Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoCsp-9-2020.pdf
PDF · 90.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., B. XX, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, P. Mudroňa 5, Žilina, o zaplatenie 1 375,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. decembra 2019 č. k. 13Csp/40/2019-179, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 18.12.2019 č. k. 13Csp/40/2019-179 pri právnom posúdení podľa § 53, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2, § 100, § 101, § 103, § 110 ods. 2 Obč. zákonníka, § 144, § 145 CSP a § 9 ods. 1 až 3 zák. č. 129/2010 Z. z. (účinných v rozhodnom čase), konanie ohľadne zaplatenia sumy 973,15 eura s príslušenstvom s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby po túto sumu žalobcom, s poukazom na ust. § 144 a § 145 CSP v tejto časti zastavil.
2. Žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 402,13 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 31.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
3. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
4. Vrátenie súdneho poplatku žalobcovi v sume 51,68 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. súd neodôvodnil.
5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade na základe zmluvy o pôžičke č. 7144874 zo dňa 14.11.2014 žalovaný (zrejme žalobca) poskytol žalobcovi (zrejme žalovanému) úver v sume 2 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36-ich mesačných splátkach po 101,65 eura (spolu s poistením) a celkovo tak zaplatiť žalobcovi 3 556,44 eura. Splatnosť mesačnej splátky bola stanovená vždy ku dňu 20-teho dňa toho ktorého mesiaca. Predmetnú zmluvu vyhodnotil súd ako typicky štandardnú formulárovú listinu spotrebiteľského charakteru uzavretú medzi dodávateľom a odberateľom. Na zmluvné dojednanie je potrebné nazerať ako na ustanovenia, ktorých obsah nebol individuálne dojednaný v zmysle § 53 Obč. zákonníka, keďže žalovaný (zrejme žalobca) ako dodávateľ nepreukázal opak.
6. V konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 402,13 eura ako rozdielu medzi poskytnutým úverom žalovaného v sume 2 500 eur a sumou 2 097,87 eura, ktorú žalovaný titulom poskytnutého úveru žalobcovi už zaplatil. Takisto sa žalobca domáhal aj úroku z omeškania, pretože žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní. Z uvedeného dôvodu súd neskúmal, či predmetná zmluva spĺňala všetky tie zákonné náležitosti poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., a či sa pre absenciu esenciálnych náležitostí týmto zákonom požadovaných nepovažuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom konania následne zostalo iba zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou a splatenou istinou, resp. posúdenie otázky premlčania jednotlivých splátok úveru a aj úveru celého po jeho zosplatnení.
7. Tvrdenia žalobcu o počte a výške splátok ako aj jeho tvrdenia o sumách v súvislosti s poskytnutím a splácaním predmetného úveru žalovaný v konaní nenamietal a nerozporoval, a preto ich súd považoval za nesporné a tým aj preukázané. Z celkovej výšky istiny poskytnutého úveru v sume 2 500 eur žalovaný splatil sumu 2 097,87 eura a to v sumách a termínoch uvedených žalobcom v jeho prehľade splátok a úhrad úveru, pričom nesplatenou zostala časť poskytnutého úveru v sume 1 375,28 eura.
8. Pokiaľ ide o namietané premlčanie celého nároku žalobcu zo strany žalovaného, ktorého podstata spočívala v jeho tvrdení, že upomienku právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.3.2016 adresovanú žalovanému je možné považovať za zosplatnenie dlhu, tak takéto tvrdenie žalovaného neobstojí, pretože takýto úkon žalobca nevykonal. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že žalovaný ním bol vyzvaný k zaplateniu neuhradených splátok pôžičky v sume 395,74 eura. Zároveň bol upozornený na to, že pokiaľ do 5.5.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v januári 2016, bude veriteľ oprávnený celý úver zosplatniť. K tomuto úkonu (zosplatneniu) pristúpil právny predchodca žalobcu až dodatočne podaním zo dňa 25.5.2016, čo znamená, že k zosplatneniu prišlo až v tento deň. Preto podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.3.2016 v žiadnom prípade nie je zosplatnením úveru, pretože z jeho obsahu nič také nevyplýva, naopak, je v ňom uvedené, že pokiaľ nedôjde k úhrade splátky splatnej už v januári 2016 a to do 5.5.2016, pristúpi veriteľ k zosplatneniu dlhu, t. j. pri odkladacej podmienke až následne.
9. Žalovaný mal úver splatiť v 36-ich splátkach mesačne počnúc od 20.12.2014 do 20.11.2017, pričom žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 26.3.2019. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (20.5.2016) (zrejme do 25.5.2016) sa každá už zo zročných splátok premlčuje samostatne a počnúc od 20.6.2016 sa stali splatnými zostávajúce splátky úveru. Z uvedeného vyplýva, že premlčanými, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zákonníka sú splátky splatné pred 26.3.2016. Potom počnúc od splátky splatnej dňa 20.4.2016 nárok žalobcu premlčaný nie je a možno ho žalobcovi priznať. Za uvedené obdobie, t. j. od 20.4.2016 do 20.11.2017 mal žalovaný zaplatiť spolu 20 splátok po 98,79 eura, celkovo sumu 1 975,80 eura. Podľa prehľadu splátok a úhrad vyhotoveného žalobcom za toto obdobie žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 847,91 eura, ktorá časť istiny nie je premlčaná. Za celé obdobie trvania úveru žalovaný uhradil sumu 2 97,87 eura, pričom nesplatenou časťou poskytnutého úveru zostala nižšia suma, teda 402,13 eura. Táto suma (402,13 eura) predstavuje celkový dlh žalovaného na istine predmetného úveru a v tomto rozsahu aj súd istinu vo výške 402,13 eura priznal.
10. Proti tomuto rozsudku v časti jeho vyhovujúceho výroku a výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podal včas odvolanie žalovaný, argumentujúc odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - nesprávne právne posúdenie veci. Za nesprávne právne posúdenie veci je potrebné považovať jednak neakceptovanie vznesenej námietky premlčania a takisto aj tú skutočnosť, že konajúci súd ex offo neskúmal, či žalobca má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
11. V súvislosti s posudzovaním premlčania žalovaný poukázal na obsah ust. § 103 Obč. zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 20.1.2016, premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20.1.2016 a uplynula dňa 20.1.2019. Z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania, pretože žaloba v danej veci bola podaná na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Aj podľa názoru B.. premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu podstatný obsah rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.2.2019 sp. zn. 41Co/3/2019 a zo dňa 5.11.2019 sp. zn. 14Co/166/2019.
12. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. stala Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá následne ako bankový subjekt postúpila pohľadávku žalobcovi, povinnosťou súdu je ex offo skúmať splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zo strany žalobcu v konaní nebola predložená výzva v zmysle § 92 ods. 8 cit. zák., v rámci ktorej by právny predchodca žalobcu upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinní prihliadať ex offo. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 cit. zák. nemožno považovať predžalobnú upomienku zo dňa 26.3.2016 a ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.5.2016. Pohľadávku v danej veci postúpila až Všeobecná úverová banka, a.s. ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., a preto je potrebné predložiť výzvu podľa § 92 ods. 8 cit. zák., vystavenú práve Všeobecnou úverovou bankou a.s., ktorú však žalobca nepredložil. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal aj na obsah rozhodnutia NS SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009.
13. V závere podaného odvolania (v rámci odvolacieho petitu) žalovaný navrhol Krajskému súdu v Nitre, aby zmenil podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.
14. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.12.2019 sp. zn. 13Csp/40/2019 v napadnutom výroku postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. S vysloveným názorom v napadnutom rozsudku zo strany prvostupňového súdu ohľadne premlčania sa plne stotožňuje, pretože žalobcom uplatnený nárok bol premlčaný iba v časti.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako kalendárnych 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom.
17. V danom prípade odvolací súd vzhľadom na jeho zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok (rozhodnutie) nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 CSP dospel k tomu záveru, že je na mieste aplikáciu procesného postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, ktorá sa prejavila v zrušení napadnutého rozsudku s jeho následným vrátením súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Súd prvej inštancie rozhodujúc o podanej žalobe na začiatku konania neskúmal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky zo Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorá ako bankový subjekt predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu. Skúmanie naplnenia týchto podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. mal súd realizovať z úradnej moci (ex offo), čo však doposiaľ neurobil. Vychádzajúc z takéhoto nesprávneho procesného postupu v tomto smere a s ním aj spojeného nesprávneho posúdenia danej veci, odvolací súd podané odvolanie žalovaného v tejto časti vyhodnotil za dôvodné na rozdiel od jeho odvolania v časti týkajúcej sa posúdenia vznesenej námietky premlčania, kde podané odvolanie žalovaného nepovažoval odvolací súd za opodstatnené.
19. Predpokladmi samotnej postupiteľnosti pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona na iný subjekt zo strany banky je splatnosť dlhu, omeškanie klienta v dĺžke minimálne 90 dní a písomná výzva banky na splnenie tejto povinnosti. Ak niektorý z týchto troch základných aspektov nie je splnený, pohľadávka banky potom nie je postupiteľná. Ak napriek takémuto nedostatku (nesplnenie niektorého z troch základných aspektov postúpenia pohľadávky) k postúpeniu pohľadávky došlo, ide o neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2007 a rozsudok toho istého súdu zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že v rámci kontradiktórneho procesu v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu (týmto procesom je ovládané konanie aj v danej prejednávanej veci) samotné nepreukázanie „postúpenia pohľadávky“ má totožné následky ako neúspech podanej žaloby, ktorý sa prejaví zamietnutím žaloby. V danom prípade za predpokladu nepreukázania perfektného postúpenia pohľadávky žalobcom hrozí zamietnutie jeho žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane v žalobe označeného žalobcu.
20. V kontexte uvedeného bude povinnosťou prvoinštančného súdu zamerať doplnenie dokazovania v naznačenom smere a vyzvať žalobcu na predloženie výzvy skoncipovanej jeho právnym predchodcom (VÚB a.s.) v súlade s ust. § 92 ods. 8 cit. zák., ako jedného zo základných predpokladov preukazujúcich danosť aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v tomto konaní.
21. Súd prvej inštancie v záujme „presvedčivosti“ odôvodnenia v poradí svojho druhého rozhodnutia vo veci samej sa bližšie vyjadrí aj k charakteru úveru, ktorý poskytla spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., žalovanému a z ktorého žalobca odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanému.
22. Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na niektoré pochybenia vzniklé v súvislosti so zamenením pojmov žalobca a žalovaný. Napríklad v odseku 28. sa uvádza, že text zmluvy bol žalovaným vopred pripravený a jeho obsah žalobca nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť. Zrejme to malo byť uvedené v opačnom garde. Takisto v odseku 27. súd prvej inštancie opačne uvádza, že žalovaný poskytol žalobcovi úver.
23. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).