Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/34/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore navrhovateľky: C.. U. G.Á., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX, XXX XX V., proti odporkyni: U.. U. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XXXX/XX, XXX XX V., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. februára 2021, č.k. -22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým, bez toho, aby podala, resp. mienila podať, žalobu vo veci samej, žiadala odporkyni uložiť povinnosť odstrániť z C. s názvom: Z., O.E. @., Y..F.-Z. zvukovoobrazové K.-X C. P. F. O.K. D. M. U., Y. na: B.: /..C..N., D. X. Č.. X: ". E. R. X., Ž. U. M. Z. E. O. P.?". D. D. Č.. X: ". L. . X. N. O. O., Č. Y. M. K..". D. X. Č.. XX: ". U. V. Y. D. F.. X. O. D. R..". D. D. Č.. XX: ". F. P. na U.. U. F., Ž. B. O. R. L. O.. O. G. na E.H.. Á., U. Z. V. preto, Ž. X., R. F. proti O. Y. R. O. X.N.. U. F. B., K. K. P. na Y., O.M. R. na E. O. F. D. X.. O. F. D. na Z. F.. U. G. D.Č. E. F. P. na Z. Z..". D. X. Č.. XX: ". L. U.O. , Ž. U. V. P. K. P., na M. U. O.? Z., O., D. D. Č.. XX:? ". O. L. P.. G. U. O. N., E. R. L. E.. U. O. na X., Č. H. M. X.. Á., D. F. F. na Ž. P.Š. K. P. X. F. F. P. X. X. O.. P. F.R. X. E. F., D. M. O. súd O. E..". D.K. X. Č.. XX: ". Z. X. F.? ". D. D. Č..XX: ". D. P. X.. V. Z. F.. P. Z. R. T.G. P., M. Y. R. D.. O. L. Ž. E. Y. D. Z. P..". R. Z. R. napriek O. X.."., R. R. H. D. P. K. F. P. F. R. P. na R. navrhovateľky, L. O. U. R. L. Y. L. R. R., X. F. F. O., R. Z. X. R. M. (Ú., P.F.), F. R. D. (I., P.), na F. F. (C., I.), X. R. U. X. P. R. Y. X. P.Ž. F. R. F. F.: "., ". N.-XX, U. O. N., Z. D.U. N., V. N. P., ". N. O. O., Č. Y. M. K., "., R. F. proti O. Y. R. O. X.. U. F. B., K. K. P. na Y., O.M. R. na E. O. F. D. X., a to až do právoplatného skončenia trestnej veci, vedenej pred Úradom inšpekčnej služby, oddelenie vyšetrovania, Košice, pod CVS: H.-XXX/OISV- XXXX. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. 2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporkyňa, ktorá je novinárkou, na svojom verejnom profile na sociálnej sieti C., ktorý je prístupný širokému publiku bez selekcie sledovateľov, ktorých má viac ako 45000, sa priamo zmienila o samovražde nebohého manžela navrhovateľky, formou možnosti verejnosti položiť jej ako fyzickej osobe konkrétne otázky, na ktoré mala odpovedať. Dôsledkom zverejnenia týchto informácií o smrti nebohého manžela navrhovateľky ako o samovražde a ochorení covidom je fakt, že neoverené informácie prevzali aj iné média s odvolaním sa na odpoveď odporkyne ako primárneho zdroja. Podľa názoru navrhovateľky výroky a ničím nepodložené tvrdenia odporkyne ako fyzickej osoby o nakazení sa vysoko infekčným ochorením covid a rovnako tak aj výroky o samovražde sú spôsobilé ovplyvniť mienku nielen širokej verejnosti v rámci SR, ale aj v iných štátoch, ale aj osôb podieľajúcich sa na vyšetrovaní danej veci. Ide pritom o nezákonné a protiprávne úkony odporkyne ako fyzickej osoby, pričom potreba upraviť pomery je naliehavejšia o to viac, že odporkyňa je známa verejnosti. Vyjadrenia o tom, že nebohý manžel navrhovateľky bol pozitívny na vysoko infekčné ochorenie sú reálne

spôsobilé vyvolať v širokej verejnosti dojem, že bolo správne ho umiestniť do cely osamote. Výroky o samovražde jej nebohého manžela sú spôsobilé ovplyvniť širokú verejnú mienku, ale aj samotný priebeh trestného konania a tých osôb, ktoré sa na vyšetrovaní priamo majú podieľať, alebo podieľajú, čím je konanie odporkyne nebezpečným pre spoločnosť a pre dotknuté osoby. Potreba upraviť pomery je o to viac naliehavejšia, že odporkyňa je novinárka, ktorá musí poskytovať spoločnosti záruku, že ňou prezentované informácie nie sú zavádzajúce, sú súladne so zákonom a neohrozujú samu podstatu demokratického právneho štátu. V predmetných spotoch absentujú akékoľvek vysvetlenia, prečo by práve jej názor mal byť ten jediný akceptovaný a správny, nakoľko orgány činné v trestnom konaní spornú vec právoplatne k dnešnému dňu neuzavreli. Odporkyňa suverénne vylučuje akúkoľvek pochybnosť o ňou prezentovaných názoroch na vec a tieto masívnym spôsobom verejne šíri, pričom svoje závery žiadnym spôsobom neosvedčila a konala tak, ako keby išlo o závery nezávislého súdu. Žiadna právna norma v rámci poriadku SR a právneho poriadku EÚ jej pritom nedovoľuje takéto zásahy do osobnej cti a slobody občanov. V demokratickej spoločnosti úkony odporkyne nemôžu požívať ochranu v rámci slobody prejavu a neexistuje žiadny zákonný dôvod umožňujúci ich ďalšie šírenie a zverejňovanie. Skutkové tvrdenia odporkyne sú bez akýchkoľvek dôkazov, keďže odporkyňa nedisponuje informáciami tom, že jej nebohý manžel bol nakazený covidom a vyšetrovanie nebolo právoplatne skončené so záverom, že jej nebohý manžel samovraždu skutočne spáchal. Skutočnosť, že dochádza k pokračovaniu v protiprávnych zásahoch do vyšetrovania jej nebohého manžela zo strany médií, je kontraproduktívne a je daná reálna hrozba opakovania takýchto zásahov v budúcnosti. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhovateľka navrhuje, reálne a bezprostredne hrozí ujma tým, že odporkyňa bude pokračovať v protiprávnych zásahoch do nezávislého vyšetrovania a nezdravým spôsobom ovplyvňovať verejnú mienku. To sa v konečnom dôsledku prejavuje už v súčasnosti formou nenávistných článkov, správ a komentárov pod rôznymi statusmi na sociálnych sieťach obviňujúcich navrhovateľku z klamstiev a zavádzania, čím sa v súdnom konaní v dôsledku konania odporkyne sťaží jej postavenie a obrana v súdnom konaní. Uvedené skutočnosti podľa navrhovateľky zakladajú potrebu bezodkladne upraviť pomery v navrhovanom znení. 3. Z navrhovateľkou predložených listín mal prvoinštančný súd osvedčené, že navrhovateľka je manželkou zosnulého T.. U. G., O. Y.R. XX.XX.XXXX, K. Y. XX.XX.XXXX. Odporkyňa je novinárka v Y.W. O., pričom na svojom súkromnom profile na sociálnej sieti C. má zverejnený "príbeh" s názvom D. M. U., v ktorom sa vyjadruje k otázkam, ktoré kladú sledovatelia jej profilu a týkajú sa aj úmrtia manžela navrhovateľky. S poukazom na ust. ,, , , , , a tiež ust. , a , dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. Zhrnul všeobecné východiská pre posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a v nadväznosti na ne konštatoval nesplnenie podmienok pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady pre jeho nariadenie. V prvom rade zdôraznil, že nie je jasné z akého titulu sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko jej argumentácia nezodpovedá ustanoveniam o ochrane osobnosti, podľa ktorých sa v zmysle môže domáhať ochrany aj v mene nebohého manžela. Podľa argumentácie navrhovateľky odporkyňa uverejnila na sociálnej sieti C. príspevky, ktoré sú nebezpečné pre spoločnosť, zasahuje nimi do vyšetrovania úmrtia jej manžela, a je reálna hrozba opakovania týchto zásahov v budúcnosti. Tieto tvrdenia však navrhovateľka nepreukázala. Podaný návrh neobsahuje ani základné tvrdenia, akým spôsobom malo byť týmito príspevkami zasiahnuté do práv navrhovateľky prípadne jej nebohého manžela. V časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáha prikázať odporkyni zdržať sa používania slovom a písmom na adresu navrhovateľky, jej nebohého manžela a jej detí L. R. R., v súvislosti s nimi, a to v akejkoľvek komunikácii (ústna, písomná), s akoukoľvek osobou (fyzickou, právnickou), na sociálnych sieťach (C., I.), v akomkoľvek médiu v printovej a digitálnej verzii používať slová a slovné spojenia: samovražda, ochorenie COVID-19, mal navyše covid, trpel ochorením covid, bol covid pozitívny, v cele nikto nebol, čo dokazujú kamerové záznamy, vedel, aké sú proti nemu dôkazy a nevidel východisko, Mohol sa hanbiť, zle znášať pád na dno, nepočkal ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu o väzbe, a to až do právoplatného skončenia v trestnej veci, vedenej pred Úradom inšpekčnej služby, oddelenie vyšetrovania, Košice, pod CVS: H.-XXX/OISV-XXXX, nie je navyše splnené kritérium materiálnej vykonateľnosti, a to s ohľadom na profesiu odporkyne a ochranu slobody prejavu. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu sp. zn. zo 4. marca 2010, v ktorom ústavný súd deklaroval, že sloboda prejavu je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti, je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy, pričom aj pri kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku

dovolenú a tiež na nález Ústavného súdu sp. zn. C.. Ú. XXX/XXXX z 21. januára 2014, ktorý konštatuje, že sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti. Na základe vyššie uvedeného návrh ako nedôvodný zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , pričom odporkyni nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal, keď jej v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že sa nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha proti odporkyni ako súkromnej osobe, a nie ako osobe vykonávajúcej povolanie novinárky. Napriek tomu súd postupoval a rozhodoval vec tak, akoby konal s novinárkou. Odporkyňa ako súkromná osoba preukázateľne prekročila rozsah svojich právomocí, pričom nedovoleným spôsobom zasiahla do výsostných osobnostných práv nebohého a jeho rodiny. Porušila pritom osobnú česť a dobré meno a ľudskú dôstojnosť jej zosnulého manžela a pozostalej rodiny. Pretože jej manžel dňa 30.12.2020 zomrel, má ako jeho manželka zákonom ( ) požívať ochranu porušených osobnostných práv, a ani súd nie je oprávnený pozbaviť ju tohto jej práva na ochranu osobnostných práv jej zomrelého manžela, predovšetkým na ochranu osobnej cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti jeho, ako aj svojej rodiny. Pokiaľ súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčila také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán formou požadovaného neodkladného opatrenia, s týmto právnym záverom nie je možné súhlasiť. A to nielen preto, že eticky ani právne neobstojí, ale najmä preto, že súd porušil základné procesné princípy na ktorých je postavený, napr.: princíp rovnosti strán sporu, princíp spravodlivého súdneho konania, princíp právnej istoty a ďalšie. Napadnuté rozhodnutie dáva zlý príklad ostatným súdom, ale predovšetkým vytvára nebezpečný precedens pre ich rozhodovaciu činnosť najmä v tom, že porušovatelia práva nemusia mať žiadne obavy a tých, ktorých práva porušené boli sa nápravy nemusia dočkať. Súd jej fakticky odňal právo na urýchlenú a účinnú ochranu porušených práv a nesprávne oprel svoje rozhodnutie o judikát NS SR - sp. zn. z 23. 09. 2009, ktorého predmetom však neboli porušované osobnostné práva garantované zákonom a , ale zverejňovanie hospodárenia obchodnej spoločnosti. Tieto skutočnosti - odlišnosti boli pojednávajúcej sudkyni nesporne známe. Namietla tiež nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého odporkyňa napádanými výrokmi iba realizovala zaručené právo na slobodu prejavu s poukazom na a2 SR. V tejto súvislosti súd zmätočne poukazuje na profesiu odporkyne a s tým súvisiacu slobodu prejavu v rozpore s jeho konštatáciou na str. 3, ods. 3 napádaného uznesenia o tom, že má za osvedčené, že konala ako súkromná osoba, a nie ako novinárka. V tomto prípade je potrebné a nutné uplatňovať ústavný princíp prezumpcie neviny jej zosnulého manžela T.. G. a s ním súvisiaci princíp právneho štátu, a až následne slobodu slova, ktorá nemôže byť absolútna. Vyjadrenia odporkyne nerešpektujú zásadu prezumpcie neviny a evokujú spáchanie trestného činu jej zosnulým manželom. Zásada prezumpcie neviny pritom chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom. Výroky odporkyne ako súkromnej osoby v žiadnom prípade nechráni ani právo na slobodu prejavu ani čl. 10 Dohovoru, pretože ide o výroky zjavne excesívne, ktoré sú priamo skutkovými tvrdeniami bez akejkoľvek dôkaznej opory, nezakladajú sa na pravdivom skutkovom základe a takéto výroky nie sú chránené čl. 10 Dohovorom. Ak by sme hypoteticky pripustili, že odporkyňa napádané výroky publikovala ako novinárka, čo však kategoricky namieta, je nutné poukázať na fakt, že zásada prezumpcie neviny nemôže zabrániť tomu, aby bola verejnosť informovaná o trestnom konaní, no vyžaduje, aby informácie boli podávané citlivo a uvážene. Odporkyňa však priamo v rozpore so zásadou prezumpcie neviny naznačuje trestnú činnosť jej zosnulého manžela, čo vyjadruje napádaným výrokom: "...X. F. P. na U..... Á., U. Z. V.Ť. preto, Ž. X., R. F. proti O. Y. R. O. X.. U. F. B., K. K. P. na Y., O. R. na E. O. F.Y. D. X.....".. Z tohto dôvodu je nutné považovať vyjadrenia odporkyne, prístupné širokej verejnosti, ako neprípustný zásah do práv navrhovateľky, jej rodiny a zosnulého manžela, T.. G..

Informácie o danej udalosti nemôžu byť podané takým spôsobom, že dôjde k zásahu do osobnostných práv konkrétnej osoby práve bezdôvodným zdôrazňovaním faktu, že jej zosnulý manžel bol právom obvinený. V súvislosti s inštitútom prezumpcie neviny poukázala aj na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR č.k. I. Ú. XXX/XXXX-XX. Konštatovala, že napádané vyjadrenia odporkyne na jej súkromnom profile tak, ako ich prezentuje, dehonestujú jej zosnulého manžela T.. G.R., avšak sloboda prejavu nemá viesť k tomu, aby bol ktokoľvek v očiach širokej verejnosti fakticky videný vinným bez možnosti sa efektívne brániť proti obvineniam voči sebe. Poukázala v tejto súvislosti aj na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR č.k. I. Ú. XXX/XXXX-XX ohľadne limitov ústavnej ochrany slobody prejavu. Rovnako namietala, že v časti informácii o zdravotnom stave jej nebohého manžela a členov jej rodiny súd nielenže obhajuje porušovanie zákona, ale aj sám ho porušuje, keď zdôrazňuje, že odporkyňa mohla čerpať informácie aj z "dôveryhodného zdroja" o ochorení zomrelého a jeho pozostalej rodiny na covid. Nemohla, nakoľko o zdravotnej starostlivosti, žiadne čerpanie takýchto údajov o súkromnej osobe neumožňoval a už vôbec jej nedovoľoval, aby takéto informácie odporkyňa rozširovala ľubovoľne medzi verejnosť, ktorú si na tento účel sama pozvala. Aj preto je napadnuté uznesenie nezákonné, nakoľko po smrti zosnulého majú právo byť informovaní o jeho zdravotnej dokumentácii len jeho najbližší príbuzní, nie odporkyňa ako súkromná osoba. Súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal nekorektne, nezákonne pri porušovaní osobnej cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti zosnulého a členov jeho rodiny. Za nesprávne považuje aj závery súdu v napadnutom uznesení, podľa ktorých bez vykonaného dokazovania je podľa jeho názoru predčasné prijať záver o tom, že vyjadrenia odporkyne sú klamlivé a spôsobilé privodiť zásah do práv navrhovateľky a tiež záver, že nie je splnené kritérium materiálnej vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia s poukazom na povolanie odporkyne a ochranu slobodu prejavu. Vytkla tiež súdu prvej inštancie, že v napádanom uznesení na jednej strane konštatoval, že na orgány činné v trestnom konaní, ktoré vo veci konajú nemôže mať podľa jeho názoru vplyv odporkyňa ako novinárka, hoci na inom mieste konštatuje, že napádané výroky sú publikované na súkromnom profile odporkyne. Napokon vytkla súdu prvej inštancie, že jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, je zmätočné a nevykonateľné a žiadala podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu navrhovateľky, ktoré jej odvolací súd doručil v zmysle ust. , žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že v prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch základných práv stojacich na rovnakej úrovni. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti a je zaradená do čela katalógu politických práv. Na druhej strane stojí ochrana osobnostných práv navrhovateľky, resp. jej nebohého manžela pána G.. Pri strete základných práv na rovnakej úrovni je vždy vecou súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti jednotlivého prípadu starostlivo zvážil (s ohľadom na zásadu proporcionality), ktoré z uvedených práv má prednosť. Vyslovila presvedčenie, že do osobnostných práv navrhovateľky, resp. jej nebohého manžela pána G., žiadnym spôsobom nezasiahla a nebolo to ani jej úmyslom. Tak ako pri iných medializovaných témach aj v tomto prípade vychádzala z maximálneho množstva dostupných informácií, ktoré sa jej podarilo získať. Jediným cieľom príspevkov, ktoré zverejnila na svojom C. profile, bolo informovať širokú verejnosť o podstatných okolnostiach široko medializovaného prípadu pána G.Č., v ktorom sa objavilo mimoriadne veľké množstvo neoverených, zavádzajúcich a ničím nepodložených skutočností. Príspevky, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, boli zverejnené prostredníctvom jej osobného profilu na sociálnej sieti - C., ktorý využíva takmer výlučne na pracovné účely, t.j. pri výkone povolania novinára. Nespochybňuje, že novinár, ktorý vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v rámci ktorej nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme ochrany práv a slobôd iných osôb. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR takto prezentované výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 21.01.2014). V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že predmetné príspevky uverejnila ako bežná súkromná fyzická osoba. Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované (por. napr. Nález ÚS ČR sp. zn. I. Ú. XXX/XX). P. G. bol pritom ako vysoký policajný funkcionár absolútnou osobou verejného záujmu. O pánovi G. sú zverejnené stovky mediálnych výstupov tak v elektronických ako aj v printových, rozhlasových a televíznych médiách. Niektoré sa mu dokonca venujú v samostatnej redakčnej sekcii (napr. Nevšimol si V. skupinu. Kto je U. G. - F.). Na jednej strane teda ide o konflikt ochrany osobnostných práv pána G., ktoré navrhovateľka (jeho manželka) v návrhu bližšie nekonkretizuje a na strane druhej právo novinára informovať o všetkých okolnostiach jeho

prípadu, ktorý priamo súvisel s výkonom jeho verejnej funkcie. Navrhovateľka sa v návrhu v zásade obmedzuje len na konštatovanie, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu prezumpcie neviny pána G. a k potenciálnej možnosti ovplyvňovania OČTK, čo považuje za ničím nepodložené a neopodstatnené. Ona, ani jej kolegovia v redakcii nikdy o pánovi G. neinformovali v tom zmysle, že je vinný z páchania trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, alebo že spáchal skutky, ktoré sa mu kladú za vinu (napr. Chlapi sú zlatí, hovoril G. o dozorcoch. Úradné zápisy prinášajú podrobnosti o jeho väzbe i zranení - Y. O.). Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, že výroky o samovražde jej nebohého manžela sú spôsobilé ovplyvniť širokú verejnú mienku, ale aj samotný priebeh trestného konania a tých osôb, ktoré sa na vyšetrovaní priamo majú podieľať, alebo podieľajú, čím je konanie žalovanej nebezpečným pre spoločnosť a pre dotknuté osoby, neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by o predmetnej kauze mala informovať nezodpovedne či dokonca zlomyseľne. V zásade len reprodukovala skutočnosti, ktoré priamo vyplývajú z dokumentov, ktoré sa jej podarilo v rámci novinárskej činnosti získať a ktoré jej boli poskytnuté. Tieto dokumenty, ktoré boli zverejnené aj ministerstvom spravodlivosti, doposiaľ predstavujú jediný objektívny podklad pre informovanie verejnosti, rešpektujúc aktuálny stav veci a stále prebiehajúce vyšetrovanie. Zdôraznila, že OČTK konajú nezávisle, nestranne a postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti a s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Taktiež je potrebné uviesť, že zverejnené informácie sa žiadnym spôsobom sa nedotýkajú súkromnej sféry pána G.. Pokiaľ navrhovateľka subjektívne považuje dané výroky za nebezpečné pre spoločnosť a pre dotknuté osoby, spôsobilé ovplyvniť mienku širokej verejnosti v rámci Slovenskej republiky i v zahraničí, ako aj mienku osôb podieľajúcich sa na vyšetrovaní danej veci, a to s poukazom na skutočnosť, že pôsobí ako novinárka, tieto výroky majú podklad v informáciách získaných od relevantných subjektov, pričom žiadny štátny orgán nemôže rozhodovať na základe medializovaných skutočností, ale len na základe skutočností, ktoré si zaobstará, preverí a zhodnotí v rámci svojej vlastnej činnosti a kompetencií. Odporkyňa však uznala, že vo vzťahu k informovaniu o ochorení pána G. na covid-19 sa skutočne dopustila určitej nepresnosti, nakoľko pán G.R. bol v skutočnosti len v karanténe v dôsledku styku s osobou pozitívnou na covid-19. Akonáhle uvedenú skutočnosť zistila, urobila okamžite nápravu a príspevok natrvalo odstránila. Ústavný súd ako aj judikatúra ESĽP však nepopiera práva novinára dopustiť sa určitej nepresnosti, avšak za súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. ). V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že protiprávne zásahy do vyšetrovania zo strany "médií" sú kontraproduktívne a je daná reálna hrozba opakovania takýchto zásahov v budúcnosti aj v tomto prípade, neexistuje tu žiadny legitímny dôvod obmedziť jej slobodu prejavu v prospech skutočností, ktoré sú predmetom predmetného článku. O tejto udalosti pritom informujú pluralitne všetky médiá. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci preto podľa odporkyne nie je nevyhnutné a dokonca ani žiaduce obmedziť jej slobodu prejavu na úkor ochrany osobnostných práv pána G.. V zhode s názorom súdu prvej inštancie, v časti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha prikázať jej žalovanej zdržať sa používania slovom a písmom na adresu navrhovateľky, jej nebohého manžela a jej detí akokoľvek používať slová a slovné spojenia samovražda, ochorenie COVID-19, mal navyše covid, trpel ochorením covid, bol covid pozitívny, v cele nikto nebol, čo dokazujú kamerové záznamy, X., R. F. proti O. Y. R. O. X.", považuje petit v citovanom znení za materiálne nevykonateľný a vzhľadom na postavenie pána G. a okolnosti jeho prípadu je snaha navrhovateľky o "preventívne" zabránenie uverejňovania informácií neprípustná a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Preto žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, potvrdil s tým, že trovy súdneho konania si neuplatňuje. Odvolací súd v súvislosti s vyjadrením odporkyne poznamenáva, že toto vyjadrenie už navrhovateľke nedoručoval, nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom je nevyhnutné uprednostniť požiadavku rýchlosti pred požiadavkou poskytnúť stranám vyčerpávajúci priestor na reakciu na podania protistrany. 6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia sa pre účely rozhodnutia o návrhu na jeho nariadenie dokazovanie zásadne nevykonáva a za dostatočné (preto) treba považovať osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré zakladajú splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a preto sa stotožnil s jeho záverom, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť. 14. V prvom rade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v časti o uloženie príkazu odporkyni zdržať sa používania slovom a písmom na adresu navrhovateľky, jej nebohého manžela a jej detí akokoľvek používať slová a slovné spojenia samovražda, ochorenie COVID-19, mal navyše covid, trpel ochorením covid, bol covid pozitívny, v cele nikto nebol, čo dokazujú kamerové záznamy, vedel, aké sú proti nemu dôkazy a nevidel východisko, výrok navrhovaného neodkladného opatrenia (ktorým je súd vzhľadom na jeho obsah a povahu striktne viazaný) nespĺňa požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Predovšetkým by však v prípade vyhovenia podaného návrhu išlo o zásah do slobody prejavu v takom (absolútnom) rozsahu a bez rozlíšenia akýchkoľvek konkrétnych okolností, ktoré majú zásadný vplyv na potenciál vyvolať zásah do osobnostných práv, že uložené obmedzenie odporkyne by celkom nepochybne i podľa názoru odvolacieho súdu predstavovalo zásah do výkonu práva odporkyne na slobodu prejavu, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný, a to bez ohľadu na to, či by išlo o zásah do práv odporkyne ako súkromnej osoby alebo novinárky. 15. Rovnako sa však odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa odstránenia jednotlivých výrokov odporkyne zo sociálnej siete C.. 16. Správne súd prvej inštancie poukazuje na to, že argumentácia navrhovateľky, o ktorú opiera opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a ktoré sú kľúčové z hľadiska dôvodnosti podaného návrhu), nezodpovedá ustanoveniam o ochrane osobnosti, keď navrhovateľka upriamuje pozornosť na to, že odporkyňa uverejnila na sociálnej sieti C. príspevky, ktoré sú nebezpečné pre spoločnosť, zasahuje sa nimi do vyšetrovania úmrtia jej manžela a je reálna hrozba opakovania týchto zásahov v budúcnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bez ohľadu na objektívnu nespôsobilosť výrokov odporkyne ovplyvniť výsledok trestného konania (porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018 sp. zn. III. Ú. XXX/XXXX, podľa ktorého medializácia súdneho konania sama osebe nemá vplyv na nezávislosť a nestrannosť súdu, ktorý rozhoduje v predmetnej veci), navrhovateľka nie je oprávnená (aktívne legitimovaná) domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa majú odporkyni uložiť obmedzenia s cieľom zamedziť ich neželaným následkom na spoločnosť či výsledky trestného konania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že bez ohľadu na akékoľvek ďalšie okolnosti preskúmavanej veci nebolo podanému návrhu možné vyhovieť už len vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky, ktorými odôvodňuje splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka totiž v návrhu (ktorým je súd viazaný) potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje najmä tým, že výroky odporkyne sú spôsobilé ovplyvniť verejnú mienku a zasiahnuť do prebiehajúceho vyšetrovania a takéto zásahy hrozia aj v budúcnosti.

17. V nadväznosti na námietku navrhovateľky v odvolaní, podľa ktorej je odôvodnenie napadnutého nedostatočné, odvolací súd uvádza, že toto odôvodnenie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že ide o odôvodnenie uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré nemožno klásť rovnaké nároky ako na odôvodnenie rozsudku. Napriek tomu odvolací súd považuje za vhodné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia priblížiť aj ďalšie hľadiská významné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci. 18. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že okrem toho, že nariadenie neodkladného opatrenia je na mieste ak je nevyhnutné zabrániť naplneniu hrozby zásadného sťaženia či dokonca znemožnenia poskytnutia súdnej ochrany subjektívnemu hmotnému právu navrhovateľa neodkladného opatrenia, rozhodovacia prax sa v záujme potreby zabezpečenia efektívnej právnej (súdnej) ochrany ustálila na tom, že nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia ani vtedy, keď nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné alebo dostatočne efektívne a je potrebné zamedziť pokračovaniu v konaní, ktoré by vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, prípadne ťažko napraviteľnej ujme. Práve takéto neodkladné opatrenie (vo všeobecnosti) prichádza do úvahy aj vtedy, keď sú predmetom ochrany osobnostné práva navrhovateľa. Pri neodkladných opatreniach, ktorými sa ukladá povinnosť niečo vykonať, je však nevyhnutné klásť na splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenie prísnejšie požiadavky. Takýmto rozhodnutím sa totiž predbieha rozhodnutie vo veci samej, ktoré možno na rozdiel od neodkladného opatrenia vydať až po riadne vykonanom dokazovaní, jeho vyhodnotení, dôslednom ustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení zo všetkých sporných hľadísk, pri rešpektovaní všetkých procesných záruk naplnenia obsahu pojmu spravodlivý proces (v materiálnom zmysle) vo vzťahu k obom stranám sporu, čo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je dosť dobre možné. Požiadavka prísnejšieho posudzovania splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia naberá na význame, ak by malo nariadené neodkladné opatrenie predstavovať trvalú úpravu vzťahov medzi stranami. V takýchto prípadoch je pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, aby bolo osvedčené s pravdepodobnosťou veľmi blízkou istote alebo nepochybné, že konaním odporcu dochádza k zjavnému porušovaniu práv navrhovateľa, a preto je na mieste uložením určitej povinnosti zabrániť pokračovaniu takéhoto porušovania a tým aj zväčšovaniu potenciálnej ujmy. 19. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné poukázať na špecifiká tohto sporu, spočívajúce v tom, že navrhovateľka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia reštrikcii odporkyni v rámci výkonu jeho slobody prejavu, resp. slobody tlače (v širšom zmysle). Navrhované obmedzenia jej totiž navrhovateľka žiada uložiť vo vzťahu k výrokom, ktoré síce uviedla v rámci svojho osobného profilu na sociálnej sieti C., avšak nepochybne ich nemožno chápať ako jej výsostne súkromné názory nemajúce žiadny súvis s výkonom jej zamestnania ako redaktorky Y. O.. Okrem toho, že o odporkyni je na verejnosti všeobecne známe, že je redaktorkou v Y. O., je totiž toto jej postavenie zdôraznené aj na danom profile C., kde je aj pre neprihlásených čitateľov prístupný hypertextový odkaz na všetky články odporkyne na portáli Y. O.. V takomto prípade, ako to správne akcentoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, nemožno opomenúť zohľadnenie potenciálnych následkov neodkladného opatrenia na výkon práva na slobodu prejavu, ktoré patria medzi najdôležitejšie slobody zaručené SR i Listinou a z tohto hľadiska je nevyhnutné navrhované neodkladné opatrenie podrobiť hodnoteniu, či je takýto zásah do slobody prejavu (tlače) v záujme ochrany osobnostných práv skutočne nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. S poukazom na uvedené potom nemôže obstáť argumentácia navrhovateľky, ktorá v odvolaní zdôrazňuje, že sa nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha proti odporkyni ako súkromnej osobe, a nie ako osobe vykonávajúcej povolanie novinárky, nakoľko v prípade výrokov odporkyne tieto dve sféry pôsobenia odporkyne z už uvedených dôvodov oddeliť jednoducho nie je možné. 20. Na základe vyššie uvedených záverov potom, bez zreteľa na ostatné prekážky, ktoré v danej veci bránia vyhoveniu podanému návrhu, podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné vyhovieť iba ak by bolo osvedčené s pravdepodobnosťou veľmi blízkou istote, alebo celkom nepochybné, že konaním odporkyne dochádza k zjavnému porušovaniu práv, ktoré má potenciál spôsobiť jej (prípadne jej zosnulému manželovi) závažnú ťažko reparovateľnú prípadne nereparovateľnú ujmu, pričom uloženie navrhovaných povinností odporkyni by bolo, ako zásah do jej slobody prejavu, v záujme uprednostnenia ochrany osobnostných práv, skutočne nevyhnutné. Tieto predpoklady aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci splnené neboli. 21. Pokiaľ ide rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa tvrdení navrhovateľky o zásahoch do osobnostných práv, v tomto smere navrhovateľka svoje presvedčenie o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia opiera o tvrdenie, že odporkyňa v rámci odpovedí na otázky verejnosti

prezentuje nepravdivé skutkové tvrdenia a nepodložené informácie o tom, že jej manžel T.. U.. U. G. spáchal samovraždu, tvrdenie, že odporkyňa porušila jeho právo na prezumpciu neviny a tiež o tvrdenie o neoprávnenom uvádzaní informácii týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a zdravotného stavu členov jeho rodiny (že boli infikovaní ochorením covid-19). 22. Obsah výrokov odporkyne prednesených v rámci odpovedí na otázky verejnosti na jej profile na sociálnej sieti C., súvisiacich s otázkou, či T.. U.. U. G. spáchal samovraždu a s porušením jeho prezumpcie neviny, však vzhľadom na ich obsah a všetky okolnosti danej veci podľa odvolacieho súdu neposkytujú náležitý základ pre prijatie záveru, že by navrhovateľka osvedčila s pravdepodobnosťou veľmi blízkou istote alebo celkom nepochybne, že konaním odporkyne dochádza k zjavnému porušovaniu práv navrhovateľky, prípadne jej zosnulého manžela. V prípade odpovedí odporkyne na otázku č. 6 (". E. R. X., Ž.W. U. M. Z. E. O. P. ?"., X. M. H.: ". L.. X. N. O. O., Č. Y. M. K.) R. D. Č.. XX (". Z. X. F.? X. M. H.: ". D. P. X.R.. V. Z. F.. P. Z. R. T. P., M. Y. R. D.. O. L. Ž.C. E. Y. D. Z. P..". O. D. L. I. F. Z., R. F. P. D. B. Ú., X. M. L. X. O.K. D., M. F. D. D. D. M. K. (D. Č.. X) R. X. T. P.Z. (D. Č.. XX). P. C. D. D. X. Č.. XX (". U. V. Y.X. D. F.. X. O. D. R.."., na M. D. H.: ". F. P. na U.. U. F., Ž. B. O. R. L. O.. O. G. na E.. Á.O., U. Z. V. preto, Ž. X., R. F. proti O. Y. R. O. X.. U. F. B., K. K. P. na Y., O. R. na E. O.C. F. D. X.. O. F. D. na Z. F.. U. G. D. E. F. P. na Z. Z.."., R. X. Z. P. O. D. F. Z., R.ak D. Ú., Č. F. Š. D. U.N. P. T.. U.. U. G.. Mimoriadne dôležité, a to predovšetkým z hľadiska navrhovateľkou tvrdeného zásahu do práva na prezumpciu neviny, je však to, že odporkyňa okrem myšlienky, že motív nepoznajú ani jeho najbližší, vo svojej odpovedi ponúka viaceré možné alternatívne vysvetlenia, naviac s výhradou, že k tejto otázke sa treba zamerať skôr na rozhovory s psychiatrami na túto tému. Obsah predmetnej odpovede odporkyne tak podľa názoru odvolacieho súdu predbežne nenasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o zásah do práva T.. U.. U. G. na prezumpciu neviny. Nemožno totiž konštatovať, že by odporkyňa vyslovila jednoznačný názor alebo presvedčenie, že T.. U.. U. G. spáchal samovraždu z dôvodu, že skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, naozaj spáchal. Pokiaľ potom navrhovateľka tvrdí, že k porušeniu tohto práva došlo, jej tvrdenie nemožno považovať za osvedčené. Napokon, pokiaľ ide o výrok týkajúci sa ochorenia covid-19, v tomto smere odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uznala, že pochybila a uviedla nepresné informácie, a preto danú odpoveď zo svojho profilu odstránila. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za nadbytočné otázkou výrokov týkajúcich sa ochorenia covid-19 sa podrobnejšie zaoberať, keď jej posúdenie nemôže mať vzhľadom na odstránenie výrokov samotnou odporkyňou žiadny vplyv na rozhodnutie o podanom návrhu, a teda ani na rozhodnutie odvolacieho súdu. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke sa v konaní nepodarilo náležite (pre účely nariadenia neodkladného opatrenia) osvedčiť, že by zo strany odporkyne dochádzalo k zjavnému porušovaniu jej osobnostných práv alebo osobnostných práv jej manžela, a preto by bol v tomto smere nevyhnutný okamžitý zásah súdu. 23. Bez právneho významu je podľa odvolacieho súdu námietka navrhovateľky v odvolaní, že súd prvej inštancie porušil základné procesné princípy na ktorých je postavený, napr. princíp rovnosti strán sporu, princíp spravodlivého súdneho konania, princíp právnej istoty a ďalšie, napadnuté rozhodnutie dáva zlý príklad ostatným súdom, ale predovšetkým vytvára nebezpečný precedens pre ich rozhodovaciu činnosť najmä v tom, že porušovatelia práva nemusia mať žiadne obavy a tých, ktorých práva porušené boli sa nápravy nemusia dočkať. Navrhovateľka neuvádza, čím konkrétne mal prvoinštančný súd základné princípy sporového konania porušiť, pričom je nepochybné, že samotným zamietnutím podaného návrhu z dôvodu, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, k porušeniu žiadnych základných princípov ani porušeniu práva navrhovateľky na spravodlivý proces nedochádza. 24. V nadväznosti na argumentáciu navrhovateľky v odvolaní, že výroky odporkyne ako súkromnej osoby v žiadnom prípade nechráni ani právo na slobodu prejavu ani čl. 10 Dohovoru, pretože ide o výroky zjavne excesívne, ktoré sú priamo skutkovými tvrdeniami bez akejkoľvek dôkaznej opory, nezakladajú sa na pravdivom skutkovom základe a takéto výroky nie sú chránené čl. 10 Dohovorom, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že v prípade výrokov odporkyne nejde o skutkové tvrdenia, ale podľa obsahu o hodnotiace úsudky, ktorých východiská odporkyňa vysvetľuje (napr. odkazmi na obsah kamerových záznamov, či vyjadrenia generálneho prokurátora), a preto ani táto odvolacia námietka navrhovateľky nie je opodstatnená. 25. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namieta, že napádané vyjadrenia odporkyne na jej súkromnom profile tak, ako ich prezentuje, dehonestujú jej zosnulého manžela T.. G. a zdôrazňuje, že sloboda prejavu nemá viesť k tomu, aby bol ktokoľvek v očiach širokej verejnosti fakticky videný vinným bez možnosti sa efektívne brániť proti obvineniam voči sebe, odvolací súd uvádza, že tieto námietky nemožno považovať za opodstatnené vzhľadom na obsah odporkyňou prednesených výrokov, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu neumožňujú pre účely nariadenia neodkladného opatrenia prijať záver

o zjavnom porušení práva na prezumpciu neviny zosnulého manžela navrhovateľky, či porušení ich osobnostných práv, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah nariadením neodkladného opatrenia. Naviac, možnosť ochrany proti zásahom do osobnostných práv (vrátane súvisiacej prezumpcie neviny) zostal aj zosnulému manželovi navrhovateľky zachovaný prostredníctvom inštitútu tzv. postmortálnej ochrany osobnostných v zmysle ust. , ktorým sama navrhovateľka v odvolaní opakovane argumentuje. 26. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky, a preto napadnuté uznesenie, ktorým prvoinštančný súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, podľa ako vecne správne potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s , avšak odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď jej žiadne trovy nevznikli a naviac vo vyjadrení k odvolaniu výslovne uviedla, že trovy priznať nežiada. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).