Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 60, XXX XX A. 2/ A., obaja zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 7 818,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. - 255, zo dňa 26. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 7863,58 eur od 22.06.2018 do 10.07.2018, z nezaplatenej istiny 7818,52 eur od 11.07.2018 do 25.07.2018, z nezaplatenej istiny 7773,46 eur od 26.07.2018 do 25.10.2018, z nezaplatenej istiny 7697,24 eur od 26.10.2018 do 18.12.2018, z nezaplatenej istiny 7621,02 eur od 19.12.2018 do 27.12.2018, z nezaplatenej istiny 7582,91 eur od 28.22.2018 do 24.01.2019, z nezaplatenej istiny 7544,80 eur od 25.01.2019 do 27.02.2019, z nezaplatenej istiny 7506,69 eur od 28.02.2019 do 25.03.2019, z nezaplatenej istiny 7468,58 eur od 26.03.2019 do 23.04.2019, z nezaplatenej istiny 7428,23 eur od 24.04.2019 do 24.05.2019, z nezaplatenej istiny 7387,88 eur od 25.05.2019 do 24.06.2019, z nezaplatenej istiny 7347,53 eur od 25.06.2019 do 23.07.2019, z nezaplatenej istiny 7307,18 eur od 24.07.2019 do 11.09.2019, z nezaplatenej istiny 7266,83 eur od 12.09.2019 do 16.10.2019, z nezaplatenej istiny 7226,83 eur od 17.10.2019 do 18.11.2019, z nezaplatenej istiny 7186,13 eur od 19.11.2019 do 16.12.2019, z nezaplatenej istiny 6786,13 eur od 17.12.2019 do 09.01.2020, z nezaplatenej istiny 6386,13 eur od 10.01.2020 do 29.01.2020, z nezaplatenej istiny 5986,13 eur od 30.01.2020 do 17.01.2025, všetko v mesačných splátkach po 40,00 eur splatných ku 25. dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z a m i e t a .

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol:

„I. Konanie v časti istiny vo výške 1442,10 eur zastavuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 986,13 eur, úrok 247,85 eur, úroky z omeškania 3,33 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 7863,58 eur od 22.06.2018 do 10.07.2018, z nezaplatenej istiny 7818,52 eur od 11.07.2018 do 25.07.2018, z nezaplatenej istiny 7773,46 eur od 26.07.2018 do 25.10.2018, z nezaplatenej istiny 7697,24 eur od 26.10.2018 do 18.12.2018, z nezaplatenej istiny 7621,02 eur od 19.12.2018 do 27.12.2018, z nezaplatenej istiny 7582,91 eur od 28.12.2018 do 24.01.2019, z nezaplatenej istiny 7544,80 eur od 25.01.2019 do 27.02.2019, z nezaplatenej istiny 7506,69 eur od 28.02.2019 do 25.03.2019, z nezaplatenej istiny 7468,58 eur od 26.03.2018 do 23.04.2019, z nezaplatenej istiny 7428,23 eur od 24.04.2019 do 24.05.2019, z nezaplatenej istiny 7387,88 eur od 25.05.2019 do 24.06.2019, z nezaplatenej istiny 7347, 53 eur od 25.06.2019 od 23.07.2019, z nezaplatenej istiny 7307,18 eur od 24.07.2019 do 11.09.2019, z nezaplatenej istiny 7266,83 eur od 12.09.2019 do 16.10.2019, z nezaplatenej istiny 7226,48 eur od 17.10.2019 do 18.11.2019, z nezaplatenej istiny 7186,13 eur od 19.11.2019 do 16.12.2019, z nezaplatenej istiny 6786,13 eur od 17.12.2019 do 09.01.2020, z nezaplatenej istiny 6386,13 eur od 10.01.2020 do 29.01.2020, z nezaplatenej istiny 5986,13 eur od 30.01.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 247,85 eur od 22.06.2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 6,46 eur. všetko v mesačných splátkach po 350 eur splatných ku 25. dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.

V. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd takto rozhodol potom, ako na odvolanie žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -218 zo dňa 17.12.2019 zrušil rozsudok okresného súdu vydaný v danej veci vo výroku III., ktorým súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo výroku IV. o trovách konania a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd okresný súd usmernil, že úroky z úveru patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, takéto námietky žalobcu sú opodstatnené a dôvodné. V ďalšom konaní okresný súd zamietol žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 9,9 % ročne z istiny po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zároveň súd žalovaných zaviazal v zmysle a Nariadenia vlády SR č. na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny aj zo žalobcom vyčísleného dlžného zmluvného úroku ku dňu predčasnej splatnosti úveru. Zastavenie konania v časti istiny v sume 1442,10 eur súd odôvodnil ďalším čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v priebehu konania, nakoľko žalovaní žalobcovi uhradili túto sumu a žalobca ju započítal na dlžnú istinu. Podľa súd vyhovel návrhu žalovaných na splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 350 eur, výšku splátok považoval vzhľadom na celkovú výšku dlžnej sumy a dobu splácania za primeranú. Zároveň z listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaní už v uvedenej a aj vyššej sume dlh splácajú a taktiež žalobca sa vyjadril, že by so splátkami súhlasil. Určená výška splátok je viac ako 2,5 násobne vyššia ako výška splátok dohodnutých v úverovej zmluve. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu strán v spore (ust. v spojení s ust. ). Žalobca mal vo veci plný úspech - súd vychádzal z hodnoty istiny a kapitalizovaného príslušenstva. Zastavenie konania v časti nezavinil žalobca, ale žalovaní.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. Odvolacie dôvody žalobcu spočívajú v tom, že žalobca trvá na názore, že nárok na zmluvné úroky patria veriteľovi od dlžníka aj po splatnosti dlhu, popritom je dlžník povinný platiť aj úrok z omeškania (viď. ust. , a ). Legislatívna zmena , podľa ktorej úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa , takáto navrhovaná zmena nebola legislatívne prijatá, ani iné obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neexistuje. Podporne žalobca poukazuje na zákonné ustanovenia (, ), zákona o spotrebiteľských úveroch (, ), na odborné komentáre k týmto ustanoveniam a právnu vedu. Taktiež cituje z viacerých rozhodnutí súdov SR týkajúcich sa predčasného zosplatnenia úveru. V súvislosti s odkazom žalovaných na rozhodnutie NS SR sp. zn. poukazuje na stanovisko v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. -27 z 31.05.2012, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, nie však ojedinelé rozhodnutie súdu. Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra nemôže vyvíjať. Nemá vedomosť o ustálení rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v danej problematike.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhli rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Uviedli, že ust. a aj ust. a predstavujú kogentné ustanovenia, neprichádza tu žiadny iný výklad ako ten, že veriteľ má nárok po zosplatnení úveru len na zákonný úrok z omeškania. Prevažná rozhodovacia prax súdov SR sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver, takto to definoval aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. . Tiež Ústavný súd v uznesení č. k. -14 zo dňa 18.09.2012 uviedol, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

6. K vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že zastáva jednoznačný názor, že mu zmluvné úroky patria až do doby reálneho vrátenia finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté žalovaným a teda nárok žalobcu na zmluvné úroky trvá až do skutočného splatenia úveru, teda aj za čas po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaní poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktoré má jasne definovať, že zmluvné úroky patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, tak toto rozhodnutie sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru.

7. Na vyjadrenie žalobcu žalovaní nereagovali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa odvolací súd rozhodol o trovách konania.

9. Podľa odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom odvolací súd uvádza, že odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti dobre známa rozdielna prax prvoinštančných aj odvolacích súdov týkajúca sa rozhodovania o nárokoch na úroky z úveru za čas po splatnosti pohľadávky do vrátenia úveru. V rozhodovacej praxi sa možno stretnúť tak s názorom, že úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, ale aj s opačnými rozhodnutiami vyjadrujúcimi názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru (a do tejto kategórie patria aj žalobcom v odvolaní označené rozhodnutia krajských súdov). Uvedený stav vznikol ako dôsledok toho, že ohľadne tejto

problematiky neexistovala ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, resp. neexistovalo ani rozhodnutie najvyšších súdnych inštancií, ktoré by sa priamo a vecne zaoberalo otázkou nároku veriteľa na dohodnuté zmluvné úroky za čas po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Existovali len rozhodnutia, ktoré sa tejto problematiky dotkli len okrajovo (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ) alebo vecne riešili inú otázku (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. týkajúce sa platenia úrokov z omeškania z dlžných úrokov z úveru), resp. sa týkali prieskumu záverov všeobecných súdov v tejto problematike iba z hľadiska ústavnej konformity (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. V tejto situácii rozhodoval v danej veci aj odvolací súd, keď zrušil rozhodnutie okresného súdu zo dňa 24.05.2019 vo výroku III. a nadväzne okresný súd v ďalšom konaní, riadiac sa usmernením odvolacieho súdu, ktorý sa priklonil k názoru o prípustnosti dohodnutých úrokov z úveru iba do času (predčasnej) splatnosti úverového dlhu. Po rozhodnutí prvoinštančného súdu v ďalšom konaní však Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16. 06. 2020 vyslovil názor, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Nejde pritom o rozhodnutie ojedinelé, pretože naň nadviazal Najvyšší súd SR napr. aj v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 28. 08. 2020, sp. zn. zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. zo dňa 26. 08. 2020, zo dňa 29. 06. 2020, sp. zn. zo dňa 26. 08. 2020, teda následne sa s názorom senátu dovolacieho súdu 5C stotožnili i ďalšie senáty dovolacieho súdu, v dôsledku čoho možno tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu - ako konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.10.2020.

13. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v danej veci sa odvolací súd riadil vyššie uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil

- názor odvolacieho súdu o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.

14. V prejednávanej veci prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že stranami uzavretá zmluva má spotrebiteľský charakter podľa o spotrebiteľských úveroch. Správnym bolo aj uvažovanie okresného súdu, že je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia , pretože zmluva o úvere je v zmysle (v znení účinnom ku dňu stranami uzavretej zmluvy o úvere) tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu jej účastníkov je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení a nasl. upravujúcich zmluvu o úvere. Ustanovenia sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy, ak v existuje také ustanovenie, ktoré je možné aplikovať prednostne ( ).

15. Z ustanovenia a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy ( zákona o spotrebiteľských úveroch). Doba trvania zmluvy pri jej vzniku je teda časovo ohraničená. o spotrebiteľských úveroch, ani nedávajú priamu odpoveď na otázku, do akej doby je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, resp. či veriteľovi patria zmluvné úroky pri predčasnom zosplatnení úveru iba do okamihu zosplatnenia alebo až do doby skutočného vrátenia úverových prostriedkov. V právnej úprave teda absentuje výslovná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V ust. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Súčasne ale zo žiadneho ustanovenia , a ani zo zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

16. V situácii, že dlžník z úverového vzťahu porušil svoju povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na

akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

17. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie pristupuje k povinnosti platiť zmluvné úroky aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

18. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia .

19. Na druhej strane, postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

20. Na základe uvedenej argumentácie Najvyššieho súdu SR v označených rozhodnutiach, ktorú si odvolací súd osvojil, je nutné konštatovať, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súčasne to znamená, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v posudzovanej veci je v tejto časti založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Zmluvný úrok aj úrok z omeškania vyčíslený do zosplatnenia úveru okresný súd priznal, ale zmluvný úrok uplatnený percentom z istiny od zosplatnenia v celom rozsahu zamietol. Zamietnutie žaloby v časti zmluvných úrokov a úrokov z omeškania bolo odôvodnené tým, že dlžník, ktorý uzavrel úverovú zmluvu v postavení spotrebiteľa, má po zosplatnení úveru povinnosť platiť úrok z omeškania, nie však už zmluvné dohodnuté úroky, preto niet kogentnej úpravy, ktorá by dlžníkovi ukladala povinnosť platiť zmluvné úroky popri roku z omeškania.

21. Z vyššie uvedeného právneho názoru súdu však vyplýva, že veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by žalovaný dlžník zaplatil, pričom skutkovým základom je spotrebiteľská úverová zmluva. Výška pohľadávky veriteľa pri riadnom plnení povinností dlžníka zodpovedá celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a táto je známa už pri vzniku úverovej zmluvy, pretože je obligatórnou zmluvnou náležitosťou v zmysle v spojení s . Teda pokiaľ ide o zmluvný úrok, jeho vyčíslenie vyplýva z predpísaných anuitných splátok úveru - výška pohľadávky pripadajúca na zmluvný úrok je známa už pri uzatvorení zmluvy, pretože je daná ako celkový súčet súm, pripadajúcich na zmluvný úrok pri jednotlivých anuitných splátkach úveru, ktoré boli dohodnuté pri uzavretí zmluvy. V anuitnej splátke je zahrnutá istina poskytnutého úveru ako aj zmluvný úrok.

22. Ak však veriteľ po predčasnom zosplatnení úveru požaduje zmluvný úrok ako percento z istiny až do skutočného zaplatenia istiny, teda úročenie zmluvným úrokom má pokračovať aj po termíne konečnej splatnosti zaplatenia istiny, ktorý bol pôvodne v zmluve dohodnutý, uplatňuje nárok, ktorý nemá oporu v dohodnutom zmluvnom vzťahu. Taký nárok je v neprospech - spotrebiteľa, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti žaloby.

23. V danej veci z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.02.2015) čerpal úver vo výške 10 000,- eur, úroková sadzba bola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná vo výške 9,9 % ročne ako fixná do splatnosti, úver sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 131,71 eur splatných vždy k 17-temu dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou ku dňu 17.02.2015 a s konečnou splatnosťou poslednej splátky dňa 17.01.2025. Pri dodržaní dohodnutého splátkového kalendára zo strany žalovaného mal žalovaný veriteľovi zaplatiť z poskytnutej istiny úveru úroky celkom vo výške, ktorá vyplýva z predpísaných anuitných splátok (zo splátkového kalendára - amortizačnej tabuľky).

24. Úver bol žalobcom predčasne zosplatnený k 21.06.2018, z dôvodu porušovania zmluvy žalovanými.

25. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola výška dlhu žalovaných voči žalobcovi 8 181,22 eur (z toho 30,- eur poplatok za výzvu). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola pohľadávka žalobcovi čiastočne splatená vo výške 435,35 eur, túto sumu žalobca započítal na istinu pohľadávky. Žalobca uplatnil žalobou na súde nárok vo výške nezaplatenej istiny 7818,52 eur a príslušenstva pozostávajúceho zo zmluvného úroku z nezaplatenej istiny (do dňa zosplatnenia vyčísleného pevnou sumou a ďalšieho úroku odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia) a úroku z omeškania z nezaplatenej istiny (do dňa zosplatnenia vyčísleného pevnou sumou a ďalšieho úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia) a úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia). V priebehu konania žalobca opakovane vzal žalobu čiastočne späť - podaním zo dňa 27.12.2018 v časti o zaplatenie 197,50 eur, podaním zo dňa 09.05.2019 v časti o zaplatenie 192,79 eur, podaním zo dňa 11.02.2020 v časti o zaplatenie 1442,10 eur. V súlade s dispozičným právom žalobu okresný súd uzneseniami zo dňa 24.05.2019 a 26.02.2020 v časti 390,29 eur a v časti 1442,10 eur konanie zastavil. Uvedené platby žalobca započítal na dlžnú istinu.

26. Z prehľadu úhrad splátok pripojených k žalobe je zrejmé, ako žalovaní uhrádzali splátky úveru do zosplatnenia a ako žalobca tú ktorú splátku započítal na istinu a na zmluvný úrok (č. l. 77). Žalobca predložil vyčíslenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených z dohodnutých splátok ku dňu zosplatnenia úveru (č. l. 75 - 76). Žalobca predložil súdu aj prehľad všetkých úhrad, ktoré uskutočnili žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, taktiež po podaní žaloby a o ich započítaní na istinu (spis č. l. 120, 157-158, 239-240), a ktoré úhrady boli zohľadnené v čiastočnom zastavení konania.

27. Žalobca ako úverový veriteľ preukázal skutkové tvrdenia, o ktoré opiera žalobný návrh - peňažný nárok, ktorý predstavuje neuhradený zmluvný úrok vyčíslený percentom z dlžnej úverovej istiny za špecifikované obdobia v žalobnom petite ku dňu konečnej splatnosti úveru dohodnutej v zmluve. Avšak pokiaľ žalobca požadoval zmluvný úrok ako percento z istiny až do skutočného zaplatenia istiny (na základe súdneho rozhodnutia), teda úročenie zmluvným úrokom má pokračovať aj po termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý bol pôvodne v zmluve dohodnutý na 17.01.2025, tento nárok je nedôvodný a nemá oporu v zmluve.

28. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru po 21.06.2018 t.j. od prvého nasledujúceho dňa 22.05.2018 až do 17.01.2025, keď zohľadnil dátum v zmluve dohodnutého termínu konečnej splatnosti úveru. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zmluvného úroku, ktorý je v žalobe vyjadrený percentom aj po dátume konečnej splatnosti úveru až do skutočného zaplatenia istiny a v tejto časti odvolací súd žalobu zamietol.

29. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. V zmysle odvolací súd povolil žalovaným 1/, 2/ žalobcovi prisúdené plnenie splácať v mesačných splátkach po 40,00 eur splatných ku 25. dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky. Uvedenú sumu považoval vzhľadom na celkovú výšku dlžnej sumy a dobu jej splácania za primeranú. Pri rozhodovaní o povolení splátok odvolací súd prihliadal na to, že žalovaným 1/, 2/ bolo už v danej veci súdom umožnené splácanie dlžnej istiny a úroku z omeškania v zmysle právoplatného rozsudku okresného súdu (výrok II.) za súhlasu žalobcu.

31.Podľa , ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým, sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

34. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, preto musel podľa ust. a rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Pri rozhodovaní o trovách konania sa vždy posudzuje celkový konečný úspech vo veci, nie čiastkové úspechy strán sporu počas prebiehajúceho konania. Odvolací súd vychádzal z ust. , kedy žalobca mal vo veci plný úspech (bol neúspešný len v nepatrnej časti ohľadne žalovaných úrokov z istiny až do skutočného zaplatenia). Čiastočné zastavenie konania zavinili žalovaní 1/, 2/, ktorí čiastočne plnili dlh v priebehu konania, o čom žalobca v čase keď podával návrh nemohol vedieť. Odvolací súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).