Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-2-2020.pdf
PDF · 166.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu BELLEVUE Smokovec, s.r.o. so sídlom Mraziarenská 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 36 774 227, právne zastúpeného Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO 36 868 221, proti žalovanému Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka (predtým HMG Recovery, k.s., Červeňova 14, 811 03 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto), IČO 46 333 908, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze, so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 36 485 756, právne zastúpenému Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO 51 309 017, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/7/2019-108 zo dňa 26. februára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.
2. Žalobou proti žalovanému sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vylúčiť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. U. U.: stavba súp. č. XX - dom, postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. XXX a pozemky reg. „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1830 m2; parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 043 m2; parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2 zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 36 485 756. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.2.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 45/13 dňa 5.3.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 36 485 756. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K/13/2013 zo dňa 16.4.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 78/18 dňa 23.4.2018, bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Stanislav Demčák, Štefánikova 8, Bratislava, zn. správcu S 1581. V Obchodnom vestníku č. 218/2018 zo dňa 13.11.2018 bolo zverejnené: Druh podania: doplnenie súpisu oddelenej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, doplnenie súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. U. s.r.o., sídlo P. XX, XXX XX X., N. XX XXX XXX, číslo zabezpečenej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok 6, o súpisové zložky majetku: 1. pozemok reg. „C" parc. č. XXX/X, výmera
1830 m2 druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 191 930 eur; 2. pozemok reg. „C" parc. č. XXX/X, výmera 3043 m2 druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 319 149 eur; 3. pozemok reg. „C" parc. č. XXX, výmera 112 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 11 746 eur; 4. pozemok reg. „C" parc. č. XXX/X, výmera 259 m2 druh: vodné plochy, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 27 165 eur; 5. stavba, dom súp.č. XX, postavený na pozemku reg. „C" parc. č. XXX, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 50 000 eur; Vlastník (tretia osoba): BELLEVUE Smokovec, s.r.o., Mraziarenská 21, Bratislava, IČO: 36 774 227, dôvod zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby do súpisu: majetok zabezpečuje pohľadávku zabezpečeného veriteľa (§ 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s § 79 ods. 1 ZKR). V Obchodnom vestníku č. 116/2019 zo dňa 18.6.2019 bolo zverejnené uznesenie, v zmysle ktorého: Súd určuje obchodnej spoločnosti BELLEVUE Smokovec, s.r.o. so sídlom Mraziarenská 21, 821 08 Bratislava, IČO 36 774 227, lehotu 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na podanie žaloby na Okresný súd Trenčín proti správcovi JUDr. Stanislav Demčák, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, značka správcu S l581, o vylúčenie majetku zo súpisu úpadcu zapísaného do oddelenej podstaty, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 218/2018 zo dňa 13.11.2018 pod položkou č.1 aj č. 5. V Obchodnom vestníku č. 107/2019 zo dňa 5.6.2019 bolo zverejnené uznesenie, v zmysle ktorého: Povoľuje vstup obchodnej spoločnosti Y. s. r. o., so sídlom P. XX, XXX XX X. - mestská časť U. T., N. XX XXX XXX, do konkurzného konania ako novému veriteľovi pohľadávok pôvodného veriteľa C. K. U., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX X. - mestské časť U. T., N. XX XXX XXX, a to v rozsahu postúpených pohľadávok v celkovej výške 2 031 393,59 eura, ktoré sú vedené v zozname pohľadávok pod č. 6. V Obchodnom vestníku č. 125/2019 zo dňa 1.7.2019 bolo zverejnené uznesenie, v zmysle ktorého: Okresný súd Trenčín v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze, so sídlom Palackého 85/5, 911 0l Trenčín, IČO 36 485 756, uznesením č.k. 28K/13/2013-1289 zo dňa 30.5.2019 povolil vstup Y. s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX X. - mestské časť U. T., N. XX XXX XXX, do konkurzného konania ako novému veriteľovi pohľadávok pôvodného veriteľa C. K. U. s. r. o., so sídlom P. XX, XXX XX X. - mestské časť U. T., N. XX XXX XXX, a to v rozsahu postúpených pohľadávok v celkovej výške 2 031 393,59 eura, ktoré sú vedené v zozname pohľadávok pod č. 6. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2019. Uvedené postúpenie bolo zrealizované až po odpredaní podstatnej časti majetku úpadcu, pričom žalobca mal za to, že konaním správcu úpadcu a zabezpečeného veriteľa C. K. U. s.r.o. mohlo prísť ku kráteniu veriteľov. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenou medzi C. X. U., a.s., so sídlom P. 5, XXX XX, N. XX XXX XXX a žalobcom BELLEVUE Smokovec, s.r.o., Mraziarenská 21, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO 36 774 227 bol v zmysle čl. 11 zmluvy záloh špecifikovaný. Titulom pre poskytnutie zálohu bola zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 uzatvorená medzi C. X. U., a.s., so sídlom P. 5, XXX XX, N. XX XXX XXX a dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica 63, Vysoké Tatry 059 60, IČO 36 485 756. Vylúčenie majetku z podstaty odôvodnil žalobca s poukazom na § 100 ods. 1 a 2 písm. b/ ZKR, keď mal za to, že záložná zmluva v zmysle predložených dôkazov predstavuje nevymáhateľnú pohľadávku, nakoľko pohľadávka veriteľa smeruje voči dlžníkovi /žalovanému, a nie voči žalobcovi. Žalobca poskytol záloh bezodplatne, pričom žalobcovi ako záložcovi bola daná na podpis až listina označujúca sa ako „Vyhlásenie osoby, ktorá poskytla zabezpečenie" dňa 24.3.2009. S poukazom na § 533 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že nikdy nepristúpil listinou do zmluvy o splátkovom úvere č.XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 ako dlžník. Pohľadávka veriteľa C. a.s., N. XX XXX XXX, mala byť v časti zabezpečenia treťou osobou/ žalobcom popretá (čo podľa jeho informácií aj bola, ale nedisponuje rozhodnutím súdu) nakoľko je preukázané, že táto pohľadávka voči žalobcovi sa spravuje § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR; ergo je vylúčená z uspokojenia. Záverom žalobca poukázal na podivné správanie správcu v danom konkurznom konaní, ktoré už opísal v námietkach na sporný zápis (súčasť správcovského spisu). Správca tiež ku dňu podania žaloby nezapísal do oddelenej podstaty veriteľa C. s.r.o. výťažok z prevádzkovania podniku, ktorý za viac ako 5 rokov prevádzkovania podniku mohol do značnej miery ovplyvniť výšku nesplatnej časti prihlásenej pohľadávky veriteľa C. K. U. s.r.o.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa 30.9.2019 výslovne poprel v zmysle § 151 ods. 1 CSP všetky skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol vlastné skutkové a právne tvrdenia. Skutkový stav: V rámci základnej prihlasovacej lehote v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.2.2013, uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 45/2013 zo dňa 5.3.2013 na majetok úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 36 485 756, si zabezpečený veriteľ C. K. U., s.r.o., N. XX XXX XXX, prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/.XXXX. zo dňa 12.12.2007, ktoré boli v celom rozsahu zistené a sú evidované v zozname pohľadávok úpadcu pod číslom 6. Pohľadávky boli, okrem iného, zabezpečené aj majetkom tretej osoby, ktorou je žalobca. Správca vyzval žalobcu v zmysle § 79 ods. 1 ZKR, aby v lehote do 30 dní k rukám správcu uhradil sumu vo výške 600 000 eur. Výzva bola žalobcovi doručovaná do elektronickej schránky a zároveň poštou. Žalobca si výzvu v odbernej lehote neprevzal ani elektronicky, ani prostredníctvom pošty. Výzva sa týmto považovala za riadne doručenú. Správca zapísal do majetku oddelenej podstaty veriteľa C. K. U., s.r.o. nasledovný majetok žalobcu: 1. pozemok reg. „C" parc. č. XXX/X, výmera 1830 m2 druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 191 930 eur; 2. pozemok reg. „C" parc. č. XXX/X, výmera 3043 m2 druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 319 149 eur; 3. pozemok reg. „C" parc. č. XXX, výmera 112 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 11 746 eur; 4. pozemok reg. „C" parc. č. XXX/X, výmera 259 m2 druh: vodné plochy, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 27 165 eur; 5. stavba, dom súp.č. XX, postavený na pozemku reg. „C" parc. č. XXX, katastrálne územie: U. U., obec: P. O., okres: L., štát: SR, list vlastníctva č.: XXX, súpisová hodnota: 50 000 eur, vlastník (tretia osoba): BELLEVUE Smokovec, s.r.o., Mraziarenská 21, Bratislava, IČO 36 774 227, dôvod zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby do súpisu : majetok zabezpečuje pohľadávku zabezpečeného veriteľa (§ 67 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s § 79 ods. 1 ZKR). V zmysle § 79 ods. 2 ZKR majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby. Žalovaný sa pokúsil vyššie špecifikované nehnuteľnosti speňažiť prostredníctvom dražby, o čom bol v Obchodnom vestníku SR č. OV 226/2018 zo dňa 23.11.2018 uverejnený oznam. Dražba sa mala uskutočniť dňa 21.12.2018. Žalobca jeden deň pred uskutočnením dražby, t.j. 20.12.2018, požiadal žalovaného o vylúčenie majetku zo súpisu a znemožnil tak uskutočnenie dražby s ohľadom na § 78 ods. 6 ZKR. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v žiadosti o vylúčenie majetku zo súpisu zo dňa 20.12.2018 a podal návrh na príslušný konkurzný súd, aby uložil žalobcovi podať žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Trenčín dňa 19.7.2019. Žalovaný tvrdil, že žalobca aplikoval nesprávnu právnu normu, ktorú si zároveň nesprávne vyložil, a z toho dôvodu aj nesprávne interpretoval skutkový stav. Žalobca tvrdenie, že konaním správcu a zabezpečeného veriteľa C. K. U., s.r.o. mohlo prísť k ukráteniu veriteľov úpadcu, nezdôvodnil, nepredložil žiadny relevantný dôkaz, a teda nepreukázal pravdivosť tohto tvrdenia. Uvedené tvrdenie považoval žalovaný za špekulatívnu fabuláciu s cieľom odviesť pozornosť od skutočnosti, že žalobcovi nesvedčia žiadne práva vylučujúce nehnuteľnosti zo súpisu a nemá žiadne argumenty, ktorými by odôvodnil reálnosť svojho uplatneného nároku spočívajúceho vo vylúčení majetku zo súpisu oddelenej podstaty. Žalobca poskytol záloh - nehnuteľnosti bezodplatne, pričom žalobcovi ako záložcovi bola daná na podpis až listina označujúca sa ako „Vyhlásenie osoby, ktorá poskytla zabezpečenie zo dňa 24.3.2009“. V danom prípade, žalobca nikdy nepristúpil žiadnou listinou do zmluvy o splátkovom úvere č.. zo dňa 12.12.2007 ako dlžník. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pohľadávka veriteľa C. K. U., s.r.o. mala byť v časti zabezpečenia treťou osobou, t.j. žalobcom popretá, nakoľko mal za preukázané, že táto pohľadávka je v zmysle § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR vylúčená z uspokojenia. Žalobca je treťou osobou, ktorá zabezpečuje záväzky úpadcu voči veriteľovi C. K. U., s.r.o., poskytol záloh (vyššie špecifikované nehnuteľnosti). Táto skutočnosť oprávnila veriteľa C. K. U., s.r.o. prihlásiť si do konkurzného konania zabezpečenú pohľadávku, ktorá bola, okrem iného, zabezpečená aj nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný nehovoril v žiadnom prípade o pohľadávke veriteľa C. K. U., s.r.o. voči žalobcovi, ale o práve uspokojiť svoju pohľadávku voči úpadcovi, nehnuteľnosťami žalobcu, ktoré poskytol ako záloh na zabezpečenie týchto pohľadávok. Žalobca s odvolaním sa na § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR tvrdil, že keďže poskytol nehnuteľnosti ako záloh bezodplatne, tak pohľadávka veriteľa C. K. U., s.r.o. je vylúčená z uspokojenia. Takéto konštatovanie je
nesprávne a v striktnom rozpore so zmyslom a účelom ustanovení ZKR. V zmysle § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR musí ísť o pohľadávku veriteľa voči úpadcovi vyplývajúcu z bezodplatných úkonov. Žalobca si zamieňa titul vzniku pohľadávky s titulom vzniku zabezpečovacieho práva. Účelom § 100 ods. 2, písm. b/ je zabránenie zníženia majetku úpadcu a nie zabránenie uspokojenia zabezpečených pohľadávok majetkom tretej osoby. Voči tretej osobe, ktorá vlastní majetok zapísaný do konkurznej podstaty, nemá zabezpečený veriteľ ani správca konkurznej podstaty žiadny nárok, ktorý by bol uplatniteľný žalobou na súde. Tretia osoba je iba povinná strpieť predaj svojho majetku z titulu existencie zabezpečovacieho práva. Prípadná aplikácia § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR je tak z povahy veci absolútne vylúčená. Správca pri plnení si svojich úloh dodržal všetky zákonom predpísané postupy pri zapísaní majetku tretej osoby do súpisu a nič mu nebránilo v snahe speňažiť nehnuteľnosti.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami (odsek 3. odôvodnenia rozsudku) a jednotlivé skutkové zistenia (odseky 4. - 13. odôvodnenia rozsudku), ktoré tvoria v súhrne skutkový stav, právne posúdil podľa § 78 ods. 1 - 4, 8, § 79 ods. 1, § 100, § 69, § 94 ZKR a podľa § 151a a § 151c Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie žalobu o vylúčenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. U. U.: stavba súp. č. XX - dom, postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. XXX a pozemky reg. „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1830 m2; parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 043 m2; parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2; zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 36 485 756, v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v spore nebolo preukázané právo žalobcu vylučujúce zapísanie žalovaného majetku do súpisu, a ani porušenie povinnosti správcom konkurznej podstaty ustanovenej v § 79 ods. 1 ZKR. Uviedol, že ZKR a priori nepredpokladá speňaženie majetku tretej osoby, ktorý zabezpečuje záväzok úpadcu, ale poskytuje tretej osobe právo, aby sa zo zabezpečovacieho práva vykúpila. Ide o zloženie ceny zálohu v prospech záložcu. Toto právo realizuje tretia osoba na základe výzvy správcu na zaplatenie do konkurznej podstaty sumy rovnajúcej sa hodnote majetku, ktorý je zaťažený zabezpečovacím právom, odsúhlasenú dotknutým zabezpečeným veriteľom. JUDr. Stanislav Demčák, správca konkurznej podstaty úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze, vyzval žalobcu ako záložcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa hodnote majetku (zálohu), odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom vo výške 600 000 eur, výzvou zo dňa 23.7.2018, doručenou (podľa informácie o prijatí správy na ÚPVS) žalobcovi 29.8.2018. Žalobca v zákonnej lehote výzvu správcu nesplnil, a preto správcovi vzniklo právo zapísať predmetný majetok (záloh) žalobcu do súpisu. Vo výzve zo dňa 23.7.2018 je označený konkurz, zabezpečený veriteľ zabezpečenej pohľadávky i nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zabezpečovacieho (záložného) práva. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie zato, že na základe údajov uvedených vo výzve žalobca mohol identifikovať zabezpečenú pohľadávku, vrátane zabezpečovacieho práva. Ustanovenie § 79 ods. 1 ZKR nestanovuje konkrétne náležitosti výzvy vo vzťahu k identifikácii pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca vedel, ktorej zabezpečenej pohľadávky sa výzva týkala, nakoľko predmetnú pohľadávku riadne identifikoval v žalobe.
5. V odseku 17. odôvodnenia rozsudku poukázal súd prvej inštancie podľa § 151a Občianskeho zákonníka na funkcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom ako najvýznamnejšieho zabezpečovacieho inštitútu. V konkurznom konaní si veritelia osobitným spôsobom vymáhajú svoje pohľadávky voči dlžníkovi (úpadcovi). Pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po vyhlásení konkurzu uspokojené len na základe podanej prihlášky a len v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov. Účelom konkurzného konania je uspokojenie pohľadávok veriteľov proti úpadcovi z majetku dlžníka (úpadcu), ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 100 zák. č. 7/2005 ZKR upravuje pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze a vzťahuje sa na pohľadávky veriteľov proti úpadcovi ako dlžníkovi, a nie na pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkom. V predmetnom konkurze si ako veriteľ pohľadávky proti úpadcovi prihlásil svoju pohľadávku veriteľ C. K. U., s.r.o. prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 9.4.2013, ktorá je zistená v konečnej sume 2 807 612,37 eur. Táto pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom, záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-Z. zo dňa 12.12.2007 uzatvorenou medzi C. X. U., a.s., N. XX XXX XXX, a žalobcom v spojení s vyhlásením osoby, ktorá poskytla zabezpečenie (žalobcu) zo dňa 24.3.2009, a teda v konkurze je uspokojovaná ako zabezpečená pohľadávka, čo znamená, že môže byť uspokojená aj z majetku žalobcu, ktorý predstavuje záloh na základe uvedenej záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva,
že v predmetnom konkurze sa neuspokojuje pohľadávka úpadcu TATRY Invest, s.r.o. voči žalobcovi z označenej záložnej zmluvy, ale pohľadávka C. K. U., s.r.o. (po jej postúpení v priebehu konkurzu je veriteľom Y., s.r.o.) voči úpadcovi ako dlžníkovi zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007, ktorej splnenie je zabezpečené záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007. Vzhľadom k tomu má veriteľ Y., s.r.o. (predtým C. K. U., s.r.o.) právo, aby jeho prihlásená pohľadávka voči úpadcovi v zistenej výške bola uspokojená z výťažku zo speňaženia toho majetku, ktorým bola zabezpečená. Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu, podľa ktorého záložná zmluva ako bezodplatný právny úkon predstavuje nevymáhateľnú pohľadávku v zmysle § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR bezpredmetná, nakoľko v danom konkurze nie je uspokojovaná pohľadávka z označenej záložnej zmluvy.
6. Žalobca poukazoval tiež na to, že postúpenie predmetnej pohľadávky bolo zrealizované až po odpredaji časti majetku úpadcu, pričom mal zato, že konaním správcu úpadcu a zabezpečeného veriteľa C. K. U., s.r.o. mohlo prísť k ukráteniu veriteľov. Doplnenie súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. K., s.r.o. o žalovaný majetok bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 218/2018 zo dňa 12.11.2018. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/13/2013-1289 zo dňa 30.5.2019, ktorým bol povolený vstup Y. s.r.o. ako nového veriteľa do predmetného konkurzného konania, je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky č. OFS SK 02 2019 uzatvorená medzi C. K. U., s.r.o. a Y., s.r.o. a je zo dňa 13.5.2019. K postúpeniu predmetnej zabezpečenej pohľadávky teda došlo až po zápise žalovaného majetku do súpisu konkurznej podstaty, z čoho vyplýva, že postúpenie pohľadávky nemohlo ovplyvniť zápis zálohu do súpisu oddelenej podstaty, ktorý mu z časového hľadiska predchádzal. Postúpením prihlásenej, zabezpečenej pohľadávky v priebehu konkurzného konania tiež nedošlo k jej zániku, ani k zániku jej zabezpečenia. Postúpením pohľadávky dochádza v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka k zmene v osobe jej veriteľa, čo však samo osebe nemá za následok zmenu obsahu alebo výšky záväzku dlžníka, ani ukrátenie ostatných veriteľov v konkurze. I v prípade, ak by v dôsledku postúpenia mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov v konkurze (čo však v tomto spore preukázané nebolo), takáto okolnosť nemá vplyv na správnosť zápisu predmetných nehnuteľností do oddelenej podstaty, ani nezakladá dôvod na ich vylúčenie zo súpisu majetku konkurznej podstaty.
7. Súd prvej inštancie v spore podotkol, že žalovaný netvrdil, že by sa žalobca podpisom listiny označenej ako Vyhlásenie osoby, ktorá poskytla zabezpečenie zo dňa 24.3.2009 stal dlžníkom úpadcu. Predmetný majetok (záloh) bol spísaný do súpisu oddelenej podstaty ako majetok tretej osoby (žalobcu) - záložcu, a nie ako majetok dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy. Zabezpečená pohľadávka veriteľa C. K. U., s.r.o., ktorú správca poprel v celom rozsahu, bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín (výrok I.) sp.zn. 36Cbi/43/2013 zo dňa 27.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu sp.zn. 8CoKR/17/2015 zo dňa 6.2.2018 (podrobne odseky 22.2. a 22.3 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Vzhľadom k tomu, i keď bola predmetná pohľadávka veriteľa C. K., s.r.o. (následne Y., s.r.o.) proti úpadcovi popretá správcom, a to aj čo do jej zabezpečenia, táto bola určená citovanými rozsudkami (vrátane zabezpečovacieho práva) v nimi stanovenom rozsahu, a preto nie je z dôvodu jej popretia správcom vylúčená z uspokojenia v konkurze. Súd prvej inštancie opätovne podotkol, že v konkurze nebola prihláškou prihlásená pohľadávka úpadcu voči žalobcovi z predmetnej záložnej zmluvy, ale pohľadávka veriteľa C. K. U., a.s. voči úpadcovi z úverovej zmluvy, zabezpečená (okrem iného) záložným právom, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve žalobcu (tretej osoby) ako záložcu.
8. S poukazom na § 94 ZKR a § 3 ods.1, 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších súd prvej inštancie vyslovil, že zabezpečený veriteľ má právo, aby bol uspokojený prednostne, oddelene od ostatných veriteľov z majetku, ktorým je zabezpečená jeho pohľadávky proti dlžníkovi. Na tento účel sa vytvára pre zabezpečeného veriteľa oddelená podstata. Pokiaľ žalobca namietal, že správca do oddelenej podstaty nezapísal výťažok z prevádzkovania podniku, ktorý za viac ako 5 rokov mohol do značnej miery ovplyvniť výšku nesplatnej časti prihlásenej pohľadávky veriteľa C. K. U., s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že žalobca netvrdil, a ani nebolo preukázané, že by predmetná pohľadávka veriteľa C. K. U., s.r.o. (postúpená obchodnej spoločnosti Y., s.r.o.) bola zabezpečená podnikom úpadcu, a ani iný právne relevantný dôvod, pre ktorý by mal správca do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. K. U., s.r.o. v zmysle § 69 ZKR zapísať výťažok z prevádzkovania podniku za viac ako 5 rokov. K tvrdeniu žalobcu o správaní správcu, ktoré žalobca vyhodnotil ako podivné (zanedbanie povinnosti správcu a nekonanie v záujme všetkých veriteľov), súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade
nespochybnilo správnosť zápisu predmetného zálohu do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. K. U., s.r.o.
9. V odseku 25. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov JUDr. Stanislava Demčáka ako bývalého správcu úpadcu, X. I. ako konateľa C. K. U., s.r.o. ani oboznámením sa so správcovským spisom úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze a podrobným preskúmaním formy predaja majetku úpadcu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že prípadné ukrátenie veriteľov konaním správcu a zabezpečeného veriteľa pri postúpení predmetnej zabezpečenej pohľadávky je vo vzťahu k opodstatnenosti zápisu zálohu do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa C. K. U., s.r.o. (aj s prihliadnutím na to, že k postúpeniu pohľadávky došlo až po zápise predmetných nehnuteľností do súpisu majetku podstaty) právne irelevantné. Taktiež nebolo sporné, že v uvedenej oddelenej podstate nie je zapísaný výťažok z prevádzkovania podniku, ktorý mohol ovplyvniť uspokojenie predmetnej zabezpečenej pohľadávky. Takisto tvrdenie žalobcu o tom, že správca JUDr. Stanislav Demčák si neplnil svoje povinnosti v konkurznom konaní riadne a s odbornou starostlivosťou, je v tomto spore bezpredmetné, keďže bola preukázaná správnosť zápisu predmetu zálohu do oddelenej podstaty. Účelom vylučovacej žaloby nie je preskúmavať postup správcu pri speňažovaní majetku, ktorý bol do oddelenej podstaty zapísaný opodstatnene. Rovnako je v tomto spore právne irelevantná výška výťažku, ktorý správca získal speňažením majetku predmetnej oddelenej podstaty i rozsah uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa C. K. U., s.r.o. z výťažku. Taktiež je vo vzťahu k výsledku tohto konania právne irelevantné, z akého dôvodu došlo k zmene spôsobu predaja majetku úpadcu. V spore nebol tvrdený, ani preukázaný zánik (ani čiastočný) predmetnej zabezpečenej pohľadávky v čase zápisu zálohu do súpisu oddelenej podstaty.
10. V odseku 26. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že žaloba bola podaná 19.7.2019, v posledný deň lehoty stanovenej žalobcovi súdom (uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 12.6.2019) na podanie vylučovacej žaloby a konštatoval, že žalobca podal žalobu včas, v lehote stanovenej § 78 ods. 4 ZKR.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému s plným úspechom vo veci priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP, uplatnenie ktorých prezentoval v článkoch II. a III. odvolania. Uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností (označené v žalobnom návrhu-petite), ktoré boli zaradené do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Y. s.r.o., IK. (pôvodným zabezpečeným veriteľom bola spoločnosť C. K. U. s.r.o., N. XX XXX XXX) ako majetok tretej osoby. Doplnenie súpisu oddelenej podstaty bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 218/2018 vydanom dňa 13.11.2018. Zotrval na tvrdení, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.12.2007 predstavuje v zmysle predložených dôkazov nevymáhateľnú pohľadávku, nakoľko pohľadávka zabezpečeného veriteľa smeruje voči dlžníkovi/žalovanému a nie voči žalobcovi, ktorý poskytol záloh bezodplatne, pričom žalobcovi ako záložcovi bola daná na podpis až listina označená názvom „Vyhlásenie osoby, ktorá poskytla zabezpečenie“ dňa 24.3.2009. S poukazom na § 100 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a § 533 prvá veta Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že pohľadávka pôvodného zabezpečeného veriteľa mala byť v časti zabezpečenia treťou osobou/žalobcom popretá, čo sa podľa informácií aj stalo, a teda je preukázané, že táto pohľadávka voči žalobcovi sa spravuje § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR, pohľadávka je z uspokojenia vylúčená. Aj napriek týmto argumentom žalobcu mal súd prvej inštancie za to, že nárok veriteľa vznikol z odplatného právneho úkonu. V konaní pred súdom prvej inštancie, v žalobe, žalobca navrhol okrem iných aj vykonať dôkazy : výsluch svedka Stanislava Demčáka ako bývalého správcu úpadcu, výsluch svedka Dr. X. ako konateľa spoločnosti C. K. U. s.r.o., N. XX XXX XXX a oboznámenie správcovského spisu úpadcu sp.zn. 28K/13/2013 za účelom podrobného preskúmania formy predaja majetku úpadcu. Tieto žalobcom navrhované dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, keďže podľa jeho názoru, je prípadné ukrátenie veriteľov konaním správcu a pôvodného zabezpečeného veriteľa vo vzťahu k opodstatnenosti zápisu zálohu do oddelenej podstaty právne irelevantné. V prípade vykonania týchto dôkazov by tieto priniesli ďalšie relevantné skutkové zistenia potrebné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a mali by
podstatný význam na unesenie dôkazného bremena žalobcom, t.j. že konaním predchádzajúceho správcu a pôvodného zabezpečeného veriteľa mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu tento majetok plne pokrýval pohľadávku zabezpečeného veriteľa. Pri následnom speňažovaní majetku došlo podľa žalobcu k zásadným nedostatkom, čoho dôsledkom bol nižší výťažok zo speňaženia majetku. Predchádzajúci správca 2x zrušil dražbu nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu bez legitímneho dôvodu. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa bola zabezpečená aj ručiteľským vyhlásením. Ručitelia poskytli správcovi plnenie na zbavenie sa svojho záväzku, avšak ich plnenie sa v podstate úpadcu nezohľadnilo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v Obchodnom vestníku č. 225/2018 zo dňa 22.11.2018 bolo zverejnené nové ponukové konanie 5.11.2018 na predaj majetku zapísaného v oddelenej podstate pôvodného zabezpečeného veriteľa, pričom žalobca predpokladá, že najnižšia hodnota nemohla byť nižšia ako 800 000 eur, pričom vychádzal z oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku č. 199/2018 zo dňa 5.10.2018. Správca doposiaľ nezapísal do oddelenej podstaty pôvodného zabezpečeného veriteľa výťažok z prevádzkovania podniku, ktorý za viac ako 5 rokov mohol do značnej miery ovplyvniť výšku nesplatenej časti prihlásenej pohľadávky pôvodného zabezpečeného veriteľa. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 332/09, v ktorom tento súd okrem iných uviedol, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces nevykonaním dôkazov, ktoré žalobca opakovane navrhoval. V prípade, ak by súd prvej inštancie tieto dôkazy vykonal a vyhodnotil, boli by zabezpečené relevantné skutkové zistenia s vplyvom pre rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (§ 373 ods. 3 CSP) vyjadril k jednotlivým odvolacím dôvodom. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP uviedol, že žalobca v odvolaní (čl. II. bod 1/ - 5/) len veľmi vágne zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe, ktoré žiadnym spôsobom ďalej nerozviedol ani nepodložil novými skutočnosťami. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v rozsudku riadne a dostatočne vyčerpávajúco vysporiadal, najmä v odseku 18. odôvodnenia. Žalovaný sa s odôvodnením rozsudku plne stotožnil a zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených vo vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca je treťou osobou, ktorá zabezpečuje záväzky úpadcu voči veriteľovi C. K. U., s.r.o. a na zabezpečenie týchto záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2007 poskytol záloh - nehnuteľnosti. Táto skutočnosť oprávňovala veriteľa prihlásiť si do konkurzného konania zabezpečenú pohľadávku aj nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný nehovorí o pohľadávke veriteľa C. K. U., s.r.o. proti žalobcovi, ale o práve uspokojiť svoju pohľadávku voči úpadcovi nehnuteľnosťami žalobcu, ktoré poskytol ako záloh na zabezpečenie týchto pohľadávok. Konštatovanie žalobcu s odvolaním sa na § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR v súvislosti s bezodplatným poskytnutím zálohu je nesprávne a v rozpore so zmyslom a účelom ZKR. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že musí ísť o pohľadávku veriteľa voči úpadcovi vyplývajúcu z bezodplatných úkonov. Žalobca si zamieňa titul vzniku pohľadávky s titulom vzniku zabezpečovacieho práva a aplikuje nesprávnu právnu normu, ktorú nesprávne interpretuje. Tretia osoba je povinná z titulu existencie zabezpečovacieho práva strpieť predaj tohto majetku. Prípadná aplikácia § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR je z povahy veci absolútne vylúčená a žalobca argumentáciou nenaplnil uvedený odvolací dôvod. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ktorý žalobca odôvodňoval nevykonaním ním navrhnutých dôkazov, žalovaný uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a navrhované dôkazy neboli pre meritórne rozhodnutie vo veci relevantné. Súd prvej inštancie nebol viazaný návrhmi strán sporu na dokazovanie a k týmto návrhom sa vyjadril v odseku 25. odôvodnenia rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
14. K vyjadreniu žalovaného (§ 374 ods. 1 CSP) žalobca v podaní zo dňa 26.6.2020 uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu o nevymáhateľnosti pohľadávky ani spôsobom vzniku záložného práva z bezodplatného právneho úkonu, zopakoval, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy tak ako ich uviedol v odvolaní a zotrval na tvrdení, že uvedené dôkazy mohli mať rozhodujúci vplyv na relevantné skutkové zistenia. Podľa názoru žalobcu sú vyjadrenia žalovaného špekulatívne a účelové, pričom žalovaný opomína, že žalobca si zákonným spôsobom bráni svoje vlastnícke právo garantované Ústavou Slovenskej republiky.
15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 1.7.2020 (§ 374 ods. 2 CSP) vyslovil s tvrdeniami žalobcu nesúhlas a odkázal a zotrval na svojich vyjadreniach.
16. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.7.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 19.7.2020.
17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 14.4.2021 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a Občianskeho zákonníka žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza:
21. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho
súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
22. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch povinností. Ide jednak o povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak povinnosti tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkaznú povinnosť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
23. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane ústnych a písomných vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd toho názoru, že odvolacie tvrdenia žalobcu v danom spore nie sú dostatočne spôsobilé vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP alebo jeho zrušenie podľa § 389 CSP odvolacím súdom.
24. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.11.2019 (k vyjadreniu žalovaného k žalobe) v súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca nezdôvodnil a nepredložil žiadny relevantný dôkaz, teda nepreukázal, prečo by malo byť jeho tvrdenie, že konaním správcu a zabezpečeného P. C. K. U., s.r.o. mohlo prísť k ukráteniu veriteľov úpadcu, pravdivé, navrhol na potvrdenie tohto svojho tvrdenia dôkazy: správcovský spis úpadcu 28K/13/2013, podrobné preskúmanie formy predaja majetku úpadcu, výsluch JUDr. Stanislava Demčáka, správcu úpadcu a výsluch Dr. X. I., konateľa
C. K. U., s.r.o., ktorými bude zároveň preukázané konanie, ktoré nesmerovalo k čo najväčšiemu uspokojeniu veriteľov. Na pojednávaní dňa 26.2.2020, po zopakovaní tvrdenia v rozsahu ako vo vyjadrení zo dňa 14.11.2019, zotrval žalobca na vykonaní ním navrhnutých, vyššie uvedených, dôkazov. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že dokazovanie žalobcom navrhnutými, vyššie označenými dôkazmi, nevykoná. V súlade s náležitosťami písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, v odseku 25. odôvodnenia súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody nevykonania týchto dôkazov. S dôvodmi nevykonania označených dôkazov sa odvolací súd stotožňuje v plnom rozsahu bez toho, aby tieto ďalej dopĺňal, pretože k predmetu konania sú dostatočné a preskúmateľné. Zároveň však považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tvrdenia žalobcu, či už v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo v odvolacom konaní, sú všeobecné, nekonkrétne a k predmetu konania nešpecifikované vo vzájomných súvislostiach. Žalobca v konaní neuviedol súdu žiadne konkrétne a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa konania osôb, ktorých výsluchom mienil preukázať, rovnako tak nevykonal ani vo vzťahu k pripojeniu celého súdneho spisu konkurzného konania sp.zn. 28K/13/2013. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že účelom vylučovacej žaloby nie je preskúmavať postup správcu pri speňažovaní majetku, ktorý bol do oddelenej podstaty zapísaný opodstatnene. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie označené dôkazy nevykonal je potrebné posudzovať v súlade s preukázaným skutkovým stavom pri súčasnom zohľadnení účelu konkurzného konania a charakteru vylučovacej žaloby. Nehnuteľnosti ako predmet zálohu boli zapísané do súpisu oddelenej podstaty ako majetok tretej osoby - žalobcu - záložcu, a nie ako majetok dlžníka z úverovej zmluvy.
25. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04) do obsahu základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. V tejto súvislosti ústavný súd zdôraznil, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
26. Nevykonanie dôkazu podľa návrhu alebo predstáv účastníka konania nie je postupom, ktorým by bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu (rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).
27. Žalobca, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie, založil procesný útok žalobou uplatneného nároku proti žalovanému na aplikácii a výklade § 100 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ ZKR, že pohľadávka pôvodného zabezpečeného veriteľa mala byť v časti zabezpečenia treťou osobou popretá, nakoľko je preukázané, že táto pohľadávka sa voči žalobcovi spravuje § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR, v zmysle ktorého je z uspokojenia vylúčená. Aplikáciu tejto právnej normy vyvodzoval žalobca z názoru, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.12.2007 predstavuje nevymáhateľnú pohľadávku, nakoľko pohľadávka zabezpečeného veriteľa smeruje proti dlžníkovi/žalovanému a nie voči žalobcovi, pričom žalobca poskytol záloh bezodplatne.
28. Odvolací súd po preskúmaní konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobcom prezentovaný názor nie je správny. Súd prvej inštancie správne vychádzal, posudzoval a hodnotil existujúce právne vzťahy, ktoré vznikli jednak medzi veriteľom a dlžníkom/úpadcom zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jednak medzi veriteľom a žalobcom zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa na splatenie úveru dlžníka TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, spolu s príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami. Z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 je zrejmé, že táto bola uzatvorená na dobu trvania záväzkov dlžníka voči záložnému veriteľovi, pričom záložné právo k zálohu zanikne splatením zabezpečovanej pohľadávky (čl. VII. bod 1. predmetnej zmluvy).
29. Súd prvej inštancie správne, nielen z hľadiska skutkového, ale aj pri právnom posúdení veci, zobral náležitú zreteľ na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.3.2015 sp.zn. 36Cbi/43/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.2.2018 sp.zn. 8CoKR/17/2015, v spore žalobcu C. K. U. s.r.o., N. XX XXX XXX, proti žalovanej Y.. N.. R. P., správkyni konkurznej podstaty úpadcu TRATRY Invest, s.r.o. v konkurze, IČO 36 485 756, o určenie popretej pohľadávky, bolo právoplatne určené, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 2 807 612,37 eur, prihlásenej prihláškou por.č. 1 zo dňa 9.4.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.2.2013 sp.zn. 28K/13/2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze, so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej dodatkov č. 1 - 3 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.5.2011, zabezpečenej aj a/ záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom C. X. U., a.s., N. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom C. X. U., a.s., IČO XX XXX XXX a záložcom BELLEVUE Smokovec, s.r.o., IČO 36 774 227 a Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom C. X. U., a.s., IČO XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný záložný veriteľ na prvom mieste. V rozsahu právoplatného určenia pohľadávky veriteľa C. K.. U., s.r.o. a jej zabezpečenia v súdnom konaní (v dôsledku popretia pohľadávky a jej zabezpečenia správcom v konkurze) súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že predmetná pohľadávka a jej zabezpečenie, z uspokojenia v konkurze nebola vylúčená.
30. Odvolací súd, zhodne zo súdom prvej inštancie, pri posudzovaní dôvodnosti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP považuje taktiež zdôrazniť, že pri hodnotení žalobcom uplatneného nároku bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, kto a z akého dôvodu účinne prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku a jej zabezpečenie ako veriteľ, a kto, z akého dôvodu, akou formou a akým spôsobom zaplatenie pohľadávky dlžníka zabezpečoval, či to bol priamo dlžník svojím majetkom alebo zabezpečenie poskytla dlžníkovi svojím majetkom tretia osoba. V danej veci nie je sporné, že na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi veriteľom C. K. U., s.r.o. a dlžníkom TATRY Invest, s.r.o. vznikla pohľadávka veriteľovi proti dlžníkovi, pričom na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bolo zaplatenie tejto pohľadávky (zo zmluvy o splátkovom úvere) zabezpečené majetkom ako zálohom spoločnosti BELLEVUE Smokovec, s.r.o. v postavení záložcu. Spor vedie žalobca - záložca proti žalovanému správcovi, ktorý spravuje počas konkurzu majetok dlžníka. Žalobca nemá zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pohľadávku voči dlžníkovi, majetok žalobcu zabezpečuje pohľadávku, ktorú má veriteľ proti dlžníkovi.
31. Žalobca má vo vzťahu k pohľadávke veriteľa proti dlžníkovi, ktorú veriteľ účinne prihlásil do konkurzu na majetok dlžníka, iné postavenie neumožňujúce aj podľa názoru odvolacieho súdu podradiť jeho nárok pod právny režim aplikácie § 100 ods. 2 písm. b/ ZKR. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že vo význame ním uplatneného nároku podľa tejto právnej normy predstavuje vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty dôvodnosť jeho nároku poskytnutím zálohu a bezodplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva, na tomto mieste odvolací súd uzavrel, že jeho argumentácia je nielen nesprávna, ale v jeho právnom postavení záložcu absentuje splnenie zákonných podmienok v zmysle tohto ustanovenia. Žalobca nemá postavenie veriteľa k dlžníkovi a medzi ním a veriteľom nevznikol záväzkový vzťah, ktorého nesplnením by vznikla veriteľovi pohľadávka. Citované zákonné ustanovenie dopadá na pohľadávky veriteľa pre prípad, že veriteľ a dlžník uzatvorili bezodplatný právny úkon.
32. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie za aplikácie ním citovaných právnych noriem ZKR a Občianskeho zákonníka, uvedené v odseku 14.1. - 14.11. odôvodnenia rozsudku, sú správne a ich výklad zodpovedá významu a účelu konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka. Po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).