Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/47/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: I. U., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúca pod obchodným menom Viola Csejtey - VI - TEX, s miestom podnikania Veľký Forrád 895/12, Vrakúň, Nekyje na Ostrove, IČO: 17 728 762, právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, advokát, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, IČO: 51 005 182 proti žalovanému: M.J.K. - SLOVPIL s.r.o., so sídlom Pionierska 404/43, Čachtice, IČO: 36 319 007, právne zastúpenému: AK VAVRINČÍK s.r.o. Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, v spore o zaplatenie 2.400,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -211 zo dňa 22. októbra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.400,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 17.07.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Vyhovel tak žalobe, ktorou si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému nárok na zaplatenie faktúry č. 14007 zo dňa 02.07.2014 s vyúčtovaním služieb poskytnutých žalobcovi v mesiaci jún 2014, a to na základe dohody uzavretej so žalovaným. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobkyne, oboznámením faktúry č. 14007 zo dňa 02.07.2014, výpisov z obchodného registra a zo živnostenského registra, preberacieho protokolu zo dňa 30.05.2014, zoznamu zamestnancov, prehlásenia, faktúry č. 140008 zo dňa 25.07.2014, faktúry č. 140007 zo dňa 02.07.2014, faktúry č. 140006 zo dňa 02.06.2014, faktúry č. 140005 zo dňa 05.05.2014, faktúry č. 140004 zo dňa 31.03.2014, faktúry č. 140003 zo dňa 14.03.2014, faktúry č. 140002 zo dňa 04.02.2014, faktúry č. 140001 zo dňa 07.01.2014, faktúry č. 130018 zo dňa 29.11.2013, faktúry č. 130017 zo dňa 02.11.2013, faktúry č. 130016 zo dňa 02.10.2013, faktúry č. 130015 zo dňa 03.09.2013, faktúry č. 130014 zo dňa 29.07.2013, faktúry č. 130013 zo dňa 01.07.2013, faktúry č. 130012 zo dňa 03.06.2013, faktúry č. 130011 zo dňa 02.05.2013, faktúry č. 130010 zo dňa 02.04.2013, faktúry č. 130009 zo dňa 01.03.2013, faktúry č. 130007 zo dňa 30.01.2013, čestného prehlásenia zo dňa 14.11.2018, správy Finančného riaditeľstva SR zo dňa 18.04.2019, žaloby podanej na Okresnom súde Dunajská Streda vedenej pod

sp. zn. , potvrdenia o odovzdaní pečiatky, zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.10.2016 vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. , rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -143 zo dňa 09.12.2016 a potvrdenia o odovzdaní pečiatky zo dňa 28.07.2014 mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená inominátna zmluva podľa . Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobkyne riadiť dielňu šičiek, vydávať materiál, tovar, evidovať a spravovať skladové zásoby, týkajúce sa predmetnej dielne, pričom žalovaný sa zaviazal za uvedenú činnosť žalovanej zaplatiť sumu 2.000,- Eur mesačne bez DPH. Uvedená zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená ústne v roku 2013. Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci v máji 2013 následne uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola predmetná dielňa na šitie textilu, ktorej súčasťou bola i nehnuteľnosť

- rodinný dom pozostávajúci z bytu a nebytového priestoru (dielňa), nachádzajúci sa v obci A.. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané tak z výpovede žalobkyne v predmetnom konaní, ktorá korešponduje s jej výpoveďou, ako aj s výpoveďou žalovaného vyplývajúcou zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.10.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. . Taktiež v samotnej žalobe vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. žalobca uviedol skutočnosti ohľadne uzatvorenia žalobkyňou tvrdenej zmluvy, z ktorej si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.400,- Eur v predmetnom konaní, tak ako tieto tvrdí žalobkyňa. Tvrdenia žalobkyne sú podporne preukázané i predložením faktúry č. 140008 zo dňa 25.07.2014, faktúry č. 140007 zo dňa 02.07.2014, faktúry č. 140006 zo dňa 02.06.2014, faktúry č. 140005 zo dňa 05.05.2014, faktúry č. 140004 zo dňa 31.03.2014, faktúry č. 140003 zo dňa 14.03.2014, faktúry č. 140002 zo dňa 04.02.2014, faktúry č. 140001 zo dňa 07.01.2014, faktúry č. 130018 zo dňa 29.11.2013, faktúry č. 130017 zo dňa 02.11.2013, faktúry č. 130016 zo dňa 02.10.2013, faktúry č. 130015 zo dňa 03.09.2013, faktúry č. 130014 zo dňa 29.07.2013, faktúry č. 130013 zo dňa 01.07.2013, faktúry č. 130012 zo dňa 03.06.2013, faktúry č. 130011 zo dňa 02.05.2013, faktúry č. 130010 zo dňa 02.04.2013, faktúry č. 130009 zo dňa 01.03.2013, faktúry č. 130007 zo dňa 30.01.2013. Z predložených faktúr jednoznačne vyplýva, že obchodný vzťah medzi stranami sporu bol dlhodobý, v súlade s tvrdením žalobkyne, ale i v súlade s tým, čo prezentoval žalovaný v uvedenom konaní na Okresnom súde v Dunajskej Strede, keď uviedol, že žalovaná vykonávala funkciu od roku 2013, za vykonávanú prácu bola dohodnutá odmena 2.000,- Eur, po tom, čo z poskytnutej finančnej sumy vykonala všetky odvody zamestnancov. Ako vyplynulo z tvrdení žalovaného uvedených v žalobe podanej na Okresný súd Dunajská Streda (kde vystupoval v procesnom postavení žalobcu), zmluva medzi stranami sporu mala byť ukončená k 31.07.2014, tak ako to v konaní preukazovala žalobkyňa. Takýto dátum ukončenia predmetnej zmluvy vyplynulo i z Čestného prehlásenia zo dňa 14.11.2018, urobeného D. J.. Podporne bolo ukončenie zmluvy medzi stranami sporu ku koncu mesiaca júl 2014 preukázané i predložením potvrdenia o odovzdaní pečiatky žalobcu žalovanou dňom 28.07.2014. Za takto zisteného skutkového stavu sa prvoinštančného súdu javilo vyjadrenie žalovaného v predmetnom konaní, že zmluva medzi stranami sporu trvala len do mája 2014, ako vysoko účelové. Tvrdenie svedkyne S. K. ohľadne trvania zmluvy medzi stranami sporu ako „niekedy do leta 2013“ pritom nezodpovedalo tvrdeniam ani jednej zo strán sporu, je však nepochybné, že svedkyňa potvrdila vykonávanie činností žalovanou pre žalovaného. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že do mesiaca máj 2014 žalobkyňa zo sumy, ktorú fakturovala žalovanému, mala vykonávať odvody za ňou riadené šičky, pričom z fakturovanej sumy jej zostávala dohodnutá odmena vo výške 2.000,- Eur bez DPH (výpoveď žalovaného v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda). Následne, po „prevzatí šičiek“ pánom G. (Preberací protokol zo dňa 30.05.2014) žalobkyňa žalovanému vyúčtovala za mesiac jún 2014 len svoju odmenu vo výške 2.400,- Eur s DPH (bez odvodov šičiek). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu z nepomenovanej zmluvy uzavretej medzi ním a žalobkyňou, keď jej neuhradil dohodnutú odmenu za mesiac jún 2014 vo výške 2.400 Eur. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy dňom 17.07.2014, teda deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 140007 zo dňa 02.07.2014, ktorá bola uvedená vo faktúre dňom 16.07.2014 a ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako dohodnutú splatnosť medzi žalobkyňou a žalovaným s poukazom na predchádzajúce faktúry, ktorými si žalobkyňa u žalovaného vyúčtovávala dohodnutú odmenu, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 17.07.2014 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania prvoinštančný súd určil podľa až 3 účinného ku dňu vzniku omeškania a až 3 Nariadenia vlády SR č. účinného do 31.12.2014. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala vykonať dôkaz, a to zabezpečenie potvrdenia

z mestského úradu od žalovaným navrhnutého svedka p. G., ohľadne jeho prihlásenia na pobyt v A., súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že sa mu to javilo ako nadbytočné. Taktiež nevykonal dôkaz výsluchom svedka G. (navrhnutého žalovaným), a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, kedy mal byť svedok vypočutý a nezabezpečil účasť tohto svedka. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí ( ).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), h), f), lebo neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým namietol, že súd prvej inštancie síce posúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu ako inominátnu zmluvu, avšak jeho povinnosťou bolo ďalej skúmať, akým obsahovo najbližším typom zmluvy malo medzi zmluvnými stranami ísť, aby bolo možné minimálne odhadnúť ďalšie práva a povinnosti strán, nakoľko okrem podstatných náležitostí zmluvy - cena a predmet zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom sa mali obe zmluvné strany správať pri plnení tejto nepomenovanej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2009 vydaného pod sp. zn. . Zdôraznil, že on, žalovaný sa v konaní opakovane bránil skutočnosťou, že žalobkyni nevznikol nárok na úhradu žalovanej sumy z dôvodu, že žalobkyňa odovzdala šičky dňa 30.5.2014 tretiemu podnikateľskému subjektu, konkrétne S. G. - H., IČO: 37 110 306. Túto skutočnosť potvrdili obe sporové strany, ako aj listinných dôkaz - samotný odovzdávací protokol. Týmto úkonom zjavne došlo k zmene v podstatných náležitostiach zmluvy, nakoľko ústne dojednaná inominátna zmluva z roku 2013 vznikla za podstatnej podmienky, a to dohľad nad šičkami. Túto skutočnosť potvrdzujú aj ďalšie listinné dôkazy predložené žalobcom, a to fa č. 140008 zo dňa 25.07.2014, fa č. 140007 zo dňa 02.07.2014, fa č. 140006 zo dňa 02.06.2014, fa č. 140005 zo dňa 05.05.2014, fa č. 140004 zo dňa 31.03.2014, fa č. 140003 zo dňa 14.03.2014, fa č. 140002 zo dňa 04.02.2014, fa č. 140001 zo dňa 07.01.2014, fa č. 130018 zo dňa 29.11.2013, fa č. 130017 zo dňa 02.11.2013, fa č. 130016 zo dňa 02.10.2013, fa č. 130015 zo dňa 03.09.2013, fa č. 130014 zo dňa 29.07.2013, fa č. 130013 zo dňa 01.07.2013, fa č. 130012 zo dňa 03.06.2013, fa č. 130011 zo dňa 02.05.2013, fa č. 130010 zo dňa 02.04.2013, fa č. 130009 zo dňa 01.03.2013, fa č. 130007 zo dňa 30.01.2013, z ktorých obsahu ako aj vyjadrení strán je zrejmé, že žalovaná fakturovala do odovzdania šičiek S. G. - H. sumy podstatne vyššie a ponechávala si za „správu nad prácou“ šičiek sumu 2.000,- Eur bez DPH. Prvoinštančný súd sa teda nedostatočne zaoberal touto skutočnosťou, ktorá mala podstatný vplyv na určenie výšky nároku žalobkyne, nakoľko žalobkyňa sama previedla podstatný (ak nie celý) rozsah činnosti, ktorú dovtedy vykonávala pre žalovaného, na iný subjekt. Z toho vyplýva, že žalobkyňa vlastným úkonom zúžila predmet činnosti poskytovanej žalovanému a preto jej nemožno priznať rovnakú sumu za práce/činnosť, ako v prípade, kedy vykonávala správu šičiek. Pridŕžajúc sa obchodných zvyklostí a aj dobrých mravov, pokiaľ sa zúži rozsah poskytovaného plnenia zo strany dodávateľa služieb, nemôže si dodávateľ týchto služieb uplatňovať odplatu voči prijímateľovi služieb, ako keby poskytol úplný rozsah plnenia. Preto ak za správu šičiek mala žalobkyňa odmenu 2.000,- Eur, je nelogické, že po prevedení šičiek na tretí subjekt si stále nárokuje odmenu 2.000,- Eur. Medzi sporovými stranami pritom nedošlo ku konsenzu o výške odmeny žalobkyne po dni 30.05.2014, resp. žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k dodatku v pôvodnej ústne dojednanej zmluve, ktorým by žalovaný súhlasil so znížením rozsahu poskytnutej činnosti žalobkyňou pre neho a súčasne by zostalo nezmenené dojednanie o cene. Žalobkyňa uviedla, že ona dňa 30.05.2014 previedla svoje pracovníčky (šičky) obchodnému subjektu S. G. - H., IČO: 37 110 306, pričom ako vyplýva zo spisu, tento následne kontinuálne pokračoval v poskytovaní služieb pre žalovaného. Je teda zrejmé, že činnosť, ktorú dovtedy poskytovala žalobkyňa pre žalovaného, po 30.05.2014 vykonával iný subjekt a preto by bolo nelogické, aby žalobkyňa fakturovala práce žalovanému, ak mu takéto plnenie (práce) priamo neposkytovala. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastával názor, že žalobkyňa vykonávala práce po 30.05.2014 pre obchodný subjekt S. G. - H., IČO: 37 110 306, nakoľko, ako vyplynulo z výpovede samotnej žalobkyne, pán G. prevzal šičky, no žalobkyňa ďalej spravovala činnosť nad šičkami a skladom, a to až do konca mesiaca júl 2014. Preto ak žalobkyňa nemala zamestnané šičky, ale tieto šičky inému spravovala, potom túto činnosť nemohla robiť pre neho, žalovaného, ktorý šičky nezamestnával a nemal k nim žiadny pracovnoprávny, či obchodnoprávny vzťah. Z výpovedí ďalej vyplynulo, že spoločnosť S. G. - H. šil so svojimi šičkami tovar jemu, žalovanému, a preto ak žalobkyňa vykonávala akúkoľvek činnosť v dielni, musela ju vykonávať pre tretí subjekt, a nie pre žalovaného.

V samotnom rozsudku sa okrem obsahu zmluvy súd prvej inštancie vôbec nevenoval výške odmeny žalobkyne, ktorá, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mala zostať konštantná bez ohľadu na to, či žalobkyňa spravovala šičky alebo nie. Takéto paušalizovanie nárokov žalobkyne nie je spravodlivé, odporuje dobrým mravom a je arbitrárne, lebo prvoinštančný súd bez ďalších podporných dôkazov o práve žalobkyne predpokladá, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni rovnakú odplatu bez ohľadu na to, či mu poskytla plnenie v dohodnutom rozsahu, alebo nie. Súd prvej inštancie tiež neskúmal, aký rozsah prác nielen čo do kvality (teda aké práce poskytla) ale aj kvantity (aké množstvá prác) pre neho vykonala. Okrem vystavenej faktúry žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkaz, že by žalovanému plnenie v konkrétne špecifikovanej kvantite a kvalite poskytla. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na výpoveď svedka p. K., táto nepotvrdila obsah zmluvy medzi sporovými stranami, ani deň jej vzniku alebo zániku. Jej konštatovanie, že vykonávala činnosť v bližšie nešpecifikovanom rozsahu v dielni v A., nepotvrdili existenciu zmluvy medzi sporovými stranami. Nakoľko svedkyňa p. K. nebola pri uzatváraní zmlúv, nepotvrdila a ani nevyvrátila možnosť, že žalobkyňa po 30.05.2014 ne/vykonávala pre žalovaného činnosť. Naopak, svedkyňa potvrdila, že ona sama v tom čase vykonávala prácu pre spoločnosť H., a preto ak žalobkyňa riadila činnosť pani K., potom tak nemohla konať na základe zmluvy so žalobkyňou, ale na základe zmluvy so spoločnosťou S. G. - H., na ktorého všetci bývalí zamestnanci žalovaného prešli. Aj z ďalšieho listinného dôkazu predloženého žalobkyňou, a to z písomného vyhlásenia zo dňa 14.11.2018 urobeného D. J. je zrejmé, že žalobkyňa pracovala ako vedúca dielne do 31.07.2014. V čase od 30.05.2014 až do 31.07.2014 (a aj neskôr) mal však dielňu v prenájme S. G. - H., ktorý prevzal šičky dňa 30.05.2014 so svojou manželkou. Týchto nových prevádzkovateľov dielne zaúčala žalobkyňa na pozícii vedúcej dielne a pripravovala ich na prevzatie celého vedenia dielne, bolo by preto aj nelogické, aby žalovaný mal platiť žalobkyni akúkoľvek odmenu za to, že žalovaný odovzdal šičky tretiemu subjektu a teda žalobkyňa tento tretí nezávislý subjekt zaúčala ako má dielňu viesť. Takýto trojstranný vzťah by predpokladal úplne novú zmluvu, čo samo o sebe predpokladá zánik pôvodne dojednanej zmluvy medzi sporovými stranami, nakoľko pôvodne dojednaný predmet zmluvy nebol po 30.05.2014 možný, a to úkonom žalovaného - prevod zamestnancov (šičiek) na tretí podnikateľský subjekt. Žalovaný je toho názoru, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a to najmä z dôvodu, že nedostatočne skúmal obsah a existenciu zmluvy medzi sporovými stranami. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa po 30.05.2014 vykonávala činnosť pre subjekt S. G. - H., teda z procesného hľadiska sa žalovaný necíti byť pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v dôsledku nedostatočného skúmania obsahu zmluvy súdom, dĺžky jej existencie, ako aj nepreukázania rozsahu kvality a kvantity vykonaných prác je potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Predovšetkým považovala za potrebné uviesť, že trvá na svojich doterajších písomných a ústnych prednesoch. Uviedla, že odvolanie žalovaného a ním prezentované právne úvahy považuje za účelové naťahovanie sporu a pokus o ospravedlnenie nečinnosti žalovaného počas pojednávania v snahe zvrátiť pre ňu síce nepriaznivý, avšak spravodlivý rozsudok. Žalovaný bol počas celého pojednávania prakticky procesne nečinný, a preto sa snaží novotami v odvolacom konaní dosiahnuť zrušenie rozsudku prvej inštancie so zámerom, aby ju, žalobkyňu omrzel boj za svoju spravodlivosť. Poukázala na to, že celé konanie bolo z jej strany iniciované ešte v roku 2015. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal platobný rozkaz -21 dňa 10.05.2016 a konanie ešte stále nie je právoplatne skončené. Už toto dlhé obdobie je v rozpore s článkom 17 základných zásad , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Uviedla, že napriek tomu sa svojho práva nevzdala a bojovala ďalej za svoju spravodlivosť. Poukázala na chronológiu vedenia predmetného súdneho sporu, pričom hneď počas prvého pojednávania dňa 05.09.2018 sám právny zástupca žalovaného predniesol, že ona na základe ústnej dohody riadila šičky, a pre žalovaného zo zásob žalovaného šila tovar, ktorý mu následne dodávala. To znamená, že žalovaný veľmi dobre vedel, že v dielni riadne odvádzala svoju prácu, ktorú som mu pravidelne každý mesiac fakturovala. Druhé pojednávanie vytýčené na deň 21.11.2018 bolo odročené, avšak tento čas využila so svojim právnym zástupcom na štúdium spisu. Tretie pojednávanie sa uskutočnilo 26.06.2019, pričom ani na toto pojednávanie sa žalovaný nedostavil, prišiel len jeho právny zástupca. Štvrté a zároveň posledné pojednávanie vo veci sa konalo 01.10.2019, pričom toto pojednávanie bolo nariadené len a len kvôli svedkovi navrhovanému zo strany právneho zástupcu žalovaného, avšak žalovaný, ani jeho právny zástupca, a ani svedok sa na toto pojednávanie nedostavili. Ako to vyplýva z uvedeného chronologického prehľadu sporu, žalovaný sa v spore správa pasívne, ba až ľahostajne a v odvolaní sa snaží odvrátiť pozornosť od jednoznačne preukázanej skutočnosti, že sa svojvoľne rozhodol nezaplatiť jej faktúru č. 140007 zo dňa 02.07.2014 za ňou riadne vykonanú prácu. Pozoruhodné pritom je, že sa nejednalo ani o poslednú faktúru, ktorú žalovanému za svoju prácu vystavila. Tou bola faktúra č. 140008 zo dňa 25.07.2014, ktorú musela taktiež zažalovať, a ktorú jej už žalovaný zaplatil. Nerozumie preto konaniu žalovaného, ktorý voči nej viedol už aj trestné a aj civilné konania, a tieto skončili vždy nepriaznivým výsledkom pre neho. Vo vyjadrení zo dňa 04.09.2019 tieto podrobne analyzovala a predložila aj relevantné dôkazy. Ďalej žalobkyňa poukázala na právnu úpravu obsiahnutú v ust. , 153 ods. 1 a týkajúcu sa prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a zdôraznila, že od roku 2016, kedy bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, mal žalovaný dostatok času uplatniť prostriedky procesnej obrany. Žalobkyňa zastávala názor, že žalovaný nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, podal zmätočné odvolanie, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi, ba čo viac, je v priamom rozpore s jeho tvrdeniami uvedenými v konaniach vedených na Okresnom súde Dunajská Streda. Poprela existenciu akéhokoľvek trojitého vzťahu medzi ňou a pánom G. a nesúhlasila s tvrdením žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Obsah odvolania označila za nekonzistentný s vykonaným dokazovaním. Podľa jej názoru súd prvej inštancie postupoval správne, dôkazy vyhodnotil jednoznačne a zrozumiteľne, a svoj rozsudok vyčerpávajúco odôvodnil.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2020 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že on od začiatku sporu, resp. od vyjadrenia k odporu proti danému platobnému rozkazu spochybnil nárok žalobkyne. Od začiatku taktiež poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa na konci mája 2014 previedla všetky pracovníčky - šičky na tretí subjekt, pričom práve za riadenie šičiek mala nárok na úhradu fakturovanej sumy. Teda je konzistentný v názore, že žalobkyňa nemá nárok na úhradu prác, ktoré nevykonala pre neho, nakoľko riadenie šičiek ako predmet zmluvy zanikol prevodom pracovnoprávnych vzťahov na p. G., teda na tretí subjekt. Súd prvej inštancie sa touto otázkou napriek námietkam nezaoberal a celé konanie smeroval výlučne k zisteniu predmetu zmluvy pred prevodom šičiek na p. G.. Avšak po tomto úkone žalobkyne už ďalej neskúmal, za čo mala žalobkyňa obdržať od neho odmenu. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že on, žalovaný v inom právnom spore uhradil nárok žalobkyne z mesiaca júl 2014, tak berúc do úvahy celý spis, žalobkyni musí byť zrejmé, že on sa rovnako bránil neoprávnenosťou nároku žalobkyne, avšak s ohľadom na skutočnosť, že účtovníčka spoločnosti zaradila túto faktúru do účtovníctva bez ohľadu na fakt, že žalovaný opakovane písomne poprel oprávnenosť nároku, nemal v zmysle zákonných ustanovení „šancu“ obhájiť svoj postoj. Žalobkyňa v spore nijako rozumne nevysvetlila, prečo mu fakturovala „riadenie šičiek“ keď žiadne nemala zamestnané a rovnako aj on nezamestnával v pracovnoprávnom či inom obdobnom pomere žiadne šičky. Touto otázkou sa prvoinštančný súd nezaoberal a preto je potrebné v odvolacom konaní túto skutočnosť vyhodnotiť. O neúčasti na poslednom pojednávaní žalovaný uviedol, že on komunikoval priamo so sudkyňou prvoinštančného súdu, kde došlo k zámene termínov. K zámene termínov a k neúčasti na pojednávaní z jeho strany teda došlo z dôvodu zlyhania ľudského faktora, avšak ani z tohto nemožno vyvodiť, že by sa v konaní nebol účinne bránil, nakoľko sa domáhal riadneho zistenia skutkového stavu a tvrdenia žalobkyne namietal.

5. Žalobkyňa v stanovisku zo dňa 07.05.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.02.2020 uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení neprezentuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazné prostriedky, a okrem zavádzajúcich tvrdení neprispieva ničím novým k objasneniu predmetu sporu. Opakuje tie isté frázy ako v pôvodnom odvolaní, pričom tieto nesúvisia s predmetom sporu a boli už viackrát vyvrátené jej tvrdeniami, ako aj predloženými dôkazmi. Pri uhradení faktúry za mesiac júl žalovaný posúva zodpovednosť na „účtovníčku spoločnosti“, čo opäť len potvrdzuje, že za svoje konanie nechce prebrať zodpovednosť. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila ku komunikácii právneho zástupcu žalovaného, podľa jeho vyjadrenia priamo so sudkyňou prvoinštančného súdu, k čomu poznamenala, že na komunikáciu podľa jej názoru slúži spisové oddelenie príslušného senátu. Poznamenala, že možno práve preto jej bolo vyjadrenie žalovaného zaslané tak neskoro a len na vedomie, bez poučenia, hoci v zmysle ust. , , mal súd prvej inštancie povinnosť doručiť jej toto vyjadrenie žalovaného včas a s možnosťou vyjadriť sa k nemu. Zotrvala na svojich dovtedajších vyjadreniach.

6. Stanovisko žalobkyne zo dňa 07.05.2020 bolo žalovanému doručené na vedomie. Žalovaný ho prostredníctvom právneho zástupcu prevzal dňa 15.06.2020, písomne sa k nemu nevyjadril.

7. Odvolací súd vec preskúmal podľa v rozsahu odvolania podaného žalovaným a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny podľa . O odvolaní žalovaného rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne, v súlade so zásadami v , zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami . Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.

9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa prvá veta . V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

10. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

11. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

12. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného považoval odvolací súd jeho argumentáciu o neexistencii záväzkového vzťahu medzi ním a žalobkyňou v spornom období, teda v období jún 2014, na základe ktorého by mu vznikla povinnosť plniť žalobkyni, teda uhradiť jej faktúru č. 14007 zo dňa 02.07.2014. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa nepreukázala čo malo byť v spornom období obsahom ich údajného záväzkového vzťahu, a teda za aké poskytnuté služby by jej mal zaplatiť 2.400 Eur.

14. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácií dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bez pochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd konštatuje, že všetky vyššie uvedené zákonné náležitosti napadnutý rozsudok spĺňa. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal s vykonanými dôkazmi, a to nielen s faktúrami vystavenými žalobkyňou za obdobie rokov 2013 a 2014, s výpoveďou žalobkyne a s výpoveďou svedkyne S. K., s potvrdením o odovzdaní pečiatky žalobkyňou žalovanému a s obsahom čestného prehlásenia D. J., ale zohľadnil aj výsledky dokazovania vykonaného v spore vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. na základe žaloby podanej žalovaným v procesnom postavení žalobcu. Z čestného prehlásenia D. J. zo dňa 14.11.2018 vyplynulo, že žalobkyňa pracovala až do 31.07.2014 pre žalovaného ako vedúca prevádzky v A.. Zo žaloby podanej na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 03.09.2014 a vedenej pod sp.zn. vyplynulo, že žalobu podal žalovaný v procesnom postavení žalobcu proti žalobkyni v procesnom postavení žalovanej. V žalobe žalovaný (ako žalobca) uviedol, že uzatvoril so žalobkyňou (tam v procesnom postavení žalovanej) dňa 14.05.2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mala byť dielňa na šitie textilu, ktorej súčasťou bola i nehnuteľnosť - rodinný dom pozostávajúci z bytu č. 1 a nebytového priestoru č. 2 nachádzajúci sa v obci A., na ulici X. č. XXXX, s orientačným č. XX. V žalobe žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) ďalej uviedol, že sa dohodli so žalobkyňou, že táto bude dočasne v rámci svojej živnosti zabezpečovať chod dielne, za čo jej prináleží mesačná odmena 2.000,-Eur bez DPH, ktorú fakturovala žalovanému. Ďalej sa dohodli, že žalobkyňa bude bývať počas vedenia dielne v byte č. 1, ktorý je súčasťou nehnuteľnosti. Ďalej sa v žalobe uvádza, že sa strany dohodli, že v mesiaci júl 2014 ukončia spoluprácu a žalobkyňa ďalej nebude viesť prevádzku žalovaného, z toho dôvodu mala žalobkyňa vykonať inventúru. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.10.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. vyplynulo, že na tomto pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa (v procesnom postavení žalovanej) a tiež žalovaný (v procesnom postavení žalobcu). Žalovaný (ako žalobca) na uvedenom pojednávaní uviedol, že so žalovanou nemali žiadnu dohodu na vykonávanie prác v jeho firme, išlo len o ústnu dohodu, išlo o kompetenciu ako riaditeľa, teda riadila výrobu, mala na starosti sklad, z firmy H., kde bola zamestnaná aj pani K. si brala tovar. Žalovaná nemala podpísanú žiadnu hmotnú zodpovednosť, uvedenú funkciu vykonávala od roku 2013, za vykonávanú prácu bola dohodnutá odmena 2.000,-Eur, po tom čo z poskytnutej finančnej sumy vykonala všetky odvody zamestnancov. Žalobkyňa (v procesnom postavení žalovanej) na uvedenom pojednávaní uviedla, že prácu ukončila pre žalobcu 31.07.2014, bolo to na základe dohody s pánom H., ktorý ju požiadal aby, túto prácu vykonávala do doby, kým nepôjde na dôchodok, nemala žiadnu náplň práce, mala platnú živnosť, jej úlohou bolo viesť dielňu, strihať materiál, pomáhať zamestnancom, a aj šila. Tým, že skončila s výkonom práce pre žalobcu k 31.07.2014, bola vyzvaná žalobcom k vykonaniu inventúry. Z potvrdenia o odovzdaní pečiatky, ktoré žalobkyňa predložila v predmetnom spore vyplýva, že žalovanému odovzdala pečiatku s názvom jeho spoločnosti dňa 28.07.2014, potvrdenie podpísala žalobkyňa ako odovzdávajúca za preberajúceho je uvedený nečitateľný podpis obsahujúci aj odtlačok pečiatky obchodného mena žalovaného.

16. Keďže v predmetnom spore bolo podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, založený v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. na základe ústnej dohody v roku 2013, trval aj v mesiaci jún 2014, čo vyplynulo z dôkazov predložených v tomto spore v kontexte s tvrdeniami strán sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , pričom obsah tohto záväzkového vzťahu, tak ako ho tvrdila žalobkyňa, vyplynul nielen z výsluchu svedkyne S. K., ale aj z čestného prehlásenia D. J., záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni za vykonané práce a služby sumu 2.400 Eur za mesiac jún 2014 je správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v rozpore s tvrdením žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu so žalobkyňou k 31.05.2014 je aj skutočnosť, že žalobkyni uhradil aj faktúru za mesiac júl 2014 vystavenú pod č. 14008 zo dňa 25.07.2014, na čo poukázala žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

17. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaný ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia, totožné s tými, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia , s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia v spojení s tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech žalobkyne v odvolacom konaní.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).