Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: EU Trucker SK s. r. o., Račianska 71, Bratislava, IČO: 50 337 505, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGART s. r. o., Hrachová 16B, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 03. 09. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 1016199118/2019 zo dňa 03. 07. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101619118/2019 zo dňa 03. 07. 2019, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100688284/2019 zo dňa 19. 03. 2019 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 04. 07. 2017 v znení oznámenia zo dňa 18. 07. 2017 sa u žalobcu začala dňa 09. 08. 2017 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až apríl 2017. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľky žalobcu a správcovi dane boli predložené listinné doklady.

2. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 13. 04. 2018 a týkala sa daňového subjektu PEA S.R.L. so sídlom v Taliansku.

3. Správca dane výzvou zo dňa 20. 09. 2017 vyzval spoločnosť DHL Express (Slovakia), spol. s r. o. na predloženie dokladov vystavených v období január až máj 2017 pre žalobcu.

4. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 26. 09. 2017 žalobca predložil doklady (okrem iného i 15 faktúr vystavených žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa PEA S.R.L. so sídlom v Taliansku v mesiaci apríl 2017 a k nim 13 nákladových listov v počte vystavených v apríli 2017, na ktorých je ako odosielateľ uvedená spoločnosť R-MAXAUTO s.r.o., príjemca je spoločnosť JAPO - transport s.r.o. so sídlom v Českej republike, popis tovaru, pečiatka príjemcu a nečitateľný podpis), ktoré sa podľa jeho tvrdenia týkajú prepravy tovaru "vstrekovacia tryska" v období január až apríl 2017, ktoré nadobudol od dodávateľa R-MAXAUTO s.r.o. a následne dodal do Talianska odberateľovi PEA S.R.L.

5. Dňa 05. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľkou žalobcu, ktorá uviedla, že vstrekovacie trysky pre taliansku spoločnosť PEA S.R.L. (odberateľ) boli prepravené prostredníctvom spoločnosti DHL od spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. (dodávateľ) do logistického skladu spoločnosti JAPO

- transport s.r.o. v Českej republike, a to na základe požiadavky odberateľa PEA S.R.L.

6. Správca dane vykonal dňa 07. 11. 2017 miestne zisťovanie v spoločnosti SARAH PK spol. s.r.o., o čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní. Konateľka tejto spoločnosti uviedla, že vykonali prepravu pre DHL Express (Slovakia) spol. s r. o., miesto nakládky bolo v Chotíne (sídlo spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o.), miesto vykládky bolo v sídle spoločnosti JAPO - transport s.r.o. v Českej republike a prepravu tovaru vykonal zamestnanec spoločnosti SARAH PK spol. s.r.o.

7. Na základe výzvy správcu dane spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. zaslala dňa 12. 12. 2017 správcovi dane doklady vystavené v inom, ako v štátnom jazyku.

8. V spise sa nachádza odpoveď českej finančnej správy zaslaná dňa 20. 12. 2017 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zaslanú dňa 24. 10. 2017 a týka sa spoločnosti JAPO - transport s.r.o..

9. Správca dane dňa 23. 01. 2018 vydal rozhodnutie, ktorým prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až apríl 2017, a to od 25. 01. 2018 z dôvodu, že zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, nakoľko v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca uskutočnil dodania tovaru do iných členských štátov, ktoré sú predmetom preverovania. V podaní zo dňa 12. 06. 2018 správca dane urgoval žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa spoločnosti JAPO - transport s.r.o. v Českej republike.

10. V podaní zo dňa 25. 07. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola doručená dňa 25. 07. 2018 a pokračuje vo výkone daňovej kontroly.

11. Následne Colný úrad Bratislava oddelenie spotrebných daní v podaní zo dňa 24. 08. 2018 oznámil správcovi dane požadované údaje a zaslal listinné doklady.

12. V podaní zo dňa 28. 11. 2018 správca dane písomne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v rámci predmetnej daňovej kontroly, pričom poukazoval na vykonanie daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu (R-MAXAUTO s.r.o., ktorý mal tovar nadobudnúť od spoločnosti BP COMPANY s.r.o.), výsledky kontroly v spoločnosti BP COMPANY s.r.o. a na výsledky žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 11. 12. 2018, prílohou ktorého mali byť i tam uvedené dôkazy.

13. Dňa 20. 12. 2018 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, v ktorom popísal skutočnosti zistené v jej priebehu a tento protokol spolu s výzvou zo dňa 20. 12. 2018 na vyjadrenie sa k nemu boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. 01. 2019. Žalobca reagoval v mailovom podaní zo dňa 28. 01. 2019, prílohou ktorého mali byť tam uvedené listiny.

14. Dňa 18. 03. 2019 správca dane spísal úradný záznam z prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu zo dňa 20. 12. 2018, v ktorom poukazuje na pripomienky a dôkazy, ktoré sa však v administratívnom spise nenachádzajú.

15. Dňa 19. 03. 2019 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 327.306,69 eur (daň v daňovom priznaní v sume 31.409,72 eur, daň zistená správcom dane v sume 358.716,41 eur, rozdiel dane v sume 327.306,69 eur). Podľa podania zo dňa 24. 04. 2019 zaslal žalobca správcovi dane proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie spolu s prílohami. Tieto listiny sa v administratívnom spise nenachádzajú.

16. Súčasťou spisu je i pätnásť faktúr vystavených spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v apríli 2017 s predmetom fakturácie vstrekovacia tryska, resp. trysky podľa označenia.

17. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa 03. 07. 2019 žalobou napadnutým rozhodnutím.

II.

18. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100688284/2019 zo dňa 19. 03. 2019, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 327.306,69 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňovému subjektu (žalobcovi) potvrdil.

19. Vo svojom odôvodnení žalovaný v prvom rade opísal priebeh daňovej kontroly tak, ako je uvedený v I. časti rozsudku a v ďalšej časti sa zaoberal odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, vyhodnocujúc námietky žalobcu a to nasledovne:

Námietku žalobcu ohľadne trvania daňovej kontroly nad zákonnú dobu považoval žalovaný za nedôvodnú, pretože daňová kontrola bola začatá dňa 09. 08. 2017 a dňa 25. 01. 2018 bola prerušená z dôvodu vykonávania úkonov, okrem iného z titulu medzinárodnej výmeny informácií do dňa 25. 07. 2018. Daňová kontrola bola ukončená dňa 07. 01. 2019 doručením protokolu z kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a teda trvala 334 dní. Daňová kontrola bola prerušená v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov primeraným spôsobom, nakoľko sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.

K tvrdeniu, že správca dane vykonal úkon z titulu medzinárodnej výmeny informácií až po piatich mesiacoch od začatia kontroly žalovaný uviedol, že počas tohto obdobia správca dane vykonával rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pretože mal pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti predložených dokladov. Správca dane počas výkonu kontroly spolupracoval okrem iných so sekciou Boja proti podvodom a analýzy Finančného riaditeľstva SR z dôvodu preverenia možných neobvyklých obchodných operácií daňového subjektu v období 01. 01. 2017 do 08. 07. 2017, spolupracoval s Colným úradom z dôvodu preverenia nákupov pohonných hmôt od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., a OMV Refining & Marketing GmbH, Wien, Rakúsko, spolupracoval priamo so spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o., ako aj s Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno, ktoré zahájilo dňa 13. 07. 2017 kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie január, február a apríl 2017 v dodávateľskej spoločnosti R- MAXAUTO, s.r.o., Chotín, protokol z ktorej bol vyhotovený dňa 14. 09. 2018. Z dôvodu kontroly dane z priadnej hodnoty v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. bol žalobca dňa 26. 09. 2017 vyzvaný na predloženie všetkých dokladov, týkajúcich sa prepravy tovaru nadobudnutého od spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. v mesiacoch január, február, marec a apríl 2017. Odpoveď na túto výzvu správca dane prijal 05. 10. 2017. Po preštudovaní obsahu zaslal bezodkladne žiadosti o medzinárodnú výmeru informácií do Českej republiky a Talianska, preto tvrdenie daňového subjektu, že správca dane zaslal žiadosti až 5 mesiacov po zahájení kontroly, nie sú pravdivé.

K nezákonnosti, odvolávajúc sa na článok 10 Nariadenia Rady EU č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 (ďalej len „nariadenie“) o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, uviedol, že článok 10 nariadenia má odporúčací charakter a je určený pre žiadaný orgán, v tomto prípade daňový orgán v Českej republike a Taliansku. Keďže zamestnanci správcu dane urobili všetky nevyhnutné úkony k získaniu požadovaných informácií, vrátane výzvy na poskytnutie informácií, nemohli iným spôsobom ovplyvniť rýchlosť odpovede od žiadanej strany. Z tohto dôvodu nemôže byť na vrub správcu dane pripísaná nečinnosť a prerušenie kontroly na viac ako 3 mesiace nemožno považovať za stav nezákonný a dôkazy získané za takéhoto stavu za nezákonné.

Žalobca tiež namietal voči tvrdeniu správcu dane, že nebolo preukázané dodanie tovaru a poukázal na navrhované dôkazy, ku ktorým sa správca dane nevyjadril. Poukázal, že preprava tovaru bola zahájená priamo na mieste v spoločnosti R-MAXAUTO, s.r.o., a smerovala na miesto, ktoré určila spoločnosť PEA, S.R.L., a to znamená do spoločnosti JAPO- transport, s.r.o., ktorá nie je odberateľom tovaru, len prepravným miestom určeným konečným odberateľom spoločnosťou PEA, S.R.L., Taliansko. Správca dane adresoval správcovi dane v Českej republike žiadosť o preverenie a poskytnutie informácií

ohľadom prepravy tovaru - trysiek do spoločnosti JAPO- transport, s.r.o. a jeho následnej prepravy do Talianska. Správca dane v žiadosti identifikoval tovar, ktorý mal byť na základe predložených dokladov priamo dopravený od dodávateľa spoločnosti R-MAXAUTO, s.r.o., ktorého v žiadosti identifikoval, prepravnou spoločnosťou DHL Express Slovakia, s.r.o., ktorú takisto v žiadosti identifikoval do spoločnosti JAPO- transport s.r.o. na adrese Vintrovna 395/26, Popuvky, ČR.

Správca dane žiadal preveriť, či predmetný tovar daňový subjekt skutočne prevzal a kým, komu a kam bol následne dodaný, prípadne či sa ešte nachádza v priestoroch spoločnosti JAPO-transport s.r.o. Správca dane žiadal preveriť, o aký druh tovaru sa jednalo a v prípade, že bol tovar dodaný ďalšiemu obchodnému partnerovi, žiadal zaslať všetky doklady súvisiace s dodaním, fakturáciou predmetného tovaru alebo služieb spojených s jeho prepravou. Na všetky otázky dostal odpoveď, že transakcia neprebehla, s poznámkou, že spoločnosti JAPO-transport s.r.o. nie sú známe skutočnosti k transakciám, ktoré požaduje preveriť správca dane. Spoločnosť JAPO-transport s.r.o. mala z odoslanej žiadosti, ktorú adresoval správca dane dostatok informácií na identifikáciu tovaru, dodávateľskej spoločnosti a miesta, kde sa doprava zahájila, aby dokázala transakciu identifikovať. Pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru, jeho následnej preprave a predaji do zahraničia boli aj na základe tohto dôkazu dôvodné.

K rámcovým zmluvám so spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. a spoločnosťou PEA, S.R.L., ktoré predložil žalobca ku kontrole, žalovaný uviedol, že tieto sú všeobecnými zmluvami o spolupráci na dodávku neidentifikovaného tovaru, neurčeného množstva a neoznačenej ceny. Zahraničný správca dane potvrdil, že spoločnosť PEA S.R.L. deklarovaná v pozícií odberateľa na vystavených faktúrach je nekontaktná a pochybnosti správcu dane voči týmto predloženým dôkazom sú oprávnené.

Žalovaný ďalej poukázal na porušenie ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že na vystavených faktúrach za predaj tovaru spoločnosti PEA S.R.L. neoznačoval zdaniteľné plnenia osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte slovnou informáciou "dodanie je oslobodené od dane", ale slovným spojením "daň odvedie zákazník". Používanie tohto slovného spojenia je nielen v rozpore s ustanoveniami zákona vyššie citovaného zákona, ale aj Smernice Rady EU 2010/45/EU, ktorá hovorí o pravidlách fakturácie dane z pridanej hodnoty a môže viesť k nesprávnej aplikácii režimu zdanenia u odberateľa v inom členskom štáte. Listinné dôkazy v daňovom konaní bez ďalšieho nie sú dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené a dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na skutočnosť, že dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.

Správca dane spochybnil existenciu tovaru dodaného obchodným partnerom dodávateľskej spoločnosti, spoločnosťou BP COMPANY s.r.o., nakoľko osoba, ktorá zastávala pozíciu konateľa v období dodania tovaru nepotvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. V mene spoločnosti BP COMPANY s.r.o. nemohol v čase dodania tovaru konať nikto iný, nakoľko spoločnosť nemala iného konateľa, ani splnomocneného zástupcu a od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Rovnako správca dane spochybnil aj následný predaj tovaru obchodnému partnerovi registrovanému v inom členskom štáte Európskej únie, vzhľadom k tomu, že prepravná spoločnosť, ktorá mala potvrdiť prepravu tovaru k odberateľovi v inom členskom štáte obchodnú transakciu nepotvrdila, rovnako ako odberateľ, spoločnosť PEA S.R.L. na základe odpovede zahraničného správcu nebola schopná obchodnú transakciu potvrdiť, nakoľko je nekontaktná.

20. Na základe takto zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom konštatoval, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť práva na odpočítania dane a žalobcovi, ako daňovému subjektu nebol tovar dodaný tak, ako to deklaruje, pretože predložil iba formálne dokumenty o obstaraní tovaru, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybnosti o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov tovaru.

III.

21. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 03. 09. 2019 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101619118/2019 zo dňa 03. 07. 2019, ako aj správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra č. 100688284/2019 zo dňa 19. 03. 2019, nakoľko uvedené rozhodnutia nepovažoval za rozhodnutia zákonné.

22. Vytýkal, že rozhodnutia trpia vadami a to vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutie, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

23. V druhej časti žaloby žalobca bližšie konkretizoval žalobné dôvody, pričom v rámci prvého žalobného dôvodu namietal nezákonnú dĺžku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2017, ktorú začal správca dane dňa 09. 08. 2017 a dňa 25. 01. 2018, t. j. po piatich mesiacoch trvania, ju prerušil rozhodnutím zo dňa 23. 01. 2018 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane zasielal medzinárodné žiadosti o informácie do Maďarska, Českej republiky a Talianskej republiky, pričom prvá medzinárodná žiadosť bola odoslaná 19. 12. 2017 do Maďarska a následne do uvedených krajín. Správca dane uviedol, že dňa 25. 07. 2018 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a týmto dňom pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola bola prerušená celých 6 mesiacov a ukončená bola až 07. 01. 2019, t. j. po 516 dňoch od jej začatia, a teda trvala dlhšie ako 1 rok. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. -57 zo dňa 29. 06. 2010, na ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj na Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého žiadaný orgán poskytne informácie tak rýchlo, ako je to možné, ale najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Správca dane je povinný dbať na riadne dodržiavanie predmetného nariadenia a konať tak, aby nedochádzalo k jeho porušovaniu. V prípade, ak sa tak stane, je jeho povinnosťou urobiť všetky nevyhnutné kroky k tomu, aby sa odstránilo porušovanie Nariadenia akoukoľvek stranou. Taktiež poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn. zo dňa 20. 07. 2015. Daňová kontrola bola prerušená celých 6 mesiacov, teda došlo k prekročeniu maximálne povolenej lehoty na prerušenie kontroly v zmysle Nariadenia v spojení s ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a po uplynutí trojmesačnej lehoty mal správca dane pokračovať vo výkone kontroly, ale nekonal tak. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné akceptovať prerušenie kontroly, ani naň prihliadať a daňová kontrola bola vykonaná nad maximálne zákonom povolenú dobu jedného roka. Protokol z takejto daňovej kontroly, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia daňových orgánov, je nezákonným dôkazným prostriedkom, pretože ako vyplýva z administratívneho spisu, daňová kontrola trvala 516 dní.

24. V ďalšej časti žaloby žalobca vytýkal porušenie zásad daňového konania a iné nedostatky. Povinnosťou správcu dane podľa okolností prípadu a výsledkov vykonaného dokazovania bolo voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť o tom, či sa transakcia uskutočnila, alebo nie. Záver správcu dane, že obchody sa nestali, prípadne, že nebolo preukázané dodanie tovaru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tak, aby sa vylúčili pochybnosti o presnom zistení skutkového stavu, ako to ukladá zákon o správe daní. Správca dane nechal bez povšimnutia žalobcom navrhované dôkazy, nijakým spôsobom sa nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení žalobcu zo dňa 11. 12. 2018, ktorým sa žalobca vyjadroval ku skutočnostiam zisteným v rámci daňovej kontroly, ani ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení zo dňa 28. 01. 2019. Žalobca si dôkaznú povinnosť splnil a uskutočnenie transakcie preukázal zmluvami, faktúrami, objednávkami, potvrdeniami o úhradách, výpoveďami dotknutých osôb, dodacími listami CMR a inými dôkazmi. Správca dane tieto dôkazy ignoroval. Žalobca a jeho dodávateľ preukazovali svoje tvrdenia zhodne účtovnými dokladmi a výpoveďami, ktoré správca dane opomenul v rámci voľného hodnotenia dôkazov uviesť, a preto bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania pri objasňovaní skutkového stavu, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Okrem toho žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že prepravca nepotvrdil dodanie tovaru do skladu v Českej republike. Toto ale nie je založené na pravde, nakoľko prepravca, ktorým bola spoločnosť DHL Express (Slovakia), spol. s r. o., prepravu tovaru do Českej republiky potvrdil. Rovnako skladovateľ JAPO - transport s.r.o. vedel o dodaní a prevzatí tovaru. Spoločnosť JAPO

- transport s.r.o. nie je odberateľom tovaru, ale len prepravným miestom určeným spoločnosťou PEA S.R.L. Spoločnosť JAPO - transport s.r.o. pri ostatných kontrolách, ktoré prebiehajú u žalobcu za rok 2017 (jún a júl 2017) na základe medzinárodnej žiadosti o informácie prevzatie tovaru od prepravcu DHL Express (Slovakia), spol. s r. o. riadne potvrdila a rovnako potvrdila aj spoluprácu s odberateľom žalobcu, t. j. so spoločnosťou PEA S.R.L.

Nahliadnutím do administratívneho spisu žalobca zistil, že správca dane nevykonával svoju vlastnú zisťovaciu činnosť, ale vychádzal zo zistení z daňovej kontroly iného správcu dane, ktorá bola uskutočnená v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a jej predmetom bolo preverenie vzťahu tejto spoločnosti a jej dodávateľa BP COMPANY s.r.o. Daňová kontrola sa nevenovala vzťahu žalobcu a jeho dodávateľa R-MAXAUTO s.r.o. Súčasťou spisu daňovej kontroly uskutočnenej u žalobcu neboli protokoly z tejto daňovej kontroly, správca dane na ne len odkazoval. Žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s daňovou kontrolou u svojho dodávateľa R-MAXAUTO s.r.o. a nemal ani možnosť preskúmať tam uvedené zistenia a vyjadriť sa k nim. Nie je zrejmé, či v danej kontrole boli vypočutí svedkovia na strane R-MAXAUTO s.r.o. a či boli dopytovaní, aby sa vyjadrili k dodaniu tovaru vo vzťahu ku žalobcovi. Takto vykonané dokazovanie počas daňovej kontroly, kde sa žalobca nemôže dozvedieť a ani vyjadriť k zisteniam v celom rozsahu, je nezákonné. Správca dane počas celej kontroly vychádza zo zistení z iných daňových kontrol a len zbiera informácie reprodukované inými správcami dane a ich zistenia. V protokole pritom nezohľadnil žiadne dôkazy, informácie a tvrdenia žalobcu. Závažné pochybnosti vzbudzuje tvrdenie správcu dane, že hodnoverne zistil skutkový stav, ak vôbec neboli vykonané žiadne dôkazy aj v prospech žalobcu.

Žalobca preukázal v súlade so zákonom uskutočnenie obchodných transakcií a k hodnovernému spochybneniu ním predložených dokladov nedošlo. Neboli dodržané zásady daňového konania a skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania nepodporuje záver, ku ktorému správca dane dospel. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je významná zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale správca dane neprihliadal na všetky žalobcom predložené dôkazy a jednotlivým dôkazom neprikladal rovnakú váhu, keď najmä dôkazy obstarané správcom dane boli považované za rozhodujúce. Správca dane v protokole a ani daňové orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú, ako zhodnotili jednotlivé obchodné transakcie, ku ktorým boli predložené doklady a nie je zrejmé, ani správca dane to nikde neuvádza, akými inými dostupnými a hodnovernými dôkazmi mal žalobca ešte disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane, že obchodná transakcia bola riadne uskutočnená. S uvedeným úzko súvisí aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov, ktoré neobsahujú informácie, ako sa správca dane vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. a ) vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú právnu a presvedčivú argumentáciu. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru preukázal splnenie podmienok uvedených v ust. v nadväznosti na ust. 51 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru ESD, v zmysle ktorej je správca dane oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len vtedy, ak objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba (platiteľ) vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúry, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

Správca dane nepreukázal objektívnu vedomosť žalobcu o akejkoľvek nezákonnosti a rovnako nepreukázal, že by žalobca objektívne o akejkoľvek nezákonnosti mal vedieť v čase uskutočnenia obchodov na základe skutočností a informácií objektívne známych a dostupných bežnej právnickej osobe. Žalobca nevedel a ani nemohol vedieť, že R-MAXAUTO s.r.o., prípadne iný subjekt môže byť účastníkom akéhokoľvek nezákonného konania. K spoločnosti BP COMPANY s.r.o. uviedol, že o tejto sa dozvedel v priebehu daňovej kontroly, neobchodoval s ňou a nemal vedomosť, že s nimi obchoduje R- MAXAUTO s.r.o., a teda pri týchto subjektoch nie je možné hovoriť o vedomosti alebo nejakej povinnosti vedieť.

Na záver žaloby žalobca skonštatoval, že správca dane nepreukázal, že by dôkazy a tvrdenia žalobcu neboli pravdivé a nepreukázal, že by žalobca vedel alebo mal vedieť o akomkoľvek nezákonnom konaní. Presun dôkazného bremena na správcu dane logicky vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, v zmysle ktorej sa negatívne skutočnosti nedokazujú, tzv. negatívna dôkazná teória. Nie je možné dokázať, že subjekt nevedel alebo nemal vedieť.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101619118/2019 zo dňa 03. 07. 2019, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 100688284/2019 zo dňa 19. 03. 2019 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

IV.

A/ vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 02. 2020 k podanej žalobe uviedol, že žalobca neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia, pričom by neboli predmetom odvolania.

27. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaný zopakoval podstatné dôvody svojho rozhodnutia a reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v žalobe. Porovnaním obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 06. 02. 2020 a dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 07. 2019 správny súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú identické dôvody a tvrdenia. S poukazom na túto skutočnosť správny súd v tejto časti svojho rozsudku neuvádza tie časti vyjadrenia žalovaného zo dňa 06. 02. 2020, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi jeho rozhodnutia zo dňa 03. 07. 2019, ale v plnom rozsahu poukazuje na tieto dôvody, ktorých podstatná časť je zhrnutá v II. časti tohto rozsudku.

28. Na doplnenie žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe mylne poukazuje na porušenie ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o nulitnom rozhodnutí, ktoré sa problematiky prerušenia daňovej kontroly netýka.

Ďalej konštatoval, že správca dane so splnomocneným zástupcom žalobcu dohodol termín prerokovania pripomienok predložených k protokolu, ale splnomocnený zástupca žalobcu sa nedostavil a svoju neúčasť ani vopred neospravedlnil. K odpovedi českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo veci spoločnosti JAPO - transport s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane dostal na všetky otázky odpoveď "transakcia neprebehla". Počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol žalobca informovaný o jej výsledkoch a mal dostatočný časový priestor, aby predložením dôkazov vyvrátil pochybnosti správcu dane. V žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa vyššie uvedenej spoločnosti žalovaný žiadal potvrdiť spoluprácu v zdaňovacom období január až apríl 2017 a podľa potvrdenia, ktoré obdržal, v tomto období opísané transakcie neprebehli, pretože spoločnosť JAPO - transport s.r.o. v období január až apríl 2017 predmetný tovar nenadobudla, neprepravovala, ani neskladovala. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že spoločnosť spoluprácu potvrdila v ostatných zdaňovacích obdobiach, bolo v jeho vlastnom záujme urýchlene kontaktovať túto spoločnosť, na čo mu správca dane poskytol dostatočný časový priestor, aby informácie, ktoré spoločnosť poskytla správcovi dane v Českej republike, upresnila, príp. opravila, ak neboli pravdivé. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal i na skutočnosť, že skladovateľ, t. j. spoločnosť JAPO - transport s.r.o. nepotvrdila transakciu 18.725 kusov (za všetky zdaňovacie obdobia) vstrekovacích trysiek. Žalovaný preto v rozhodnutí uviedol, že pochybnosti o dodaní tovaru (18.725 kusov vstrekovacích trysiek) a preprave tohto tovaru k skladovateľovi v Českej republike sú dôvodné.

Daňové orgány na základe medzinárodnej výmeny informácií so správcom dane v Taliansku získali informáciu, že spoločnosť PEA S.R.L. je nekontaktná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v čase obchodnej

spolupráce bola spoločnosť kontaktná, bolo v jeho záujme a mal aj dostatočný časový priestor kontaktovať túto spoločnosť, aby dodanie 18.725 kusov vstrekovacích trysiek žalobcom potvrdila.

Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa ku kontrolám. Správca dane oboznámil žalobcu o vykonanej kontrole v dodávateľskej spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. v oznámení zo dňa 28. 11. 2018 a žalobca poslal svoje stanovisko v podaní zo dňa 11. 12. 2018. Ďalej bol žalobca oboznámený o zistených skutočnostiach v protokole, ktorý bol doručený jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 07. 01. 2019. Žalobca sa mohol vyjadriť, predložiť alebo navrhnúť iné dôkazy už počas prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly dňa 18. 03. 2018, ale jeho splnomocnený zástupca sa v stanovený dátum na ústne pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a iné dôkazy nepredložil.

Kontrolou v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. bolo zistené, že táto mala tovar (vstrekovacie trysky) nadobudnúť od spoločnosti BP COMPANY s.r.o. a z toho dôvodu správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom vypočutia bývalej konateľky a súčasného konateľa tejto spoločnosti, pričom ani jeden z nich existenciu deklarovaných transakcií a spoluprácu so spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. nepotvrdil. Z uvedeného a zo skutočnosti, že spoločnosť BP COMPANY s.r.o. v rozhodnom období nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli dodávku tovaru zrealizovať a vyfakturovať, je zrejmé, že predmetný tovar (vstrekovacie trysky) nemohli byť do spoločnosti R- MAXAUTO s.r.o. dodané spoločnosťou BP COMPANY s.r.o. tak, ako je to uvedené v dôkazoch predložených žalobcom. Je zrejmé, že ani daňový subjekt R-MAXAUTO s.r.o. nemohol potom následne dodať žalobcovi tovar, ktorý následne deklaruje jeho ďalšie dodanie do Talianska odberateľovi PEA S.R.L.

V predmetnej veci nebolo upreté žalobcovi právo predkladať dôkazy a správca dane ho niekoľkokrát vyzval k predloženiu ďalších dôkazov, resp. vyjadrení, ktorými by vyvrátil pochybnosti o oprávnenosti odpočítania dane. Listinné dôkazy v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho dôkazu dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené. Ak aj predložené doklady spĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti, nemusí to automaticky znamenať, že sa práce a dodávky na nich deklarované, skutočne vykonali. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane počas výkonu kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje rozhodnutie, rovnako ako žalovaný, postavil na dôkazoch, ktoré mali reálny charakter. Žalobca bol o týchto skutočnostiach riadne informovaný, a to počas výkonu daňovej kontroly, ako aj v procese vyrubovacieho konania.

K judikatúre, na ktorú poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že každý judikovaný prípad je špecifický a je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na prijatie záveru. Žalobca ako daňový subjekt je povinný uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby vždy a v akomkoľvek prípade mal dostatočné podklady k preukázaniu vzniku svojich nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. V predmetnej veci žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane bol v súlade so zákonom a právo odpočítania dane bol schopný aj preukázať reálnym plnením. Ak by žalobca venoval výberu svojho obchodného partnera, od ktorého odoberal 18.725 kusov vstrekovacích trysiek, dostatočnú pozornosť, urobil by si napríklad tzv. zákaznícky audit, na základe ktorého by zistil, aký je pôvod tovaru, ktorý sám ďalej predával do zahraničia, kto je výrobcom tohto tovaru a kto sú subdodávateľské spoločnosti, ktoré sa na jeho výrobe a distribúcii podieľajú. O skutočnosti, že daňové subjekty nachádzajúce sa v reťazci dodávateľov žalobcu nevykonávali svoju ekonomickú činnosť s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu na tovare a dosahovania ziskov z predaja, svedčia protokoly z kontroly dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie u dodávateľských subjektov (R-MAXAUTO s.r.o. a BP COMPANY s.r.o.), z ktorých vyplynulo, že povinnosť platiť daň z uskutočnených dodaní týmto daňovým subjektom nevznikla z titulu skutočného dodania tovaru, ale iba z titulu uvedenia tejto dane na faktúre.

Spoločnosť JAPO - transport s.r.o. nepotvrdila obchodnú spoluprácu za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré správca dane vo svojej žiadosti identifikoval. Správca dane pracoval s informáciami od zahraničného správcu dane za zdaňovacie obdobie január, február, marec a apríl 2017, pretože predmetom jeho kontroly iné zdaňovacie obdobia neboli.

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného

30. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval v podaní zo dňa 10. 03. 2020, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojim vyjadrení počas daňovej kontroly a tvrdení v žalobe a s vyjadrením žalovaného sa nestotožňuje.

Zopakoval, že spoločnosť JAPO - transport s.r.o. pri ostatných daňových kontrolách, ktoré prebiehajú u žalobcu za rok 2017 (jún 2017 a júl 2017) na základe medzinárodnej žiadosti o informácie, potvrdila prevzatie tovaru od prepravcu DHL Express (Slovakia) spol. s r. o. a rovnako potvrdila aj spoluprácu s odberateľom žalobcu, t. j. so spoločnosťou PEA S.R.L.

Je teda neprijateľné, že ak existuje dôkaz k dispozícii iného správcu dane, na ktorý žalobca poukazoval aj počas daňovej kontroly a aj v tomto konaní, aby ho žalovaný odkázal na "samo vyšetrovanie" s argumentáciou, že si tento dôkaz, resp. vyjadrenie spoločnosti JAPO - transport s.r.o. mal obstarať sám vo svojom záujme. Zopakoval, že správca dane si mohol vyžiadať navrhované dôkazy priamo od iného správcu dane a keďže by teda vznikol rozpor v dokazovaní, bol povinný sám tento rozpor odstrániť prípadným opätovným dožiadaním spoločnosti JAPO - transport s.r.o., aby tento rozpor vysvetlila, alebo odstránila. Spoločnosť JAPO - transport s.r.o. nie je povinná žalobcovi podávať žiadne informácie a predkladať žiadne dokumenty, najmä keď bola táto spoločnosť v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou PEA S.R.L. a nie so žalobcom.

Ak teda žalobca poukazoval na dôkaz, ktorý je k dispozícii iného správcu dane, mal za to, že žalovaný bol povinný tento dôkaz vyžiadať, prijať, preveriť a vyhodnotiť. Opačné konanie žalobca považuje za nezákonné. Vyjadrenie žalovaného len dokresľuje jeho prístup k daňovej kontrole a k žalobcovi a preukazuje tvrdenia žalobcu o porušení zásad daňového konania.

V.

31. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len "SSP" v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov v žalobe ( ) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 07. 2019, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 03. 2019 je potrebné zrušiť podľa ust. a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 20. 04. 2021 (ust. v spojení s ).

Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32. Podľa , , , , , , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 5 ods. 1, 2 daňového poriadku, pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.

Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1, 5, 8, 9 písm. a/, ods. 10 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (ods. 1).

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné

údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (ods. 5)

Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (ods. 8)

Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8. (ods. 9)

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. (ods. 10)

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)

Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

33. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017 (ďalej len „zákon o DPH“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

34. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

35. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

36. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 327.306,69 eur (daň v daňovom priznaní v sume 31.409,72 eur, daň zistená správcom dane v sume 358.716,41 eur, rozdiel dane v sume 327.306,69 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 327.306,69 eur pri faktúrach v počte 15 kusov vystavených spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci apríl 2017 s predmetom fakturácie: vstrekovacia tryska, resp. tryska alebo trysky s tam uvedeným označením, počtom a jednotkovou cenou.

37. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovanými zákonmi na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od dodávateľa - spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. podľa predložených 15 faktúr vystavených v mesiaci apríl 2017.

38. V rámci žaloby však žalobca v prvom rade vytýkal dĺžku trvania daňovej kontroly, ako aj vytýkal porušenie zásad daňového konania a iné nedostatky, ktoré viedli správne orgány k nesprávnemu skutkovému, ako aj právnemu záveru.

Okrem toho namietal, že vo veci daňovej kontroly bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania pri objasňovaní skutkového stavu, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia zo strany správcu dane, ako aj porušenie tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov a celkove vytýkal, že dokazovanie nebolo vedené v súlade s právnymi predpismi, ako ani správca dane nepreukázal jeho objektívnu vedomosť o akejkoľvek nezákonnosti.

39. V danej veci, vzhľadom na námietky žalobcu špecifikované v žalobe (na ďalšie námietky v konaní pred súdom už nie je možné prihliadať) a obsah daňového spisu úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej

hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2017 (ako rozdielu medzi daňou zistenou v daňovom konaní a daňou uvedenou v daňovom priznaní), či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali z príslušných právnych predpisov a či spoľahlivo zistili skutkový stav pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovarov podľa predložených faktúr, t. j. od spoločnosti R-MAXAUTO, s.r.o.

40. Vzhľadom na námietky žalobcu, uvedené v žalobe, v prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s procesnou námietkou, týkajúcou sa dĺžky trvania daňovej kontroly a to najmä z toho pohľadu, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2017.

41. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, pripojenými listinnými dôkazmi, pripojil si aj rozsudok sp. zn. zo dňa 23. 09. 2020 a zistil, že ide o tých istých účastníkov konania a skutkovej okolnosti, ale iné zdaňovacie obdobie, a preto v zmysle , z ktorého vyplýva, že vo veciach tohto istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody, odkazuje na odôvodnenie rozsudku , ktorý konštatoval:

„31. Daňová kontrola vyššie uvedených zdaňovacích období (poznámka správneho súdu - január až apríl 2017) sa začala u žalobcu dňa 09. 08. 2017 a bola ukončená dňa 07. 01. 2019 doručením protokolu z daňovej kontroly právnemu zástupcovi žalobcu. Správca dane využil i inštitút prerušenia daňovej kontroly a rozhodnutím zo dňa 23. 01. 2018 daňovú kontrolu prerušil od 25. 01. 2018 podľa ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda konkrétne z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (napr. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je uvedené, že žalobca uskutočnil dodania do iných členských štátov, ktoré sú predmetom preverovania a boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Tieto žiadosti sa v administratívnom spise nenachádzajú, pričom ani správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, o aké žiadosti by sa malo jednať, a preto zo strany súdu nebolo možné posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly. Taktiež nebolo možné zistiť, ktorému členskému štátu boli žiadosti určené, kedy boli zaslané žalovanému, ktorého daňového subjektu v inom členskom štáte sa týkali, resp. čo bolo ich predmetom.

V administratívnom spise sa však nachádza odpoveď zaslaná talianskou finančnou správou dňa 13. 04. 2018 a v ten istý deň doručená správcovi dane, z ktorej vyplýva, že žiadosť bola zaslaná dňa 04. 10. 2017 a týkala sa spoločnosti PEA S.R.L. Nie je zrejmé, či správca dane túto žiadosť u žalovaného urgoval. Z ďalšej odpovede, ktorá sa nachádza v administratívnom spise a týka sa spoločnosti JAPO

- transport s.r.o. možno zistiť, že bola zaslaná českou finančnou správou dňa 20. 12. 2017, napriek tomu správca dane túto odpoveď urgoval u žalovaného v podaní zo dňa 12. 06. 2018 a odpoveď mu mala byť doručená dňa 25. 07. 2018 (rukou písaný dátum na odpovedi českej finančnej správy). Postup žalovaného v súvislosti s touto urgenciou nie je známy. V podaní zo dňa 25. 07. 2018 správca dane žalobcovi oznámil, že v tento deň mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a pokračuje vo výkone daňovej kontroly.

Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočňovania daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú

relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia, ktorú nebolo možné posúdiť, vzhľadom na absenciu dotknutých žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií v administratívnom spise a preukázateľných údajov o doručení odpovedí na tieto žiadosti (týka sa najmä odpovede českej finančnej správy).

Správny súd potom nemohol preskúmať a posúdiť žalobcom vznesenú námietku trvania prerušenia daňovej kontroly a následne dĺžku trvania samotnej daňovej kontroly. O danej námietke žalobcu by si súd mohol urobiť úsudok iba v prípade ak by mal tieto žiadosti k dispozícii, poznal by ich obsah a taktiež aj ďalšie preukázateľné a overiteľné údaje o ich odoslaní a doručení odpovedí na ne.

32. Z predloženého administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správca dane ako i žalovaný sa dopustili i ďalšieho pochybenia (na ktoré poukazoval i žalobca v žalobe) spočívajúceho v tom, že vo svojich rozhodnutiach sa odvolávajú na protokol z daňovej kontroly v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o., ktorá bola podľa predložených faktúr dodávateľom žalobcu, ale protokol z daňovej kontroly sa v administratívnom spise nenachádza. Taktiež sa odvolávajú na protokol z daňovej kontroly v spoločnosti BP COMPANY s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom pre spoločnosť R-MAXAUTO s.r.o. a na zistenia z medzinárodnej výmeny daňových informácií, ktorá bola realizovaná v priebehu tejto daňovej kontroly, ale tieto listiny, teda protokol, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne sa v spise nenachádzajú. Správny súd nespochybňuje možnosť využitia týchto protokolov, resp. ďalších listín ako dôkazných prostriedkov v daňovej kontrole u žalobcu za predpokladu, že tieto by boli súčasťou administratívneho spisu. V predmetnej veci sa však tieto listiny v administratívnom spise nenachádzajú, ale nie je ani zmienka o tom, ako a kedy správca dane získal informáciu, resp. vedomosť o týchto listinách, príp. o daňovej kontrole vykonávanej vo vyššie uvedených spoločnostiach. Súd je toho názoru, že pokiaľ správca dane využil tieto protokoly a ďalšie listiny ako dôkazný prostriedok, bolo jeho povinnosťou spísať úradný záznam o nahliadnutí do spisov, ktoré sa týkali daňovej kontroly v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. a BP COMPANY s.r.o., z ktorého by bol zrejmý výsledok tohto nahliadnutia. Ak bol toho názoru, že vo veci daňovej kontroly u žalobcu je možné a potrebné využiť ako dôkazný prostriedok protokol z inej daňovej kontroly, príp. i ďalšie dôkazy (napr. žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a zistenia z nej), tak tieto dôkazné prostriedky sa mali stať súčasťou administratívneho spisu v tejto veci, teda vo veci daňovej kontroly u žalobcu. V opačnom prípade nie je možné zo strany súdu overiť tvrdenia daňových orgánov uvádzané v ich rozhodnutiach, a teda preskúmať tieto tvrdenia.

33. Ďalej je potrebné konštatovať, že žalobca podal vyjadrenie zo dňa 11. 12. 2018 ku skutočnostiam, ktoré mu správca dane oboznámil v podaní zo dňa 28. 11. 2018 a súčasťou tohto jeho vyjadrenia mali byť i prílohy, ktoré žalobca uvádza, ktoré sa ale v spise nenachádzajú. Rovnako sa v spise nenachádza ani vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly a prílohy tohto vyjadrenia, ktoré listiny mali byť správcovi dane doručené dňa 28. 01. 2019. V predloženom spise sa nenachádza ani samotné odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Uvedené pochybenia by ešte bolo možné napraviť výzvou správneho súdu pre žalovaného na doplnenie a skompletizovanie administratívneho spisu, ale podstatné je to, že v spise sa nenachádzajú žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a overiteľné údaje o ich odoslaní a doručení odpovede (31. bod tohto rozsudku), v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly a dĺžku jej trvania a ani listiny, ktoré správca dane využil ako dôkazné prostriedky (32. bod tohto rozsudku), v dôsledku čoho nebolo možné overiť tvrdenia daňových orgánov v ich rozhodnutiach.“

42. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na obsah administratívneho spisu, opísaného v článku I. tohto rozsudku, totožného s konaním vedeným pod sp. zn. , vychádzajúc pritom, že predmetom preverovania v rámci totožnej daňovej kontroly bolo i zdaňovacie obdobie apríl 2017, správny súd považoval procesné námietky žalobcu za dôvodné, preto rozhodol tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101619118/2019 zo dňa 03. 07. 2019, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100688284/2019 zo dňa 19. 03. 2019 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Nitra ako správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vyrubovacieho konania) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí (nepreskúmaval hmotnoprávne námietky žalobcu), a to podľa ust. , nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

43. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (ust. ). Správca dane v priebehu ďalšieho konania skompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu, resp. urgencie týchto žiadostí a odpovede na ne, zadováži si údaje o odoslaní týchto žiadostí a doručení odpovedí, príp. i ďalšie relevantné listiny, ktoré sa týkajú deklarovaných obchodov žalobcu v predmetnom zdaňovacom období a ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal). V prípade, že v ďalšom konaní opätovne využije dôkazné prostriedky, resp. informácie získané v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu, tieto si zadováži riadnym úradným postupom (vyhotovenie úradného záznamu z nahliadnutia do spisu týkajúceho sa iného daňového subjektu a zistených skutočnostiach) a založí ich do administratívneho spisu v tejto veci, vrátane odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V prípade, ak daňovú kontrolu u iného daňového subjektu vykonával iný správca dane a bude potrebné získať údaje z tejto daňovej kontroly, správca dane bude postupovať zákonným spôsobom tak, aby tieto údaje získal. V prípade, ak vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly u daňových subjektov R-MAXAUTO s.r.o. a BP COMPANY s.r.o. boli vydané rozhodnutia, správca dane si tieto zadováži s vyznačením doložky právoplatnosti. Následne správca dane oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu), príp. jeho právneho zástupcu s dôkazmi, resp. informáciami, ktoré získal a použil z inej daňovej kontroly, t. j. z daňovej kontroly v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. a BP COMPANY s.r.o. a taktiež s dôkazmi, ktoré vykonal v priebehu daňovej kontroly u žalobcu. V neposlednom rade bude potrebné dôsledne vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za zdaňovacie obdobie apríl 2017, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, príp. ním označené osoby, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, ktorými disponuje. V tejto súvislosti bude potrebné zisťovať i to, či a aké opatrenia prijal žalobca ako daňový subjekt, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k daňovému úniku, resp. k zneužívajúcemu konaniu. Rovnako tak bude potrebné zaoberať sa tvrdením žalobcu, že spoločnosť JAPO - transport s.r.o. pri ostatných kontrolách (jún a júl 2017) u žalobcu potvrdila prevzatie tovaru od prepravcu ako aj spoluprácu s odberateľom žalobcu, t. j. spoločnosťou PEA S.R.L. a v prípade, ak sa toto tvrdenie žalobcu preukáže, správca dane bude zisťovať dôvody a príčiny rozdielneho postupu uvedenej spoločnosti.

44. O výsledkoch vykonaného dokazovania správca dane oboznámi žalobcu a vyzve ho, aby sa k týmto dôkazom vyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V prípade, ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane posúdi, či z vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie dokazovanie, resp. dokazovanie zopakovať alebo doplniť a v kladnom prípade dokazovanie zopakuje, doplní, resp. zdôvodní, prečo prípadné ďalšie navrhované dokazovanie nevykonal.

45. K hmotnoprávnym námietkam súd záverom dáva účastníkom konania do pozornosti, že účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť nielen vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle Zákon o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu zmysle zákona o DPH.

o dani z pridanej hodnoty (ďalej len "") vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

Podmienky uvedené v a nasl. (odpočítanie dane) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v (napr. rozsudok NS SR (napr. rozsudok NS SR č. , č. ).

46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.