Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: ROVAMED, s.r.o., so sídlom Železničiarska 1840/25, Galanta, IČO: 36 275 271, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Poliklinika Nitrianskeho samosprávneho kraja Šaľa, so sídlom Nemocničná 1, Šaľa, IČO: 50 889 516, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, o zaplatenie 1.362,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -145 zo dňa 9.4.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. -212 zo dňa 20.1.2020, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.362,- Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 390,- Eur od 9.12.2017 do zaplatenia, spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 480,- Eur od 9.12.2017 do zaplatenia, spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,- Eur od 9.12.2017 do zaplatenia a spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 192,- Eur od 25.12.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. veta prvá o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ust. a z. (ďalej len „“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS 5478/2017, CZ 16 212/2017 zo dňa 17.7.2017. Na základe tohto povolenia žalovaný zabezpečuje poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v oblasti spádového územia Mesta Šaľa, pričom miestom výkonu lekárskej služby prvej pomoci je ambulancia lekárskej služby prvej pomoci v areáli žalovaného na Nemocničnej ulici 1, Šaľa. Podľa rozpisu služieb lekárskej služby prvej pomoci na mesiac august

2017, ktorý bol vydaný Nitrianskym samosprávnym krajom, mal žalobca poskytovať lekársku službu prvej pomoci dňa 12.8.2017 v čase od 7,00 hod. do 7,00 hod. Dňa 18.8.2017 v čase od 16,00 hod. do 7,00 hod. Podľa rozpisu na mesiac september 2017 mal žalobca vykonávať lekársku službu prvej pomoci dňa 9.9.2017 v čase od 7,00 hod. do 7,00 hod. a dňa 24.9.2017 v čase od 7,00 hod. do 7,00 hod. Podľa rozpisu za mesiac október 2017 mal žalobca vykonávať lekársku službu prvej pomoci dňa 9.10.2017 v čase od 16,00 hod. do 7,00 hod. a dňa 24.10.2017 v čase od 16,00 hod. do 7,00 hod. A nakoniec podľa rozpisu služieb lekárskej služby prvej pomoci na mesiac november 2017 mal žalobca vykonávať lekársku službu prvej pomoci dňa 8.11.2017 od 16,00 hod. do 24,00 hod. a dňa 23.11.2017 v čase od 16.00 hod. do 24,00 hod. Žalobca, ktorý je poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti bol povinný pre subjekt, ktorý bol držiteľom vydaného povolenia na prevádzkovanie ambulantnej lekárskej služby prvej pomoci túto lekársku službu vykonávať v stanovenom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že k vykonávaniu lekárskej služby prvej pomoci žalobcom v mesiacoch august 2017 až november 2017 skutočne došlo. Aj keď sa žalovaný snažil riadne vykonávanie služieb žalobcom spochybniť, neprodukoval na to žiadne dôkazy, a to aj napriek tomu, že súdu predložil sťažnosť, ktorú žalobca dával prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré sa však týkali obdobia máj 2018, a tak neboli spôsobilé preukázať to, že žalobca v rozhodnom období nevykonával službu riadne podľa rozpisu. Žalovaným neboli taktiež predložené žiadne upozornenia z ktorých by vyplývalo, že žalobca službu nevykonával riadne a taktiež nebolo preukázané, že by žalobca za nedostatky vo vykonávaní služieb bol nejakým spôsobom sankcionovaný. Na základe toho mal súd za preukázané, že žalobca v rozhodnom období vykonával lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu riadne a v presne stanovenej dobe. Súd sa nestotožnil ani s obranou žalovaného, že žalobca nepodpísal ponúkanú zmluvu o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci ako zmluvu obchodnú a tým mal sám žalobca spôsobiť, že neexistoval právny nárok na vyplatenie odmeny za lekársku službu prvej pomoci, ktorú vykonal. Súd uviedol, že primárnym dôvodom pre ktorý žalobca lekársku službu prvej pomoci vykonával bola jeho zákonná povinnosť v spojitosti s rozpisom vydaným samosprávnym krajom. Ani podpis prípadnej obchodnej zmluvy by na obsahu a charaktere tejto zákonnej povinnosti nič nemohol zmeniť. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval uplatnený nárok čo do výšky. Neuvádzal žiadne argumenty a nepredkladal dôkazy z ktorých by vyplývalo, že výška uplatneného nároku nie je opodstatnená. Taktiež neuvádzal žiadne dôkazy ktorými by spochybnil tvrdenie žalobcu, že jeho nárok uplatnený v prejednávanom spore vychádza z odmeny za jednu hodinu vykonávania lekárskej služby prvej pomoci vo výške 12,- Eur, ktorú žalovaný vypláca ostatným poskytovateľom, ktorí taktiež vykonávajú lekársku službu prvej pomoci. Žalovaný taktiež nepredložil jediný dôkaz, z akého dôvodu by mal byť žalobca voči ostatným poskytovateľom lekárskej starostlivosti, ktorí vykonávali taktiež služby lekárskej služby prvej pomoci odmeňovaný ináč. Argumentom pre nevyplatenie odmeny za vykonávané služby podľa názoru súdu nemôže byť absencia obchodno-právnej zmluvy, pretože povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci pre držiteľa povolenia, ktorým bol žalovaný, žalobcovi vyplývala priamo zo zákona, a preto má nárok na odmenu za služby poskytované v rámci lekárskej služby prvej pomoci.

5. Súd uzavrel, že uplatnený nárok žalobcu predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia, ktorým sa na jeho úkor obohatil žalovaný. Žalovaný bol oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci, pričom fyzicky boli v zmysle zákona povinní túto službu vykonávať poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo, ktorí boli uvedení v rozpise služieb pre ten ktorý mesiac, ktorý bol vydaný Nitrianskym samosprávnym krajom. Na základe vydaného povolenia bol žalovaný subjektom povinným vykonávať a zabezpečovať výkon služieb lekárskej služby prvej pomoci. V zmysle zákonného zmocnenia však reálny výkon boli povinní vykonať poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti uvedení v rozpise, a teda aj tí, s ktorými žalovaný nemal uzatvorenú osobitnú obchodnú zmluvu. Podľa názoru súdu je preto potrebné konštatovať, že žalobca plnil jednak svoju zákonnú povinnosť a jednak zákonnú povinnosť samotného žalovaného. Ak by služby nevykonával fyzicky žalobca, musel by ich vykonanie žalovaný zabezpečiť iným spôsobom. Výška bezdôvodného obohatenia je podľa názoru súdu zrejmá a vychádza z miestne a časovo obvyklej odmeny, ktorú žalovaný vyplácal ostatným subjektom, ktoré vykonávali lekársku službu prvej pomoci. Podľa názoru súdu je teda potrebné skonštatovať, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu v tomto prípade žalovaného sa síce nezmenšil, hoci k jeho zmenšeniu muselo dôjsť, ak by si splnil svoju povinnosť, a to akoukoľvek formou zabezpečiť vykonávanie služieb lekárskej pomoci iným subjektom, než žalobcom. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal z obvyklej odmeny v Meste Šaľa v danom čase, ktorá

bola 12,- Eur za jednu hodinu služby, pričom na spochybnenie takejto výšky žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy. Súd nepovažoval za relevantnú argumentáciu, že uplatnený nárok žalobcu je potrebné posúdiť aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že výkon lekárskej služby prvej pomoci v roku 2017 bol pre žalovaného stratový, nakoľko nastavovanie ekonomických a cenových podmienok bolo plne v rukách žalovaného. Taktiež nie je možné za zlý hospodársky výsledok žalovaného postihovať iba subjekt, s ktorým žalovaný nemal uzatvorenú obchodnú zmluvu, pričom strata nebude premietnutá do odmeny pre tie subjekty, s ktorými obchodnú zmluvu uzatvorenú mal. Súd sa nestotožnil ani s výhradami, že faktúry doručené žalobcom za jednotlivé mesiace nie sú úplné a nie je z nich možné zistiť, čo presne žalobca a v akom rozsahu fakturoval. Žalovanému muselo byť zrejmé, čo je predmetom fakturácie, a to hlavne s prihliadnutím na to, že rozsah v akom žalobca lekársku službu prvej pomoci vykonával jednoznačne vyplýva z rozpisov samosprávneho kraja, s ktorými žalovaný musel byť oboznámený. Rozsah fakturovaný žalobcom je teda jednoznačne zistiteľný z faktúry a z obsahu rozpisu.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi taktiež aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr nakoľko si žalovaný v čase doručenia faktúr musel byť vedomý, čo je obsahom fakturácie a musel si byť vedomý, na akom skutkovom a právnom základe žalobca faktúry vystavoval.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , a ). Poukázal na to, že súd nevzal do úvahy zásadný právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu SR -74, z ktorého napríklad vyplýva stanovisko generálneho prokurátora: „Ak lekár zmluvu odmietne podpísať, pod hrozbou uloženia sankcie lekársku službu prvej pomoci aj tak vykonať musí, ale nedostane žiadnu odmenu za jej výkon.“ Ďalej stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR: „Povinnosť poskytovateľov pri výkone lekárskej služby prvej pomoci uzavrieť medzi sebou zmluvu nie je stanovená v zákone, avšak pre upravenie podmienok medzi týmito dvomi subjektmi sa zmluvný vzťah odporúča. V zmysle sú účastníci zmluvného vzťahu povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo môže viesť k vzniku rozporov.“ Stanovisko v spoločnej správe výborov NR SR bolo: „Vzhľadom na to, že lekárska služba prvej pomoci sa poskytuje v zdravotníckom zariadení (ambulancii), ktorej prevádzkovateľom je iný poskytovateľ, upravujú sa aj príslušné ustanovenia o výkone samostatnej zdravotníckej praxe tak, aby bolo jednoznačné, že poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci nie je samostatnou zdravotníckou praxou.“ Zo samotného nálezu Ústavného súdu vyplýva: „Poskytovatelia prevádzkujúci ambulancie LSPP majú povinnosť zabezpečiť personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie LSPP, v rámci ktorého sú vyplácané aj odmeny za vykonanú prácu poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Hospodársky výsledok jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP potom závisí predovšetkým od výšky paušálnej platby, ktorá zohľadňuje len počet poistencov s trvalým bydliskom v príslušnom spádovom území a objemu výkonov poskytnutých v rámci výkonu LSPP. Z uvedeného vyplýva, že samotná ponuka odmeny práce pre jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je logicky závislá aj od hospodárskeho výsledku vytvoreného v rámci činnosti jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ktorý závisí od nastavenia minimálnej siete. Uniformný systém financovania rôzne veľkých ambulancií LSPP vedie k podfinancovaniu malých a stredne veľkých ambulancií LSPP pôsobiacich v spádovom území s nízkou koncentráciou obyvateľstva. S ohľadom na uvedené, výška odmeny ponúknutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, musí následne zohľadňovať aj ich ekonomické možnosti. Ponúknutá neadekvátna výška odmeny jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti preto nemusí byť výsledkom zneužitia situácie, v ktorej sa nachádzajú, v dôsledku im uloženej zákonnej povinnosti, zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ale jednoducho len nevyhnutným dôsledkom ich nepriaznivej finančnej situácie.“ Žalovaný upozornil na to, že Ústavný súd vo svojom náleze nikde nevyvracia vybrané tvrdenia, či už generálneho prokurátora, Ministerstva spravodlivosti, či výborov NR SR. Z nálezu je zrejmé, že tak generálny prokurátor, ako Ministerstvo spravodlivosti, či výbory

NR SR, či samotný Ústavný súd, vnímajú zhodne nedokonalosť a zároveň všetky inštitúcie zhodne odporúčajú v nadväznosti na doplniť medzeru v zákone uzavretím zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom lekárskej služby prvej pomoci a prevádzkovateľom LSPP. Uvedený nález je odbornej lekárskej verejnosti známy, pretože práve stavovské organizácie lekárov dali podnet generálnemu prokurátorovi, aby tento požiadal ÚS SR o vydanie nálezu o nesúlade s SR.

9. Žalovaný poukázal na to, že súd nevykonal listinné dôkazy ktoré svedčia o tom, že žalovaný sa opakovane snažil so žalobcom uzavrieť zmluvu. Žalovaný urobil množstvo pokusov o uzavretie zmluvy so žalobcom. Doporučená pošta nebola preberaná, čo žalovaný preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca nereagoval ani na obyčajnú poštu, nereagoval na mail a ani na osobné návštevy žalovaného. Nekonanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako nedbanlivostné konanie, alebo konanie v krajnej núdzi, kedy žalobca nemal čas alebo možnosť. Jednalo sa o vedomé a úmyselné konanie zo strany žalobcu. Súčasťou zmluvných podmienok poskytovania LSPP, nie je len dohodnutie výšky odmeny a spôsobu jej fakturácie, ale aj iné podmienky, napríklad povinnosti v čl. V - práva a povinnosti Zmluvy o poskytovaní LSPP. Dôležitou súčasťou zmluvy je pristúpenie poskytovateľa LSPP (lekára) k Prevádzkovému poriadku LSPP a Organizačnému poriadku LSPP. Oba dokumenty upravujú bližšie podmienky výkonu LSPP, napr. pravidlá vystavovania podkladov pre zúčtovanie, uvádzanie kódov, miesto a čas realizácie LSPP, podmienky materiálnej vybavenosti a pod.

10. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal žalobu odmietnuť, nakoľko žalobca sa svojho nároku domáhal v upomínacom konaní, hoci z právnej praxe, ako aj nálezu ÚS je zrejmé, že žalobca sa mal svojho nároku domáhať žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. Na to upozornil žalovaný už v upomínacom konaní. Žalobca žalobný petit nezmenil. Súd miesto zamietnutia žaloby vstúpil do dispozície žalobcu a sám zmenil typ žaloby. Súd taktiež neuplatnil koncentračnú zásadu. Na konci prvého pojednávania vyzval strany na doplnenie návrhov na dokazovanie. Strany zhodne vyjadrili, že nemajú žiadne návrhy. Súd napriek tomu pojednávanie odročil, čím porušil procesné ustanovenia o dôvodoch na odročenie pojednávania, ktoré musia byť závažné. Žalovaný postup súdu namietal, s poukazom na koncentráciu konania, ako aj na skutočnosť, že žiadna zo strán nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Súd napriek tomu pojednávanie odročil s tým, že keby tak neurobil, tak by mu súd druhej inštancie zrušil rozsudok. Následne vyzval strany na písomné návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca toto využil a dal návrh na dokazovanie, v ktorom navrhol, aby súd prvej inštancie požiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, poisťovňu Dôvera a zdravotnú poisťovňu Union o vyjadrenie, či žalovaný vykázal na úhradu výkony zdravotnej starostlivosti poskytnuté poistencom uvedených poisťovní na ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom výkonu Poliklinika Nitrianskeho samosprávneho kraja Šaľa v dňoch 12.8.2018, 18.8.2018. Súd tento návrh prijal a poisťovne vyzval a ich odpovede sú založené v spise. Súd pojednávanie odročil na 12.3.2019. Na tomto pojednávaní však konanie neukončil, ale odročil na 9.4.2019 s tým, že neumožnil stranám záverečné reči a ani im neumožnil predniesť záverečné návrhy. Takto súd nedôvodne predlžoval konanie, zvýšil počet úkonov stranám konania a najmä neodôvodnene a bez právneho základu zvýhodnil jednu stranu sporu, a to žalobcu. Súd teda návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výzvami na poisťovne pre rok 2018 prijal a dokazovanie vykonal. V rozpore s tým dôkazy predložené žalovaným, ktoré dokazujú, že žalovaný si nevykonával riadne svoju povinnosť byť prítomný na stanici lekárskej pomoci súd odmietol, s poukazom na to, že sa týkajú obdobia roku 2018. Súd tým porušil zásadu rovnosti strán. Súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom aplikácie zásady spravodlivosti. Súd nezohľadnil to, že žalovaný sa úmyselne a opakovane vyhýbal uzavretiu zmluvy. Súd nezohľadnil to, že všetci ostatní lekári zmluvu podpísali a rešpektovali ustanovenia v nej obsiahnuté. Zmluva totiž neupravuje len odmenu, ale aj iné podmienky poskytovania LSPP, ako prítomnosť na stanici LSPP, pravidlá správania sa, pravidlá vypisovania záznamov o ošetrení ako podkladov pre poisťovňu. Nie je spravodlivé vo vzťahu k ostatným lekárom, ktorí zmluvu podpísali, pravidlá v nej dodržiavali ak niekto, kto zmluvu odmietne podpísať, a tým aj dodržiavať v nej obsiahnuté pravidlá napokon vo vzťahu k odmene, požíva rovnaké výhody a rovnakú súdnu ochranu. Výška odmeny ostatných lekárov totiž odrážala aj skutočnosť, že lekári spolupracovali, zmluvu podpísali a rešpektovali pravidlá v nej obsiahnuté. Súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou spočívajúcou v aplikácii , či , hoci pre jeho rozhodovanie malo byť podstatné to, že sám žalobca nielen že nedbal dobrých mravov, a to komunikovať so žalovaným vo veci uzavretia zmluvy, preberať poštu a odpovedať na návrhy, ale hrubo ignoroval snahu žalovaného upraviť si zmluvné vzťahy a odstrániť všetko, čo viedlo k vzniku rozporov. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom aplikácie ustanovenia , ktoré hovorí, že výkon práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku nepožíva ochranu. Naplnenie poctivosti v obchode predpokladá nielen naplnenie starej právnej zásady neminem laedere (nikomu neškodiť), ale naopak vyžaduje aktívny a profesionálny prístup k realizácii obchodného styku. Jeho súčasťou je snaha o aktívny prístup k realizácii obchodného styku. Jeho súčasťou je snaha o aktívny prístup k riadnej úprave zmluvných vzťahov. Určite nie je jeho súčasťou úmyselné ignorovanie snahy partnera o uzavretie zmluvy. Nie je jeho súčasťou nerešpektovať obvyklé pravidlá realizácie predmetu zmluvy a zároveň sa domáhať obvyklej odmeny. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril k argumentácii žalobcu spočívajúcej nielen v zásadách, na ktorých je postavené civilné sporové konanie, ale ani k tej argumentácii, ktorá spočívala v uzneseniach ústavného súdu, a to nielen v už citovanom náleze, ale napríklad v citovanom uznesení : „Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Vymedzenie pojmov „dobré mravy“ či „poctivý obchodný styk“ je spravidla ponechaný na právnu vedu. Len výnimočne definíciu týchto pojmov nájdeme v právnej norme.“ Porušenie zásad poctivého obchodného styku nemusí nutne znamenať aj rozpor s požiadavkou poctivosti. Nekonanie žalobcu, vedomé a úmyselné obchádzanie zvykov uzavrieť zmluvu, chcieť mať iba garanciu príjmu, ale nerešpektovať povinnosti, je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie odmietol dôkazy predkladané žalovaným o tom, že žalobca svojvoľne opúšťal stanicu LSPP - a to dôkazy, ktoré sám žalobca predkladal v iných konaniach. Už z predkladaných dôkazov je zrejmé, že žalobca nerieši svoje obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy dohodou a komunikáciou, ale situácie hrotí a vťahuje do nich aj orgány činné v trestnom konaní. Súd predkladané dôkazy odmietol s odôvodnením, že sa týkajú iného obdobia a že absentuje zo strany žalovaného výzva na dodržiavanie pravidiel, ktoré sú upravené v zmluve. Avšak právny základ na takúto výzvu neexistuje, keď žalobca so žalovaným neuzavrel zmluvu. Súd uviedol, že žalobca si plnil nielen svoju povinnosť, ale i povinnosť žalovaného. Zo zákona o lekárskej starostlivosti nevyplýva žiadna povinnosť pre žalovaného, aby vykonal LSPP za žalobcu, alebo aby jeho prípadnú absenciu na LSPP nahradil. Povinnosťou žalovaného je zabezpečiť miestnosť, sestričku, počítač, program, sanitku, šoféra a príslušnú vybavenosť. Súd ďalej nesprávne konštatuje, že „Ak by služby nevykonával fyzicky žalobca, musel by ich vykonanie zabezpečiť žalovaný iným spôsobom.“ Súd však opäť neuvádza konkrétny právny predpis, o ktorý opiera toto svoje tvrdenie. Rozsudok na základe neodôvodnených výrokov súdu sa preto javí ako arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný nemá žiadnu povinnosť zabezpečovať lekára. O tom svedčí aj súčasný stav na ambulancii LSPP v Šali, kde žalobca v súčasnosti nielenže opätovne odmietol uzavrieť so žalovaným zmluvu, ale najnovšie sa žalobca na výkon služby v zmysle rozpisu lekára NSK ani nedostavuje. K nemu sa pridalo pár ďalších lekárov a stanica LSPP v poliklinike NSK Šaľa nie je schopná v dni, kedy sú rozpísaní žalobca a jeho kolegovia poskytovať služby LSPP. Táto situácia bola aj medializovaná. Ďalšie nesprávne zistenie súdu je, že nastavenie ekonomických a cenových podmienok bolo plne v rukách žalovaného. Súd opäť neuviedol, v ktorej právnej norme vidí oporu pre svoje tvrdenie. Je tu opäť zrejmé, že súd nevenoval pozornosť argumentácii žalobcu a nezohľadnil výklad práva obsiahnutého v náleze Ústavného súdu SR. Ten podrobne rozobral, z čoho pozostávajú platby zdravotných poisťovní za výkony LSPP. Prevádzkovateľ LSPP neuzatvára s poisťovňami zmluvy v režime zmluvnej slobody, ale je pri tom viazaný príslušnou legislatívou. ÚS SR uviedol: „ Z uvedeného vyplýva, že samotná ponuka odmeny práce pre jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je logicky závislá aj od hospodárskeho výsledku vytvoreného v rámci činnosti jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ktorý závisí od nastavenia minimálnej siete. Uniformný systém financovania rôzne veľkých ambulancií LSPP vedie k podfinancovaniu malých a stredne veľkých ambulancií LSPP pôsobiacich v spádovom území s nízkou koncentráciou obyvateľstva. Ponúknutá neadekvátna výška odmeny jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti preto nemusí byť výsledkom zneužitia situácie, v ktorej sa nachádzajú, v dôsledku im uloženej zákonnej povinnosti zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ale jednoducho len nevyhnutným dôsledkom ich nepriaznivej finančnej situácie.“ Ak by bola situácia taká, že obyvateľstvo bude zdravé a nebude využívať služby LSPP, tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v strate a bez možnosti túto stratu ovplyvniť. V celom konaní zo strany žalovaného nebolo rozporované ani to, že nárok žalobcu je daný titulom bezdôvodného obohatenia. Súd však nesprávne posúdil určenie, o čo sa mal žalobca bezdôvodne obohatiť. Súd aplikoval postup podľa , ktorý hovorí, že pri určení obsahu práv a povinností sa prihliada aj na zvyky v odvetví. Súd však za zvyk považuje aj to, že ostatní lekári dostávali ako odmenu za poskytnuté služby LSPP 12 Eur za hodinu. Súd však ignoroval skutočnosť, že základným zvykom v odvetví poskytovania LSPP - a to aj v zmysle stanovísk ÚS SR, Ministerstva spravodlivosti, či výborov

NR SR je predovšetkým uzavrieť zmluvu s prevádzkovateľom LSPP. Bolo by pochopiteľné a zároveň v súlade so zásadou spravodlivosti, či so zásadami poctivého obchodného styku, keby tento postup súd aplikoval v prípade, kedy k uzavretiu zmluvy došlo z dôvodov na strane žalovaného. Tu však odklon od zvykov v odvetví a odklon od zásad poctivého obchodného styku urobil sám žalobca a súd mu dal rovnakú právnu ochranu ako tým lekárom, ktorí postupovali v súlade s , ako aj v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, a teda zmluvu so žalovaným uzavreli a podľa nej sa aj správali. Súd má aj výchovnú funkciu. V nadväznosti na zásadu spravodlivosti by táto funkcia mala zabezpečovať to, aby súd svojou rozhodovacou činnosťou motivoval účastníkov právnych vzťahov k dodržiavaniu základných princípov práva a právneho štátu a odrádzal tých, čo sa z rôznych dôvodov nechcú správať v súlade s uvedenými zásadami. Rozsudok súdu vedie k tomu, že žalovaný nielenže pre rok 2019 neuzavrel zmluvu o poskytovaní služieb LSPP, ale už do služby podľa rozpisu lekára NSK ani nenastupuje a k nemu sa podľa jeho príkladu pridali aj ďalší lekári. Týmto ohrozujú prevádzku LSPP a maria prístup obyvateľstva k službám, ktoré obyvateľstvu garantuje SR. Súd mal vydať taký rozsudok, aby takéto správanie žalobcu nepožívalo ochranu. Žalobcovo správanie ochranu dostalo, a preto sa odvážil hranicu posunúť a nie je vylúčené, že k takémuto správaniu nabáda aj iných lekárov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal koľko hodín riadne odslúžil na LSPP, a to aj napriek tomu, že faktúry, ktoré predložil, neobsahujú žiadnu kvalifikáciu nároku, je na nich len text „fakturujem Vám za mesiac august 2017 LSPP služby.“ Ani konkrétne za čo, ani za aký čas, ani v čom majúc oporu. Skutkový stav je teda taký, že žalobca opakovane odmietal uzavretie zmluvy o poskytovaní LSPP so žalovaným. Doporučenú poštu nepreberal, na obyčajnú nereagoval, v ordinácii sa zapieral, nekomunikoval ani so zamestnancami žalovaného, ani so samotným štatutárom. Necítil sa byť teda viazaný ani prevádzkovým poriadkom, ani organizačným poriadkom, čo aj demonštroval svojim správaním. Z ordinácie odchádzal do svojej ordinácie na inom poschodí, a to aj na niekoľko hodín, odchádzal predčasne z ordinácie domov. Nevypĺňal riadne predpísanú evidenciu, na recepty neuvádzal kódy. Nakoľko žalobca nemal uzavretú zmluvu, žalovaný mu ani nemal právne čo vytknúť. Napriek tomu súd poskytol žalobcovi takú istú mieru ochrany, ako by poskytol tým lekárom, ktorí zmluvu riadne uzavreli, rešpektovali ustanovenie a konali v súlade s dobrými mravmi. Takýto postoj súdu žalobcu motivoval k tomu, že už do výkonu LSPP nechodí vôbec, a to aj napriek tomu, že je do služieb rozpisovaný a jeho príklad začínajú nasledovať aj iní lekári, čo rezultuje v to, že stanice LSPP v poliklinike Šaľa v dňoch, kedy sú rozpisovaní žalobca a jeho kolegovia, nie je obyvateľstvu riadne poskytovaná LSPP. A súd chráni právo žalobcu, hoci toto vedie k ohrozeniu ústavného práva obyvateľstva regiónu na dostupnú službu LSPP. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný si tiež uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný v odvolaní účelovo cituje stanovisko Generálneho prokurátora SR, pričom ho vytrháva z kontextu. Aj časť citovaného stanoviska bola dôvodom, prečo generálny prokurátor poukazujúc na nerovnaké postavenie prevádzkovateľov ambulancií LSPP a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v roku 2010 podal návrh na začatie konania o súlade a toho istého zákona v časti vzťahujúcej sa na uloženie pokuty za porušenie povinnosti uloženej s SR. Žalovaný v odvolaní, ako aj v rámci celého konania neustále poukazuje na nález ÚS SR 113/2011, podľa ktorého výška odmeny ponúknutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, musí zohľadňovať aj ich ekonomické možnosti, pričom uvádza, že v roku 2017 bol výkon LSPP v strate. Žalovaný ale zabudol dodať, že sám z vlastnej vôle ponúkol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti také cenové podmienky, ktoré podľa jeho vyjadrenia spôsobili hospodársku stratu činnosti LSPP. Je výlučne na ťarchu žalovaného, že sa rozhodol dobrovoľne uhrádzať poskytovateľom odmenu, ktorá mu spôsobuje hospodársku stratu. Preto je argumentácia žalovaného hospodárskou stratou s poukazom na rozhodnutie ÚS SR 113/2011 zavádzajúca, sledujúca jediný cieľ - neuhradiť žalobcovi žiadnu odmenu. Argumentácia žalovaného by mohla viesť k situácii, kedy žalovaný uzatvorí s časťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zmluvu s odmenou dohodnutou v takej výške, aby bol preňho výkon LSPP stratový a následne druhej časti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorou zmluvu neuzatvorí, ale ktorá bude rozpisovaná na výkon LSPP samosprávnym krajom, za tú istú činnosť nebude uhrádzať žiadnu odmenu z dôvodu, že je v strate. Ústavný súd SR sa vo svojom náleze zaoberal LSPP vo všeobecnej rovine a pri svojich právnych názoroch vychádzal z predpokladu, že poskytovateľ prevádzkujúci ambulanciu LSPP pristupuje rovnako k všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vykonávajúcim LSPP v mene a na účet poskytovateľa prevádzkujúceho ambulanciu

LSPP. Ústavný súd SR neriešil konkrétnu špecifickú situáciu, kedy prevádzkovateľ ambulancie LSPP pristupuje k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti selektívne podľa toho, či s ním uzatvorili alebo neuzatvorili písomnú zmluvu, a to aj napriek tomu, že pre žalovaného vykonávajú totožnú činnosť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta voči tomu, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca neuzatvoril so žalovaným zmluvu a predkladá tvrdenia, že neuzatvorením zmluvy žalobca konal v rozpore so zásadou spravodlivosti, v rozpore s dobrými mravmi atď., tak žalobca uviedol, že žalovaný opomína, že uzatvorenie zmluvy je prejavom slobodnej vôle subjektu a nie je možné subjekt nútiť do uzatvorenia zmluvy. Žalobca s predkladanou zmluvou nesúhlasil a odmietol ju uzatvoriť, čo bolo jeho legitímne právo. Táto skutočnosť ale nič nezmenila na tom, že žalobca LSPP riadne v súlade s rozpisom Nitrianskeho samosprávneho kraja zabezpečoval, keďže neuzavretie zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci, resp. odmietnutie jej podpísania, nezbavilo žalobcu LSPP vykonávať. Práve naopak, konanie žalovaného, ktorý napriek tomu, že žalobca vykonával svoju povinnosť riadne a ktorý za činnosť žalobcu dostal zaplatené, odmietol uhradiť žalobcovi odmenu, možno označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný tiež rozporuje skutkové konštatovanie súdu prvej inštancie, že nastavenie ekonomických a cenových podmienok bolo plne v rukách žalovaného. Žalobca k tomu uvádza, že žalovaný sám z vlastnej vôle ponúkol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti také cenové podmienky, ktoré podľa jeho vyjadrenia spôsobili hospodársku stratu činnosti LSPP. K ďalším námietkam žalovaného žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 12.3.2019 bolo ozrejmené, že došlo k chybe v písaní a počítaní pri podávaní návrhu na doplnenie dokazovania a zdravotné poisťovne mali byť vyzvané na vyjadrenie sa k dátumom v roku 2017. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca bol o tejto skutočnosti informovaný; právny zástupca žalovaného sa súdu prvej inštancie na predmetnom pojednávaní na túto skutočnosť dotazoval. Nesprávne a nepravdivé sú tvrdenia žalovaného v bodoch 14 a 15 odvolania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca pre žalovaného na základe rozpisu Nitrianskeho samosprávneho kraja vykonával v dňoch 12.8.2017, 18.8.2017, 9.9.2017, 24.9.2017, 9.10.2017, 24.10.2017, 8.11.2017 a 23.11.2017 lekársku službu prvej pomoci v zdravotníckom zariadení žalovaného. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca v predmetných dňoch výkon LSPP nezabezpečil vôbec, alebo sčasti. Žalovaný nikdy nevytýkal žalobcovi nesplnenie si povinnosti vykonávať LSPP v predmetných dňoch a ani nikdy nepodal Nitrianskemu samosprávnemu kraju podnet, v ktorom by upozornil na nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu. Žalobcovi nikdy nebola Nitrianskym samosprávnym krajom uložená pokuta pre nesplnenie povinnosti zabezpečiť výkon LSPP na základe rozpisu Nitrianskeho samosprávneho kraja v zdravotníckom zariadení žalovaného. Rovnako tak žalovaný žalobcovi nevytýkal vady faktúr. Účelové sú tiež tvrdenia žalovaného, že žalobca odchádzal predčasne z ordinácie domov, nevypĺňal predpísanú evidenciu a na recepty neuvádzal kódy, keďže žalovaný v rámci konania nikdy nepoukazoval na takéto údajné konania žalobcu. K odvolacej námietke žalovaného, že súd mal zmeniť typ žaloby, žalobca uviedol, že po celý čas sa domáhal peňažného plnenia, a teda k zmene druhu žaloby nikdy nedošlo. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku v zmysle zásady iura novit curia, tak právna kvalifikácia uplatneného nároku patrí do právomoci súdu. Na základe uvedeného preto žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

12. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dôvodom, pre ktorý žalovaný opakovane poukazuje na nález Ústavného súdu SR 113/2011 je, že uvedený nález sa obsahovo priamo dotýka kauzy, ktorá je predmetom konania a obsahuje právny názor nielen ústavného súdu, ale i zákonodarcu, či ministerstva. Argumentácia žalobcu by bola na mieste, ak by k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a žalobcom nedošlo z dôvodov na strane žalovaného. Žalovaný nerozporuje to, že uzatvorenie zmluvy je prejavom slobodnej vôle, ako uvádza vo svojom vyjadrení žalobca. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na odlišnosti medzi žalobcom a ostatnými lekármi, ktorí zmluvy uzatvorili. Konanie žalobcu bolo obštrukčné a nechcel byť viazaný ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými v zmluve. Žalobca síce na neuzavretie zmluvy mal právo, avšak využitie tohto práva má svoje dôsledky. Žalobca takto konal v rozpore so zvyklosťou v danom odvetví, v rozpore s dobrými mravmi (za dobrý mrav sa považuje aspoň zdvorilo odpovedať, aj keď návrh odmietam a uviesť prečo) a s vedomím, že nemá istotu garancie výšky odmeny. Takéto správanie nemá požívať právnu ochranu a prípadné poskytnutie ochrany takémuto správaniu je nespravodlivé a demotivujúce tých, čo sa snažia problémom predísť (generálna prevenčná povinnosť podľa ) a nájdu kompromis - uzavrú zmluvu a dodržiavajú v zmysle zásady pacta sund servanda. Žalobca argumentoval, že od žalovaného ani od samosprávneho kraja nedostal žiadnu pokutu. Z pohľadu žalovaného žalobca nič neporušil, keďže nebola uzavretá zmluva. Avšak žalovaný predložil množstvo dôkazov, že žalobca si robil doslova, čo chcel a konal pri poskytovaní LSPP inak, ako býva zvykom a inak než lekári, ktorí zmluvu podpísali. Z pohľadu samosprávneho kraja

tiež nebol dôvod na pokutu, keďže žiaden pacient nepodal sťažnosť na úrad Hlavného lekára NSK. To neznamená, že žalobca nekomplikoval činnosť žalovaného svojim správaním, napríklad správnym vedením dokumentácie, ako podkladu pre vyúčtovanie poisťovniam, s odôvodnením, že jeho sa to netýka, že on nemá uzavretú zmluvu. Súd v odôvodnení poukázal na to, že by malo byť diskrimináciou žalobcu, keby nedostal takú odmenu, ako ostatní poskytovatelia, ktorí zmluvu uzavreli. Ako je však v súlade so zásadou spravodlivosti, ak niekto, kto sa vyhne záväzku k iným povinnostiam úmyselným neuzavretím zmluvy, iné povinnosti, ktoré je obvyklé dodržiavať nedodržiava, nedodržuje zvyky v odvetví (napríklad uzavretie zmluvy) má súdom poskytnutú rovnakú ochranu ako ten, čo zmluvu uzavrie a k dodržiavaniu povinností sa zaviaže. Činnosť súdu má mať aj výchovnú funkciu. Takýto precedens vedie účastníka občianskoprávnych vzťahov k tomu, aby sa nezaväzoval zmluvou k nejakej činnosti, pretože stačí počkať na niekoho kto zmluvu uzavrie, veď takto nie je viazaný povinnosťami, ale benefity mu súd určite prizná. Žalobca v súčasnosti neposkytuje LSPP, a to ani napriek tomu, že je do služieb rozpisovaný. Nie je vylúčené, že práve rozsudok súdu prvej inštancie ho viedol k ďalšiemu neplneniu si svojich povinností. SR garantuje každému občanovi právo na bezplatnú lekársku starostlivosť. Ako je uvedené v náleze ústavného súdu, práve rozpis služieb lekárov mal byť nástrojom na reálnu realizáciu uvedeného práva, pričom rozpisom služieb sa malo pomôcť hlavne lekárom, aby nemuseli byť svojim pacientom k dispozícii nepretržite. Táto podmienka bola každému z nich známa skôr, ako si zriadili ordináciu a začali výkon svojho podnikania. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný tvrdí, že žalobca konal v rozpore so zvyklosťami v odvetví a v rozpore s dobrými mravmi, keď neuzatvoril so žalovaným zmluvu, resp. neodpovedal žalovanému, že návrh zmluvy odmieta. Nie je pravdou, že uzatvorenie zmluvy s prevádzkovateľom ambulancie LSPP je zvyklosťou v danom odvetví. Do 1.11.2017 kedy nadobudla účinnosť nová práva úprava týkajúca sa vykonávania pohotovostnej služby, uzatvorenie zmluvy s prevádzkovateľom ambulancie LSPP nebolo zvyklosťou, keďže výkon LSPP bol zo zákona pre poskytovateľov povinný a k výkonu LSPP nebolo uzatvorenie zmluvy nevyhnutné. Rovnako tak neodpovedanie na návrh zmluvy nemôže byť konaním v rozpore s dobrými mravmi, keďže mlčanie sa v zmysle považuje za právne akceptovateľný prejav vôle, nakoľko návrh zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie; b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že žalobca si v súvislosti s výkonom LSPP údajne neplnil svoje povinnosti (čo žalobca popiera), pritom ale žalovaný a ani iná osoba nepodala na žalobcu žiadny podnet z dôvodu, že žalobca nenastúpil na výkon LSPP, alebo nesprávne viedol zdravotnú dokumentáciu alebo porušil inú povinnosť. Mylný je názor žalovaného, že podnet mohol podať len pacient, podnet môže podať akákoľvek osoba. Žalovaný si u žalobcu nikdy neuplatnil nároky vyplývajúce z údajného porušenia povinností žalobcom, ktoré vo vzťahu k žalovanému existovali aj bez uzatvorenej zmluvy (správne vedenie dokumentácie je zákonná povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti). Žalobca v súčasnosti nevykonáva ambulantnú pohotovostnú službu, nakoľko nebol v súlade s rozpísaný Nitrianskym samosprávnym krajom na výkon ambulantnej pohotovostnej služby. Žalovaný opomína, že došlo s účinnosťou od 1.11.2017 k zmene a podľa účinnej právnej úpravy rozpis vykonávania ambulantnej pohotovostnej služby samosprávny kraj vyhotovuje len vtedy, ak organizátor (žalovaný) nedokáže zabezpečiť vykonávanie ambulantnej pohotovostnej služby zazmluvnenými lekármi (dobrovoľníkmi). V rámci výberového konania na obsadenie miesta organizátora ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých mal žalovaný povinnosť preukázať, že vie zabezpečiť prevádzku pohotovosti po personálnej stránke ( a ) a teda vyvstáva otázka, či žalovaný v rámci výberového konania nezavádzal, ak výkon ambulantnej pohotovostnej služby nevie zabezpečiť zazmluvnenými lekármi. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

14. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

15. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. -212 zo dňa 20.1.2020, právoplatným dňa 14.2.2020 opravil označenie právneho zástupcu žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku č. k. -145 zo dňa 9.4.2019.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia odmeny za výkon lekárskej služby prvej pomoci pre žalovaného v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca ako poskytovateľ všeobecnej ambulantnej starostlivosti vykonal pre žalovaného ako držiteľa povolenia na prevádzkovanie ambulantnej lekárskej služby prvej pomoci v mesiacoch august až november r. 2017 služby prvej pomoci riadne podľa rozpisu samosprávneho kraja, a preto vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, má nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške odmeny vyplácanej v rozhodnom období ostatným poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti, t. j. 12,- Eur za jednu hodinu služby.

18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonané lekárske služby prvej pomoci pre žalovaného, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

19. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia odmeny za vykonané lekárske služby prvej pomoci za konkrétne obdobie, a to za mesiace august až november 2017. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca bol v tomto rozhodnom období prevádzkovateľom ambulancie všeobecného lekárstva a žalovaný bol prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní lekárskej služby prvej pomoci napriek tomu, že žalobca bol povinný podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v spojení s veta prvá , vykonávať lekársku službu prvej pomoci v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, oprávneného na základe povolenia prevádzkovať ambulanciu služby prvej pomoci, teda v ambulancii žalovaného. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca služby v zmysle rozpisu Nitrianskeho samosprávneho kraja vykonal, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opak, teda mu za vykonané služby patrí nárok na odmenu, avšak vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu medzi stranami, ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške v tom čase žalovaným obvykle vyplácanej odmeny ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní zásadný právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. -74 zo dňa 28.11.2012, pričom poukázal aj na stanoviská generálneho prokurátora SR, Ministerstva spravodlivosti SR a dôvodil, že všetky inštitúcie odporúčajú doplniť medzeru v uzavretím zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom lekárskej služby prvej pomoci a prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci.

Odvolací súd k tejto odvolacej argumentácii žalovaného uvádza, že predmetný nález Ústavného súdu SR má síce vzťah k prejednávanej veci, avšak bezprostredne s ňou nesúvisí, preto ani nebolo dôvodné, aby sa rozboru uvedeného nálezu súd prvej inštancie osobitne venoval.

21. Ústavný súd SR týmto nálezom nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR na vyslovenie nesúladu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a toho istého zákona v časti vzťahujúcej sa na uloženie pokuty za porušenie povinnosti uloženej s čl. 12 ods. 1 a , čl. 18 ods. 1, čl. 36 písm. c) až e), a (ďalej len „“), čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Dohovoru č. 29 o nútenej alebo povinnej práci (ďalej len „dohovor č. 29“). Generálny prokurátor vo svojom návrhu poukazoval najmä na to, že príslušná právna úprava tým, že pod sankciou uloženia pokuty až do sumy 3.319,- Eur ustanovuje vybraným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti oprávneného na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci, porušuje zákaz nútenej práce a povinnej práce, nakoľko tak súkromným lekárom ustanovuje zákonnú povinnosť vykonávať lekárske služby prvej pomoci podľa rozpisu samosprávneho kraja pod hrozbou uloženia sankcie, a to aj proti ich vôli a bez akýchkoľvek záruk na odmenu za vykonanú prácu, na ochranu ich bezpečnosti a zdravia pri práci a na primeraný odpočinok po práci, keď vzájomné právne vzťahy medzi prevádzkovateľmi ambulancií lekárskej služby prvej pomoci a súkromnými lekármi, ktorí sú povinní či nútení poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci, nie sú upravené zákonom; v aplikačnej praxi sú spravidla založené inominátnymi zmluvami, keď ide o zmluvy vynútené s jednostranne určenými zmluvnými podmienkami, ktoré absolútne negujú princíp zmluvnej autonómie a rovnosti zmluvných strán (ak lekár zmluvu odmietne podpísať, pod hrozbou uloženia sankcie lekársku službu prvej pomoci, aj tak musí vykonať, ale nedostane žiadnu odmenu za jej výkon). K tomuto návrhu generálneho prokurátora sa vyjadrilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR tak, že najmä ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva lekársku službu prvej pomoci v ambulancii iného poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci, výška úhrady vyplýva zo zmluvného vzťahu medzi týmito poskytovateľmi, pričom síce povinnosť poskytovateľov pri výkone lekárskej služby prvej pomoci uzavrieť medzi sebou zmluvu nie je stanovená v zákone, avšak pre upravenie podmienok medzi týmito dvomi subjektmi sa zmluvný vzťah odporúča, nakoľko je neakceptovateľné, aby lekári, ktorých samosprávny kraj zaradil do rozpisu, boli povinní vykonávať lekársku službu prvej pomoci proti svojej vôli, bez nároku na odmenu za vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci, pričom v prípade ak lekár vykonávajúci lekársku službu prvej pomoci má nárok na odmenu za vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci, a to aj vtedy, ak s poskytovateľom ambulancií lekárskej služby prvej pomoci nepodpísal žiadnu zmluvu, a to napr. na základe ustanovenia a nasl. upravujúceho bezdôvodné obohatenie. Národná rada SR k tomuto návrhu vo svojom stanovisku poukázala na SR, v ktorom sú taxatívnym výpočtom určené práce a služby, ktoré sa nepokladajú za nútené práce (okrem iných aj konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných) napriek tomu, že zákon ustanovuje povinnosť danú prácu alebo službu vykonať a že ustanovuje sankciu pre prípad nesplnenia tejto povinnosti, mala teda za to, že povinnosť poskytovať lekársku službu prvej pomoci nemožno považovať za nútenú prácu, alebo nútenú službu a tiež poukázala na to, že hoci zákon priamo nerieši odmeňovanie lekárov slúžiacich lekárske služby prvej pomoci, neznamená to, že poskytovatelia lekárskych služieb prvej pomoci nie sú povinní ich primerane odmeňovať, pričom úpravu odmeňovania, ako aj ďalších otázok súvisiacich so zmluvným vzťahom (úprava pracovných podmienok, pracovného času, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) ponecháva zákon na zmluvné strany. V spoločnej správe výborov NR SR sa uvádza v podstate to, že všeobecní lekári a zubní lekári by mali poskytovať všeobecnú ambulantnú a stomatologickú starostlivosť nepretržite, pričom poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci nie je samostatnou zdravotníckou praxou.

22. Ústavný súd SR podrobil ustanovenia v spojení s testu proporcionality a dospel k záveru, že ich nesúlad s označenými článkami SR a Dohovorov daný nie je, nakoľko zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom k odmeňovaniu lekárov uviedol,

že vo vzťahu k zmluvnej voľnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri výkone ich práva podnikať je potrebné povedať, že táto je pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi prevádzkujúcimi ambulancie lekárskej služby prvej pomoci obmedzená, avšak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú možnosť využiť účinné prostriedky nápravy poskytnuté im platným právnym poriadkom, ktorými sú predovšetkým žaloba podľa a nasl. alebo žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd SR výslovne uviedol, že miesto spornej ústavnosti leží aj mimo napadnutých ustanovení a spočíva v legislatívnom opomenutí regulácie právnych vzťahov, ktoré sú s napadnutými ustanoveniami nerozlučne previazané.

23. Z vyššie uvedeného nálezu teda vyplýva, že ústavný súd nezistil, že by na predmetnú právnu vec aplikované ust. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bolo v nesúlade s SR, teda súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ ho v znení účinnom v rozhodnom čase na danú právnu vec aplikoval. Z tohto nálezu však vyplýva aj ďalšia skutočnosť a to, že Ústavný súd poukázal na legislatívne opomenutie zákonodarcu, keď vzájomný vzťah poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci a prevádzkovateľa lekárskej služby prvej pomoci v tomto zákone upravené nie sú. Pričom sám Ústavný súd SR v ods. 2 na strane 35 uvádza, že lekári majú možnosť v tomto prípade využiť účinné prostriedky právnej nápravy, pričom jedným z nich je aj žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia. V podstate rovnaké stanovisko zaujali tiež Národná rada SR a Ministerstvo spravodlivosti SR. Stanovisko ústavného súdu SR, ako aj ostatných spomínaných inštitúcií v podstate len aprobuje postup žalobcu, ktorý si voči žalovanému uplatnil odmenu za odslúžené služby v ambulancii prvej pomoci žalovaného. Nie je teda zrejmé, v čom žalovaný považoval predmetný nález Ústavného súdu SR za rozhodnutie oslabujúce, resp. vyvracajúce nárok žalobcu na zaplatenie odmeny. Pokiaľ žalovaný poukazoval na stanovisko generálneho prokurátora, ktorý uviedol, že „lekár musí službu vykonať, ale nedostane odmenu za jej výkon,“ tak odvolací súd k tomu uvádza, že ide o vyjadrenie vytrhnuté z kontextu, myslené generálnym prokurátorom tak, že príslušná úprava v zákone chýba, ale nie, že lekár poskytujúci službu prvej pomoci by nárok na odmenu nemal, resp. že by mu nepatrila.

24. Žalovaný z predmetného nálezu Ústavného súdu SR nesprávne vyvodzoval povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uzatvoriť povinne zmluvu s prevádzkovateľom zdravotnej starostlivosti. Takáto povinnosť z príslušného nálezu nevyplýva a ani nemôže, nakoľko povinnosti je možné ukladať fyzickým a právnickým osobám len zákonom. Ústavný súd v náleze konštatuje, že príslušná právna úprava vzťahu medzi poskytovateľom lekárskej služby prvej pomoci a prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci v v tom čase chýbala, avšak to podľa Ústavného súdu SR nie je dôvod na vyslovenie jeho nesúladu s , avšak pre konštatovanie legislatívneho opomenutia zákonodarcu a pre apel na neho, pre prijatie príslušnej právnej úpravy. Aj ostatné inštitúcie vyjadrujúce sa k podanému návrhu generálneho prokurátora potom odporúčajú, aby si dotknuté subjekty tento nedostatok právnej úpravy odstránili uzatvorením zmluvy. Ide však len o odporúčanie, nie o povinnosť. Nikoho totiž nemožno proti jeho vôli nútiť vstúpiť do zmluvného vzťahu s iným. Ide o zásadu zmluvnej slobody, ktorá zásada tvorí základ vnútroštátneho súkromného práva tak na Slovensku, ako aj na úrovni európskeho súkromného práva.

25. Zo zásady zmluvnej autonómie vyplýva, že úplne závisí od vôle účastníka, či vstúpi do nejakého právneho vzťahu, a teda či vezme na seba určitú právnu povinnosť, alebo nie a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. Všeobecným dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je zmluva, ktorá je dvojstranným, alebo viacstranným právnym úkonom, ktorý vzniká konsenzom. Konsenzus je úplné a bezpodmienečné prijatie návrhu. Ak konsenzus chýba pri podstatných pojmových znakoch zmluvy, zmluva nevznikne. Zásada zmluvnej autonómie vo všeobecnosti znamená, že jeden účastník nielenže nemôže druhému účastníkovi jednostranne vnútiť povinnosť alebo právo, alebo na neho proti jeho vôli previesť právo, ale v prípade sporu medzi nimi, nemôže jeden účastník autoritatívne vynútiť od druhého účastníka splnenie jeho povinnosti, ale sa musí, ak medzi nimi nedôjde k dohode , obrátiť na súd, pred ktorým majú obaja rovnaké postavenie.

26. Pokiaľ potom žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že žalobca vedome a úmyselne neuzatvoril zmluvu so žalovaným, v ktorej by sa dohodli na podmienkach a odmene za poskytovanú lekársku službu prvej pomoci, ktorým konaním mal žalobca porušiť dobré mravy, či konať v rozpore s poctivým obchodným stykom, tak táto obrana žalovaného neobstojí, nakoľko žalobca nemôže byť nijakým spôsobom nútený do zmluvného vzťahu so žalovaným vstupovať, pokiaľ mu takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Ako bolo uvedené vyššie, základnou zásadou súkromného práva, je zásada zmluvnej

autonómie, podľa ktorej nikoho nemožno nútiť vstúpiť do zmluvného vzťahu s iným subjektom, ani mu nanucovať konkrétne zmluvné podmienky, pokiaľ nedôjde ku konsenzu. Pokiaľ teda žalobca do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpiť odmietol, bolo to jeho výsostné právo a nemôže mu to byť na ujmu, pokiaľ ide o posudzovanie jeho nároku na odmenu za vykonané služby prvej pomoci pre žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že priznanie odmeny žalobcovi je v rozpore so zásadou spravodlivosti, lebo sa úmyselne vyhýbal uzavretiu zmluvy, je teda popretím zásady zmluvnej autonómie. Pokiaľ žalobca do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpiť odmietol, nič to nemení na jeho povinnosti v zmysle zákona a príslušného rozpisu služieb, tieto služby povinne vykonať, avšak naopak žalobca sa dostáva do nevýhodnejšieho postavenia oproti ostatným lekárom, nakoľko si musí následne svoju odmenu od žalovaného komplikovaným spôsobom vymáhať, v danom prípade až súdnou cestou. Výška odmeny žalobcu pritom nie je daná tým, či so žalovaným uzavrel alebo neuzavrel zmluvu ako ostatní lekári, ale tým, či žalovanému poskytol, alebo neposkytol rovnaké lekárske služby prvej pomoci ako ostatní lekári, keď v danom prípade bolo preukázané, že tieto služby žalovanému žalobca riadne poskytoval. Iný prístup k určeniu výšky odmeny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý neuzavrel zmluvu s prevádzkovateľom stanice lekárskej služby prvej pomoci, by bol diskriminačný.

27. Ďalšia námietka žalovaného smerovala k tomu, že súd prvej inštancie mal žalobu odmietnuť, nakoľko žalobca sa mal svojho nároku domáhať titulom bezdôvodného obohatenia, pričom žalobný petit nezmenil. Odvolací súd k tomuto uvádza, že v danom prípade síce k zmene žaloby nedošlo, ale nebolo to ani potrebné. Žalobca sa od začiatku konania domáhal zaplatenia peňažnej sumy 1.362,- Eur s príslušenstvom titulom odmeny za vykonané lekárske služby prvej pomoci, a to počas celého konania na rovnakom skutkom základe. Nie je podstatné, že v žalobe svoj nárok právne posúdil ako nárok z mandátnej zmluvy, pretože otázka právneho posúdenia je vecou súdu. Súd prvej inštancie v danom prípade potom dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi jeho nárok patrí titulom bezdôvodného obohatenia.

28. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie porušil koncentračnú zásadu, keď pojednávanie odročil a umožnil žalobcovi aby neskôr navrhol doplnenie dokazovania dopytom na zdravotné poisťovne ohľadom zistenia žalobcom poskytnutých výkonov zdravotnej starostlivosti ich poistencom v rozhodnom období počas vykonávania lekárskych služieb prvej pomoci, čím mal súd predĺžiť konanie a zvýhodniť jednu stranu sporu. K tomuto odvolací súd uvádza, že je založený na koncentrácii, cieľom je predovšetkým čo najrýchlejšie rozhodnutie sporu, avšak zváženie, ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykoná a či je spravodlivé v príslušnej fáze súdneho konania tieto dôkazy pripustiť, je vždy na úvahe súdu. V predmetnej veci bolo pritom pripustenie takýchto dôkazov dôvodné vzhľadom na to, že žalovaný rozporoval riadne vykonávanie služieb žalovaným. Preto žalobca navrhol vykonanie dokazovania dopytom na zdravotné poisťovne, aby potvrdili, či v dňoch, kedy mal služby žalobca, boli vykázané úkony zdravotnej starostlivosti pre dospelých pacientov v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci žalovaného. Zároveň tým, že súd nevykonal návrh žalovaného na doplnenie dokazovania dôkazmi týkajúcimi sa poskytovania služieb prvej pomoci žalobcom v roku 2018, neporušil zásadu rovnosti sporových strán, nakoľko predmetom konania je nárok žalobcu na odmenu za poskytnuté lekárske služby prvej pomoci za konkrétne dni v mesiacoch august až november roku 2017, preto bolo relevantné posudzovať kvalitu poskytovaných služieb žalobcom len v tomto konkrétnom období. Otázka ako poskytoval žalobca služby v roku 2018 je pre tento prípad celkom irelevantná. Na nárok žalobcu na odmenu za riadne vykonané služby v období 8-11/2017, totiž nemá žiadny vplyv kvalita a rozsah poskytnutých lekárskych služieb žalobcom v roku 2018, ani okolnosť, že po tomto období došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, či odopieraniu poskytovania služieb inými lekármi. Nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovaním preukazujúcich správanie sa žalobcu v roku 2018, nebolo v tomto prípade postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože súd je povinný sa zaoberať len podstatnými okolnosťami prípadu. Predmetom konania je nárok žalobcu na odmenu za mesiace august až november 2017, preto dokazovanie okolností v roku 2018 je nepodstatné. Súd nemá povinnosť akceptovať návrh strany na dokazovanie, pokiaľ nemajú význam pre jeho rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný namietol, že súd neumožnil stranám záverečné reči, tak odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní dňa 12.3.2019 zistil, že súd prvej inštancie najskôr vyhlásil dokazovanie za skončené, pojednávanie odročil a až potom umožnil sporovým stranám predložiť záverečné návrhy vo veci v písomnej forme, čím síce formálne presne nedodržal postup upravený v ust. , avšak vo výsledku stranám predniesť záverečné reči umožnil, obe strany toto svoje právo aj využili, keď záverečná reč žalovaného je na č. l. 126 spisu a záverečná reč žalobcu je na č. l. 130 spisu, teda obe strany mali možnosť a aj využili možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu, právnej

stránke veci a zhrnúť svoje návrhy. Súd prvej inštancie na základe predložených záverečných návrhov sporových strán potom nepovažoval za potrebné dokazovanie ďalej dopĺňať, preto vyniesol rozhodnutie vo veci samej. Táto vada konania však sama o sebe v danom prípade nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa , nakoľko k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý súdny proces nedošlo, keď k zhojeniu nedostatkov došlo umožnením sporovým stranám záverečné reči súdu predložiť, predmetný postup súdu nemal za následok ani jeho nesprávne rozhodnutie vo veci, právo strán predniesť svoje záverečné návrhy bolo v danom prípade zachované, strany dostali možnosť sa na záver k veci vyjadriť, súd prvej inštancie na základe ich podaní dokazovanie doplniť nepotreboval, pričom sporová strana nemá právo na repliku po záverečnej reči protistrany, keď obe sporové strany vo svojich záverečných rečiach uviedli v podstate rovnaké argumenty, ako prednášali už počas konania, a to aj odvolacieho, takže sa s nimi súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v celom rozsahu napokon vysporiadali.

29. V danom prípade má odvolací súd tiež nepochybne za to, že nárok žalobcu je daný titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného, nakoľko žalovaný bol povinný na základe udeleného povolenia zabezpečovať v rozhodnom období lekárske služby prvej pomoci vo svojej ambulancii. Pokiaľ so žalobcom nebol v zmluvnom vzťahu, pričom žalobca v ambulancii žalovaného služby prvej pomoci v rozhodnom období na základe zákona a rozpisu služieb poskytoval, spočíva bezdôvodné obohatenie žalovaného v obohatení sa o hodnotu poskytovanej služby prvej pomoci, ktorú žalobca vykonal, avšak žalovaný za ňu nezaplatil cenu obvyklú, poskytovanú všetkým ostatným lekárom v rozhodnom čase, pričom žalovaný nerozporoval a potvrdzuje to aj návrh predloženej zmluvy, že výška v tom čase vyplácanej odmeny bola 12,- Eur za hodinu služby. Nie je teda vôbec podstatné, či boli platby zdravotných poisťovní dostatočné a či žalovaný skončil v strate, pretože výška bezdôvodného obohatenia žalovaného spočíva v obvyklej odmene poskytovanej ostatným prevádzkovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rozhodnom období. To je totiž suma, ktorú žalovaný ušetril, keď žalobcovi odmenu neposkytol, hoci žalobca služby vykonal. Aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. jednoznačne vyplýva, že aj ústavný súd v prípadoch, kedy k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a prevádzkovateľom nedôjde, nespochybňuje nárok lekára na vyplatenie odmeny za vykonanú, hoci nezazmluvnenú službu titulom bezdôvodného obohatenia. Na tomto mieste aj odvolací súd poukazuje na v rozhodnom čase absentujúcu relevantnú právnu úpravu, čo však nemôže byť na ujmu lekárom, ktorým zákon ukladá služby prvej pomoci vykonávať, domáhať sa nároku na odmenu cestou požadovania vydania bezdôvodného obohatenia, v opačnom prípade, by totiž išlo o nútenú prácu, čo však SR, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Dohovor č. 29 o nútenej alebo povinnej práci zakazujú. Pre vec nie je podstatné, či si žalovaný správne nastavil cenové a ekonomické podmienky prevádzkovania ambulancie, ako ani to, či sú tieto ambulancie zdravotnými poisťovňami podfinancované. Toto je možné prisúdiť len na vrub nedostatočnej právnej úpravy prevádzkovania lekárskych služieb prvej pomoci, čo však nemôže byť na vrub žalobcu, ktorý služby vykonal. Rozhodujúce pre vec je to, že za poskytnuté služby má žalobca nárok na odmenu, a to vo výške odmeny obvyklej, poskytovanej žalovaným v rozhodnom období všetkým ostatným lekárom, vykonávajúcim rovnaké služby. Priznanie takéhoto nároku na odmenu nie je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ale v súlade so zákazom nútenej práce, či nútenej služby. Zároveň pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu za rok 2017, nie je rozhodujúce konanie žalobcu v roku 2019, teda ani to, že v tento rok žalobca so žalovaným opäť zmluvu neuzavrel, že služby nevykonáva a že sa k nemu prípadne pridali ďalší lekári. Ide o konkrétny nárok, za konkrétne obdobie, za riadne vykonané služby. Následný vývoj a zhoršenie vzťahov žalobcu a žalovaného nie sú v žiadnom prípade dôvodom na nepriznanie nároku žalobcovi. Pretože súd je pri svojom rozhodovaní viazaný zákonmi, nemôže preukázaný nárok žalobcovi nepriznať len na základe tvrdenia žalovaného, že to nie je podľa neho spravodlivé, lebo žalobca mu svojím postojom komplikuje situáciu. Rozhodnutie súdu skutočne má plniť výchovnú funkciu, ale v tomto prípade skôr smerom k splneniu si povinnosti žalovaného na zaplatenie odmeny za už poskytnuté služby.

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní rozporoval, že mu z faktúr nie je zrejmé, za koľko hodín služieb si žalobca za jednotlivé mesiace odmenu fakturoval, tak s týmto argumentom sa vysporiadal správne súd prvej inštancie, keď uviedol, že žalovanému musí byť zrejmé, čo je predmetom fakturácie, keď rozsah, v akom žalobca lekársku službu prvej pomoci vykonával, jednoznačne vyplýva z rozpisov samosprávneho kraja, s ktorými žalovaný musel byť oboznámený, s ktorým záverom sa bez ďalšieho stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaný napokon v odvolaní len zopakoval všeobecné tvrdenie, že žalobca nedodržiaval prevádzkový a organizačný poriadok, že z ordinácie odchádzal do svojej ambulancie na inom poschodí, prípadne

odchádzal predčasne domov, nevypĺňal evidenciu, na recepty neuvádzal kódy, avšak žalovaný v tomto smere nijako neuniesol dôkazné bremeno, keď netvrdil konkrétne nedostatky týkajúce sa uplatnených služieb dňa 12.8.2017 v čase od 7,00 hod. do 7,00 hod., dňa 18.8.2017 v čase od 16,00 hod. do 7,00 hod., dňa 9.9.2017 v čase od 7,00 hod. do 7,00 hod., dňa 24.9.2017 v čase od 7,00 hod. do 7,00 hod., dňa 9.10.2017 v čase od 16,00 hod. do 7,00 hod., dňa 24.10.2017 v čase od 16,00 hod. do 7,00 hod., dňa 8.11.2017 od 16,00 hod. do 24,00 hod. a napokon dňa 23.11.2017 v čase od 16.00 hod. do 24,00 hod. a ani nijako nepreukázal, že žalobca tieto služby riadne nevykonal, prípadne svoje povinnosti porušil. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalovaný tak mohol urobiť predložením nejakých sťažností, či upozornení adresovaných v rozhodnom období žalobcovi, alebo na žalobcu. Žiadne takéto dôkazy, ale ani konkrétne tvrdenia žalovaný neposkytol, preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalobca služby riadne nevykonal.

31. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím a potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).