Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_B3-19C-99-2020.pdf
PDF · 73.96 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-19C/99/2020
Rozsudok pre uznanie
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobcu v I. rade: F.. K. G., J.. X.XX.XXXX, G. I. X, O. X., žalobcu v II. rade: S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. X, O. X., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou AKPF s.r.o. so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 55 032 800 proti žalovanému: I. F. - I., IČO: 44193416, so sídlom Jánošíkovská 471/19, Dunajská Lužná, zastúpený advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o. so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava, o odstránenie vád diela alebo o poskytnutie zľavy z ceny diela, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 876,37 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie vo zvyšku zastavuje.
III. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa písomne podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.09.2020 domáhali voči žalovanému, aby mu bola súdom uložená povinnosť odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vady diela a to parkovacieho státia zrealizovaného pred rodinným domom so súp. čí. XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXX/XXX zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Senci na LV č. XXXX pre kat. územie Dunajská Lužná a v prípade nesplnenia tejto povinnosti žiadali žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 3488,40 eur do troch dní po márnom uplynutí súdom uloženej lehoty na odstránenie vád.
2. Právny zástupca žalobcov po začatí konania na pojednávaní dňa 16.04.2024 vzhľadom na dohodu strán sporu zobral žalobu späť v časti 1. žaloby v plnom rozsahu, súčasne zobral žalobu čiastočne späť v časti 2. žaloby v rozsahu 2571,63 eur a žiadal, aby vo zvyšku čiže v sume 876,37 eur súd zaviazal žalovaného túto uhradiť žalobcom. Zároveň žiadal, aby súd žalobcom priznal náhradu trov konania.
3. Právny zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby v časti prednesenej právnym zástupcom žalobcov a v časti uloženia povinnosti žalovanému vo výške 876,37 eur nárok žalobcov uznal žalovaný čo do základu a výšky a uplatnil si náhradu trov konania.
4. Právny zástupca žalobcov následne navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie v časti zaplatenia 876,37 eur a vo zvyšku konanie zastaviť.
5. Podľa § 282 zák. č. 160/2015 Z. z. ( ďalej len „CSP“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
6. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
7. Súd s poukazom na uznanie záväzku žalovaným (výrok I.) rozhodol v zmysle ust. § 282 CSP rozsudkom pre uznanie, ktoré odôvodnenie v zmysle § 285 CSP obsahuje iba stručnú identifikáciu žalobného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Vzhľadom na to, že žalobcovia využili svoje dispozičné právo a podanú žalobu vo časti 1. výroku a aj čiastočne v časti 2. žaloby po začatí konania vzali účinne späť, súd v zmysle § 145 ods. 1, 2 CSP konanie zastavil (výrok II.), pričom právny zástupca žalovaného súhlasil s takýmto späťvzatím žaloby, pretože súhlas žalovaného k späťvzatiu s poukazom na § 146 ods. 1 CSP bol potrebný.
13. V časti 1. výroku ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP pri prihliadnutí na dohodu strán sporu a nepriznal žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku III. podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia v prípade zastavenia konania vzniká strane právo na náhradu trov konania voči protistrane, ak táto procesne zavinila zastavenie konania. Žalobcovia uviedli
dôvod späťvzatia žaloby uzatvorenie dohody vedúcej k čiastočnému uznaniu nároku žalovaným, čím zostávajúca časť zostala bez právneho významu a viedla k zastaveniu konania. S prihliadnutím na dôvody a charakter sporu, kedy usporiadanie vzájomných vzťahov prednostne dohodou bolo v záujme oboch strán sporu, súd rozhodol s poukazom na aplikáciu § 257 CSP a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku odvolanie n i e j e prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia, alebo voči rozhodnutiu o splátkach, kde odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave cestou Mestského súdu Bratislava IV.
Proti výroku II. a III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave cestou Mestského súdu Bratislava IV.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.