Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41P/22/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: Z., T. XX.XX.XXXX Z. Z., T. XX.XX.XXXX, obe deti bytom I. XX, XXX XX H., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: Z. C., T. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/XX, XXX XX W. R., toho času bytom I. XX, XXX XX H., štátna občianka H. Z. R. a otca: V.. I. I., T. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/XX, XXX XX W. R., zastúpený obchodnou spoločnosťou: SIHELINK & Partners s. r. o. so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 54 705 380, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II. dňa 16.02.2024, sa otec maloletých detí I.: Z., T. XX.XX.XXXX Z. Z., T. XX.XX.XXXX, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Zároveň sa otec domáhal, aby súd zaviazal matku maloletých detí predbežne prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30% mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že od narodenia maloletých detí im zabezpečoval kompletnú osobnú starostlivosť, poprípade mu pomáhali jeho vlastný rodičia. Otec s maloletými deťmi od narodenia spával v jednej miestnosti, chodieval s nimi k lekárovi, strávil s nimi pobyt v nemocnici. Matka nezabezpečovala starostlivosť o maloleté deti, nakoľko túto starostlivosť nebola schopná zabezpečiť. Matka si zaobstarávala len svoje vlastné potreby, zo svojej izby vychádzala až okolo 11:00 hod. doobeda, pripravila si pre seba jedlo a opätovne sa vrátila do svojej izby. Svoje tvrdenia otec podložil v návrhu aj citovaním zápisníc o výsluchov svedkov (konkrétne svojich rodičov J. I. Z. C. I.), z konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II. pod ČVS: B.-XXXX/X-D.-H.-XXXX, v ktorých jeho rodičia potvrdili skutočnosť, že pomáhali otcovi pri starostlivosti maloletých detí, otec s jeho rodičmi zabezpečili maloletým deťom kompletnú starostlivosť od kŕmenia až po kúpania, s tým, že matka sa o maloleté deti nezaujímala. Rodičia otca v rámci svojej výpovede uviedli, že otec sa o maloleté deti staral od ich narodenia, otcovi pri výchove maloletých detí vypomáhali, otec zabezpečoval sám starostlivosť o maloleté deti, matka nikdy neostala sama s maloletými deťmi, vždy tam bol ich otec alebo oni ako starí rodičia maloletých detí. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia následne odôvodnil tým, že matka je štátnym občanom H. Z. R. s trvalým pobytom na území Slovenskej Republiky. Otec má vedomosť, že matka už naďalej nechce zotrvať na území SR a chce odísť s maloletými deťmi do H. Z. R.. Otec nesúhlasí s odchodom maloletých detí do H. Z. R., pretože má dôvodné obavy, že sa maloleté deti na územie SR už nevrátia. Otec poukázal, že to je aj dôvodom nezhôd medzi rodičmi, čo vyústilo do podania trestného oznámenia matkou. Trestná vec je vedená na Okresnom

riaditeľstve PZ v Bratislave II. pod Č.: B.-XXXX/X-D.-H.-XXXX. Otcovi bolo následne vznesené obvinenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle ust. . Otec bol aj väzobne stíhaný. Zadržanie otca prebehlo tak, že ho PZ hliadka zobudila a oznámila mu, že je zadržaný, pričom otcovi nie je zrejmé, či matka opätovne privolala hliadku alebo išlo o iniciatívu službukonajúcej vyšetrovateľky PZ. Matka totiž ešte v daný deň zavolala hliadku, avšak táto hliadka pri svojom skoršom príchode nezistila žiadne protiprávne konanie zo strany otca, keďže sa otec doma ani nenachádzal. V uvedenej trestnej veci bol do konania pribratý znalec z odboru psychológie, RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., ktorý po vyšetrení rodičov vypracoval znalecký posudok. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia citoval vyjadrenia znalca z podaného znaleckého posudku, v ktorom je popísane správanie matky, z ktorého otec vyvodil, že u matky ide o výrazne emočne nestabilnú osobnosť, ktorá má problém zvládať svoje emócie, s čím bezprostredne súvisí aj to, ako sa tieto emócie u matky prejavujú, čo potvrdil aj tvrdeniami znalca, ktoré znalec zapracoval do znaleckého posudku. K týmto zisteniam ešte otec pripisuje k osobnosti matky aj záver znalca o abúze alkoholu matkou. Na druhej strane otec popísal aj vyjadrenia znalca k jeho osobnosti, z čoho otec konštatuje, že konanie popísané matkou ako poškodenej, ktoré je uvedené vo vznesení obvinenia nie je ako celok typické pre prevažný spôsob, akým vstupuje do interpersonálnej interakcie. Otec chcel týmto poukázať, že u matky na základe jej stavov dochádza k predčasným záverom o týraní, keďže stavy potrieb matky nie sú prežívané typickými spôsobmi, reakcia na jej neuspokojené potreby je prudšia a prispieva k zvýšeniu konfliktnosti. Je náchylnejšia k používaniu emócií a nimi ovplyvniteľná, mieša pocity s myslením. Otec uvedené trvdenia podložil na základe znaleckého posudku, ktoré vo svojom návrhu aj odcitoval: „Vyšetrená poškodená nevykazuje ustupovanie z upokojovania vlastných potrieb ( napr. presadzovania bydliska, nároky na mesto, kde sa má žiť, spôsob trávenia voľného času, spôsob, akým sa majú vychovávať detí, starostlivosť o domácnosť), snahy vzdorovať nemajú ustupujúcu tendenciu. Od času spoločného spolužitia nie je možné hovoriť o systematickom tlaku vytváranom jednostranne zo strany obvineného. Naopak z dostupných údajov vyplýva, že hlavne poškodená vyvíja tlak na obvineného s nárokmi na spolužitie podľa jej potrieb. Obvinený odchádza z domu, aby sa vyhol konfliktom. Poškodená to vníma ako jeho útek pred povinnosťami.“ Otec uviedol, že znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že aj samotné nadužívanie alkoholu matkou je príspevkom k výraznému zhoršeniu konfliktnosti pri deliberujúcich účinkoch alkoholu. Otec vo svojom návrhu popísal aj motív konania matky pri podaní trestného oznámenia, ktorý konštatoval znalec, kde k motivácii pre podanie TO matkou, bolo, že matka to urobila preto, lebo sa s otcom chcela rozprávať o jej odchode s deťmi a otec jej nepovedal ako to vyriešia. Znalec zároveň dodal, že matka sa snaží mat situáciu pod kontrolou a tomu prispôsobuje i okolnosti. Jej psychický stav je v rozpore s predpokladom ohľadom jej schopnosti vzdorovať, pokiaľ by sa pripustil dlhodobo systematický nátlak na ňu. Otec sa týmto snažil poukázať, že ide o mimoriadne významnú okolnosť pre účely hodnotenia konania matky. Na základe vypracovaného znaleckého posudku bol otec následne prepustený z väzby Uznesením Mestského súdu Bratislava I. pod sp. zn. XTp/XX/XXXX zo dňa 07.02.2024. Matka bola pred vydaním uznesenia kontaktovaná probačnou úradníčkou Mestského súdu Bratislava I. p. Mgr. I. H., ktorej počas telefonického rozhovoru uviedla, že na Slovensku nechce zotrvať, chce odísť do H. Z. R. čo najskôr, nakoľko na Slovensku nemá žiadne blízke osoby a ani s deťmi jej nemá kto pomôcť. Otec dodal, že matka zároveň uvádzala aj nepravdivé tvrdenie o tom, že otec maloleté deti bije, vulgárne sa pred maloletými deťmi vyjadruje, pričom maloleté deti nikdy neboli zranené a ani ošetrené pre úraz spôsobený inou osobou. Otec má za to, že tvrdenia matky boli účelové a nepravdivé, matka koná účelovo a zavadzajúco, pričom poukazuje aj na tvrdenia znalca, ktoré znalec konštatoval vo svojom vypracovanom znaleckom posudku v predmetnej trestnej veci. Otec svoje tvrdenia podložil aj na základe zápisnici o výsluchu svedka V.. I. I. (brat otca), ktorý sa počas svojej výpovede vo vedenej trestnej veci vyjadril, že matka ho niekoľkokrát informovala o tom, že ju otec fyzicky napadol, pričom po ich preverení konštatoval, že ide o nepravdivé informácie. Maloleté deti sú aktuálne v starostlivosti matky, nakoľko došlo k zadržaniu otca a jeho vzatí do väzby. Matke pri starostlivosti maloletých detí po zadržaní otca prišla vypomáhať jej matka, ktorá sa na území SR nemôže zdržiavať dlhšie ako tri mesiace, keďže je štátnou občiankou H. Z. R.. Otec svoje obavy ohľadom odchodu matky spolu s maloletými deťmi zo Slovenskej republiky odôvodňuje na základe znaleckého posudku, konkrétne z časti týkajúcej sa motívu matky pre podanie trestného oznámenia a aktuálnosť hrozby je podľa otca preukázaná aj úradným záznamom zo dňa 06.02.2024 vyhotoveným probačnou a mediačnou úradníčkou I.. H., v ktorom je zreteľne uvedené, že matka na území SR nechce zotrvať a chce odísť do H. Z. R. čo najskôr. Otec si po prepustení z väzby bol u matky vyzdvihnúť svoje osobné veci, pričom matka od otca požadovala autosedačky pre maloletých za účelom ich prevozu do H. Z. R., ktoré jej otec odmietol dať z dôvodu jeho odôvodnenej obavy, že matka už maloleté deti neprivezie späť na Slovensko. Za týmto účelom kontaktovala matka aj právnu zástupkyňu otca dňa 16.02.2024. Otec

dodal, že matka sa už sama vyjadrila, že maloletým deťom vybavuje občianstvo v H. Z. R.. Medzi ďalší dôvod odchodu matky s maloletými otec uviedol, že matke mal skončiť nájom bytu na ul. I. XX D. H. S. XX.XX.XXXX, pričom k predĺženiu nájomnej zmluvy zo strany matky nedošlo, čo spôsobuje u otca odôvodnenú obavu odchodu matky s maloletý deťmi bez súhlasu otca. Matka disponuje so spoločnými finančnými prostriedkami matky a otca, čo predstavuje výšku 50 000,- Eur., ktoré rodičia získali z predaja ich spoločného bytu. Z uvedeného vyplýva, že matka má tak vytvorené všetky podmienky na to, aby maloleté deti na trvalo odviezla z územia SR. Otec má za to, že má vytvorené všetky podmienky, aby dokázal zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti. Otec má zároveň nárok na výsluhový dôchodok, o ktorý môže kedykoľvek požiadať. Maloleté deti sú na otca zvyknuté, keďže im dlhodobo zabezpečoval starostlivosť. Uviedol, že by s maloletými deťmi išiel do W. R., na miesto svojho trvalého pobytu, kde majú súčasne trvalý pobyt aj maloleté deti, a kde sa zdržiavajú aj rodičia otca, ktorí sú zvyknutí zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Otec sa po prepustení z väzby domáhal stretnutia s maloletými deťmi, pričom dňa 15.02.2024 pri odovzdaní maloletých detí naspäť matke, maloleté deti odmietali ísť k matke. Matka na to zareagovala spôsobom, že dňa 15.02.2024 napísala otcovi, že odchádza S. H. Z. R.. Matka otca zastrašuje prostredníctvom správ, z ktorých je zrejmé, že matka chce maloleté deti odviesť zo Slovenska natrvalo. Otec disponuje aj obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý vyhotovil otec svojim mobilným telefonátom dňa 21.11.2022, t. j. obdobia počas, ktorého mala byť matka obeťou týrania. Otec záznam výhradne vyhotovoval na účely preukázania protiprávneho konania zo strany matky. Na uvedenom zázname je zachytené vyjadrovanie a správanie matky voči otcovi v prítomnosti maloletých detí, z ktorého je zrejmé, že agresorom je matka. Na zázname je zachytené konkrétne to ako matka prenasleduje otca po miestnosti, ako matka opľuje otca a následne agresívne odhodí misku s kašou, ktorú otec pripravil pre maloleté deti. Rodičia sú aktuálne stále manželia, pričom otec už nemá záujem zotrvať v manželstve s matkou, z uvedeného podá aj návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Podľa vyjadrenia otca je preukázaná potreba bezodkladnej úpravy práv a povinností k maloletým deťom, predovšetkým na existujúce riziko, že v prípade, ak budú maloleté deti ponechané v starostlivosti matky, matka maloleté deti odvezie z územia Slovenskej republiky a viac maloleté deti na územie Slovenskej republiky nebudú vrátené.

3. Súd v rámci rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, ako aj z listinných dôkazov doručených spolu s návrhom. K návrhu otec pripojil nasledovné listinné dôkazy: zápisnica o výsluchu svedka - J. I., zápisnica o výsluchu svedka - C. I., znalecký posudok, úradný záznam vyhotovený I.. H. F. S. XX.XX.XXXX, zápisnica o výsluchu svedka - Ing. I. I., mail zo dňa 06.02.2024, komunikácia otca s vlastníkom bytu na ul. I. XX, správy zasielané matkou, správy matky zo dňa 16.02.2024, video zo dňa 20.11.2022.

4. Zo zápisnice spísanej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, Osvetová 4, 827 49 Bratislava, Č.: B.-XXXX/X-D.-H.-XXXX o výsluchu svedka - J. I. z 30.01.2024, svedkyňa na otázku obhajkyne „Aký bol denný režim v domácnosti syna I. a pani C.“ uviedla: My keď sme prišli, väčšinou sme tak boli keď im bolo treba pomôcť, tak sme tam chodili aj na týždeň ako bolo treba, on mi napísal celý zoznam veci čo bolo treba spraviť, a to ohľadne starostlivosti o vnúčatá, prebiehalo to tak, že sme s deťmi spali sami v detskej izbe, pani C. mala sama izbu v ktorej bola a my sme sa starali o všetko, to bolo kŕmenie a kúpanie, pani Popovič spávala do11:00 hod. kedy vyšla z izby. Spravila si raňajky ja som navarila obed, pani C. sa najedla a išla zasa do svojej izby alebo vonku, keď už boli deti staršie tak im navarila príkrmy. Keď bol doma syn I. tak doobeda sme fungovali ako vždy o všetko sme sa starali, syn keď prišiel domov z roboty, rovno zobral deti a išiel s nimi von na prechádzku, sám ich aj poobliekal, raz sa stalo že sme išli všetci na prechádzku aj s pani C.Č., pričom ona sa niekam rozbehla a utekala od nás , nato syn reagoval tak, že nás poslal domov a on ju išiel hľadať. Ja neviem čo tomu predchádzalo, krik sme nepočuli žiadny. Ja som vnúčatám spievala detskú riekanku s textom ,, no no no, ty ty ty, ty to budeš platiť ti ti“ na mňa vtedy pani C. vybehla s tým, že sa vyhrážam jej deťom a hneď volala svojej mame...“. Svedkyňa na ďalšiu otázku „ Viete sa vyjadriť či pani C., zostávala sama na starostlivosť o maloleté deti“ uviedla: Keď sa deti narodili bol I. celý mesiac doma, potom prišla jej mama, ona tam bola aj dva mesiace, potom sme my prišli keď bolo treba, potom mal I. zasa voľno ale pani C. ak bola s deťmi sama tak maximálne dva dni, vždy keď prišiel I. z práce tak starostlivosť o deti prevzal on. Tu chcem uviesť, keď sme neboli u nich na návšteve, že každý večer na spánok naše vnúčaťa ukladal syn I. a takisto spával s nimi v detskej izbe celú noc až do rána a pani C. bola vždy sama vo svojej izbe.“ 5. Zo zápisnice spísanej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, Osvetová 4, 827 49 Bratislava, ČVS: B.-XXXX/X-D.-H.-XXXX o výsluchu svedka - C. I. z 30.01.2024, svedok na otázku obhajkyne „Aký bol denný režim v domácnosti syna I. a pani C.“ uviedol: Tak o tom režime môžem hovoriť

lebo som bol sám dva krát pri nich keď I. musel robiť, keď som ja tam bol tak som spával s chlapcami ja v detskej izbe, I. mi prichystal jedlo v noci, ráno o piatej , chlapci spali do pol siedmej, kde on ešte predtým odchádzal o šiestej do roboty, chlapci keď vstali ja som sa s nimi hral, potom som zaklopal pani C. na izbu že deti sú hore aby im pripravila mlieko, deti sme nakŕmili, prebalili, ona odišla do izby a ja som sa s deťmi hral v obývačke. O 10:00hod. sa najedli znovu , po najedení sme ich obliekli a ja som šiel s nimi von na prechádzku, ona odišla do svojej izby kde ostala. Poobede keď sa I. vrátil z práce, hneď sa venoval deťom, ona bola stále v izbe alebo na prechádzke von, deti ako také ju vôbec nezaujímali, keď bolo dobré počasie išli sme predvečerom na prechádzku a domov sme sa vrátili pred 19:00 hod.. Potom prišla ta ťažšia práca kde bolo treba spraviť večeru, deti okúpať a pripraviť na spánok, toto všetko robil I.. Keď sme tam boli s manželkou my sme spávali s deťmi v detskej izbe, ona spávala vo svojej izbe a syn I. spával v obývačke, snažili sme sa čo najviac odbremeniť I. od prác ale on nám bol stále nápomocný, pani C. sa nezapájala do tejto činnosti.“ Svedok na ďalšiu otázku „Viete sa vyjadriť či pani C., zostávala sama na starostlivosť o maloleté deti“ uviedol: Podľa mojich vedomosti tak nie, ak tam nebola jej matka, boli sme tam my alebo tam bol I.. Pani C. mala vždy pomoc.“

6. Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, RNDr. Mgr. Dušan Kešický, Phd., ktorý vyšetril Matku aj Otca a vypracoval Znalecký posudok č. 9/2004, v rámci ktorého uviedol, že Matka sa pred ním opakovane vyjadrila k tomu, prečo podala trestné oznámenie, a to: „K motivácii pre podanie TO uvádzam, že poškodená to urobila preto (jej vyjadrenie), lebo „sa chcela rozprávať o jej odchode s deťmi a on jej nechcel povedať, čo budú robiť, ako to budú riešiť". Súčasne uvádza, že poslednú výpoveď pozmenila oproti prvej kvôli tomu, lebo sa bála, že by mohla narušiť predbežné rozhodnutie otca detí o súhlase s ich odchodom do Bosny. Je zjavné, že poškodená sa snaží mať situáciu pod kontrolou a tomu prispôsobuje i okolnosti. Uvedený psychický stav je v rozpore s predpokladom ohľadom jej schopnosti vzdorovať, pokiaľ by sme pripustili dlhodobý systematický nátlak na ňu (skutok).“

7. Úradný záznam vyhotovený I.. H. zo dňa 06.02.2024 v ktorom uvádza nasledovné: Otec má za to, že ide o mimoriadne významnú okolnosť pre účely hodnotenia konania Matky. Otec bol po vypracovaní Znaleckého posudku prepustený z väzby Uznesením Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 07.02.2024. Matka bola pred vydaním predmetného uznesenia kontaktovaná probačnou úradníčkou Mestského súdu Bratislava I, p. I.. I. H., pričom tejto opakovane v rámci telefonického rozhovoru uvádzala, že na Slovensku sa nechce zdržiavať, nemá tu žiadne blízke osoby, ani s deťmi jej nemá kto pomáhať a chce odísť do H. Z. R. čo najskôr. Matka samozrejme uvádzala aj nepravdivé tvrdenia o tom, že Otec bil deti a vyjadroval sa pred nimi vulgárne, avšak deti nikdy neboli zranené, nikdy neboli na ošetrení pre úraz spôsobný inou osobou. Tieto tvrdenia Matky sú nepravdivé a účelové, pričom v tejto súvislosti Otec poukazuje na vyjadrenie Znalca, že Matka koná účelovo, tak aby mala situáciu pod kontrolou a svoje vyjadrenia modifikuje tak, aby toto dosiahla.

8. Komunikácia otca s vlastníkom bytu na ul. I. XX, z ktorej vyplýva, že matka si nepredĺžila nájom bytu na I. O. Č.. XX D. H., ktorý sa skončí dňa 29.02.0224. Aj z tejto skutočnosti je podľa Otca zrejmé, že Matka sa s deťmi chystá opustiť Slovenskú republiku aj bez súhlasu Otca. V kontexte toho, že matka sa vyjadrila, že na Slovensku nikoho nepozná, nič tu nevlastní, nechce sa zdržiavať na území Slovenskej republiky, ale chce odísť do H. Z. R., ako aj na základe jej vyjadrenia, že už „podala papiere, aby sa vybavilo občianstvo Maloletých v H.“, je Otec presvedčený, že Matka už v prípade odchodu Maloleté deti na územie Slovenskej republiky, neprivezie.

9. Správy matky adresované PZ otca v ktorých matka opätovne žiada, aby jej Otec vydal autosedačky pre Maloletých, z čoho je zrejmé, že už robí konkrétne kroky na to, aby Maloletých odviezla z územia SR.

10. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

18. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

21. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

23. Z citovaného ustanovenia (ods. 15), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva ( ).

24. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

25. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu ( až 368 ), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez

akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

26. V nadväznosti na uvedené súd rozhodujúc o návrhu otca konštatuje, že v danom prípade nejde ani o jeden z vyššie uvedených prípadov.

27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že za daných okolností je návrh otca v celom rozsahu nedôvodný.

28. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloleté deti pri sebe, maloleté deti odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, ale aj upraviť starostlivosť rodiča o maloleté deti a uložiť povinnému rodičovi povinnosť prispievať na výživu maloletým deťom v nevyhnutnej miere, ak je daná neodkladná potreba úpravy pomerov. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s právom zastupovať a spravovať ich majetok, pričom žiada, aby sa matka zaviazala na výživu maloletých výživným v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Súd nevyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemal preukázanú bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Z návrhu otca vyplýva, že rodičia maloletých detí sú manželia, pričom doteraz nebol podaný návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým ani prostredníctvom jedného z manželov. Medzi rodičmi sa odohralo niekoľko rodičovských konfliktov, ktoré vyvrcholili až do vznesenia obvinenia otcovi a vzatiu otca do väzby. Z uvedeného je nepochybné, že medzi rodičmi je eskalujúci konflikt, ktorý vyúsťuje do podaní neodkladných opatrení. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení matky po č. k. XXP/X/XXXX zo dňa 29. januára 2024, ktorým sa matka domáhala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pričom súd v predmetnej veci návrh matky zamietol. Súd týmto má za cieľ zdôrazniť, že neodkladné oparenie neslúži ako prostriedok rodičov v ich vzájomnom boji, ktorého sú neodlúčiteľnou súčasťou i samotné maloleté deti. Súd dospel k záveru, že za daných okolností nie je návrh otca dôvodný, aby súd rozhodoval v skrátenej procesnej lehote 30 dní, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bez osvedčenia, že neodkladná potreba zásahu súdu je potrebná. Práve naopak v danej veci ma súd za to, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. V danej veci nielenže nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreba okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ale v tomto štádiu konania súd nemal osvedčené, že v najlepšom záujme maloletých detí je ich okamžité zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorá kladie do istej miery nároky aj na maloleté deti. Súd ma za to, že je nevyhnutné v danej veci vykonať náležité dokazovanie, kde až po samotnom dokazovaní bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletým je v ich najlepšom záujme, aký rozsah starostlivosti oboch rodičov je pre maloleté najvhodnejší. Otec naliehavosť podania neodkladného opatrenia zakladá najmä na obavách, pre ktoré by malo dôjsť k odchodu matky spolu s maloletými deťmi zo Slovenskej republiky do H. Z. R.. Súd chce poukázať, že ani nariadením neodkladného opatrenia by súd nevedel zabrániť matke pri jej odchode s maloletými do H. Z. R.. Súd v tomto smere pripomína, že odchod jedného rodiča so svojimi maloletými deťmi je vzhľadom na voľný pohyb osôb neobmedzený, avšak pred odchodom jedného rodiča s maloletými do zahraničia na dlhodobo, musí dať na takýto odchod súhlas aj druhý rodič, vzhľadom na to, že obaja rodičia majú právo vedieť, kde sa ich maloleté deti momentálne nachádzajú. Ak by súhlas druhého rodiča chýbal, v tomto prípade môže ísť o neoprávnene premiestnenie maloletých mimo krajiny obvyklého pobytu, a tým by sa jednému z rodičov odňala možnosť starostlivosti a výchovy o maloleté deti, čím by sa fakticky znemožnilo byť s maloletými. Súd záverom apeluje na rodičov, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za zdravý a psychický vývoj svojich maloletých detí a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou, s využitím odbornej pomoci.

29. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa/ detí, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu otca bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe

vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh v celom rozsahu zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( v spojení s ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( prvá veta ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).