Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_7Csp-73-2021.pdf
PDF · 87.45 KB
No categories available
7Csp/73/2021
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: Q. P., K.. X. XX. XXXX, O. S. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., so sídlom Letná 47, Košice - Sever, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v právnej veci uloženia povinnosti zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy a o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok z dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Žalovaný je povinný zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.5.2016, uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom: Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava, IČO: 45869464, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 17.5.2016 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom: Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava, IČO: 45869464, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Spišská Nová Ves.
II. O trovách tohto konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.
odôvodnenie:
1. Zo strany žalobcu bol na tunajší súd podaný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: Žalovaný je povinný zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.5.2016, uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom: Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava, IČO: 45869464, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 17.5.2016 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom: Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava, IČO: 45869464, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Spišská Nová Ves.
S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca zároveň podal aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhal, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok v tomto znení: I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 17.5.2016 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom: Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava, IČO: 45869464. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že predmetný návrh opiera o ustanovenie § 325 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Zb. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).
3. K samotnému nároku na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 24.4.2009 uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ, s obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., aktuálne so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890 (ďalej ako „Poštová banka , a.s.“) ako dodávateľom, (poskytovateľom úveru), formulárovú zmluvu, ktorú vopred pripravil poskytovateľ úveru, a to zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- EUR (ďalej ako „zmluva o úvere“). Nakoľko žalobca neplatil úver riadne a včas, Poštová banka, a. s. dňa 10.9.2009 zosplatnila úver.
4. V priebehu mája 2016 bol žalobca telefonicky kontaktovaný obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom: Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava, IČO: 45869464, ktorá je právnym predchodcom žalovaného. Táto spoločnosť pod vyhrážkami súdnych sporov a vzniku ďalších nákladov, zaslala žalobcovi na podpis dohodu o privátnej novácií, a to spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobca, ktorý nemá právne vzdelanie, ktorý nemal vedomosť o premlčaní nároku ani o výške pohľadávky, tieto dohody v dobrej viere podpísal.
5. Dňa 5.2.2021 sa žalobca obrátil na zamestnávateľa žalobcu, obchodnú spoločnosť I. V., W..Y..R.., W. W.: V. X XXX XX S., H.: XXXXXXXX (ďalej ako „zamestnávateľ“), aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného.
6. S poukazom na ustanovenie § 324 C.s.p. v spojení s § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/ C.s.p. žalobca podal dňa 6. 4. 2021 predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko považuje vykonávanie zrážok zo mzdy za nezákonné, pričom zamestnávateľ žalobcu nemá inú možnosť, ako žiadosť žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy akceptovať. Nezákonným vykonávaním zrážok zo mzdy preto bezpochyby dôjde k ujme na spotrebiteľských právach žalobcu a k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca tak nemal inú možnosť, ako podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a tým sa brániť voči nezákonnému zásahu do jeho práv.
7. Nutnosť vydať neodkladné opatrenie je napokon podporené aj názormi Európskej komisie, ktorá je de facto autorom noriem spotrebiteľského práva. Žalobca poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, U. Y./POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde citoval časť predmetného textu, k čomu podporne uviedol aj čiastočnú citáciu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1Co/517/2013. V závere odôvodnenia uviedol, že predmetný návrh na vydanie neodkladného opatrenia je daný predovšetkým tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, a to z dôvodu absencie zákonných náležitostí tejto dohody, z dôvodu samotnej neprípustnosti aplikácie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, z dôvodu použitia nekalých obchodný praktík a z dôvodu premlčania (a tým nezákonného vymáhania). Neprípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobca domáha žalobou vo veci samej, ktorou má súd určiť, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného.
8. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň k žalobe vo veci samej žalobca predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o úvere uzavretú medzi spotrebiteľom ako dlžníkom a Poštovou bankou, a. s. ako poskytovateľom úveru zo dňa 24. 4. 2009, výzvu o predčasnom zosplatnení úveru zo dňa 10. 9. 2009 realizovanú Poštovou bankou, a. s. adresovanú žalobcovi, ktorou banka žiada dlžníka o úhradu celej sumy v lehote 10 dní vyčíslenej vo výške 2.174,97 eur, výpis z Obchodného registra žalovaného, Dohodu o privátnej novácii a Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 9. 5. 2019 uzavretú medzi veriteľom PRO CIVITAS s. r. o. so sídlom v Bratislave a žalobcom, kde v čl. I bod 5 dlžník výslovne udelil veriteľovi súhlas na predloženie tejto dohody platiteľovi mzdy na vykonanie zrážok zo mzdy podľa nariadenia 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, výzva žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka zo dňa 5. 2. 2021, adresovaná zamestnávateľovi žalovaného spoločnosti I. V., W.. Y.. R.., V. X, S., s predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a opakovaná výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy.
9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci) e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č.97).
19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).
20. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).
21. Ohľadne skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS Slovenskej republiky, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že „V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležíte odôvodnené." (Nález Ústavného súdu SR, pod sp.zn. IV. ÚS 257/2010).
22. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o úvere zo dňa 24. 4. 2009, výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom, dohodou o privátnej novácii, dohodou o zrážkach zo mzdy a výzvou žalovaného adresovanou zamestnávateľovi žalobcu na výkon zrážok zo mzdy titulom predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň sa oboznámil s odôvodnením žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha určenia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je pre nedostatok obsahových náležitostí s poukazom na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, neurčitá, a teda neplatná.
23. Z predložených dôkazov súd vzal za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere zo 16. 4. 2009 v zmysle bodu 3 ods. 5 bolo dojednanie zmluvných strán o uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bodu 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Právny nástupca pôvodného veriteľa PRO CIVITAS, s. r. o. uzatvoril aj samostatnú písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 9. 5. 2016, ktorou došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorému bol poskytnutý právnym predchodcom žalovaného úver, musel sa podrobiť ním vopred pripraveným a sformulovaným dohodám o zrážkach zo mzdy.
24. Žalobcom predložená dôkazná listina, a to výzva žalovaného adresovaná jeho zamestnávateľovi o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy preukazuje, že žalovaný k zabezpečeniu svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy aj pristúpil. Keďže žalobca takto osvedčil danosť svojho nároku a neexistujú žiadne pochybnosti zo strany súdu o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania do doby, kým nebude vydané súdom konečné rozhodnutie vo veci samej, súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
25. Nakoľko v danej veci bol s návrhom na vydanie predbežného opatrenia podaný aj samotný žalobný návrh, súd vyriekol, že neodkladné opatrenie nadobúda účinnosť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom o trovách konania bude tak isto rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.