Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcov: 1/ V. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. O. XXX, 2/ Y. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. Y., Y. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Mgr. Jozef Gáplovský, advokát so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, proti žalovaným: 1/ H.. P. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. Y., Y. XXX, 2/ H.. P. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. Y., S. XXX/ XX, 3/ B. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. Y., Q., W. XXX, 4/ AGROFARMA, spol. s r. o. Červený Kameň so sídlom Červený Kameň 018 56, IČO: 31 574 912, žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Galanta, Slnečná 592/2, o určenie, že žalovaní 1/ až 4/ nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne", o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.septembra 2019, č. k. - 248, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

III. Žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . IV. Žalovaným 3/ a 4/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal . Žalovanému 3/ a 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne . Na vec aplikoval ust. , , zákona o poľovníctve , - 3 Notárskeho poriadku. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že a/ žalovaný 1/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 1,01 ha predstavujúcich podiel 0,04 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“, b/ žalovaný 2/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 1,38 ha predstavujúcich podiel 0,06 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“ , c/ žalovaný 3/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 0,9 ha predstavujúcich podiel 0,04 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“, a d/ žalovaný 4/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 758,02 ha predstavujúcich podiel 34,06 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“. Dôvodili, že sú výlučnými vlastníkmi parciel v k. ú. Dolná Breznica, ktoré popri ďalších parcelách sú ako poľovné pozemky súčasťou poľovného revíru „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“. Dodatočne sa dozvedeli, že dňa 21.12.2018 sa malo v Bratislave uskutočniť zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru, ktoré však nebolo riadne zvolané, osoby zvolávajúce toto zhromaždenie nemali poverenie tretiny vlastníkov poľovných pozemkov a toto zvolanie nebolo riadne zverejnené vo všetkých

dotknutých obciach obvyklým spôsobom v zmysle o poľovníctve (ďalej len „“). Žalovaný 1/ sa na tomto zhromaždení prezentoval ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 1,01 ha, čo predstavovalo 0,04 % na výmere poľovného revíru, žalovaný 2/ ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 1,38 ha, t. j. 0,06 % výmery poľovného revíru, žalovaný 3/ ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 0,9 ha, t. j. 0,04 % výmery poľovného revíru a žalovaný 4/ ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 758,02 ha, t. j. 34,06 % výmery poľovného revíru. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní 1/ až 3/ nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov v tomto revíri vôbec a žalovaný 4/ je v skutočnosti vlastníkom týchto pozemkov v rádovo menšej výmere ako sa prezentoval na tomto zhromaždení. Citovali ustanovenia , - 7 . Zvolanie, účasť a hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkom poľovného revíru je priamo závislé od účasti vlastníkov poľovných pozemkov na takomto zhromaždení, pričom účasť a hlasovanie osôb, ktoré nevykonávajú práva vlastníka poľovného pozemku (žalovaní 1/ - 3/), resp. vykonávajú tieto práva vo väčšom rozsahu ako by im náležalo (žalovaný 4/), priamo ovplyvňujú aj žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov. S takým postupom žalovaných 1/ až 4/ na zhromaždení dňa 21.12.2018 nesúhlasia z dôvodu nezákonnosti. V závere žalobcovia uviedli, že majú naliehavý právny záujem na danom určení, keďže predpokladajú, že osoby zvolávajúce zhromaždenie sa budú snažiť realizovať práva na základe tohto zhromaždenia z 21.12.2018. V podaní zo dňa 05.02.2019 a 28.02.2019 - doplnení žaloby žalobcovia konkretizovali, ktoré nehnuteľnosti tvoria poľovný revír „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“ a zároveň uviedli, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 826, k. ú. Dolná Breznica a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1107, 1108 a 829, k. ú. Dolná Breznica v podiele 1/3. Žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 719, k. ú. Dolná Breznica. To, že žalovaní 1/ až 3/ nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov vôbec, resp. žalovaný 4/ v menšej výmere, zistili žalobcovia lustráciou vlastníctva všetkých žalovaných na internetovej stránke www.katasterportal.sk. Z výpisu z LV č. 826, k. ú. Dolná Breznica mal súd za preukázané, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parciel registra „E“, evidovaných na tomto liste vlastníctva. Z výpisov z LV č. 1107, 1108 a 829, k. ú. Dolná Breznica mal súd za preukázané, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - parciel registra „E“, evidovaných na týchto listoch vlastníctva, v podiele 1/3-ina. Z výpisu z LV č. 719, k. ú. Dolná Breznica mal súd za preukázané, že žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely registra „C“ evidovanej na tomto LV. Z listín predložených žalobcami čl. 47 - 135 spisu je zrejmé, že poľovný revír OSTRÁ HORA Lednické Rovne pozostáva z nehnuteľností , parciel registra „E“, resp. „C“ nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach Beluša, Dolná Breznica, Dolné Kočkovce, Hloža - Podhorie, Horenice, Horná Breznica, Hôrka, Kvašov, Lednica, Lednické Rovne, Medné, Streženice. Z rozhodnutia Lesného úradu Považská Bystrica zn. zo dňa 16.4.1993 mal súd za preukázané, že uvedený úrad uznal týmto rozhodnutím poľovný revír OSTRÁ HORA Lednické Rovne.

2. Z verejnej vyhlášky - pozvánky mal súd za preukázané, že žalovaný 4/ ako zástupca viac ako 1/3- iny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne zvolal zhromaždenie vlastníkov týchto poľovných pozemkov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 21.12.2018 v Bratislave. Uvedená vyhláška bola vyvesená v obciach Streženice, Lednické Rovne, Horná Breznica, Lednica, Kvašov, Dolné Kočkovce, Horovce, Beluša, Dolná Breznica s tým, že na vyhláške vyvesenej v Obci Streženice chýba označenie dátumu zvesenia. V listine prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne dňa 21.12.2018 v Bratislave sú v kolónke „meno priezvisko FO/názov PO“ uvedení okrem iných i žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ s tým, že v kolónkach „výmera v ha“, resp. „% podiel“ je pri žalovanom 1/ zapísané 1,01, resp. 0,04, pri žalovanom 2/ 1,38, resp. 0,06, pri žalovanom 3/ 0,9, resp. 0,04 a pri žalovanom 4/ 758,02, resp. 34,06. Pri žalovanom 4/, v kolónke „zastúpený“ sú uvádzané mená štatutárnych zástupcov žalovaného 4/. Z prehlásení Poľovníckej spoločnosti Ostrá hora zo dňa 4.6.2019 je zrejmé, že Dušan Jambor je členom danej poľovníckej spoločnosti od 6.5.2017 a žalobca 2/ je členom danej spoločnosti od 12.5.2017. Z Notárskej zápisnice N 415/2018, NZ 57636/2018 napísanej dňa 28.12.2018 notárkou JUDr. Máriou Zimanovou mal súd za preukázané, že táto notárka sa dňa 21.12.2018 dostavila na základe pozvania na miesto samé do Bratislavy, kde ju žalovaný 4/ požiadal, aby napísala osvedčenie podľa § 56 a § 64 Notárskeho poriadku - osvedčenie o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov začlenených do spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne. Z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že prítomní - štatutárni zástupcovia žalovaného 4/ pred ňou vyhlásili, že sú splnomocnenými zástupcami viac ako 1/3-iny vlastníkov poľovných pozemkov počítaných z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne. Predsedajúci oznámil, že zvolávateľom bol žalovaný 4/, že zvolanie

zhromaždenia bolo zverejnené na úradných tabuliach obcí príslušných katastrálnych území formou verejnej vyhlášky. Predsedajúci uviedol okrem iného i to, že na základe prezentácie, predložených dokladov a zvolávateľom zabezpečenej a overenej listiny prítomných sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci alebo ich oprávnení zástupcovia - okrem iných i žalovaný 4/ ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 758,02 ha, čo v prepočte činí 34,06% z celkovej výmery poľovného revíru, žalovaný 1/ ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 1,01 ha, čo v prepočte činí 0,04% z celkovej výmery poľovného revíru, žalovaný 2/ ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 1,38 ha, čo v prepočte činí 0,06% z celkovej výmery poľovného revíru, žalovaný 3/ ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 0,9 ha, čo v prepočte činí 0,04% z celkovej výmery poľovného revíru. Žalovaný 1/ spochybnil, či žalovaný 4/ má splnomocnenia , ktorými deklaruje, že zastupuje výmeru 758 ha, žiadal toto zdokladovať. Na tomto zhromaždení boli prijaté uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o odstúpení od návrhu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru a Poľovníckou spoločnosťou Ostrá Hora zo dňa 16.9.2016, o tom, že užívanie poľovného revíru postúpia zmluvou o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona a to žalovanému 4/, ako i o tom, že žalovaného 4/ zhromaždenie splnomocnilo okrem iného k podaniu žiadosti na zaevidovanie danej zmluvy a na späťvzatie žiadosti o zaevidovanie návrhu zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Ostrá Hora. Zo splnomocnení mal súd za preukázané, že W. splnomocnila žalovaného 1/ a 2/ na zastupovanie na zhromaždení, U. zasa splnomocnila žalovaného 3/. Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne mal súd za preukázané, že túto zmluvu uzatvorili vlastníci spoločného poľovného revíru v zastúpení žalovaného 4/ s užívateľom poľovného revíru - žalovaným 4/ dňa 18.1.2019. Predmetom zmluvy bolo postúpenie výkonu práva poľovníctva podľa v spoločnom poľovnom revíri OSTRÁ HORA Lednické Rovne, a to na 15 rokov od zaevidovania. Listom zo dňa 7.1.2019, ktorý došiel na Okresný úrad Považská Bystrica dňa 9.1.2019, žalovaný 4/ ako zástupca vlastníkov spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne oznámil Okresnému úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, že berie späť návrh na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej dňa 16.9.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne a budúcim užívateľom Poľovníckou spoločnosťou OSTRÁ HORA Lednické Rovne. Z oznámenia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor zo dňa 18.2.2019 je zrejmé, že uvedený úrad poskytol žalovanému 1/ sumárne údaje z evidencie nájomného pre prenajímateľa - žalovaného 4/ pre rok 2018 ohľadne výmery v nájme - 121,92 ha.

3. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobcovia sú vlastníkmi niektorých nehnuteľností tvoriacich poľovný revír OSTRÁ HORA Lednické Rovne s tým, že daný poľovný revír je tvorený nehnuteľnosťami uvedenými na č. l. 47-135 spisu. Tiež bolo medzi stranami sporu nesporné, že dňa 21.12.2018 sa uskutočnilo v Bratislave zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne, pričom na základe prijatého uznesenia na tomto zhromaždení žalovaný 4/ podpísal zmluvu o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 18.1.2019, ktorú zmluvu žalovaný 4/ predložil na Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, na zaevidovanie a dňa 9.1.2019 žalovaný 4/ doručil na daný úrad aj žiadosť o späťvzatie návrhu na evidenciu zmluvy zo dňa 16.9.2016. Nesporné je i to, že žalovaní 1/ - 3/ nie sú vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri OSTRÁ HORA Lednické Rovne vôbec, žalovaný 4/ nie je vlastníkom pozemkov v rozsahu 34,02% ale v nižšej výmere. Žalobcovia tvrdili, že naliehavý právny záujem na danom určení majú preto, lebo notárka JUDr. Zimanová nekontrolovala všetky údaje uvádzané v notárskej zápisnici zo dňa 28.12.2018, nekontrolovala evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov a tiež platnosť ich splnomocnení. Výsledok tohto súdneho konania by bol podkladom pre okresný úrad, pozemkový a lesný odbor vo vzťahu k evidencii zmluvy, ktorá vzišla zo zhromaždenia, ktoré podľa tvrdení žalobcov bolo nezákonné. Inak by platila notárska zápisnica, na základe ktorej by okresný úrad rozhodol v prospech žalovaného 4/. Žalobcovia žiadali určiť, že žalovaní 1/-4/ nie sú vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri OSTRÁ HORA Lednické Rovne o výmere uvedenej v petite žaloby dôvodiac, že žalovaní 1/-3/ nie sú vlastníkmi týchto pozemkov vôbec, a že žalovaný 4/ nie je vlastníkom pozemkov v danom poľovnom revíri vo výmere 758,02 ha, teda v rozsahu predstavujúcom 34,06% výmery poľovného revíru, ale v menšom rozsahu. Medzi stranami sporu toto nielenže nebolo sporné, ale z notárskej zápisnice JUDr. Zimanovej zo dňa 28.12.2018, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru, ktoré sa konalo dňa 21.12.2018, vyplýva, že žalovaní 1/ - 3/ sa nikdy nestavali do pozície

vlastníkov pozemkov, ale uvádzali, že sú zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov; žalovaný 4/ sa zasa prezentoval ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na výmeru 758,02 ha, čo činilo 34,06% z celkovej výmery poľovného revíru. V tomto smere súd uvádza, že postavenie žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov niektorých poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne nebolo, a ani ku dňu rozhodnutia súdu nie je neisté, keďže žalovaní 1/-3/ na zhromaždení konanom dňa 21.12.2018 nikdy netvrdili, že sú vlastníci poľovných pozemkov (hoci nimi v skutočnosti nie sú), resp. že žalovaný 4/ netvrdil, že je vlastníkom pozemkov o rozlohe 758,02 ha poľovného revíru. Z notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaní 1/-3/ sa zhromaždenia zúčastnili len preto, lebo ich k tomu splnomocnili samotní vlastníci poľovných pozemkov o rozlohe 1,01ha, 1,38 ha, resp. 0,9 ha. Z danej notárskej zápisnice tiež vyplýva, že žalovaný 4/ je síce vlastníkom poľovných pozemkov, ale v menšej výmere ako 758,02 ha, keďže sa v zápisnici uvádza, že je nielen vlastník, ale zároveň i zástupca vlastníkov, z čoho možno vyvodiť, že v skutočnosti je vlastníkom menšej výmery ako 758,02 ha. Ak teda žalobcovia žiadajú súd, aby určil to, čo nikdy nebolo sporné, resp. to, čo žalovaní nikdy netvrdili, a teda nič nemohlo u žalobcov vyvolať neistotu ohľadne vlastníckych práv žalovaných, súd má za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na danom určení. Žaloba zo strany žalobcov je podľa názoru súdu zbytočná, resp. nedovolená, neslúžiaca potrebám praktického života (viď z rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ).

4. V súvislosti s argumentáciou žalobcov ohľadne zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu na danom určení súd prvej inštancie poukázal na ust. veta posledná za použitia -3 Notárskeho poriadku , keď z citovaných ustanovení Notárskeho poriadku vyplýva, že notár môže osvedčiť len takú skutočnosť (skutkový dej), ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami tak, aby presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, mohol zaznamenať do notárskej zápisnice, ako to vyžaduje . Notár do notárskej zápisnice zaznamenáva presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom. Jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom, s inými právnymi predpismi alebo pravidlami, či podmienkami, ktoré sú ustanovené pre priebeh osvedčovaného deja. Rovnako nie je oprávnený aktívne vstupovať do skutkového deja, poskytovať právne rady či usmerňovať priebeh deja. V notárskej zápisnici notár uvedie presný opis deja ako nestranná a nezúčastnená osoba, aby notárska zápisnica bola dôkazom toho, že skutočnosti sa udiali tak, ako je to v notárskej zápisnici uvedené, a mohla sa posudzovať ako verejná listina podľa . Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 6.6.2017, notárska zápisnica osvedčuje len priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčuje však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v . Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšina vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti. Notár neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať okresný úrad ako podmienku pre jej evidenciu. Notár nie je oprávnený kontrolovať evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov a tiež platnosť ich splnomocnení. Na toto je oprávnený správny orgán, a dokonca je to jeho povinnosť. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov je zrejmé, že činnosť správneho orgánu (okresného úradu) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno- technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa , v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa , pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.3.2019, ktoré sa odvoláva aj na skoršiu súdnu prax a ktoré poukazuje na dovtedajšie rozhodnutia, napr. sp. zn. zo 06.10.2015, sp. zn. z 21.03.2018, sp. zn. z 25.04.2018 je zrejmé, že okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa ( ), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa až d/ , či obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( ) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru ( ) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa . V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom

rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ( ), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v . Je úlohou správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené. Notárska zápisnica osvedčuje len priebeh rokovania zhromaždenia a v žiadnom prípade správny orgán z nej nemôže vychádzať pri posudzovaní toho, či boli splnené podmienky pre zaevidovanie zmluvy podľa . Tieto podmienky je povinný ex offo skúmať správny orgán v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej mu zo . Správny orgán tak bude skúmať, či žalovaný 4/ mal ku dňu 21.12.2018 mandát hlasovať ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov o rozlohe 758,02m2, resp. či žalovaní 1/-3/ mali riadne splnomocnenie od vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru tak, ako sa uvádza v notárskej zápisnici. Aj z týchto dôvodov súd konštatuje, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takéhoto určenia nie právo žalobcov ohrozené, resp. bez tohto určenia nie je ich právne postavenie neisté. Ak by aj súd rozhodol tak, ako žiadajú rozhodnúť žalobcovia, pre správny orgán by to nemalo žiaden význam, nakoľko to, čo by vyplývalo z rozhodnutia súdu dokáže správny orgán zistiť už len nahliadnutím do notárskej zápisnice zo dňa 28.12.2018. Opätovne súd uvádza, že žaloba v žiadnom prípade neslúži potrebám praktického života a jej podanie súd považuje za snahu žalobcov predĺžiť správne konanie na okresnom úrade iniciované žalovaným 4/. Žalobu preto súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, pričom sa už nezaoberal vecnou stránkou. Z dôvodu, že dôkazy, ktoré navrhli vykonať žalobcovia, resp. žalovaný 1/ (výsluchy žalovaného 3/, štatutárnych zástupcov žalovaného 4/, svedka Mgr. Z., listinný dôkaz - spis Okresného úradu Považská Bystrica, listiny preukazujúce oprávnenie žalovaného 4/ hlasovať) sa týkajú okolností nepodstatnej pre rozhodnutie, keďže žaloba bola zamietnutá bez vecného prejednania, súd rozhodol na pojednávaní dňa 12.9.2019 tak, že tieto dôkazy nevykoná. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v prospech žalovaných. Nakoľko náhradu trov konania si uplatnili výlučne žalovaní 3/ a 4/, súd rozhodol tak, že im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalovaní 1/ a 2/ si trovy konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností . Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 4/ zvolal zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov do Bratislavy dňa 21.12.2018. Na základe prijatého uznesenia Agrofarma, s.r.o., podpísala Zmluvu o užívaní poľovného revíru “Ostrá hora” Lednické Rovne dňa 18.1.2019, pričom túto podpísala sama so sebou. Dňa 18.1.2019 uvedenú zmluvu žalovaný 4/ predložil na Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor na zaevidovanie, pričom dňa 9.1.2019 doručil žalovaný 4/ na Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor žiadosť o späťvzatie návrhu na evidenciu zmluvy zo dňa 16.9.2018. Zhromaždenie konané dňa 21.12.2018 v Bratislave bolo nezákonné a nelegálne. Žalovaní 1/ - 4/ nie sú a ani neboli vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Ostrá hora” Ledické Rovne, pričom žalovaný 4/ je v skutočnosti vlastníkom pozemkov o omnoho menšej výmere ako sa prezentoval na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru, krď v roku 2018 mal tento žalovaný v skutočnosti zazmluvnenú výmeru pôdy v celkovej výmere len 121,92 hektára. Tieto skutočnosti mala overiť notárka JUDr. Zimanová pri overovaní priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 21.12.2018. Poukázali na zákonné ustanovenia § 56/1 písm. i/ Notárskeho poriadku , keď na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv. Vydáva osvedčenia o iných skutočnostiach . V zmysle § 64 Notárskeho poriadku je notár oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam. Za týmto účelom notár spíše notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených. Podľa , listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Notárka mala skontrolovať všetky údaje, ktoré uvádzala a špecifikovala v notárskej

zápisnici o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov , čo však neurobila. Skutočnosť, že v je určená potreba spísania zápisnice o priebehu zhromaždenia formou notárskej zápisnice má opodstatnenie v rámci preukazovania oprávnenia jednotlivých osôb zúčastňujúcich sa zhromaždenia a tiež ustaľuje počet hlasov, ktorými jednotlivé zúčastnené osoby môžu na zhromaždení hlasovať . Okresný úrad , pozemkový a lesný odbor postupuje pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ust. . Štátny orgán nerobí podrobný prieskum predloženej zmluvy a notárskej zápisnice tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie, nakoľko len zmluvu eviduje, nerozhoduje o nej v správnom konaní podľa z.č. Tvrdenia žalovaných 3/ a 4/ , že aj keď by došlo k evidovaniu ich zmluvy o užívaní poľovného revíru okresným úradom, tak žalobcovia sa môžu obrátiť na súd podľa , teda nemajú naliehavý právny záujem na žalobe, nie sú pravdivé. Z rozhodnutia v danej veci môže vychádzať okresný úrad pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej na základe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 21.12.2018 . Listina prítomných zhromaždenia musí evidovať práve vlastníkov poľovných pozemkov a výmeru ich poľovných pozemkov . Poľovná spoločnosť “Ostrá Hora” má uzavretú platnú zmluvu o užívaní poľovného revíru “ Ostrá Hora” z 16.9.2016, ktorú zmluvu nezákonne zrušil žalovaný 4/ na zhromaždení dňa 21.12.2018, ktorého sa žalobcovia nezúčastnili. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na žalobe, nakoľko keby vedeli, že na zhromaždení dňa 21.12.2018 chce žalovaný 4/ ako zvolávateľ zrušiť zmluvu o užívaní poľovného revíru z 16.9.2016, tak by sa zhromaždenia zúčastnili. Žalovaný 4) na základe nelegálneho zhromaždenia z 21.12.2018 predložil príslušnú žiadosť na zaevidovanie svojej zmluvy o užívaní poľovného revíru “OSTRÁ HORA “ na Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor. Skutočnosť, že podanie tejto žaloby malo a má zmysel nielen, čo sa týka skutkových a právnych tvrdení uvedených v žalobe a neskorších vyjadreniach, ale že v tejto veci majú aj naliehavý právny záujem, je zrejmá aj z toho, že keby žaloba vo veci samej z ich strany nebola podaná, tak Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor by zmluvu na základe falošného zhromaždenia zo dňa 21.12.2018 už zaevidoval. Žalovaný 4) predložil Okresnému úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor spolu so žiadosťou o zaevidovanie zmluvy aj notársku zápisnicu, ktorou notárka JUDr. Zimanová osvedčila priebeh zhromaždenia konaného dňa 21.12.2018. Napriek tomu, že zhromaždenie konané dňa 21.12.2018 bolo nezákonné tým, že o jej priebehu je spísaná notárska zápisnica ako verejná listina, preukazuje žalovaný 4) presný opak, teda že je všetko legálne a postupuje podľa zákona, čo však nie je pravdou. Navrhli, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 1/ . Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že najskôr musí konať správny organ, vysporiadať sa s predloženými materiálmi a v prípade, ak zmluvu zaeviduje, tak má vlastník poľovného pozemku možnosť namietať voči takému stavu aj súdnou cestou. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.9.2018, č.k. , ktorým súd zrušil administratívny úkon správneho orgánu a to evidenciu zmluvy uzavretú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovnou spoločnosťou Ostrá Hora zo dňa 16.9.2016. Dôvodil, že Agrofarma spol. s r.o. Červený Kameň namieta legitimitu priebehu zhromaždenia a domáha sa zrušenia prijatých uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 16.9.2016, keď prebieha konanie na Okresnom súde Považská Bystrica. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor pozemkový a lesný môže aplikovať ust. o poľovníctve a skúmať podmienky, priebeh a zákonnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci žaloby, ktorá napáda zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 16.9.2019. Zhromaždenie bolo zvolané nezákonne, uznesenia neboli prijaté potrebným počtom hlasov a je žiaduce pred súdnou mocou preukázať tieto skutočnosti. Agrofarma spol.s r.o. Červený Kameň sa na základe prijatého uznesenia na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov zo dňa 21.12.2018 domáha späťvzatia návrhu zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Ostrá Hora Lednické Rovne a to Poľovnou spoločnosťou Ostrá Hora, čím zasahuje do jej práv a právom chránených záujmov a to na základe neplatných uznesení. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

7. Žalovaný 3/ a 4/ vo vyjadrení zo dňa 08.11.2019 uviedli, že žalobcovia v odvolaní priamo v súlade s ust. neuvádzajú , v akom rozsahu napádajú rozsudok súdu prvej inštancie a z akých dôvodov považujú rozsudok za nesprávny (v odvolaní absentujú odvolacie dôvody podľa ust. ). Tento nedostatok je podstatný najmä vo vzťahu k ust. , podľa ktorého odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Tým, že podľa právneho názoru žalovaných v III. a IV. rade odvolanie neobsahuje výslovne odvolacie dôvody, t.j. nemá náležitosti podľa ust. , Krajský súd v Trenčíne je povinný podané odvolanie odmietnuť podľa ust. . Pokiaľ odvolací súd odvolanie z

vyššie uvedených dôvodov neodmietne, žalovaní v III. a IV. rade majú vychádzajúc z toho, že napadnutý rozsudok považujú vo výroku za vecne správny a navrhujú ho potvrdiť , keď neexistujú dôvody na zmenu, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov týkajúcej sa údajnej existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení žalovaní v III. a IV. rade uvádzajú, že ide o opakujúce sa, ničím nepodložené tvrdenia bez opory v relevantnej legislatíve či judikatúre. Vzhľadom na všeobecnosť týchto vyjadrení žalovaní v III. a IV. rade z hľadiska svojej argumentácie poukazujú na svoje písomné a ústne vyjadrenia prezentované v doterajšom priebehu konania. V súvislosti s právnym charakterom a záväznosťou notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poukázali na obsah relevantných notárskych zápisníc, ako aj ust. veta tretia ( o poľovníctve), podľa ktorého priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Úlohou notára nie je skúmať vlastnícke vzťahy, resp. oprávnenie osôb zastupovať sa navzájom, ale opísanie priebehu zhromaždenia. Podľa ust. Notárskeho poriadku , na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia a) o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis“) listiny (vidimácia), b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia), c) o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo, d) o protestácii zmeniek, e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, f) o tom, že je niekto nažive, g) o vyhlásení o vydržaní, h) o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom, i) o iných skutočnostiach. Podľa ust. , Notárskeho poriadku o osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), a pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej. O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy. Podľa ust. Notárskeho poriadku za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených. Notár zaznamenáva do notárskej zápisnice presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom, s inými právnymi predpismi alebo pravidlami, či podmienkami, ktoré sú ustanovené pre priebeh osvedčovaného deja konkrétnym zákonom. Notárska zápisnica, ktorú vyhotoví oslovený notár je iba dôkazom toho, že skutočnosti sa udiali tak, ako je to v notárskej zápisnici uvedené a ako ich vnímal príslušný notár. Nemôže byť sporné, že notár, ktorý vyhotovil notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov neskúmal, či vlastníci poľovného revíru prítomní na zhromaždení vlastníkov priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov sú skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov a v akom rozsahu, resp. či na zhromaždeniach vlastníkov prítomné osoby disponovali v rozhodnom čase oprávnením zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov. Neskúmal, či nedošlo v čase od udelenia splnomocnenia vlastníkom poľovného pozemku k zániku tohto splnomocnenia. Poukázali na ust. , podľa ktorého evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Úlohou okresných úradov ako vecne príslušných orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva pri vybavovaní žiadostí o evidenciu zmlúv o užívaní poľovných revírov podľa ust. je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov. Povinnosť skúmania splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplýva okresnému úradu priamo z dikcie ust. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 6. júna 2017 , rozsudok NS SR č.k. “, rozsudok NS SR č.k. zo dňa 6. októbra 2015). V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej právnej autority je nevyhnutné aj napriek vylúčeniu pôsobnosti Správneho poriadku pri evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov (ust. ) prihliadať na základné zásady správneho konania . V obdobnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky č.k. zo dňa 28. marca 2019, keď uviedol, že podľa sa na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, pričom posudzoval skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia o nezaevidovaní neskôr uzavretej zmluvy . Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcov zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalovaných v III. a IV. rade v rozsahu 100%.

8. Žalovaný 3/ a 4/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov primárne z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, teda rozhodol v merite veci v prospech všetkých žalovaných, teda aj žalovaného 1/. Je preto nutné konštatovať, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom v danom prípade boli týmito osobami výlučne žalobcovia . Navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ podľa ust. odmietol.

9. Žalovaný 2/ v písomne podanom vyjadrení zo dňa 06.02.2020 uviedol, že nie je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíry “ Ostrá Hora Lednické Rovne” a preto je žaloba žalobcov oprávnená . Má vedomosť o tom, že ani žalovaný 1/ a 3/ neboli vlastníkmi žiadneho poľovného pozemku ku dňu 21.12.2018. Žalovaný 4/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov v uvedenom revíri o výmere 758,02 hektára . Súd odoprel žalobcom spravodlivé súdne konanie, keď odmietol pripojiť ako dôkaz spis Okresného úradu Považská Bystrica ako i vypočutie svedka Mgr. Milana Hantáka. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia, že žalovaný 1/,2/ a 3/ nie sú vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri Ostrá Hora vôbec a žalovaný 4/ nie je vlastníkom pozemkov v rozsahu 34,06%, ale v nižšej výmere. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vyniesol spravodlivý rozsudok v zmysle žaloby žalobcov.

10. Žalovaný 3/ a 4/ k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedli, že vo vzťahu k obsahovej stránke vyjadrenia, žalovaný 2/ neuvádza, z akých dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nespravodlivý. Napadnutý rozsudok je vecne správny, keď jednoznačne neexistujú dôvody na jeho zmenu, resp. zrušenie na vrátenie na ďalšie konanie. Nosným argumentom na zamietnutie žaloby a neprípustnosť preskúmania žaloby žalobcov z vecnej stránky je nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V zmysle evidenciu zmluvy vykonáva príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Z vyššie citovaného kogentného ustanovenia je zrejmé, že úlohou okresných úradov ako vecne príslušných orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov. Výlučne v prípade splnenia podmienok na evidenciu zmluvy je okresný úrad povinný takúto zmluvu zaevidovať. Rovnaký názor je prezentovaný aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č.k. zo dňa 6. júna 2017, zo dňa 6. októbra 2015. Pokiaľ žalovaný 4/ tvrdí, že žalovaný 4/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru o výmere 758,02 ha, ide o ničím nepodložené tvrdenie. Listina prítomných obsahuje údaje o subjektoch fyzicky prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný 4/ vystupoval ako zvolávateľ a bez preukázania oprávnenia konať za vlastníkov poľovných pozemkov by okresný úrad príslušný na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru ani nemohol posúdiť, či takáto zmluva je alebo nie je spôsobila na zaevidovanie. Len okresný úrad má právomoc posúdiť to, čoho sa žalobcovia domáhajú predmetnou žalobou. Pokiaľ žalovaný 2/ namieta nevykonanie dôkazov- výsluch svedka a zadováženie administratívneho spisu, tak žalovaný 2/ nevysvetlil, čo sa má týmito dôkazmi preukázať. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle a podľa v spojení s a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalovaných 3/ a 4/ v rozsahu 100%. Odvolanie žalovaného 1/ navrhli podľa odmietnuť.

11. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

12. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Osobou oprávnenou podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, teda podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa vychádza z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním.

15. S poukazom na procesné postavenie strán sporu, keď súd prvej inštancie žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pričom žalovaní 1/-4/ boli v spore úspešní, teda rozhodnutie bolo vydané v ich prospech, odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ , podané ako neoprávnenou osobou, odmietol.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť z nasledujúcich dôvodov:

17. Odvolatelia odvolaním namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a .

18. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. . <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

20. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

21. Nesprávne právne posúdenie veci / / je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

22. Odvolacie dôvody odvolateľov poukazom na ust. , keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, nie sú dôvodné. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní tieto nekonkretizovali a vo vzťahu k navrhovanému identifikovanému dôkazu neozrejmili, aké v konkrétnostiach relevantné skutočnosti spôsobilé k dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia malo vykonanie tohto dôkazu priniesť, čím túto námietku diskvalifikovali z možnosti jej dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd tiež poznamenáva, že vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť jeho vykonania je doménou súdu, čo však predpokladá produkciu takých argumentov, ktoré takéto vyhodnotenie umožňujú, k naplneniu čoho v tomto konaní nedošlo. Naviac, ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 12.9.2019 ako i z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s návrhom žalobcov na vykonanie dôkazov, ktorých relevanciu nevzhliadol za potrebnú najmä z dôvodu, keď žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pričom sa už nezaoberal vecnou stránkou.

23. Rovnako odvolací dôvod podľa , keď zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , nie je daný. Odvolatelia nepredostreli žiadne ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Prípustnosť uvedenia prípadných novôt vo svetle ust. , vychádzajúc z jeho znenia, je podmienené okrem toho, že sa po a) týkajú procesných podmienok, po b) vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu (o ktorý prípad zjavne v posudzovanej veci nejde), tiež nezavinením ich doterajšieho nepoužitia, pričom je to odvolateľ v konaní, koho zaťažuje povinnosť preukázať, že tieto nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohli byť v doterajšom priebehu konania (do doby rozhodnutia súdom prvej inštancie) použité bez jeho viny.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, tiež to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ). Súčasne posudzoval, či súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistil, že odvolacie dôvody nie sú dané.

25. Súd prvej inštancie za použitia ust. a § a ods. 1 uzavrel, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takéhoto určenia nie je právo žalobcov ohrozené, resp. bez tohto určenia nie je ich právne postavenie neisté. Žalovaní 1/ -3 / na zhromaždení konanom dňa 21.12.2018 nikdy netvrdili, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov , resp. že žalovaný 4/ je vlastníkom pozemkov o rozlohe 758,02 ha. Predmetnou žalobou nie je možné odstrániť to, čo nikdy nebolo sporné. Zdôraznil, že ak by aj súd rozhodol tak, ako žiadajú žalobcovia, pre správny orgán by to nemalo žiaden význam, nakoľko to, čo by vyplývalo z rozhodnutia súdu , dokáže správny orgán zistiť už len nahliadnutím do notárskej zápisnice zo dňa 28.12.2018, teda či žalovaný 4/ mal ku dňu 21.12.2018 mandát hlasovať ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov o rozlohe 758,02 m2, resp. či žalovaní 1-3 mali splnomocnenie od vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru. Zdôraznil, že predmetná žaloba neslúži potrebám praktického života.

26. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje v plnom rozsahu a na zdôraznenie uvádza nasledovné:

27. Odvolatelia zotrvali na tvrdení, že majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe a v odvolaní zopakovali svoje tvrdenia zhodne ako pred súdom prvej inštancie . Poukázali na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 21.12.2018 v Bratislave , kde bolo prijaté uznesenie. Namietali nezákonnosť predmetného zhromaždenia a zdôraznili, že žalovaní 1/-4/ nie sú a ani neboli vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír “Ostrá hora Lednické Rovne . Notárka mala skontrolovať údaje uvedené v notárskej zápisnici a to evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov a platnosť splnomocnení ako aj ďalšie údaje v nej uvedené. Nesúhlasili s tvrdením žalovaných 1/- 4/, že aj keby došlo k evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru okresným úradom, môžu sa obrátiť na súd podľa . Ťažisko odvolacích dôvodov spočívalo v preskúmavaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 21.12.2018 a obsah notárskej zápisnice.

28. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa , prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

30. Podľa , evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

31. Z hľadiska povahy súkromnoprávnych žalôb a ich prípustnosti má právne posúdenie o akú žalobu ide v zmysle normatívny význam, t. j. vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Otázka prípustnosti je preto v takomto konaní prvoradá. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 25) vyplýva, že predmetnú žalobu posúdil ako tzv. „určovaciu žalobu“ podľa , ktorej obligatórnou súčasťou je zodpovedanie otázky naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Posúdenie tejto otázky súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil s odkazom aj na judikatúru najvyššieho súdu (sp. zn. ).

32. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú ) a súvisí s vyriešením otázky, či žalobou s daným petitom môžu dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie (viď ). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (k tomu viď a obdobne aj ). Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcov predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti /. Základným predpokladom prípustnosti a následne tiež aj úspešnosti určovacej žaloby, o ktorú ide tiež v posudzovanej veci, je záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z hľadiska ustanovenia , ako základnej podmienky prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej stránky žalobného návrhu, keďže v prípade záveru o jeho nedostatku, je bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia žaloby ako celku. Pri skúmaní jeho danosti ide o posúdenie, či zvolená žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) nástroj ochrany práva žalobcu, pozitívny záver o čom je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie

stalo neistým (porovnaj R 17/1972), teda záver o užitočnosti požadovaného rozhodnutia pre potreby praktického života. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzanie ďalším sporom), alebo v prípade, keď určujúci výrok je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností), ale tiež v prípade, ak už k porušeniu práva došlo. Naliehavý právny záujem sa viaže teda na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo právnej neistoty.

33. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie posúdil otázku naliehavého právneho záujmu správne, a to tak, že žalobcovia nemajú na podanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem, ich nároky nie sú sporné a predmetná žaloba neslúži potrebám praktického života. V danom prípade sa žalobcovia môžu domáhať svojich nárokov podaním žaloby na správny súd. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcov v prejednávanej veci, všetky námietky sa týkajú priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov , zákonnosť a legálnosť, účasť na zhromaždení , preskúmavanie predložených splnomocnení ako i notárskej zápisnice , ktoré však preskúmava , v súlade s ust. /“ďalej len ”/, správny orgán, za použitia ustanovení . Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. marca 2019, zo dňa 25. apríla 2018, zo dňa 21. marca 2018, keď okresný úrad , ktorému osobitný právny predpis zveril pôsobnosť pri správe poľovníctva, v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Predložená zmluva je podrobená prieskumu a to, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. prostredníctvom splnomocnených zástupcov. Splnomocnenie je rovnako podrobené prieskumu rovnako i notárska zápisnica, ktorá je povinnou prílohou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Odvolatelia teda smerovali žalobu ako i všetky odvolacie námietky voči rozhodnutie správneho orgánu, orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Ide o špecifický administratívny proces, keď sa preskúmavajú podmienky tak po hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránke.

34. Odvolacia námietka odvolateľov, keď notárka ako osoba realizujúca výkon verejnej moci mala skontrolovať všetky údaje, ktoré uviedla v notárskej zápisnici, evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov či platnosť splnomocnení, nie je dôvodná. Aj v tejto časti možno poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorý opakovane vo svojich rozhodnutiach uvádza, že notárska zápisnica osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, teda dej, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, nevykonáva však právne hodnotenie, nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkové stavu so zákonom, nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady, neusmerňuje priebeh deja. Túto prieskumnú činnosť vykonáva správny orgán, teda naplnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade s ust. o poľovníctve , z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií.

35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, podáva jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho problému, vysvetľuje svoje argumenty, ktoré súd viedli k definitívnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

36. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

37. Odvolacie námietky žalobcov v súhrne preto neboli spôsobilé k naplneniu namietaných odvolacích dôvodov.

38. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny ako aj súvisiaci výrok o trovách konania podľa potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa CSP v spojení s , . V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/-4/. Žalovaní 1/ a 2/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a z obsahu spisu ani nevyplývalo, že by žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vznikli. Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal odvolací súd voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).