Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-84-2020.pdf
PDF · 331.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu : ADA WASTE, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 560, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO : 47 551 372, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100821338/2020 z 24.08.2020 (správne má byť uvedené zo dňa 28.04.2020) takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. 100821338/2020 z 28.4.2020 (správne má byť uvedené zo dňa 28.4.2020), (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie") postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 563/2009 Z. z." alebo „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta (ďalej aj ako len „správca dane" alebo „orgán verejnej správny nižšieho stupňa") č. 102674690/2019 z 19. novembra 2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 922,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 zo sumy 63 765,24 eur na sumu 28 803,41 eur.
2. Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bol záver správcu dane prijatý po vykonanej daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013, že daňovému subjektu ADA WASTE, s.r.o. neprináleží nárok na uplatnené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon o DPH") z nákupu tovaru od spoločnosti Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. v celkovej sume 34 961,83 eur. Správca dane taktiež neuznal uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s., keď obchodnú činnosť medzi spoločnosťami ADA WASTE, s.r.o., Milbery, s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s., QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY spol. s r.o. považoval za predstieranú a ekonomicky neopodstatnenú a určil rozdiel základu dane na r. 09 daňového priznania na DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie v celkovej sume 1 862 931,63 eur a na r. 10 v
celkovej sume 372 586,33 eur, ktorá skutočnosť nemala vplyv na výsledný rozdiel dane. Ďalej správca dane skonštatoval, že na riadku 15 daňového priznania k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie kontrolovaný daňový subjekt nesprávne uviedol dodanie tovarov, na ktoré sa vzťahuje § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH, pričom na danom riadku daňového priznania sa uvádza základ dane za všetky dodané tovary a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43, § 46, § 47, § 48 ods. 8, § 67 ods. 3 a § 65 ods. 7 zákona o DPH a preto z uvedeného dôvodu určil rozdiel dane na r. 15 v celkovej sume 2 438 298,46 eur s tým, že uvedené nemalo vplyv na výsledný rozdiel dane. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH na základe faktúr vystavených pre odberateľa EBER STEEL SRL., pričom správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na oslobodenie dane podľa § 43 zákona o DPH preukázané nebolo.
3. Správca dane poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčovali, že bol vytvorený umelý mechanizmus s cieľom získať odpočítanie dane. Poukázal na to, že daň na dokladoch môže byť odpočítaná, ak bola uplatnená platiteľom, ktorý dodal tovar uvedený na faktúre, avšak výsledky dokazovania jednoznačne preukázali, že spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o., Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o., a DAREC, a.s. vystupujú ako formálni dodávatelia, pričom na uvedené spoločnosti boli faktúry vystavené účelovo. V tejto súvislosti dôvodil, že nakoľko uvedeným daňovým subjektom nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, tak daňovému subjektu ADA WASTE, s.r.o. (žalobcovi) ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Vo vzťahu k uplatneniu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH správca dane poukázal na to, že intrakomunitárne dodanie spoločnosti EBER STEEL SRL nebolo možné prostredníctvom dokladov preveriť, nakoľko tieto neboli spoločnosťou predložené, pričom realizácia transakcie nebola dokladmi preverená ani zo strany spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. Správca dane preto dospel k záveru, že spoločnosti zapojené do tzv. obchodovania s medenými katódami (CU katódy) nasimulovali situáciu, aby kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu medených katód (CU katód) od spoločnosti VUITTON, s.r.o. a Milbery s.r.o. (dodávatelia) a spoločnosti QURINIUS, s.r.o. (dodávateľ dodávateľa) , ktorá mala obstarať tovar od spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o., pretože tento tovar dodával do Rumunska ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane, pričom predmetné medené katódy mali byť dodané od spoločnosti Sertimpex Hungary, Kft., čím sa naplnil moment uplatnenia nadmerného odpočtu ekonomicky nezmyselného obchodovania.
4. Tiež dôvodil, že zamestnanci správcu dane pri kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie nevykonali len formálnu kontrolu dokladov, ale zamerali sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach dodajúc, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami v zmysle § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Poukázal na to, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii s predpísaným obsahom a náležitosťami, ale tieto musia mať aj povahu faktu t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte aj v subjekte, pričom pokiaľ daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt (žalobca) odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný po opise odvolacích námietok, priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania posudzoval dôvodnosť odvolacích námietok.
6. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bol zistený fakturačný pohyb tovaru medzi spoločnosťami GLOBAL AGENCY spol. s r.o. - QUIRINIUS, s.r.o. - Milbery s.r.o./DAREC, a.s./VUITTON, s.r.o. - daňový subjekt. Preverovaním u spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. bolo zistené, že spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, na sídle reálne nesídli - ide o tzv. „fiktívne usídlenie" - sídli na adrese, ktorá funguje ako poskytovateľ sídiel. Spoločnosť nepreukázala, či má dodania tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH, nepreukázala úhrady predmetných faktúr, daňové priznanie na DPH nepodáva. Konateľom spoločnosti v preverovanom období bol občan Maďarskej republiky. U spoločnosti nebola preukázaná reálna existencia obchodu, ani pôvod nadobudnutia tovaru. Spoločnosť
GLOBAL AGENCY spol. s r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a od 31.03.2014 už nie je platiteľom DPH.
7. K spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. uviedol, že mala virtuálne sídlo. Z výpovede Mgr. Z. O. a JUDr. P. O. vyplynulo, že spoločnosť bola založená za účelom ďalšieho predaja. V čase, kedy boli konateľmi spoločnosti (v období od 16.02.2013 do 11.04.2013) spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Spoločnosť bola následne predaná pánovi Y. E. W., s ktorým však nekomunikovali. Predaj zabezpečoval Ing. E., ktorý sa vyjadril, že spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. mala u neho prenajaté virtuálne sídlo na jeden rok. Poskytol kontaktné údaje osoby, s ktorou komunikoval cez mobil a email : a@b.c, pričom správca dane preveril cez Orange Slovensko, a.s. vlastníka mobilného čísla, ktoré patrí spoločnosti DAREC, a.s., v mene ktorej vystupuje Mgr. L. V.. Pán Y. E. W. sa nedostavil na výsluch svedka a ani svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Z výpovede súčasnej konateľky spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. pani M. K. vyplynulo, že danú spoločnosť nepozná, nevedela, že je konateľkou tejto spoločnosti.
8. Vo vzťahu k spoločnosti Milbery s.r.o. bolo zistené, že na adrese sídla Zámocká 30, 811 05 Bratislava sa nachádza virtuálne sídlo, ktoré poskytuje spoločnosť OFFICE HOUSE, s.r.o. Podľa vyjadrenia a z predložených dôkazov zo strany spoločnosti OFFICE HOUSE, s.r.o. vyplýva, že pre spoločnosť Milbery s.r.o. poskytovali sídlo a preberali jej poštové zásielky. Spoločnosť predložila kontakt na spoločnosť Milbery s.r.o., pričom vlastníkom telefónneho čísla je spoločnosť DAREC, a.s., v mene ktorej vystupuje Mgr. L. V.. Z predložených zmlúv vyplýva, že kontaktnou osobou bol vždy Mgr. L. V., a to v čase, keď bol konateľom spoločnosti Milbery s.r.o. pán Q. C. a následne pán U. L..
9. Na adrese sídla spoločnosti VUITTON, s.r.o. sa nachádzala poschodová budova s popisným číslom 326, spoločnosť VUITTON, s.r.o. sa na danej adrese nenachádzala. Na danej adrese nebola ani poštová schránka, ani iné označenie spoločnosti VUITTON, s.r.o., za spoločnosť konal Mgr. L. V..
10. Spoločnosti Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. mali prenajaté skladové priestory na adrese Letišná 1855/59, Dunajská Streda od pána E. W., ktorý uviedol, že približne od roku 2005 si prenajíma skladové priestory na uvedenej adrese spoločnosť VUITTON, s.r.o. a potom si to prenajala aj spoločnosť Milbery s.r.o. a následne si to prenajímala len spoločnosť DAREC, a.s. s tým, že pán E. W. za uvedené spoločnosti vždy komunikoval len s Mgr. L. V., všetky zmluvy podpisoval len s ním. E. W. nepozná osoby Q. C., U. L., O. Z., Z. Z., M. G., pozná len Mgr. L. V..
11. Z výpovede pani M. K. a pani T. (účtovníčky spoločnosti Milbery s.r.o. a QUIRINIUS, s.r.o.) vyplýva, že doklady za menované spoločnosti im boli doručené vždy tou istou osobou a to Mgr. L. V. (predseda predstavenstva spoločnosti DAREC, a.s.), konateľov spoločnosti nepoznali. Z jednotlivých výpovedí je zrejmé, že v mene spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., VUITTON, s.r.o. a Milbery s.r.o. vystupovala a konala osoba menom Mgr. L. V. (predseda predstavenstva spoločnosti DAREC, a.s.), ktorá nebola oprávnená konať v mene daných spoločností.
12. Na základe predložených výpisov z bankových účtov vyplýva, že disponentom na bankových účtoch spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s.r.o. bol pán M. V., otec Mgr. L. V. a člen predstavenstva DAREC, a.s. Ďalej z jednotlivých kontrolných výkazov spoločností v preverovanom reťazci vyplýva, že spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o., VUITTON, s.r.o. a Milbery s.r.o. pracovali s minimálnou cenovou prirážkou, resp. ak mala byť preprava súčasťou ceny, na niektorých stupňoch reťazca pracovali subjekty bez prirážky, faktúry si vystavovali len medzi sebou. Spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o., VUITTON, s.r.o., Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. skladové evidencie nepredložili a ani nepreukázali existenciu, pôvod a prepravu fakturovaného tovaru, faktúry si v reťazci vystavovali medzi sebou.
13. Žalovaný mal za to, že nevierohodnosť predložených dokladov a tvrdení daňového subjektu a ostatných zúčastnených subjektov preukazujú aj všeobecné, nejasné a rozporné vyjadrenia jednotlivých kľúčových svedkov, a to najmä výpovede pána C. a pána V.. O. C. svoje výpovede počas celého konania neustále menil, tvrdil, že konal s ďalšími svedkami, ktorí však popreli, že by ho poznali (napr. Ing. Q. T., pán W.), nemal dostatočné vedomosti o činnosti spoločnosti a priebehu zdaniteľných obchodov, nevedel riadne identifikovať svojich dodávateľov a odberateľov. Vo svojich výpovediach uviedol, že vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach tovar obstaral len od spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., avšak podľa výpovede Mgr. Z. O. a JUDr. P. O., v období február - apríl 2013 spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť
a preto nemohol od nej nadobudnúť žiadny tovar, nepredložil žiadne dôkazy o skutočnom obstaraní a dodaní tovaru, jeho preprave a evidencií. Výpoveď Mgr. V. bola rovnako všeobecná a nejasná, svedok len formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale taktiež nevedel identifikovať svojich dodávateľov, od ktorých mal tovar nadobudnúť, čo je vzhľadom na množstvo a objem fakturovaných transakcií pochybné a zároveň ako neoprávnená osoba konal a vystupoval za ďalšie subjekty v reťazci
- Milbery s.r.o. a QURINIUS, s.r.o.
14. Ďalej žalovaný poukázal na to, že k spochybneniu deklarovaných transakcií prispievajú aj odpovede zahraničných daňových správ - maďarskej a rumunskej, z ktorých, okrem iných skutočností vyplýva, že spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. bolo zrušené IČ DPH, sídlo spoločnosti je registrované poskytovateľovi sídiel, pričom na mieste obchodovania - deklarovanej skládky je hostel pre robotníkov. Pán E. W. uviedol, že tovar nebol skladovaný na mieste obchodovania, mal byť len preložený z jedného kamióna na iný a spätne prepravený na Slovensko, do spoločnosti VUITTON, s.r.o. Spoločnosť Sertimpex Hungary Kft. ani EBER STEEL SRL nepotvrdili dokladmi realizáciu transakcie medzi spoločnosťami, rumunský správca sa vyjadril, že má podozrenie, že rumunská spoločnosť EBER STEEL SRL bola založená za účelom podvodov, prebieha vyšetrovanie.
15. Žalovaný ďalej uviedol, že vážne nezrovnalosti sa vyskytli i v tvrdeniach daňového subjektu (žalobcu), ktorý deklaroval intrakomunitárne dodanie nakúpeného tovaru pre rumunského odberateľa do Maďarska, avšak z informácií poskytnutých maďarskou finančnou správou vyplýva, že na uvedenej adrese sa nachádza ubytovňa pre robotníkov, tovar tam vykladaný nebol, mal byť len preložený na iný kamión a následne dodaný späť na Slovensko. Prepravu pritom zabezpečoval daňový subjekt svojimi vlastnými vozidlami, prepravy uskutočňoval aj konateľ daňového subjektu pán Marek Adamča a preto je nepochybné, že tieto skutočnosti sú mu známe.
16. Žalovaný uviedol, že konateľ maďarskej spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. pán E. Y. W., ktorý bol súčasne konateľom subdodávateľskej spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. sa vyjadril v tom zmysle, že osoba, ktorá dávala pokyny požiadala, aby adresa miesta obchodu bola blízko SK-HU hranice, aby sa vozidlá mohli ľahko obrátiť s tovarom a pri nakladaní/vykladaní tovaru nebol, čo je ale v rozpore s dokladmi predloženými daňovým subjektom, ktorý má potvrdenie o prevzatí sporného tovaru v Maďarsku ( v ubytovni pre robotníkov) v deklarovaný deň pánom W..
17. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predložené dodávateľské faktúry sú vystavené účelovo, bez reálneho základu, za účelom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov daňovým subjektom s tým, že spoločnosti GLOBAL AGENCY s.r.o., QUIRINIUS, s.r.o., VUITTON, s.r.o., Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. vystupujú ako formálni dodávatelia dodajúc, že nakoľko uvedeným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, daňovému subjektu ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a rovnako neboli splnené podmienky na postup podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH. Rovnako mal za to, že všetky uvedené skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že tok tovaru tak, ako ho deklaroval kontrolovaný daňový subjekt nebol reálny. Pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností prebehol iba formálne - papierovo, keď zistené skutočnosti preukazujú, že ide len o formálnych, umelo vložených dodávateľov. Rovnako spoločnosti EBER STEEL SRL a Sertimpex Hungary Kft. vystupujú ako formálni odberatelia, tovar nikdy reálne nenadobudli, ale spätne dodali slovenským spoločnostiam v reťazci. Zo strany subjektov v reťazci nebol preukázaný pôvod a ani konečná spotreba tovaru. Preto aj tvrdenie daňového subjektu, že v čase obchodovania boli jeho dodávatelia v poriadku neobstojí a nemožno ho považovať za pravdivé.
18. K svedeckej výpovedi pani M. K. ohľadom spoločnosti QURINIUS, s.r.o. a jej nevedomosti, že podpisuje papiere týkajúce sa jej pozície konateľa, ktorú výpoveď daňový subjekt označil za bezpredmetnú a s vecou nesúvisiacu žalovaný uviedol, že táto je v danej veci relevantná, nakoľko poukazuje na fiktívnu podnikateľskú činnosť spoločností a je dôkazom toho, že ide o zmiznutého obchodníka a tzv. „bieleho koňa" v dodávateľsko-odberateľskom reťazci.
19. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý spochybnil pôvod tovaru, ako aj jeho prepravu a konečnú spotrebu poukazujúc na rozpory vo vyjadreniach osôb zúčastnených na predmetných transakciách, personálnu prepojenosť, na missing-traders (zmiznutí obchodníci). Z činnosti správcu dane pri výkone správy daní bolo zistené, že u daňového subjektu boli vykonané daňové kontroly
na DPH za viacero zdaňovacích období, pričom bolo preukázané, že v týchto ďalších zdaňovacích obdobiach daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu pre EBER STEEL SRL, pričom v týchto preverovaných prípadoch nebolo uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdené. Daňový subjekt týmto spôsobom deklarovanej obchodnej činnosti (nákup tovaru od tuzemských dodávateľov a predaj tovaru s oslobodením od dane) vykazoval v podaných daňových priznaniach nadmerné odpočty, resp. umelo zníženú daňovú povinnosť, pričom činnosťou správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt je aktívnym článkom umelo vytvoreného reťazca viacerých spoločností, ktoré boli zriadené za účelom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov na DPH.
20. K námietkam daňového subjektu, že z jeho strany došlo k splneniu všetkých podmienok zákona o DPH na uplatnenie odpočítania od dane, že správcovi dane poskytoval súčinnosť a predložil všetky potrebné doklady, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať so subdodávateľskými spoločnosťami, ktoré nepredložili požadované doklady, že predložené doklady preukazujú reálnosť obchodu po formálnej stránke, že v konaní niekoľkokrát preukázal aj materiálny charakter týchto obchodov, že tieto skutočnosti potvrdili všetci vypočutí svedkovia, že riadne vyčerpal dôkazné bremeno s tým, že na preukázanie opaku bola dôkazná povinnosť na strane správcu dane žalovaný zopakoval, že vykonaným šetrením správca dane nezistil pôvod tovaru, prepravu a konečnú spotrebu tovaru uvedeného na sporných faktúrach. V spoločnostiach v reťazci dochádzalo často k zmene konateľov (Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o., QUIRINIUS, s.r.o.), spoločnosti, ktoré majú preukázať pôvod, resp. spotrebu sporného tovaru sú nekontaktné a neplnia si svoje zákonné povinnosti, ide teda o zmiznutých obchodníkov.
21. Žalovaný ďalej tvrdil, že napriek tomu, že spoločnosti DAREC, a.s., VUITTON, s.r.o. a Milbery s.r.o. formálne potvrdili uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov, vierohodnosť týchto tvrdení je spochybnená nielen vo vzťahu k zásadným rozporom vo vyjadreniach jednotlivých vypočutých osôb, ale aj v nadväznosti na ďalšie získané dôkazy dodajúc, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom v kontexte zistených skutočností vznikli u správcu dane dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní sporného tovaru, t.j. o vzniku daňovej povinnosti deklarovaného dodávateľa tovaru a preto argumentácia vo vzťahu k predloženiu formálne vyhotovených dokladov nemôže obstáť.
22. Žalovaný tiež zdôraznil, že daňovému subjektu nebola pripísaná na ťarchu nekontaktnosť spoločností v popísanom reťazci, pričom ide len o skutočnosti získané v procese dokazovania zákonným spôsobom a preto ich bolo dôvodné v napadnutom rozhodnutí uviesť. Rovnako z obsahu spisu, ani napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane od daňového subjektu požadoval doklady, ktoré by mal zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom reťazci.
23. K námietke daňového subjektu, že účtovné doklady môže účtovníčke spoločnosti doručiť akákoľvek osoba, nielen konateľ (v kontexte výpovede pani T. a pani K. vo veci vedenia účtovníctva spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s.r.o.) žalovaný uviedol, že i napriek tomu, že účtovné doklady nemusí doručovať len štatutárny orgán spoločnosti, v riešenom prípade tieto skutočnosti preukazujú existenciu prepojenia umelo vytvoreného fakturačného reťazca spoločností a preto je výpoveď pani T. a pani K. relevantná pre celkové posúdenie daného prípadu.
24. K rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL) žalovaný poukázal na to, že z tohto vyplýva, že SD EÚ pripomenul, že boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným zneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou, pričom subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon (bod 54). Tiež poukázal na bod 55 tohto rozsudku SD EÚ, z ktorého vyplýva, že ak daňový úrad konštatuje, že právo na odpočet bolo uplatnené podvodne, je povinný žiadať s retroaktívnym účinkom vrátenie odpočítaných súm a vnútroštátnemu súdu prislúcha možnosť odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ je s ohľadom na objektívne dôkazy preukázané, že právo je uplatňované podvodne. V tejto súvislosti dodal, že daňový subjekt bol aktívnym článkom reťazca, pričom na uvedenom závere správcu dane nič nemení skutočnosť, že predložil všetky doklady, ktoré majú deklarovať dané obchody.
25. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2009 a sp. zn. 3Sžf/1/2011, ako aj k argumentácii vo vzťahu k splneniu podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, unesenia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že tieto nie sú postačujúce v kontexte s judikatúrou SD EÚ v
nadväznosti už na zmienený rozsudok doplniac, že rozsudok sp. zn. 5Sžf/22/2009 nie je na daný prípad aplikovateľný aj z dôvodu, že sa týkal dani z príjmov.
26. K námietke týkajúcej sa preverovania sídiel spoločností v reťazci, ako aj neskoršieho prevodu jednotlivých spoločností a ich súčasnej nekontaktnosti, ktoré daňový subjekt označil za irelevantné žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Sžf/24/2012, z ktorého s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku vyplýva, že za účelom získania objektívnej pravdy je správca dane povinný šetriť celý obchodný reťazec dodajúc, že kontrolu dane v uvedenom rozsahu vykonal správca dane aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže dôjsť k odpočítaniu dane s tým, že správca dane je povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi. V súvislosti s uvedeným skonštatoval, že je preto zrejmé, že správca dane bol povinný preverovať celý dodávateľsko- odberateľský reťazec, keď takéto preverenie je opodstatnené z dôvodu skúmania, či spoločnosti vykonávajú reálnu podnikateľskú činnosť a či obchody prebehli tak, ako deklarujú. Neoznačenie sídiel a následné zmeny v štatutárnych orgánoch, resp. spoločníkoch spoločností je dôkazom toho, že takéto spoločnosti sú zriadené len fiktívne a skutočnú podnikateľskú činnosť nevykonávajú. Žalovaný tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosti v reťazci poštu nepreberali a so správcom dane nekomunikovali, za spoločnosť Milbery s.r.o. preberal poštové zásielky poskytovateľ sídel OFFICE HOUSE, s.r.o., avšak samotná spoločnosť, resp. oprávnené osoby za ňu konať, si tieto zásielky nevyzdvihli a na výzvy správcu dane nereagovali a požadované doklady nepredložili, čo je ďalším dôkazom o tom, že spoločnosť nevykonávala reálnu podnikateľskú činnosť.
27. Vo vzťahu k tvrdeniu daňového subjektu, že svedok E. W. potvrdil, že si spoločnosti Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. prenajímali priestory vyhradené na zber druhotných surovín a teda vykazovali obchodnú činnosť a tiež, že je bezpredmetné, či pán W. komunikoval s pánom V. žalovaný poukázal na to, že samotný prenájom skladovacích priestorov spoločnosti Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. ešte nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami aj reálne uskutočnili, keď prenájom priestorov môže byť zriadený len umelo, fiktívne, s cieľom vyvolať dojem výkonu poctivej podnikateľskej činnosti, pričom samotné zdaniteľné obchody sa nemusia uskutočniť, resp. uskutočniť tak, ako to tvrdia dotknuté subjekty. V súvislosti s uvedeným žalovaný tiež dodal, že nie je pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že je bezpredmetné tvrdenie, že pán W. komunikoval s pánom V., práve naopak, jeho výpoveď preukazuje existenciu umelého reťazca spoločností, ktorého cieľom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov.
28. Vo vzťahu k výpovedi pána Z. žalovaný uviedol, že táto je všeobecná a nie je možné ju spojiť s preverovanými faktúrami. Pán Z. sporné obchody neuzatváral a jeho výpoveď sa neviaže ku konkrétnym faktúram. Preto len na základe jeho tvrdení najmä v kontexte ďalších zistených dôkazov, nie je možné považovať deklarované odpočítanie za oprávnené.
29. K námietke, ktorou daňový subjekt poukazoval na skutočnosť, že svedkovia boli vypočutí až koncom roka 2016, čo je obdobie približne 2-3 roky od vykonania obchodu, na to, aby si pamätali presné detaily žalovaný uviedol, že vypočutí svedkovia, primárne konatelia spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci (pán C. a pán V.) boli konateľmi v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pričom tvrdili, že ich sami uskutočňovali a preto jednoznačne musia mať o nich vedomosti. V tejto súvislosti dodal, že dotknutým osobám chýbali základné znalosti o obchodných partneroch a zdaniteľných obchodoch, ktoré uskutočňovali a ktoré musia mať aj po uplynutí dlhšej doby, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa menované osoby poznajú 20 rokov, pán C. bol zamestnancom pána V., obchodovali spolu niekoľko rokov, pričom deklarovali zdaniteľné obchody v objeme miliónov eur a pán V. konal za viaceré spoločnosti v reťazci. Preto uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú.
30. K argumentácii daňového subjektu, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili účtovníčky pani T. a pani K. žalovaný uviedol, že tieto potvrdili len zaúčtovanie preverovaných faktúr, ale nie skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je na nich uvedené dodajúc, že samotné zaúčtovanie faktúr a ich úhrada ešte nepreukazuje, že sa deklarované obchody aj reálne uskutočnili. Na podporu svojho záveru poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžf/63/2011, podľa ktorého uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane s tým, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
31. K argumentu daňového subjektu, že správca dane účelovo vychádzal iba zo zistených nedostatkov a nebral ohľad na skutočnosti, ktoré sám uviedol a ktoré potvrdzujú oprávnenosť uplatneného odpočítania od dane zo sporných faktúr žalovaný dôvodil, že z napadnutého (prvostupňového) rozhodnutia a predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vykonajúc rozsiahle dokazovanie. Poukázal na to, že zistené dôkazy boli v zásadných otázkach týkajúcich sa deklarovaných dodávok vzájomne rozporné a tieto bez pochybností nepotvrdzovali, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako deklarujú predložené faktúry. Preto bolo dôvodne spochybnené uskutočnenie zdaniteľných obchodov správcom dane s tým, že daňový subjekt bol bez pochybností aktívnym článkom reťazca a preto mu priznanie práva na odpočítanie dane neprináleží.
32. K námietke týkajúcej sa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré daňový subjekt nepovažoval za dostatočne vyčerpávajúce žalovaný s odkazom na ustanovenie § 63 ods. 2 daňového poriadku poukázal na to, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti a musí byť vydané príslušným orgánom, ak daňový poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak majúc za to, že správca dane všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých právo na odpočítanie dane daňovému subjektu nevzniklo uviedol v odôvodnení rozhodnutia, rovnako poukázal aj na skutočnosti, ktoré boli jeho podkladom, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj myšlienkový postup aplikácie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Rovnako poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj spisového materiálu je zrejmé podrobné zistenie skutkového stavu, ako aj voľná úvaha správcu dane. Preto uzavrel, že nemôže obstáť tvrdenie, že rozhodnutie nebolo správcom dane riadne odôvodnené.
33. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 102660598/2019 zo dňa 19.11.2019, na ktoré poukazoval daňový subjekt žalovaný uviedol, že toto bolo vydané v inej veci a dokonca u iného daňového subjektu, na základe čoho je zrejmé, že vychádza z iného skutkového stavu a preto jeho závery nie sú aplikovateľné na riešený prípad.
34. Záverom žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt do dňa vydania predmetného rozhodnutia nepodal žiadosť o prerušenie daňového konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
35. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom súčasne navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť konajúcim orgánom verejnej správy na ďalšie konanie. Za dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca označil nesprávne právne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „Správny súdny poriadok" alebo „SSP")] a ďalej, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP]. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
36. Žalobca uviedol, že žalovaný rovnako ako predtým správca dane poukazuje na reťazec spoločností, ktorých súčasťou mal byť a to najmä ich nekontaktnosť a prepojenosť, pričom sa podľa žalovaného nepreukázal skutočný tok tovaru. Tiež poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 38 uviedol, že nie je pravdou, že by dával za vinu daňovému subjektu (žalobcovi) správanie sa jeho obchodných partnerov, pričom mal za to, že toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže tento záver je zrejmý z oboch rozhodnutí, keď napríklad tvrdenie žalovaného, ako aj správcu dane, že nenesie vinu za konanie svojho obchodného partnera vylučuje tiež protichodné tvrdenie, že nesie zodpovednosť za výber svojich obchodných partnerov, resp. že štatutárny orgán spoločnosti musí mať vedomosť o subjektoch s ktorými spolupracuje. V tejto súvislosti dodal, že s týmto tvrdením možno súhlasiť iba v rovine, že ako daňový subjekt mohol neskoršie protiprávne konanie svojho obchodného partnera predpokladať už v čase keď s ním uzatváral obchody.
37. Mal za to, že správca dane svoje dôkazy oprel len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného daňového subjektu, ktoré nijako nemohol ovplyvniť a na základe tejto skutočnosti správca dane založil svoj záver o nesplnení jeho dôkazného bremena. V tejto súvislosti žalobca dôvodil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2009 zo dňa 23.02.2009, z ktorého vyplýva, že správca dane posunul dôkazné bremeno daňového subjektu do nesplniteľnej abstraktnej podoby. V tejto súvislosti dodal, že v konaní skutočne predložil všetky možné a dostupné dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení, pričom všetky namietané skutočnosti zo strany žalovaného, ako aj správcu dane smerujú na iné daňové subjekty, ktoré však nemôže nijako ovplyvniť.
38. K tvrdeniu žalovaného, že bol aktívnym článkom reťazca, ktorý smeroval k podvodnému uplatneniu práva na odpočet dane uviedol, že sa s ním nemožno stotožniť, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by mal vedomosť o podvodnom konaní svojich obchodných partnerov a preto takéto tvrdenie, resp. náznak podvodného konania z jeho strany nemožno brať ako relevantný argument a nemalo by sa naň vôbec prihliadať. V tejto súvislosti poukázal na to, že v období uskutočnenia obchodu neboli predmetné spoločnosti u správcu dane vedené ako nespoľahliví platcovia, resp. nemal o tom vedomosť a preto mu nie je zrejmé, aké ďalšie kontrolné mechanizmy mal uplatniť na overenie si svojich obchodných partnerov okrem dostupných registrov a riadneho priebehu obchodov vrátane úhrady dojednanej odmeny, pričom žalovaný neuviedol, aké mechanizmy má na mysli.
39. Tiež poukázal na fakt, že nie je pravdou, že samotná existencia dokladov, ktorými deklaroval dodanie tovaru, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho zdaniteľného obchodu, keď tieto doklady reálnosť zdaniteľného obchodu preukazujú po formálnej stránke, pričom v konaní niekoľkokrát preukázal aj materiálny charakter týchto obchodov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/193/2016 zo dňa 15.05.2018, z ktorého vyplýva záver, že faktúra je dostatočným dôkazom predloženým daňovým subjektom na uplatnenie jeho práva dodajúc, že okrem faktúr predložil aj ďalšie doklady preukazujúce jeho tvrdenia. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalovaný a správca dane sa nesprávne vysporiadali s predloženými dokladmi, keďže tieto sú dostatočným dôkazom toho, že skutočne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení a preto záver konajúcich daňových orgánov, že sa obchodné transakcie deklarované na faktúrach reálne neuskutočnili považoval za svojvoľné a nesprávne, priečiace sa zásadám daňového konania a hodnoteniu dôkazov. Súčasne dodal, že všetky obchody s predmetnými spoločnosťami prebiehali štandardne, úhrady faktúr boli hradené bankovými prevodmi a preto nemal dôvod sa domnievať, že by so spoločnosťami nebolo niečo v poriadku.
40. Žalobca ďalej zdôraznil, že všetci vypočutí svedkovia potvrdili reálnosť uskutočnených obchodov uvedených na faktúrach, pričom skutočnosť, že s odstupom času sa mohli v odpovediach nachádzať odchýlky je zaiste pochopiteľné, nakoľko ľudský faktor nefunguje rovnako ako počítačový a nie je v silách bežného človeka pamätať si presné detaily všetkých obchodov. Naviac poukázal na fakt, že sa jednalo o ľudí na rôznych pozíciách, ktorí vnímali skutočnosti, na ktoré sa ich dopytoval správca dane pochopiteľne rôzne, avšak medzi výpoveďami svedkov sa nenachádzali žiadne markantné rozdiely a žalovaný ani neuviedol, o aké rozdiely sa má jednať a prečo teda nebral v úvahu výpoveď týchto svedkov.
41. V súvislosti s bodom 40 žalobca opätovne poukázal na niektoré časti výpovedí svedkov, s ktorými sa žalovaný bližšie v rozhodnutí nezaoberal a teda existuje veľká pravdepodobnosť, že ich ani nebral v úvahu, čo sa okrem iného prieči zásadám hodnotenia dôkazov. Napríklad vo vzťahu k svedeckej výpovedi bývalého konateľa spoločnosti Milbery s.r.o., p. C., ktorú správca dane považoval za rozporuplnú žalobca poukázal na fakt, že v rokoch 2013 a 2014 dodával tovar cez spoločnosti VUITTON, s.r.o. DAREC, s.r.o., Milbery, s.r.o. do zahraničia, t.j. do Talianska v spolupráci so spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o. Správca dane však zaviedol otázkou p. C. pri jeho výsluchu, že v roku 2014 sa to nenachádzalo v kontrolnom výkaze, a vtedy zmenil výpoveď, že to dodal cez iné spoločnosti. Avšak on disponuje faktúrami, že to bola práve spoločnosť TSR Slovakia, s.r.o., pritom takto kladené otázky zo strany správcu dane boli evidentne zmätočné a v závere potom tento nesprávne konštatoval rozporuplnosť tvrdení svedkov. V tejto súvislosti dodal, že v prílohe predložil ako dôkazy faktúry a vzájomné započítania pohľadávok a záväzkov medzi spoločnosťou Milbery s.r.o. a spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o. Tiež poukázal na to, že s touto spoločnosťou obchodovala spoločnosť VUITTON, s.r.o., o čom tiež predložil ako dôkaz faktúry a vzájomné započítania pohľadávok a záväzkov medzi spoločnosťou VUITTON, s.r.o. a spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o., konkrétne sa jedná o faktúry, zápočty, kde spoločnosti VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o., ale v konečnom dôsledku aj DAREC, s.r.o. obchodovali so spoločnosťou TSR Slovakia s.r.o. s tým, že on nakladal vagóny, predával tovar pre
tieto spoločnosti a oni ho predávali ďalej do spoločnosti TSR Slovakia, s.r.o., konkrétne vagóny smerovali do Talianska. Poukázal na to, že správca dane nesprávne spochybnil celý nákup voči predaju spoločnostiam VUITTON, s.r.o., DAREC, s.r.o., Milbery, s.r.o. s tým, že mu tovar dodávali rôzni dodávatelia tovarov, ktorí mu tovar dodali a on ho predal rôznym spoločnostiam. Tiež vo vzťahu k vyjadreniu správcu dane, že mal svedka ovplyvňovať práve konateľ žalobcu uviedol, že to nie je pravdou, keďže je zrejmé, že tento iba svedkovi povedal, aby si overil, na základe čoho vystavoval faktúry a následne odpovedal, aby sa nenechal pri odpovedi zmiasť. Tiež poukázal na to, že bývalý konateľ spoločnosti Milbery, s.r.o. pán Q. C. vo svojej výpovedi pred správcom dane v súvislosti s predmetnou kontrolou potvrdil, že s ním obchodoval, nakontaktoval sa na neho osobne, telefonicky, faktúry vystavovala jeho účtovníčka Q. T., pričom mu boli potom doručené podľa slov svedka a rovnako svedok potvrdil aj ich úhradu, keď uviedol, že úhrada faktúr bola z jeho strany vykonaná prevodom. Teda z uvedeného je zrejmé, že mu uplatnené právo vzniklo. Ďalej uviedol, že rovnako konateľ spoločnosti VUITTON, s.r.o. a neskôr predseda spoločnosti DAREC, s.r.o. Mgr. L. V. obchody potvrdil, rovnako potvrdil vystavenie faktúr a ich úhradu bankovým prevodom. Mal za to, že pokiaľ správca dane spochybňuje výpovede svedkov a to najmä p. C., ktorý mal byť predvolaný opätovne, pričom správca dane nemal bez toho rozhodnúť. Rovnako poukázal na to, že spoločnosť DAREC, s.r.o. (správne malo byť uvedené DAREC, a.s. - poznámka správneho súdu) je aktívna aj v súčasnosti dodajúc, že v kontrolovanom období bolo s touto spoločnosťou všetko v poriadku a je aj v súčasnosti. Žalobca poukázal tiež na výpoveď svedka p. B. M. (zamestnanca spoločnosti DAREC, a.s.), ktorý tiež potvrdil skutočnosti, ktoré uvádzal a to, že spoločnosti VUITTON, s.r.o., DAREC, s.r.o. a Milbery, s.r.o. mali skladové priestory na Letišnej ulici v Dunajskej Strede a tiež potvrdil obchodovanie s ním a pod. dodajúc, že táto výpoveď svedka tiež nebola správcom dane relevantne spochybnená a teda by mal na ňu riadne brať ohľad.
42. V súvislosti s predloženými skladovými kartami žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by tieto nepredstavovali dostatočný dôkaz, pretože im chýbali náležitosti. Tvrdil, že na dokladoch je vidieť dodávateľov, ktorí mu v roku 2013 a 2014 dodávali tovar, jednalo sa o niekoľko tisíc strán dokumentov, pričom je zrejmé, že tak správca dane a ani neskôr žalovaný sa nimi dostatočne nezaoberali, iba v rozhodnutí stroho uviedli, že predloženými účtovnými dokladmi nepreukázal, že obchody prebehli tak, ako sú uvedené na sporných faktúrach. S uvedeným tvrdením sa nestotožnil dodajúc, že konajúce daňové orgány sa konkrétne nevyjadrili k jednotlivým predloženým dôkazom, teda je pravdepodobné, že si ich dôkladne nepreštudovali a neboli ich bezdôvodne do úvahy.
43. Rovnako mal za to, že žalovaný nedostatočne venoval pozornosť dôkazu zoznamu jeho dodávateľov a odberateľov pre kontrolné zdaňovacie obdobie, keď predmetní dodávatelia mu preukázateľne dodali tovar, nákup ktorého nebol zo strany daňových orgánov uznaný, teda mu nebol uznaný odpočet tak ako žiadal, pričom predmetných dodávateľov vôbec nekontrolovali dodajúc, že všetky uvedené spoločnosti pritom daň z predaja tovaru riadne priznali, aj zaplatili štátu, resp. správcovi dane a takisto predaj tohto tovaru (príjem) započítali a teda z celého predaja tohto tovaru musí byť teraz odvedená daň bez toho, aby mohli byť uplatnené vstupy z nákupu tohto tovaru. Vychádzajúc z uvedeného preto uzavrel, že postup daňových orgánov je nielenže nesprávny, ale doslova absurdný, pričom možno tiež konštatovať, že takýto je aj bezprávny, keď správca dane predmetným rozhodnutím fakticky likviduje jeho spoločnosť tým, že „zdaní" predávajúcich, od ktorých nakúpil tovar, „zdaní" tiež predaj tovaru ďalším spoločnostiam, no odpočet dane už odmietol uznať. Takéto konanie označil za konanie, ktoré de facto postráda akúkoľvek logiku.
44. Žalobca tvrdil, že z uvedených skutočností je zrejmé, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcou faktúrou, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno dodajúc, že správca dane, ani žalovaný v rozhodnutí existenciu samotného tovaru nepoprel, iba jeho pôvod a neuviedol tiež, že by predložené faktúry boli vystavené nesprávne.
45. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že by výpovede účtovníčok nepreukázali uskutočnenie deklarovaných obchodov, resp. že by mali preukazovať naopak jeho fiktívnu podnikateľskú činnosť dodajúc, že tieto potvrdili riadne zaúčtovanie deklarovaných obchodov a teda je nepochopiteľné, prečo ani toto neslúži ako relevantný dôkaz. Poukázal ďalej na to, že žalovanému v súvislosti s predmetnou kontrolou vždy riadne poskytoval súčinnosť a predložil všetky potrebné podklady (ktoré boli v jeho možnostiach predložiť) na preukázanie skutočnosti, že splnil všetky podmienky na nadmerný odpočet dane tak, ako to žiadal priznať vo svojom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobia a preto je
nemysliteľné, aby bol tento doslova trestaný za konanie inej osoby. V tejto súvislosti dodal, že konajúce daňové orgány mali v zmysle citovanej judikatúry brať do úvahy dôkazy týkajúce sa jeho a nie jeho obchodných partnerov, ktorých konanie, ak by sa aj javilo ako podvodné, nemôže byť na jeho ujmu, ako poctivého podnikateľa.
46. Vo vzťahu k obchodovaniu so spoločnosťou EBER STEEL SRL žalobca uviedol, že jej ponuka ho zaujala a preto si túto spoločnosť preveril prostredníctvom účtovníčky z dostupných zdrojov, a teda nemal dôvod domnievať sa, že by bol opak pravdou. Uviedol, že ich komunikácia prebiehala prostredníctvom e-mailu s tým, že táto spoločnosť si plnila svoje záväzky vždy riadne a včas doplniac, že až v čase, keď mal pocit, že ich komunikácia je na bode mrazu, rozhodol sa s nimi ukončiť spoluprácu. Tiež poukázal na to, že v obchodnom styku je vo všeobecnosti predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobúdania práv a akokoľvek by bol pri uzatváraní obchodov obozretný, nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že sa bez svojho zavinenia stane v niektorom prípade obeťou podvodného konania dodajúc, že uvedené nepreukazuje, že by mal vedomosť o akýchkoľvek nekalých praktikách tejto spoločnosti, resp. že by to odôvodňovalo zamietnutie jeho nároku na uplatnený odpočet dane v zmysle zákona.
47. Rovnako mal za to, že je nemysliteľné, aby konajúce daňového orgány vychádzali pri rozhodovaní dokonca zo skutkových zistení týkajúcich sa spoločností, s ktorými vôbec nespolupracoval, ani o ich existencii nemal vedomosť (QUIRINIUS, s.r.o., GLOBAL AGENCY s.r.o.). Poukázal ďalej na to, že pri kontrole DPH za predmetné obdobie predložil ako dôkaz faktúru, ktorá preukazuje, že jeho obchodný partner - spoločnosť DAREC, s.r.o. (DAREC a.s.) nakupovala u neho v Šintave naftu, kde sú uvedené čísla nákladných áut, ktoré tankovali. Preto na základe predmetnej faktúry je zrejmé, že vozidlá spoločnosti DAREC, s.r.o. jazdili a nosili tovar do Šintavy do sídla kontrolovaného subjektu a je teda preukázateľné, že sa nemohlo jednať iba o fiktívny obchod, ale k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne došlo (nachádza sa tam aj uvedenie ŠPZ DS 383DC). Taktiež poukázal na to, že predložil faktúry, kde dobropisoval prepravné náklady spoločnostiam Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o. v súvislosti so spoluprácou so spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o. dodajúc, že pokiaľ by sa tieto obchody reálne neuskutočnili, bolo by zbytočné a neefektívne preplácať náklady na prepravu zo strany daňového subjektu. Ďalej, že predložil faktúru, kde dobropisoval spoločnosti VUITTON, s.r.o. vrátený vagón za rádioaktívny materiál s tým, že správca dane tento dôkaz bez ďalšieho zamietol, avšak on trvá na tom, že to predstavuje relevantný dôkaz.
48. Ďalej poukázal na to, že svedok M. Z. v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 100650188 a č. 100644935 zo dňa 19.04.2017 potvrdil, že medzi najsilnejších dodávateľov v predmetnom kontrolovanom období patrili spoločnosti Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o. s tým, že tieto spoločnosti vykonávali spolu so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o. aj dopravu tovaru a ďalej, že svedok zároveň potvrdil, že prichádzal do styku s majiteľmi predmetných spoločností, a tiež, že za spoločnosť Milbery, s.r.o. jednal priamo s p. C. a za spoločnosť VUITTON, s.r.o. s p. V.. S poukazom na uvedené skonštatoval, že závery správcu dane o tom, že p. C. nevystupoval v skutočnosti za spoločnosť Milbery, s.r.o. sú absolútne nesprávne a tiež, že sú nesprávne závery, že obchody s jeho partnermi boli iba fiktívne.
49. Čo sa týka svedkov p. M., C., P. a Mareka Adamču, žalobca zastal názor, že aj títo riadne potvrdili skutočnosti ním tvrdené a teda je otázne, prečo tieto výpovede podľa názoru daňových orgánov nepotvrdili, že tovar uvedený na sporných faktúrach dodali spoločnosti, ktoré sú na preverovaných faktúrach uvedené ako dodávatelia. Ďalej tvrdil, že skutočnosť, že uplynutím času vtedajší konatelia preskúmavaných spoločností už nie sú ochotní spolupracovať v predmetnej veci so správcom dane alebo reagovať na jeho výzvy ohľadom uskutočnenia predmetného obchodu nemôže viesť k záveru, že by tieto spoločnosti nepotvrdili, ani nepriznali dodanie tovaru, resp. mu to nemožno dávať za vinu. Mal za to, že uvedené skutočnosti určite nepreukazujú skutočnosti tvrdené správcom dane ohľadom toho, že by mali byť predmetné obchody „umelo naformulované" s cieľom, aby získal prospech.
50. Žalobca ďalej namietal, že konajúce daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, keď tieto nezodpovedajú ustanoveniu § 63 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko v odôvodnení nevysvetlili akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Žalobca v závere správnej žaloby poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej citoval, konkrétne citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 5Sžf/22/2009, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/78/2019 zo dňa 07.08.2019 a sp. zn. 5S/193/2016 zo dňa 14.05.2018, rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/14/2013 zo dňa 06.03.2014. Rovnako poukázal aj na rozsudok SD EÚ z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen) a rozsudok zo 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Kittel), ktoré umožňujú platiteľom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. V nadväznosti na uvedené rozsudky Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Bratislave žalobca požiadal správny súd, aby rozhodol v súlade s princípom právnej istoty. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 16/06.
52. Žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Súčasne navrhol, aby správny súd správnej žalobe priznal odkladný účinok.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
53. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, po opise priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a dôvodov napadnutého rozhodnutia posudzoval dôvodnosť žalobných bodov. Mal za to, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom bol riadne poučený (č.l. 85) podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP. Žalovaný vo vyjadrení uviedol skutočnosti obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (body 6 až 17 tohto rozsudku) a naviac uviedol nasledovné :
54. Žalobca bol aktívnym článkom reťazca poznačeného podvodom na DPH, z ktorého práve jemu plynula daňová výhoda vo forme nadmerného odpočtu, bol priamym účastníkom sporných obchodov a preto vedel, či mu bol predmetný tovar dodaný a taktiež mu je známa aj totožnosť skutočného dodávateľa. Z vyššie uvedených dôvodov tvrdenie žalobcu o jeho dobromyseľnosti a neznalosti o existencii daňového podvodu neobstojí a nezakladá sa na pravde.
55. Žalobcovi nebola pripísaná na ťarchu nekontaktnosť spoločností v popísanom reťazci. Ide o skutočnosti získané v procese dokazovania zákonným spôsobom a preto bolo dôvodné ich v žalovanom rozhodnutí, ako aj prvostupňovom rozhodnutí uviesť. Tieto dôkazy daňové orgány vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov § 3 ods. 3 daňového poriadku. Z obsahu spisu, ani rozhodnutí daňových orgánov taktiež nevyplýva, že by od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek subjektu v kontrolovanom reťazci. Skutočnosť, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť doklady preukazujúce realizáciu deklarovaných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu vo veci preverenia jeho nároku na odpočítanie dane takéto daňové doklady, týkajúce sa iných subjektov, predkladať.
56. Taktiež nie je relevantná skutočnosť, či predmetné spoločnosti boli uvedené v zoznamoch neplatičov vedených orgánmi štátnej správy alebo neboli. Neuvedenie spoločností v takýchto zoznamoch ešte samo o sebe nepreukazuje, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami boli aj reálne uskutočnené tak, ako je prezentované.
57. Poskytovanie súčinnosti správcovi dane patrí medzi zákonné povinnosti daňových subjektov počas výkonu daňovej kontroly, ktorá však nemá ako taká priamy vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane. Preto je potrebné aj túto námietku považovať za nedôvodnú.
58. Výpoveď pána Z. a pána M., na ktoré poukazuje žalobca, sú v danej veci nepreukazné. Sú všeobecné a nie je možné ich spojiť s preverovanými faktúrami. Pán Z. a ani pán M. sporné obchody neuzatvárali a ich výpovede sa neviažu ku konkrétnym faktúram a preto len na základe ich tvrdení, najmä v kontexte ďalších zistených dôkazov, nie je možné považovať deklarované zdaniteľné obchody za preukázané a uplatnené odpočítanie dane za oprávnené.
59. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že svedkovia boli vypočutí po uplynutí dlhšej doby od vykonania obchodu a preto si nepamätali presné detaily, ako to s obchodovaním skutočne bolo, a hlavne predmetné spoločnosti majú dávno nových majiteľov, a preto je ťažké aj predkladať z ich strany dôkazový materiál, tak k uvedenému žalovaný uviedol, že vypočutí svedkovia, primárne konatelia spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci (pán C. a pán V.), boli konateľmi v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pričom tvrdia, že ich sami uskutočňovali a preto jednoznačne musia mať o nich vedomosti. Dotknutým osobám však chýbali základné znalosti o obchodných partneroch a zdaniteľných obchodoch, ktoré uskutočňovali a ktoré musia mať aj po uplynutí dlhšej doby, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa menované osoby poznajú 20 rokov, pán C. bol zamestnancom pána V., obchodovali spolu niekoľko rokov, pričom deklarovali zdaniteľné obchody v objeme miliónov eur a pán V. konal za viaceré spoločnosti v reťazci. Vzhľadom na zistené skutočnosti žalovaný uzavrel, že predmetná námietka žalobcu nemôže obstáť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd, okrem iného, poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.
60. Žalovaný odmietol tvrdenie o zavádzaní svedka p. C. pri jeho výpovedi otázkou, že jeho tvrdenia o údajnej spolupráci so spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o. nevyplývajú z úradných dokumentov spoločnosti, menovite z kontrolného výkazu. Vzhľadom na skutočnosť, že účtovníctvo a daňové a iné doklady spoločnosti majú byť verným, pravdivým, jasným a zrozumiteľným odrazom činnosti spoločnosti, je daná otázka relevantná a opodstatnená. Mal za to, že to bola to práve zmenená, nejasná, chaotická výpoveď samotného svedka, ktorá spochybnila pravdivosť a vierohodnosť jeho tvrdení.
61. K argumentácii žalobcu, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili účtovníčky pani T. a pani K. žalovaný uviedol, že tieto potvrdili len zaúčtovanie preverovaných faktúr, ale nie skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je na nich uvedené. Samotné zaúčtovanie faktúr a ich úhrada ešte nepreukazuje, že sa deklarované obchody aj reálne uskutočnili. Uvedené potvrdzuje aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžf/63/2011, podľa ktorého uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
62. K argumentácii žalobcu, že konajúce daňové orgány účelovo vychádzali iba zo zistených nedostatkov a nebrali ohľad na skutočnosti, ktoré potvrdzujú oprávnenosť uplatneného odpočítania od dane zo sporných faktúr žalovaný uviedol, že daňové orgány v riešenom prípade postupovali v súlade s daňovým poriadkom, ktorý v § 3 upravuje základné zásady, ktoré predstavujú základné pravidlá pre správne uplatnenie daňových zákonov. Jednou z uvedených zásad je aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, na ktorú už poukázal v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto zásady daňové orgány hodnotia dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadajú na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Realizácia tejto zásady neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov. Daňové orgány majú v zmysle tejto zásady povinnosť zaoberať sa každým zisteným dôkazom, vyhodnotiť ho samostatne a aj v súvislosti s ostatnými zistenými dôkazmi. Pri hodnotení dôkazov posudzujú dôkaz z hľadiska závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti. Mal za to, že z napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia správcu dane a predloženého spisového materiálu je zrejmé, že daňové orgány postupovali v súlade s uvedenou zásadou a vykonali rozsiahle dokazovanie, navyše skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje, sú súčasťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a preto je nepochybné, že na ne prihliadli, avšak ich vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená, resp. vyvrátená ďalšími dôkazmi a preto uplatnené odpočítanie od dane nemohlo byť uznané ako oprávnené.
63. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na predložených účtovných dokladoch, ktoré žalobca nazval skladové karty, sú len prenesené komodity a údaje z preverovaných faktúr, na kartách sa nachádza druh tovaru, registratúrne číslo, dátum dodávky, ale zo skladovej karty nie je jasné, ktorý tovar bol kedy a od koho nadobudnutý a kedy a komu predaný. Uvedený je príjem na sklad a následná položka výdaj je skôr ako príjem. V skladovej evidencii chýba počiatočný stav a aktuálny zostatok. Skladové karty žalobcu neodzrkadľujú reálny pohyb tovaru v súlade s postupmi účtovania. Bez presnej evidencie zásob nie je možná ich kontrola. Prehľadná a detailná skladová evidencia je podmienkou pre ucelený chod firmy a má podávať informáciu o cene zásob na sklade, o potrebe objednania nového tovaru, o cene nákupu nových zásob a má podstatnú úlohu pri účtovných zápisoch spojených so zásobami. Z uvedených dôvodov predložené doklady nepredstavujú presvedčivý dôkaz o preukázaní uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako deklaruje žalobca.
64. Rovnako mal za to, že samotný prenájom skladovacích priestorov spoločnosťami Milbery s. r. o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. ešte nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami aj reálne uskutočnili. Prenájom priestorov môže byť zriadený len umelo, fiktívne, s cieľom vyvolať dojem výkonu poctivej podnikateľskej činnosti, pričom samotné zdaniteľné obchody sa nemusia uskutočniť, resp. uskutočniť tak, ako to tvrdia dotknuté subjekty. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že je bezpredmetné tvrdenie, že pán W. komunikoval s pánom V., práve naopak, jeho výpoveď preukazuje existenciu umelého reťazca spoločností, ktorého cieľom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov.
65. Rovnako mal za to, že žalobcove vyjadrenia týkajúce sa spôsobu obchodovania so spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o., Bratislava sú nepreukazné, spochybnené skutočnosťami zistenými u spoločnosti Milbery s.r.o. a tieto zároveň nijako nepreukazujú reálnosť konkrétnych preverovaných zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami a nemajú spôsobilosť vyvrátiť správnosť záverov daňových orgánov. Obdobne to platí aj k argumentom žalobcu týkajúcich sa dobropisovania faktúry za rádioaktívny materiál, zoznamu dodávateľov a odberateľov a k nákupu nafty, keďže toto nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr tak, ako deklaruje žalobca a taktiež nemajú spôsobilosť vyvrátiť správnosť záverov daňových orgánov.
66. Vo vzťahu k procesnému pochybeniu, ktoré sa má týkať samotného odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí, ktoré žalobca nepovažuje za dostatočne vyčerpávajúce, žalovaný uviedol, že v danom prípade daňové orgány postupovali v súlade s daňovým poriadkom, všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých právo na odpočítanie dane, príp. uplatnené oslobodenie od dane žalobcovi nevzniklo, sú v odôvodnení žalovaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane uvedené, taktiež aj skutočnosti, ktoré boli jeho podkladom, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj myšlienkový postup aplikácie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí je zrejmé podrobné zistenie skutkového stavu, pričom sa daňové orgány dostatočne venovali aj tým skutočnostiam, ku ktorým dospeli na základe inštitútu voľnej úvahy. Rovnako niet pochýb, že medzi právnym posúdením a skutkovými okolnosťami je logický vzťah. Nemôže teda obstáť tvrdenie, že dotknuté rozhodnutia daňových orgánov neboli riadne odôvodnené.
67. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
68. Mal za to, že v danom prípade správca dane nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal riadne dokazovanie, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na tejto faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Pri dôkaznej povinnosti
platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže.
69. Žalovaný poukázal na to, že bolo potrebné, aby sám žalobca predložil relevantné dôkazy potvrdzujúce, že obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako deklarujú sporné faktúry. V riešenom prípade však žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa preverované zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako deklaroval.
70. Tiež poukázal na to, že z činnosti správcu dane pri výkone správy daní bolo zistené, že u žalobcu boli vykonané daňové kontroly na DPH za viacero zdaňovacích období, pričom bolo preukázané, že v týchto ďalších zdaňovacích obdobiach žalobca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu pre EBER STEEL SRL. V týchto preverovaných prípadoch nebolo uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdené. Týmto spôsobom deklarovanej obchodnej činnosti (nákup tovaru od tuzemských dodávateľov a predaj tovaru s oslobodením od dane) vykazoval v podaných daňových priznaniach nadmerné odpočty, resp. umelo zníženú daňovú povinnosť. Uvedené preukazuje, že žalobca je aktívnym článkom umelo vytvoreného reťazca viacerých spoločností, ktoré boli zriadené za účelom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov DPH.
71. Uviedol, že v rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL) vyplýva, že boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným zneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou. Subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon (bod 54). Z bodu 55 tohto rozsudku vyplýva, že ak daňový úrad konštatuje, že právo na odpočet bolo uplatnené podvodne, je povinný žiadať s retroaktívnym účinkom odpočítanie súm a vnútroštátnemu sudcovi prislúcha možnosť odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ je s ohľadom na objektívne dôkazy preukázané, že právo je uplatňované podvodne. Z bodu 56 je zrejmé, že rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie. Za týchto okolností platiteľ dane pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho spolupáchateľom (bod 57). Preto vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (bod 59). Ak sa teda vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (bod 61).
72. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozsudku SD EÚ žalovaný poukazujúc na aktívnu participáciu žalobcu v reťazci poznačenom podvodom, plynutie daňovej výhody priamo žalobcovi a rozpornosť jeho tvrdení uzavrel, že tieto sú jasným dôkazom znalosti žalobcu o existencii daňového podvodu v reťazci, pričom v kontexte s ďalšími skutočnosťami - nepreukázaný pôvod, dodanie a spotreba tovaru, zásadné rozpory vo vyjadreniach osôb zúčastnených na predmetných transakciách, prepojenosť subjektov v reťazci mal za to, že závery konajúcich daňových orgánov sú správne, v súlade s citovaným rozsudkom SD EÚ a preto uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr nebolo uznané oprávnene.
73. Žalovaný k rozsudkom SD EÚ, na ktoré poukázal žalobca uviedol, že ide o ochranu poctivého obchodného styku, t.j. že poctivým obchodníkom patrí odpočítanie dane, aj keď nakúpil od nepoctivého obchodníka, ktorý má vo svojom konaní nedostatky alebo prípadný podvod, ak o ňom nevedeli alebo nemohli vedieť. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2009 žalovaný uviedol, že tento nie je na daný prípad aplikovateľný a z dôvodu, že pojednával o rozhodnutí žalovaného týkajúceho sa dani z príjmov.
74. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, ako aj tie, na základe ktorých právo na odpočítanie
dane žalobcovi nevzniklo. Ich obsahom sú i úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, myšlienkový postup aplikácie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo a z ich odôvodnenia, ako aj spisového materiálu je zrejmé podrobné zistenie skutkového stavu. Rovnako niet pochýb, že medzi právnym posúdením a skutkovými okolnosťami je logický vzťah a závery konajúcich daňových orgánov sú správne.
75. Záverom žalovaný považoval za potrebné poukázať na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/162/2019 zo dňa 10.06.2020 a sp. zn. 14S/63/2018 zo dňa 05.09.2019, ktorými boli zamietnuté správne žaloby žalobcu proti rozhodnutiam žalovaného, týkajúce sa iných zdaniteľných období na DPH, pričom skutkové okolnosti sú rovnaké ako v riešenej veci - ide o totožný umelo vytvorený reťazec spoločností, ktorého cieľom bolo čerpanie nadmerných odpočtov žalobcom.
76. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý naň reagoval replikou, v ktorej reagoval na vyjadrenia žalovaného zotrvajúc na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v správnej žalobe.
77. Replika žalobcu bola doručená žalovanému (č.l. 127), ktorý dupliku nepodal.
IV. Relevantná právna úprava
78. Podľa § 2 ods. 1 SSP správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
79. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
80. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
81. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 82. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 83. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 84. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 85. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 86. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 87. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 88. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 89. Podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.
V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom
90. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
91. Predmetom správneho súdneho konania bolo v rozsahu žalobných bodov uplatnených v lehote na podanie správnej žaloby, preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zásadnými žalobnými bodmi bolo nesprávne právne posúdenie veci a to vo vzťahu k posúdeniu miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, keď tento tvrdil, že správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré bolo v jeho moci predložiť, ktorými potvrdil nielen formálne, ale aj materiálne, že deklarované obchody sa uskutočnili. Ďalej tvrdil, že pri výbere svojich obchodných partnerov zachoval potrebnú mieru obozretnosti, týchto si overil vo všetkých dostupných registroch, pričom nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať so subdodávateľom, konkrétne so spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s r.o., s ktorou nikdy neobchodoval. Rovnako namietal nedostatočne zistený skutkový stav, tvrdiac, že žalovaný ani správca dane nepreukázali jeho vedomosť o podvodnom konaní reťazca, do ktorého bol zapojený. Správny súd v danej veci posudzoval zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2014, ako aj správnosť záveru konajúcich daňových orgánov o vedomosti žalobcu, že bol súčasťou reťazca, ktorý vykazoval znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH.
92. V zdaňovacom období december 2013 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. v celkovej sume 34 961,83 eur. Žalobca súčasne uplatnil postup podľa ustanovenie § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH z faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., DAREC, a.s. a VUITTON, s.r.o., ktorý však správca dane neuznal, keď obchodnú činnosť medzi spoločnosťami ADA WASTE, s.r.o., Milbery, s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s., QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY spol. s r.o. považoval za predstieranú a ekonomicky neopodstatnenú, pričom táto skutočnosť nemala vplyv na výsledný rozdiel dane. Žalobca rovnako deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH na základe faktúr vystavených pre odberateľa EBER STEEL SRL., pričom správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na oslobodenie dane podľa § 43 zákona o DPH preukázané nebolo. Tento záver sa rovnako neodrazil na určení rozdielu dane. V kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2013 - september 2013, november 2013 - december 2013, január 2014, február 2014, apríl - august 2014, október 2014 - december 2014 žalobca obchodoval s druhotnými surovinami - železným odpadom, medenými katódami (CU katódy) a s obalmi z papiera a lepenky. Kovový šrot bol obstarávaný v súlade s § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH, papier, lepenka a CU katódy boli obstarávané s nárokom na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH a s nárokom na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.
93. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013 bola začatá dňa 4. mája 2016 a to v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového poriadku. Oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 22.03.2016 žalobca prevzal dňa 29.03.2016. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 7. marca 2017 oboznámil správca dane žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, s priebehom vykonaného dokazovania a so svojim záverom, že nedošlo k splneniu podmienok na uplatnenie odpočítania dane, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH rovnako, že nebolo splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko konanie zapojených spoločností ADA WASTE, s.r.o., Milbery, s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s., QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY spol. s r.o. svedčí o neekonomickom a umelom charaktere obchodných transakcií (zlegalizovanie pôvodu tovaru), ktoré boli vytvorené iba s cieľom získať daňovú výhodu. Zo zápisnice z ústneho pojednávania súčasne vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi, že prenáša na neho dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku s tým, že v prípade, že si daňový subjekt (žalobca) nesplní túto povinnosť (nepreukáže oprávnenosť nároku), bude rozhodovať na základe dôkazov získaných pri daňovej kontrole. Súčasne správca dane v zmysle § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku oznámil žalobcovi, že má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly a to buď písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane v lehote do 8 dní. Správca dane dňa 28.03.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100541365/2017 (ďalej aj ako len „Protokol zo dňa 28.03.2017"), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 31. marca 2017, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k zisteniam správcu dane vyjadril vyjadrením zo dňa 21.04.2017, v ktorom okrem iného potvrdil, že jeho obchodnými partnermi boli spoločnosti VUITTON, s.r.o., DAREC, s.r.o., Milbery, s.r.o., EBER STEEL, SRL., spoločnosť Sertimpex Hungary, Kft. mu bola známa iba z dodacích listov, kde bolo uvedené ďalšie smerovanie tovaru so spoločnosťou EBER STEEL, SRL. Vo vzťahu k spoločnostiam QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY spol. s r.o. uviedol, že tieto nepozná a preto uzavrel, že je nemysliteľné, aby niesol zodpovednosť za správanie týchto spoločností, resp. za správanie sa akýchkoľvek obchodných spoločností, aj v prípade, ak s nimi má priamy obchodný vzťah.
94. Pokiaľ ide o dodanie tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., správca dane mal na základe kontrolných výkazov tejto spoločnosti, výpovede svedka Q. C. (bývalého konateľa spoločnosti Milbery s.r.o., konateľom bol od 08.04.2011 do 13.08.2014) a informácií dostupných správcom dane preukázané, že táto spoločnosť deklarovala obstaranie tovaru bez nároku na odpočítanie dane (§ 69 ods. 12 písm. a/ zákona o DPH) a obstaranie tovaru s nárokom na odpočet dane od spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. (konateľom v rozhodnom čase bol Y. E. W. - od 11.04.2013 do 05.03.2015, od 25.03.2015 bola konateľkou M. M.), ktorá v zdaňovacom období február 2014 deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. Takže v danom prípade išlo o reťazec spoločností GLOBAL AGENCY spol. s r.o. - QUIRINIUS, s.r.o. - Milbery s.r.o. - ADA WASTE, s.r.o. (žalobca).
95. V prípade spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. mal správca dane preukázané, že táto podala posledné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a od 31.03.2014 už nebola platcom DPH.
96. Bolo teda preukázané, že spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o. bola prvým článkom predmetného reťazca, od ktorého sa pochopiteľne preukazovala existencia a pôvod tovaru, ktorý však z dôvodu, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a so správcom dane nekomunikovala, neboli k dispozícii žiadne doklady, nebol preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného bolo vykonaným dokazovaním dôvodne spochybnené, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, z čoho vyplýva, že daňovému subjektu QUIRINIUS, s.r.o. nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Uvedená skutočnosť sa následne prejavila aj na ostatných článkoch reťazca tým, že v danom reťazci dodaní došlo k podvodnému konaniu na DPH, keď DPH nebola spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s r.o. odvedená do štátneho rozpočtu (bolo preukázané, že táto spoločnosť nepodala daňové priznanie na DPH od mája 2013). Práve z dôvodu uvedenej skutočnosti bolo na mieste skúmať účasť žalobcu v reťazci spoločností, ktorého cieľom bolo neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov, a ktorá následne odôvodňuje rozhodnutie konajúcich daňových orgánov o nepriznaní nároku na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s. a neuznanie uplatnenia § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH a § 43 ods. 1 zákona o DPH.
97. V rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania sa nepodarilo vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. pána Y. E. W. (tento bol súčasne konateľom spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. - poznámka správneho súdu), pričom tento bol predvolaný na deň 26.10.2016, zásielku prevzal dňa 04.10.2016, avšak sa na výsluch nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Správca dane opakovane žiadal spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. o zaslanie účtovných dokladov, pričom v obidvoch prípadoch sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy". Účtovné doklady spoločnosť správcovi dane nepredložila. V rámci daňovej kontroly bola vypočutá ako svedkyňa pani M. K. (konateľka spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. od 05.03.2015 do súčasnosti), ktorá k danej spoločnosti uviedla, že túto nepozná, že podpísala nejaké papiere, ponúkali jej prácu. Pán W. E. Y. ju doviezol na Slovensko, nevedela kde presne a dal jej podpísať nejaké papiere v slovenskom jazyku, tieto papiere už nemala. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že spoludisponentom bankových účtov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. bol M. V., otec L. V., ktorý vo svojej výpovedi dňa 3. júla 2017 potvrdil, že za disponenta ho určil pán E. W., ktorého poznal osobne, tento mu nahlásil sumu, ktorú mal vybrať, následne sa stretli na Slovensku, na Letišnej v Dunajskej Strede, peniaze mu odovzdal. Taktiež bolo zistené, že ďalším spoludisponentom bankových účtov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. bol aj Y. H., ktorého rovnako určil pán W., pričom Y. H. vyberal peniaze z účtu na jeho pokyn.
98. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 30.01.2017 vyplýva, že bola vypočutá Ing. Q. T., ktorá spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. robila účtovníctvo len pár mesiacov, asi v roku 2014 (uvedenú skutočnosť uviedla vo svojej výpovedi M. K., Ing. Q. T. pri svojom výsluchu dňa 21.11.2016 uvedenú skutočnosť neuviedla z dôvodu, že na to zabudla - poznámka správneho súdu). Svedkyňa vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou QUIRINIUS, s.r.o. uviedla, že komunikovala, podobne, ako u spoločnosti Milbery s.r.o. s pánom Mgr. L. V., ktorý jej mesačne nosil doklady spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. do Báču, u nej boli všetky doklady a raz ročne ich odovzdala naspäť po spracovaní údajov pre daň z príjmov právnických osôb, doklady vrátila tej istej osobe - L. V., za spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. nepodávala daňové priznania, len zaúčtovala doklady. Svedkyni položil otázky aj konateľ žalobcu, tieto smerovali k zaúčtovaniu faktúr týkajúcich sa spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., čo svedkyňa potvrdila. Na otázku, či si spomína, že by spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. platila niečo v hotovosti svedkyňa uviedla, že si to nepamätá.
99. Dňa 18.01.2017 bola vypočutá M. K., ktorá robila účtovníctvo pre spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s.r.o. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že kontakt vo vzťahu k účtovníctvu spoločnosti Milbery s.r.o. mala od pani Q. T.. Účtovníctvo pre spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s.r.o. bolo uskutočnené tým spôsobom, že raz mesačne jej nejaký pán, nie konateľ spoločnosti (o čom sa dozvedela až neskôr) doniesol a niekedy aj hodil do schránky doklady, tieto boli následne zaúčtované, následne podávala daňové priznania, s tým pánom komunikovala telefonicky a emailom. Uviedla telefónne číslo na pána, s ktorým komunikovala - XXXXXXXXXXX (telefónne číslo spoločnosti DAREC, a.s., ktorej predsedom predstavenstva bol p. V. - č.l. 63 administratívneho spisu - poznámka správneho súdu) a emailovú adresu - M.. Na otázku konateľa daňového subjektu potvrdila, že vedela, že konateľom spoločnosti Milbery s.r.o. je pán Q. C., rovnako svedkyňa potvrdila, že spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. platila bankovým prevodom.
100. Vychádzajúc z výpovede Ing. Q. T. a M. K. je preukázané, že pán L. V. participoval na spracovaní účtovných dokladoch spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a rovnako tiež Milbery s.r.o., a to napriek tomu, že nebol konateľom týchto spoločností, ani nepreukázal, že by bol oprávnený v mene týchto spoločností konať.
101. Vo vzťahu k spoločnosti Milbery s.r.o. vypočul správca bývalého konateľa spoločnosti pána Q. C. (konateľom tejto spoločnosti bol v období od 08.04.2011 do 13.08.2014) a to dňoch 25.10.2016, 21.11.2016 a 05.06.2017.
102. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že Q. C. uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti Milbery s.r.o. bola kúpa a predaj železného šrotu a farebného kovu, spoločnosť nevlastnila motorové vozidlá, mala iba jedného zamestnanca - jeho, nevedel predložiť doklady spoločnosti Milbery s.r.o., nakoľko firmu predal p. U. L. s tým, že preberací protokol o predaji firmy predloží do 28.10.2016 (uvedené doklady doložil dňa 02.11.2016), tiež uviedol, že si prenajímal skladové priestory v Dunajskej Strede, Letišná ulica č. 1855/55 od p. E. W., išlo o areál
starého družstva, potvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o., jednalo sa o nákup a predaj šrotu, katód, farebných kovov, papiera a lepenky, tovar sa objednával ústne a telefonicky, uviedol, že sa na konateľa žalobcu nakontaktoval osobne, telefonicky, vedel, že p. Q. sa zaoberá takouto obchodnou činnosťou, ale najskôr sa osobne stretli. Uviedol ďalej, že faktúry, ktoré mu predložil správca dane, vystavila externá účtovníčka spoločnosti Q. T., podpis na faktúrach bol jeho, faktúry boli riadne zaúčtované, pri nakládke tovaru si to zaznamenal na papier, ktorý následne poslal účtovníčke a následne ona vystavila faktúru, on ju podpísal a poslal p. Adamčovi. Na otázku správcu dane, či spoločnosti vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., resp. bola splnená podmienka podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH svedok uviedol, že „predal tovar napr. s DPH a bola tam daň alebo nebola." Ďalej potvrdil, že predmetné faktúry (251 ks faktúr) boli všetky uhradené bankovým prevodom, k preprave tovaru uviedol, že túto zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o., pričom náklady na prepravu boli súčasťou ceny tovaru. K nákupu a predaju železného šrotu medzi spoločnosťami Milbery s.r.o. a ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že spoločnosť Milbery s.r.o. nakúpila tovar, ktorý predala ADA WASTE, s.r.o., potom sa to spracovalo, dostrihalo a upravilo na mieru a následne predalo spoločnosti ADA WASTE resp. ďalším odberateľom napr. TSR Bratislava. Následne po otázke správcu dane, ktorý poukázal na kontrolný výkaz za predmetné zdaňovacie obdobia, z ktorého nevyplývalo, že by spoločnosť Milbery s.r.o. dodávala tovar spoločnosti TSR Bratislava, svedok uviedol, že sa možno predal spoločnosti DAREC v roku 2013 a 2014. K skladovaniu tovaru - železný šrot, CU katódy, obaly z papiera a lepenky a skladovej evidencii uviedol, že CU katódy neskladoval, viedol skladovú evidenciu, všetky účtovné doklady má nový konateľ, ostatný tovar skladoval v Dunajskej Strede 1 deň, tovar netriedil, ako ho nakúpil od QUIRINIUS s.r.o., tak ho aj predal ďalej. Vo vzťahu k nakládke a vykládke tovaru pri predaji spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že nakládka bola na Letišnej ulici v Dunajskej Strede a vykládka v Šintave. Potvrdil, že tovar následne dodaný spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. bol nadobudnutý od spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., pričom za túto spoločnosť konal s p. W. E. Y., ktorého poznal osobne, objednávky neboli, dopravu zabezpečovala spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. Nevedel uviesť miesto nakládky, vykládka bola na Letišnej ulici v Dunajskej Strede. Na ústnom pojednávaní bol prítomný konateľ žalobcu, ktorý svedkovi otázky nepoložil.
103. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.11.2016 vyplýva, že Q. C. svoju výpoveď zo dňa 25.10.2016 zmenil, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa vystavovania faktúr, keď dňa 21.11.2016 tvrdil, že boli vystavené vážne lístky, tie vystavil osobne, vážil tovar na autách na skládke v Dunajskej Strede, nevedel uviesť, komu patrí váha, bol dohodnutý s E. W., na vážne lístky napísal brutto, netto váhu a potom vystavil faktúry doma, nie účtovníčka ako povedal na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2016.
104. Dňa 21.11.2016 bola ako svedkyňa vypočutá Ing. Q. T., ktorá vykonávala pre spoločnosť Milbery s.r.o. účtovníctvo. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že ju oslovil p. V., či nemá záujem viesť účtovníctvo spoločnosti Milbery s.r.o., súhlasila, pričom bola v kontakte len s p. V., s konateľom spoločnosti Milbery s.r.o. s p. Q. C. bola v kontakte až keď chodili na daňové úrady do Bratislavy, robili sa krížové kontroly, prekladali sa účtovné doklady. K spôsobu vystavovania faktúr resp. k vedeniu účtovníctva spoločnosti Milbery s.r.o. uviedla, že p. V. jej priniesol účtovné doklady (vystavené faktúry), ktoré následne zaúčtovala a vyhotovila priznanie na DPH za jednotlivé obdobia, ktoré podávala pod svojim elektronickým prístupom na daňový úradom, pán C. jej účtovné doklady k zaúčtovaniu za spoločnosť Milbery s.r.o. nepredkladal, vždy ich predkladal p. V.. Nepoznala pána U. L., spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. jej bola známa, pravdepodobne ako dodávateľ spoločnosti Milbery. Na výsluchu bol prítomný konateľ žalobcu, ktorý otázky svedkyne nepoložil (k výpovedi Ing. Q. T. je dôležitý aj bod 98 rozsudku - výpoveď týkajúca sa spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o.).
105. Účtovníctvo spoločnosti Milbery s.r.o. zabezpečovala aj p. M. K., ktorá vo svojej výpovedi zo dňa 18.01.2017 potvrdila, že doklady na zaúčtovanie jej nosil p. L. V., ktorého totožnosť bola zistená na základe telefónneho čísla (bod 99 rozsudku).
106. Správca dane predvolal U. L. (konateľ spoločnosti Milbery s.r.o. od 13.08.2014 do 29.10.2015) na deň 25.10.2016 za účelom jeho vypočutia ako svedka. U. L. predvolanie osobne prevzal. Z úradného záznamu zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že dňa 24.10.2016 volal správcovi dane pán L. V. za účelom získania otázok pre svedka U. L., ktorý sa nebude môcť dostaviť na výsluch dňa 25.10.2016, pričom na otázky bude písomne odpovedať. Dôvod neúčasti svedka U. L. L. V. nevedel uviesť.
107. Správca dane dňa 19.01.2017 uskutočnil miestne zisťovanie u daňového subjektu - E. W. za účelom preverenia skladových priestorov na adrese Letišná 1855/59 Dunajská Streda. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 19.01.2017 vyplýva, že v strede areálu sa nachádzali dve silážne jamy, kde boli druhotné suroviny - železný šrot, pričom označená tam bola len spoločnosť DAREC, a.s. a areál strážil pán B. M., ktorý tam bol za spoločnosť DAREC, a.s. a podľa jeho vyjadrenia sa tam nachádza len spoločnosť DAREC, a.s. a žiadna iná spoločnosť sa tam vraj nenachádzala. E. W. vo vzťahu k prenájmu skladových priestorov uviedol, že približne od roku 2005 tam bola v prenájme spoločnosť VUITTON, s.r.o. a potom aj spoločnosť Milbery s.r.o. s tým, že obe spoločnosti tam boli súbežne, následne si to prenajímala len spoločnosť DAREC, a.s. Ďalej uviedol, že vždy komunikoval len s pánom Mgr. L. V., všetky zmluvy podpisoval len s ním (tieto sa zaviazal predložiť do 27.01.2017), uviedol aj jeho telefónne číslo : XXXX XXX XXX. Na otázku či pozná Q. C., U. L. a pani Z. Z. uviedol, že pozná výlučne pána Mgr. L. V., ostatné osoby nepozná. Na otázku, či je areál skladových priestorov kamerovaný, resp. inak zabezpečený, či bola evidencia došlých motorových vozidiel resp. osôb uviedol, že tam nie je žiadne zabezpečenie. Potvrdil, že v súčasnosti prenajíma skladové priestory len spoločnosti DAREC, a.s.
108. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že dňa 05.06.2017 bol opätovne vypočutý Q. C., ktorému správca dane predložil k nahliadnutiu zmluvy o prenájme s otázkou, či je podpis jeho, keď podľa vyjadrenia E. W. zmluvy o prenájme k nehnuteľnosti pre spoločnosť Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s. podpisoval vždy len s pánom L. V., keď p. Q. C. nepozná. Svedok Q. C. uviedol, že je to jeho podpis, že ho pozná na stopercent. Na požiadanie správcu dane, aby vysvetlil, prečo je na faktúrach vystavených spoločnosťou DAREC, a.s. pre odberateľa ADA WASTE, s.r.o. uvedený ako šofér motorového vozidla DS 383 DS, DS DAR 03, ktorého je vlastníkom spoločnosť VUITTON s.r.o. uviedol, že sa nevie vyjadriť prečo šoféroval vozidlá iných spoločností, nebol zamestnancom spoločnosti DAREC, a.s. ani VUITTON s.r.o., poprosil ho pán V.. Tiež uviedol, že pána V. pozná 20 rokov, on ho vychovával, hrávali spolu futbal.
109. V súvislosti s uvedením mena Q. C. na faktúrach vystavených spoločnosťou DAREC, a.s. správny súd poukazuje na oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 25.01.2017, z ktorého vyplýva, že Q. C. bol v období od 01.07.2011 do 31.08.2014 zamestnancom spoločnosti Milbery s.r.o. a od 05.09.2014 zamestnancom spoločnosti DAREC, a.s. Z uvedeného je teda preukázané, že tvrdenie Q. C., že nebol zamestnancom DAREC, a.s. nie je pravdivé.
110. Participáciu Mgr. L. V. v spoločnosti Milbery s.r.o. mal rovnako správny súd preukázanú aj na základe Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb OFFICE HOUSE č. 30000702 zo dňa 21.03.2011 (Zmluvy aj Príloha č. 1 boli podpísané v totožný deň - poznámka správneho súdu), z ktorej vyplýva, že kontaktnej osobe spoločnosti Milbery s.r.o. patrí telefónne číslo spoločnosti DAREC, a.s., ktorej predsedom predstavenstva je p. L. V. - XXXX XXX XXX.
111. Ďalej vo vzťahu k participácii Mgr. L. V. v spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. je relevantná aj výpoveď Ing. V. E. uskutočnená dňa 20.12.2016. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že tento potvrdil, že pozná spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. z dôvodu predaja obchodného podielu z JUDr. O. na pána W. E. Y., s ktorým sa stretol pri prepise auta u notára. Následne mailom doručeným správcovi dane dňa 21.12.2016 oznámil kontaktné údaje spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., z ktorých vyplýva, že telefónne číslo patrilo spoločnosti DAREC, a.s. (XXXX XXX XXX) a emailová adresa spoločnosti EBER STEEL SRL (N.).
112. Konateľ žalobcu pán Michal Adamča ml. v rámci podania dôkazov a vysvetlení za kontrolované zdaňovacie obdobie rok 2013 (okrem októbra 2013) a rok 2014 (okrem marca a septembra 2014) k spolupráci so svojimi obchodnými partnermi - spoločnosťami Milbery s.r.o., DAREC, a.s. a VUITTON, s.r.o., EBER STEEL SRL, Sertimpex Kft. uviedol (výsluch sa uskutočnil 15.12.2016), že s Milbery s.r.o. obchodoval výlučne s konateľom Q. C., komunikácia prebiehala mailom, telefonicky alebo osobne, nepamätal si presne, ale spolupráca bola dlhodobá a bola v danej chvíli v poriadku. Vo vzťahu k spoločnosti DAREC, a.s. komunikoval s predsedom predstavenstva s L. V., uviedol, že komunikácia a obchody prebiehali štandardným spôsobom, mailom, telefonicky, osobne, spolupráca s L. V. začala už skôr niekedy v roku 2008, lebo bol konateľom a majiteľom spoločnosti VUITTON, s.r.o., pričom spolupráca s VUITTON, s.r.o. skončila v momente, keď mu p. V. oznámil, že v spoločnosti VUITTON, s.r.o. bude končiť, spolupráca prebiehala do roku 2014 asi do augusta. Uviedol, že spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. obchodovala výlučne s p. V., ktorý zastupoval spoločnosti VUITTON, s.r.o. a neskôr
DAREC, a.s., pričom obchody prebiehali aj súčasne. Vo vzťahu k spoločnosti EBER STEEL SRL. uviedol, že spolupráca začala dňa 22.04.2013 len mailovou komunikáciou, ozvali sa mailom po anglicky, bez identifikácie osoby, že ponúkajú železo, kovy farebné, druhotné suroviny, vyskúšal ich, aká je to firma, aké majú ceny, ďalej s ním komunikovali, posielali mu cenníky a dali mu ponuku na potom predané CU katódy, táto bola zaujímavá, osobne sa nikdy nestretli. Pred prvým vzniknutým obchodom si od nich vyžiadal identifikačné údaje (priložil mailovú komunikáciu), tieto preposlal účtovníčke, aby ich preverila, konkrétne či ide o firmu, ktorá môže obchodovať. Následne dal vypracovať obchodné zmluvy, objednávky, spoločnosť EBER STEEL SRL zaplatila zálohovú faktúru bankovým prevodom na účet spoločnosti z firemného účtu EBER STEEL SRL. Vo vzťahu k spoločnosti Sertimpex Kft. uviedol, že z komunikácie vyplynulo, kde sa dodá materiál, spoločnosť EBER STEEL SRL. zadala adresu v Maďarsku, ktorá je na všetkých faktúrach. Prepravu tovaru do Maďarska zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. za dohodnutú cenu 500 eur, s podmienkami súhlasili v mailovej komunikácii, osobne sa nestretli, po vyplatení zálohovej faktúry mohlo dôjsť k naplneniu 1. dodávky a vystaveniu dokladov pre EBER STEEL SRL, pravdepodobne to išlo do Sertimpex Kft., čo bolo uvedené v CMR dokladoch, ale pre nich bol smerodajný EBER STEEL SRL., ktorý si následne splnil všetky dohodnuté podmienky. Spolupráca trvala asi 1 rok, preprava bola uskutočňovaná vozidlami spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. a spoločnosť EBER STEEL SRL. ju vždy uhradila. Tiež uviedol, že pre spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. boli zaujímavé len CU katódy, ktoré ponúkala spoločnosť EBER STEEL SRL (táto spoločnosť preukázala záujem o viac druhov tovarov), následne kontaktovali svojich dodávateľov ohľadom CU katód, ozvali sa im spoločnosť Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. Ďalej uviedol, že pri spoločnostiach Milbery s.r.o., DAREC, a.s. a VUITTON, s.r.o. prebiehal obchod dlhšie so všetkými druhmi tovaru, keď došla ponuka od EBER STEEL SRL o tovar - CU katódy, tak začal daný tovar nakupovať od svojich dodávateľov. Na otázku správcu dane vzťahujúcu sa k prepravným listom s miestom doručenia Ferriere NORD S.p.a. Z.l. Rivoli - 33010 OSOPPO (UD) vo vzťahu k faktúram vystaveným medzi spoločnosťami ADA WASTE, s.r.o. (ako dodávateľ) a VUITTON, s.r.o., Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. (ako odberatelia) uviedol, že nakoľko dodávajú oceľový šrot do Talianka, kde konečný spracovateľ je Ferriere NORD, tak im spoločnosti Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. ponúkli, že môžu dodávať aj cez nich. Tiež uviedol, že ADA WASTE, s.r.o. naložila vagón, predala do Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. alebo DAREC, a.s. a oni následne predali do TSR Slovakia.
113. Dňa 25.10.2016 vypočul správca dane v prítomnosti konateľa žalobcu Mgr. L. V.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že bol konateľom spoločnosti VUITTON, s.r.o. od 23.08.2008 do 24.07.2014, predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti bol nákup a predaj druhotných surovín, spoločnosť vlastnila 2 nákladné autá, 1 dodávku, mala 5 - 6 zamestnancov. Nevedel predložiť účtovné doklady spoločnosti, odovzdal ich novej konateľke spoločnosti p. M. G.. Potvrdil, že spoločnosť si prenajímala skladové priestory na Letišnej ulici č. 1881 v Dunajskej Strede, jednalo sa o betónové plochy a 2 unimobunky. Potvrdil, že v kontrolovanom zdaňovacom období obchodovali so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o., tovar sa objednával telefonicky, mailom aj osobne, mailovú komunikáciu už nevedel predložiť, uviedol tiež, že sa so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o. nakontaktoval cez internet, komunikoval s pánom Michalom Adamčom ml. Vo vzťahu k vystaveným spolu 259 ks faktúr za obdobie keď bol konateľom spoločnosti uviedol, že sa obchodovalo s druhotnými surovinami, železným šrotom, farebnými kovmi, hliníkom, meďou, oceľovým šrotom, nerezom a obalmi z papiera. Potvrdil, že preverované faktúry vystavil osobne a podpísal, potvrdil, že faktúry boli uhradené bankovým prevodom. Tiež potvrdil, že dopravu zabezpečovala spoločnosť VUITTON, s.r.o. svojimi vozidlami, ktoré sú uvedené na faktúrach a tiež dopravu zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. Vo vzťahu k tuzemským a zahraničným dodávateľom spoločnosti VUITTON, s.r.o. uviedol, že tovar nadobudol od viacerých spoločností, názvy si už nepamätal. Správca dane v rámci výsluchu predložil svedkovi kontrolný výkaz daňového subjektu VUITTON, s.r.o., z ktorého vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období obchodovala táto spoločnosť so spoločnosťou Sertimpex Kft., ako aj so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o., Milbery s.r.o., QUIRINIUS, s.r.o., pričom v tejto súvislosti potvrdil, že komunikoval s pánom Adamčom, p. C. a W. E. Y.. K otázke týkajúcej sa skladovania tovaru a skladovej evidencie uviedol, že niekedy bola skladová evidencia vedená, niekedy nie. K zabezpečeniu skladových priestorov uviedol, že tieto neboli zabezpečené.
114. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 16.11.2016 vyplýva, že Mgr. L. V. vypovedal ohľadom obchodnej činnosti spoločnosti DAREC, a.s. Uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti DAREC, a.s. bola kúpa a predaj druhotných surovín, spoločnosť vlastnila nákladné autá DS DAR01, DS DAR03 s tým, že motorové vozidlá boli s hydraulickou rukou. Spoločnosť mala približne 5 až 10 zamestnancov. Vo vzťahu k faktúram vystaveným spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., ktoré
predložil v elektronickej forme, uviedol, že ich vystavila sekretárka, on ich podpísal a raz týždenne ich doručoval do sídla spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. v Šintave. Potvrdil, že spoločnosť DAREC, a.s. si prenajímala skladové priestory na adrese Letišná ulica v Dunajskej Strede od E. W.. Potvrdil, že v kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o. a to s druhotnými surovinami - papier minimum, v prevažnej miere železo, farebné kovy, tovar bol objednávaný telefonicky alebo osobne, niekedy aj mailom. Ďalej potvrdil, že so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o. má dlhodobú spoluprácu cez inú spoločnosti VUITTON, s.r.o. Na otázku správcu dane, s akým tovarom obchodovali, keď spoločnosť DAREC, a.s. vystavila pre spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období 663 ks faktúr, Mgr. L. V. uviedol, že to bol železný šrot, CU mix, MŠ mix, AL mix a všetko ostatné
- olovo, pričom potvrdil, že faktúry boli riadne zaúčtované a uhradené bankovým prevodom. Rovnako potvrdil, že pri dodaní tovaru spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. boli splnené podmienky podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH. K preprave tovaru uviedol, že túto zabezpečoval DAREC, a.s., aj ADA WASTE, s.r.o. vlastnými dopravnými prostriedkami, náklady na prepravu boli započítané v cene tovaru, vodičmi spoločnosti DAREC, a.s. boli p. M. L. a B. M.. K uskutočňovaniu nákupu a predaja železného šrotu medzi spoločnosťami DAREC, a.s. a ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že nákup a zároveň aj predaj spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. sa týkal len farebných kovov, spoločnosť DAREC, a.s. nakúpila farebné kovy od spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., potom ich roztrieďovali do bigbagov a následne ich roztriedené predali spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. doplniac, že medzi CU je asi 40 kategórií, to roztrieďovali a touto službou si navýšili obchodnú maržu. Tiež potvrdil, že tovar bol skladovaný v Dunajskej Strede a v Lipovej, ďalej, že spoločnosť vedie skladovú evidenciu, ale za preverované zdaňovacie obdobia ju nevie predložiť z dôvodu, že sa im pokazili počítače. Ďalej uviedol, že miesto vykládky bola Šintava a miesto nakládky Letišná Dunajská Streda, Lipové, boli vyhotovené dodacie listy, vážne lístky, pri nakládke a vykládke boli prítomní zamestnanci spoločnosti DAREC, a.s. Na dopyt správcu dane, že žiada predložiť relevantné doklady vo vzťahu k dodávateľom tovaru, ktorý bol dodaný spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. Mgr. L. V. uviedol, že tovar obstarali od dodávateľov uvedených v papieroch, pričom odberatelia a dodávatelia boli výlučne v tuzemsku. Uviedol, že komunikoval s konateľmi alebo majiteľmi firiem, na začiatku každého obchodu urobili zmluvu a tak si overil, či jedná s osobou oprávnenou konateľ za konkrétneho dodávateľa. K preprave tovaru od dodávateľov spoločnosti DAREC, a.s. uviedol, že táto bola zabezpečovaná nákladnými autami dodávateľov spolu s autami spoločnosti DAREC, a.s., preprava bola v cene tovaru, vodičmi boli za spoločnosť DAREC, a.s. L. M. a B. M.. Vo vzťahu k zabezpečeniu skladových priestorov, ktoré spoločnosť využívala v kontrolovanom období uviedol, že skladové priestory sú kamerové, kamerové záznamy sa nearchivujú, sú len na vnútornú potrebu, cca 2 týždne, nie je vedená evidencia motorových vozidiel.
115. Z úradného záznamu spísaného dňa 20.01.2017 vyplýva, že dňa 19.01.2017 sa uskutočnilo miestne zisťovanie u daňového subjektu DAREC, a.s. s miestom zisťovania Letišná 1855/59, 929 01 Dunajská Streda, pričom predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie skladových priestorov na adrese Letišná 1855/59, Dunajská Streda. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na adrese Letišná 1855/59, Dunajská Streda sa nachádzal areál s viacerými budovami a betónovou plochou vyhradenou na zber druhotných surovín, ktorého spolumajiteľom je E. W.. Betónová plocha vyhradená na zber druhotných surovín bola delená na tri časti betónovými stenami, na jednej zo stien bola umiestnená tabuľa s označením spoločnosti DAREC, a.s. a otváracími hodinami. Podľa vyjadrenia B. M., zamestnanca spoločnosti DAREC, a.s. ide o výkupné miesto druhotných surovín spoločnosti DAREC, a.s. s tým, že spoločnosti Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. nepoznal. Na otázku správcu dane, v akom množstve tu privážajú druhotné suroviny uviedol, že je to výkup a nákladné vozidlo s kontajnerom tam dovezie druhotné suroviny z času na čas.
116. Dňa 14.02.2017 vypovedal B. M., pričom zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že v rokoch 2013 a 2014 zamestnávala spoločnosť DAREC, a.s. viacerých zamestnancov a to L. M., L. V. a pána C.. K zamestnancom spoločnosti Milbery s.r.o. sa nevedel svedok vyjadriť, uviedol však, že pokiaľ bolo potrebné vyložiť alebo naložiť druhotné suroviny Milbery s.r.o., tak to robili zamestnanci DAREC, a.s. Z uvedeného teda vyplýva, že to bola spoločnosti DAREC, a.s., ktorá aj týmto spôsobom zabezpečovala obchodovanie spoločnosti Milbery s.r.o.
117. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že v rámci vyrubovacieho konania boli vypočutí ako svedkovia L. M., K., P. a Y. C..
118. Obsahom administratívneho spisu je aj úradný záznam zo dňa 03.11.2016 týkajúci sa nahliadnutia do spisu daňového subjektu ADA WASTE, s.r.o. vo vzťahu k oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2013. Z úradného záznamu, s ktorým obsahom a zisteniami bol žalobca v danom konaní oboznámený, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že v zdaňovacom období október 2013 nadobudol žalobca tovar - kovový šrot, CU katódy, obaly z papiera a lepenky od spoločnosti Milbery s.r.o., ktorá tovar nadobudla od spoločností VUITTON, s.r.o. a QUIRINIUS, s.r.o. Podľa vyjadrenia Y. E. W. konateľa spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. (ktorý v danom konaní nebol vypočutý) táto spoločnosť nadobudla tovar od GLOBAL AGENCY spol. s r.o., za ktorú vystupoval pán B. C. W., úhrady boli realizované v hotovosti, ktoré Y. E. W. osobne odovzdal pánovi W., prepravu predmetného tovaru zabezpečovala spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o., preprava bola zahrnutá v cene tovaru, preprava smerovala pravdepodobne z Maďarska a tovar bol vyložený v Dunajskej Strede, na adrese ktorú určil pán C.. Ďalej z úradného záznamu vyplýva, že v spisovej zložke daňového subjektu ADA WASTE, s.r.o. sa nachádzali žiadosti o MVI - rumunská spoločnosť EBER STEEL SRL a maďarská spoločnosť Sertimpex Kft.
119. Na ústnom pojednávaní dňa 07.06.2017 konateľ žalobcu Marek Adamča potvrdil, že viedol nákladné motorové vozidlo GA DA16 - MAN, označenie 41.480 na trase Györ, Mosonmagyovar /Sertimpex Kft./, Sopron).
120. Z odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti EBER STEEL SRL, vyplýva, že spoločnosť EBER STEEL SRL uskutočnila nadobudnutia tovaru od SK spoločností ADA WASTE s.r.o. a DAREC a.s. vo veľkých hodnotách a uskutočnila triangulárne dodávky pre Sertimpex Hungary. Z predloženého účtovníctva vyplýva, že tovar bol prepravený dodávajúcimi spoločnosťami do HU, Mosonmagyarover a platby boli uskutočnené bankovým prevodom, účtovníctvo spoločnosti EBER STEEL SRL však bolo zobraté oddelením ekonomickej kriminality, takže nemali k dispozícii žiadne doklady. Spoločnosť Sertimpex Hungary Kft. nespolupracuje so správcom dane, nepredložila žiadne doklady, spoločnosť má zástupcu pána W. E. Y. (konateľ spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. v období od 11.04.2013 do 05.03.2015
- poznámka správneho súdu).
121. Ďalej z odpovede na žiadosť o MVI vyplýva, že maďarské úrady zistili, že kancelária Sertimpex Hungary Kft. je registrovaná u spoločnosti poskytujúcej sídlo, na registrovanom mieste obchodu spoločnosti (adresa 9200 Mosonmagyaróvár, Alkotmány utca 17) sa nachádza budova ubytovne pracovníkov, žiadne dokumenty neboli predložené za preverované obdobie. Podľa vyjadrenia p. E. W., osoba dávala pokyny a požiadala, aby adresa miesta obchodu bola blízko SK-HU hranice, ak je to možné, aby sa vozidlá mohli ľahko obrátiť s tovarom (výrobky zo železa). Tovar nebol nikdy skladovaný v mieste obchodu, ale bol naložený z jedného vozidla na druhé vozidlo, tovar bol prepravený ďalej na Slovensko pre p. V.. Podľa jeho vyjadrenia, tovar predaný na Slovensko bol nakúpený v Rumunsku (nespomenul si od ktorej spoločnosti). E. W. ďalej uviedol, že nebol prítomný pri nakladaní/vykladaní tovaru, takže o tom nevedel poskytnúť žiadne informácie, nevedel preukázať realizáciu transakcie medzi Sertimpex Hungary Kft. a EBER STEEL SRL.
122. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mu spoločnosť Sertimpex Hungary, Kft. bola známa iba z dodacích listov (bod 93 rozsudku) správny súd dodáva, že bolo tiež preukázané (výpoveď Mareka Adamča bod 119 rozsudku), že žalobca mal zabezpečovať dopravu v rámci intrakomunitárneho dodania do Maďarska (zdaňovacie obdobie marec 2014 - poznámka správneho súdu), spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ktorého konateľom je Y. E. W., ktorý mal podľa medzinárodného nákladného listu osobne prevziať dodaný tovar, konkrétne Cu katódy 24 980 kg (pričom táto skutočnosť bola samotným Y. E. W. popretá, keď uviedol, že nebol pri vykládke tovaru), teda žalobca o spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. preukázateľne vedel. Správny súd na tomto mieste ešte dodáva, že Y. E. W. bol nielen konateľom spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ale aj konateľom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom spoločností Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o., teda subdodávateľom žalobcu. Natíska sa preto otázka, aký bol účel nadobudnutia toto istého tovaru zo spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. cez Milbery s.r.o. resp. VUITON, s.r.o., ADA WASTE, s.r.o., EBER STEEL SRL až k Sertimpex Hungary Kft., keď spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. mohla tento tovar priamo dodať spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., čo by bolo pri totožnom konateľovi aj logické.
123. Správny súd rozsudkom sp. zn. 14S/63/2018 z 8. decembra 2020 zamietol správnu žalobu týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia marec 2014, keď ustálil záver, že dokazovaním bol dôvodne spochybnený
pôvod tovaru, a bola preukázaná účasť žalobcu v reťazci spoločností, ktorého účelom bolo zneužitie práva na odpočet dane. V súvislosti s uvedeným rozsudkom je potrebné dodať, že išlo o totožný reťazec dodávateľských spoločností - GLOBAL AGENCY spol. s r.o. - QUIRINIUS, s.r.o. - Milbery s.r.o./ VUITTON, s.r.o. - DAREC, a.s. - ADA WASTE, s.r.o. - EBER STEEL SRL. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, zamietol rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/85/2019 z 8. decembra 2020.
124. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku skonštatoval v bodoch 35 až 39 nasledovné :
35. Najvyšší súd považuje správny záver krajského súdu, že postup i rozhodnutia daňových orgánov boli v súlade so zákonom, najmä pokiaľ ide o kľúčovú otázku, že sťažovateľ neuniesol v administratívnom konaní dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia sporných dodávok, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane na vstupe. Sťažovateľ v konaní opakovane uplatňoval prakticky totožné námietky a ani v sťažnostných bodoch neuviedol žiadne nové konkrétne skutočnosti, ktorými by aspoň spochybnil podrobne zdôvodnené závery krajského súdu prezentované v napadnutom rozsudku (zhrnuté v bodoch 20-26 tohto rozsudku). Sťažnostné body kasačnej sťažnosti sú všeobecné a neobsahujú vecné argumenty proti konkrétnym skutkovým zisteniam či právnym záverom krajského súdu. Kasačný súd preto môže len odkázať na dôvody napadnutého rozsudku, tak pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena a sťažovateľom nevyvrátené objektívne pochybnosti o uskutočnení ním deklarovaných dodávok, ako aj o vedomú účasť sťažovateľa na obchodnom reťazci spoločnosti, v ktorom došlo k fiktívnym transakciám a nedovoleným daňovým únikom.
36. K sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom i za iné daňové subjekty, na ktoré nemá dosah, kasačný súd uvádza, že judikatúra vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a jasne sa ustálila v tom, že nepostačuje predložiť formálne doklady (napr. faktúry či dodacie listy), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. K dnes už prekonaným rozhodnutiam, na ktoré sťažovateľ (a desiatky ďalších účastníkov konaní pred správnymi súdmi) poukazuje, možno ešte doplniť, že závery tam ustálené nie je možné v prejednávanej veci aplikovať aj preto, že v daňovom konaní nebola bez pochybností preukázaná ani samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom dodávok.
37. Pokiaľ ide o tvrdené porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces, tento sťažnostný bod sťažovateľ odôvodňuje len tým, že nesúhlasí s vyhodnotením preukázania uskutočnenia deklarovaných obchodov a v tejto súvislosti tvrdí, že krajský súd svoje závery nedostatočne odôvodnil, pretože neuviedol, akými úvahami sa spravoval, ako aplikoval dotknutú právnu úpravu a ako sa vysporiadal s jeho námietkami. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na detailné zhrnutie skutkového stavu krajským súdom (body 59-77 jeho rozsudku), ďalej sumarizáciu podstatných žalobných bodov (body 11-22 a bod 40), aplikovanú právnu úpravu (IV. časť rozsudku) a podrobné právne posúdenie veci (bod 79 až 95 rozsudku krajského súdu).
38. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku starostlivo vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa o ním predložených dokladoch, ako aj s namietanými výpoveďami zamestnancov spoločnosti. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje aj s názorom krajského súdu, že sťažovateľ sa absenciou na výsluchoch konateľov dotknutých spoločností a p. M. sám zbavil možnosti klásť otázky a možnosti prispieť tak k zvýšeniu kredibility svojich tvrdení. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s posúdením veci krajským súdom po právnej stránke nestotožňuje, ešte nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku či jeho nedostatočné odôvodnenie. V tomto smere sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti svoje námietky ani bližšie nekonkretizoval a preto kasačný súd ani nemal s čím polemizovať.
39. Podľa názoru kasačného súdu nie je nepodložený ani záver krajského súdu o vedomej účasti sťažovateľa na reťazci transakcií poznačenom podvodom, ktorého účelom bolo získanie daňovej výhody
vo forme odpočítania dane. S ohľadom na zjavné personálne prepojenie obchodných spoločností v reťazci sťažovateľ pri riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti a pri poznaní schémy obchodného vzťahu musel vedieť, že participuje na nedovolenom konaní spojenom s daňovým únikom. Tým, že sťažovateľ ako jeden z článkov reťazca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od DPH, nepochybne získal daňovú výhodu. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že skutočnosť, či sťažovateľ vidí alebo nevidí logiku v počte obchodných spoločností v reťazci, nie je v tomto smere relevantnou pre posúdenie predostretej otázky. Navyše, aj na uvedenú argumentáciu krajský súd v napadnutom rozsudku reagoval (bod 85 rozsudku) a sťažovateľ záver krajského súdu žiadnym spôsobom nespochybnil.
125. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
126. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.
127. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
128. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018).
129. Žalobca svoju obranu podložil tým, že správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré boli v jeho možnostiach zabezpečiť tvrdiac, že uskutočnenie deklarovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahov preukázal nielen formálne, ale aj materiálne výpoveďami svedkov, keď všetci konatelia dotknutých spoločností mali obchody so žalobcom potvrdiť. S uvedeným tvrdením sa však správny súd nestotožňuje. Je potrebné zvýrazniť, že žalobcom deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy, na základe ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane, boli správcom dane spochybnené na podklade konkrétnych skutočností, ktoré boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach s tým výsledkom, že žalobcovi dôvodne nesvedčí nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr.
130. Je ustálené rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 6Sžfk/30/2017 z 31. januára 2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2018 pod č. 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru a aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V danom prípade je vykonaným dokazovaním vrátane listinných dôkazov zabezpečených správcom dane v rámci výkonu jeho činnosti preukázané, že išlo o reťazec spoločností, pričom tento, podľa zistení správcu začínal spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s r.o., ktorá naposledy podala daňové priznanie v apríli 2013. Táto spoločnosť bola v zdaňovacom období február 2014 obchodným partnerom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva z kontrolných výkazov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. Spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. podľa vyjadrenia konateľa Y. E. W. (úradný záznam správcu dane zo dňa 03.11.2016, bod 118 rozsudku) platila spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. v hotovosti, ktorú tento odovzdával konateľovi B. C. W., prepravu zabezpečovala spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o., preprava bola zahrnutá v cene tovaru, ktorý smeroval pravdepodobne z Maďarska a tovar bol vyložený v Dunajskej Strede, na adrese, ktorú určil pán C. (konateľ Milbery s.r.o.), čo znamená, že tovar bol priamo dodaný spoločnosti Milbery s.r.o. Spoločnosť Milbery s.r.o. následne mala dodať tovar žalobcovi resp. spoločnosti VUITTON, s.r.o. alebo DAREC, a.s. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je potvrdený samotný pôvod tovaru a rovnako vzhľadom na nepreverenie intrakomunitárneho dodania spoločnosti EBER STEEL SRL nie je preukázané, ani kde deklarovaný tovar skončil. Dôvodne je teda spochybnená vôbec existencia daného tovaru, čo súčasne znamená, že dodávateľom žalobcu nemohla reálne vzniknúť daňová povinnosť (§ 8 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH).
131. Správny súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom konajúcich daňových orgánov, že v danom prípade išlo o obchodný reťazec, ktorý sa jednotlivými článkami podieľal na podvodnom konaní vo vzťahu k neutralite dane z pridanej hodnoty, pričom súčasťou tohto reťazca bol aj žalobca, ktorý vedel resp. musel z okolností prípadu vedieť, že na tomto podvodnom konaní participuje a to práve daňovým zvýhodnením plynúcim mu z intrakomunitárneho dodania tovaru. Podvodné konanie v prípade daného reťazca bolo založené na prvom článku reťazca a to spoločnosti GLOBAL AGENCY, spol. s r.o., ktorá spoločnosť podala posledné daňové priznanie v apríli 2013, čo znamená, že DPH do štátneho rozpočtu neodviedla. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že konateľ žalobcu Michal Adamča ml. vypovedal dňa 15.12.2016, že keď mali dodať tovar spoločnosti EBER STEEL SRL kontaktoval svojich dodávateľov a to spoločnosť Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s., od ktorých začal tovar nakupovať. Teda žalobca preukázateľne s danými spoločnosťami obchodoval, tovar si vzájomne nakupovali a predávali a preto nie je zrejmé, prečo napríklad v prípade, keď deklaroval dodanie tovaru od spoločnosti DAREC, a.s., tento nenadobudol priamo od spoločnosti Milbery s.r.o. alebo VUITTON, s.r.o. (ktoré tiež boli dodávateľom spoločnosti DAREC, a.s.), keď je preukázané, že so spoločnosťou Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. žalobca aj priamo obchodoval. Fungovanie daného reťazca mal správny súd preukázaný aj ďalším tvrdením konateľa žalobcu Michala Adamča ml. (bod 112 rozsudku), ktorý k obchodu zo spoločnosťou Ferriere Nord uviedol, že „spoločnosti Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. mu ponúkli, že môžu dodávať cez nich". Ďalej mal správny súd preukázané, že žalobca vedel aj o spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ktorej konateľom bol Y. E. W., ktorý bol súčasne konateľom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorý mal tovar dodávať spoločnosti Milbery s.r.o., t.j. bol jeho subdodávateľom. Je totiž preukázané, že žalobca prostredníctvom konateľa Mareka Adamča (bod 119 rozsudku) osobne zabezpečoval dopravu v rámci intrakomunitárneho dodania do Maďarska práve spoločnosti Sertimpex Kft. a preto musel mať tiež vedomosť, že tovar bol dodaný na miesto vzbudzujúce pochybnosti seriózneho obchodovania (hostel pre robotníkov). Aj z uvedeného dôvodu, preto nemôže obstáť tvrdenie o jeho dobromyseľnosti a rovnako, že sa bez zavinenia mohol stať obeťou daňového podvodu (bod 46 rozsudku). Rovnako bolo výpoveďami E. W., Ing. Q. T., M. K., M. V., Y. H., Ing V. E. a z Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb OFFICE HOUSE zo dňa 21.03.2011 preukázané, že to bol práve Mgr. L. V., ktorý riadil obchodovanie spoločností QUIRINIUS, s.r.o., Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o., pričom tak podľa vyjadrenia žalobcu, ako aj Mgr. L. V. spolupráca medzi spoločnosťami ADA WASTE, s.r.o. a VUITTON, s.r.o. resp. DAREC, a.s. bola dlhodobá. Práve vzhľadom na objem uzatvorených obchodov medzi spoločnosťami ADA WASTE, s.r.o., DAREC, a.s., VUITTON, s.r.o. a Milbery s.r.o., ktorý je dôvodné označiť ako intenzívny a dlhodobý, je dôvodný záver, že žalobca musel mať vedomosť o skutočnosti, že to bol práve Mgr. L. V., ktoré dané obchody riadil. Rovnako je nepochybné, že vo vzťahu k priamemu dodávateľovi mal žalobca k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý od svojho dodávateľa pravidelne nadobúda. Podľa názoru správneho súdu však účelom zapojenia sa veľkého množstva spoločností do reťazca dodaní bolo práve zneprehľadniť jednotlivé obchodné transakcie.
132. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, najmä pri výsluchoch svedkov, že materiálnu stránku sporných obchodov preukázal aj tým, že všetky faktúry vystavené jeho dodávateľmi uhradil bankovým prevodom, tak k uvedenému správny súd uvádza, že úhrada faktúr bankovým prevodom automaticky nezakladá nárok na odpočítanie dane, iba preukazuje, že konkrétny daňový subjekt konkrétnu faktúru zaplatil. Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadom preukázania nákupu nafty a predloženia dobropisov prepravných nákladov, tieto rovnako, vzhľadom na skutočnosti, že primárne nebol preukázaný pôvod tovaru na prvom zistenom článku reťazca nie sú relevantné.
133. Vo vzťahu k vedomosti žalobcu o jeho účasti v reťazci spoločností poznačenom daňovým podvodom si správny súd dovolí citovať aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/63/2018-125 z 5. septembra 2019, ktorý bol podrobný kontrole zákonnosti kasačným súdom, pričom výsledkom tohto prieskumu je práve rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/85/2019 z 8. decembra 2020, ktorého časť odôvodnenia je citovaná v bode 124 tohto rozsudku. V súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím, správny súd dodáva, že v daňovom konaní boli vypočutí v prevažnej miere rovnakí svedkovia, zdaniteľné obchody sa týkali v prevažnej miere rovnakých spoločností, pričom ich výpovede sa uskutočnili v období, ktoré predchádza obdobiu roka 2016, 2017 (výsluchy realizované v daňovom konaní týkajúcom sa aj zdaňovacieho obdobia február 2013), a preto aj tieto výpovede sú relevantné vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu o jeho účasti v danom reťazci spoločností.
134. Krajský súd v Trnave, v rozsudku sp. zn. 14S/63/2018-125 z 5. septembra 2019 v bodoch 85 až 87 uviedol nasledovné :
85. Správny súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom konajúcich daňových orgánov, že v danom prípade išlo o obchodný reťazec, ktorý sa jednotlivými článkami podieľal na zneužití práva vyplývajúceho z neutrality dane z pridanej hodnoty, pričom súčasťou tohto reťazca bol aj žalobca, ktorý vedel resp. musel z okolností prípadu vedieť, že na tomto zneužití práva participuje a to práve daňovým zvýhodnením plynúcim mu z intrakomunitárneho dodania tovaru. Vedomosť žalobcu je, podľa názoru správneho súdu, vykonaným dokazovaním preukázaná. Žalobca mal zabezpečovať dopravu v rámci intrakomunitárneho dodania do Maďarska, spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ktorého je konateľom je Y. E. W., ktorý mal podľa medzinárodného nákladného listu osobne prevziať dodaný tovar, konkrétne Cu katódy 24 980 kg (pričom táto skutočnosť bola samotným Y. E. W. popretá, keď uviedol, že nebol pri vykládke tovaru), teda žalobca o spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. preukázateľne vedel. Y. E. W. bol nielen konateľom spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ale aj konateľom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom spoločností Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o., teda subdodávateľom žalobcu. Natíska sa preto otázka, aký bol účel nadobudnutia toto istého tovaru - Cu katód zo spoločnosti QIURINIUS, s.r.o. cez Milbery s.r.o. resp. VUITON, s.r.o., ADA WASTE, s.r.o., EBER STEEL SRL až k Sertimpex Hungary Kft., keď spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. mohla tento tovar priamo dodať spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., čo by bolo pri totožnom konateľovi logické. Rovnako vedomosť žalobcu, podľa názoru správneho súdu, preukazuje výpoveď B. M., o ktorom žalobca v žalobe tvrdil (bod 17 správnej žaloby), že je jeho zamestnanec. B. M. vo výpovedi uskutočnenej dňa 28.11.2014 (táto je uvedená v protokole z daňovej kontroly týkajúcej sa spoločnosti VUITTON, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2014, ktorý je súčasťou administratívneho spisu správcu dane) uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti VUITTON, s.r.o., vykonal prepravu zo spoločnosti Sertimpex Kft. do spoločnosti VUITTON, s.r.o. v období marec 2014 vozidlom SCANIA s EČV DS 383 DC, pričom podľa faktúry č. SER7-SZ-122304 vystavenej maďarskou spoločnosťou Sertimpex, Kft. sa prepravilo 24 980 kg Cu katód. Z uvedeného preto dôvodne vyplýva, že spoločnosť Sertimpex Hungary Kft. prepravovala Cu katódy naspäť na územie SR spoločnosti VUITTON, s.r.o., ktorá bola nielen súčasťou reťazca, ale priamym dodávateľom žalobcu. Je nepochybné, že vo vzťahu k priamemu dodávateľovi mal žalobca k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý od svojho dodávateľa nadobúda. Žalobca bol však súčasťou tohto reťazca, pričom tým, že deklaroval intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH nepochybne získal finančné zvýhodnenie. Rovnako nemôže obstáť argumentácia žalobcu uvedená v replike, že je nelogické, aby sa veľké množstvo obchodníkov zapojilo do podvodného konania, práve naopak účelom viacerých článkov v reťazci je zneprehľadniť jednotlivé obchodné transakcie.
86. Správny súd vo vzťahu k dodávateľovi Milbery s.r.o. poukazuje aj na ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Ako už bolo vyššie uvedené, táto spoločnosť mala tovar
nadobudnúť od spoločnosti QUIRINIUS s.r.o., pričom dopravu zabezpečovala spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o., ktorá je nekontaktná, teda doklady týkajúce sa predmetného zdaniteľného obchodu nie sú k dispozícii. Ďalšie pochybnosti týkajúce sa deklarovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyplývajú z tvrdenia žalobcu a konateľa tejto spoločnosti Q. C., vo vzťahu k preprave tovaru, keď žalobca tvrdil, že prepravu zabezpečoval dodávateľ, výslovne uviedol, že prepravné náklady znášal dodávateľ (mail z 24.09.2014) t.j. spoločnosť Milbery s.r.o. a Q. C. vo svojej výpovedi dňa 24.11.2014 (obsah výpovede uvedený v bode 63 rozsudku) uviedol, že žalobca si zabezpečoval prepravu sám, vodičom bol B. M., v prípade faktúry č. 2014150 bol šoférom Y. C.. Vo vzťahu k preprave bola relevantná tiež výpoveď B. M., ktorý uviedol vo svojej výpovedi dňa 08.01.2015 (k tomu pozri bližšie bod 64 rozsudku), že dopravu pre spoločnosť Milbery s.r.o. neuskutočnil, túto spoločnosť nepozná. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje pasivitu žalobcu, ktorý sa na výsluchoch konateľov dodávateľských spoločností, ani B. M. nezúčastnil, pričom práve svojou účasťou mohol preukazovať pravdivosť skutočností, ktoré vyplývali z jeho tvrdení a predložených dokladov. Rovnako vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, pri ktorom dopravu zabezpečoval žalobca, je skutočne málo pravdepodobné, že by bol tovar „vysypaný" pri ubytovni robotníkov, pričom medzinárodný nákladný list mal podpísať konateľ spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ktorý však uviedol, že pri vykládke tovaru nebol, pričom ani na uvedené tvrdenie žalobca nereagoval a nevysvetlil, akým spôsobom bol medzinárodný nákladný list, ktorý predložil, podpísaný. Ďalej sú to pochybnosti, ktoré vyplývajú z výpovede konateľa spoločnosti VUITTON, s.r.o., ktorý nevedel, od koho táto spoločnosť nakupuje tovar.
87. S poukazom na uvedené skutočnosti je namieste prijatie záveru, že vykonané dokazovanie dostatočne spochybňuje žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH a to jednak vo vzťahu k spochybneniu samotného pôvodu tovaru, ako aj vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu, že je súčasťou reťazca, ktorého účelom bolo zneužitie práva na DPH. Uvedený záver nie je spôsobilá zvrátiť ani výpoveď zamestnanca žalobcu pán Z. (bližšie bod 76 rozsudku), ktorá je skutočne veľmi všeobecná, pričom pokiaľ sa mal tento priamo vyjadriť k dodávateľom žalobcu vo vzťahu k Cu-katódam uviedol, že si myslí, že to bola firma Milbery s.r.o. Rovnako na otázku zástupcu daňového subjektu vo vzťahu k dodaniu Cu katód, odpadového papiera a iných druhotných surovín od dodávateľov Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. uviedol, že si myslí, že tieto spoločnosti tento tovar dodávali spoločnosti ADA WASTE, s.r.o.
135. S poukazom na citovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bod 124 rozsudku) správny súd uvádza, že odvolávanie sa žalobcu na rozsudky Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Bratislave spolu so žiadosťou o rešpektovanie princípu právnej istoty, nemôže v danom prípade obstáť práve z dôvodu, že Krajský súd v Trnave v skutkovo obdobnom prípade priamo sa dotýkajúcom žalobcu rozhodol v jeho neprospech a to na základe vyššie uvedených dôvodov, pričom kasačný súd sa s jeho závermi v plnom rozsahu stotožnil.
136. S poukazom na uvedené skutočnosti je namieste prijatie záveru, že vykonané dokazovanie dostatočne spochybňuje žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH a to jednak vo vzťahu k spochybneniu samotného pôvodu tovaru, ako aj vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu, že je súčasťou reťazca, ktorého účelom bolo podvodné konanie na DPH, keď daň z pridanej hodnoty nebola odvedená spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s.r.o., pričom uvedený záver nie sú spôsobilé zvrátiť ani výpovede bývalých zamestnancov žalobcu, nakoľko tieto nie sú schopné potvrdiť samotný pôvod tovaru resp. vyvrátiť záver o podvodnom konaní spoločností zapojených do daného reťazca.
137. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, správny súd ešte dodáva, že k jeho prenosu došlo na ústnom pojednávaní konanom dňa 7 . marca 2017, na ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, konkrétne so záverom, že nedošlo k splneniu podmienok na uplatnenie odpočítania dane (bližšie bod 93 rozsudku), pričom bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti odstránil, čo sa v danom prípade nestalo.
138. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH, pričom v danom prípade bolo, podľa názoru správneho súdu, dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov, ktoré sa odrazili v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd dodáva, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, na základe akých konkrétnych skutočností prijal záver, že skutkový stav bol zistený nedostatočne, neuviedol, aké ďalšie dôkazy mali byť vykonané, resp. čo konkrétne malo byť nimi preukázané.
139. Je potrebné zdôrazniť, že vo svetle komplexných zistení vyplývajúcich z preverovania pôvodu predmetného tovaru, spôsobu ekonomického správania sa jednotlivých článkov v obchodnom reťazci, obchodnou spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o., Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s. a ADA WASTE, s.r.o. - EBER STEEL SRL., pre ktorý bolo charakteristické jeho ovládanie jednou osobou v podobe Mgr. L. V., s ktorým práve žalobca dlhodobo obchodoval, je vcelku namieste, že správca dane v nadväznosti na vykonané dokazovanie uzavrel, že spoločnosti nasimulovali situáciu tak, aby mohli získavať nárok na vyplatenie nadmerných odpočtov z ekonomicky nezmyselného obchodovania. V kontexte objektívne preukázaných pochybností o reálnom základe žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení neobstojí žalobcom tvrdená rozumná a so všetkou odbornou starostlivosťou vykonávaná podnikateľská činnosť, pretože jeho hospodárske správanie, bez známok dobromyseľnosti vykazovalo snahu dosiahnuť získanie daňovej výhody vo forme vyplateného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia na základe neoveriteľných daňových dokladov. Podľa názoru správneho súdu je naviac rovnako podložený záver konajúcich daňových orgánov, že spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o., Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o., a DAREC, a.s. vystupujú ako formálni dodávatelia (riadení jedinou osobu - Mgr. L. V.), čo znamená, že týmto spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť titulom dodania tovaru, čo následne znamená, že žalobcovi ako odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a rovnako nie sú splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH.
140. Aj Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že v súlade s princípmi boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
141. Za daných okolností prípadu preto nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu predmetného tovaru. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o
DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený. Keďže sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať ani žalobcom uplatnený nárok podľa ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH, správca dane tieto neuznal. Pre úplnosť správny súd dodáva, že neuznanie uplatnenia ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH nezasiahlo do majetkovej sféry žalobcu, pretože toto nemalo vplyv na určenie daňovej povinnosti. Vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie február 2013 tak bolo vecne správne.
142. Správny súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
143. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tak k uvedenej správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu.
144. S poukazom na vyššie uvedené preto správny súd, postupom podľa § 190 SSP, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
145. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
146. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).