Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: OTP FAKTORING Slovensko s.r.o. so sídlom Špitálska 61, Bratislava, IČO 45 730 008, právne zastúpeného: JUDr. Peter Grom, advokát, Cukrová 14, Bratislava, IČO 40 653 838 proti žalovanej: JUDr. Ing. Gabriela Štrbáňová, Komenského 49/673, Púchov, správca konkurznej podstaty úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, právne zastúpenému: P.. P. E., advokát, Z., K., o určenie popretej pohľadávky o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/43/2013-611 zo dňa 27. marca 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. písm. a), b), v časti c), písm. d), e), ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/ Y. zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej a) záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti G. zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom H., a.s., IG. a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti G. zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H., a.s., D. a záložcom B., s.r.o., D., a Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci G. zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H., a.s., D. a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný záložný veriteľ na prvom mieste, b) ručením na základe Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom T. bytom K., B., Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom A., bytom A., c) uznaním záväzku na základe Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 d) uznaním záväzku na základe Dohody o splátkach číslo prípadu XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.02.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, e) bianko zmenkou vystavenou dňa 12.12.2007 v spojení s Dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXX/XX/XXX-BZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi zmenkovým veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a zmenkovým dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, a vo výroku IV., ktorým rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. písm. c) v časti, ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy

o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej ručením na základe Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a ručiteľom IS N., s.r.o., D. XX XXX XXX, m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej a) záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX, a Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný záložný veriteľ na prvom mieste, b) ručením na základe Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom T. J., bytom K. XXX/XX, B., Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom A. G., bytom A. XXX/XX, B., c) ručením a uznaním záväzku na základe Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a ručiteľom IS N., s.r.o., D. XX XXX XXX, d) uznaním záväzku na základe Dohody o splátkach číslo prípadu XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.02.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, e) bianko zmenkou vystavenou dňa 12.12.2007 v spojení s Dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXX/XX/XXX-BZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi zmenkovým veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a zmenkovým dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756. Výrokom II. v časti o určenie, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásená prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, je zabezpečená pristúpením k záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.08.2009 uzatvorenej medzi veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a pristupujúcim dlžníkom B. O., a.s., D. XX XXX XXX a záväzkom podriadenosti na základe Dohody o prednostnom uspokojení zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a veriteľmi T. J. a A. G., žalobu zamietol. Výrokom III. súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti o určenie, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 52.396,48 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom nákladov z uplatnenia na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej a) záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s.,

D. XX XXX XXX a záložcom B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX, a Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný záložný veriteľ na prvom mieste, b) ručením na základe Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom T. J., bytom K. XXX/XX, B., Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom A. G., bytom A. XXX/XX, B., c) ručením a uznaním záväzku na základe Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a ručiteľom IS N., s.r.o., D. XX XXX XXX, d) uznaním záväzku na základe Dohody o splátkach číslo prípadu XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.02.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, e) bianko zmenkou vystavenou dňa 12.12.2007 v spojení s Dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXX/XX/XXX-BZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi zmenkovým veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a zmenkovým dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, f) pristúpením k záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.08.2009 uzatvorenej medzi veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a pristupujúcim dlžníkom B. O., a.s., D. XX XXX XXX, g) záväzkom podriadenosti na základe Dohody o prednostnom uspokojení zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a veriteľmi T. J. a A. G.. Výrokom IV. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 32 ods. 1,2,5,9,15 zák. č. 7/2005 Z.z., § 657 Obč. zák., § 497 Obch. zák., § 504 Obch. zák., § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002, § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002, § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002, § 29 zák. č. 244/2002, § 266 ods. 1,2,3,4 Obch. zák., § 35 ods. 2, 3 Obč. zák., § 37 ods. 1 Obč. zák., § 39 Obč. zák., § 40 ods. 1,2,3 Obč. zák., § 524 ods. 1,2 Obč. zák., § 526 ods. 1,2 prvej vety Obč. zák., § 528 ods. 1 Obč. zák., § 121 ods. 3 Obč. zák., § 8 zák. č. 7/2005 Z.z., § 151a Obč. zák., § 151s Obč. zák., § 323 ods. 1,3 Obch. zák., § 303 Obch. zák., § 533 ods. 1 Obč. zák., § 408a ods. 1 Obch. zák., § 3 ods. 1 Obč. zák., § 265 Obch. zák., § 15 ods. 1 Obch. zák., § 16 Obch. zák. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 (úpadca), prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2013 prihlásil pohľadávku v celkovej sume 2.860.008,85 Eur, ktorú žalovaná v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov poprela. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 17.05.2013, vyjadrení strán sporu a výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že žalovaná poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku v zmysle § 32 ods. 2, 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, zabezpečovacieho práva a jeho poradia. Ako dôvody popretia žalovanej pohľadávky žalovaná v zozname pohľadávok a oznámení o popretí pohľadávky uviedla absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods.1, § 39 Obč. zák. pre jej neurčitosť a pri nákladoch súvisiacich s dražbou a konaním pred rozhodcovským súdom absenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), pričom zároveň poukazovala na uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/431/2012 zo dňa 14.12.2012 a na to, že náklady súvisia s dražbou nehnuteľností vo vlastníctve B. Q., s.r.o. Za dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. žalovaná považovala jej neurčitosť, v dôsledku ktorej, podľa žalovanej, zo zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno určiť postúpenú pohľadávku a identifikovať dlžníka postúpenej pohľadávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon je nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu podľa § 35 ods. 2, 3 Obč. zák. a § 266 Obch. zák. nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Neurčitý je právny úkon, ktorý je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky, spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani pomocou interpretačných pravidiel obsiahnutých v § 35 ods. 2, 3 Obč. zák. a § 266 Obch. zák. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky (cesia) teda spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Výslovne sa vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení (§ 40 ods. 1 Obč. zák.). Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Z písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd prvej inštancie za nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v písomnej forme, v

dôsledku čoho súd nezistil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. pre nedostatok písomnej formy zmluvy. Z úvodnej časti zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že zmluvnými stranami zmluvy o postúpení pohľadávky boli postupca a postupník. Postupca je označený ako H. B. Q., a.s. so sídlom V. 5, XXX XX B., D. XX XXX XXX a postupník ako H. G. Q. s.r.o. so sídlom K. XX, XXX XX B., D. XX XXX XXX. Zmluva o postúpení pohľadávok je za postupcu podpísaná predsedníčkou predstavenstva D.. I. I. a členom predstavenstva D.. J. P. a za postupníka konateľom D.. X. E., čo zodpovedá zápisom postupcu a postupníka v obchodnom registri v časti štatutárny orgán a konanie menom spoločnosti. Vzhľadom k tomu prvoinštančný súd nezistil v konaní dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák., nakoľko zmluva je podpísaná osobami konajúcimi za zmluvné strany v súlade s ich zápismi v obchodnom registri. Námietku žalovanej spočívajúcu v tvrdení o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nedodržania spôsobu podpisovania konateľa postupníka na zmluve, keďže k menu konateľa nebolo vytlačene alebo napísané obchodné meno postupníka, súd prvej inštancie považoval za bezpredmetnú, nakoľko zo záhlavia zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé kto konal v mene postupníka, a tiež na mieste podpisu pre postupníka na zmluve je uvedené meno, priezvisko (D.. X. E.) a funkcia (konateľ) osoby, ktorá za postupníka zmluvu podpísala, v dôsledku čoho niet pochýb o tom, kto za postupníka zmluvu podpísal. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že postúpená pohľadávka je definovaná v čl. I (Výklad pojmov) zmluvy o postúpení ako „pohľadávka postupcu voči dlžníkovi TATRY Invest, s.r.o., sídlo Tatranská Lomnica 63, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 485 756 (ďalej len dlžník) spolu s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, poplatky, atď.), ktoré eviduje voči dlžníkovi. Podrobné údaje sú uvedené v Prílohe zmluvy.“ Z uvedeného je nesporné, že dlžník je v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaný riadne a nezameniteľne, a to označením obchodného mena, sídla a IČO podľa zápisu dlžníka v obchodnom registri. Vzhľadom k tomu označenie dlžníka postúpenej pohľadávky v zmluve o postúpení pohľadávky nie je neurčité, a preto v konaní nebol preukázaný dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. pre pochybnosti o dlžníkovi postúpenej pohľadávky v dôsledku jeho označenia v uvedenej zmluve. Identifikáciu dlžníka obsiahnutú v čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky nespochybňuje ani špecifikácia pohľadávky, ktorá tvorí prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky a obsahuje obchodné meno dlžníka TATRY Invest, s.r.o. a identifikačné číslo klienta XXXXXX. V zmysle § 266 ods. 3 Obch. zák. je potrebné totiž zohľadniť všetky okolnosti zmluvného vzťahu založeného zmluvou o postúpení pohľadávky, a najmä prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli v súvislosti s označovaním postupovaných pohľadávok banky, kde označenie identifikačným číslom klienta znamená označenie klienta v internom systéme banky, ktoré rešpektuje a pozná aj klient, čoho dôkazom je použitie tohto interného označenia klienta aj v Štatúte splatenia účtu zo dňa 02.11.2010, kde je toto číslo uvedené ako Primárny CIF, ktorý bola ako príloha Vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 02.11.2010 doručený dlžníkovi dňa 11.11.2010. Z písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postúpená pohľadávka je v tejto zmluve identifikovaná v čl. I (Výklad pojmov), čl. III bode 1 a čl. III bode 2. Podľa čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky Pohľadávkou je „pohľadávka postupcu voči dlžníkovi TATRY Invest, s.r.o., sídlo Tatranská Lomnica 63, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 485 756 (ďalej len dlžník) spolu s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, poplatky, atď.), ktoré eviduje voči dlžníkovi. Podrobné údaje sú uvedené v Prílohe zmluvy.“ Podľa čl. III bodu 1 zmluvy o postúpení pohľadávky „postupca postupuje postupníkovi Pohľadávku spolu s príslušenstvom (najmä úroky, úroky z omeškania, poplatky, atď.) a so všetkými kolaterálmi a právami spojenými s Pohľadávkou“. Podľa čl. III bodu 2 zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 12.05.2011 je celková suma Pohľadávky 2 490 288,48 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v texte zmluvy o postúpení pohľadávky je postúpená pohľadávka identifikovaná sumou (2.490.288,48 Eur ku dňu 12.05.2011), jej dlžníkom (TATRY Invest, s.r.o., sídlo Tatranská Lomnica 63, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 485 756). Okrem toho čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky odkazuje na podrobné údaje o pohľadávke uvedené v Prílohe zmluvy, ktorou je Špecifikácia pohľadávky. Zo Špecifikácie pohľadávky je zrejmý stav pohľadávky k 12.05.2011. Obsahuje číslo úverového účtu XXXXXXXX, identifikačné číslo klienta XXXXXX, obchodné meno dlžníka TATRY Invest, s.r.o., typ úveru LTL/ dlhodobý úver, pôvodnú istinu 2.225.000,00 Eur, istinu po splatnosti 2.225.000,- Eur, aktuálny bežný úrok 174.063,00 Eur, bežný úrok po splatnosti 174.063,00 Eur, aktuálny sankčný úrok 91.135,82 Eur, poplatky 39,66 Eur, deň uzavretia úverovej zmluvy 12.12.2007, D1 10.03.2008, D2 24.03.2009 a D3 27.08.2009, konečnú splatnosť 20.11.2010, aktuálne hodnotenie obchodu default / neplatenie, opravné položky

632.275,73 Eur, postupovanú pohľadávku 2 490 288,48 Eur a odplatu za postúpenie pohľadávky 1.852.907,- Eur. Vzhľadom k označenému obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky ohľadom identifikácie postúpenej pohľadávky mal prvoinštančný súd zato, že postúpená pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky riadne individualizovaná, keďže v samotnej zmluve je jednoznačne uvedená výška pohľadávky (čl. III bod 2 zmluvy), dátum, ku ktorému bola výška pohľadávky vyčíslená (čl. III bod 2 zmluvy), dlžník pohľadávky (čl. I zmluvy). Okrem toho, spochybneniu identifikácie postúpenej pohľadávky bráni i Špecifikácia pohľadávky, ktorá obsahuje ďalšie konkrétne údaje o pohľadávke, a to právny titul - úverová zmluva, dátum jej uzavretia i jednotlivých dodatkov k úverovej zmluve (12.12.2007, D1 10.03.2008, D2 24.03.2009 a D3 27.08.2009), špecifikáciu výšky postupovanej pohľadávky 2.490.288,48 Eur (pôvodná istina 2.225.000,00 Eur, istina po splatnosti 2.225.000,- Eur, aktuálny bežný úrok 174.063,00 Eur, bežný úrok po splatnosti 174.063,00 Eur, aktuálny sankčný úrok 91.135,82 Eur, poplatky 39,66 Eur), typ úveru (LTL/dlhodobý úver), číslo úverového účtu (XXXXXXXX), identifikačné číslo klienta XXXXXX a konečnú splatnosť 20.11.2010. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nezistil dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. pre neurčitosť identifikácie postúpenej pohľadávky. Podotkol, že číslo úverového účtu XXXXXXXX je obsiahnuté aj v čl. I bode 4 zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007, a tiež označenie úveru ako dlhodobý investičný úver je výslovne uvedené v čl. I bode 1 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2007. Je pravdou, že konečná splatnosť úveru 20.11.2010 je v Špecifikácii pohľadávky uvedená nesprávne, v rozpore s Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa 02.11.2010, keďže v zmysle § 122 Obč. zák. lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok (v tomto prípade bolo Vyhlásenie doručené 11.11.2010, a teda lehota určená na zaplatenie skončila dňom 21.10.2010), avšak s ohľadom na všetky ostatné údaje o postúpenej pohľadávke, uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky, nemožno tento údaj považovať za spôsobilý podstatným spôsobom spochybniť individualizáciu postúpenej pohľadávky. Podľa názoru prvoinštančného súdu, s ohľadom na všetky ostatné uvedené identifikačné údaje úveru nemožno ani označenie typu úveru v Špecifikácii pohľadávky ako LTL/dlhodobý úver považovať za rozhodujúce pre identifikáciu postúpenej pohľadávky. Súd prvej inštancie mal zato, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 527 ods. 1 Obč. zák., v dôsledku čoho došlo k jej platnému uzavretiu. Je potrebné prihliadnuť i na to, že úpadca ako dlžník v čl. I bode 1.3 Dohody o splátkach zo dňa 29.02.2012 vyhlásil, že si je vedomý postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu, a postúpenie tejto pohľadávky bolo konštatované i v čl. I bode 2 Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012, ktorej zmluvnou stranou bol aj dlžník (úpadca). V zmysle § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, v dôsledku čoho nie je v zmluve o postúpení pohľadávky potrebné individualizovať pohľadávku vyčíslením príslušenstva pohľadávky a jeho identifikáciou v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., alebo označením konkrétnych zabezpečovacích práv. Postúpením pohľadávky sa taktiež v zmysle § 528 ods. 1 Obč. zák. nemení postavenie toho, kto zabezpečenie záväzku poskytol; zabezpečenie pohľadávky v súlade s § 524 ods. 2 Obč. zák. trvá naďalej. Námietku žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že jej nebola predložená kompletná zmluva o postúpení pohľadávky spolu s prílohou Špecifikácia pohľadávky, prvoinštančný súd považoval vo vzťahu k výsledku tohto konania za nedôvodnú, nakoľko v konaní žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky pevne zopnutú s uvedenou prílohou, pričom na záhybe rohu listu, ktorý zabezpečoval pevné spojenie zmluvy s prílohou, sa nachádzal otlačok pečiatky H. B. Q., a.s.. Okrem toho, Špecifikácia pohľadávky bola ako príloha zmluvy výslovne označená v texte zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní neboli predložené Špecifikácie pohľadávky s rôznym obsahom, v dôsledku čoho je obsah Špecifikácie pohľadávky ako prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky nesporný. V konaní nebol obsah Špecifikácie pohľadávky ako listiny spochybnený. Žalovaná poukazovala na to, že Špecifikácia pohľadávky mohla byť prílohou k akejkoľvek inej zmluve o postúpení pohľadávky, resp. prílohou k akémukoľvek inému právnemu úkonu dlžníka TATRY Invest, s.r.o.. V konaní však toto tvrdenie žalovanej, ani iná zmluva o postúpení pohľadávky, iný úkon dlžníka (prípadne iná pohľadávka úpadcu voči žalobcovi, resp. H. B. Q., a.s.), ktorého prílohou by mala byť Špecifikácia pohľadávky, preukázané neboli. V konaní nebola preukázaná neplatnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 ods. 1 Obč. zák., nakoľko v konaní nebolo zistené, že by svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala alebo že by sa priečila dobrým mravom. Tvrdenie žalovanej o postúpení neexistujúcej pohľadávky v konaní preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná pohľadávka, vyplývajúca zo zmluvy o splátkovom úvere vznikla a v sume 2.807.612,37 Eur bola v konaní preukázaná. Z písomného vyhotovenia predmetnej

zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že zmluva v závere obsahuje miesto pre dátum podpisu zmluvy, a to nad miestom pre podpisy postupcu a postupníka. Nad miestom podpisu postupníka je uvedený dátum 12.05.2011, na mieste nad podpisom postupcu dátum podpisu zmluvy uvedený nie je. Súd prvej inštancie mal zato, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky došlo dňa 12.05.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 08.10.2014, dátum ku ktorému bola postúpená pohľadávka vyčíslená v čl. III bode 2 zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj v Špecifikácii pohľadávky (12.05.2011). Okrem toho, postúpenie pohľadávky bolo konštatované v Dohode o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 a v čl. 1 bode 1.2 a 1.3 Dohody o splátkach zo dňa 29.02.2012, z čoho vyplýva, že v čase podania prihlášky žalovanej pohľadávky do konkurzu bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 už účinná, a teda žalobca bol veriteľom žalovanej pohľadávky. Absencia dátumu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky na mieste podpisu zmluvy pre žalobcu nespôsobuje neurčitosť zmluvy, a teda ani jej neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky nie je jej podstatnou náležitosťou, pričom v konaní bola preukázaná jej účinnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX ako veriteľ uzavrela dňa 12.12.2007 s úpadcom ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX, ktorej predmetom bol záväzok banky poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 70.000.000,- Sk. Z písomného vyhotovenia zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch. zák., a to určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté (čl. I bod 1 zmluvy o splátkovom úvere), záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie finančné prostriedky (čl. I bod 1 zmluvy o splátkovom úvere) a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a platiť úroky (čl. I bod 5 a čl. IV zmluvy o splátkovom úvere), v dôsledku čoho mal prvoinštančný súd zato, že H. B. Q., a.s. a úpadca uzavreli dňa 12.12.2007 zmluvu o úvere podľa § 497 Obch. zák., ktorá má konsenzuálnu povahu, t.j. vznikla už dohodnutím jej obsahu a úpadca mal právo po uzavretí zmluvy čerpať na jej základe dohodnutý úver. Úpadca mohol čerpať úver za splnenia podmienok dohodnutých v čl. III bode 1 zmluvy o splátkovom úvere, a to na základe ním podpísaných príkazov na úhradu. Žalovaná v konaní z absencie dokladu, resp. žiadosti úpadcu o poskytnutie úveru vyvodila záver, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX je zmluvou o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Obč. zák. Súd prvej inštancie však uzavrel, že v zmysle dohody zmluvných strán v čl. III bode 1 zmluvy o splátkovom úvere sú v tomto prípade práve príkazy na úhradu žiadosťami úpadcu o čerpanie úveru. Žalovaná tiež namietala neurčitosť príkazov na úhradu z dôvodu nedostatku ich povinných náležitostí a v dôsledku toho ich neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Z predložených príkazov na úhradu je zrejmé, že obsahujú označenie „príkaz na úhradu“, označenie banky, ktorej sú adresované (obchodné meno a kód banky), číslo úverového účtu, z ktorého majú byť peňažné prostriedky odpísané, sumu, vrátane peňažnej meny, ktorej prevod má byť vykonaný, číslo účtu, vrátane kódu banky a názvu účtu, príjemcu, teda identifikáciu účtu na ktorý majú byť finančné prostriedky prevedené, označenie príkazcu (úpadcu) uvedením jeho obchodného mena, sídla, IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré obsahuje otlačok pečiatky príkazcu a podpis konateľa úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že príkazy na úhradu sú určité, a preto prvoinštančný súd nezistil dôvody ich neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. V konaní nebol preukázaný ani rozpor príkazov na úhradu s ustanoveniami § 3 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2008, ktoré upravujú spôsob identifikácie fyzickej alebo právnickej osoby bankou, pričom však nestanovujú náležitosti príkazu na úhradu. Vzhľadom k tomu, že medzi H. B. Q., a.s. a úpadcom došlo v zmysle § 497 Obch. zák. k uzavretiu zmluvy o úvere označenej ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX v znení jej dodatkov č. 1, 2, 3, uzavretím tejto zmluvy vznikol úpadcovi záväzok vrátiť banke poskytnutý úver. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2014 potvrdila, že finančné prostriedky z prvej tranže úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere boli poukázané na účet úpadcu, pričom finančné prostriedky z ostatných troch tranží boli poukázané v prospech tretích tam uvedených osôb. Z výpisu z účtu č. 1/2007 je zrejmé, že z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX bol čerpaný úver dňa 17.12.2007 v sume 30.770.000,- Sk na protiúčet B. Q., s.r.o., v sume 12.030.000,- Sk na protiúčet B. F., s.r.o., v sume 1.943.000,- Sk titulom splátky istiny, v sume 5.817,13 Sk titulom splátky istiny, v sume 6.190.463,94 Sk titulom splátky istiny, v sume 18.855,12 Sk titulom splátky úrokov, dňa 19.12.2007 v sume 5.000.0000,- Sk a v sume 41.863,81 Sk. Z výpisu z účtu č. 1/2008 je zrejmé, že z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX bol čerpaný úver dňa 18.01.2008 v sume 6.020.000,- Sk a v sume 980.000,- Sk. Z výpisu z účtu č. 6/2008 je zrejmé, že z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX bol čerpaný úver dňa 05.06.2008 v sume 7.000.000,- Sk na protiúčet L. C.. Žalobca v konaní predložil príkazy na

úhradu na sumu 30.770.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. Q., s.r.o.), na sumu 980.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. a.s.), na sumu 12.030.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. F., s.r.o.), na sumu 5.000.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. a.s.), na sumu 7.000.000,- Sk (v prospech účtu s názvom L. C.), na sumu 41.863,81 Sk (v prospech účtu s názvom V., a.s.), na sumu 6.020.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. a.s.) a hromadný príkaz na úhradu na sumu 8.158.136,19 Sk (v prospech účtu s názvom V., a.s.), z toho suma 1.943.000,- Sk titulom splátky istiny, suma 5.817,13 Sk titulom splátky úrokov, suma 6.190.463,94 Sk titulom splátky istiny a suma 18.855,12 Sk titulom splátky úrokov. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 uviedol, že tranža úveru 8.200 .000,- Sk bola čerpaná na prefinancovanie existujúcich záväzkov voči V., a.s., tranža úveru 7.000.000,- Sk na kúpu obchodného podielu spoločníka L. C. pre T. J. 68 % a pre A. G. 32 %, tranža úveru 12.000.000,- Sk na prefinancovanie záväzkov voči tretím osobám (zmluvy o pôžičke), záväzky spojené s vykonanými prácami na hoteli K., tranža úveru 30.770.000,- Sk na nákup pozemkov v Q. Q. a tranža úveru 12.030.000,- Sk na nákup pozemkov v F. pod F.. Z čl. I zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že úpadcovi mal byť poskytnutý dlhodobý investičný úver. Podľa čl. I bodu 3 zmluvy o splátkovom úvere úver bol poskytnutý na účel: refinancovanie investičných nákladov a financovanie kúpy pozemkov prostredníctvom pôžičky personálne prepojeným osobám. Z čl. III bodu 5 zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že 1. tranža úveru mala byť čerpaná na prefinancovanie existujúcich záväzkov voči V., a.s. max. vo výške 8.200.000,- Sk, 2. tranža na kúpu obchodného podielu spoločníka L. C. v max. výške 7.000.000,- Sk, 3. tranža na prefinancovanie záväzkov voči tretím osobám, pričom sa malo jednať o záväzky spojené s vykonanými prácami na hoteli K. v max. výške 12.000.000,- Sk (zmluvy o pôžičke) a 4. tranža na nákup pozemkov v Q. Q. a F. pod F. v sume max. 42.800.000,- Sk. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že úpadca ako úverový dlžník riadne čerpal úver a peňažné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru a v prospech zmluvne dohodnutých osôb. Úver čerpal úpadca, keďže finančné prostriedky z úverového účtu boli prevedené na účty tretích osôb na základe príkazov na úhradu vystavených úpadcom, pričom svedok L. C., ktorý bol v predmetnom čase konateľom úpadcu, svoje podpisy na príkazoch na úhradu nepoprel. Vzhľadom k tomu, že predmetný úver vyčerpal úpadca na základe jeho príkazov, v ktorých zároveň určil na aký účel (označením účtu príjemcu) budú finančné prostriedky použité, prvoinštančný súd považoval námietku žalovanej ohľadne nedodržania podmienok čerpania úveru v zmysle čl. III bodu 5 za bezpredmetnú. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2007 je zrejmé, že túto za H. B. Q., a.s. podpísali D.. J. B., riaditeľka korporátneho centra X. a D.. P. F., úverový poradca pre corporate J. korporátneho centra X.. Dodatok č. 1 zo dňa 10.03.2008 k zmluve o splátkovom za H. B. Q., a.s. podpísali D.. J. B., riaditeľka Regionálneho korporátneho centra X.. Z poverenia H. B. Q., a.s. č. 118/4-SP/07 zo dňa 11.04.2007 mal súd prvej inštancie za preukázané oprávnenie D.. J. B. a D.. P. F. na podpísanie a uzavretie zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2007 a jej dodatku č. 1. Dodatok č. 2 zo dňa 24.03.2009 k zmluve o splátkovom úvere podpísali za H. B. Q., a.s. D.. L. V., riaditeľka pobočky X. a D.. P. F., poverený zamestnanec pobočka X.. Podľa bodu 4.9.10 Prílohy č. 2-4. divízia Podpisového a kompetenčného poriadku H. B. Q., a.s. zmenu podmienok schválených úverových obchodov podpisoval úverové zmluvy riaditeľ pobočky, resp. riaditeľ regionálneho centra a poverený zamestnanec pobočky, zmenu schválených úverových obchodov podľa bodu 4.9.11.1 označeného poriadku schvaľoval poverený zamestnanec oddelenia posudzovania a analýz úverov. Podľa písomného vyjadrenia H. B. Q., a.s. zo dňa 20.11.2014 D.. L. V. bola ku dňu 24.03.2009 zamestnankyňou banky a pôsobila vo funkcii riaditeľky pobočky X.. Dodatok č. 3 zo dňa 27.08.2009 k zmluve o splátkovom úvere za H. B. Q., a.s. podpísali P.. V. E., riaditeľ odbor právny a work out a D.. F. F., poverený zamestnanec odbor právny a work out. Podľa bodu 4.9.10 Prílohy č. 2-4. divízia Podpisového a kompetenčného poriadku H. B. Q., a.s. zmenu podmienok schválených úverových obchodov podpisoval úverové zmluvy riaditeľ pobočky, resp. riaditeľ regionálneho centra a poverený zamestnanec pobočky, zmenu schválených úverových obchodov podľa bodu 4.9.11.1 označeného poriadku schvaľoval poverený zamestnanecoddelenia posudzovania a analýz úverov. Podľa písomného vyjadrenia H. B. Q., a.s. zo dňa 20.11.2014 P.. V. E. bol ku dňu 27.08.2009 zamestnancom banky a pôsobil vo funkcii riaditeľa odboru právneho a work out a D.. F. F. pôsobil vo funkcii povereného zamestnanca odboru právneho a work out. Z uvedených skutočností mal prvoinštančný súd v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. za preukázané oprávnenie osôb, ktorí podpísali za H. B. Q., a.s. zmluvu o splátkovom úvere a jej dodatky č. 1, 2, 3, konať a podpisovať v mene H. B. Q., a.s. pri uzatváraní úverových zmlúv a ich zmien. V konaní bol predložený Dodatok č. 3 k zmluve o

splátkovom úvere podpísaný za H. B. Q., a.s. P.. V. E. a D.. F. F.. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie nezistil dôvody neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a jej dodatkov z dôvodu žalovanou namietaných nedostatkov v ich podpise bankou. Je potrebné prihliadnuť i na to, že zmluvu o splátkovom úvere a jej dodatky podpísali zamestnanci H. B. Q., a.s., pričom v konaní nebolo preukázané, že by si úpadca overoval ich oprávnenie konať za banku v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, a teda banku by v zmysle § 16 Obch. zák. zaväzovalo konanie uvedených zamestnancov i v prípade, ak by na to nemali oprávnenie (ktoré však v konaní preukázané bolo). Žalovaná v konaní tiež namietala neplatnosť dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu, že dodatok č. 3 nebol za banku podpísaný oprávnenými osobami, nakoľko chýba podpis P.. V. E.. Podľa čl. I bodu 3 dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere zmluvné strany sa týmto dohodli, že nezaplatené príslušenstvo a poplatky banky podľa čl. I bodu 2 písm. b) tohto dodatku v celkovej výške 44.201,35 Eur sa kapitalizuje, t.j. sa pripočítava k zostatku istiny úveru uvedenej v čl. I bod 2 písm. a) tohto dodatku. Na základe kapitalizácie v zmysle predchádzajúcej vety predstavuje nový zostatok istiny úveru sumu 2.225.000,- Eur, t.j. 67.030.350,- Sk. Podľa čl. I bodu 6 dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere ak je klient v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tohto Dodatku, banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I bod 2 zmluvy o splátkovom úvere v znení neskorších dodatkov aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne. Z uvedeného súd prvej inštancie nezistil rozpor dohody o tzv. kapitalizácii úrokov, obsiahnutej v čl. I bode 3 Dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák., ani s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák., a teda ani dôvod neplatnosti čl. I bodu 3 Dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere v zmysle § 39 Obč. zák.. Zmluva o splátkovom úvere a jej Dodatky boli uzavreté medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Okrem toho, zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. Zmluvné strany si tak v rámci princípu zmluvnej voľnosti v súlade s § 263 Obch. zák. môžu dohodnúť obsah práv a povinností odchýlne od ustanovení Obch. zák. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX vznikla úpadcovi v zmysle § 504 Obch. zák. povinnosť vrátiť poskytnutý úver 2.225.000,- Eur spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi 174.063,- Eur a úrokmi z omeškania v sume 408.549,37 Eur. Preto súd prvej inštancie v zmysle § 32 ods. 9, 15 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky ktorú špecifikoval vo výroku I. rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že zabezpečená pohľadávka je v zmysle § 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov taká, ktorej svedčí niektoré zabezpečovacie právo. Medzi zabezpečovacie právo patrí záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky. Za zabezpečovacie práva sa považujú aj iné práva, ktoré majú podobný obsah a účinky. Podstatou zabezpečovacieho práva teda spočíva v tom, že ak dlžník nesplní svoj záväzok, môže si veriteľ uplatniť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (úpadcu) alebo tretej osoby. Žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že žalovaná pohľadávka je zabezpečená pristúpením k záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.08.2009 uzatvorenej medzi veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a pristupujúcim dlžníkom B. O., a.s., D. XX XXX XXX a záväzkom podriadenosti na základe Dohody o prednostnom uspokojení zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a veriteľmi T. J. a A. G.. Vzhľadom k tomu, že pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Obč. zák. a záväzok podriadenosti v zmysle § 408a Obch. zák. nie sú zabezpečovacími právami, ani nemajú podobný obsah a účinky, prvoinštančný súd v zmysle § 8 a § 32 ods. 9, 15 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov výrokom II. žalobu v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie výrokom III. zamietol žalobu aj v časti o určenie, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 52.396,48 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze titulom nákladov z uplatnenia na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik a existencia žalovanej pohľadávky žalobcu proti žalovanej vo výške 52.396,48 Eur, ktorá mala predstavovať náklady z uplatnenia, a to poplatok za rozhodcovské konanie v sume 39.862,80 Eur, trovy právneho zastúpenia v sume 2.238,34 Eur a náklady súvisiace s dražbou majetku B. Q., s.r.o.

v sume 10 590,04 Eur znížené o sumu 294,70 Eur uhradenú dlžníkom dňa 25.09.2012. Z čl. VII bodu 6 zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX v znení jej dodatku 3 mal prvoinštančný súd za preukázanú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky v zmysle § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov pre spory vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX. Voči úpadcovi však rozhodcovské konanie vedené Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave od sp. zn. II/2012-3533, ktorého trovy si žalobca uplatnil prihláškou pohľadávky v sume 41.101,14 Eur (súdny poplatok 39.862,80 Eur a trovy právneho zastúpenia 2.238,34 Eur), do rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatne skočené nebolo, v dôsledku čoho žalobcovi doteraz nevznikla pohľadávka titulom náhrady trov označeného rozhodcovského konania v sume 41.101,14 Eur. Žalobca tiež v konaní túto pohľadávku v časti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia riadne nešpecifikoval a nepreukázal, keďže neuviedol jednotlivé úkony právnej služby, ani konkrétnu odmenu za jednotlivé úkony. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že v označenom rozhodcovskom konaní na strane žalovanej vystupovalo 5 účastníkov, pričom rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2012-3533 zo dňa 13.05.2014 bol žalovaná 2/ B. O. a.s., okrem iného, zaviazaný aj na náhradu trov rozhodcovského konania žalobcovi, a to v sume 33.194,- Eur + 20 % DPH titulom náhrady poplatku za rozhodcovské konanie a v sume 25,- Eur + 20 % DPH titulom paušálneho poplatku za krytie správnych nákladov. Nie je zrejmé, akým spôsobom zohľadnil toto rozhodnutie o trovách konania žalobca pri náhrade trov rozhodcovského konania uplatnenej prihláškou pohľadávky, príp. či mu priznané trovy boli uhradené. Žalobca si prihláškou pohľadávky uplatnil náklady z uplatnenia aj titulom nákladov súvisiacich s dražbou majetku B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX . v sume 10.590,04 Eur. Na preukázanie vynaloženia nákladov v sume 10.590,04 Eur žalobca predložil uhradené faktúry č. 120100922 na sumu 2.334,35 Eur, č. OF 00122013 na sumu 2.981,84 Eur, č. OF00182012 na sumu 1.020,- Eur a č. OF00172012 na sumu 5.436,- Eur, teda spolu v sume 11.772,19 Eur. Faktúra č. 120100922 bola vystavená na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.06.2012 a faktúry č. OF00122013, č. OF00182012, č. OF00172012 na základe Rámcovej zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalobcom a dražobnou spoločnosťou T. s.r.o. a individuálnej zmluvy k danému prípadu. Označené zmluvy však v konaní predložené neboli, v dôsledku čoho neboli preukázané zmluvné podmienky ohľadom úhrady nákladov dražby. Faktúrou č. 120100922 bolo vyfakturované vypracovanie odborných stanovísk na základe Zmluvy o spolupráci. V konaní nebolo preukázané, aké konkrétne odborné stanoviská boli touto faktúrou vyfakturované, ich vyhotovenie, súvislosť s vykonanou dražbou, efektívnosť, a tiež opodstatnenosť výšky fakturovanej ceny. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z k faktúre predložených príloh. Faktúrou č. OF00122013 boli vyfakturované náklady T. s.r.o. ma vypracovanie znaleckých posudkov, poštovné, regionálny inzercia, cestovné a notárske poplatky. Z faktúry však nie je zrejmé, ani preukázané, aké konkrétne znalecké posudky, resp. iné označené náklady boli fakturované, ich súvislosť s vykonanou dražbou, efektívnosť, a tiež opodstatnenosť výšky fakturovanej ceny. Taktiež pri faktúrach č. OF00182012 a č. OF 00172012 nebolo v konaní preukázané, aké znalecké posudky boli nimi fakturované, ich súvislosť s vykonanou dražbou, nevyhnutnosť, a tiež opodstatnenosť výšky fakturovanej ceny. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal prvoinštančný súd zato, že žalobca v konaní nepreukázal výšku nákladov súvisiacich s dražbou majetku B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX, vyčíslených v sume 10.590,04 Eur. Podľa čl. III bodu 5 písm. c) Všeobecných úverových podmienok H. B. Q., a.s. účinných od 01.01.2007 úpadcovi TATRY Invest, s.r.o. v konkurze vznikla povinnosť uhradiť náklady banky súvisiace s realizáciou zabezpečenia poskytnutého na zabezpečenie pohľadávok banky zo zmluvy o splátkovom úvere. Z čl. II bodu 1 písm. b) zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXXX a zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXX/XX/ XXX-ZZ-XX je zrejmé, že žalovaná pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve B. Q., s.r.o., zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q. Q.. Z poznámky na LV č. XXX, k.ú. Q. Q., č. XXX, k.ú. K. E., oznámenia o upustení od dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX-X mal súd za preukázané, že žalobca, prostredníctvom dražobníka T. s.r.o., začal s výkonom záložného práva zriadeného Zmluvami o zriadení záložného práva č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX a č. XXXX/XX/XXX- ZZ-XX. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi v zmysle čl. III bodu 5 písm. c) Všeobecných úverových podmienok H. B. Q., a.s. účinných od 01.01.2007 vzniklo voči úpadcovi právo na úhradu nákladov vynaložených v súvislosti s realizáciou predmetných záložných práv, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal účelnosť, efektívnosť a súvislosť vynaložených nákladov, fakturovaných

označenými faktúrami, s realizáciou zabezpečenia žalovanej pohľadávky, v konaní nebola preukázaná pohľadávka žalobcu v sume 10.590,04 Eur titulom úhrady náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s realizáciu predmetných záložných práv. Námietku žalovanej o porušení koncentračnej zásady v konaní v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, nakoľko všetky námietky žalovanej a vykonané dôkazy mali základ v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa 07.01.2014. Obe strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, preto súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala za platnosti a účinnosti O.s.p. odvolanie žalovaná proti výrokom I. a IV. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že vo výroku I. žalobu zamietne a vo výroku IV. tak že žalovanej prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považovala v napadnutých častiach za nesprávny z dôvodu, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť uzavretá medzi H. B. Q., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 12.05.2011, podľa žalovanej ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 Obč.zák ako aj v zmysle § 39 Obč.zák. a to z dôvodov, ktoré žalovaná tvrdila v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Prvým dôvodom spôsobujúcim neplatnosť tejto zmluvy je absencia dátumu (času) podpisu tejto zmluvy za postupcu. V zmysle ust. § 40 ods. 1 Obč.zák. v spojení s § 524 ods. 1 Obč. zák. je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska formy tohto právneho úkonu písomná forma. Dátum uzatvorenia zmluvy časovo identifikuje okamih jej uzavretia a preukazuje, že bola uzatvorená v určitom časovom okamžiku. Ten je určujúci pre posúdenie všetkých náležitostí vzniku platnej zmluvy tak z hľadiska účastníkov zmluvy ako aj z hľadiska predmetu zmluvy. Poukázal na článok IX bod 1 v ktorom bolo dojednané, že zmluva nadobúda platnosť je podpísaním zmluvnými stranami. Toto dojednanie má vplyv na článok III bod 3 zmluvy v zmysle ktorého malo byť dňom podpisu vlastnícke právo k postupovanej pohľadávke prevedené na postupníka. Neexistenciu dátumu uzavretiu zmluvy v jej písomnom vyhotovení nemožno odstrániť výkladom podľa § 35 Obč. zák. a § 266 Obch. zák.. Preto absencia zákonnej náležitosti v písomnom vyhotovení zmluvy má za následok jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti a nie je relevantný záver súdu prvej inštancie, že bola preukázaná jej účinnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a že bola účinná aj v čase podania prihlášky žalovanej do konkurzu. Druhým dôvodom spôsobujúcim neplatnosť posudzovanej zmluvy o postúpení pohľadávky je nedostatok jej podpisu za postupníka, ktorý nebol vykonaný spôsobom zapísaným v obchodnom registri. V zmysle § 2 ods. 1 písm. e/ zák. č. 530/2003 Z.z. bol spôsob konania štatutárneho orgánu povinne zapisovaným údajom do obchodného registra a zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok, že vôľa právnickej osoby voči tretím osobám nebola prejavená zákonom prepísaným a predpokladaným spôsobom. Z výpisu obchodného registra platného ku dňu 12.5. 2011 vyplývalo, že konateľ koná v mene spoločnosti samostatne, pričom podpisuje v mene spoločnosti, tak že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Na posudzovanej zmluve o postúpení je však uvedené, že ju podpisuje D.. X. E. konateľ a nič viac a nad týmto textom je podpis menovaného ohrozil vytlačené, či napísané obchodné meno spoločnosti. Preto nedošlo k prejavu vôle právnickej osoby zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s spoločenskou zmluvou. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že v záhlaví zmluvy je spoločnosť riadne označená. Takto podpísaná zmluva nemohla vzniknúť platne a teda ani vyvolať predpokladané právne následky. Tretím dôvodom spôsobujúci neplatnosť tejto zmluvy je nedostatok špecifikácie predmetu zmluvy, teda pohľadávky, ktorá mala byť touto zmluvou postúpená z postupcu na postupníka, ktorý dôvod súvisí aj s nemožnosťou zistenia časového okamihu jej vzniku. Identifikácia postupovanej pohľadávky musí označovať riadne označenie dlžníka postupcu, opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností na ktorých sa zakladá táto musí byť identifikovaná dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti aká pohľadávka ako, kedy bola postúpená. Podľa žalovanej posudzovaná zmluva o postúpení pohľadávky tieto zákonné požiadavky nespĺňa. Žalovaná poukázala na čl. I., III. bod 1 zmluvy. Zdôraznila, že súčasťou predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky v prílohe prihlášky nemala žiadnu prílohu a ani predložená zmluva nebola s prílohou spojená takým technickým spôsobom, aby tvorila jej neoddeliteľnú súčasť a nevyvolávala tak pochybnosti o hodnovernosti takéhoto dôkazného prostriedku. Za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zák. považovala žalovaná aj zmluvu o splátkovom úvere, ktorá mala byť uzatvorená medzi H. B. Q., a.s. ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 12.12.2007 v znení jej dodatkov č. 1, 2

a 3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podstatná časť úveru bola bez splnenia podmienok čerpania úveru bankou vyplatená na účty tretích osôb a nie dlžníka ( úpadcu) bez splnenia podmienok dohodnutých v zmluve, na splnenie ktorých bolo čerpanie jednotlivých častí úveru viazané a tiež v rozpore s účelom úveru dohodnutým v zmluve a zároveň na základe nedostatočne vyplnených príkazov na úhradu, z ktorých nebolo možné zistiť, či boli vôbec zadané dlžníkom a či ich tak možno považovať za úkony dlžníka smerujúce voči veriteľovi a obsahujúce požiadavky dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov v jeho prospech v zmysle uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere. Preto nemohol v takto vyplatenom rozsahu úverových prostriedkov vzniknúť dlžníkovi záväzok voči banke a ich vrátenie v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaná poukázala na ust. § 501 ods. 1, 2 Obch. zák. Podľa čl. I Predmet zmluvy bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere na základe žiadosti klienta sa banka zaväzuje za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnúť v prospech klienta dlhodobý investičný úver v sume 70.000.000,- Sk. Podľa čl. III Čerpanie úveru bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere po splnení podmienok uvedených v čl. II, v tomto článku a zaplatení poplatkov v zmysle čl. V bod 1 a/ tejto zmluvy môže klient čerpať úver bezhotovostnou formou na dohodnutý účel uvedený v tejto zmluve, na základe ním podpísaných príkazov banke a predloženia príslušných dokladov preukazujúcich účel použitia úveru (napr. faktúry obsahujúce všetky náležitosti daňového dokladu a príslušných účtovných dokumentov). Skutočnosťami, či došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov z úveru v súlade s dojednaným účelom úveru a či boli pred ich poskytnutím splnené presne dohodnuté podmienky na čerpanie jednotlivých tranží úveru sa súd prvej inštancie nezaoberal a k týmto skutočnostiam pri hodnotení veci veci neprihliadol. Žalovaná v odvolaní namietala, že jednotlivé príkazy na úhradu, na základe ktorých banka vyplatila finančné prostriedky z jednotlivých tranží boli vyplnené neúplne, absentovali v nich napr. dátum a miesto vystavenia, pečiatka banky potvrdzujúca prevzatie príkazu, dátum splatnosti, pri podpise príkazcu absentovalo číslo a druh preukazu tejto osoby, resp. bol pri ňom nesprávne označený akademický titul. Prvoinštančný súd sa týmito skutočnosťami rovnako nezaoberal a obmedzil sa len na konštatovanie, že tieto zadal konateľ úpadcu L. C. a tieto považoval za dostačujúce na preukázanie tohto, že dlžník požiadal banku o poskytnutie úveru. Skutočnosti, že sa tak stalo bez splnenia podmienok na čerpanie úveru a rozpore s dohodnutým účelom úveru pri 2., 3. a 4. tranží úveru nepripísal žiaden právny význam a s touto skutočnosťou sa v odôvodení nevysporiadal. Žalovaná zastávala názor, že za tejto situácie nešlo o poskytnutie úveru dlžníkovi ale tretím osobám a preto dlžníkovi nemohla vzniknúť povinnosť na vrátenie takto poskytnutých peňažných prostriedkov z úveru. Žalovaná v ďalšom namietala neplatnosť dodatku č. 3 k uzatvorenej úverovej zmluve, ktorý nebol podpísaný osobami oprávnenými konať za banku a jednak pre neplatnosť v časti dojednania obsiahnutého v čl. I. bod 3 tohto dodatku o kapitalizácii nezaplateného príslušenstva pohľadávky a poplatkov banky v celkovej výške 1.331.609,80 Sk a ich pripočítaním k zostatku istiny úveru, ktorý je neplatný pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák. ako aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.. V tejto časti žalovaná nepovažovala názor súdu prvej inštancie za správny. Zároveň dala do pozornosti súdu prvej inštancie, že spoločnosť IS N., s.r.o. D.: XX XXX XXX uvedená vo výroku I. písm. c) zanikla ku dňu 05.06.2014 výmazom z obchodného registra v dôsledku jej zrušenia bez likvidácie. Aj z tohto dôvodu nie je preto výrok I. napadnutého rozsudku správny.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že napadnutým rozsudkom bol určený právny dôvod, poradie, výška, vymáhateľnosť, zabezpečovacie právo a poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky žalobcu v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TATRY Invest, s.r.o., Palackého 85/5, Trenčín, IČO: 36485 756, a to v rozsahu, ktorý vyplýva z jeho znenia. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil celkovo na 49 stranách, pričom jasne zrozumiteľne a s najvyššou možnou mierou podrobnosti ozrejmil obsah dôkazných prostriedkov, z ktorých vychádzal, priebeh a výsledky vykonaného dokazovania, spôsob abstrahovania rozhodujúcich skutkových a právnych záverov a ich subsumovanie pod príslušné normatívne ustanovenia. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd sa v celom rozsahu detailne vysporiadal s procesnou obranou žalovanej, pričom v odôvodnení odpovedal na všetky výhrady, ktorá žalovaná počas konania predniesla, resp. ktorých sa domáhala. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v celom rozsahu argumentačne udržateľné, správne a zákonné, pričom jeho závery sa zhodujú s ustálenou judikatúrou a právnou doktrínou. Žalovaná svojím odvolaním napadla výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení pohľadávky žalobcu (ako aj súvisiaci výrok o trovách konania) a v odvolacom konaní sa domáhala zmeny napadnutej časti rozhodnutia tak, aby odvolací súd incidenčnú žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní žalovaná opätovne uviedla skutkové okolnosti, ktoré boli súdom prvej inštancie podrobne preskúmané, analyzované a vyhodnotené ako nedôvodné. Tieto okolnosti možno zhrnúť nasledovne:

a) žalovaná namietala, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 12.05.2011 medzi žalobcom ako postupníkom, a obchodnou spoločnosťou H. B. Q., a.s., V. 5, B., D.: XX XXX XXX, ako postupcom, je absolútne neplatným právnym úkonom. V dôsledku toho žalobca, podľa názoru žalovanej, nie je veriteľom úpadcu. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaná odvodzovala z: absencie dátumu pri podpise postupcu (H. B. Q., a.s.), absencie obchodného mena pri podpise postupníka (OTP Faktoring Slovensko, s.r.o. a domnelej neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky; b) žalovaná namietala, že časť prihlásenej pohľadávky, nie je pohľadávkou voči dlžníkovi (úpadcovi). Prezentované výhrady žalovanej nemajú žiadnu právnu relevanciu, pričom judikatúra a právna doktrína, na ktorú žalobca v ďalšom poukazuje, sa definitívne s námietkami obdobného druhu už vysporiadali. Žalobca zdôraznil, že v čl. II ods. 1 Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 dlžník TATRY Invest, s.r.o. osobitne vyhlásil, že postúpenie pohľadávky na neho bolo dlžníkovi oznámené a preukázané a dlžník voči postúpeniu nemal výhrady. Dlžník bol teda riadne v zmysle § 526 ods. 2 Obč. zák. oboznámený a informovaný o tom, kto je jeho novým veriteľom. Relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky pritom bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003). Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom (FEKETE, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. EURO KODEX, Bratislava 2011, s. 1511). Navyše, ak postupca oznámil dlžníkovi, že postúpil pohľadávku postupníkovi, potom dlžník nemá voči postupníkovi k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky /R (ČR) 61/2010 civ./. Ak dlžníkovi, ktorému postupca oznámil postúpenie pohľadávky, neprislúcha voči postupníkovi bez ďalšieho námietka neplatnosti zmluvy o postúpení, potom nemôže s touto obranou v spore o pravosť a určenie pohľadávky uspieť ani popierajúci správca konkurznej podstaty /R (ČR) 95/2008 civ./. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mohol procesnú obranu žalovanej spochybniť už len na základe prezentovanej judikatúry ktorá sa týka postúpenia pohľadávok. Nebol pritom vôbec povinný skúmať jednotlivé tvrdenia žalovanej o údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011. Súd prvej inštancie sa však aj napriek tomu dôvodmi údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podrobne zaoberal, pričom konštatoval, že predmetná zmluva je riadnym a platným právnym úkonom. Hoci ďalšie posudzovanie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je v odvolacom konaní vzhľadom na citovanú judikatúru (R 119/2003) nevyhnutné, žalobca považoval za dôležité vyjadriť sa k jednotlivým tvrdeným „nedostatkom“ zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré podľa žalovanej majú za následok jej domnelú neplatnosť (absencia dátumu pri podpise postupcu, absencia obchodného mena pri podpise postupníka a domnelá neurčitosť predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky). Žalovaná vo svojom odvolaní ad absurdum tvrdila, že absencia dátumu pri podpise postupcu je takou vadou, ktorá spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedený záver však z objektívneho práva nevyplýva a nebol preukázaný ani vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. Žalobca podotýkal, že v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. musí mať zmluva o postúpení pohľadávky obligatórne písomnú formu. Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosť, kde obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny a samotný podpis konajúcej osoby. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne. Iné okolnosti, ktoré sa týkajú dátumu a miesta podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu a žiadna právna norma ich pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ani nevyžaduje. Ďalej podotýkal, že Občiansky zákonník vyžaduje uvedenie dátumu ako podmienku platnosti právneho úkonu iba v prípade závetu (§ 476 ods. 2 Obč. zák.). Skutočnosť, že zo zmluvy priamo nevyplynulo, kedy ju účastník podpísal, nerobí túto zmluvu pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť neplatnou (rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 22.03.199, sp. zn. 33Cs 76/1998). Keďže dátum nie je obligatórnou náležitosťou právneho úkonu, neuvedenie dátumu nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu (FEKETE, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Eurokodex, Bratislava 2011, s. 288). Pri absencii dátumu sa moment uzatvorenia zmluvy skúma a preukazuje dôkaznými prostriedkami. Najčastejšie ide o výsluch svedkov, posudzovanie faktického konania zmluvných strán po uzatvorení zmluvy, či iných podkladov alebo listín, na základe ktorých možno ustáliť dátum uzatvorenia zmluvy. V prejednávanom prípade bol časový moment uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (12.05.2011) verifikovaný výsluchom konateľa žalobcu na pojednávaní zo dňa 08.10.2014, vyčíslením postupovanej pohľadávky vykonaným ku dňu 12.05.2011, konštatáciou o postúpení pohľadávky v nadväzujúcej dohode o splátkach a dohode o uznaní záväzku dlžníkom a v neposlednom rade aj zaplatením odmeny za postúpenie pohľadávky zo strany postupníka a následným faktickým správaním sa zmluvných strán po postúpení pohľadávky.

Moment uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nebol medzi postupcom, postupníkom a dlžníkom nikdy sporný. V tomto smere iba žalovaná, ako nezúčastnená osoba, ex post namieta dátum uzatvorenia zmluvy, hoci tento nebol nikdy kontrahentmi spochybnený, pričom v konaní bol riadne preukázaný a vyplýva zo všetkých okolností posudzovaného prípadu. Keďže žalovaná nepredložila ani neoznačila žiadny dôkazný prostriedok, ktorým by preukázala svoje tvrdenia, neuniesla v otázke údajnej neplatnosti zmluvy pre absenciu dátumu pri podpise postupcu svoje dôkazné bremeno. Žalovaná v odvolaní ďalej spochybňuje platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre chýbajúce obchodné meno postupníka pri jeho podpise v zmluve. Poukazuje pritom na zápis údajov o postupníkovi v Obchodnom registri, podľa ktorého za postupníka podpisuje konať tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu postupníka, svojmu menu, priezvisku a funkcii pripojí konateľ svoj podpis. Žalovaná sa mylne domnievala, že pri nedodržaní spôsobu podpisovania, ktorý je uvedený v Obchodnom registri, nevznikajú platné písomné právne úkony obchodnej spoločnosti. Žalobca zdôraznil, že právna prax akceptuje rôzne postupy pri podpisovaní za obchodnú spoločnosť, a to aj také, ktoré nezodpovedajú zápisu uvedenému v Obchodnom registri. Jedinou požiadavkou je, aby z celkového kontextu písomnosti bolo dostatočne zrejmé, že zmluva je uzatváraná v mene obchodnej spoločnosti, pričom na zmluve sa nachádza podpis osoby oprávnenej konať v jej mene (totožne rozsudok Vrchního soudu v Prahe zo dňa 08.12.1994, sp. z. 5Cmo/252/1994; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.09.2009, sp. zn. 29Cdo/494/2008). Zo spornej zmluvy o postúpení pohľadávky (identifikácie zmluvných strán) nepochybne vyplýva, že zmluvu uzatvoril postupník (žalobca) vo vlastnom mene, a to prostredníctvom svojho konateľa, ktorý zároveň ako konateľ pripojil na konci zmluvy svoj podpis. Zo zmluvy je tak možné bez ďalšieho zistiť, kto je účastníkom zmluvy, kto bol oprávnený za účastníka zmluvy v čase jej podpisu konať a kto reálne aj konal (zmluvu podpísal). Pre neuvedenie obchodného mena postupníka priamo pri podpise jeho konateľa nie je preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 neplatná. Tento záver, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie, podporujú nasledujúce rozhodnutia a komentár k Obch. zák.: R 33/2001: „Samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. Pokiaľ zo záhlavia ručiteľskej listiny je zrejmé, kto je ručiteľom, mená a funkcie konajúcich za ručiteľa, pravosť podpisov, ktorých ručiteľ v konaní nespochybnil, niet pochýb o tom, ktoré osoby za vytlačeným názvom spoločnosti ručiteľskú listinu podpísali a v akej funkcii“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 03.031998, sp. zn. 1 Odon 53/1997: „Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy, ak konajúca osoba nepripojí ku svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka je uvedená v obchodnom registri“. FEKETE, I: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Eurokodex, Bratislava 2011, s. 295): „V nadväznosti na doterajšiu prax možno podpis právnickej osoby uznať za pravý aj v prípadoch, keď a) obchodné meno právnickej osoby sa uvedie v rubrike písomnosti s doplňujúcimi údajmi o sídle, identifikačnom čísle, spolu s údajom o subjekte, ktorý za právnickú osobu koná; b) obchodné meno právnickej osoby je uvedené v záhlaví...“ Žalovaná v odvolaní uvádza, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 nie je zrejmé akú pohľadávku postupca (H. B. Q.) postúpil na postupníka (žalobca). Žalovaná zároveň namieta, že dodatok ku zmluve o postúpení pohľadávky nebol súčasťou prihlášky pohľadávky žalobcu a žalobca tento dodatok predložil súdu až dodatočne v incidenčnom konaní, pričom tento dodatok nebol podpísaný postupcom ani postupníkom. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prezentovaným výhradám žalovanej konštatoval, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. identifikácia postupovanej pohľadávky, je dostatočne určitý, keďže inter alia vyplýva z: čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky, čl. III bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, čl. III bod 2 zmluvy o postúpení pohľadávky, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, na ktorú odkazuje čl. I. zmluvy o postúpení pohľadávky, z výšky a štruktúry pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe, čísla úverového účtu, ktoré je uvedené aj v úverovej zmluve, vyhlásenia dlžníka o vedomosti a informovanosti o postúpení pohľadávky na žalobcu. Odhliadnuc od toho, že postupovaná pohľadávka bola v zmluve dostatočne individualizovaná a určitá žalobca uvádza, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by medzi postupcom a dlžníkom existovala iná pohľadávka, pri ktorej by existovalo nebezpečenstvo zámeny s postupovanou pohľadávkou (a teda tvrdená neurčitosť zmluvy). Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je dostatočne určitý a zmluva je platným právnym úkonom. Žalobca uviedol, že závery súdu prvej inštancie o dostatočnej určitosti predmetu zmluvy sú v celom rozsahu v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú týmto poukazoval. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 640/2014: „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich

zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Racionálne uvažovanie nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca, postupník a dlžník nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok, do týchto právnych vzťahov vstúpi súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá.“ Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 118/2003 (C 3617): „ Zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná, ak v nej nie je vyjadrený právny dôvod postupovanej pohľadávky“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. NS ČR 29 Odo 775/2004 (C 4530) uvádza : „Ak nemá postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postupovanej pohľadávky, tak platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne určito identifikovaná aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. NS ČR 32 Odo 1433/2006 (Právni rozhledy 8/2008, s. 299): „Zmluva o postúpení viacerých pohľadávok je určitá aj v prípade, že neobsahuje výpočet všetkých prevádzaných pohľadávok, pokiaľ je z účastníkmi zvolených identifikačných znakov nepochybné, ktoré pohľadávky (nezameniteľné s inými) sú predmetom cesie“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.11.2011 sp. zn. 30 Cdo 204/2011: „O podstatnú vadu právneho úkonu smerujúcu k jeho neurčitosti sa nejedná vtedy, ak je predmet právneho úkonu zistiteľný podľa ďalších identifikačných znakov alebo aj z celého obsahu právneho úkonu, príp. objasnením skutkových okolností za ktorých bol právny úkon uskutočnený“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.05.2013 sp. zn. 29 Odo 166/2001: „Z hľadiska určitosti predmetu plnenia zmluvy nie je vylúčené, aby predmet plnenia bol určený iba odkazom na iný skôr uskutočnený právny úkon. To, či je takýto odkaz určitý závisí na zistení, či v dobe uzatvorenia spornej zmluvy existovali aj iné zameniteľné právne úkony, na ktoré by mohla táto zmluva odkazovať“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 26 Cdo 2317/2006: „ Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachytávajúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Princíp, že text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje bez výnimky iba na niektoré úkony - napr. závet. Ohľadne iných súkromnoprávnych listín neprevládajú tak prísne požiadavky, pretože je potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelným formalizmom. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa tak stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2005 sp. zn. NS ČR 29 Odo 937/2003: „Ak prílohy, ktoré tvoria súčasť písomne uzatvorenej zmluvy, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú podpísané, nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy“. MACEK, J.: Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie. Judikatúra. IURIS LIBRI, Bratislava 2015, s. 136, cit. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.01.2003, sp. zn. 29 Cdo 1089/2000: „V prípade ak konkurzný veriteľ vo včas podanej incidenčnej žalobe okrem rozhodujúcich žalobe okrem rozhodujúcich skutočností, ktoré obsahovala už prihláška, uvedie aj ďalšie potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva pre jeho úspech v incidenčnom konaní, nevybočuje tým z medzí jeho žalobnej narácie“. Žalovaná okrem spochybňovania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky napadla aj samotnú existenciu úverovej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi (úpadcovi). V odvolaní žalovaná uviedla, že povinnosťou postupcu (H. B. Q., a.s.) pri poskytovaní účelového úveru dlžníkovi bolo skúmať naplnenie účelu čerpania jednotlivých úverových tranží a čerpanie umožniť iba v súlade s účelom stanoveným v úverovej zmluve. Žalovaná Ďalej uviedla a opísala rôzne skutkové okolnosti, v zmysle ktorých nemali byť (podľa jej názoru) peňažné plnenia poskytnuté dlžníkovi, keďže nemali byť použité na účel stanovený v úverovej zmluve. Z týchto skutočností žalovaná abstrahovala, že postupca (H. B. Q., a.s.) porušil svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere a peňažné prostriedky poskytoval namiesto dlžníka tretím osobám bez toho, aby došlo k vzniku pohľadávky voči dlžníkovi. Predmetná argumentácia žalovanej, ktorá sa týka spochybňovania postupu pôvodného veriteľa pohľadávky (H. B. Q., a.s.) pri poskytovaní úveru dlžníkovi je v celom rozsahu scestná a popiera základné pravidlá fungovania bankového úverovania. Podľa § 497 Obch. zák.: „ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky“. Podľa § 501 ods. 2 Obch. zák.: „ Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom“. Základným pravidlom pri poskytovaní účelového úveru je to, že veriteľ - banka môže (nie musí!) obmedziť poskytovanie peňažných prostriedkov iba na stanovený účel (§ 501 ods. 1 Obch. zák.). Nie je preto úlohou ani povinnosťou veriteľa (banky) skúmať naplnenie účelu úveru, ale je právom veriteľa odoprieť čerpanie úveru, ak sa dozvie, že peňažné prostriedky má dlžník použiť v rozpore s účelom vyjadreným v úverovej zmluve. Veriteľ má následne v súvislosti s čerpaním úveru na iný ako stanovený

účel možnosť odstúpiť od úverovej zmluvy v zmysle § 507 Obch. zák. Žalobca opätovne zdôrazňoval, že banka (veriteľ) je oprávnený (a nie povinný) skúmať naplnenie účelu alebo podmienok použitia úveru. V prípade používania peňažných prostriedkov inak ako na stanovený účel vzniká oprávnenie (a nie povinnosť) banky. Nemožno preto nijakým spôsobom konštruovať akúkoľvek zodpovednosť banky za skúmanie používania peňažných prostriedkov, ktoré boli dlžníkovi poskytnuté vo forme úveru na základe jeho požiadania v zmysle § 497 Obch. zák. (KOBLIHA, I. a kol.: Obchodní zákonník. Komentář. LINDE, Praha 2006, s. 1264; POKORNÁ, J.a kol.: Obchodní zákonník. Komentář. II. díl. Wolters Kluwer, Praha 2009, s. 1584). Povinnosťou súdu prvej inštancie preto nebolo skúmať okolnosti poskytovania a použitia úverových tranží na strane dlžníka (úpadcu). Súd prvej inštancie aj napriek tomu vykonal podrobné dokazovanie, pričom konštatoval, že úverová pohľadávka žalobcu existuje, keďže k čerpaniu úveru riadne došlo. Súd prvej inštancie zároveň dôkladne preskúmal všetky tranže úveru, tzn. či došlo k reálnym plneniam na základe požiadaní dlžníka. Nakoľko všetky podmienky pre vznik úverového vzťahu boli splnené a v konaní preukázané, nie je možné účelovú a absurdnú obranu žalovanej nijakým spôsobom zohľadňovať. Žalobca pri údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj údajnej neplatnosti úverovej zmluvy, resp. okolností čerpania úverových tranží akcentoval, že dôvody neplatnosti, ktoré v odvolaní uvádza žalovaná, hraničia s účelovým formalizmom a šikanóznym výkonom práva. V tomto smere jedinou osobou, ktorá spochybňuje okolnosti poskytnutia úveru a postúpenia úverovej pohľadávky je žalovaná (ako na transakciách nezúčastnené osoba). Absurdnosť spôsobu, akým sa žalovaná snaží spochybniť zjavne preukázanú pohľadávku žalobcu, vytvára vážne pochybnosti o skutočných motívoch konania žalovanej. Žalobca podotýkal, že on je majoritným veriteľom dlžníka (úpadcu) a pre prípad zistenia jeho pohľadávky bude disponovať dostatočným počtom hlasov pre uplatňovanie práva hlasovať o výmene správcu (žalovanej) na schôdzi veriteľov. Žalobca považoval za hranične neakceptovateľné, aby výkon práva správcu popierať pohľadávky konkurzných veriteľov bol zneužívaný na posilnenie vlastnej pozície funkcie správcu v konkurze. V tomto smere domnelú správnosť svojho postupu žalovaná nemôže zhojiť ani obhájiť poukazovaním na právne bezvýznamné skutočnosti, z ktorých účelovo vyvodzuje fatálne následky pre účastníkov zmluvných vzťahov (proti ich legitímne prejavenej vôli). Žalobca zdôraznil, že každý autoritatívny zásah do autonómnej sféry súkromnoprávnych vzťahov je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov aplikovať výlučne reštriktívne a nie extenzívne (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 06.04.2006, sp. zn. II ÚS 87/01). K porušeniu ústavne garantovaných práv dochádza neprípustným, resp. formalistickým výkladom, ktorý odopiera autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán následky, ktoré strany takýmto prejavom zamýšľali. Všeobecné súdy nemôžu v súdnom konaní posudzovať vec spôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a ich zmluvnú slobodu, ktorá je základným pilierom súkromného práva (nález Ústavného súdu ČR, zo dňa 10.04.2012, II. ÚS 1456/2011). Právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, nakoľko evidentne zasahujú do zmluvnej slobody, vyplývajúcej z princípu priority súkromnoprávnych vzťahov pred štátom (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 27.03.2012, sp. zn. I ÚS 770/11). Keďže následok absolútnej neplatnosti predstavuje najradikálnejšiu súkromnoprávnu sankciu, je nevyhnutné v aplikačnej praxi dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky; čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimku, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS 15/2014, I. ÚS 640/2014; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 CDO 132/2007; nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 625/2003, II. ÚS 2095/2014, IV. ÚS 1783/2011, III. ÚS 3900/2012). Nesprávnosť dôvodov odvolania žalovanej je už len podporená jej neakceptovateľnou argumentáciou vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania. Žalovaná sa domáha uloženia povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania, pri výpočte ktorých vychádza z tarifnej hodnoty sporu vo výške popretej pohľadávky žalobcu. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.12.2011, č. k. III ÚS 534/2011-8: „Žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Obdobne najvyšší súd rozhodol aj v uznesení sp. zn. 4Obo 262/2007 z 8. apríla 2008, v odôvodnení ktorého uviedol, že konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. V tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha.

Podľa názoru odvolacieho súdu, preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.“ Totožne aj v R 63/2008 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2009, sp. zn. 2Obo/13/2009 (FIAČAN, I. a kol.: Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Komentár. C.H.Beck, Bratislava 2015, s. 72). Vzhľadom na uvedené okolnosti je nepochybné, že rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2015, sp.zn. 36Cbi/43/2013 je v napadnutom rozsahu správny a zákonný, a preto sa žalobca domáha, aby ho Krajský súd v Trenčíne v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 175,03 Eur (64,54 Eur/prevzatie a prípava zastúpenia + 64,54 Eur/vyjadrenie k odvolaniu + 2 x 8,39 Eur/režijný paušál + 29,17 Eur DPH).

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná proti výroku I., ktorým bolo žalobe v časti vyhovené a výroku IV., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Výroky II. a III. ktorými bola žaloba v časti zamietnutá odvolaním napadnuté žiadnou zo strán sporu neboli a preto v tejto časti nadobudol prvoinštančný rozsudok právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu uvedenom vo výroku I. rozsudku odvolacieho súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť a v napadnutom rozsahu uvedenom vo výroku II. rozsudku odvolacieho súdu je potrebné podľa § 388 zmeniť . Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Pri posudzovaní veci samej a pri rozhodnutí o nej vychádzal súd prvej inštancie zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

11. Preskúmaním obsahu spisu v napadnutej časti odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie žalobe vyhovel v odvolacím súdom potvrdenej časti uvedenej vo výroku I rozsudku odvolacieho súdu a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v odvolacím súdom potvrdenej

časti podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

12. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

13. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

14. Za podstatné odvolacie námietky žalovanej považoval odvolací súd jej tvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 12.05.2011 medzi žalobcom ako postupníkom, a obchodnou spoločnosťou H. B. Q., a.s., V. 5, B., D.: XX XXX XXX, ako postupcom, je absolútne neplatným právnym úkonom. V dôsledku toho žalobca, podľa názoru žalovanej, nie je veriteľom úpadcu. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaná odvodzovala z: absencie dátumu pri podpise postupcu (H. B. Q., a.s.), absencie obchodného mena pri podpise postupníka (OTP Faktoring Slovensko, s.r.o.) a domnelej neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky; Žalovaná v ďalšom namietala, že časť prihlásenej pohľadávky, nie je pohľadávkou voči dlžníkovi (úpadcovi). Tieto odvolacie tvrdenia žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné. .Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie ako aj argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky preukazoval dôkaznými prostriedkami ako výsluchom konateľa žalobcu ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, na základe ktorých dospel k záveru, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná 12.05.2011, čo bol dátum uvedený na zmluve pri podpise postupníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že dátum na zmluve o postúpení pohľadávky nie podstatnou náležitosťou tejto zmluvy, podstatnou skutočnosťou v tomto prípade bolo, že uvedená zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná pred vyhlásením konkurzu úpadcu. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná tak výpoveďou konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 08.10.2014, ako aj listinnými dôkazmi žalobcu, dátumom ku ktorému bola postúpená pohľadávka vyčíslená v čl. III bode 2 zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj v Špecifikácii pohľadávky (12.05.2011). Okrem toho, postúpenie pohľadávky bolo konštatované v Dohode o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 a v čl. 1 bode 1.2 a 1.3 Dohody o splátkach zo dňa 29.02.2012, z čoho vyplýva, že v čase podania prihlášky žalovanej pohľadávky do konkurzu bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 už účinná, a teda žalobca bol veriteľom žalovanej pohľadávky. Uvedenie dátumu, okrem závetu, nie je obligatórnou náležitosťou právneho úkonu a nemá za následok automaticky neplatnosť tohto právneho úkonu. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej o absencii uvedenia obchodného mena pri podpise postupníka na zmluve o postúpení pohľadávky odvolací súd odkazuje na už ustálenú judikatúru v tejto veci, z ktorých niektoré rozhodnutia citoval aj žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Zo spornej zmluvy o postúpení pohľadávky (identifikácie zmluvných strán) nepochybne vyplýva, že zmluvu uzatvoril postupník (žalobca) vo vlastnom mene, a

to prostredníctvom svojho konateľa, ktorý zároveň ako konateľ pripojil na konci zmluvy svoj podpis. Zo zmluvy je tak možné bez ďalšieho zistiť, kto je účastníkom zmluvy, kto bol oprávnený za účastníka zmluvy v čase jej podpisu konať a kto reálne aj konal (zmluvu podpísal). Pre neuvedenie obchodného mena postupníka priamo pri podpise jeho konateľa nie je preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 neplatná. Na podporu správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 03.031998, sp. zn. 1 Odon 53/1997: „Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy, ak konajúca osoba nepripojí ku svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka je uvedená v obchodnom registri“. V nadväznosti na doterajšiu prax možno podpis právnickej osoby uznať za pravý aj v prípadoch, keď obchodné meno právnickej osoby sa uvedie v rubrike písomnosti s doplňujúcimi údajmi o sídle, identifikačnom čísle, spolu s údajom o subjekte, ktorý za právnickú osobu koná; resp. obchodné meno právnickej osoby je uvedené v záhlaví.

15. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd tvrdenia žalobcu o neurčitosti predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie v tejto časti dostatočne podrobne a precízne odôvodnil skutočnosť, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, teda jej identifikácia je dostatočne určitá a vyplýva tak zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj z prílohy k nej patriacej, z úverovej zmluvy a vyhlásenia dlžníka o vedomosti a informovanosti o postúpení pohľadávky na žalobcu. Zároveň v konaní bolo nesporné o ktorú pohľadávku ide a nebola preukázaná existencia akékoľvek inej pohľadávky, ktorá by s touto mohla byť zameniteľná. Odvolací súd sa v tejto časti plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a podrobnostiach naň odkazuje. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalovanej o nepripojení prílohy k zmluve o postúpení, resp. o jej technicky nesprávnom spojení so zmluvou.

16. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa existencie úverovej pohľadávky žalobcu ako aj namietanej neplatnosti dodatku č. 3 z dôvodu, že tento nebol podpísaný oprávnenými osobami konať za banku a z dôvodu jeho rozporu s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že sa aj v tejto časti plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené s dôrazom na podstatné skutkové a právne okolnosti, ktoré súd prvej inštancie viedli k rozhodnutiu.

17. Odvolaciu námietku žalobkyne ktorou namietala, že časť prihlásenej pohľadávky nie je pohľadávkou voči dlžníkovi, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zhodne s názorom žalobcu uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu je toho názoru, že pôvodné zmluvné strany riadne a vzájomne dodržali svoje zmluvné záväzky, medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že príkazy na úhradu sú žiadosťou dlžníka o poskytnutie úveru, tieto považovali za dostatočne určité a konkrétne, aby na ich základe banka vyplatila tretím osobám finančné prostriedky z úveru. Túto skutočnosť prvoinštančný súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí preto nie je dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že súd sa okolnosťami ňou tvrdených nedostatkov príkazov na úhradu nezaoberal. Len na okraj odvolací súd udáva že banka využitie finančných prostriedkom úpadcom nenamietala, ani od zmluvy neodstúpila. Nemožno preto tvrdiť, že takto čerpané úverové prostriedky sú záväzkom tretích osôb a nie úpadcu.

18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že spoločnosť D., s.r.o. D.: XX XXX XXX bola vymazaná z obchodného registra dňa 05.06.2014, teda pred vyhlásením napadnutého rozsudku, táto skutočnosť je síce pravdivá, nemá však vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku do tej miery aby ho bolo potrebné v napadnutej časti zrušiť. Uvedená spoločnosť v zmysle ust. § 68 ods. 1 Obch. zák. zanikla ku dňu jej výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu a teda zanikol aj ručiteľský záväzok, ku ktorému sa táto spoločnosť zaviazala v Dohode o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012. Na túto skutočnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania a to bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania alebo jeho opakovania v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti výrokom II. rozsudku odvolacieho súdu zmenil a v tejto časti žalobu zamietol.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., v tej časti ktorou bol výrokom I. odvolacieho súdu potvrdený je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v tejto časti v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku

všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku odvolacieho súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil a vo výroku II. rozsudku odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil po tom, ako zistil, že v tejto časti podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 ani podmienky na jeho zrušenie podľa § 389 nie sú splnené.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 257 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní úspešný takmer v plnom rozsahu. Na skutočnosť, pre ktorú odvolací súd v časti zmenil napadnuté rozhodnutie, teda zánik obchodnej spoločnosti IS N., s.r.o., s jej následným výmazom z obchodného registra bez jej právneho nástupcu, súdy prihliadajú z úradnej povinnosti a vychádzala zo skutkového a právneho stavu, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná len v časti výroku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenený. V tejto časti by jej patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil tú skutočnosť, že išlo o zmenu rozhodnutia v tak nepatrnej časti, že sa odvolaciemu súdu javila aplikácia ust. § 257 primeraná a preto v tejto časti úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, zohľadňujúc horeuvedené dôvody ktoré považoval za hodné osobitného zreteľa. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .