Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)Rozsudok_14Co-166-2019.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/166/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudkýň JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: M. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. H. XX, XXX XX P. H., o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/14/2019 - 125 zo dňa 31. 05. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/14/2019 - 125 zo dňa 31. 05. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 5.000,- Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 4.516,50 Eur, zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 30. 01. 2019 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 30. 01. 2019 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 39,65 Eur zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval premlčanie uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej, a to s poukazom na ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že dňa 11. 02. 2015 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s., Bratislava, uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere Dobrá pôžička č. 1554298068, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 108 mesačných splátkach vo výške 101,- Eur. Dátum prvej splátky bol 25. 03. 2015, konečná splatnosť 25. 02. 2024, úroková sadzba 19,90 % ročne, splatnosť splátky 25. deň v mesiaci, priemerná RPMN 17,33 % a RPMN 21,82 %, celková čiastka úveru 10.771,15 Eur. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 28. 09. 2018“ má súd preukázané, že žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi len sumu 202,- Eur v dvoch splátkach po 101,- Eur. Z predloženej listiny je zrejmé, že prvú splátku mala žalovaná zaplatiť dňa 25. 03. 2015, ktorú aj uhradila. Už v poradí s ďalšou splátkou splatnou dňa 25. 04. 2015 bola žalovaná v omeškaní. Túto uhradila dňa 04. 05. 2015. Následne žalovaná už žiadne splátky úveru neuhradila. Žalobca tak listom zo dňa 11. 01. 2016 zaslal žalovanej upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, v ktorom upozornil žalovanú, že ku dňu 08. 01. 2016 je pohľadávka banky vo výške 844,15 Eur vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ, vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať od žalovanej úhradu celej úverovej pohľadávky. Z pripojeného poštového podacieho hárku je zrejmé, že upozornenie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 11. 01. 2016. Keďže v stanovenej lehote nedošlo k úhrade splátok, žalobca listom zo dňa 04. 02. 2016 oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru. Predmetné oznámenie s výzvou na úhradu dlžnej sumy bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 09. 02. 2016. Súd prvej inštancie právne posúdil predmetnú
úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa Občianskeho zákonníka, súčasne aj za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 54a OZ, pričom však žalovaná v konaní pred súdom vzniesla námietku premlčania, z dôvodu spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy a predmetného konania posudzoval lehotu na premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 101 a § 103 OZ). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná vykonala poslednú úhradu dňa 04. 05. 2015, po poslednej vykonane úhrade ďalšie splátky neuhradila, pričom žalobca využil svoje právo a upozornil žalovanú listom zo dňa 11. 01. 2016 na nedoplatok a zároveň upozornil, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Žalovaná nevykonala žiadnu úhradu ani v dodatočne stanovenej lehote, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru, ktoré bolo oznámené žalovanej listom zo dňa 04. 02. 2016. Súd dospel k záveru, že prvou nezaplatenou splátkou, od ktorej sa odvíjalo aj zosplatnenie celého úveru, bola splátka zo dňa 25. 05. 2015, teda od tejto doby začala plynúť aj premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu, ktorá premlčacia doba v zmysle ust. § 103 OZ uplynula dňom 25. 05. 2018. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde až dňa 01. 02. 2019, preto celý nárok žalobcu považoval súd za premlčaný. Súd poukázal na to, že v zmysle ust. § 103 OZ začína plynúť 3-ročná premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného pre súd bolo zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti, resp. premlčacia doba začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Splatnosť teda nenastáva uplynutím 3 mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Súd poukázal na to, že žalobca môže síce zosplatniť svoju pohľadávku kedykoľvek, keď je dlžník v omeškaní aspoň s tromi splátkami, to však nemá vplyv na to, kedy začne plynúť premlčacia doba. Premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy dôjde k zosplatneniu na strane žalobcu, začína plynúť vždy od splátky, pre ktorú sa stane zročným celý dlh, t. j. od prvej nesplatenej splátky. Nemožno akceptovať názor, že splatnosť by mala nastať až dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko by potom nebolo rešpektované zákonné ustanovenie § 103 OZ, ktorého účelom je brániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 OZ, a teda svojvoľnému predlžovaniu premlčacej lehoty. Vo vzťahu k úrokom, a to vo vzťahu k príslušenstvu, súd poukázal na to, že tento podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie príslušenstva uplatnenej pohľadávky.
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že podľa žalobcu súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V odvolaní uviedol, že podľa názoru súdu úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej v odvolaní uvádza úplné znenie bodu 25. a 26. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že má žalobca za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, nakoľko podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti predstavuje zmenu záväzku, čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru. Žalovaná od vyhlásenia predčasnej splatnosti je povinný uhradiť celý dlh naraz. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdp 2906/2000. Namietal, že výklad súdu týkajúci sa premlčania odporuje ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúceho trojmesačnú lehotu po splatnosti splátky, preto premlčanie je potrebné aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu a nie jednotlivých splátok. Výklad súdu by bol použiteľný v obchodnoprávnych vzťahoch alebo vo vzťahoch s fyzickými osobami, podnikateľmi, ktorí nevystupujú vo vzťahu ako spotrebitelia. Ak by totiž žalobca mal povinnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť len do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, musel by čakať, kým bude dlžník v omeškaní s viacerými splátkami (minimálne troma). Takýto výklad však veriteľa nadmieru znevýhodňuje. Žalobca má za to, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecným ustanovením o vyhlásení predčasnej zročnosti dlhu a z tohto titulu sa vzťahuje na daný prípad aj iný výklad plynutia. Ďalej poukázal na názor Krajského súdu Prešov v rozhodnutí sp. zn. 3Co/161/2014, Krajského súdu Trnava v rozhodnutí sp. zn. 24Co/945/2015. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové prejednanie alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecne správnosti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Na základe podaného odvolania žalobcu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Naviac, odvolací súd s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu uvádza, že pokiaľ bolo plnenie peňažného dlhu v zmysle zmluvy dohodnuté v splátkach, je veriteľ oprávnený od dlžníka žiadať vždy len plnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa zmluvných dojednaní účastníkov zmluvného vzťahu. Je nesporné, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, plynie samostatne, a to odo dňa kedy tá - ktorá splátka sa stala zročnou. V zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, avšak v zmysle dikcie zákona toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci zosplatnený dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne znova plynúť, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre právne účinné jednorazové predčasné zosplatnenie celého dlhu je nevyhnutné poukázať na to, že osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, upravuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citované zákonné ustanovenie § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky pre konštatovanie platného a účinného predčasného zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a samo o sebe nemajú vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Nedochádza teda k „posunu“ počiatku plynutia premlčacej doby až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dní od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. V konaní mal súd preukázané, že veriteľ na základe predžalobnej upomienky vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, a to upozornením zo 11. 01. 2016, v ktorom oznámil žalovanej, že ku dňu 08. 01. 2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, pričom následne došlo k predčasnému zosplatneniu úveru na základe výzvy zo dňa 04. 02. 2016. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že k platnému zosplatneniu celého dlhu veriteľa v spotrebiteľskej veci došlo v súlade s podmienkami uvedenými v ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Správne potom súd prvej inštancie pri platnom
a zákonom zosplatnení celého dlhu na plynutie premlčacej doby aplikoval ust. § 103, vety druhej Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ došlo k modifikácii práv a povinností pôvodne zmluvnými stranami v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutými, a to v dôsledku porušenia povinností dlžníka - spotrebiteľa platiť dohodnuté splátky riadne a včas, zmenil sa obsah pôvodného záväzku a veriteľ, pokiaľ splnil zákonné požiadavky vyžadované v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bol oprávnený zosplatniť celý dlh. Odvolací súd zdôrazňuje, že zosplatnením celého (dovtedy nezaplateného) dlhu potom ani počiatok plynutia premlčania nebolo možné posudzovať podľa ust. § 103, vety prvej Občianskeho zákonníka, teda zročnosťou jednotlivých splátok, nakoľko sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou tohto ustanovenia a platným a zákonným zosplatnením celého dlhu tak sa stala aj dispozícia obsiahnutá v tejto vete zákonného ustanovenia, a teda začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a to pre celý zosplatnený dlh. Súd správne konštatoval, že žalovaná sa nezaplatením splátky splatnej dňa 25. 05. 2015 riadne a včas dostala do omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej s prihliadnutím na zosplatnenie úveru tak, ako už bolo konštatované vyššie zo strany žalobcu, ktorá lehota uplynula najneskôr dňa 25. 05. 2018, a keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 01. 02. 2019, teda po uplynutí trojročnej lehoty, súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, že žalobca uplatnil nárok po uplynutí všeobecnej trojročnej doby a z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu tak, že žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu zamietol, boli vecne správne. Z týchto dôvodov preto odvolací súd postupom v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd zároveň preskúmal aj závislý výrok o trovách konania, pričom mal za preukázané, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Hoci žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, preto by jej prináležal nárok na náhradu trov konania, keďže zo spisu vyplýva, že žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovanej, ktorému by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.
10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).