Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Csp-36-2021.pdf
PDF · 114.19 KB
Case nature
Subarea
8Csp/36/2021
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore navrhovateľky: Y.. V. L., W. XX.XX.XXXX, M. F. L. XXX/XX, XXX XX T., štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomašikova 48, 032 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka doručila Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa 26.03.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd žalovanému uložil: „povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti ) podľa: Záložná zmluva k nehnuteľnostiam na základe: Zmluva o splátkovom úvere č. 5054378394 zo dňa 31.03.2014 a zo Záložná zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 31.03.2016 na: 1. Byt č. XX zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom Okresným úradom Poltár, Katastrálnym úradom, okres T., obec T., v katastrálnom území T., so súpisným číslom stavby XXX, číslo vchodu XX, 5.p. ktorý je postavený na parcele registra „C" KN s parcelným číslom 2095 a spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 62/1302 a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Súčasne žiadala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej - návrh na určenie neplatnosti Zmluva o splátkovom úvere č. 5054378394 zo dňa 31.03.2014 a Záložná zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 31.03.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.“
2. Návrh odôvodnila tým, že chce ním dosiahnuť ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo má za to, že ide o spotrebiteľský spor, predmetom sporu je zmluva o splátkovom úvere, ktorá je adhézna a plná neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj dlžné plnenia, (ktoré považuje za rozporné a neoprávnené). V texte návrhu navrhovateľka tvrdila, že súdu osvedčuje, že existuje právny vzťah medzi navrhovateľkou a žalovaným, ten vyžaduje bezodkladnú úpravu, osvedčuje aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaného žaluje z dôvodu, že dlhodobo zasahuje do jej práv tak, že jej preukázateľne spôsobuje finančnú aj majetkovú ujmu, poukázala na článok 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), ktorý citovala. V návrhu ďalej poukázala na to, že ráta s konaním súdu aj podľa Druhej Hlavy C.s.p. „Spory s ochranou slabšej strany“, pretože aj podľa verejne dostupných zdrojov má za to, že povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch je ex offo ako predbežnou otázkou zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V návrhu za zmienila o svojom naliehavom právnom záujme s poukazom na Uznesenie NS SR sp.zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.07.2009, ale aj uznesenie toho istého súdu sp.zn. 6Cdo/27/2018 z
28.03.2019 na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi navrhovateľkou a žalovaným absentujú náležitosti v súlade s Ústavou SR a so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvnej dokumentácie.
2.1 Navrhovateľka v návrhu uviedla, že právny vzťah medzi ňou a žalovaným vznikol zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 505437834 zo dňa 31.03.2014, ktorú jej žalovaný odmieta vydať a ňou si od žalovaného požičala 20.000 Eur prevodom na bankový účet. V zmluve sa žalovaný v rozpore s právnym poriadkom odvoláva na zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, čím podľa navrhovateľky preukázateľne koná v rozpore so zákonom a klame navrhovateľku už v úvodnom texte zmluvy. Znovu citovala rozhodnutia súdnych autorít tvrdiac, že je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred normami občianskeho práva (poukázala na ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka).
2.2 Navrhovateľka mala záujem splatiť pôžičku v mesačných splátkach aj napriek závažným finančným nezrovnalostiam medzi navrhovateľkou a žalovaným. Poskytnuté informácie od žalovaného o jej finančných záväzkoch sú preukázateľne zmätočné, neexistuje žiadna výzva ani upomienka od žalovaného o výške už realizovaných plnení navrhovateľky v prospech žalovaného, rovnako tak aj Oznámení o výkone záložného práva k nehnuteľnosti (pripojila ho k návrhu ako dôkaz) bez akéhokoľvek upresnenia plnení navrhovateľky v prospech žalovaného s dôrazom na istinu, úroky a poplatky. Číselné údaje o dlžnej sume nie sú žiadne, ani odkontrolovateľné, sú plne v správe žalovaného, bez možnosti overiť ich správnosť a presnosť priamo s predloženým textom oznámení a výziev žalovaného. Žalovaný podľa navrhovateľky zatajuje originál účtov súvisiacich so vzájomnými plneniami v rámci predmetného úveru a tieto podstatné finančné informácie o pravosti a výške pohľadávky absentujú aj v písomných dokladoch dražobníka, čo považovala za rozpor s ustanovením § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
2.3 Za absurdné zo strany žalovaného považovala to, že začal výkon záložného práva bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky (navrhovateľka už v minulosti žiadala, aby jej také potvrdenie doručil, ale bez odozvy).
2.4. Z podnetu žalovaného bol záväzok navrhovateľky zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, hoci uvádza, že išlo o rodinný dom, s právne zo záložnej zmluvy vyplýva, že išlo o byt č. XX, zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Poltár, katastrálnom odbore v katastrálnom území T.. Navrhovateľka tvrdila, že na osobnom stretnutí so žalovaným ju aj jej matku žalovaný ubezpečil, že zmluvná dokumentácia žalovaného je v súlade so zákonom a nehrozí jej podpisom žiadny osobný ani finančný problém a tak buď s predloženým textom súhlasí a podpíše ju, tak ako to požadoval žalovaný, alebo jej žalovaný pôžičku neposkytne, „a to aj napriek tomu, že je preukázateľne hrubý nepomer medzi finančnou hodnotou vecného bremena a finančnou výhodou veriteľa“. Navrhovateľka znovu citovala zákonné ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka, ale aj § 43 a § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že jej právne postavenie je ohrozené hrubo, nemorálnym postupom veriteľa a dražobníka, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie žalovaného je poznačené nekalými obchodnými praktikami.
2.5 Žalovaný z vlastného podnetu začal výkon záložného práva, o ktorom navrhovateľku písomne upozornil. Navrhovateľka namietala voči pripravovanej dražbe - odporom voči dražobným aktivitám žalovaného a dražobníka svojim písomným nesúhlasom a na zvýšenie ochrany zálohu pred dražobnými aktivitami žiadala Okresný úrad Poltár katastrálny odbor o zápis poznámky na liste vlastníctva podľa § 39 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 21 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľka tiež tvrdila, že dražobník jej doručil znalecký posudok k nehnuteľnosti voči ktorému vyjadrila písomne svoj nesúhlas a tiež nesúhlas s hodnotením predmetu dražby. Dražobník jej písomne oznámil, že dňa 21.04.2021 sa uskutoční dobrovoľná dražba nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázala na to, že dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súčasne však existuje právna zásada platná pri prevodoch vlastníckeho práva podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac
práv, než sám má (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/20/2011 z 18.12.2012). Podľa navrhovateľky je nepredstaviteľné, aby dražobník nezákonne prevádzal vlastnícke právo navrhovateľky na niekoho iného bez výslovného a preukázaného súhlasu navrhovateľky. Preto konanie žalovaného a dražobníka v súvislosti s výkonom záložného práva považuje za neoprávnené a podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.
2.6 Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že zmluva ktorú uzavrela so žalovaným má preukázateľne neprijateľné zmluvné podmienky, poukázala na klamlivé konanie veriteľa ktorý má tisícky podobných klientov - spotrebiteľov a všetkým dáva podpisovať zmluvy totožné s tými ktoré sú predmetom návrhu. Ide o typové zmluvy, v ktorých neboli individuálne dojednané zmluvné podmienky, sú v rozpore so zákonom a poukázala na výklad Ústavného súdu SR v sp. zn. I. US 402/2013 z 19.06.2013, že „typovou zmluvou rozumie zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.“ Svoje očakávania ohrozenej spotrebiteľky vyjadrila v návrhu tak, že žiada, aby súd s náležitou odbornou starostlivosťou posúdil celé klamlivé konanie úžerníckeho žalovaného a nezákonné konanie dražobcu, ktoré popísala v návrhu. Súčasne navrhla, aby súd vyzval žalovaného uznesením predložiť povinnosť podpísanej celej zmluvnej dokumentácie vrátane stručného vyčíslenia vzájomných finančných plnení a dlžných súm, t.j. neuhradený zostatok dlhu podľa určenia osobitne aj s dokladovaním výpisov z účtov žalovanou. Navrhla nariadiť neodkladné opatrenie ktorým súd uloží nielen žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva a následne cez žalovaného aj dražobníkovi zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky.
2.7. Navrhovateľka k návrhu pripojila Zmluvu o splátkovom úvere z 31.03.2014, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu zo dňa 31.03.2014, žiadosť, ktorou žiadala o doručenie Vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky od žalovaného, výzvy z 21.01.2021 od HeyPay s.r.o., aby navrhovateľka umožnila vykonanie obhliadky a ohodnotenie predmetu dražby, čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX, nesúhlas navrhovateľky s tzv. dobrovoľnou dražbou, ktorý zaslala žalovanému, nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a so znaleckým posudkom, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 02.03.2021, žiadosť ktorú zaslala Okresnému úradu Poltár, katastrálny odbor.
3. Podľa § 324 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 a 2 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvá, ods. 2 a 3 veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
8. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.
9. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (ustanovenie § 326 ods. 2 C.s.p.). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie neotvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak ustanovenie § 326 ods. 1 C.s.p. v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ustanovenie § 325 ods. 1 C.s.p., pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v ustanovení § 324 ods. 3 C.s.p., možno za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ by mal súčasne predložiť aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam práve z dôvodu, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka žiada nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej. Zo Zmluvy o splátkovom úvere doručenej navrhovateľkou súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľkou a žalovaným dňa 31.03.2014 pod č. 5054378394 na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 20.000 Eur, druh úveru na bývanie, s fixnou úrokovou sadzbou 5 rokov, 4,19 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy. Navrhovateľka mala úver platiť v splátkach 106,49 Eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 15.05.2014, počet splátok 276, konečná splatnosť úveru 15.04.2037. V zmluve bol dohodnutý spracovateľský poplatok 299 Eur jednorazovo a poplatok za poistenie úveru 7,80 Eur mesačne. Na zabezpečenie svojho záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere žalovaný uzavrel s navrhovateľkou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu dňa 31.03.2014 a zálohom bola nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky nachádzajúca sa v katastrálnom území T., obec T., okres Poltár, zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom zo dňa 17.03.2014 a to: byt č. 13 nachádzajúci sa v XX bytovom dome so súp. č. XXX, na ulici L., postavený na parcele registra „C“ KN č. 2095, vchod XX, 5. p., vo vlastníctve navrhovateľky 1/1 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 62/1302-tín. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom katastrálnym odborom pod č. V 244/2014 dňa 22.04.2014. Navrhovateľka preukázala, že jej bolo doručené Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 02.03.2021 dražobníka HeyPay s.r.o., Mostova 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 44 842 414, na návrh navrhovateľa dražby - žalovaného s dátumom konania dražby 21.04.2021. Z vyššie citovaného LV mal súd preukázané, že dňa 18.03.2021/-272/2021 bolo v katastri nehnuteľností poznamenané oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DD HP082/2020.
11. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.
Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
12. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplývajú charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon z jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnuté, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípad zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva.
13. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy vtedy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).
14. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov - vyvodzovala z dôvodov ochrany obydlia majetku a nesprávne uplatnenej výšky pohľadávky, ako aj z dôvodu, že je možné domnievať sa, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.
15. Záložné právo k nehnuteľnosti navrhovateľky vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností.
16. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.
17. Žalovaný ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z.z. Výkonom záložného práva evidentne žalovaný sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. PlÚS 23/2014 z 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ochrany ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka medzi dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je, vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR, oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Je nepochybné, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vzniklo na zmluvnom základe. Navrhovateľka ako záložca je povinná strpieť výkon záložného práva a to s poukazom na § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. To, že predmetom zálohu je obydlie navrhovateľky, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. Ústava SR chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, nezakotvuje právo na obydlie. Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva, ako aj na Chartu základných práv Európskej únie, kde sa uvádza: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“. Podľa názoru súdu zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na zotrvanie v určitom obydlí. Nedotknuteľnosť obydlia oprávnenému užívateľovi obydlia garantuje len právo na jeho nerušené užívanie bez nedovolených zásahov tretej osoby avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí. Ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 34/13 vo veci Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., nevylúčil možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, iba zdôraznil, že: „strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137).“
18. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
19. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi navrhovateľkou a žalovaným podľa § 479 Obchodného zákonníka je síce zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale poskytnutý úver nie je spotrebiteľský, nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že úver bol navrhovateľke poskytnutý na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti.
20. Možnosť súdneho preskúmania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je (ako už bolo uvedené vyššie) podmienka slovenského právneho poriadku daná napríklad inštitútom žaloby o neplatnosť dražby, ktorú možno odôvodniť aj neplatnosťou záložnej zmluvy založenej na neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa záložného práva, čo konštatoval aj súdny dvor EÚ v rozsudku C 34/13, keď v bode 61 konštatuje: „Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu.“. napokon samotný výrok rozsudku znie: „Ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna práva úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“
21. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného práva, ak hodnota pohľadávky v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2.000 Eur (§ 3 ods. 6) nevylučuje možnosť, aby zálohom bola nehnuteľnosť, ku ktorej má záložca evidovaný trvalý pobyt, t.j. je jeho obydlím, s takouto možnosťou počíta (napr. ust. § 16 ods. 6, podľa ktorého „Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu ...“) a napokon stanovuje, že ak nehnuteľnosť nie je predmetom viacerých záložných práv a výťažok dražby prevyšuje pohľadávku záložného veriteľa a náklady dražby, po ich uhradení sa zvyšok výťažku odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti (§ 32 ods. 1). Preto argument navrhovateľky o neprimeranosti hodnoty zálohu k hodnote zabezpečenej pohľadávky a z toho dôvodu o rozpore výkonu záložného práva s dobrými mravmi nie je na mieste. O rozpore s dobrými mravmi možno uvažovať len vtedy, ak zákon s určitou situáciou nepočíta. Tu zákon normatívne stanovil spodnú hranicu výšky pohľadávky, pre ktorú možno realizovať dobrovoľnú dražbu bez ohľadu na hodnotu zálohu, z ktorého má byť pohľadávka uspokojená, ako aj to, že prípadný zvyšok výťažku z dražby sa vyplatí záložcovi, čím dochádza k transformácii zostávajúcej hodnoty majetku záložcu do peňažnej formy.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) ani písm. d) C.s.p., v spojení s § 326 C.s.p. lebo navrhovateľka neosvedčila podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky. Vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Navrhovateľka neosvedčila potrebu chrániť vlastnícke právo k nehnuteľnosti ktorá je predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru. Výšku svojho dlhu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla tvrdiac, že ju mal preukázať žalovaný. Tu súd poukazuje na bod 9., 12., 13. tohto uznesenia a dopĺňa, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže žalovanému ukladať povinnosť predložiť dôkazy, ako to žiadala navrhovateľka.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. V súvislosti so správnou interpretáciou § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady trov má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel stráca, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
26. Navrhovateľka v spore úspech nemala a žalovanému preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, a preto súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.