Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. XXXX/X, a otca: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., T. XXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. - 244 zo dňa 14. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie odsekom I. výroku rozhodol tak, že zvýšil výživné otcovi pre mal. U. zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne za obdobie od 07.05.2018 do 31.08.2018 a zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne za obdobie od 01.09.2018. Výrokom II. tak, že dlh na splatnom výživnom vzniknutý otcovi pre mal. U. za obdobie od 07.05.2018 do 30.06.2020 vo výške 1.102,29 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 30,62 eur vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom III. tak, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. - 33 zo 16.05.2007, v časti výšky výživného určeného otcovi pre mal. U. a výrokom IV. rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

2. Súd po citovaní § 36 ods.1, § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vecne rozsudok odôvodnil tým, že podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. U. bola naposledy upravená rozsudkom Trnava, č. k. - 33 zo 16.05.2007, v zmysle ktorého bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej U. sumou vo výške 33,19 eur mesačne od 08.03.2005.

4. Súd mal za preukázané, že na strane mal. U. došlo k podstatnej viacnásobnej zmene pomerov týkajúcej sa jej veku, nakoľko v čase posledného rozhodnutia o zvýšení výšky výživného k 16.05.2007 mala 2 roky, k dátumu podania predmetného návrhu matkou mala 13 rokov, pričom za podstatnú zmenu pomerov možno v zmysle konštantnej judikatúry považovať obdobie 3 rokov. K podstatnej tiež viacnásobnej zmene pomerov na strane mal. U. došlo aj v súvislosti s jej vzdelávaním, keďže pri poslednom určení výživného bola v celodennej starostlivosti matky, v čase podania návrhu v šk. r. 2017/2018 navštevovala 7. ročník základnej školy, v šk. r. 2018/2019 8. ročník základnej školy, v šk. r. 2019/2020 navštevovala 9. ročník základnej školy, pričom bola prijatá na denné štúdium do 1. ročníka strednej školy. Týmto matke vznikli zvýšené výdavky na školské pomôcky, školské zošity a pracovné zošity vo výške 20-30 eur na začiatku školského roka 2018/2019, tiež dcére musela kúpiť nové oblečenie na telesnú výchovu, za tenisky uhradila 15 eur, teplákovú súpravu 20 eur, za papuče 9,90 eur, poplatok ZRPŠ 10 eur na školský rok, pri nástupe do šk. r. 2019/2020 uhradila 75 eur na školské pomôcky a potreby, tiež poplatok ZRPŠ vo výške 10 eur na školský rok. Dcéra chodí zo školy na rôzne výlety, napr. boli v Banskej Štiavnici, s čím mala matka spojený zvýšený výdavok 20 eur, 10 eur dcére ako vreckové. Dcéra zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Matka má tiež zvýšené výdavky na nákup oblečenia mal. U., ktorá veľmi rýchlo rastie, meria 178 cm, veľkosť topánky má 41. Z uvedeného dôvodu jej matka musí kupovať dámske oblečenie a obuv - na nákup sezónneho - jarného oblečenia mala s týmto spojené zvýšené výdavky vo výške 100 eur.

5. V časti osobných pomerov mal súd výsluchom rodičov za preukázané, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k mal. U., otec mal tiež vyživovaciu povinnosť k dcére P. do augusta 2018, k dcére X. do augusta 2019, pričom mu naďalej trvá vyživovacia povinnosť k dcére A..

6. Čo sa týka zárobkových a majetkových pomerov matky súd mal za preukázané výsluchom matky, listinnými dôkazmi, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. - 33 zo 16.05.2007, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 147,38 eur mesačne a prídavok na maloletú vo výške 17,92 eur mesačne. Spolu s maloletou bývali u rodičov v ich rodinnom dome. Teraz je matka zamestnaná za obdobie od januára 2018 do apríla 2019 mala príjem vo výške 538 eur mesačne v čistom, od mája 2019 do mája 2020 vo výške 649 eur v čistom, čím došlo k podstatnej zmene pomerov zvýšením jej príjmu o 390 - 500 eur mesačne. Matke však na druhej strane vznikajú zvýšené výdavky na náklady na bývanie - rodičom prispieva mesačne sumou 250 eur na energie, na stravu sumou 150 eur, tiež spláca úver mesačnou splátkou vo výške 25 eur.

7. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 56,76 eur mesačne. V čase podania návrhu matkou v období od marca 2018 do 31.08.2018 príjem otca činil celkom 1.276 eur mesačne v čistom, v období od 01.09.2018 do 31.08.2019 vo výške 1.216 eur mesačne a v období od 01.09.2019 do 31.05.2020 vo výške 1.135 eur mesačne, všetko po započítaní príjmu zo zamestnania, podpory v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi. Súd mal tiež za preukázané, že otec v období po 01.09.2019 mal príjem zo zamestnania iba v októbri 2019 vo výške 2.207, v novembri 2019 vo výške 1.878,39 eur, pričom následne až do júna 2020 poberal iba podporu v nezamestnanosti, resp. dávku v hmotnej núdzi, ktoré v období od 05.12.2019 do 30.06.2020 činili 27,75 eur denne, t.j. priemerne mesačne vo výške 860 eur. Z uvedeného vyplýva, že na strane otca došlo tiež k ďalšej podstatnej zmene pomerov zvýšením jeho príjmu zo sumy 56,76 eur mesačne na sumu 860 - 1.200 eur mesačne, t.j. o 800 - 1.140 eur mesačne. Za preukázané mal tiež súd, že z uvedeného príjmu otec uhrádza 3 spotrebiteľské úvery, jeden mesačnou splátkou vo výške 170 eur, ďalší mesačnou splátkou 120 - 130 eur mesačne a tretí mesačnou splátkou vo výške 110 eur, ako aj prenájom sumou 320 eur mesačne, 40 eur elektrinu, 50 eur kúrenie, za telefón a internet 30 eur, úrazovú poistku vo výške 16 eur mesačne, bytovú poistku 12,50 eur mesačne, zákonnú poistku 50 eur za jedno auto. Uvedené mal súd za preukázané výsluchom otca, rozsudkom Rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. - 33 zo 16.05.2007, a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 12 odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného otcovi pre mal. U., pričom v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný čiastočne.

9. Pri zvýšení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec v čase podania návrhu mal v období od marca 2018 do 31.08.2018 príjem 1.276 eur priemerne mesačne v čistom, v období od 01.09.2018 do 31.08.2019 vo výške 1.216 eur priemerne mesačne v čistom, v období od 01.09.2019 do 31.05.2020 vo výške 1.135 eur mesačne, všetko po započítaní príjmu zo zamestnania, podpory v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi. V období od 01.09.2019 mal otec príjem zo zamestnania v októbri 2019 vo výške 2.207, za november 2019 vo výške 1.878,39 eur, pričom následne až do júna 2020 poberal iba podporu v nezamestnanosti, resp. dávku v hmotnej núdzi, ktoré v období od 05.12.2019 do 30.06.2020 činili 27,75 eur denne, t.j. priemerne mesačne 860 eur. Z uvedeného príjmu potom súd určil otcovi výživné pre mal. U. v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu Trnave, t.j. 20 % - 30 % z príjmu povinného otca s prihliadnutím na počet jeho vyživovacích povinností. Súd pri zvýšení výživného tiež vychádzal zo skutočnosti, že u mal. U. došlo k viacnásobnej podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom z dôvodu jej veku, tiež nástupom na I. stupeň základnej školy a následne na II. základnej školy, ktorý aj aktuálne navštevovala, pričom v šk. r. 2020/2021 bola prijatá na Strednú zdravotnícku školu v Topoľčanoch. S prihliadnutím na uvedené ako aj vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine súd otcovi zvýšil výživné pre mal. U. zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 07.05.2018 do 31.09.2018, t.j. za obdobie, keď maloletá navštevovala II. stupeň základnej školy, pričom súd zohľadnil u otca skutočnosť, že v danom období mal ešte zároveň rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. z 02.03.2005, určenú vyživovaciu povinnosť k dcéram X., P. a A. C., ku každej vo výške 33,19 eur mesačne. Následne s účinnosťou od 01.09.2018 súd otcovi zvýšil výživné zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, nakoľko k 31.08.2018 mu zanikla vyživovacia povinnosť k dcére P. vo výške 33,19 eur mesačne. Po zániku vyživovacej povinnosti otca k dcére X. k 31.08.2019 otcovi výživné pre mal. U. nezvýšil, nakoľko otec mal v období od 01.09.2019 príjem zo zamestnania iba v novembri 2019 vo výške 1.878,39 eur, pričom následne až do júna 2020 poberal iba podporu v nezamestnanosti, resp. dávku v hmotnej núdzi, ktoré v období od 05.12.2019 do 30.06.2020 činia 27,75 eur denne, t.j. priemerne mesačne vo výške 860 eur. Tiež súd otcovi zvýšil výživné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že mu boli poskytnuté 3 spotrebiteľské úvery, ktoré spláca mesačnou splátkou celkom spolu vo výške 400 eur, ako aj s prihliadnutím na jeho výdavky na kúpu cigariet vo výške 100 - 140 eur mesačne, pričom výživné je prednostnou pohľadávkou. Preto prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, keďže Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Je preto povinnosťou otca v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd dopĺňa, že u matky tiež došlo k zvýšeniu príjmu o 390 - 500 eur mesačne, avšak ani v prípade, pokiaľ by pomery na jej strane boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uvedené zvýšenie príjmu na strane matky však súd zohľadnil pri zvýšení výživného otcovi pre maloletú, keď návrhu matky nevyhovel v plnom rozsahu.

10. Súd otcovi zvýšil výživné pre mal. U. zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne za obdobie od 07.05.2018 do 31.08.2018 a zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne za obdobie od 01.09.2018. Otcovi takto vznikol dlh na splatnom výživnom vo výške 1.102,29 eur - od 07.05.2018 do 31.05.2018, t.j. 25 dní po 3,75 eur denne (rozdiel 116,18 eur rozpočítaný na počet dní v mesiaci máj), spolu 93,75 eur + za obdobie 3 mesiacov (od 01.06.2018 do 31.08.2018) x 116,18 eur (rozdiel medzi zvýšeným a pôvodne určeným výživným), spolu 348,54 eur a za obdobie od 01.09.2018 do 30.06.2020 - t.j. 22 mesiacov po 30 eur, spolu 660 eur, celkom spolu 1.102,29 eur. Dlh súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 30,62 eur spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku splatného dlhu, ako aj vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 29 odôvodnenia rozsudku, pričom k splateniu nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov.

11. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Trnava v časti výživného určeného otcovi pre mal. U. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. z 28.09.2016).

13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle , 58 v spojení s a contrario tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením vzhľadom na skutočnosť, že je nutné rozhodnúť aj o odmene prekladateľa.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Uviedol, že sa odvoláva z dôvodu hrubého pochybenia pri vypočítaní výšky výživného, keďže je už dlhšiu dobu nezamestnaný a jeho príjem je v dávke hmotnej núdzi, sotva pokrýva existenčné náklady na život a nie je v jeho silách takúto sumu zaplatiť. Má dosť obmedzené možnosti sa zamestnanosť aj z dôvodu prebiehajúcej pandémie. Ostatné dôvody vo svojom odvolaní neuvádza, pravdepodobne boli brané na ľahkú váhu.

15. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb maloletej. Určená výška výživného je v záujme maloletej, preto odporúča rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdiť.

16. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka mal. Uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Maloletá navštevuje zdravotnú strednú školu, ešte jej nič nedal a odkázal jej po kamarátke, že ani nič nedostane.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).

23. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

24. V prejednávanej veci bolo predmetom konania zvýšenie výživného na mal. dcéru povinného otca a preto v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať a následne vyhodnocovať zmenu pomerov a mohol zvýšiť výživné len v prípade, ak vykonaným dokazovaním mal preukázanú podstatnú zmenu okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

25. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. V jednotlivých konaniach sa vždy vychádza z konkrétnych zistených skutkových okolností a vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v prípadoch kedy povinní rodičia majú vyšší príjem a sú majetní, ich deti následne dostávajú vyššie výživné, ktoré pokrýva nie len tie najzákladnejšie výdavky detí ale aj výživné, z ktorého sa hradia aj vyššie uvedené ďalšie výdavky oprávnených detí a tvoria sa im aj úspory. V prípadoch, kedy sú zárobkové pomery rodičov minimálne a sú nemajetní, deti takýchto rodičov získavajú zväčša výživné, ktoré sotva postačuje na platenie najzákladnejších potrieb. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

26. V predmetnej veci starostlivosti o maloleté dieťa sa matka domáhala zvýšenia výživného, pretože naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 16.05.2007 vo výške 33,19 eur. Maloletá mala v tom čase dva roky a matka v čase posledného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 147,38 eur mesačne a prídavok na maloletú vo výške 17,92 eur mesačne. Spolu s maloletou bývali u jej rodičov v ich rodinnom dome. Otec bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberal dávku v hmotnej núdzi

vo výške 56,76 eur mesačne. Otec mal okrem vyživovacej povinnosti k mal. U. aj vyživovaciu povinnosť k mal. X., P. a A., matka mala vyživovaciu povinnosť iba k mal. U..

27. Z Potvrdenia o návšteve školy z 23.01.2018, 09.05.2019, 18.05.2020 a Rozhodnutia z 05.06.2020 súd zistil, že mal. U. v šk. r. 2017/2018 navštevovala 7. ročník základnej školy, v šk. r. 2018/2019 8. ročník základnej školy, v šk. r. 2019/2020 navštevovala 9. ročník základnej školy, pričom bola prijatá na denné štúdium do 1. ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania v šk. r. 2020/2021 na Strednej zdravotníckej škole v Topoľčanoch.

28. Podľa súdom zisteného skutkového stavu ohľadom príjmu otca, ktoré otec nepoprel, otec maloletej v období od marca 2018 do 31.08.2018 príjem otca činil celkom 1.276 eur mesačne v čistom, v období od 01.09.2018 do 31.08.2019 vo výške 1.216 eur mesačne a v období od 01.09.2019 do 31.05.2020 vo výške 1.135 eur mesačne, všetko po započítaní príjmu zo zamestnania, podpory v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi. Súd mal tiež za preukázané, že otec v období po 01.09.2019 mal príjem zo zamestnania iba v októbri 2019 vo výške 2.207, v novembri 2019 vo výške 1.878,39 eur, pričom následne až do júna 2020 poberal iba podporu v nezamestnanosti, resp. dávku v hmotnej núdzi, ktoré v období od 05.12.2019 do 30.06.2020 činili 27,75 eur denne, t.j. priemerne mesačne vo výške 860 eur.

29. Matka bola zamestnaná, za obdobie od januára 2018 do apríla 2019 mala príjem vo výške 538 eur mesačne v čistom, od mája 2019 do mája 2020 vo výške 649 eur v čistom.

30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tak u maloletej ako aj u oboch rodičov maloletej od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Z príjmu otca súd určil otcovi výživné pre mal. U. v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu Trnave, t.j. 20 % - 30 % s prihliadnutím na počet jeho vyživovacích povinností. Súd pri zvýšení výživného tiež vychádzal zo skutočnosti, že u mal. U. došlo k viacnásobnej podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom z dôvodu jej veku, tiež nástupom na I. stupeň základnej školy a následne na II. základnej školy, ktorý aj aktuálne navštevovala, pričom v šk. r. 2020/2021 bola prijatá na Strednú zdravotnícku školu v Topoľčanoch. Súd pritom zohľadnil aj tú skutočnosť, že otcovi mal. ubudla vyživovacia povinnosť.

31. Aj keď otec mal. namietal, že je nezamestnaný a jeho príjmy (dávky) nepostačujú na krytie jeho životných nákladov, je dôvodné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti uvedené samotným otcom a na skutočnosti zistené pred súdom prvej inštancie.

32. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem otca v čase, keď pracoval mu umožňoval prispievať na výživu v takej výške ako určil súd prvej inštancie. Vyživovacia povinnosť k maloletej má prioritu pred ostatnými výdavkami, preto je potrebné zvážiť, ktoré výdavky si nemôže otec mal. dovoliť s ohľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k mal. dcére. Bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom, výška výživného menená nebola a aj keď otec uvádzal, že prispieval na výživu mal. po 50 eur mesačne,

v poslednej dobe neplatí vôbec z dôvodu, že matka podala návrh na zvýšenie výživného. Napriek nárastu jeho príjmu a výdavkov maloletej, u ktorej už viacnásobne prišlo k zmene pomerov, sa doteraz nesnažil ani čiastočne kompenzovať jej zvýšené výdavky. V prípade otca mal. bolo preukázané, že čerpal úvery, ktoré aj keď by sme vyhodnotili ako potrebné a nevyhnutné za účelom zabezpečenia života, je preukázané, že vlastní 2 motorové vozidlá. Aj keď jedno má byť pokazené, má určitú hodnotu, a nevyhnutne toto motorové vozidlo nepotrebuje k životu. Podobne bolo preukázané a sám otec mal. uviedol, že má výdavky na cigarety a to mesačne vo výške 100 až 140 eur. Z uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ otec mal. má príjem v súčasnosti cca okolo 890 eur a má výdavky, ktoré nevyhnutne nie sú potrebné na živobytie, má prostriedky, ktoré mu umožňujú plniť vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom prvej inštancie. V ďalšom odvolací poukazuje na to, že je potrebné, aby sám vyvinul snahu nájsť si prácu, ktorá by mu umožňovala plniť si vyživovaciu povinnosť riadne i za predpokladaných výdavkov, ktoré má.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

36. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).