Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-39-2021.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Subarea
3Cob/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu backOFFICE.Sk s.r.o., Bosákova 7, 851 04 Bratislava, IČO: 35 876 484, práv. zast. WISE3 s.r.o., Kalinčiakova 33A, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovaným 1/ United Classifieds s.r.o., Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 50 020 161, 2/ Ringier Axel Springer SK, a.s., Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 51 251 761, obaja práv. zast. PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/23/2021-130 zo dňa 11.2.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/23/2021-130 zo dňa 11. 2. 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 9.2.2021 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by pozastavil účinnosť výpovede zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ zo dňa 27.8.2020 a ktorým by žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa konania vedúceho k znemožneniu exportu inzerátov realitných kancelárií zo softvéru BackOFFICE, ktorý prevádzkuje spoločnosť backOFFICE.Sk s.r.o, na realitné inzertné portály Z..M..sk, Z..M..sk, Z..Q..sk, Z..K..sk, Z..D..P..sk, Z..D..sk J. Z..A..sk. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zverejniť aktuálny cenník inzercie na realitných inzertných portáloch Z..M..sk, Z..M..sk, Z..Q..sk, Z..K..sk, Z..D..P..sk, Z..D..sk J. Z..A..sk, ako aj zverejniť politiku a kritéria poskytovania zliav z ceny inzercie na portáloch Z..M..sk, Z..M..sk, Z..Q..sk, Z..K..sk, Z..D..P..sk, Z..D..sk J. Z..A..sk. Návrh odôvodnil tým, že pokiaľ dôjde k nadobudnutiu účinnosti výpovede zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným 2/, v dôsledku čoho dôjde k definitívnemu znemožneniu exportu inzercie na realitné inzertné portály prevádzkované žalovaným 1/, vznikne žalobcovi nezvratná škoda v podobe presunu zákazníkov žalobcu smerom k využívaniu konkurenčného produktu žalovaného 1/. Pokiaľ by aj v neskoršom období Protimonopolný úrad SR rozhodol, že žalovaní porušujú právo hospodárskej súťaže a nariadil im zdržanie sa praktík popísaných v tomto návrhu, tak takéto rozhodnutie by nezabránilo hromadnému odchodu zákazníkov žalobcu k žalovanému 1/, keďže je pre nich podstatné mať k dispozícii funkčný realitný softvér umožňujúci export inzercie počas celej doby ich podnikania. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ spoločne vykonávajú činnosti, ktorých účelom je vytlačenie žalobcu z trhu realitných softvérových technológií a vytvorenie dominantného postavenia žalovaného 1/ na tomto trhu. Konanie žalovaných je pritom možné charakterizovať ako zneužívanie dominantného postavenia. Aktivity žalovaných je možné zhrnúť do nasledovných kategórií: a./ znemožnenie exportu ponúk
realitných kancelárií zo softvéru backOFFICE na realitné inzertné portály prevádzkované žalovaným 1/; b./ manipulácie cien zverejňovania inzercie na realitných inzertných portáloch pre užívateľov softvéru backOFFICE. Žalobca od 1.3.2021 príde o možnosť realizácie hromadných exportov inzercie zo softvéru backOFFICE priamo na realitné inzertné softvéry prevádzkované žalovaným 1/. Klienti žalobcu, ktorými sú realitné kancelárie, preto budú musieť zmeniť využívaný realitný softvér. Okrem softvéru backOFFICE je na trhu dostupný už len softvér prevádzkovaný žalovaným 1/ - softvér RealSoft a softvér ViaReal. V rámci dotazníkového prieskumu uviedlo viacero realitných kancelárií, že už boli kontaktované zo strany žalovaného 1/, ktorý ich informoval o tom, že by mali začať využívať softvér RealSoft (prevádzkovaný žalovaným 1/), nakoľko softvér backOFFICE má stratiť funkcionalitu exportu inzercie. Žalovaný 1/ za účelom získania zákazníkov pre svoj realitný softvér zámerne manipuluje s cenami inzercie na svojich inzertných portáloch, pričom poskytovanie zliav z ceny inzercie podmieňuje tým, že realitná kancelária zanechá používanie softvéru backOFFICE a začne používať softvér RealSoft. Žalobca získal vedomosť o tejto praktike žalovaného 1/ na základe priamej komunikácie zo svojimi klientami. Dnes už bývalý klient žalobcu, realitná kancelária GRAND REALITY SK s.r.o., informovala žalobcu e-mailom zo dňa 22.9.2020, že nemá ďalej záujem využívať služby žalobcu (poskytovanie softvéru backOFFICE). V nadväzujúcej komunikácií uviedla spoločnosť GRAND REALITY s.r.o. že dôvodom tohto rozhodnutia je manipulácia cien zo strany žalovaného 1/. Ten totiž ako prevádzkovateľ najvýznamnejších realitných inzertných portálov skokovo navýšil ceny inzercie o 30 %, pričom zároveň ponúkol zníženie navýšenej ceny na pôvodnú v prípade, že spoločnosť GRAND REALITY s.r.o. začne využívať softvér RealSoft namiesto softvéru backOFFICE.
3. Konajúci súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd v danom štádiu konania nemal osvedčené, že sa žalovaní správajú spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaní spoločne vykonávajú činnosti, ktorých účelom je vytlačenie žalobcu z trhu realitných softvérových technológií a vytvorenie dominantného postavenia žalovaného 1/ na tomto trhu. Žalobca sa odvoláva na dotazníkový prieskum, v ktorom uviedlo viacero realitných kancelárií, že už boli kontaktované zo strany žalovaného 1/, ktorý ich informoval o tom, že by mali začať využívať softvér RealSoft (prevádzkovaný žalovaným 1/), nakoľko softvér backOFFICE má stratiť funkcionalitu exportu inzercie. Uvedený dotazník však v danom štádiu konania dostatočne neosvedčuje, že by žalovaní konali s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, vytlačiť ho z trhu realitných softvérových technológií a vytvoriť dominantné postavenie žalovaného 1/ na tomto trhu. Z prieskumu priloženého do spisu vyplýva len to, že niektoré osoby boli oslovené zo strany žalovaných na využívanie ich softvéru, pričom niektoré subjekty zaznamenali aj zvýšené ceny na realitných inzertných portáloch za posledných 5 rokov, uvedené však nepreukazuje, že by žalovaní oslovovali dotknuté subjekty s cieľom zneužiť dominantné postavenie na trhu a poškodiť žalobcu. Taktiež tvrdenie spoločnosti GRAND REALITY SK s.r.o., že nemá ďalej záujem využívať služby žalobcu z dôvodu manipulácie cien zo strany žalovaného 1/ (ich zvýšenie o 30 %), nie je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o jednotlivý prípad, ktorý sa týka tejto konkrétnej osoby a ktorý nepreukazuje závažnosť a opakujúci sa charakter konania žalovaných vo veľkom rozsahu s úmyslom spôsobiť vznik ujmy na strane žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia by došlo k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaných, a to v štádiu konania, v ktorom nebolo relevantným spôsobom preukázané, že žalovaní cielene vykonávajú zákonom zakázanú činnosť, ktorá spôsobuje alebo môže spôsobiť žalobcovi bezprostrednú škodu značného rozsahu. Nakoľko v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v konaní mali úspech žalovaní, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP. V odvolaní o.i. uviedol, že záver súdu prvej inštancie o neosvedčení protiprávneho konania žalovaných je nesprávny. Konanie žalovaných vykazuje znaky protiprávneho konania v rozpore s právom hospodárskej súťaže. K podielu užívateľov softvéru žalobcu medzi respondentmi uviedol, že tento nie je podstatný pre posúdenie návrhu žalobcu. Aktivity žalovaných by totiž mali vplyv na práva a oprávnené záujmy žalobcu vždy, bez ohľadu na jeho trhový podiel, pričom účelom návrhu je poskytnúť ochranu práve žalobcovi a nie prípadným iným poskytovateľom realitného softvéru. Je potrebné poukázať aj na to, že spomedzi užívateľov softvéru žalobcu predstavujú najväčšiu skupinu
(46 %) užívatelia, na ktorý podnikanie by malo znemožnenie exportu inzercie významný vplyv. Pri týchto užívateľoch je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že prestanú používať softvér žalobcu. Vysoké riziko straty až polovice klientely je pritom priamo spojené s konaním žalovaných, ktorého obmedzenie navrhuje žalobca. Strata takmer polovice klientov žalobcu by bola pre jeho podnikanie likvidačná, a viedla by len k ďalšiemu posilneniu trhovej pozície žalovaného 1/. Žalobca poukázal na to, že zodpovednosť za konanie v rozpore s právom hospodárskej súťaže je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej nie je potrebné preukazovať úmysel konajúcej osoby. Tvrdenie súdu o nepreukázaní „cieleného /t.j. úmyselného/ vykonávania zákonom zakázanej činnosti“ teda nemá v predmetnej veci relevanciu. V zmysle judikatúry NS SR sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje nižší štandard preukázania skutkových tvrdení v porovnaní s dokazovaním v konaní o žalobe. V tomto kontexte má žalobca za to, že poukázanie na svedectvá viacerých realitných kancelárií je dostatočné na osvedčenie konania žalovaných. Žalobca je presvedčený, že osvedčil existenciu protiprávneho konania žalovaných, ktoré spočíva v porušovaní práva hospodárskej súťaže.
5. K potrebe bezodkladnej úpravy žalobca uviedol, že pokiaľ dôjde k nadobudnutiu účinnosti výpovede zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným 2/, v dôsledku čoho dôjde k definitívnemu znemožneniu exportu inzercie na realitné inzertné portály prevádzkované žalovaným 1/, vznikne žalobcovi nezvratná škoda v podobe presunu zákazníkov žalobcu smerom k využívaniu konkurenčného produktu žalovaného 1/. Pokiaľ by aj v neskoršom období Protimonopolný úrad SR rozhodol, že žalovaní porušujú právo hospodárskej súťaže a nariadil im zdržanie sa praktík popísaných v tomto návrhu, tak takéto rozhodnutie by nezabránilo hromadnému odchodu zákazníkov žalobcu k žalovanému 1/, keďže je pre nich podstatné mať k dispozícii funkčný realitný softvér umožňujúci export inzercie počas celej doby ich podnikania. Táto obava sa už potvrdzuje, nakoľko viacerí zákazníci žalobcu s ním už ukončili spoluprácu v priebehu mesiaca február 2021 z dôvodu, že majú informáciu o tom, že produkt žalobcu príde o funkcionalitu priameho exportu inzerátov na realitné inzertné portály žalovaného 1/. Mnohí klienti žalobcu zároveň uvádzajú, že dôvodom ich odchodu nie je nespokojnosť so službami žalobcu, ale potreba exportu inzercie na realitné inzertné portáli žalovaného 1/. Záver súdu, o údajnom výraznom zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaných nemá oporu v skutkovom stave, nakoľko návrh smeruje ku konzervácii pokojného stavu. Z textu odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akých dôvodov súd dospel k tomuto záveru. Podľa žalobcu je uznesenie súd prvej inštancie arbitrárne, nakoľko sa súd nevyrovnal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo napadnuté uznesenie zrušil a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100%.
6. Žalobca svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.4.2021 doplnil svoje odvolanie s tým, že predložené nové skutkové tvrdenia a dôkazy nepredstavujú neprípustnú novotu v odvolacom konaní, nakoľko nastali až v čase po vynesení napadnutého uznesenia. Žalovaný 1/ aktuálne ponúka klientom žalobcu využívanie svojho softvéru Realsoft so 100% zľavou. Dňa 19.2.2021 zaslal ponuky 100% zľavy realitnej kancelárii FORS TRADE a dňa 4.3.2021 aj realitnej kancelárii RESCON Real Services. Nakoľko žalovaný 1/ ponúka softvér Realsoft klientom žalobcu spôsobom, kedy zámerne nevytvára obrat, resp. zisk, nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalobcovi umožnené pokračovať v automatickom exporte inzercie na portály žalovaného 1/, mu nemôže byť spôsobená škoda. Naopak v dôsledku pretrvávajúceho stavu vzniká žalobcovi vysoká miera škody spočívajúcej v odlive doterajších klientov a zamedzení prístupu nových klientov v dôsledku konania žalovaných.
7. Na výzvu odvolacieho súdu v súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaním zo dňa 12.4.2021. Vo vyjadrení poukázali na ust. § 193 a § 194 CSP, z ktorých vyplýva, že otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať orgán podľa § 193 CSP , súd nemôže posúdiť sám. Uvedený záver podľa žalovaných potvrdzuje aj rozhodovacia prax NS SR, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Obdo/108/2019 zo dňa 24.6.2020. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že Okresný súd nemá právomoc posúdiť, či zo strany žalovaných došlo k /údajnému/ zneužitiu dominantného postavenia. Posúdenie tejto otázky je v právomoci Protimonopolného úradu. Jediným dôkazom, ktorý by tak preukazoval existenciu protisúťažného konania zo strany žalovaných, je preto rozhodnutie Protimonopolného úradu, v ktorom by Protimonopolný úrad takýto záver vyslovil. Takýmto rozhodnutím by bol súd viazaný. Protimonopolný úrad však doposiaľ o zneužití dominantného postavenia žalovaných nerozhodol. Žalovaní majú za
to, že žalobcom tvrdené protisúťažné konanie zo strany žalovaných je nepreukázané, a dokonca, za súčasného stavu aj nepreukázateľné.
8. K dominantnému postaveniu žalovaní uviedli, že dňa 29.1.2021 podal spriaznený subjekt žalobcu podnet na Protimonopolný úrad, v ktorom sa vo vzťahu k žalovaným dožaduje viac menej tých istých nárokov. Žalovaní sa k podnetu na základe výzvy Protimonopolného úradu vyjadrili, pričom uviedli, že odmietajú obvinenie dominantného postavenia žalovaných na trhu v zmysle ust. § 8 ods. 1 zák. o ochrane hospodárskej súťaže a aj v prípade ak by na nejakom trhu takéto postavenie mali, tak ho v žiadnom prípade nezneužívajú. Žalobca svoje záveru vo veľkej miere podporuje aj závermi údajného prieskumu, ktorý však žalovaní nepovažujú za reprezentatívny, ale jeho závery naopak za skreslené v neprospech žalovaných. Prieskum realizovalo Združenie realitných kancelárii Slovenska / ďalej len ZRKS/, resp. pán Š., ktorý je spoločníkom a jediným konateľom žalobcu a zároveň jedným zo zakladateľov ZRKS a súčasný predseda správnej rady ZRKS. K zmluve o spolupráci žalovaní uviedli, že táto bola vypovedaná zákonným spôsobom a v súlade so zmluvnými dojednaniami.
9. Pokiaľ ide o preukázanie hroziacej škody, žalobca túto argumentáciu do veľkej miery stavia na predpoklade, že znemožnením exportu inzercie na realitné inzertné portály prevádzkované žalovaným 1/ dôjde k zníženiu zákazníkov žalobcu. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na skutočnosť, že k ukončeniu zmluvy o spolupráci došlo ešte v auguste 2020 /s účinnosťou k februáru 2021/ a žiadny hromadný exodus zákazníkov od žalobcu k žalovaným nenastal. Ako podstatnú skutočnosť žalovaní uviedli, že Zmluva o spolupráci sa vzťahovala len na portály, ktoré v minulosti patrili Žalovanému 2/, konkrétne portály M..sk, Q..sk, M..sk a D..Q..sk. Zmluva o spolupráci sa nikdy nevzťahovala na portály A..sk alebo D..sk alebo akékoľvek iné portály prevádzkované žalovanými. Napriek tomu žalobca v návrhu prezentuje nároky aj vo vzťahu k týmto portálom. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje okrem iného, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zverejniť aktuálny cenník inzercie na viacerých realitných inzertných portáloch /aj na tých, ktorých sa Zmluva o spolupráca nikdy netýkala/ a povinnosť zverejniť politiku a kritéria poskytovania zliav z ceny inzercie na týchto portáloch. Žalobca však nikde v návrhu relevantne neodôvodňuje, k neodkladnej úprave akých pomerov by nariadením týchto povinností žalovaným došlo. Teda aký by žalobca mal osoh z ich nariadenia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaní majú za to, že Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a preto navrhli , aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia /OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016/ musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva /nároku/ bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia
je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom.
15. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzu stranami sporu a v danom štádiu konania nemá osvedčené, že sa žalovaní správajú spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zároveň nariadením požadovaného neodkladného opatrenia by došlo k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaných a to v štádiu konania, v ktorom nebolo relevantným spôsobom preukázané, že žalovaní cielene vykonávajú zákonom zakázanú činnosť, ktorá spôsobuje alebo môže spôsobiť žalobcovi bezprostrednú škodu značného rozsahu.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
17. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu / nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam.
18. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
19. Podľa ust. § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
20. Žalobca v návrhu dôvodil, že žalovaní zneužívajú svoje dominantné postavenie na príbuznom trhu poskytovania online platforiem realitnej inzercie. V predmetnej veci je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko pokračujúce konanie žalovaných, ktorým porušujú právo hospodárskej súťaže ohrozuje oprávnené záujmy a práva žalobcu. Žalobca síce podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich porušovaniu práva hospodárskej súťaže na Protimonopolný úrad SR, avšak úrad nedokáže žalobcovi poskytnúť včasnú ochranu.
21. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/108/2019 zo dňa 24.6.2020, podľa ktorého súd nemôže riešiť pri žalobe o náhradu škody ako prejudiciálnu otázku porušenie súťažného práva ako základ nároku v zmysle ust. § 193 v spojení s § 194 ods. 1 CSP, nakoľko súťažný delikt / ktorý je iným správnym deliktom/ je v § 193 CSP taxatívne uvedený ako jeden z prípadov, ktoré súd prejudiciálne riešiť nemôže. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že existencia právomoci pri žalobe o náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva riešiť ako prejudiciálnu otázku porušenie súťažného práva ako základ nároku v zmysle ust. § 193 v spojení s § 194 ods. 1 CSP, ako aj v zmysle noriem európskeho práva daná nie je. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nemá právomoc posúdiť, či došlo zo strany žalovaných k zneužitiu dominantného postavenia na trhu, nakoľko jediným orgánom, ktorý je oprávnený toto posúdiť je Protimonopolný úrad. Žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali protisúťažné konanie žalovaných, ani rozhodnutie Protimonopolného úradu SR o tom, že došlo k zneužitiu dominantného postavenia. Žalobca nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu konania žalovaných, ktorým porušujú právo hospodárskej súťaže a ohrozujú oprávnené záujmy a práva žalobcu.
22. Odvolací súd považuje za podstatné vyjadriť sa aj k jednotlivým bodom petitu navrhovaného neodkladného opatrenia.
23. K bodu I. petitu, ktorým žalobca navrhol pozastaviť účinnosť výpovede zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalobcom, odvolací súd uvádza, že súd nemôže pozastaviť účinnosť výpovede, nakoľko v zmysle čl. IV. bod 3. zmluvy 6-mesačná výpovedná lehota už uplynula dňa 28.2.2021 v súlade so zmluvou, ktorú strany sporu uzatvorili v rámci zmluvnej voľnosti. Z uvedených dôvodov nemôže súd ani uložiť povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa konania vedúceho k znemožneniu exportu inzerátov realitných kancelárií ... /bod II. petitu/, pretože výpovedná lehota uplynula a bod II. petitu je preto bez právneho významu. K uloženiu povinnosti žalovanému 1/ zverejniť aktuálny cenník inzercie na realitných inzertných portáloch odvolací súd uvádza, že uloženie takejto povinnosti nemá oporu v zákone, vzhľadom k tomu, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil dôvodnosť uloženia takejto povinnosti. Vo vzťahu k bodu IV. petitu -uloženie povinnosti žalovanému 1/ zverejniť politiku a kritériá poskytovania zliav z ceny inzercie, odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie takejto povinnosti nebolo zo strany žalobcu relevantným spôsobom osvedčené, žalobca neosvedčil k úprave akých pomerov by nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení došlo. Treba tiež zdôrazniť, že sa jedná o interné predpisy a doklady žalovaného 1/ a takáto povinnosť nevyplývala žalovanému 1/ ani z predmetnej zmluvy o spolupráci.
24. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
27. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).