Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30796482, so sídlom v Bratislave, Žellova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105195/2018, zo dňa 17.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad zdravotným poistením, prvostupňovým rozhodnutím č. 78090/2018 zo dňa 03.10.2018 uložil žalobcovi pokutu v sume 4.000,- € za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinnosti ustanovenej v o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v spojení s treťou vetou o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ) v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len ) tým, že v prípadoch poistencov: F. Ž., narodený XX.XX.XXXX, X. H., narodený XX.XX.XXXX, Q. I., narodená XX.XX.XXXX, M. E., narodená XX.XX.XXXX, P. Q., narodený XX.XX.XXXX, F. D., narodený XX.XX.XXXX, F. J., narodená XX.XX.XXXX, Q. A., narodená XX.XX.XXXX, F. Q., narodená XX.XX.XXXX, nepreplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom v inom členskom štáte Európskej únie v zákonnej lehote.

Podľa prvostupňového správneho orgánu je preukázané, že dotknutí poistenci podali žiadosti o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej aj len CZS) v zákonnej trojmesačnej lehote od poskytnutia CZS a obsahovali formálne a vecné náležitosti stanovené zákonom:

meno a priezvisko poistenca dátum ukončenia poskytnutia CZS dátum prijatia žiadosti o preplatenie CZS F. Ž. 15.9.2016 26.9.2016 X. H. 26.8.2016 26.9.2016 Q. I. 13.9.2016 27.9.2016 M. E. 26.9.2016 28.9.2016 P. Q. 26.9.2016 26.9.2016

F. D. 21.10.2016 2.11.2016 F. J. 21.10.2016 7.11.2016 Q. A. 14.10.2016 7.11.2016 F. Q. 7.11.2016 22.11.2016

Žalobca však v prípade dotknutých poistencov nedodržal zákonom stanovenú trojmesačnú lehotu na preplatenie nákladov CZS a s preplatením nákladov CZS sa u dotknutých poistencov dostal do omeškania v rozmedzí od 13 do 61 dní:

meno a priezvisko poistenca dátum prijatia žiadosti dátum úhrady počet dní omeškania F. Ž. 26.9.2016 8.2.2017 44 X. H. 26.9.2016 3.2.2017 39 Q. I.A. 27.9.2016 9.2.2017 44 M. E. 28.9.2016 27.2.2017 61 P. Q. 26.9.2016 10.2.2017 46 F. D. 2.11.2016 24.2.2017 22 F. J. 7.11.2016 27.2.2017 20 Q. A. 7.11.2016 20.2.2017 13 F. Q. 22.11.2016 4.4.2017 41

Žalobca v rámci dohľadu na mieste, pri ktorom bolo omeškanie zistené, ani v rámci správneho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oneskorené preplatenie nákladov CZS z jeho strany. Nedostatočné personálne zabezpečenie ani nárast žiadostí o preplatenie nákladov CZS nemôže byť dôvodom na neplnenie povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú zo zákona a nezbavuje ho zodpovednosti za neplnenie jeho zákonných povinností v zákonom stanovenej lehote. Lehota na preplatenie nákladov CZS je explicitne daná zákonom a žalobcovi musela byť známa. Bolo preto jeho povinnosťou zabezpečiť z hľadiska personálneho aj z hľadiska organizačno-technického proces spracovania, posudzovania a vyhodnocovania žiadostí o preplatenie nákladov CZS tak, aby zákonom stanovenú lehotu dodržal, a to aj v prípade nárastu počtu žiadostí o preplatenie nákladov CZS. Skutočnosť, že od 01.01.2017 došlo k predĺženiu zákonnej lehoty na preplatenie nákladov CZS z troch na šesť mesiacov, nie je pre posúdenie žiadostí dotknutých poistencov relevantná. Zdravotná starostlivosť bola dotknutým poistencom poskytnutá do 31.12.2016 a formálne a vecne správne žiadosti dotknutých poistencov boli účastníkovi konania tiež doručené do 31.12.2016. Preto má úrad za to, že v týchto prípadoch nie je možné a prípustné odvolávať sa na ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2017.

Prvostupňový správny orgán posúdil závažnosť, mieru zavinenia, povahu zistených nedostatkov, ako aj intenzitu ich následkov, prihliadol najmä na počet dotknutých poistencov, u ktorých, napriek doručeniu formálne a vecne správnej žiadosti o preplatenie nákladov CZS, bolo zistené omeškanie žalobcu s preplatením nákladov CZS. Tiež vzal do úvahy negatívny dopad na dotknutých poistencov, ktorým boli náklady CZS preplatené oneskorene napriek tomu, že riadne a včas splnili všetky zákonom stanovené podmienky. Prvostupňový správny orgán zohľadnil aj skutočnosť, že za porušenie ustanovenia v spojení s treťou vetou už bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.319,- € (rozhodnutie č. 12741/2016 zo dňa 16.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2016). Aj napriek uloženej sankcii tak u žalobcu opätovne došlo k porušeniu povinnosti preplatiť náklady CZS v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na to uložil žalobcovi pokutu vo výške 4.000,- €, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby podľa , nakoľko má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona a mala by byť zárukou toho, že v budúcnosti bude účastník konania vzniku obdobných porušení zákona predchádzať. 2. Predseda žalovaného druhostupňovým rozhodnutím č. 105195/2018 zo dňa 17.01.2019 zamietol zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 78090/2018 zo dňa 03.10.2018 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 4.000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v v spojení s treťou vetou v znení účinnom do 31.12.2016, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v prípade poistenca:

T.) F. Ž., narodený XX.XX.XXXX, bytom A., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Českej republike na základe žiadosti č. 2016RF6200000936 prijatej dňa 26.09.2016 s omeškaním 44 dní po zákonom stanovenej lehote, B.) X. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX Q. O., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike na základe žiadosti č. prijatej dňa 26.09.2016 s omeškaním 39 dní po zákonom stanovenej lehote, C.) Q. I., narodená X.X.XXXX, bytom L. O. XXX/XX, K., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike na základe žiadosti č. prijatej dňa 27.09.2016 s omeškaním 44 dní po zákonom stanovenej lehote, L.) M. E.T., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, I., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike na základe žiadosti č. 2016RF3300001187 prijatej dňa 28.09.2016 s omeškaním 61 dní po zákonom stanovenej lehote, M.) P. Q.Ý., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, Q., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Českej republike na základe žiadosti č. 2016RF1100000549 prijatej dňa 26.09.2016 s omeškaním 46 dní po zákonom stanovenej lehote, G.) F. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, X., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike na základe žiadosti č. 2016RF4700000409 prijatej dňa 02.11.2016 s omeškaním 22 dní po zákonom stanovenej lehote, U.) F. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom F.C. XXXX/X, B. B., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike na základe žiadosti č. 2016RF3300001345 prijatej dňa 07.11.2016 s omeškaním 20 dní po zákonom stanovenej lehote, O.) Q. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom D.. H. XXXX/XX, K., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike na základe žiadosti č. prijatej dňa 07.11.2016 s omeškaním 13 dní po zákonom stanovenej lehote, D.) F. Q.Á., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX F. O., preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Českej republike na základe žiadosti č. 2016RF1100000661 prijatej dňa 22.11.2016 s omeškaním 41 dní po zákonom stanovenej lehote.

Predseda žalovaného neakceptoval námietky žalobcu, podľa ktorých definuje činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré je zdravotná poisťovňa povinná plniť, a k porušeniu zadefinovaných činností tak môže dôjsť len v prípade, ak ich zdravotná poisťovňa neplní vôbec. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že úrad nesprávne právne posúdil vec, keď spojil porušenie povinnosti ustanovenej v tretej vete v znení účinnom do 31.12.2016 s porušením , v dôsledku čoho došlo podľa názoru žalobcu k nezákonnému sprísneniu právnej kvalifikácie skutku v jeho neprospech.

Predseda žalovaného uviedol, že v je ustanovená všeobecná povinnosť zdravotnej poisťovne plniť si v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti osobitné povinnosti ustanovené v a osobitné povinnosti ustanovené v až a v Z je zrejmé, že zdravotná poisťovňa je povinná plniť si všetky osobitné povinnosti, ktoré jej v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z platnej legislatívy vyplývajú. Neplnenie akejkoľvek osobitnej povinnosti má za následok porušenie tak ustanovenia zákona ukladajúceho osobitnú povinnosť, ako aj porušenie ustanovenia ukladajúceho zdravotnej poisťovni všeobecnú povinnosť plniť si v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti všetky osobitné povinnosti. Podľa predsedu úradu odkazuje na všetky osobitné povinnosti zdravotnej poisťovne súvisiace s poskytovaním a uhrádzaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a preto porušením akejkoľvek osobitnej povinnosti dochádza aj k porušeniu tejto všeobecnej povinnosti. Porušenie konkrétnej osobitnej povinnosti, v tomto prípade povinnosti ustanovenej v tretej vete v znení účinnom do 31.12.2016, má zároveň za následok aj porušenie všeobecnej povinnosti ustanovenej v Preto tvrdenie žalobcu, že k porušeniu by z jeho strany došlo len v prípade, ak by sa žiadosťou dotknutých poistencov o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vôbec nezaoberal, nemá oporu v zákone.

Z prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že žalobcovi bola uložená pokuta z dôvodu, že preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti dotknutým poistencom po uplynutí zákonnej

lehoty. Nepopiera, že žalobca vybavil žiadosti dotknutých poistencov, nakoľko ich preplatil; preplatenie týchto nákladov však bolo realizované až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Pri rozhodovaní o uložení pokuty predseda žalovaného zobral do úvahy skutočnosť, že u žalobcu ide o opakované porušenie v spojení s treťou vetou v znení účinnom do 31.12.2016. Za porušenie rovnakých zákonných povinností mu už bola uložená pokuta v správnom konaní vedenom pod č. v sume 3.319,- €, a v správnom konaní vedenom pod č. v sume 3.319,- €. V prípade omeškania žalobcu pri preplácaní nákladov za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v minulosti sa prejednanie veci a tiež uloženie pokuty vo výške 3.319 eur účastníkovi konania v dvoch správnych konaniach neosvedčilo, neviedlo k náprave a dodržiavaniu zákonnej lehoty na preplatenie nákladov poskytnutej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Preukázané porušenie zákonných povinností odôvodňuje uloženie prísnejšej pokuty, ako uložil prvostupňový správny orgán. Avšak predseda žalovaného berúc do úvahy poľahčujúcu okolnosť, ktorou je nedostatok revíznych lekárov, uložil žalobcovi pokutu v rovnakej výške ako prvostupňový správny orgán.

Neakceptoval preto námietku žalobcu o nezohľadnení poľahčujúcich okolností, ktoré viedli k riadnemu prešetreniu veci a k rýchlemu ukončeniu správneho konania. Skutočnosť, že žalobca priznal pochybenie, s úradom spolupracoval a nespôsoboval prieťahy v konaní je pre samotné posúdenie dôvodnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia úradu právne irelevantná.

V zmysle úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 165.969,- €; najmenej vo výške 3.319,- €. Pokuta uložená žalobcovi nepresahuje zákonom stanovenú maximálnu výšku pokuty, naopak pokuta je uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby a je primeraná majetkovým pomerom žalobcu.

Predseda žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poistencom v tejto súvislosti nevznikla žiadna škoda. Práve naopak, poistencom vznikla finančná ujma v dôsledku toho, že nimi vynaložené náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť im neboli zo strany žalobcu preplatené včas, v lehote, akú priznáva V prípade preplácaných nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť išlo o omeškanie niekoľkých dní až desiatok dní voči deviatim dotknutým poistencom. Takýmto postupom žalobcu boli porušené legitímne očakávania dotknutých poistencov, že na základe riadne uplatnenej žiadosti im budú náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti preplatené v zákonom stanovenej výške a lehote.

Z dôvodu požiadavky judikatúry na jednoznačnú a nezameniteľnú špecifikáciu sankcionovaného skutku vo výroku rozhodnutia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ), predseda žalovaného zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k nezameniteľnosti jednotlivých poistencov, jasnej a určitej špecifikácii porušenia zákonnej povinnosti pri jednotlivých poistencoch. Výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, že pri jednotlivých poistencoch uviedol adresy ich trvalého pobytu, doplnil identifikáciu žiadostí o preplatenie nákladov, na základe ktorých si poistenci preplatenie nákladov u žalobcu uplatňovali, a doplnil počet dní omeškania, počas ktorých neboli jednotlivým poistencom náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti na základe ich žiadosti zo strany žalobcu preplatené včas.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105195/2018 zo dňa 17.01.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 78090/2018 zo dňa 03.10.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhal zmeny druhostupňového rozhodnutia č. 105195/2018 zo dňa 17.01.2019 tak, že správny súd upustí od uloženia pokuty, lebo účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci.

4. Žalobca namietal, že žalovaný mu druhostupňovým rozhodnutím uložil pokutu podľa v spojení s za porušenie v spojení s treťou vetou v znení účinnom do 31.12.2016. Znenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa umožňuje žalovanému ukladať pokuty výlučne za porušenie povinností ustanovených Žalovaný vo výroku druhostupňového rozhodnutia bez zákonného splnomocnenia spojil dve rôzne porušenia povinností, ktoré samé o sebe napĺňajú znaky skutkových podstát správnych deliktov, ktoré sa odlišujú svojím objektom. Namietal, že výrok druhostupňového rozhodnutia žalovaného mal jednoznačne určiť nielen popis skutku, ale aj to, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená. Z výroku druhostupňového rozhodnutia nie je možné určiť, či sa žalobcovi kladie za vinu porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia alebo porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia tretej vety v znení účinnom do 31.12.2016 alebo vzájomná kombinácia uvedených porušení. 5. Žalobca trvá na tom, že nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z , pretože všetky žiadosti o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré mu boli v roku 2016 doručené, prijal a vybavil (avšak s oneskorením), teda sa všetkými žiadosťami zaoberal. 6. Žalobca neakceptuje postup žalovaného z nasledovných dôvodov:

- porušením povinnosti preplatiť náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie mohli byť naplnené znaky dvoch skutkových podstát správnych deliktov, ktoré sa odlišujú svojím objektom. Objektom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa je zabezpečiť riadny výkon verejnej správy pri plnení povinností stanovených Objektom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa je zabezpečiť riadny výkon verejnej správy pri plnení povinností stanovených zákonom ,

- nestanovuje pre skutkové podstaty správneho deliktu podľa a materiálny korektív, ktorý by explicitne vymedzoval prípady, v ktorých je porušenie povinností vyplývajúcich zo tak závažné, že súčasne predstavuje porušenie povinností vyplývajúcich zo Absenciu materiálneho korektívu žalovaný bez akejkoľvek správnej úvahy arbitrárne posúdil v neprospech žalobcu tým, že porušenie povinnosti ustanovenej v tretej vete v znení účinnom do 31.12.2016 analogicky kvalifikoval ako porušenie všeobecnej povinnosti ustanovenej v ,

- závažnosť a škodlivosť porušenia tretej vety v znení účinnom do 31.12.2016 vo vzťahu k individuálnym objektom správnych deliktov podľa a , proti ktorým delikt smeruje, žalovaný v rámci správneho konania neposudzoval, čím nerešpektoval odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru Ústavného súdu SR (napr. -47), podľa ktorých v prípade, ak zákonodarca zvolí vyjadrenie správneho deliktu formou zostatkovej (všeobecnej) skutkovej podstaty, má správny orgán povinnosť skúmať závažnosť a škodlivosť skutku, ktorým malo dôjsť k porušeniu všeobecnej skutkovej podstaty správneho deliktu,

- žalovaný súčasne v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo možné porušenie tretej vety v znení účinnom do 31.12.2016, nepovažuje za správny delikt podľa , ale ho považuje za správny delikt podľa

7. Podľa názoru žalobcu žalovaný mu môže uložiť pokutu za porušenie povinností preplatiť náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v lehote troch mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie podľa Pričom za porušenie tejto povinnosti žalovaný nemá zákonnú povinnosť, iba možnosť, uložiť pokutu v najvyššej výške 3.319,- €. Druhostupňovým rozhodnutím mu však žalovaný uložil pokutu 4.000,- €, ktorá je neprimerane vysoká a predstavuje viac ako 6- násobok sumy preplácaných nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s omeškaním. Výška uloženej pokuty nie je ani náležíte odôvodnená. Žalovaný pri jej odôvodnení poukázal najmä na to, že pri určovaní závažnosti nezákonného konania žalobcu bral do úvahy negatívny dopad na dotknutých poistencov, pričom žalobca negatívny dopad na dotknutých poistencov nešpecifikoval. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia ani z obsahu spisu nevyplýva, že v predmetnej veci vypovedali dotknutí poistenci, ktorí by mohli vo svojich výpovediach špecifikovať negatívne dopady, ktoré im mali spôsobiť oneskorene preplatené náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na absenciu dôkazov, ktoré by u dotknutých poistencov preukazovali negatívne dopady oneskorene preplatených nákladov

cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, považuje žalobca odôvodnenie žalovaného, ktorým zdôvodnil opodstatnenosť výšky uloženej pokuty, za nepodložené. Žalovaný odôvodnil výšku uloženej pokuty dôkazom, ktorý nevyplýva z obsahu spisu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že z druhostupňového rozhodnutia jasne vyplýva, za čo žalobcovi uložil sankciu - za porušenie všeobecnej povinnosti plniť si v súvislosti s poskytovaním CZS všetky osobitným zákonom uložené povinnosti, ktoré v sebe zahŕňajú aj porušenie osobitnej povinnosti preplatiť náklady CZS v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote od prijatia kompletnej žiadosti o preplatenie (do 31.12.2016).

9. Žalobca si nesprávne vykladá , keď za splnenie v ňom uvedenej povinnosti považuje akékoľvek vybavenie žiadosti o preplatenie nákladov CZS bez ohľadu na to, či k vybaveniu žiadosti došlo v zákonnej lehote alebo nie. Žalovaný trvá na svojom názore, že porušenie konkrétnej osobitnej povinnosti preplácania CZS v zákonom stanovenej lehote ( ) má za následok aj porušenie všeobecnej povinnosti vyplývajúcej z Ustanovenie odkazuje na povinnosti zdravotnej poisťovne vyplývajúce z až a aj z Tieto povinnosti sú navzájom prepojené, a preto správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, napĺňa znaky skutkových podstát, vrátane objektu, oboch dotknutých zákonov.

10. Odmieta argument žalobcu o arbitrárnosti rozhodnutia. Jasne uviedol, ktoré dve rozhodnutia o uložení pokuty za rovnaký správny delikt predchádzali rozhodnutiu v predmetnej veci, a nemá vedomosť, žeby ich žalobca napadol žalobou na súde. Rozhodnutie obsahuje správnu úvahu, ktorá ho viedla k uloženiu sankcie a z výroku rozhodnutia jednoznačne vyplývajú náležitosti skutkovej podstaty správneho deliktu. Žalobca nemôže postupovať pri plnení povinností súvisiacich s poskytovaním CZS inak, ako mu ukladá () a ( až , ).

IV.

Replika žalobcu

11. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V.

Verejné vyhlásenie rozsudku

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.04.2021 podľa , keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

14. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa

javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení a č. , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , tento zákon ustanovuje postavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (písm. a/), činnosť zdravotných poisťovní, ich organizáciu a riadenie (písm. b/).

17. Podľa zdravotná poisťovňa plní povinnosti v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona a podľa tohto zákona ().

18. Podľa a zdravotná poisťovňa je povinná poskytovať súčinnosť národnému kontaktnému miestu pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť () (ďalej len "") (ods. 1). Zdravotná poisťovňa pri schvaľovaní žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti postupuje podľa osobitného predpisu (ods. 2).

19. Podľa ak úrad zistí nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného predpisu alebo podmienok určených v povolení (), môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu ().

20. Podľa úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 165.969 eur; najmenej vo výške 3.319 eur (písm. a/), za porušenie povinností ustanovených osobitným predpisom 37) pokutu až do výšky 3.319 eur; ak ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo inej povinnosti podľa osobitného predpisu, do výšky 331 eur (písm. b/).

21. Podľa v znení účinnom do 30.12.2016 tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie ho na verejné zdravotné poistenie (ďalej len "").

22. Podľa v znení účinnom do 30.12.2016 pri podávaní žiadosti o preplatenie príslušná zdravotná poisťovňa skontroluje správnosť osobných údajov poistenca v registri poistencov vrátane splnenia povinnosti platiť poistné a splnenia povinnosti určenia platiteľa ho. Príslušná zdravotná poisťovňa preplatí náklady poistencovi, ktorý má počas celej doby ho vzťahu určeného platiteľa ho a sú za neho uhradené preddavky na poistné alebo poistné; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné alebo poistné zamestnávateľ, alebo si poistenec dlžné preddavky na poistné alebo poistné zaplatil dodatočne. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie, ak sú splnené všetky podmienky podľa tohto odseku. Uvedená lehota sa nepoužije v prípadoch podľa .

23. Podľa a v znení účinnom do 30.12.2016 úrad môže uložiť pokutu (a) do výšky 165 eur poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v až c/, , a , (b) do výšky 331 eur tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti ustanovené v

okrem tretej vety a kto nesplnil povinnosti podľa , (c) do výšky 3.319 eur platiteľovi ho za nesplnenie povinností ustanovených v až i/ a (ods. 1). Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje osobitný predpis (ods. 8).

VII.

Posúdenie veci krajským súdom

24. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 4.000,- € za spáchanie správneho deliktu na úseku preplatenia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Medzi účastníkmi bolo sporné, či ide o správny delikt podľa alebo podľa a s tým súvisiaca aj výška pokuty.

25. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci E. proti Slovenskej republike z 02.09.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.02.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Č. proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. ) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

26. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.03.2008, sp. zn. zo dňa 05.11.2009, sp. zn. zo dňa 22.06.2011).

27. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého

rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania - sídlo žalobcu, b. spôsob spáchania - v prípadoch poistencov:

- F. Ž., narodený XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Českej republike s omeškaním 44 dní po zákonom stanovenej lehote,

- X. H., narodený XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike s omeškaním 39 dní po zákonom stanovenej lehote,

- Q. I., narodená XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike s omeškaním 44 dní po zákonom stanovenej lehote,

- M. E.T., narodená XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike s omeškaním 61 dní po zákonom stanovenej lehote,

- P. Q.Ý., narodený XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Českej republike s omeškaním 46 dní po zákonom stanovenej lehote,

- F. D., narodený XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike s omeškaním 22 dní po zákonom stanovenej lehote,

- F. J., narodená XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike s omeškaním 20 dní po zákonom stanovenej lehote,

- Q. A., narodená XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Poľskej republike s omeškaním 13 dní po zákonom stanovenej lehote,

- F. Q.Á., narodená XX.XX.XXXX, preplatil náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v Českej republike s omeškaní 41 dní po zákonom stanovenej lehote, c. čas spáchania - dni, kedy prišlo k omeškaniu s preplatením nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej vyššie uvedeným poistencom v Českej republike a Poľskej republike.

28. Povinnosť zdravotných poisťovní preplácať náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom v inom členskom štáte EÚ upravoval a v znení účinnom do 31.12.2016. Citovaný však vylúčil sankcionovanie zdravotných poisťovní za porušenie ustanovení a v expressis verbis uviedol, že ukladanie pokút zdravotným poisťovniam v týchto prípadoch upravuje osobitný zákon, ktorým je (pokutu podľa možno uložiť len poistencovi, tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti, a platiteľovi ho - ).

29. Spornou otázkou je, či žalovaný mohol žalobcovi uložiť pokutu žalobcovi podľa alebo podľa , od čoho závisí aj sadzba pokuty: v prvom prípade ide o pokutu v rozsahu 3.319,- € až 165.969,- € (písm. a/) a v druhom prípade možno uložiť pokutu v rozmedzí od 0,- € do 3.319,- €, resp. v rozsahu od 0,- € do 331,- € ak ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo inej povinnosti podľa osobitného predpisu (písm. b/).

30. Primárne je povinnosť zdravotných poisťovní v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti upravená v , tak ako to vyžaduje cieľ vyjadrený v , ktorý upravuje činnosť zdravotných poisťovní: „plní povinnosti v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona 16f) a podľa tohto zákona ()“ - s odkazom na ustanovenia samotného () aj na až a Právna úprava poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je teda kombinovaná a nachádza sa v a č. Pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti aj preplácaní zdravotná poisťovňa postupuje podľa , , až a Sankciu za porušenie týchto ustanovení však nemožno zdravotnej poisťovni uložiť v režime , ale v sankčnom konaní proti zdravotným poisťovniam je potrebné postupovať podľa

31. Žalobca tvrdí, že mu žalovaný mohol uložiť pokutu len podľa s maximálnou hranicou sadzby pokuty 3.319,- €, pretože v poznámke pod čiarou sa nachádza odkaz na

32. Správny súd v prvom rade uvádza, že ustanovenie je v súvislosti s odkazom na koncipované zmätočne. Vo vete pred bodkočiarkou odkazuje na zákon č.

pri porušení povinností stanovených týmto Zákonodarca však nevysvetlili svoj úmysel dvakrát odkázať na porušenie povinností a inej povinnosti (nešpecifikoval, akej inej povinnosti), pričom obidve majú byť upravené a pri každej z nich je iná sadzba pokuty podľa

33. Na druhej strane, plnenie povinností v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je povinnosťou založenou ustanovením , ktorý následne zavádza kombinovanú právnu úpravu konkrétnych povinností v aj v Správny súd na tomto mieste poukazuje na čl. 5 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (publikovaných v Zbierke ), v zmysle ktorého do zákona sa nesmie preberať (recipovať) ustanovenie iného zákona, lebo ustanovenie recipovaného zákona sa stáva súčasťou zákona, do ktorého sa prebralo, vzhľadom na to, že pri zrušení alebo pri zmene pôvodného zákona môže ďalej zostať jeho časť v platnosti ako súčasť iného zákona; v tomto prípade sa používa odkaz na iný doslovne recipovať znenie ustanovenia skoršieho , ale mohol naň len odkázať, tak aby sa predišlo duplicite právnej úpravy. Preto ak zaviedol konkrétnu povinnosť zdravotných poisťovní v , potom ide o porušenie povinnosti podľa a žalovaný mal uložiť sankciu za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom a pokutu uložiť v rozsahu určenom v Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v sa nachádza odkaz na , pretože ide o konkrétnu, jasne špecifikovanú jednu povinnosť kombinovane upravenú tak v ako aj v

34. Správnemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.03.2021, no aj tento v odseku 19 poukazuje na správnosť aplikácie Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že žalovaný je povinný vo výroku rozhodnutia uviesť aj právne predpisy, podľa ktorých rozhodol ( SP). Povinnosťou žalovaného teda bolo uviesť do výroku rozhodnutia primárne ustanovenie , ktoré určuje rámec povinností / činností zdravotnej poisťovne v spojení s a Prevalenciu má a povinnosť ním uložená. Najvyšší súd SR neposkytol odpoveď na otázku, či by pri nesplnení povinnosti poskytovať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa a , bolo namieste uloženie pokuty podľa , alebo ak by išlo o poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa v spojení s , či by bolo potrebné ukladať pokutu podľa iného ustanovenia, a to Spoločným menovateľom v oboch prípadoch je stále len jedna povinnosť: cezhraničná zdravotná starostlivosť. Ani nevyjadril úmysel diferencovať plnenie povinností pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z hľadiska ukladania sankcií.

Správny súd poukazuje zároveň aj na závery právnej teórie, v zmysle ktorých odkazujúce právne normy vždy odkazujú na platný a účinný právny predpis, prípadne jeho ustanovenie. Odkazy na iné normy sa používajú najmä preto, lebo v právnych predpisoch sa nemajú preberať ustanovenia iných normatívnych aktov (Prusák, J.: Teória práva. Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK 1999, s. 249). Odkazujúce právne normy možno nazvať ako konektory spájajúce jednotlivé, presne identifikované časti právnych noriem (Knapp, V.: Teorie práva. 1.vydání. Praha, C. H. Beck 1995, s. 160). Pri ich aplikácii treba vždy nájsť a zároveň aplikovať aj normu, na ktorú sa odkazuje (Dojčák, P. a kol.: Teória štátu a práva. Bratislava, Obzor 1977, s. 258). Správne orgány oboch stupňov teda správne aplikovali obe právne normy - a

35. Podľa názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa primárne upravujúceho povinnosť žalobcu plniť povinnosti pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v spojení s v znení účinnom do 31.12.2016, pretože u poistencov v zákonnej lehote nepreplatil cezhraničnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v Českej republike a Poľskej republike na základe ich žiadostí. Pri skutkovej podstate tohto správneho deliktu sa nemožno liberovať uhradením nákladov po márnom uplynutí zákonnej 3-mesačnej

lehoty; uvedenú zákonnú lehotu nemožno predĺžiť. Navyše, žalobca ani nespochybňuje, že náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť uhradil oneskorene. Správne orgány oboch stupňov správne aplikovali na skutkovú podstatu správneho deliktu ustanovenie , pretože povinnosť žalobcu je primárne uložená ustanovením v kontexte s , ktoré je potrebné použiť spolu s Keďže zdravotným poisťovniam nemožno uložiť sankcie podľa , správne orgány ich uložili na základe

36. Účastník konania je za porušenie ustanovenia aj č. zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Ani jeden zo zákonov nevyžaduje skúmať závažnosť a škodlivosť deliktu pre spoločnosť (materiálny korektív) ako je to napríklad u trestných činov, o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde.

37. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej sankcie, k čomu správny súd uvádza, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uložil žalobcovi pokutu v sume 4.000,- € zo zákonného rozsahu 3.319,- € do 165.969,- €, ide teda o pokutu uloženú takmer na dolnej hranici sadzby pokuty. Podľa názoru správneho súdu je uvedená sankcia primeraná porušenej povinnosti a zodpovedá aj deliktuálnej minulosti žalobcu, ktorému boli za toto isté pochybenie uložené už dve pokuty po 3.319,- € (v správnom konaní vedenom pod č. a pod č. ). Správne orgány zohľadnili ako poľahčujúcu okolnosť v podobe nedostatočnej personálnej obsadenosti žalobcu revíznymi lekármi.

38. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť; môže tak dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného zo správneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 2. júna 2011).

39. Orgány verejnej správy dostatočne odôvodnili svoju úvahu, ktorá ich viedla k uloženiu sankcie v konkrétnej výške, nevybočili z medzí a hľadísk určených Správny súd považuje uloženú pokutu za primeranú, plniacu represívnu aj preventívnu funkciu tak, aby sa žalobca v budúcnosti vyvaroval takéhoto konania. 40. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdili a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa .

41. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy; okrem toho žalovaný nebol v konaní ani právne zastúpený.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).