Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-30-2020.pdf
PDF · 242.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: MEDIN Plus, s.r.o., so sídlom Kostolná - Záriečie 149, 913 04 Kostolná - Záriečie, IČO: 36 328 855, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 76430/2020 zo dňa 7. februára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 05.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 605614/2019 zo dňa 05.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdiel dane v sume 20.373,46 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2012, a to znížením nadmerného odpočtu zo sumy 21.742,23 eur na sumu 1.368,77 eur.
2. Žalobca v úvode žaloby popísal v stručnosti priebeh konania pred správcom dane ako aj pred žalovaným a poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v podstate len prepis predkladacej správy správcu dane, ktorú žalovaný takmer pri každom bode odvolania reprodukuje. Nebol to žalovaný, ktorý podľa § 74 ods. 2 prvá veta preskúmal rozhodnutie správcu dane, ale bol to sám správca dane, ktorý hodnotí jednotlivé námietky žalobcu. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí úplne absentujú jeho vlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov správcu dane a námietok žalobcu, čo činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zároveň týmto postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Aj keď uvedené zásadné pochybenie žalovaného má podľa žalobcu kľúčový význam pre posúdenie samotnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia a je podľa neho postačujúce k jeho zrušeniu a vráteniu veci na ďalšie konanie, žalobca v správnej žalobe poukázal aj na niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré dokazujú, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.
3. Žalobca uviedol, že správca dane s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09-17 uvádza, že samotná existencia faktúry nie je dôkazom a nezakladá právo na odpočítanie dane, avšak podľa žalobcu veľmi zjednodušene interpretuje uvedené uznesenie, nakoľko z neho vyplýva, že samotné faktúry a iné listinné dôkazy nie sú dôkazom a splnením dôkaznej povinnosti len vtedy, ak správca dane preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť. To znamená, že nie akékoľvek spochybnenie dôkazov predložených žalobcom oprávňuje správcu dane nepriznať právo na odpočítanie dane, ale len preukázateľné spochybnenie vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti dôkazov. Ak správca dane tvrdenia žalobcu a dôkazy ním predložené nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia a dôkazy žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom musia mať minimálne rovnakú výpovednú hodnotu ako dôkazy predložené žalobcom. Dôkazy, resp. spochybnenie o ktoré oprel svoje tvrdenia správca dane takéto schopnosti nemajú. Správca dane uvádza, že postupoval podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, no z obsahu rozhodnutia vyplýva, že ide len o formálne konštatovanie, ktoré nemá reálny podklad a je v extrémnom rozpore so skutočnosťou. Žalobca namieta, že v jeho prípade sa nejedná o situáciu, že existenciu tovaru preukazoval iba faktúrou. Všetci účastníci trojstranného obchodu, ako aj dodávateľ WELLFIN, s. r. o., so sídlom Saratovská 2, 841 02 Bratislava, IČO: 46 438 645 (ďalej len „WELLFIN, s. r. o.“) potvrdili existenciu tovaru, predložili listinné dôkazy, o trojstrannom obchode zhodne účtovali a uviedli vo svojich priznaniach a v súhrnných výkazoch. Medzi faktúrami za nákup tovaru a faktúrami za predaj tovaru je vecná, časová a cenová súvislosť, daň bola vo všetkých prípadoch uhradená. Skutočnosť, že všetci účastníci trojstranného obchodu o trojstrannom obchode zhodne účtovali, uviedli vo svojich priznaniach a v súhrnných výkazoch, predstavuje dôkaz vysokej hodnoty závažnosti o tom, že plnenie bolo skutočne poskytnuté. Obchody v rovnakých objemoch priznal aj dodávateľ WELLFIN, s. r. o. a správca dane výslovne uvádza, že repka bola uskladnená u jednotlivých dodávateľov, od ktorých bola prepravená k odberateľovi. Správca dane uvedené zistenia neakceptoval s oznámením finálneho záveru, že účtovanie o trojstrannom obchode na takmer rovnaké sumy DPH ešte neznamená, že obchod sa uskutočnil a tovar reálne existoval.
4. Žalobca poukázal na to, že podľa dodacích podmienok „Incoterms“ z dohodnutej parity FCA vyplýva, že predávajúci splní svoje povinnosti dodaním colne odbaveného tovaru dopravcovi, ktorého si zvolí kupujúci na dohodnutom mieste. Dohodnuté miesto dodania je rozhodujúce pre určenie zodpovednosti za nakládku tovaru. Pokiaľ dochádza k dodávke v objekte predávajúceho, tento zodpovedá aj za nakládku. V danom prípade nakládka tovaru nebola v objekte predávajúceho, skladom predávajúceho sa rozumeli silá na západnom Slovensku, v ktorých sa skladuje repka, čo vyplýva aj z CMR. Správca dane výslovne uvádza, že repka bola nakladaná v W. U., Y. P. a v V. Z.. B. C. (ďalej len „C.“) ako aj T.. M. Y. (ďalej len „T.. Y.“) potvrdili dodanie repky pre žalobcu ako aj vyhotovenie faktúr, dodávateľ WELLFIN, s. r. o. obchody v rovnakých objemoch priznal a správca dane uviedol, že nemal dôvod pochybovať o správnosti ich výpovedí. Ak správca dane nemal dôvod pochybovať o správnosti uvedených výpovedí vyvstáva otázka, prečo v rozpore s týmto tvrdením odpočítanie dane žalobcovi nepriznal. Postup správnych orgánov je teda úplne rovnaký, ako keby uvedení svedkovia popreli dodanie repky pre žalobcu. Z tohto vyplýva zásadný rozpor medzi skutkovým zistením a jeho právnym posúdením, ktorý správne orgány nikde nevysvetlili.
5. Žalobca objektívne vysvetlil dôvody obchodovania s repkou, resp. dôvody účasti v trojstrannom obchode. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „MVI“) týkajúcej sa spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o., so sídlom Bélohorská 250/59, Břevnov, 169 00 Praha 6, IČO: 261 45 448 (ďalej len „PROTECO PRAHA, spol. s r.o.“), bolo potvrdené, že trojstranný obchod prebehol a v súvislosti s týmito obchodmi bol prijatý zamestnanec, ktorý bol vyškolený uvedenou spoločnosťou. Žalobca poukazuje na to, že správne orgány bežne pri zistení, že daňový subjekt nemá zamestnancov na poskytovanie obchodnej činnosti, túto skutočnosť považuje za dôkaz, že nemohol poskytnúť zdaniteľné obchody. V danom prípade však správca dane bez akéhokoľvek zdôvodnenia len oznámil finálny záver, že prijatie zamestnanca nemá vplyv a ani nepreukazuje existenciu deklarovaného tovaru.
6. Žalobca poukazuje na rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.06.2015 za zdaňovacie obdobie máj 2012, kde žalovaný výslovne uvádza, že Daňový úrad Bratislava má dôvodné podozrenie o zapojení spoločnosti RATMAX s. r. o., so sídlom Parková 45, 821 05 Bratislava (od 03.01.2013 so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava), IČO: 46 358 188 (ďalej len „RATMAX s. r. o.“) do karuselových
podvodov spočívajúcich v nákupe a predaji repky olejnej. Žalobca uvádza, že bývalým konateľom spoločnosti JAMBUL s. r. o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 47 239 409 (ďalej len „B., s. r. o.“) a RATMAX s. r. o. bol M. I. (ďalej len „I.“), obidve spoločnosti zanikli dňa 06.05.2014 a vzhľadom na vyjadrenie P. V. (ďalej len „V.“) je viac ako pravdepodobné, že aj spoločnosť JAMBUL, s. r. o. bola zapojená do karuselových podvodov s repkou. Podstatné je podľa žalobcu to, že dožiadaný Daňový úrad Bratislava nezistil, že išlo o fiktívne obchody s neexistujúcim tovarom, práve naopak potvrdil nákup a predaj repky za účelom karuselových podvodov. Za stavu, keď správca dane tvrdí, že išlo o fiktívne obchody, zistenie Daňového úradu Bratislava v spojení s tvrdením V. predstavuje dôkazy so závažnou výpovednou hodnotu, ktoré sú dôkazom nielen o karuselových podvodoch, ale aj o samotnej existencii tovaru v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom WELLFIN, s. r. o. Žalobca poukázal, že samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v rozsudku sp. zn. 2Sžf/31/2016 uviedol, že bolo preukázané, že podľa daňového priznania a účtovných dokladov spoločnosti KLANEX KERESKDELMI KFT., so sídlom Sólyom ucta 41, 2010 Budaôrs, DIČ: HU23856022 (ďalej len „KLANEX KFT.) bola repka ďalej dodaná späť na Slovensko, končeným nadobúdateľmi boli slovenské spoločnosti RATMAX s. r. o. a DRACKSTORE s. r. o., so sídlom Vajnorská 137, 831 04 Bratislava, IČO: 46 395 423 (ďalej len „DRACKSTORE s. r. o.“).
7. Žalobca konštatoval, že správca dane uviedol, že námietky žalobcu týkajúce sa prepravcov PLATINA STAR REKLÁM ÉS SZOLGÁLTATÓ KFT., so sídlom Dugonics ucta 43, fszt. 6., 1153 Budapest, DIČ: HU14799806 (ďalej len „PLATINA STAR KFT.“) a AMMINPEX 2007 KFT., so sídlom Népdal ucta 19, 2700 Cegléd, DIČ: HU13937337 (ďalej len „AMMINPEX 2007 KFT.“) sa vzťahujú k zdaňovaciemu obdobiu september 2012 a táto odpoveď nebola v zdaňovacom období júl použitá ako dôkaz. Žalobca uvádza, že odpovede na žiadosti MVI, ktoré sa vzťahovali k septembru 2012 boli správcovi dane doručené dňa 26.08.2013 a odpovede, ktoré sa vzťahovali k júlu 2012 boli správcovi dane doručené až dňa 02.07.2014, pričom ide len o prepis odpovedí za september 2012. To znamená, že došlo k výmene zistení o prepravných spoločnostiach aj za júl 2012. Žalovaný nie len v rozhodnutiach za september 2012 uvádza, že žalobca vymenil zistenia a prepravné spoločnosti, ale to isté uvádza aj v rozhodnutí za apríl. To by znamenalo, že sa nejednalo o prepravcu PLATINA STAR KFT., ale o prepravcu AMMINPEX 2007 KFT., ktorý mal 12 áut, 3 prívesy, 14 návesov 3 kamióny. Z uvedeného je zrejmé, že jeden z ťažiskových dôkazov na ktorom správca dane založil svoje rozhodnutie, že prepravca AMMINPEX 2007 KFT. vlastní len jeden automobil nie je pravdivý. V tejto súvislosti je podstatné aj to, že v odpovedi na MVI sa uvádza toto zloženie vozidlového parku, no správca dane uvedené zatajil.
8. Žalobca je toho názoru, že svedkovia v zmysle § 25 ods. 1 daňového poriadku sú osoby, ktoré overovanú situáciu sledovali. Z uvedeného dôvodu nie je vôbec podstatné, aký bol vzťah G. O. (ďalej len „O.“) k spoločnosti WELLFIN, s. r. o., ale podstatné je to, že uvedený svedok komunikoval so všetkými účastníkmi v obchodnom reťazci a pravdepodobne bol v kontakte aj s prepravnými spoločnosťami a mohol poskytnúť zásadné informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili existenciu tovaru. Žalobca počas kontrol žiadal o jej vypočutie, no správca dane túto požiadavku neakceptoval. Obdobne nič nebránilo správcovi dane alebo žalovanému, po tom čo žalobca oznámil kontakt na V. predvolať ho ako svedka. O. a V. na rozdiel od C. a T.. Y. „boli osobne prítomní pri nejakej udalosti a niečo videli na vlastné oči“. Správca dane síce nemusel vykonať všetky dôkazy navrhované žalobcom, ale len vtedy, ak by boli pre otázky, ktoré bolo potrebné objasniť nepodstatné alebo právne nevýznamné. V opačnom prípade je správca dane povinný navrhované dôkazy vykonať, pretože ak v konaní vychádza zo záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, musí správca dane vykonať všetky relevantné dôkazy, ktoré žalobca navrhol. Napriek uvedenému správca dane odmietol vypočuť O., V. a T.. M. Y. (ďalej len „Y.“) a prijal záver, že vypočutie O. by neviedlo k ďalšiemu objasneniu veci, komunikácia s V. nepredstavovala taký dôkaz, ktorý by mal vplyv na vyrubenie dane a vyjadrenie Y. obsahovala odpoveď na MVI, z ktorej však vyplynulo, že trojstranné obchody sa uskutočnili. Správca dane nebol oprávnený dopredu odmietnuť vykonanie dôkazov s tým, že by neviedlo k ďalšiemu objasneniu veci, pretože správca dane takto zhodnotil dôkazy, bez toho, aby ich vôbec vykonal, čím postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku. Bolo v kompetencii správcu dane pri aplikovaní základných zásad správy daní presne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie a za tým účelom určiť spôsob dokazovania. V danom prípade bolo potrebné objasniť samotnú existenciu tovaru, teda to, či tovar v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom reálne existoval. Spôsob dokazovania, ktorý určil správca dane vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu nemohol viesť k objasneniu rozhodujúcich okolností pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní primárne nesplnili správne orgány, ktoré dôkazné konanie zaťažili závažnými vadami.
9. Žalobca k zmluvám medzi ním a odberateľom PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ktorých predmetom bol predaj semena repky vypestovanej v Českej republike a ktorá bola nakladaná v Novom Meste nad Váhom uviedol, že išlo o typové zmluvy, ktoré uvedený odberateľ bežne používal v obchodnom styku v Českej republike, pričom v zmluvách nedopatrením ostal údaj o pôvode semena repky. Žalovaný poukazuje na uvedené zmluvy a uvádza, že nezodpovedá zásade logického myslenia, aby bola na Slovensku nakupovaná repka vypestovaná v Českej republike a vyvážaná do Českej republiky, avšak žalobca uviedol, že tieto zistenia sa v prvostupňovom rozhodnutí neuvádzajú.
10. Žalobca poukazoval na rozsudky NS SR zo dňa 12.12.2017, z ktorých vyplýva, že ak má správca dane za preukázané, že išlo o fiktívne obchody uskutočnené iba „na papieri“ z dôvodu získania neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme podvodného vylákania odpočtu DPH, potom je na ňom, aby nepriznal odpočítanie na vstupe s objasnením mechanizmu podvodného konania. V rozhodnutí správca dane opätovne uvádza, že neuznáva právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode. Správca dane však v rozpore s uvedeným súčasne uviedol, že získal dôkazy o tom, že predmetné obchody sú súčasťou podvodného konania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 a 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, z ktorých vyplýva, že zo zistení správcu dane musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom v postavení daňového subjektu. Neodvedenie dane ako pojmový znak podvodu na DPH bol pravdepodobne naplnený tým, že spoločnosti RATMAX s. r. o., DRACKSTORE s. r. o. a JAMBUL, s. r. o. fakturovanú a splatnú daň z dodávok tovaru pre spoločnosť WELLFIN, s. r. o. neodviedli a ide o nekontaktné subjekty od ktorých je daň nevymožiteľná. Správca dane ako aj žalovaný v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku uvedené závažné skutkové zistenia nikde osobitne nehodnotia, čím sa toto zistenie javí pre výsledok dokazovania a pre právne posúdenie veci ako nepodstatné. Správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania s cieľom vyhnúť sa dôkaznému bremenu preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa podieľal na plnení, ktoré bolo spojené s daňovým únikom a ustálil, že daňového podvodu sa dopustil sám žalobca, pretože si uplatnil daň z faktúr, kde plnenie neexistovalo. V uvedenom prípade ide o najjednoduchší spôsobom ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od spoločností RATMAX s. r. o., DRACKSTORE s. r. o. a JAMBUL, s. r. o. a zaručiť daňový výnos. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a preto navrhoval v správnej žalobe zrušenie napadnutého, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
11. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, pričom ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza tie isté námietky, ako v odvolaní a žalovaný sa s nimi podrobne vyrovnal v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú, na jednej strane tvrdí, že žalovaný len prepísal predkladaciu správu správcu dane bez toho, aby k stanovisku správcu dane zaujal vlastný názor, na druhej strane vytýka žalovanému, že žalovaným uvedené zistenie sa v rozhodnutí prvostupňového orgánu nenachádza. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, len podrobnejšie vyhodnotil zistenia správcu dane uvedené v rozhodnutí a dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli. Žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami správcu dane v rozhodnutí, ako aj v predkladacej správe prvostupňového orgánu, čo vo svojom rozhodnutí uviedol.
12. Podľa žalovaného je na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou pristupoval žalobca ku zdaniteľným obchodom, keď za žalobcu sa nikto nezúčastňoval nakladania a vykladania tovaru, žalobca nepoznal konateľa dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s. r. o., konal s O., ktorej postavenie v dodávateľskej spoločnosti sa nepreukázalo a nepotvrdilo ani vykonaným dokazovaním správcom dane. Žalobca ako dôkaz o existencii tovaru predložil okrem faktúr,
CMR, aj skladovú evidenciu, pričom skladové priestory spoločnosť nemala ani vlastné, ani prenajaté. Je logickou otázkou, aký tovar žalobca podľa dokladov prijímal a vydával zo skladu, keď skladovými priestormi nedisponoval. Žalobca tovar nevidel, neskontroloval, nemal vedomosť o vykonanej preprave, napriek tomu, že podľa predložených CMR neexistujúce kamióny mali byť ním naložené a prepravené priamo k spoločnosti KLANEX KFT. Sám žalobca o sebe tvrdil, že bol len sprostredkovateľom tovaru, nie dodávateľom, napriek tomu zaujal postavenie prvého dodávateľa v trojstrannom obchode. Podľa výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti WELLFIN, s. r. o. konal do 30.01.2014 Bc. Dmitrii Lomakin, Tvrdenie žalobcu, že faktúry a zmluvy podpísal konateľ spoločnosti WELLFIN, s. r. o. nebolo preukázané. Z predložených faktúr a zmlúv nie je zrejmé, kto ich podpísal, nie je na nich uvedené meno konateľa spoločnosti WELLFIN, s. r. o. K ústnym pojednávaniam k správcovi dane konateľ spoločnosti WELLFIN, s. r. o. nikdy neprišiel, vždy sa dostavil splnomocnený zástupca T.. Y., ktorý síce potvrdil vystavenie faktúr uvedenou spoločnosťou pre žalobcu, avšak ku konkrétnym otázkam správcu dane sa nevedel vyjadriť.
13. Žalovaný je toho názoru, že žalobca ohľadne prepravcov PLATINA STAR KFT. a AMMINPEX 2007 KFT. uvádza informácie a spochybnenia, ktoré sa netýkajú predmetného zdaňovacieho obdobia a napadnutého rozhodnutia, žalobcom uvedené zmätočné tvrdenia nemôžu mať vplyv na závery uvedené v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že prepravu podľa predložených dokladov mala zabezpečiť maďarská spoločnosť AMMINPEX 2007 KFT. V odpovedi na MVI maďarská finančná správa oznámila, že daňový subjekt a konateľ sú nezastihnuteľný, spoločnosť podala posledné daňové priznanie k DPH za II. štvrťrok 2012 bez akejkoľvek transakcie, podľa zistení spoločnosť vlastní len malý nákladný automobil a vozidlo, ktoré nie je vhodné na prepravu veľkého množstva repky olejnej. Podľa zistení maďarskej finančnej správy menovaný daňový subjekt nevykonal prepravu tovaru v preverovanom období. Ak spoločnosť AMMINPEX 2007 KFT. nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2012, resp. III. štvrťrok 2012, je zrejmé, že tým voči štátu nedeklarovala žiadne zdaniteľné obchody, teda ani prepravy deklarované žalobcom. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/84/2016 zo dňa 12.12.2017 vo veci žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorým vyslovil právny názor, že pri neexistujúcom tovare niet materiálnych ani formálnych podkladov pre zdanenie predmetných obchodov u platiteľa na výstupe. V prípade existencie tovaru by bolo úlohou správcu dane preukázať, u ktorého daňového subjektu v dodávateľskom reťazci došlo k nedovolenému daňovému úniku, akým spôsobom posudzované obchodné transakcie prispeli k tomuto úniku na dani, a nakoniec, že platiteľ o tomto podvodnom úmysle vedel alebo mal vedieť. Žalovaný má zato, že správca dane postupoval v súlade so záverom súdu, preto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
14. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal závermi Krajského súdu v Trenčíne uvedenými v rozsudku č. k. 11S/61/2015-66 zo dňa 08.12.2015, ktorý už v tomto rozhodnutí uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a správcu dane, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žaloby v súlade so zákonom v časti o nepriznaní žalobcovi práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr spoločnosti WELLFIN, s. r. o., nakoľko majú v tomto bode oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave. Vo veci vykonané dôkazy týkajúce sa uplatneného nároku na vrátenie dane a z nich vyplývajúce skutočnosti, vrátane zistení ohľadom deklarovaného intrakomunitárneho dodania, predstavujú podľa súdu dostatočný skutkový základ pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane. Súd preto nemal dôvod pochybovať o správnosti hodnotenia výpovede T.. Y. správnymi orgánmi, ktoré postupovali v súlade so zákonom, keď nevypočuli svedkyňu O. s odôvodnením na jej neznáme postavenie a vzťahom k spoločnostiam zúčastneným na obchodnom reťazci, keď aj súd považuje návrh na jej vypočutie vzhľadom na doterajšie skutkové zistenia za nadbytočný. Výpoveď svedka V. bola súčasťou odpovede na MVI, čo považuje súd vzhľadom na obsah ním podaných informácií za postačujúce na zistenie rozhodných skutočností. NS SR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/31/2016 zo dňa 31.01.2019 potvrdil uvedený rozsudok krajského súdu. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane bolo posúdenie neuznania oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode spôsobom, že správca dane uplatnil k oslobodeným dodaniam platiteľa pre odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o. daň. NS SR v rozsudku sp. zn. 2Sžf/31/2016 zo dňa 31.01.2019 k rozsudku krajského súdu uviedol: „správnosť tohto postupu potvrdil krajský súd, ktorý vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, čo ho viedlo k prijatému záveru o nepreukázaní dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov týkajúcich sa splnenia podmienok na priznanie nároku na vrátenie dane z titulu použitia plnenia prijatého od spoločnosti WELLFIN, s. r. o. na svoju podnikateľskú činnosť,
t. j. dodanie tovaru spoločnosti KLANEX KFT. na základe trojstranného obchodu so zapojením českého subjektu PROTECO PRAHA s.r.o.“ Ani Krajský súd v Trenčíne, ani NS SR, v zdaňovacom období júl 2012 neuložili správcovi dane vypočuť O.. Skutočnosť, že správca dane doplnil dokazovanie v tomto smere nadbytočne, nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane.
15. Žalovaný nesúhlasí so žalobcom v tom, že vo veci je potrebné vypočuť T.. Y., nakoľko na základe záverov Krajského súdu v Trenčíne a NS SR správca dane žalobcom uplatnené oslobodenie od dane nezdanil. Správny súd žalovaného vo viacerých konaniach zaviazal záverom, že nie je možné dopočítať daň pri zdaniteľných obchodoch do iného členského štátu, ktoré sa reálne neuskutočnili, aj keď to žalobca predloženými dokladmi tvrdil. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že nie je potrebné vypočuť T.. Y., konateľa kupujúcej spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o. Trojstranný obchod, v ktorom bol žalobca prvým dodávateľom a spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. prvým odberateľom, nie je predmetom vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie júl 2012. Aj keď z MVI je zrejmé, že spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. s komoditou repka v iných prípadoch obchodovala, na zdaniteľných obchodoch žalobcu formálne participovala bez osobnej účasti pri nakládkach a vykládkach tovaru, tovar mal ísť na neexistujúcich vozidlách priamo zo Slovenska do Maďarska. Žalovaný má zato, že výpoveď T.. Y. v súdnom konaní nemôže akýmkoľvek spôsobom zmeniť dôkazy a zistenia získané správcom dane. T.. Y. nie je zástupca dodávateľa žalobcu, ale prvého odberateľa v trojstrannom obchode, cez ktorého tovar nebol a ani nemal byť prepravovaný. Preto žalovaný vypočutie T.. Y. považuje za neefektívne a vo veci dokazovania nákupov repky žalobcom zbytočné.
16. Podľa žalovaného v danej veci je rozhodná skutočnosť, že v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik tým, že žalobca si znížil vlastnú daňovú povinnosť a uplatnil nadmerný odpočet uplatnením odpočítania dane z faktúr od dodávateľov, o ktorých žalobca ani správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázali, že reálne dodali tovar žalobcovi, ani že tovar existoval. Ak jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania. V prípade žalobcu boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené. Správca dane predložil dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodného konania zo strany žalobcu a jeho dodávateľa. Žalobca o podvodnom konaní mal a mohol vedieť, pretože si nepreveril konajúcu osobu v mene spoločnosti WELLFIN, s. r. o., podľa jeho vyjadrenia nikdy sa s konateľom nestretol, zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplynula skutočnosť, že konal s osobou oprávnenou konať v mene dodávateľa. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal reálnosť dodania tovarov uvedených na faktúrach spoločnosťou WELLFIN, s. r. o. žalobcovi. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal konaním žalobcu, ako aj jeho dodávateľa a subdodávateľa. Napriek tomu žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že v prípade žalobcu pre vylúčenie žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane je postačujúce, že správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru dodávateľom WELLFIN, s. r. o., čím neboli naplnené podmienky na odpočítanie dane žalobcom ustanovené v § 49 až § 51 zákona o DPH.
17. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného zopakovaním svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe a zároveň sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam žalovaného, ktoré spočívali v opätovnom poukázaní na žalobcom tvrdené skutočnosti.
18. Žalovaný sa písomne (duplikou) vyjadril k replike žalobcu, pričom naďalej sa pridržiaval skutočností rozhodujúcich pre vydanie napadnutého rozhodnutia, trvá na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe
19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote
a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov), keďže účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
20. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 76430/2020 zo dňa 07.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 605614/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 20.373,46 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, a to znížením nadmerného odpočtu zo sumy 21.742,23 eur na sumu 1.368,77 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. za dodávku repky, pri ktorej neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa pôvodu tovaru a reálnej existencie tovaru a zároveň z dôvodu porušenia § 45 ods. 1 písm. a) a § 69 ods. 1 zákona o DPH, keď si uplatnil oslobodenie od dane ako prvý dodávateľ z tovaru, ktorý nebol prepravený druhému odberateľovi (KLANEX KFT.). Žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu neuznaného odpočtu DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s. r. o. za dodanie repky, paušálne výdavky za nákup pohonných látok a ich neuznanie žalobou napadnuté neboli.
21. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012, zameranú na dodržiavanie zákona o DPH. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9301402/5/5289042/2014/Jud zo dňa 03.12.2014. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. Ide konkrétne o faktúru č. 2012VF0122 s dátumom dodania dňa 26.07.2012, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru - repky v množstve 99,96 ton, v celkovej sume 59.976,00 eur a DPH vo výške 20 % v sume 9.996,00 eur a faktúru č. 2012VF0125 s dátumom dodania dňa 30.07.2012, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru - repky v množstve 103,61 ton, v celkovej sume 62.166,00 eur a DPH vo výške 20 % v sume 10.361,00 eur.
22. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal nákupom a predajom veterinárnych liečiv v tuzemsku a nákupom a predajom repky olejnej v rámci trojstranného obchodu pre prvého odberateľa, ktorým bola spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a druhého odberateľa, ktorým bola spoločnosť KLANEX KFT.
23. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní s M.. Q. M. (ďalej len „M.. M.), ktorá bola konateľka žalobcu v čase realizácie obchodov, vyplýva, že žalobca mal obchodného partnera v Českej republike, spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ktorý na českom trhu obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami už dlhé roky a chcel vyviesť zo Slovenska tovar - repku a oslovil žalobcu ako sprostredkovateľa, nakoľko už v minulosti robili obchody v menších množstvách. Žalobca zamestnával O. C., ktorý sa venoval len obchodu s komoditami, avšak bol prepustený z dôvodu, že sa spolupráca so spoločnosťou PROTECO PRAHA, spol. s r.o. prerušila. O. C. bol vyškolený spoločnosťou PROTECO PRAHA, spol. s r.o. na obchodovanie s repkou a zároveň uvedená spoločnosť robila žalobcovi obchodné poradenstvo, nie právne. M.. M. nevedela uviesť dodávateľov spoločnosti WELLFIN, s. r. o., myslela si, že repka bola zo Slovenska (podľa CMR). Zo spoločnosti WELLFIN, s. r. o. poznala O., nevedela ako na ňu dostala kontakt, avšak referencie na ňu boli dobré a tak ju oslovila a s ňou komunikovala ohľadne obchodu s repkou, pričom O. organizovala nakládky repky. M.. M. nevedela uviesť kto bol odberateľ repky od odberateľov PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a KLANEX KFT., vedela len že odberatelia spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o. boli z Čiech a Maďarska. Odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o. si žalobca vybral na základe toho, že na českom trhu obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami už dlhé roky a už v minulosti robili obchody v menších množstvách. Tento obchod nebol účelový a žalobca oslovil PROTECO PRAHA, spol. s r.o. či by nezačal s ním obchodovať a po čase by žalobca bol jeho obchodným zástupcom na Slovensku. S odberateľom PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a dodávateľom WELLFIN, s. r. o. mal žalobca podpísané zmluvy. M.. M. ako konateľka žalobcu sa poznala osobne len s konateľom odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o., pričom o obchode s repkou jednala s konateľom T.. Y. v Prahe a aj v sídle odberateľa. S konateľmi ostatných odberateľov a dodávateľov sa nepoznala vôbec. S O., zástupkyňou dodávateľa WELLFIN, s. r. o. jednala osobne v ich spoločnosti a telefonicky.
Zmluvy boli uzatvárané a podpisované u žalobcu a odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. boli zaslané poštou na podpis a zmluvu s dodávateľom WELLFIN, s. r. o. podpísala konateľka žalobcu a za dodávateľa bola podpísaná tiež konateľom a bola poslaná poštou alebo po O.. Žalobca nemá sklady, všetky obchody išli len účtovne cez skladové hospodárstvo, aby sa vedelo, čo všetko bolo vyfakturované. M.. M. sa vyjadrila, že nikto jej nezistí pôvod tovaru, a ani kde bola vypestovaná, resp. dodávatelia jej takéto informácie neposkytli. So svojimi odberateľmi má žalobca podpísanú zmluvu, kde je uvedené, že repka má byť vypestovaná na Slovensku a sú v nej uvedené požiadavky na kvalitu. M.. M. nevedela preukázať pôvod, resp. prvovýrobcu repky. V zmluve s odberateľom PROTECO PRAHA, spol. s r.o. sú uvedené akostné znaky repky a v prípade ak má pochybnosti o jej akosti, tak si dá urobiť rozbor. M.. M. nemala k dispozícií žiadne dokumenty ohľadne kvality repky, žalobca bol len sprostredkovateľom. Tovar bol predávaný s maržou, ale tú si už presne nepamätala, nakoľko bola stanovená individuálne podľa dodávok. Do predajnej ceny boli zahrnuté aj režijné náklady okrem manipulačných, prepravných nákladov a nákladov za prenájom skladových priestorov. Za žalobcu viedla skladové hospodárstvo sama M.. M..
24. Správca dane dožiadaním požiadal príslušný daňový úrad o zistenie skutočností u dodávateľa WELLFIN, s. r. o. ohľadne zrealizovaných obchodov, pričom z odpovede vyplýva, že uvedený dodávateľ vystavil kontrolované faktúry, repka bola dodaná v zmysle vystavených faktúr, tieto boli zaúčtované, DPH bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období júl 2012. P. bola uskladnená u jednotlivých dodávateľov, od ktorých bola prepravená k odberateľovi. Úhrady faktúr boli zrealizované bezhotovostným prevodom. Podľa predložených dokladov bola repka nakúpená od dodávateľa JAMBUL s. r. o.
25. Správca dane dožiadaním požiadal príslušný daňový úrad o zistenie informácii ohľadne daňového subjektu JAMBUL s. r. o. Miestne príslušný daňový úrad uviedol, že uvedenej spoločnosti ako aj súčasnému konateľovi O. A. (ďalej len „A.“) zaslal výzvu na predloženie dokladov. Spoločnosť JAMBUL s. r. o. si na jej sídle uvedenú zásielku v odbernej lehote neprevzala, súčasný konateľ si výzvu prevzal dňa 02.04.2014, avšak v určenom termíne požadované doklady nepredložil. Miestne príslušný daňový úrad zaslal opakovane výzvu na predloženie dokladov spoločnosti JAMBUL s. r. o., ktorá si ju prevzala dňa 07.05.2014, tak isto bola zaslaná aj súčasnému konateľovi, ktorý si ju prevzal dňa 24.04.2014. Dňa 07.05.2014 bol doručený email od súčasného konateľa uvedenej spoločnosti, ktorým sa ospravedlnil, že sa nedostavil na miestne príslušný daňový úrad a požiadal o stavenie náhradného termínu. Navrhnutý stanovený termín mu bol zaslaný emailom, avšak súčasný konateľ naň nereagoval. Na požiadanie správcu dane Kriminálny úrad finančnej správy mu oznámil trvalé bydlisko bývalého konateľa spoločnosti JAMBUL s. r. o., I., ktorý bol konateľom od 12.07.2012 do 31.12.2012. Na zistenú adresu zaslal správca dane predvolanie na výsluch, ktoré bolo prevzaté dňa 22.04.2014, avšak v deň výsluchu sa bývalý konateľ bez ospravedlnenia nedostavil. Dňa 02.05.2014 bol doručený list od bývalého konateľa, v ktorom bolo uvedené, že doklady spoločnosti JAMBUL s. r. o. predal novému konateľovi spoločnosti a v prípade akýchkoľvek dotazov sa má správca dane obrátiť na nového konateľa spoločnosti.
26. Správca dane zaslal žiadosť o MVI, predmetom ktorej bolo preverenie prepravy repky daňovým subjektom AMMINPEX 2007 KFT. od žalobcu, pričom z odpovede vyplýva, že uvedený daňový subjekt nie je zastihnuteľný, predložil posledné DPH priznanie za II. štvrtok 2012 - bez nejakej transakcie. Konateľ daňového subjektu taktiež nie je zastihnuteľný. Podľa záznamov o vozidle daňový subjekt vlastní len malý nákladný automobil a vozidlo, ktoré nie je vhodné na prepravu veľkého množstva repky olejnej. Podľa zistení uvedený daňový subjekt nevykonal prepravu tovaru v preverovanom období.
27. Správca dane zaslali žiadosť o MVI, predmetom ktorej bolo preverenie dodania repky spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o. od žalobcu v rámci trojstranného obchodu a dodanie do iného členského štátu, pričom z odpovede vyplýva, že obchod v rámci trojstranného obchodu v júli 2012 prebehol. V rámci trojstranného obchodu uvedená spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. nakúpila repku od žalobcu v júli 2012 v množstve 230,67 ton. Toto plnenie bolo od žalobcu dodané priamo spoločnosti KLANEX KFT. Spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. podal daňové priznanie ako aj súhrnné hlásenia k DPH za obdobie júl 2012. V daňovom priznaní vykázal v zjednodušenom postupe pri dodaní tovaru formou trojstranného obchodu ako prvý odberateľ hodnotu cca 116.161,00 eur za nadobudnutý tovar a cca 120.832,00 eur za dodanie tovar.
28. Správca dane zaslal žiadosť o MVI predmetom, ktorej bolo preverenie dodania repky spoločnosti KLANEX KFT. od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, pričom z odpovede vyplynulo, že priznania boli podané a uvedená spoločnosť uviedla ako odberateľov spoločnosti RATMAX s. r. o. a DRACKSTORE s. r. o. K oznámeniu adresy, na ktorú bol tovar doručený bolo uvedené, že neboli žiadne nákladné dodávky k EČV uvedených na faktúrach a CMR-kách a že majitelia/prevádzkovatelia týkajúcich sa nákladných vozidiel v uvedených dňoch nevykonali pre spoločnosť KLANEX KFT. prepravu a ani u nich nebola preprava objednaná. Faktúry sa nachádzajú v účtovníctve, platby boli potvrdené výpisom z bankového účtu, priznania boli podané a obchod bol uvedený ako trojstranný, avšak v odpovedi na MVI bolo stanovené, že všetky dodávky boli fiktívne.
29. Následne na základe výsledkov kontroly správca dane vydal dňa 27.03.2015 rozhodnutie č. 20045867/2015, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 uplatnený v podanom daňovom v sume 21.742,23 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 43.383,61 eur. Po podaní odvolania žalobcu žalovaný vydal dňa 07.07.2015 rozhodnutie č. 1105048/2015, ktorým vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil.
30. Uvedené rozhodnutia napadol žalobca žalobou na súde a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/61/2015-66 zo dňa 08.12.2015 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1105048/2015 zo dňa 07.07.2015 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 20045867/2015 zo dňa 27.03.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania žalovaného NS SR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/31/2016 zo dňa 31.01.2019 potvrdil vyššie uvedený rozsudok krajského súdu. Správcovi dane bola uložená povinnosť v ďalšom konaní opätovne preveriť a vyhodnotiť podklady a tvrdenia žalobcu o trojstrannom obchode, predmetom ktorého mal byť tovar nadobudnutý od spoločnosti WELLFIN, s. r. o., vo vzťahu ku ktorému už pred tým zaujal stanovisko o jeho neexistencii. V rámci svojich oprávnení bol správca dane povinný po náležitom vyhodnotení vo veci vykonaných dôkazov tvrdenie žalobcu buď potvrdiť alebo dôvodne spochybniť. Pochybnosti však môžu byť založené jedine nepreukázaním splnenia podmienok, ktoré zákon o DPH kumulatívne vyžaduje na priznanie oslobodenia od DPH pri trojstrannom obchode. Ich skúmanie ale prichádza do úvahy len vtedy, ak existuje materiálny predpoklad v podobe zdaniteľného plnenia. Vo vzťahu k nemu si musí byť správca dane vedomý, že jeho úloha sa obmedzuje len na preverenie tvrdenia žalobcu (daňového subjektu) o predaji tovaru, ktorý mal nadobudnúť od spoločnosti WELLFIN, s. r. o. Akýkoľvek odklon od zmieneného bude už tvrdením správcu dane, ktoré bude povinný jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností riadne preukázať. Preto prípadný záver o predaji iného a akého tovaru zaťažuje správcu dane, ktorý bude povinný svoje zistenia opierať výlučne len o vykonané dôkazy s tým, že sa nebude môcť v tomto smere uspokojiť len s konštatovaním o pravdepodobnosti.
31. Správca dane v ďalšom konaní vyzval vyzval Mestskú časť Bratislava - Ružinov, aby mu oznámila, či O. je prihlásená k trvalému pobytu na adrese W. XXXX/XX, K., pričom odpoveďou bolo potvrdené, že má trvalý pobyt na uvedenej adrese. Správca dane vyzval Sociálnu poisťovňu k súčinnosti, aby oznámila, či je O. poistená ako samostatne zárobková činná osoba alebo je poistená ako zamestnanec, za ktorého zamestnávateľ platí poistenie, pričom z odpovede vyplýva, že uvedená osoba bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľka poistného v roku 2004, 2005 a 2010 - 2012 ako „zamestnanec - dohodár“. Správca dane následne predvolal na výsluch O., avšak zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - Ružinov východ o predvedenie O., pričom z odpovede vyplýva, že bol vykonaný pokus o jej predvedenie na adrese jej trvalého bydliska Gagarinova 2011/19, Bratislava. Na uvedenej adrese sídli firma TMG Digitality a TMD Dronity, avšak O. tam nepoznajú a iné skutočnosti neboli zistené.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností, správca dane dňa 05.11.2019 vydal prvostupňové rozhodnutie č. 605614/2019, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 20.373,46 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, a to znížením nadmerného odpočtu zo sumy 21.742,23 eur na sumu 1.368,77 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. za dodávku repky, pri ktorej neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa pôvodu tovaru a reálnej existencie tovaru a zároveň z dôvodu porušenia § 45 ods. 1 písm. a) a § 69 ods. 1 zákona o DPH, keď si uplatnil oslobodenie od dane ako prvý dodávateľ z tovaru, ktorý nebol prepravený druhému odberateľovi (KLANEX KFT.). Správca dane konštatoval, že kontrolou ako aj ďalším konaním nebolo
potvrdené dodanie repky olejnej. Žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr za júl 2012 za deklarovaný nákup repky, ako aj uplatnením práva na oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode z vystavených faktúr za júl 2012 za deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu porušil ustanovenia zákona o DPH. Správca dane mal za preukázané, že kúpa a predaj tovaru na preverovaných faktúrach v reťazci sa neuskutočnili tak, ako ich deklaruje v predložených dokladoch žalobca a preto kúpu a predaj uvedeného tovaru považuje správca dane iba za fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia. Žalobca faktúrami v reťazci dodávateľov deklaroval, že sa jednalo o kúpu repky, ktorá sa mala nachádzať na sklade predávajúceho na západnom Slovensku, pričom nebola preukázaná ani jeho reálna preprava motorovými vozidlami, predovšetkým však neexistuje žiadny dôkaz o tom, že predmetný tovar reálne existoval a ten istý tovar skončil u končeného zákazníka. Z odpovedí na dožiadanie spoločnosti WELLFIN, s. r. o. nevyplynulo, že by sa obchodu s repkou zúčastnila osoba menom O. a taktiež v odpovedi bolo uvedené, že spoločnosť WELLFIN, s. r. o. nemala zamestnancov, pričom uvedené nemalo vplyv na výsledok týkajúceho sa odpočítania dane od predmetného dodávateľa uvedeného v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, jednalo sa iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty tovaru a fiktívneho množstva tovaru, o formálny a nereálny obchod s tovarom, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s repkou. Záverom správca dane uviedol, že neuznáva právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 a § 51 zákona o DPH a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode a preto správca dane nepreukazuje vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní.
33. Na odvolanie žalobcu žalovaný dňa 11.07.2019 rozhodnutím č. 101705978/2019 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedol, že žalobca predložil správcovi dane kúpnu zmluvu zo dňa 23.04.2012 uzavretú medzi ním a dodávateľom WELLFIN, s. r. o., ktorej predmetom bolo dodanie repky olejnej, úroda 2011 v množstve 3.000,00 ton v cene 490,00 eur za tonu plus DPH s termínom dodania apríl - máj 2012, parita: FCA sklad predávajúceho západné Slovensko, spôsob dopravy: nákladné auto, platobné podmienky: platba pri nakládke podľa naloženej váhy a kúpnu zmluvu zo dňa 31.07.2012 uzavretú medzi ním a dodávateľom WELLFIN, s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie repky olejnej, úroda 2012 v množstve 300,00 mt v cene 485,00 eur za tonu plus DPH a 300 mt v cene 481,00 eur plus DPH s termínom dodania august 2012, parita: dodané západné Slovensko, spôsob dopravy: váha naloženého auta, platobné podmienky: platba pri nakládke faktúry podľa naloženej váhy.
34. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca predložil kúpne zmluvy zo dňa 20.04.2012 a 24.04.2012 uzavreté medzi ním a kupujúcim PROTECO PRAHA, spol. s r.o, zastúpeným konateľom T.. Y., predmetom ktorých bolo dodanie repky olejnej, úroda 2011 v množstve 50 ton a 3.300 ton v cene 491,00 eur za tonu s termínom dodania apríl - máj 2012, parita: FCA sklad predávajúceho západné Slovensko, spôsob dopravy: nákladné auto, platobné podmienky: platba pri nakládke podľa naloženej váhy. Obe zmluvné strany sa dohodli na zálohovej pred platbe pre každú dielčiu dodávku, zaúčtovanie pri poslednej expedícii. Tak isto predložil kúpnu zmluvu zo dňa 25.07.2012 uzavretú medzi ním a kupujúcim PROTECO PRAHA, spol. s r.o, zastúpeným konateľom T.. Y., predmetom ktorých bolo dodanie repky olejnej, úroda 2011 v množstve 5.000 ton v cene 501,00 eur za tonu s termínom dodania apríl - máj 2012, parita: dodanie tovaru do Maďarska formou trojstranného obchodu, spôsob dopravy: nákladné auto, platobné podmienky: platba pri nakládke podľa naloženej váhy. Obe zmluvné strany sa dohodli na zálohovej pred platbe pre každú dielčiu dodávku, zaúčtovanie pri poslednej expedícii. V konaní taktiež žalobca predložil kúpne zmluvy zo dňa 27.07.2012, 07.08.2012 a 08.08.2012 uzavreté medzi žalobcom a kupujúcim PROTECO PRAHA, spol. s r.o, zastúpeným konateľom T.. Y., predmetom ktorých bolo semeno repky ozimnej „00“ z úrody 2012 geneticky neupravené, vypestované v Českej republiky v množstvách 300 ton, 1.500 ton a 300 ton v cene 486,00 tona bez DPH v parite FCA - naložený dopravný prostriedok - Nové Mesto nad Váhom, s termínom dodania júl - august 2012, spôsob prepravy: kamióny, pričom predávajúci bol povinný zaistiť kontrolu čistoty úložnej plochy dopravného prostriedku. Žalobca predložil viaceré faktúry pre odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o, na predaj repky s poznámkou „trojstranný obchod podľa § 45 ods. 3“ z obdobia odo dňa 03.05.2012 do 22.05.2012.
35. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti JAMBUL s. r. o. konal od 15.06.2012 do 12.07.2012 U. M., od 12.07.2012
do 13.12.2012 konali I. a P. B. a od 13.12.2012 do 03.07.2014 (do dňa zrušenia) A., pričom spoločnosť bola zrušená dňa 06.05.2014 a vymazaná dňa 04.07.2014 z obchodného registra, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť BDL, s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava (od 04.07.2014 so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava), IČO: 36 321 354. Uvedená spoločnosť je taktiež zrušená od 23.12.2014 a vymazaná dňa 28.04.2015, pričom v mene spoločnosti do jej zániku konal A. a právnym nástupcom sa stala spoločnosť ŽRR s.r.o. so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 772 162, ktorá je od 22.12.2015 tak isto zrušená a vymazaná dňa 05.12.2015, a v mene ktorej konal taktiež A.. Právny nástupcom sa stala spoločnosť SRcompany s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 47 138 29, ktorá je tiež zrušená, a to od 19.10.2017 a vymazaná dňa 01.02.2018, pričom v mene spoločnosti do jej zániku konal A.. Právny nástupcom sa stala spoločnosť KIMAT SK s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 057 164, ktorej spoločníkom je spoločnosť Invests Company LLC., so sídlom Greentree Drive 160 Dover, 199 04 Kent County - Delaware, Spojené štáty americké a v mene ktorej koná A..
36. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že tovar bol fakturovaný od spoločnosti JAMBUL s. r. o. cez spoločnosť WELLFIN, s. r. o. žalobcovi a následne (bez dane) predaný spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ktorá ho mala predať maďarskej spoločnosti KLANEX KFT., kde mal byť priamo od žalobcu dovezený. Spoločnosť KLANEX KFT. mala následne tovar dodať spoločnosti RATMAX s. r. o. alebo spoločnosti DRACKSTORE s. r. o. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že pôvod tovaru a preprava tovaru, ktorý mal byť súčasťou trojstranného obchodu sa nepreukázali. Preprava mala byť realizovaná spoločnosťou AMNIPEX 2007 KFT., ktorá nemohla prepravu tovaru realizovať, pretože vlastnila len malý nákladný automobil a vozidlo, ktoré nie je spôsobilé prepravovať veľké množstvo repky olejnej a v rozhodnom období nevykonala žiadnu prepravu. Na základe uvedeného je zrejmé, že k dodaniu tovaru nedošlo. Sám žalobca tovar nevidel, neskontroloval ho, nebol pri jeho nakladaní ani vykladaní, nemal vedomosti o vykonanej preprave napriek tomu, že kamióny mali byť ním naložené a prepravené priamo spoločnosti KLANEX KFT. Podľa žalobcom predloženým zmlúv medzi ním a odberateľom PROTECO PRAHA, spol. s r.o. miestom naloženia tovaru je FCA sklad predávajúceho na západnom Slovensku (aj keď žalobca uviedol, že žiadne sklady nemá). Podľa kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a kupujúcim PROTECO PRAHA, spol. s r.o. je predmetom predaja semeno repky olejnej vypestované v Českej republike, naložené na dopravný prostriedok v Novom Meste nad Váhom. Aj podľa prepravných dokladov (CMR) predložených žalobcom bola repka nakladaná v Novom Meste nad Váhom a prepravená do Českej republiky odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. Nezodpovedá zásadám logického myslenia, aby bola na Slovensku od slovenských spoločností nakupovaná repka vypestovaná v Českej republike a vyvážaná do Českej republiky pre české spoločnosti. P., ktorá mala byť prepravená v rámci deklarovaného trojstranného obchodu od žalobcu k druhému odberateľovi KLANEX KFT. bola nakladaná v Galante, Štvrtku na Ostrove, Čiližskej Radvani a v Dolnom Štále.
37. V prípade trojstranných obchodov ide o zjednodušenie pre platiteľa dane, ktorý si objednal tovar pod číslom DPH iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa končí preprava tovaru, t. j. pre prvého odberateľa. Vzťahuje sa len na reťazový obchod, na ktorom sú zúčastnení traja platitelia dane z troch rôznych členských štátov. V danom prípade nebola splnená podmienka na zjednodušenie podľa § 45 zákona o DPH, nakoľko druhý odberateľ KLANEX KFT. podľa zistený správcu dane nevyložil tovar v Maďarsku, ale tovar bol rovnakými dopravnými prostriedkami prepravený naspäť na Slovensko. Aj keď prepravu mal podľa zákona zabezpečovať buď žalobca (prvý dodávateľ) alebo spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. (prvý odberateľ), podľa vyjadrenia žalobcu prepravu nezabezpečoval, ale zabezpečoval ju dodávateľ WELLFIN, s. r. o. Tiež konateľ spoločnosti KLANEX KFT. podľa tvrdenia žalobcu prepravu repky zo Slovenska do Maďarska nedojednával a ani nevie, kto dopravu objednal. Tvrdenie o vykonaní prepravy je v rozpore s listinnými dôkazmi, podľa ktorých preprava deklarovanými vozidlami vykonaná nebola. Žalobca sám tvrdil, že v rámci trojstranného obchodu prepravu nerobil, nevie či ju zabezpečovala spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. alebo maďarský partner, vie len, že kamióny boli maďarské. Ak za neúčasti žalobcu bol tovar nakladaný na neexistujúce kamióny, nie je možné akceptovať jeho tvrdenie, že konal v dobre viere, že tovar opustí tuzemsko. Žalobca nenesie zodpovednosť za konanie odberateľa, ale za ním uplatnené oslobodenie od dane, na ktoré nemá zákonný nárok.
38. Podľa žalovaného k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho dodaní do iného členského štátu dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na
nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a teda fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené nebolo potvrdené maďarskou daňovou správou a ani prepravnými spoločnosťami, ktoré sú nekontaktné a sám V., konateľ KLANEX KFT. nevedel uviesť odkiaľ bol tovar do Maďarska prepravený, ale uviedol len to, že bol znova prepravený na Slovensko. K preprave však žiadne doklady nepreložil, existenciu prepravy repky olejnej nepreukázal. Výpoveď V. nepredstavovala taký dôkaz alebo tvrdenia, ktoré by malo vplyv na vyrubenie dane správcom dane. Jeho výpoveď sa týkala zdaniteľných obchodov týkajúcich sa dodania tovaru žalobcom v rámci trojstranného obchodu, v ktorom mal mať žalobca postavenie prvého odberateľa. Aj keď tieto zistenia dokresľujú celkový obraz o zdaniteľných obchodoch žalobcu s repkou, vo veci uplatnenia odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov sú tieto zistenia pozoruhodné, nie však zreteľa hodné. Na základe záverov správnych súdov, správca dane žalobcom uplatnené oslobodenia od dane nezdanil, nakoľko správny súd ho už vo viacerých konaniach zaviazal záverom, že nie je možné dopočítať daň pri zdaniteľných obchodoch do iného členského štátu, ktoré sa reálne neuskutočnili, aj keď to žalobca predloženými dokladmi tvrdil.
39. Žalovaný ďalej konštatoval, že sám žalobca uviedol, že na O. dostal kontakt, ale nevie ako, pričom zo zistení správcu dane nevyplynulo jej postavenie v spoločnosti a ani oprávnenie konať v mene spoločnosti WELLFIN, s. r. o., nebola konateľkou spoločnosti a ani jej zamestnancom. Správca dane využil všetky dostupné zákonné možnosti k vykonaniu svedeckej výpovede O.. Žalobcom navrhnutý dôkaz neviedol k ďalšiemu objasneniu, nakoľko ani po využití všetkých zákonných možností sa správcovi dane nepodarilo vypočuť O.. Nemožnosť vykonať dôkaz správcom dane nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Ak žalobca jednal za dodávateľskú spoločnosť s osobou, ktorá nebola jej konateľom, zamestnancom a nepreukázala sa ani iná spojitosť so spoločnosťou WELLFIN, s. r. o. (napríklad, že bola poverená zastupovaním spoločnosti), nemôže byť pripísané na ťarchu štátu, ak žalobca nebol dostatočne opatrný a nepreveril si skutočnosť, že osoba, s ktorou komunikuje vo veciach zdaniteľných obchodov, nie je skutočným zástupcom dodávateľskej spoločnosti.
40. Žalovaný uviedol, že z rozhodnutia SD EÚ vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp, zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritéria pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane. V prípade žalobcu z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania. Posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom mohol, prípadne mal vedieť, že preverované plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa WELLFIN, s. r. o. Správca dane sa v rámci výkonu daňovej kontroly, v rámci vyrubovacieho konania, ako aj ďalšieho konania vyrovnal so všetkými námietkami a návrhmi žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. V prípade žalobcu došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca mal a mohol vedieť. Pre neuznanie odpočítania dane však postačuje, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania repky ku ktorému reálne nedošlo. Správca dane sa v ďalšom konaní riadil právnymi názorom správneho súdu, vykonal všetky úkony pre dostatočné zistenie skutkového stavu a zabezpečil všetky dostupné zákonné dôkazy ako aj podklady. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s ustanoveniami zákona o DPH.
41. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
45. Podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
48. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
49. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
50. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
51. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
53. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
54. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
55. Správny súd na úvod konštatuje, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
56. Správny súd je toho názoru, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých plnení (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
57. Podľa správneho súdu správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať
všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
58. Správny súd poukazuje na názor SD EÚ, ktorý vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
59. Správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.
60. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Zároveň správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odstránili nedostatky, ktoré im boli vytknuté krajským súdom a NS SR, keď najmä upustili od nedôvodného dovyrubenia DPH na výstupe. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ WELLFIN, s. r. o. dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Na základe rozsiahleho šetrenia bolo zistené, že nielen u dodávateľa WELLFIN, s. r. o., ale ani na jednom článku obchodného reťazca sa nepreukázala materiálna existencia tovaru. Už len na základe tejto skutočnosti sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru dodávateľom WELLFIN, s. r. o uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočet DPH. Správny súd námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci vyhodnotil ako nedôvodnú, keď správne orgány správne aplikovali citované ustanovenia zákona o DPH na zistený skutkový stav. Správny súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný jednoznačne uviedli, že rozhodnutie založili na zistení, že na žiadnom stupni obchodného reťazca, teda ani u dodávateľa WELLFIN, s. r. o. nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Vychádzajúc z uvedeného je potom len jediný logický záver, že pokiaľ dodávateľ WELLFIN s. r. o. vystavil žalobcovi faktúru bez reálneho dodania tovaru, ide o fiktívny obchod, z ktorého sa nárok na odpočet DPH nemôže žalobcovi priznať.
61. K námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu daňového poriadku tým, že správca dane nevypočul O. a V., správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že výsluch O. nebolo možné uskutočniť, a to ani po využití všetkých zákonných možností. Pokiaľ ide o výsluch V. jeho výsluch bol realizovaný cestou dožiadania, pričom správca dane nedokáže ovplyvniť akým spôsobom sa dožiadanie zrealizuje. Napriek tomu, že sa ho žalobca nezúčastnil, nepovažuje správny súd uvedené za také porušenie daňového poriadku, ktoré s poukazom na všetky ďalšie zistenia správcu dane a vykonané dokazovanie, malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Výpoveď V. je súčasťou odpovede na MVI, čo považuje správny súd vzhľadom na obsah ním podaných informácii za postačujúce na zistenie rozhodných skutočností, nakoľko jeho výpoveď sa týkala zdaniteľných obchodov týkajúcich sa dodania tovaru v rámci trojstranného obchodu. Z uvedeného vyplýva, že ďalšia výpoveď V. by neviedla k preukázaniu dodania tovaru dodávateľom WELLFIN, s. r. o. žalobcovi. K osobe O. správny súd navyše dodáva, že jej vzťah k dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s. r. o. nebol preukázaný. Žalobca si žiadnym spôsobom nepreveril, či bola oprávnená konať za dodávateľa WELLFIN, s. r. o. V prípade, ak sa nekoná priamo s konateľom spoločnosti, podnikateľský subjekt by si mal v rámci opatrnosti od osoby s ktorou koná, zistiť v akom vzťahu je s dotyčným podnikateľským subjektom. Žalobca si tieto skutočnosti vo vzťahu k O. neoveril, resp. nevedel preukázať žiadne oprávnenie O.. Práve naopak z dožiadania na Sociálnu poisťovňu vyplýva, že O. nebola v zamestnaneckom vzťahu s dodávateľom WELLFIN, s. r. o. a ani nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, takže nemohla vykonávať činnosť obchodného zástupcu.
62. Námietku žalobcu ohľadne toho, že napadnuté rozhodnutiu je v podstate prepis predkladacej správy správcu dane správny súd hodnotí ako nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie podľa správneho súdu nie je len prepisom predkladacej správy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol nielen skutočnosti zistené správcom dane, ale aj vlastné zistenia, ktoré získal preskúmavaním spisovému materiálu. Žalovaný taktiež v napadnutom rozhodnutí okrem vyporiada sa s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní, uviedol aj právne posúdenie veci spočívajúce v uvedení ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec, ako aj jeho právny názor vzťahujúci sa k nim. K jednotlivým námietkam, ktoré boli vznesené žalobcom v odvolaní sa vyjadril žalovaný formou stotožnenia sa s názorom správcu dane uvedeným k jednotlivým námietkam v rámci predkladacej správy. V prípade, ak by sa žalovaný s právny posúdením správcu dane nestotožnil, tak by nemohol napadnutým rozhodnutím potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Skutočnosť o stotožnení sa žalovaného s právnym názorom správcu dane ohľadne jednotlivých námietok žalobcu prepisom predkladacej správy nezakladá nepreskúmatelnosť napadnutého rozhodnutia, nie je dôvodom na jeho zrušenie pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, tak ako to tvrdí žalobca.
63. K námietke žalobcu vo vzťahu k jeho vedomosti o podvodnom konaní správny súd uvádza, že každý fiktívny obchod vykazuje znaky daňového podvodu a pokiaľ sa žalobca zapojil do fiktívneho obchodovania, je nemysliteľné, aby o tom nemal vedomosť, nakoľko prijatie faktúry bez reálneho dodania tovaru je jasným dôkazom takejto vedomosti. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal jasne údajný priebeh zdaniteľných obchodov. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že tovar sa mal od spoločností JAMBUL s. r. o. prostredníctvom dodávateľa žalobcu WELLFIN s. r. o. dostať k žalobcovi, ktorý ho mal následne dodať v rámci trojstranného obchodu odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a ten ho mal následne dodať odberateľovi KLANEX KFT, ktorý ho mal opätovne bez vykládky v Maďarsku dodať na Slovensko spoločnostiam RATMAX s. r. o. a DRACKSTORE s. r. o. Z uvedeného vyplýva účelové konanie uvedených daňových subjektov, ktorých logicky cieľom nemal byť zisk, ale uplatnenie neoprávnenej daňovej výhody o ktorej žalobca musel mať vedomosť, resp. minimálne mal túto vedomosť mať. To, že správca dane výslovne nekvalifikoval fiktívny obchod ako daňový podvod a urobil tak až žalovaný nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
64. K námietke o existencii tovaru správny súd uvádza, že z rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že obaja ustálili, že tovar reálne neexistoval a uviedli aj dôvody tohto záveru. Na tomto závere nemôže nič zmeniť tá skutočnosť, že obchody boli formálne deklarované všetkými účastníkmi trojstranného obchodu. Pokiaľ sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že tovar prepravený do Maďarska bol bez vyloženia prepravený na Slovensko tými istými vozidlami, ide o výpoveď P.. V., nie o záver žalovaného. Správny súd poukazuje na to, že v prípade, ak by sa uvažovalo s tým, že tovar, ktorý mal žalobca dodať v
rámci trojstranného obchodu do iného členského štátu skutočne existoval, potom žalobca dostatočne nepreukázal uskutočnenie prepravy predmetného tovaru druhému odberateľovi do Maďarska a to i napriek skutočnosti, že preprava bola potvrdená na CMR a o jej vykonaní sa mal vyjadriť pred maďarskou finančnou správou konateľ odberateľa KLANEX KFT. P.. V., ktorý uviedol, že tovar sa nevykladal v Maďarsku a tými istými dopravnými prostriedkami bol prepravený na Slovensko. Uvedená výpoveď nepredstavuje dôkaz, ktorý by mal vplyv na nepriznanie odpočtu dane, nakoľko sa týkala trojstranného obchodu, v ktorom mal mať žalobca postavenie prvého dodávateľa. Trojstranný obchod, v ktorom bol žalobca prvým dodávateľom a spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r. o. Praha prvým odberateľom, nie je predmetom vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie júl 2012. Zistené skutočnosti ohľadne trojstranného obchodu len dokresľujú celkový obraz o zdaniteľných obchodoch žalobcu s repkou, pričom na základe záverov správnych súdov správca dane žalobcom uplatnené oslobodenie od dane nezdanil, resp. upustil od neho, nakoľko sa pridržiaval názoru správnych súdov, že nie je možné dopočítať daň pri zdaniteľných obchodoch do iného členského štátu, ktoré sa reálne neuskutočnili, aj keď to žalobca predloženými dokladmi tvrdil.
65. K námietke o údajnom zamlčaní skutočností zistených z MVI ohľadne vozidiel v Maďarsku, správy súd uvádza, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky zistené informácie ohľadne druhu vozidiel, ktoré boli preverované v rámci MVI maďarskou finančnou správou, čiže správca dane tieto skutočnosti nezamlčal, tak ako uvádza žalobca. Správny súd konštatuje, že zo zistených skutočností vyplýva, že prepravu tovaru v rámci trojstranného obchodu odberateľovi KLANEX KFT. sa nepodarilo preukázať tak, ako to bolo deklarovaného žalobcom, resp. zistené z CMR dokladov. Preprava mala byť realizovaná spoločnosťou AMMINPEX 2007 KFT., avšak z dokazovania vyplynulo, že uvedená spoločnosť ako aj jej konateľ sú nezastihnuteľní, pričom posledné daňové priznanie k DPH bolo podané za II. štvrťrok 2012 bez akejkoľvek transakcie, podľa zistení spoločnosť vlastní len malý nákladný automobil a vozidlo, ktoré nie je vhodné na prepravu veľkého množstva repky olejnej. Podľa zistení maďarskej finančnej správy menovaný daňový subjekt nevykonal prepravu tovaru v preverovanom období. Tieto informácie jasne vyplývajú z odpovede z MVI. Na základe uvedeného správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že námietky žalobcu v tomto smere sú neopodstatnené.
66. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na body 55 až 57 tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Ani táto námietka nie je dôvodná.
67. Správny súd záverom považuje za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
68. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom WELLFIN s.r.o. prostredníctvom deklarovaného subdodávateľa, spoločnosti JAMBUL s. r. o. a ani u končeného odberateľa (KLANEX KFT). Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou a subdodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach, pričom zároveň nebolo preukázané, že v rámci trojstranného obchodu skončil tovar u deklarovaného konečného odberateľa. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
69. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov a existencii tovaru, o identite skutočného dodávateľa a deklarovaného subdodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľa ako aj na skutočnosti ohľadne trojstranného obchodu a v rámci neho na deklarovaných odberateľov žalobcu. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.
70. K prípadnej potrebe aplikácie judikatúry SD EÚ v otázke preukazovania existencie podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorého súčasťou je posudzovaná zdaniteľná osoba (platiteľ DPH) v spojení s otázkou vedomosti zdaniteľnej osoby o jej účasti na podvodnom konaní, resp. vedomosti o tom, že zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodu, správny súd uvádza, že z judikatúry SD EÚ vyplýva zásada subsidiarity skúmania podmienky účasti (vedomosti) daňového subjektu na daňovom podvode vo vzťahu k nevyhnutnosti splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH. Uvedenú zásadu je možné vyabstrahovať napr. z bodu 49 rozsudku SD EÚ vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp): „Naopak, pokiaľ sú splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené šiestou smernicou, nie je v súlade s režimom práva na odpočet upraveným touto smernicou, aby sa zamietnutím tohto práva postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16; body 51, 52 a 55; Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, body 44 až 46 a 60, ako aj Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 44, 45 a 47).“ SD EÚ teda v rozsudku vo veci C-277/14 (bod 49) vyslovene uvádza, že pre relevanciu akýchkoľvek následných úvah smerujúcich ku skúmaniu existencie podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorého súčasťou je posudzovaná zdaniteľná osoba (platiteľ DPH,) v spojení s otázkou vedomosti zdaniteľnej osoby o jej účasti na podvodnom konaní, resp. vedomosti o tom, že zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodu, je nevyhnutné, aby bolo v zmysle zásad daňového konania konkrétneho štátu (v podmienkach Slovenskej republiky zásad potvrdzovaných judikatúrou NS SR) preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH. Ako bolo vysvetlené vyššie, žalobca splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona o DPH nepreukázal.
71. V nadväznosti na uvedené v predchádzajúcom bode správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/8/2016 zo dňa 08.06.2017, podľa ktorého „doktrínu zneužitia práva je v zmysle citovaného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Maks Pen (sp. zn. C-18/13, marginálny bod č. 22) možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.“ V citovanom rozsudku kasačný súd vytkol príslušnému krajskému súdu, že pristúpil k aplikácii úniového práva prostredníctvom judikatúry SD EÚ, keď v preskúmavanej veci išlo o nekolízny právny stav, ktorý nasvedčoval aplikácii dotknutých ustanovení zákona o DPH. NS SR v citovanom rozsudku ďalej uviedol, že „bolo povinnosťou správneho súdu preveriť splnenie základných podmienok stanovených vnútroštátnym právnym poriadkom na vznik práva na odpočítanie dane a následne, či si aj žalobca podaním daňového priznania toto právo v súlade s uvedeným právnym poriadkom uplatnil. Medzi základné predpoklady vzniku práva na odpočítanie dane patrí vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru (v preskúmavanej veci ide o stavbu), s čím sa spája dôkazné bremeno žalobcu preukázať nadobudnutie tovaru od označeného platiteľa, ktorý vystupuje v úlohe jednoznačne identifikovateľného dodávateľa tovaru.“ Správny súd poukazuje na názor NS SR v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/60/2017 zo dňa 27.06.2019: „Daňový subjekt zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje, teda že prijal zdaniteľné plnenia v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených dokladov a od dodávateľa uvedeného na faktúre. Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu nárok na odpočet dane len z dôvodu zneužitia práva alebo pre účasť na daňovom podvode. Inak platí zásada neutrality dane, v zmysle ktorej má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku nároku na odpočet dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si nárok uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane.“
72. Aj ÚS SR, posudzujúc vec, kde sa sťažovateľka dožadovala aplikácie právnych záverov SD EÚ, podľa ktorých v prípade, že bolo zdaniteľné plnenie preukázateľne uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom ani subdodávateľom, nárok na odpočet môže byť zamietnutý len za podmienky, že sa preukáže, že išlo o súčasť podvodného jednania, o čom zdaniteľná osoba vedela alebo mala vzhľadom na okolnosti vedieť, považuje pred pristúpením k aplikácii uvedenej judikatúry SD EÚ za nevyhnutné, aby bolo najskôr preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čoho jedným z aspektov je aj preukázanie toho, že tovar alebo službu skutočne dodal deklarovaný dodávateľ (bližšie pozri
uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Len na doplnenie predchádzajúcich bodov rozsudku správny súd dodáva, že v citovanom uznesení ÚS SR zaujal postoj aj k otázke presunu dôkazného bremena, keď dospel k záveru, že „východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane.“
73. Správny súd záverom uvádza, že je presvedčený o tom, že v prejednávanom prípade správca dane na základe vyššie uvedených skutočností nadobudol dôvodné pochybnosti u uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. a oprávnene považoval uskutočnenie dodávok žalobcovi za nedostatočne preukázané. Žalobca okrem formálnych dokladov (zmlúv, faktúr) nepreukázal existenciu tovaru, ktorý mal nadobudnúť od uvedeného dodávateľa, žiadnymi ďalšími listinami, ktoré by preukazovali, kto a kde repku olejnú vypestoval a ako sa od producenta dostala k žalobcovi. Ide pritom o dôkazy, ktorými by s ohľadom na prísnu reguláciu nakladania s takouto komoditou musel žalobca disponovať. Je nesporne nanajvýš nedôveryhodné, ak konateľ žalobcu nemá základné informácie o potravinárskom tovare, s ktorým podľa daňových a účtovných dokladov obchoduje, pričom deklaruje jeho dodanie v rámci trojstranného obchodu spoločnosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorej konateľ o žalobcovi nič nevie. Sám dodávateľ WELLFIN, s. r. o. uviedol, že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatváral a ani žiadnu prepravu nezabezpečoval, pričom žalobca potvrdil, že nekonal priamo s konateľom dodávateľa, ale s osobou Pertináčovou, ktorá nebola v žiadnom vzťahu k dodávateľovi. Navyše v prepravných dokumentoch ako aj v uzavretých zmluvách sú uvedené viaceré nezrovnalosti, pričom v konaní nebola potvrdená ani preprava tovaru maďarskou prepravnou spoločnosťou v rámci trojstranného obchodu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že faktúry a listinné dôkazy nie sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov a vzájomne sa nedopĺňajú tak ako to tvrdí žalobca a práve naopak, existujú tu oprávnené dôvody pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti.
74. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Správny súd vykonanie dôkazu výsluchom svedka T.. Y. nepovažoval v danom prípade za potrebný vzhľadom k zisteniam správnych orgánov, keď dospel k záveru, že uvedený svedok nie je zástupcom dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s. r. o. a uplatnený odpočet DPH nebol uznaný z faktúr od tejto dodávateľskej spoločnosti. Svedok by mohol vypovedať len ku skutočnostiam týkajúcim sa trojstranného intrakomunitárneho dodania žalobcu a nie k uplatnenému odpočtu DPH.
75. Podľa § 190 SSP zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
76. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
78. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
79. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).