Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17CoCsp-7-2024.pdf
PDF · 121.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu Alektum Capital II AG, so sídlom Zug, Gubelstrasse 24, 6300 Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-496.825.067, zastúpeného Momentum legal s. r. o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/ XX, XXX XX D., o zaplatenie 196,06 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/67/2023-138 z 22. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 196,06 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,80 € od 14.01.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,76 € od 13.02.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4,50 € od 16.03.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4,50 € od 14.04.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 94,50 € od 15.05.2021 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobu o zaplatenie 196,06 € s príslušenstvom (úrokom z omeškania z dlžných súm) súd prvej inštancie zamietol majúc za to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Z dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.12.2020 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou E. F. F., so sídlom G. XX, H. (ďalej aj „E. F. F.“) zmluvu o poskytovaní verejných služieb a rovnakého dňa aj kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj a kúpa mobilného zariadenia za sumu 156,- €. Kúpnu cenu mal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach. Právny predchodca žalobcu E. F. F. vystavil žalovanému faktúru č. 1330652656 splatnú dňa 15.03.2021 na sumu 6,50 €, faktúru č. 1480668045 splatnú 12.02.2021 na sumu 72,76 €, faktúru č. 1540681063 splatnú 13.01.2021 na sumu 29,80 €, faktúru č. 1560678252 splatnú 13.04.2021 na sumu 6,50 € a faktúru č. 1590724949 splatnú 14.05.2021 na sumu 95,60 €. Dňa 08.03.2021 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Uzavreté zmluvy podriadil súd prvej inštancie pod ustanovenie § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách, keďže právny predchodca žalobcu uzatváral zmluvy ako dodávateľ podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 1. februára 2022 (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z. z.“) a žalovaný konal v čase uzavretia zmlúv ako fyzická osoba spotrebiteľ. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. pripojenie k verejnej sieti a službám. Za poskytnutie týchto služieb mu podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. vznikol nárok
na úhradu. Za nespornú skutočnosť súd prvej inštancie označil, že žalovaný ceny služieb podľa faktúr právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil a výška pohľadávok podľa faktúr sporná nebola. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 23.11.2021 postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu predmetné pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky s úhradou dlhu v omeškaní viac ako 90 dní, napriek tomu žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je postupca povinný oznámiť bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky dlžníkovi. S odkazom na právnu teóriu súd prvej inštancie uviedol, že dokiaľ postupca neoznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a postúpenie pohľadávky nebude preukázané postupníkom, zbaví sa dlžník záväzku plnením len voči postupcovi. Ak si postupca notifikačnú povinnosť nesplní, môže postupník privodiť účinnosť postúpenia tak, že dlžníkovi písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo. Samotná notifikácia zo strany postupníka však nestačí k tomu, aby mu bol dlžník povinný plniť. Žalobca neprodukoval v spore tvrdenie ani dôkaz o tom, že jeho právny predchodca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Žalovaný sa o postúpení pohľadávky dozvedel až z výzvy právneho zástupcu žalobcu z 10.03.2023 na úhradu pohľadávky, ktorá primárne smerovala k výzve na úhradu dlhu a len v rámci tejto výzvy bolo žalovanému oznámené, že na žalobcu boli postúpené pohľadávky z E. F. F., ale bez konkretizácie zmluvy uzavretej medzi E. F. F. a žalovaným, z ktorej pohľadávky vznikli a konkretizácie pohľadávok, ktoré boli na žalobcu postúpené. Takéto oznámenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako neurčité, ktoré nemá za následok splnenie notifikačnej povinnosti zo strany postupníka. Ani označenie zmluvy o postúpení pohľadávok v spore na výzvu súdu vzhľadom na neurčité oznámenie žalovanému zo strany postupníka nemohlo privodiť právo žalobcu domáhať sa uspokojenia ním nadobudnutých pohľadávok. Keď nedošlo k účinnému splneniu notifikačnej povinnosti žalobcom ani jeho právnym predchodcom podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný je povinný plniť svoj dlh len voči spoločnosti E. F. F.. Tieto závery viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 1.1 Žalovanému, ktorému v spore žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) nepriznal, i keď bol v spore úspešný.
2. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolaním, v ktorom podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Žalobca poukázal na obsah žaloby, v ktorej svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávky č. 5299 z 23.11.2021 a prílohy č. 1, ktoré písomnosti boli uložené v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod č. 1OpP/31/2022. Návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresný súd Banská Bystrica vyhovel. Platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1686/2022 (správne 38Up/638/2023 – poznámka odvolacieho súdu) nenadobudol právoplatnosť z dôvodu jeho nedoručiteľnosti žalovanému. Žalobca poukázal na uznesenie súdu prvej inštancie z 21.04.2023 (správne zo 06.06.2023 – poznámka odvolacieho súdu), ktorým bol vyzvaný žalobca na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení bez toho, aby okresný súd konkretizoval, aké konkrétne skutkové tvrdenia má žalobca doplniť a aké skutočnosti nepovažuje súd prvej inštancie za preukázané. Vo výzve súdu nebola žiadna zmienka o pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Na výzvu súdu reagoval žalobca dňa 07.07.2023 listom, v ktorom podrobne popísal, na základe akých zmlúv je oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovaného a ktoré konkrétne služby vyplývajúce z neuhradených faktúr boli žalovanému poskytnuté. Predložením zmluvy o poskytnutí pohľadávok z 23.11.2021 považoval žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu za preukázanú. Ak nemal súd prvej inštancie preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, mal vyzvať žalobcu, aby túto preukázal. Išlo o odstrániteľný nedostatok žaloby. 2.2 Ustanovenie § 524 ods. 1 OZ umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inému. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzatvorením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Momentom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok nastali právne účinky postúpenia pohľadávky voči žalovanému a žalobca bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby. Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi má len informatívny charakter a jeho podstatou je informovať dlžníka o tom, komu má plniť, preto je z hľadiska účinkov postúpenia pohľadávky irelevantné. Žalovaný neplnil pôvodnému veriteľovi ani žalobcovi, jeho záväzok naďalej trvá. Neprijateľný je názor súdu prvej inštancie, že postúpenie pohľadávky sa stáva účinným až jeho oznámením alebo preukázaním dlžníkovi. K názoru súdu prvej inštancie, že výzva zaslaná žalobcom
žalovanému na úhradu dlhu pred súdnym vymáhaním je neurčitá žalobca uvádza, že právny predchodca žalobcu všetky faktúry žalovanému doručil a žalovaný mal prístup k týmto faktúram aj prostredníctvom webového sídla E. F. F.. Žalovaný na žiadne výzvy nereagoval. Za irelevantné žalobca považuje, že žalovaný nebol oboznámený postupcom o postúpení pohľadávky, keď pre priznanie nároku žalobcovi ako postupníkovi postačuje preukázanie postúpenia pohľadávky vo veci konajúcemu súdu. Porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti realizovať svoje práva vidí žalobca v tom, že mu nebolo umožnené konajúcim súdom vyjadriť sa k absentujúcim skutočnostiam, ktoré pre zamietnutie žaloby považoval súd prvej inštancie za podstatné. 2.3 Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie § 526 ods. 1 OZ. Uvedená právna norma zakotvuje povinnosť postupcu informovať dlžníka o postúpení pohľadávky. Sankciou za nedodržanie tejto povinnosti je následok spočívajúci v oprávnení dlžníka plniť naďalej postupcovi. Súd posúdil vedomosť žalovaného o postúpení pohľadávky ako predpoklad pre existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a týmto nesprávne interpretoval právnu normu obsiahnutú v § 526 ods. 1 OZ, ktorá sa týka výlučne posúdenia toho, komu je dlžník oprávnený plniť v prípade postúpenia pohľadávky. 2.4 Žalobca navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že súd prvej inštancie skutkový stav zistil správne a v dostatočnom rozsahu postačujúcom aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, z tohto dôvodu nebolo potrebné dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakovať ani doplniť a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.). Žalobca vytýka súdu prvej inštancie iba porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci a z týchto hľadísk podrobil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie prieskumu v súlade s § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich len v zmysle príkazu podľa § 380 ods. 2 C. s. p. a po vyhodnotení odvolania žalobcu za dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
5. Odvolací súd zo spisu zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.04.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 196,06 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr z dlžných súm uvedených vo faktúre, resp. ich splatných zostatkov. Priamo v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že pohľadávku voči žalovanému získal od spoločnosti E. F. F., so sídlom G. XX, H. zmluvou o postúpení pohľadávky a že v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/31/2022 je uložený dokument prináležiaci k tomuto návrhu. K návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojil ako prílohy 5 faktúr, ktorými boli vyúčtované služby poskytnuté spoločnosťou E. F. F. žalovanému, zmluvu o poskytovaní služieb z 10.12.2020, kúpnu zmluvu z 10.12.2020, dve predžalobné upomienky vystavené spoločnosťou E. F. F. adresované žalovanému, ktorými poskytovateľ služby oznamuje žalovanému, ktoré faktúry eviduje ako neuhradené, obsahujúce zároveň výzvu na úhradu dlhu, výzvu E. F. F. zo 12.05.2021, ktorou táto spoločnosť vyzýva žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 201,16 € s upozornením, že v dôsledku omeškania s úhradou dlhu pristúpi spoločnosť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou, aj oznámenie žalobcu adresované žalovanému dňa 10.03.2023 o tom, že medzi spoločnosťou E. F. F. a žalobcom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky a v prípade, ak žalovaný neuhradí túto pohľadávku do troch dní od doručenia výzvy, bude sa žalobca domáhať tohto nároku súdnou cestou.
6. Súd prvej inštancie na pojednávanie nariadené na deň 22.11.2023 predvolal obe strany sporu. Pojednávanie uskutočnil bez účasti strán sporu. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, žalovaný bol v spore pasívny, nachádza sa na neznámom mieste. Na tomto pojednávaní vo veci okresný súd rozhodol.
7. Prejednaniu veci na pojednávaní dňa 22.11.2023 predchádzala výzva Okresného súdu Lučenec zo 06.06.2023, ktorou súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, ktorými dostatočne a určito opíše, na základe čoho si uplatňuje svoj nárok, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie do vyhotovenia tejto výzvy neuniesol žalobca bremeno tvrdenia ohľadne uplatneného nároku z dôvodu, že rozhodujúce skutkové tvrdenia sú vymedzené len abstraktne, žalobcovi uložil súd
prvej inštancie povinnosť označiť konkrétne dôkazy vo vzťahu ku konkrétnym čiastkovým skutkovým tvrdeniam a poučil ho, že rozhodujúce skutkové tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy, tiež o tom, že nečinnosť žalobcu môže znamenať jeho neúspech v spore a na neskôr uvedené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy než v lehote určenej vo výzve súdu nemusí súd uplatnením sudcovskej koncentrácie konania prihliadať. Táto výzva bola podľa názoru odvolacieho súdu rovnako „abstraktná“ hodiaca sa na každú prejednávanú vec a z tejto výzvy žalobca nemohol pochopiť doplnenie akých skutkových tvrdení súd prvej inštancie požaduje, v čom má spočívať neunesenie bremena tvrdenia žalobcu ohľadne uplatneného nároku a ku ktorým čiastkovým skutkovým tvrdeniam má podľa názoru súdu prvej inštancie označiť dôkazy, napriek tomu je možné odpoveď žalobcu na č. l. 68 spisu s prílohami považovať za postačujúcu, v ktorej žalobca konkrétnejšie rozviedol uplatnený nárok popísaný v žalobe pre účely upomínacieho konania. Už v žalobe odkazoval žalobca na dokumenty vzťahujúce sa k predmetu sporu v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica, kde sa nachádzala zmluva o postúpení pohľadávok, ktorú aj priložil k odpovedi na výzvu súdu a všetky písomnosti tvoriace obsah spisu boli žalovanému spolu so žalobou podľa doručenky na č. l. 108 aj doručené. 7.1 Žalobca zareagoval na výzvu súdu podaním zo 16.06.2023, v ktorom špecifikoval uplatnený nárok podľa faktúr a k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a pohľadávky voči žalovanému sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zmluvu o postúpení pohľadávok aj s prekladom v slovenskom jazyku priložil k ďalšiemu podaniu zo dňa 07.07.2023. Podpisy zmluvných strán na zmluve o postúpení pohľadávok sú datované dňom 23.11.2021.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. V § 525 ods. 2 vylučuje Občiansky zákonník postúpenie pohľadávky, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
10. Zákonnou podmienkou možnosti podniku poskytujúceho elektronické komunikačné služby postúpiť pohľadávku voči účastníkovi zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktorým sa právne vzťahy v spoločnosti E. F. F. a žalovaného spravovali, je omeškanie účastníka so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní. V takom prípade mohol podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
11. Žalobca si v tomto spore uplatňuje od žalovaného 19,80 € na základe faktúry č. 1540681063 (v podaní zo 16.06.2023 žalobca uvádza nesprávne číslo faktúry ako 1590724949) vystavenú na sumu 29,80 € za zúčtovacie obdobie 22.11.2020 až 21.12.2020 so splatnosťou 13.01.2021, pohľadávku vo výške 72,76 € podľa faktúry č. 1480668045 vystavenej za zúčtovacie obdobie 22.12.2020 až 21.01.2021 splatnú 12.02.2021, sumu 6,50 € podľa faktúry č. 1330652656 za zúčtovacie obdobie 22.01.2021 až 21.02.2021 splatnú 15.03.2021, sumu 4,50 € ako zostatok zo sumy účtovanej faktúrou č. 1560678252 vystavenej na 6,50 € za zúčtovacie obdobie 22.02.2021 až 21.03.2021 so splatnosťou 13.04.2021 a sumu vo výške 94,50 € podľa faktúry č. 1590724949 vystavenej na 95,60 € za zúčtovacie obdobie 22.03.2021 až 21.04.2021 splatnú 14.05.2021, ako aj úroky z omeškania z dlžných súm.
12. Od dátumu splatnosti poslednej faktúry 14.05.2021 do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi E. F. F. a žalobcom dňom 23.11.2021 uplynulo viac ako 90 dní. Výzvou zo 12.05.2021 a 15.05.2021 je preukázané splnenie podmienky na postúpenie pohľadávky ustanovenej v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
13. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 OZ).
14. Žalobca nerozporuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že postupca postúpenie pohľadávky žalovanému neoznámil. Rozporuje len jeho právny názor, že v dôsledku opomenutia splnenia tejto povinnosti postupcom nenadobudla zmluva o postúpení pohľadávky z 23.11.2021 účinnosť, preto žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.
15. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 15.1 Porušenie svojho práva na spravodlivý proces vidí podľa dôvodov odvolania žalobca v tom, že súd prvej inštancie vo výzve z 06.06.2023 neuviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nepovažuje za preukázanú, nevyzval žalobcu na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v spore a neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podľa názoru súdu prvej inštancie absentujúcim skutočnostiam, pre ktoré žalobu zamietol. V odpovedi na výzvu súdu sa žalobca nezaoberal ďalšími dôkazmi týkajúcimi sa jeho aktívnej vecnej legitimácie, keď sám považoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore za preukázanú.
16. Register OpP slúži podľa § 167 ods. 1 písm. n) vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy na evidenciu podaní a písomností doručených v elektronickej podobe, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi E. F. F. a žalobcom vzťahujúca sa k predmetu sporu bola podľa žaloby už v čase jej podania na súd uložená v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica. Podľa § 167a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. ods. 1 a 4 na evidenciu podania písomností, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde, najmä plnomocenstiev, zmlúv, všeobecných zmluvných podmienok sa vedie register OpP. Ak bolo podanie alebo písomnosť uložené v registri OpP, v konaní vedenom na tom istom súde postačuje naň odkázať. Súd v konaní nie je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či podanie alebo písomnosť týkajúca sa prejednávanej veci je uložená v registri OpP.
17. I keď sa konanie pôvodne viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica a následne po postúpení veci miestne príslušnému súdu na Okresnom súde Lučenec, nebolo potrebné opätovne dokladať zmluvu o postúpení pohľadávky uloženú už v registri OpP z dôvodu, že aj Okresný súd Lučenec po postúpení veci mal možnosť sa s týmto listinným dôkazom oboznámiť. V OpP registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/31/2022 je založená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2021 a v prílohe č. 1 tejto zmluvy sú uvedené aj pohľadávky postupcu voči žalovanému, ktorých sa postúpenie týka. Súd prvej inštancie dôkaz zmluvou o postúpení pohľadávky vykonal, na obsah tejto zmluvy prihliadol, teda neodmietol vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a dôvodom na zamietnutie žaloby nebolo nepreukázanie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatňovanej žalobcom v tomto konaní, ale od žalobcu odlišný právny názor súdu prvej inštancie na otázku účinnosti tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Je preto bez právneho významu námietka žalobcu, že prvoinštančný súd neupozornil žalobcu na pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii v spore vo výzve z 06.06.2023, keď podľa obsahu odvolania žalobca takým dôkazom, ktorý súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci, nedisponuje. Nariadením pojednávania vo veci samej za účasti strán sporu vytvoril súd stranám možnosť oboznámiť sa s predbežným právnym posúdením veci (§ 181 ods. 2 C. s. p.), čo žalobca nevyužil a na pojednávanie sa neustanovil. O právnom názore súdu prvej inštancie sa tak dozvedel až z napadnutého rozsudku.
18. Odvolací súd je toho názoru, že vyslovením právneho názoru na prejednávanú vec neporušil súd prvej inštancie žiadne procesné práva žalobcu, neznemožnil mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva a v dôsledku neoznámenia predbežného právneho posúdenia veci mimo súdneho pojednávania nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.
19. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 526 Občianskeho zákonníka vytýka žalobca dôvodne.
20. Už v bode 12 tohto odôvodnenia odvolací súd konštatoval, že zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky zo zmlúv o elektronickom pripojení podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. splnené boli, keď právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky
vo výške 201,16 € dňa 15.05.2021, s úhradou pohľadávok bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní (splatnosť poslednej faktúry pripadla na 14.05.2021). Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 23.11.2021 pred začatím tohto súdneho sporu. Žaloba bola na súd podaná 03.04.2023.
21. Názor súdu prvej inštancie, že splnenie notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 OZ je podmienkou účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore nie je správny. Ak postupca svoju notifikačnú povinnosť nesplní, môže postupník dosiahnuť plnenie od dlžníka tým, že mu postúpenie pohľadávky preukáže. Pod preukázaním postúpenia pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1 OZ postupníkom je potrebné rozumieť predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Nemusí sa tak udiať mimo súdneho konania. Za preukázanie postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupníkom je možné považovať aj podanie žaloby na súd, prílohou ktorej je zmluva o postúpení pohľadávky a jej doručenie dlžníkovi. Tieto závery konštantne vyplývajú z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.10.2013 sp. zn. 1MCdo/11/2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „v predmetnej veci došlo k prechodu práva so záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou – postúpením pohľadávky – pred začatím súdneho konania. Navrhovateľ splnil povinnosť preukázať prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomných zmlúv o postúpení pohľadávky pripojených k návrhu na začatie konania. Treba súhlasiť aj s tvrdením generálneho prokurátora, že v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcom, môže postupník dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením návrhu na začatie konania, ktorým bola uplatnená postúpená pohľadávka spolu so zmluvou o postúpení. Tým však nie je vyriešené, či existuje právo, ktoré bolo postúpené, či patrilo pôvodnému veriteľovi a či skutočne podľa platnej zmluvy prešlo. Tieto otázky rieši súd až pri rozhodovaní o veci samej“. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil dôsledky postúpenia pohľadávky podľa § 524 OZ (do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa), ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v tom, že postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámi, prípadne postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. 21.1 Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2009 sp. zn. 1Cdo/76/2007 ustanovenie § 526 OZ je premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t. j., aby nebol poškodený, ak konal v dôvere v doterajší záväzkový vzťah a jeho záväzok zanikol splnením.
22. Už súd prvej inštancie za nesporné skutkové zistenia na základe predložených listinných dôkazov zistil, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie sumy 196,06 € s príslušenstvom od žalovaného, ktorý si nesplnil svoje povinnosti uhradiť spoločnosti E. F. F. cenu zakúpeného mobilného telefónu a zaplatiť úhrady za poskytnuté služby. Existencia týchto pohľadávok a ich výška je preukázaná doloženými zmluvami uzavretými medzi E. F. F. a žalovaným a vystavenými faktúrami. Existencia vymáhanej pohľadávky žalovaným spochybnená v konaní nebola. Rovnako ako súd prvej inštancie považuje odvolací súd tieto skutkové zistenia za nesporné.
23. Povinnosť žalovaného zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu (a po postúpení pohľadávky žalobcovi) úhrady za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyplýva z § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. a povinnosť zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu z kúpnej zmluvy č. 2401293165 z 10.12.2020.
24. Úroky z omeškania sú sankciou za omeškanie dlžníka so splnením dlhu (§ 517 ods. 2 OZ). Úroky z omeškania sa platia percentuálnou sadzbou z tej časti dlhu, ktorou je dlžník v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka na 5 % ročne a v tejto výške odvolací súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžných súm aj priznal.
25. O povinnosti v spore neúspešného žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. Nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 % zodpovedajúcom jeho úspechu v spore. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania je viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie vydaného podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške trov konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).