Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/14/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu E. proti B., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. novembra 2020, č. k. -227 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť - parcelu registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. G., ako aj odstránenia letnej kuchyne a oplotenia z tejto parcely a jej odovzdania žalobcovi do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval držbu parc. č. XXXX/X žalovanou za oprávnenú a to aj s poukazom na ust. veta druhá (pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená). V konaní bola taktiež preukázaná aj vydržacia doba, keď žalovaná sa chopila držby v roku 1981 a túto nerušene vykonávala skoro 35 rokov, kým nedošlo k darovaniu parc. č. XXXX/X žalobcovi, nakladala s ňou ako s vlastnou (v konaní bolo preukázané, že predávajúci sa po tom, čo v roku 1981 predali žalovanej parc. č. XXXX/X o parc. č. XXXX/X nestarali, nehospodárili na nej, nekosili ju...). Podmienky vydržania spočívajúce v nepretržitosti držby počas zákonom stanovenej doby, ako aj nerušený výkon držby navyše neboli v konaní sporné. Vo výroku II. konanie o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva vylúčil na samostatné konanie a vo výroku III. vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. a konštatoval, že v predmetnom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie v konaní nezistil. Je pravdou, že žalobca tento stav nezapríčinil, no v priebehu konania mal dostatok času sa s týmto stavom oboznámiť, pričom práve za účelom mimosúdnej dohody bolo aj pojednávanie, nariadené na deň 01.10.2020, odročené. K mimosúdnej dohode však nedošlo. Ohľadom skutočnosti, že vypracovaný znalecký posudok je v prospech žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že na náhradu trov bola žalovaná aj zaviazaná a najmä sa jedná o dôkaz, ktorý mal v konaní doložiť samotný žalobca na preukázanie skutočnosti, že predmetné veci sa skutočne nachádzajú na jeho pozemku. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku III. o trovách konania podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej náhradu trov konania neprizná. Uplatnil odvolací dôvod podľa , . Žiadal, aby odvolací súd v danej veci aplikoval ust. a výnimočne nepriznal žalovanej náhradu trov konania, nakoľko existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že je právnym nástupcom pôvodných vlastníkov

- predávajúcich a nezapríčinil aktuálny stav, keď v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou jeho právnymi predchodcami bol maloletý a v čase prijímania daru od rodičov v roku 2016 nemal a nemohol mať vedomosť o tom, v akom aktuálnom stave a v právnom stave sa daná nehnuteľnosť nachádza, t.j. zámena výmer parciel, ktorá bola zistená až v roku 2019 pomocou znaleckého dokazovania na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX vykonanom v tomto súdnom sporovom konaní. Naviac, ak žalovaná mala vedomosť o vydržaní od roku 1981, t.j. viac ako 39 rokov, mohla a mala v danom smere konať. Znalecký posudok je vypracovaný aj v prospech žalovanej, na jeho podklade došlo k zámene výmery parciel a na jeho podklade je známe skutočné zameranie oplotenia žalovanej, ktorá má týmto do budúcna upravené a správne uvedené výmery parciel na liste vlastníctva pre ďalšie právne nakladanie s nehnuteľnosťami alebo v prípade dedičského konania. Mal za to, že súd prvej inštancie mal brať osobitný zreteľ na priebeh udalostí zistených v tomto konaní, ktoré priamo predchádzali a priamo súvisia s podaním predmetnej žaloby, ako aj s nemožnosťou vykonať z jeho strany súkromné znalecké dokazovanie, ako aj na tú skutočnosť, že až znalecké dokazovanie v tomto konaní odstránilo reťazenie chýb zápisov na liste vlastníctva a výmer z minulosti siahajúce pred rok 1981, t.j. pred vznik kúpnej zmluvy jeho právnych predchodcov a žalovanej, ktoré on nezapríčinil a slúžilo k zosúladeniu skutkového a právneho stavu v katastri nehnuteľností, čo je bezpochyby na prospech žalovanej. Uviedol, že už pred podaním žaloby vyvinul vlastnú iniciatívu a dal vykonať analýzu zamerania zo dňa 03.02.2016 geodetom A.. Y. H. na základe mapových podkladov, čo priložil ako listinný dôkaz k žalobe, ktorá sa po vykonaní znaleckého dokazovania nepotvrdila, nakoľko presnejšie zameriavanie a práca súdom pribratého znalca do konania vyvodila iné závery so zameraním v teréne. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie konštatoval a špecifikoval historické reťazenie omylov zápisov na LV, omylnú zámenu parciel, čo však on nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, nakoľko nemal v tej dobe postavenie vlastníka a bol maloletý. Poukázal na súdnym znalcom vykonané opravy na LV v tomto konaní, t.j. zosúladnenie reálneho stavu so stavom zapísaným v katastri v prospech samotnej žalovanej, čo by nemalo byť opomínané v kontexte konečného rozhodnutia o trovách konania.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, nakoľko pre rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodujúce, kto zapríčinil nesprávny zápis vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, ale skutočnosť, kto zapríčinil vznik súdneho sporu, predmetom ktorého nebola oprava nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností, ale žaloba na plnenie, a to konkrétne na vypratanie nehnuteľnosti, alternatívne na zriadenie vecného bremena. Žalobca bol v konaní plne neúspešný, súdny spor bol úplne zbytočný, pričom žalobca na svojich skutkových tvrdeniach na žalobnom návrhu zotrval aj potom, keď boli vykonané dôkazy, ktoré vyvracali jeho tvrdenia. Pokiaľ by žalobca mal skutočný záujem o zosúladnenie užívacieho stavu so stavom právnym a mimosúdne usporiadanie susedských vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom, nič mu nebránilo pri čo len bežnej opatrnosti zabezpečiť si odborné posúdenie správnosti zápisu vlastníckych vzťahov k nim v súčinnosti s ňou vopred a podľa výsledku až potom sa rozhodovať, ako ďalej postupovať. Žalobca nebral do úvahy ani výsledky geodetického zamerania, ktoré si dal vyhotoviť takmer 2 roky pred podaním žaloby ešte v roku 2015, z ktorého vyplýval zjavný rozpor medzi užívacím a právnym stavom. Žalobca podal riskantnú žalobu, spôsobil zbytočné trovy konania, ktorých priebežné platenie je pre ňu ako invalidnú dôchodkyňu podstatné a v prípade nepriznania náhrady by ju to nedôvodne poškodilo a žalobcu zvýhodnilo, preto považuje za spravodlivé, aby žalobca hradil všetky trovy konania. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť dať si vykonať súkromné znalecké dokazovanie, pretože časť pozemku bola oplotená, o takéto niečo sa ani nepokúsil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku III. o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa .

5. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) a výrok o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie (výrok II.) neboli odvolaním strán sporu spochybnené, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich správnosť nepreskúmaval.

6. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa ods. l o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ust. a je pre ňu charakteristické, že sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli s tým, že sa jedná o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Pokiaľ mala strana v spore úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak by bol úspech strán v spore rovnaký (50% ku 50%), náhrada sa neprizná žiadnej zo strán sporu.

9. V danej veci nebolo sporné, že žalobca nebol v spore úspešný, na danú vec dopadá ust. , a preto žalobcovi svedčí povinnosť zaplatiť žalovanej plnú náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal aplikácie ust. a rozhodnutia odvolacieho súdu o nepriznaní žalovanej náhrady trov konania , keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach danej veci a tvrdil, že aktuálny právny stav (zámena výmer parciel, reťazenie chýb zápisov na liste vlastníctva ) nezavinil, tento vyplynul až zo znaleckého dokazovania v roku 2019, pričom zosúladenie reálneho stavu so stavom v katastri nehnuteľností je v prospech žalovanej.

10. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry, (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ), ust. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Právna úprava nepriznanie náhrady trov pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, resp. zodpovednosti za zavinenie.

12. Ustanovenie teda nezakladá možnosť úplne voľnej úvahy súdu (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je významným nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní a je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán (nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok na náhradu trov nemá byť priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal sám bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech).

13. Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. . Aplikácia tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými

okolnosťami, pričom okolnosti predmetného súdneho konania neumožňujú aplikovať výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca síce tento stav nezapríčinil, inicioval však toto súdne konanie podaním žaloby o vypratanie, pričom v priebehu konania mal dostatok času sa so skutočným stavom veci oboznámiť, za účelom mimosúdnej dohody bolo i odročené pojednávanie, k mimosúdnej dohode nedošlo a žalobca trval na podanej žalobe napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že rovnako ako žalobca, ani žalovaná uvedený stav nezapríčinila a došlo k nemu reťazením chýb po zámene výmery parciel v katastri nehnuteľností.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nepriznanie náhrady konania úspešnej žalovanej by bolo vo vzťahu k nej mimoriadne nespravodlivé i s prihliadnutím k jej pomerom (žalovaná je invalidnou dôchodkyňou), naviac existenciu tohto súdneho sporu nezavinila ani nevyvolala.

15. Z týchto dôvodov, keďže neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. , odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. V odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech, a preto odvolací súd postupoval podľa ust. , a a priznal jej voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia ( ).

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).