Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-1-2021.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: H. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, H., štátneho občana Slovenskej republiky, proti manželke: E. P., rod. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. F. Q. XXX, T. F. Q., štátnej občianke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania H. P., rodeného P., narodeného dňa X.X.XXXX, a E. P., rodenej G., narodenej dňa X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta H. vo zväzku N., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 11.1.2021 sa navrhovateľ domáhal rozvodu jeho manželstva uzavretého dňa 8.8.2020 s E. G., vydatou P., nakoľko neplní svoj spoločenský účel. O trovách navrhol rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Príčiny rozvratu manželstva videl v skutočnosti, že účastníci konania sa zoznámili v čase, kedy boli obaja drogovo závislí. V čase, keď navrhovateľ nepožíval drogy, mal k manželke negatívny postoj až odpor. Krátko po uzatvorení ich manželstva bol navrhovateľ odsúdený na výkon trestu odňatia slobody (ďalej aj ako len ,,VTOS“) v trvaní 2 mesiace nepodmienečne, kam nastúpil začiatkom septembra 2020, kedy boli manželmi iba 3 týždne. Navrhovateľovým rodičom nepovedali manželia pravdu o nástupe navrhovateľa do ústavu na VTOS, namiesto toho im povedali, že navrhovateľ išiel na 2 mesiace do Švédska zarobiť si peniaze. Už po 2-3 týždňoch (pozn. zrejme VTOS) stratila o neho manželka úplne záujem, nedvíhala mu telefón, neodpovedala mu na listy, neposlala mu peniaze na kredit ani na cigarety. Pri prepustení z VTOS ho čakala spolu s jej kamarátkou, pričom už vtedy sa k nemu správala odmerane, reagovala na neho podráždene, s odporom a s nenávisťou. Manželke navrhovateľa nezáleží na jej vlastných deťoch, iba na drogách, a s takou ženou on nechce žiť. Dozvedel sa aj o jej opakovanej a častej nevere, s čím ju konfrontoval, a ona sa napokon k tomu aj priznala. Neveru jej nevie odpustiť, s takou ženou nevie viac žiť. Ku dňu podania návrhu sa manželia intímne nestýkali po dobu viac ako 4 mesiacov. Dodal, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti.
2. Manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Uviedla, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti a že manželia už spolu nebývajú. S navrhovateľom sa zoznámila v čase, keď bývala u starých rodičov, viedla normálny život s jej deťmi a pracovala v Bratislave v kníhkupectve. Spočiatku sa stretávali, potom ju navrhovateľ stiahol na samé dno, keďže bol drogovo závislý, a začali bývať v aute. Časom začali bývať na sídlisku v Trnave u ženy, ktorá bola tiež drogovo závislá. U rodičov navrhovateľa vôbec nebývali. Navrhovateľovým rodičom povedala, že ich syn je narkoman, a že ona
takýto život viesť nechce. Po návrate z liečenia sa snažil navrhovateľ s ňou skontaktovať cez sociálne siete, vypisoval jej, že mu na nej záleží a že sa zmenil. Dala mu druhú šancu, presťahovali sa do Piešťan do prenájmu, o ktorom byte sa neskôr dozvedela, že jeho vlastníkom bol sám navrhovateľ. Už tam začali ich prvé hádky. S navrhovateľom žili v spoločnej domácnosti spolu s jej dvomi deťmi, kedy sa ona starala o domácnosť, každý deň bolo navarené, upratané a opraté. Približne týždeň po ich svadbe skončil navrhovateľ v cele policajného zadržania, kde sa dozvedela, že navrhovateľ pol roka jazdil bez vodičského preukazu a dvakrát bol zadržaný policajnou hliadkou, kedy ho predvolali na drogové testy, ktoré sa ukázali byť pozitívne, v dôsledku čoho mu bol odobratý vodičský preukaz a uložená vysoká pokuta. Vtedy si uvedomila, že navrhovateľ sa nezmenil a že stále užíva drogy. Prebehol urýchlený súd v Piešťanoch, kde ho odsúdili na dva mesiace. Dňa 1.9.2020 ho odviezla manželka spolu s jeho kamarátom do ústavu na VTOS do Leopoldova, aby sa navrhovateľ psychicky nezrútil, a preto ho aj podporovala vo väzení. No už začala viesť svoj život. Keď sa vrátil z väznice, robil jej peklo zo života, ako aj jej dvom maloletým deťom. Psychicky ju týral a jej deti kvôli nemu nespávali. Založila si vlastný život bez neho s novým partnerom, s ktorým momentálne čaká dieťa a žijú v spoločnej domácnosti. Ona drogovo závislá nie je, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý trikrát absolvoval protidrogové liečenie. K manželovi stratila citový vzťah. V minulosti ho mala ,,iba“ rada, skôr jej ho bolo ľúto. Manželka navrhovateľa nemá záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené.
3. Súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila manželka navrhovateľa, ktorá bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnila ani nepožiadala o jeho odročenie. Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti manželky navrhovateľa.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to sobášnym listom, rodným listom manželky navrhovateľa, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom a ústnymi vyjadreniami navrhovateľa, ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutočný stav:
5. Zo sobášneho listu vydaného dňa 8.8.2020 matričným úradom mesta Piešťany súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 8.8.2020, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XXXIV, ročník 2020, na strane 126 pod poradovým číslom 58. Obaja uzavreli manželstvo ako slobodní, z čoho možno usúdiť, že u oboch ide o prvé manželstvo.
6. Z rodného listu manželky navrhovateľa súd zistil, že táto sa narodila dňa X.X.XXXX. v Q. a že je štátnou občiankou Slovenskej republiky.
7. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.4.2021 predniesol súdu, že urobil chybu, keď uzavrel predmetné manželstvo, pretože jeho manželka nie je hodná toho, aby používala jeho meno. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese: R. XXX/XX, H.. Spoločné deti manželia nemajú. Manželstvo bolo viac-menej harmonické iba po dobu 3 týždňov od jeho uzavretia, čo trvalo do doby, kým navrhovateľ nenastúpil do ústavu na VTOS. Bezprostredne po nástupe do ústavu na VTOS začalo medzi manželmi dochádzať k výraznejším rozporom. Po 2 mesiacoch VTOS sa navrhovateľ vrátil k manželke. Na Facebooku zbadal jej fotku, na ktorej bola s iným chlapom, z čoho zistil, že už mala iného partnera, s ktorým je doposiaľ, čo napokon aj priznala. Manželia spolu nebývajú od začiatku decembra 2020, odkedy nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľ nevidí žiadnu nádej na prekonanie manželskej krízy a na obnovu manželského spolužitia.
8. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Konanie o rozvod manželstva začína len na návrh jedného z manželov (§ § 93 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej len „CMP“/).
11. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia (§ 94 CMP).
12. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou (§ 96 ods. 1, 2 CMP).
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
15. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
16. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
17. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopností a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18 a § 19 ZR). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva.
18. Vykonaným dokazovaním listinami, a to sobášnym listom, rodným listom manželky navrhovateľa, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom a ústnymi vyjadreniami navrhovateľa, ďalším obsahom spisového materiálu, a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k vážnejším nedorozumeniam v manželstve začalo dochádzať už 3 týždne po jeho uzavretí, potom, čo navrhovateľ nastúpil do ústavu na VTOS. Po prepustení navrhovateľa na slobodu po 2 mesiacoch VTOS sa vzťahy medzi manželmi ešte viac zhoršili, obaja sa vzájomne citovo odcudzili. Skoro 5 mesiacov manželia intímne spolu nežijú, nežijú v spoločnej domácnosti ani spolu nehospodária, manželka navrhovateľa má už dlhodobo iného partnera, s ktorým čaká dieťa. Manželstvo účastníkov neplní ani výchovnú funkciu, pretože spoločné deti manželia nemajú. Rozdielne charakterové vlastnosti manželov, odlišné názory na manželský a rodinný život, vzájomné citové ochladenie, a v neposlednom rade aj iný životný partner manželky navrhovateľa, s ktorým táto čaká dieťa, sú, podľa názoru súdu, príčinami, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. V danom prípade mal súd za dostatočne za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, bez akejkoľvek citovej náklonnosti, neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Preto, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovaných zákonných ustanovení, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
19. Ďalšie argumenty účastníkov konania považoval konajúci pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov konania už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, aký život viedli manželia predtým, než sa spoznali, kde všade a u koho spoločne bývali, ktorý z manželov mal na druhého z nich zlý vplyv, ktorý z nich bol alebo je drogovo závislý, riadne plnenie alebo neplnenie rodičovských povinností manželky navrhovateľa k jej deťom, ktoré nie sú deťmi navrhovateľa, či sa navrhovateľ staral alebo nestaral o deti jeho manželky, či ich táto nechávala alebo nenechávala u babky, ako navrhovateľ psychicky vplýval na manželku a jej deti, či tieto mohli alebo nemohli pre jeho správanie spať.
20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní o rozvod manželstva, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto návrh bol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku navrhovateľ sa výslovne vzdal práva na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).