Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/219/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: PLENKALL SK s.r.o., so sídlom: Macharova 1104/3, Bratislava, IČO: 46 699 864, proti žalovanej: B.. V. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: G. XX, K., o zaplatenie 1.256,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. mája 2018, č.k. -150, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.256,81 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 1.256,81 od 02.05.2017 do zaplatenia a rozhodol že žalovaná má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Na základe nesporných tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania vychádzal z toho, že zmluvou o úvere zo dňa 13.11.2014 bol medzi nimi dohodnutý bezúčelový jednorazovo čerpaný úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po 51,25 eur, od 20.12.2014 do 20.11.2018. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 69,74 %, ročná úroková miera 25,24 %. Žalovaná za žiadosť o úver zaplatila poplatok 99 eur. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa a , , , , , , zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoSÚ“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa ZoSÚ. Neprijal názor žalobcu, že ide o podnikateľský úver. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna súvislosť medzi poskytnutým úverom a podnikaním žalovanej. Hoci žalovaná bola živnostníčkou, žalobca sa o jej podnikanie pri schvaľovaní úveru zaujímal len v rozsahu, aby posúdil jej schopnosť splácať úver. Žalovaná neposkytla žalobcovi žiadne údaje o svojom podnikaní, resp. o podnikateľskom zámere, ktorý by mal byť z úveru financovaný, žalobca takéto údaje od žalovanej nežiadal. Poukázal na to, že v uzavretej zmluve nie je žiadna zmienka o tom, že úver je podnikateľský. Žalovaná bola v zmluve označená výlučne osobnými údajmi, žiadnym podnikateľským oprávnením a úver jej bol poskytnutý ako bezúčelový. Poukázal na to, že RPMN je náležitosť, ktorú musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere zmysle ZoSÚ. Ide o dôležitý údaj, z ktorého vychádza pri rozhodnutí uzavrieť zmluvu. Údaj o RPMN si spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy porovnať s priemernou hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebiteľských úverov, keďže aj tento údaj je povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že RPMN vo výške 69,74 % uvedená v úverovej zmluve je nesprávna. Zmluva navyše neobsahuje priemernú hodnotu RPMN na

príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy. Z uvedených príslušných ustanovení ZoSÚ vyplýva, že žalobca bol povinný do výpočtu RPMN zahrnúť aj poplatok vo výške 99 eur, keďže celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ak by žalobca pri výpočte postupoval podľa ZoSÚ, dospel by k správnej výške uvádzanej žalovanou, t.j. na úrovni minimálne 82 %. V dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech žalovanej je v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 1.000 eur, to znamená toľko, koľko bola povinná. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na celkový úspech žalovanej v spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vydania platobného rozkazu, ktorý je predmetom žaloby, v zmysle platnej úverovej zmluvy, a teda rozhodnutia v zmysle . Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil tým, že napriek tomu, že žalovaná strana sa na pojednávaní vôbec nezúčastnila a ani sa nijako písomne nevyjadrila k žalobe, preklasifikoval bezdôvodne podnikateľský úver na úver spotrebiteľský. Takýto postup je v rozpore s úverovou zmluvou, na základe ktorej bol úver poskytnutý. Podľa jeho názoru nemôže súd bezdôvodne zmeniť kompletné znenie zmluvy o poskytnutí podnikateľského úveru v zmysle na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade je podľa neho potrebné najprv rozhodnúť o tom, či sa tu na strane príjemcu úveru jedná o podnikateľa, ktorý čerpal úver na podnikanie a jedná sa jednoznačne o obchodný spor a bude sa postupovať podľa . V prípade, ak osoba vystupuje v rámci svojho podnikania, nemôže sa v žiadnom prípade postupovať v zmysle ZoSÚ, pretože tento v vymedzuje pojmy a to tak, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorá koná v rámci svojho podnikania, alebo povolania. Ak je tu spotrebiteľ, ktorý popiera, že je podnikateľ, tak svojim konaním uviedol veriteľa do omylu a dopustil sa tým úverového podvodu v zmysle , podľa ktorého kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Uviedol, že ak sa bude postupovať podľa ZoSÚ, bude potrebné dokazovanie či osoba postupovala ako podnikateľ, alebo spotrebiteľ. Jedná sa o šetrenie vo veci a to skúmaním príjmov daného subjektu a to overiť prostredníctvom daňového úradu, aká bola skutočná výška príjmov v danom období a najmä, či nedošlo k skresľovaniu poskytnutých finančných ukazovateľov a tým k podvodnému vylákaniu úveru. Bude potrebné vypočuť aj manžela B.. V. A., a to z dôvodu, že ho uvádza v Čestnom vyhlásení a zároveň uvádza aj jeho príjem. Bude potrebné vypočuť obchodných partnerov, či skutočne s menovanou podnikali, alebo či si tieto údaje len vymyslela. Ide tu o také množstvo vyšetrovacích úkonov, že to asi nebude možné bez dôkladného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Ak by sa tým zaoberal súd, bolo by na to potrebné veľké množstvo pojednávaní a to by asi nebolo efektívne. Je podľa neho potrebné ešte poukázať na prezumpciu správnosti, takže dokiaľ sa nepreukáže, že to čo je v zmluve uvedené je nesprávne, platí, že zmluva sa riadi podľa Obchodného zákonníku. V predchádzajúcom konaní, súd rozhodol o exekučnom konaní na istinu. To znamená, že súd postupoval podľa predmetnej úverovej zmluvy. Keďže vydal rozhodnutie v jeho prospech a exekúcia bola riadne vykonaná, je oprávnený sa domnievať, že zmluva je platná v celom rozsahu. Okresný súd ani súdny exekútor teda nespochybnili predmetnú úverovú zmluvu. Namietal, že žalovaná poukazuje na jej nevedomosť, pričom užíva titul JUDr., teda má právne vzdelanie a nemôže sa v žiadnom prípade hájiť tým, že nerozumela právnym náležitostiam úverovej zmluvy. Uviedol tiež, že Okresný súd Bratislava V vo veci sp. zn. bol už naklonený na rozhodnutie v časti návrhu na vydanie platobného rozkazu, avšak čaká sa na rozhodnutie v tejto veci. Keďže dve inštancie, a to okresný súd a súdny exekútor, ktorý je ustanovený štátom, postupovali podľa platnej úverovej zmluvy, navrhol, aby aj konajúci súd rozhodol zhodne a námietky žalovanej v celom rozsahu zamietol a vydal rozhodnutie v jeho prospech. Dodal, že ak bude rozhodnuté, že sa nejedná o spotrebiteľa, je potrebné zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, keďže zanikne oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle zákona Konajúci súd by mal rozhodnúť, či je tu dobrý podnikateľ, ktorý nechce platiť záväzky, alebo spotrebiteľ, ktorý sa dopustil trestného činu. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR o tom, že o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s , pričom k odvolaniu priložil tlačovú informáciu Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 vo veci sp. .

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej peňažného plnenia zo zmluvy o úvere zo dňa 07.11.2014 vo výške 1.256,81 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.256,81 eur od 03.05.2017 do zaplatenia. V časti uplatňovaného príslušenstva došlo ešte v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. (postupom podľa o upomínacom konaní) k čiastočnému zastaveniu konania oproti pôvodne uplatňovanej výške úroku z omeškania.

6. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaná sa na základe predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 07.11.2014 zaviazala zaplatiť spolu 2.460 eur a v konaní nebolo sporné, že žalobca si v súvislosti s uvedenou úverovou zmluvou súdnou cestou uplatnil voči žalovanej aj ďalšie rozdielne nároky (konanie na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. ; konanie na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. ). Výsledkom daných konaní o iných nárokoch žalobcu ani ich právnym posúdením nie je odvolací súd v tejto veci viazaný ( ).

7. V súvislosti so skúmaním procesných podmienok konania sa odvolací súd zaoberal aj návrhmi žalovanej na zastavenie konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania (litispendencie) v zmysle , týkajúceho sa priamo preskúmavaného nároku žalobcu, a to ňou iniciovaného sporu (na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. ) o určenie neplatnosti zmluvy, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd v danom konaní čaká na rozhodnutie v predmetnej veci. Postup súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal a meritórne rozhodol, bol v tomto smere správny. Odvolací súd dopĺňa, že určovacia žaloba nevytvára prekážku listipendencie pre žalobu na plnenie (bližšie Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 500-501), teda predmetná žaloba o zaplatenie časti plnenia zo zmluvy o úvere bola procesne prípustná aj vtedy, ak sa skôr začalo konanie o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru či neplatnosti zmluvy.

8. Súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver ako spotrebiteľský podľa ZoSÚ a vzhľadom na absenciu podstatnej náležitosti zmluvy týkajúcej sa správnosti údaja o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ). S poukazom na nespornú skutočnosť o predtým žalovanou vykonanej úhrade sumy poskytnutého úveru, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Žalobca v odvolaní namietal posúdenie zmluvného vzťahu strán sporu založeného predmetnou zmluvou o úvere ako vzťahu spotrebiteľského a úveru v zmysle ZoSÚ, spochybňujúc spotrebiteľské postavenie žalovanej. Tvrdil, že išlo o podnikateľský úver, ktorý bol uzatvorený podľa .

10. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade ozrejmiť, že zmluva o úvere ( a nasl. ) je v zmysle absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Uvedené však nič nemení tom, že môže ísť o zároveň o spotrebiteľský zmluvný vzťah, pri ktorom je potrebné aplikovať príslušné zákonné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvné vzťahy. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ). Spotrebiteľskú povahu tak môže mať nepochybne aj dvojstranný právny úkon, ktorého právny základ je v . Možno poukázať aj na záver vyslovený Ústavným súdom SR, podľa ktorého prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa (uznesenie z 19. júna 2013, -10).

11. To že zmluva o úvere je zmluvným typom upraveným v , resp. uvedenie tejto skutočnosti v texte zmluvy o úvere, v žiadnom prípade automaticky neznamená, že medzi stranami sporu došlo k poskytnutiu podnikateľského úveru, ani to jeho podnikateľskú povahu nijako nepredpokladá. Preto odvolací súd považuje za irelevantnú žalobcovu požiadavku prezumpcie správnosti posúdenia zmluvy podľa , pokiaľ sa nepreukáže nesprávnosť jej zmluvných dojednaní, ktorou v odvolaní argumentoval podnikateľské postavenie žalovanej. Taktiež jeho odvolacieho námietky vyčítajúce súdu prvej inštancie, že bezdôvodne preklasifikoval podnikateľský úver na spotrebiteľský a zmenil kompletné znenie Zmluvy o poskytnutí podnikateľského úveru v zmysle na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, sú nedôvodné. Na rozdiel od tvrdení žalobcu, v zmluve nebolo stanovené, že ide o podnikateľský úver, zmluva ani neobsahuje žiadne tomu nasvedčujúce údaje. Naopak, možno poukázať odkaz na ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) v texte zmluvy, a to v Článku V. Záverečné ustanovenia bod 4., ktorý hovorí o kontrole dodržiavania zmluvných podmienok („Kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok ustanovených vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Adresa inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj je Prievozská 32, P. O. Box 5, 820 07 Bratislava 27.“).

12. Pokiaľ žalobca namietal súdom prvej inštancie posúdenie zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ napriek nečinnosti žalovanej a absencii jej písomných vyjadrení, odvolací súd zistil, že tieto tvrdenia nemajú základ v obsahu spisu. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu (doručenom dňa 17.07.2017 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní) poukazovala na spotrebiteľskú povahu predmetného zmluvného vzťahu a vo svojom ďalšom vyjadrení (doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.12.2017) naviac priamo namietala aj nesplnenie náležitostí podľa ZoSÚ o RPMN. Jej vyjadrenia boli strane žalobcu podľa spisu doručené a mal možnosť sa k nim včas vyjadriť a príp. uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku (, ). Procesný postup súdu prvej inštancie tak bol aj v tomto ohľade správy. V súvislosti s vyššie uvedeným dáva odvolací súd do pozornosti, že žalobca sa k odporu žalovanej aj priamo vyjadril, pričom (k jej tvrdeniu o spotrebiteľskom charaktere) poukazoval práve na to, že už pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zreteľne uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah. Uvedené má oporu v obsahu textu návrhu na vydanie platobného rozkazu a táto skutočnosť rovnako neunikla ani súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (3. odsek). Žalobca v návrhu ako skutočnosti významné pre rozhodnutie označil, že návrhom uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a tiež, že návrhom neuplatňuje obchodnoprávny nárok. V rámci odvolacieho prieskumu tak možno poukázať na rozpornosť odvolacích tvrdení žalobcu s jeho skutkovými tvrdeniami v konaní pred súdom prvej inštancie (, ).

13. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. V zmysle je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V súlade s uvedeným sa v zmysle ZoSÚ za spotrebiteľa považuje každá fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvnú povahu žalovanej ako spotrebiteľa, keď náležite tomuto posúdeniu nevychádzal len zo skutočnosti, že žalovaná je fyzickou osobou oprávnenou na prevádzkovanie živnosti, ale zameral sa na posúdenie samotného konania pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, teda rozhodujúcej skutočnosti, či žalovaná priamo vystupovala a konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti resp. predmetu svojho podnikania. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, venujúce sa posúdeniu súvislosti medzi poskytnutým úverom a podnikaním žalovanej, jeho záverom o poskytnutí informácií zo strany žalovanej o jej podnikateľskej činnosti len v rozsahu potrebnom pre posúdenie schopnosti splácania úveru, bez poskytnutia informácií

o podnikateľskom zámere využitia úveru, a v neposlednom rade tiež skutočnosti, že v samotnom texte zmluvy o úvere nie je zmienka o podnikateľskom účele úveru, naopak úver bol poskytnutý ako bezúčelový, a ani v rámci identifikácie žalovanej v zmluve neboli použité žiadne údaje o jej podnikateľskom oprávnení.

17. V každom jednom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude preto povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, záväzok a titul, ktorým je spotrebiteľská zmluva. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa prirodzene spája s dôkazným bremenom dodávateľa z už uvedených dôvodov. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 473-474).

18. Pokiaľ žalobca namieta, že predmetom záväzku strán sporu bol podnikateľský úver, v danom prípade mal dôkaznú povinnosť podnikateľskú povahu úveru preukázať. Odvolací súd, vychádzajúc z celého obsahu spisu, dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali, že žalobkyňa konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. skutočný podnikateľský účel zmluvy o úvere. V danom prípade tak možno považovať za podstatný jedine samotný obsah zmluvy, na základe ktoré sa žalovaná ako fyzická osoba stala prijímateľkou bezúčelového úveru 1.000 eur, pričom zo zmluvy nijako nevyplýva, že by mala konať v rámci jej podnikateľskej činnosti, a to ani v rovine pochybností pri jej označení, resp. rozporu v rámci ustanovení zmluvy a pod. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaná údaj o tom, že je samostatne zárobkovo činnou osobou poskytla žalobcovi pri posudzovaní jej bonity v rámci informácií o jej finančnej situácií, bez tvrdenia či preukazovania účelu úveru a je zrejmé, že tento sa nepremietol do obsahu samotnej zmluvy. Ani žalobcom (ešte v konaní pred súdom prvej inštancie) predložený záznam komunikácie z jeho internej evidencie s poukazovaným označeným produktom „úver pre živnostníkov vo výške 6.000 eur na 18 mesiacov“ nebol spôsobilý preukázať podnikateľskú povahu úveru, keď je nepochybné, že tento sa ani nestal predmetom posudzovanej úverovej zmluvy (bezúčelový úver na 1.000 eur a termínom splátok od 20.12.2014 do 20.11.2018).

19. V odvolaní žalobca poukazoval na potrebu rozsiahleho dokazovania za účelom posúdenie charakteru konania žalovanej (skúmanie a overenie príjmov žalovanej, výsluchy manžela žalovanej a jej obchodných partnerov). Odvolací súd však konštatuje, že v prípade týchto návrhov na vykonanie dokazovania ide o tzv. neprípustné novoty, na ktoré v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť. V zmysle , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní navrhované dokazovanie sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a žalobca netvrdil, že má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bolo úlohou žalobcu ako odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Naopak, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, súd prvej inštancie vytvoril žalobcovi procesnú možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku, vyjadriť sa k vyjadreniam žalovanej a využiť svoje právo uvádzať relevantné skutkové tvrdenia a navrhovať na ich preukázanie dôkazy. Uvedené návrhy na dokazovanie však žalobca v konaní včas (do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí podľa ) vôbec nenavrhoval.

20. Odvolací súd dopĺňa, že poukaz žalobcu na stratu účinnosti zákonného ustanovenia ochrane spotrebiteľa na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR, bol v danom prípade nenáležitý. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí toto zákonné ustanovenie neaplikoval. Vyhlásením Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo 7. februára 2018

v Zbierke zákonov (dňa 27.09.2018 pod č. ), v dôsledku nesúladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR, stratilo účinnosť poukazované ustanovenie, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súčasťou posúdenia a rozhodovania súdu prvej inštancie však nebolo prihliadanie ex offo na uvedené skutočnosti.

21. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý vzniknutý právny vzťah medzi stranami sporu ustálil ako vzťah spotrebiteľský ( a nasl. ) a poskytnutý úver považoval za spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ (). V danom prípade sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi a súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na posúdenie úverovej zmluvy aplikoval ustanovenia ZoSÚ.

22. Odvolanie žalobcu, ktorým napadol posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ teda nebolo dôvodné. Žalobca sa odvolaním pokúšal spochybniť základ právneho posúdenia súdu prvej inštancie o spotrebiteľskej povahe zmluvy a (okrem toho) neuplatnil žiadne odvolacie námietky týkajúce sa konkrétneho záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (pre nesplnenie náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti s nesprávnosťou údajov o RPMN) a následného záveru o nedôvodnosti žaloby. Rozsudok súdu prvej inštancie tak v tejto časti nebol relevantne napadnutý a odvolaciemu súdu neprináležalo preskúmavať odvolaním nedotknuté závery súdu prvej inštancie.

23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie celej uplatňovanej sumy s príslušenstvom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).