Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2S-114-2019.pdf
PDF · 205.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/114/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: HAL Slovakia, s.r.o., v likvidácii, IČO: 36413658, so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, zastúpeného spoločnosťou advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., IČO: 36722758, so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, za ktorú koná advokát Mgr. Robert Ondrášik, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100802732/2019 zo dňa 5.4.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca nakúpil tovar - pamäťové karty - od dodávateľa Zentki, s.r.o., ku ktorému predložil za zdaňovacie obdobie november 2016 (okrem iných dokladov) aj dodávateľské faktúry od dodávateľa Zentki, s.r.o., s prílohami (objednávka, príjemka na sklad/príjmový doklad), ich predmetom bol nákup počítačových komponentov: Xpandisk Ultra Pro micro SDXS UHS-I 128GB card with adapter, Xpandisk XP2 Power Bahk-Gold+Xpand I(USB) cable with card reader+Xpandisk 64GB SD-Card, Xpandisk Extreme GOLD microSDXS-UHS-I 512GB Gard with adapter, Xpandisk Ultra Pro microSDXS- UHS-I I28GB Card with adapter, Xpandisk Extreme GOLD microSDHC-1 256GB Card with: adapter, Xpandisk Extreme GOLD microSDHC-I 256GB Card with adapter, Xpandisk Extreme GOLD microSDHC-I 512GB Card with adapter:
- faktúra č. 03112016-001 zo dňa 3.11.2016 na sumu 264.960,- €, z toho základ dane v sume 220.800,- € a DPH v sume 44.160,- €,
- faktúra č. 09112016-001 zo dňa 9.11.2016 na sumu 253.500,- €, z toho základ dane v sume 211.250,- € a DPH v sume 42.250,- €,
- faktúra č. 14112016-001 zo dňa 14.11.2016 na sumu 328.176,- €, z toho základ dane v sume 273.480,- € a DPH v sume 54.696,- €,
- faktúra č. 28112016-001 zo dňa 28.11.2016 na sumu 241.770,- €, z toho základ dane v sume 201.475,- € a DPH v sume 40.295,- €,
- faktúra č. 29112016-001 zo dňa 29.11.2016 na sumu 301.920,- €, z toho základ dane v sume 251.600,- € a DPH v sume 50.320,- €. 2. Na základe uvedených faktúr si žalobca uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 v celkovej sume 106.602,61 €.
3. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 a o jej výsledku vyhotovil protokol č. 101526612/2018 zo dňa 7.8.2018, ktorý doručil žalobcovi dňa 8.8.2018. Pripomienky žalobcu prerokoval dňa 7.12.2018 a spísal o tom zápisnicu.
4. Správca dane - Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty - rozhodnutím č. 102641759/2018 zo dňa 19.12.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 231.721,- €. Správca dane zistil, že žalobca ten istý tovar (pamäťové karty), ktorý nadobudol od spoločnosti Zentki s.r.o., následne predal českej spoločnosti DOXA team s.r.o. a vystavil jej odberateľské faktúry:
a. č. 2916090628 zo dňa 4.11.2016 na sumu 228.000,- €, b. č. 2916093648 zo dňa 10.11.2016 na sumu 218.135,- €, c. č. 2916097526 zo dňa 18.11.2016 na sumu 283.870,- €, d. č. 2916105383 zo dňa 1.12.2016 na sumu 207.602,50 €, e. č. 2916105384 zo dňa 1.12.2016 na sumu 259.740,- €.
Správca dane preveroval celý obchodný reťazec nákupu a predaja pamäťových kariet a zistil, že obchodný reťazec tvorili spoločnosti: GREJUS UAB (Poľsko) › Tekram s.r.o. (Slovensko, konateľ Amar Ali s trvalým pobytom vo Veľkej Británii) ›Future Galaxy s.r.o. (Slovensko) › Zentki s.r.o. › žalobca › DOXA team s.r.o. (ČR) › Infinity Commodities Kft (Maďarsko) › VETANETA CORPORATION s.r.o (ČR, konateľ Amar Ali s trvalým pobytom vo Veľkej Británii) › Tekram s.r.o. (Slovensko, konateľ Amar Ali s trvalým pobytom vo Veľkej Británii), atď., cyklicky sa opakujúci reťazec. Správca dane zistil, že žalobca obstaral tovar od priameho dodávateľa Zentki, s.r.o., ktorý nakúpil tovar od ďalších subdodávateľov vo vyššie uvedenom reťazi. Žalobca bol posledným článkom reťazca, ktorý fakturoval oslobodenie od dane pre českú spoločnosť DOXA team, s.r.o., ktorá tovar ďalej fakturovala maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft, pričom tovar bol v mene a na účet žalobcu prepravený do iného členského štátu - do Poľska do distribučného skladu. Dodávateľ žalobcu spoločnosť Zentki s.r.o. nakupoval predmetný tovar v skladoch spoločností ZETRO spol. s r.o. (Slovensko) a MAURICE WARD & Co, s.r.o. (Slovensko).
Konateľom žalobcovho dodávateľa spoločnosti Zentki s.r.o. je Rohan Mark Jayawardene s trvalým pobytom vo Veľkej Británii; konateľa nikto nikdy nevidel, ani jeho zamestnankyňa P. O., ktorá s ním komunikuje len prostredníctvom e-mailu alebo cez skype (avšak nie cez videohovor). Jeho subdodávatelia sú nekontaktní. P. O. sa vyjadrila, že spoločnosť Zentki s.r.o. v zdaňovacom období november 2016 nevlastnila žiadny investičný majetok a ani v súčasnosti nevlastní; túto informáciu jej poskytla externá účtovnícka A. O.. P. O. zaslala otázky správcu dane (akým spôsobom bola nadviazaná obchodná spolupráca s dodávateľom a odberateľmi, kto koho oslovil a kto s kým konkrétne jednal za jednotlivé spoločnosti) preložené do angličtiny e-mailom na adresu U..C.; prišla jej odpoveď, pod ktorou bolo uvedené meno konateľa spoločnosti Zentki s.r.o., z ktorej však nevyplývajú odpovede na požadované otázky za zdaňovacie obdobie november 2016. P. O. sa k týmto skutočnostiam vyjadriť nevie, nakoľko v danom období nebola pri dojednávaní a realizácii týchto obchodných transakcií. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2017 jediným zamestnancom spoločnosti Zentki s.r.o. je P. O., a to od 17.2.2017. Sklad ZETRO spol. s r.o. - Správca dane zistil, že spoločnosť ZETRO spol. s r.o. si prenajíma sklad od spoločnosti SPEKTRA a.s. Tovar prichádzal do skladu ZETRO spol. s r.o. väčšinou z Poľska. Odosielateľom tovaru privezeného do skladu ZETRO spol. s r.o. bola spoločnosť Magic Ventures s.r.o. na základe zmlúv a CMR dokladov. Prvým príjemcom tovaru bola spoločnosť JOYFUL LAND s.r.o., ktorá uvoľnila tovar pre spoločnosť Pexton s.r.o., ktorá následne uvoľnila tovar spoločnosti Tekram s.r.o. Spoločnosť Tekram s.r.o. potom uvoľnila tovar pre spoločnosť Future Galaxy s.r.o., ktorá uvoľnila tovar pre spoločnosť Zentki s.r.o., a táto následne tovar predala žalobcovi. Konateľ spoločnosti nemal k dispozícii maily, ktorými jednotlivé spoločnosti uvoľňovali tovar. Prepravu tovaru žalobcovi zabezpečila spoločnosť ZETRO spol. s r.o. na pokyn a na účet spoločnosti Zentki s.r.o., išlo o tovar: SD karty, baterky k mobil, telefónom (t.j. príslušenstvo k mobilným telefónom). Tovar bol len mailovou komunikáciou prepustený od prvého príjemcu tovaru v sklade až k spoločnosti Zentki s.r.o. bez predloženia relevantných dokladov. Česká spoločnosť JOUYFUL LAND s.r.o. nadobudla tovar na území SR, predala ho slovenskej spoločnosti, nezaregistrovala sa k DPH na území SR, nepodala daňové priznanie, neodviedla daň z titulu nadobudnutia ani z titulu ďalšieho dodania tovaru na území SR. Slovenská spoločnosť Pexton s.r.o. mala v čase dodávok tovaru zrušenú registráciu DPH, napriek tomu uvoľnila (predala) tovar na území SR. Slovenská spoločnosť Tekram s.r.o. bola zaregistrovaná na DPH podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z., nebola však platiteľom DPH, napriek tomu fakturovala dodanie tovaru slovenskej spoločnosti s DPH. Slovenská spoločnosť Future Galaxy, s.r.o. si neoprávnene nárokovala odpočet DPH od spoločnosti, ktorá nebola platiteľom DPH. Zasielateľské zmluvy, ktoré mala uzatvoriť spoločnosť ZETRO spol. s r.o., ako zasielateľ so spoločnosťami Zentki s.r.o., a Tekram s.r.o. ako príkazcami, a ku ktorým nepredložil „Cenník služieb“, ktorý mal byť neoddeliteľnou prílohou predmetných zmlúv, obsahujú iba všeobecnú charakteristiku služieb (skladovanie, preprava zásielky a služby s prepravou spojené z miesta „SKLAD ZETRO“ do miesta doručenia), ktoré sa zaviazal zasielateľ obstarať vlastným menom a na účet príkazcov. Spoločnosť ZETRO spol. s r.o. nepredložila ani nedoručila prostredníctvom elektronickej podateľne správcovi dane ani na základe výzvy kompletnú komunikáciu (ako je napr. elektronická komunikácia) so svojimi odberateľmi, ani vierohodne nepreukázala, akým spôsobom doručila vyhotovené zasielateľské zmluvy a dokumenty s názvom: „Evidencia nového zákazníka...“ ani ako jej boli predmetné zmluvy a dokumenty podpísané od týchto odberateľov doručené. Zároveň vierohodne nepreukázala, akým spôsobom doručila vyhotovené faktúry práve odberateľom na nich uvedených, resp. nepreukázala, že ich doručila osobám oprávneným konať v mene odberateľov. Nepredložila ani zmluvu týkajúcu sa elektronickej výmeny údajov, v ktorej si ustanovila s odberateľmi (príjemcami faktúr) použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov v súlade s ustanovením § 71 ods. 3 zákona o č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) v nadväznosti na ustanovenie § 74 citovaného zákona. Nebolo preukázané, že dodávatelia v reťazi vôbec obchodovali v sklade ZETRO spol. s r.o., nebol preukázané akým spôsobom boli doručené faktúry, ktoré mal vyhotoviť dodávateľ ZETRO spol. s r.o., a faktúry od ich dodávateľov tovarov práve dodávateľmi na nich uvedenými, vierohodne nepreukázali, že im ich doručili práve ich dodávatelia, resp. osoba/osoby oprávnené konať v mene ich dodávateľov tovarov a dodávateľa ZETRO spol. s r.o. Konateľ spoločnosti ZETRO spol. s r.o. Ing. Martin Pospíšil k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2016 nepredložil žiadne relevantné vierohodné dôkazy, ktoré by preukazovali konanie vyššie uvedených spoločností konajúcich v postavení zdaniteľných osôb ako takých, a teda nebolo potvrdené dodanie služieb skladovania pre spoločnosti v reťazci: JOYFUL LAND s.r.o. › Pexton s.r.o. › Tekram s.r.o. › Future Galaxy s.r.o. › Zentki s.r.o. › žalobca. Ing. Martin Pospíšil uviedol, že tovar prebral a kontroloval on osobne; nadobúdateľom tovaru nebola spoločnosť ZETRO spol. s r.o., ale spoločnosť JOUYFUL LAND s.r.o. ako prvotný príjemca navstupovaného tovaru zo zahraničia a nevie, kto konkrétne bol dodávateľom; k preprave tovaru uviedol, že knihu jázd si neviedol, hoci sa vyjadril, že tovar prepravoval on sám (vodičom bol on osobne), nemá ani žiadnu inú evidenciu, PHM sa uplatňovali paušálom 80%. Správca dane preto dospel k záveru, že spoločnosť ZETRO spol. s r.o. nepreukázal ani na základe výzvy ekonomickú podstatu transakcií. Sklad - MAURICE WARD & Co, s.r.o. - dňa 24.11.2016 bola uzatvorená a elektronicky podpísaná Zmluva o skladovaní medzi MAURICE WARD & Co, s.r.o. (skladovateľ) a Zentki s.r.o. (vkladateľ). Dňa 29.11.2016 bol motorovým vozidlo s EČV: R. XXCX privezený tovar do skladu MAURICE WARD & Co.: 3700ks XpandiskUltra Pro micro SDXS UHS-I128 GB, 475ks Xpandisk Extreme GOLD microSDHC UHS-1 256GB a 345ks Xpandisk Extreme GOLD microSDHC UHS-1 512GB. Nakládka tovaru sa uskutočnila v poľskej spoločnosti D&D Trading Sp. z o. o. a odosielateľom tovaru je česká spoločnosť Magic Ventures s.r.o. so sídlom v Prahe. Dňa 29.11.2016 o 10:26 bol odoslaný mail od konateľa spoločnosti Tekram s.r.o. Amara Aliho (F..C.) zamestnankyni MAURICE WARD & Co. P. L.C. (P..L..A.T..T.), ktorým spoločnosť Tekram s.r.o. žiada potvrdiť skutočnosť, že tovar prišiel na sklad spoločnosti MAURICE WARD & Co. Následne dňa 29.11.2016 o 10:44 žiada spoločnosť Tekram s.r.o. uvoľniť predmetný tovar pre spoločnosť Future Galaxy s.r.o, a o 11:42 toho istého dňa bol doručený mail z adresy konateľa spoločnosti Future Galaxy s.r.o. (Mike Gethin) (U..C.) pre P. L. (P..L..A..T.) o uvoľnení tovaru zo spoločnosti Future Galaxy s.r.o., pre spoločnosť Zentki s.r.o. bez 3 700 ks Xpandisk Ultra Pro micro SDXS UHS-1 128 GB. Dňa 29.11.2016 o 13:25 spoločnosť Zentki s.r.o. mailom oznámila adresu prijímateľa tovaru: žalobcu. Keďže však bol všetok tovar (aj 3 700 ks Xpandisk Ultra Pro micro SDXS UHS-1 128 GB) naložený a privezený žalobcovi, žalobca ho nechcel dňa 29.11.2016 prevziať. Po vzájomnej dohode bol všetok tovar dňa 1.12.2016 vyložený v sklade žalobcu na Starej Vajnorskej 21, Bratislava. Dňa 24.11.2016 vyhotovila spoločnosť MAURICE WARD & CO. pre spoločnosť Zentki s.r.o. faktúru č. 300163202 v celkovej sume 600,- € za skladovanie tovaru. Zo skladu MAURICE WARD & CO. bol tovar na náklady dodávateľa prepravený k žalobcovi prepravnou spoločnosťou BESTTRANS Logistic s. r. o., kde správca dane vykonal dňa 5.12.2018 miestne zisťovanie.
Priamy odberateľ žalobcu a jeho ďalší obchodní partneri: žalobca › DOXA team s.r.o. (ČR) › Infinity Commodities Kft (Maďarsko) › VETANETA CORPORATION s.r.o (ČR). Na základe medzinárodnej výmeny informácii k českej spoločnosti DOXA team s.r.o. správca danej zistil, že prepravu tovaru objednal (zaistil) obchodný zástupca žalobcu Stanislav Guman, prepravu aj hradil. Podľa nákladných listov tovar dopravila firma PTS TRANS, v jednom prípade bola registračná značka auta I.. Spoločnosť DOXA team s.r.o. nepriznala v daňovom priznaní k DPH za október 2016 obstaranie tovaru z iného členského štátu od žalobcu. Spoločnosť predala tovar zakúpený od slovenského žalobcu maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Korlátolt, spoluprácu nadviazali cez internet, za spoločnosť DOXA team s.r.o. jednal obchodný zástupca Aleš Kučera, za žalobcu jednal obchodný zástupca Stanislav Guman. Nejde o trojstranný obchod podľa § 17 českého zákona č. 235/2004 Sb. o DPH v platnom znení, pretože tovar nie je prepravený priamo zo štátu predávajúceho (zo Slovenska) do štátu kupujúceho (do Maďarska), ale je prepravený do skladu v Poľsku. Maďarský odberateľ si tovar zo skladu vyzdvihol a odviezol sám. Na vydaných faktúrach pre maďarského odberateľa je uvedené o. i. "plnenie oslobodené podľa § 64 českého zákona č. 235/2004 Sb. o DPH ", aj keď nejde o oslobodenie pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 64 českého zákona č. 235/2004 Sb. o DPH, pretože tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska. Tovar je vyzdvihovaný maďarským odberateľom z poľského logistického skladu spoločnosti DOXA team s.r.o. Daňový subjekt DOXA team s.r.o. uskutočňuje svoju ekonomickú činnosť hlavne prostredníctvom internetu alebo zásielkovej služby - mobilné telefóny, pamäťové disky a televízory, prevádzkuje maloobchodnú predajňu v prenajatých priestoroch v Ostrave, je kontaktná, podáva daňové priznania, spolupracuje so správcom dane. Spoločnosť DOXA team s.r.o. nezdanila obstaraný tovar od žalobcu; obstaranie tovaru od žalobcu podľa prijatých faktúr č. 1-2916083367 vo výške 207.873,70 €, č. 2-2916085789 vo výške 211.150,- € a č.3-2916087277 vo výške 192.000,- € má evidované v účtovníctve. Nadobudol tovar na území Poľska, kde sa však následne neregistroval, nepodal daňové priznanie, ani neodviedol daň. Tento tovar priamo v sklade následne fakturoval a odovzdal maďarskej spoločnosti. Z výsledkov šetrenia českého správcu dane vyplynulo, že daň neodviedol ani v Českej republike a uskutočnenú dodávku neuviedol v českom daňovom priznaní. Konateľ spoločnosti DOXA team s.r.o. uviedol, že tovar bol doručený do skladov v Poľsku Diera Blonie Sp. z.o.o., a JET Warehouse L. Wozniak, a na predajňu spoločnosti DOXA team s.r.o. v Ostrave. Maďarská spoločnosť Infinity Commodities s.r.o. nadobudla tovar od českej spoločnosti DOXA team s.r.o. na poľskom území, nie je zaregistrovaná na DPH v Poľsku, nepodáva tam daňové priznania, neplatí daň, hoci nakúpený tovar nadobudla na poľskom území, nikdy ho nepreviezla na územie Maďarska, práve naopak, opäť ho priamo v sklade, v ktorom ho nadobudla, prenechala spoločnostiam UAB GREJUS (LT100009679015), VETANETA CORPORATION s.r.o. (CZ04549007) ako dodanie v trojstrannom obchode. V skutočnosti si obe spoločnosti tovar prevzali v tom istom sklade (Diera Blonie), keďže tam aj oni mali podpísané zmluvy o prenájme.
Česká spoločnosť VETANETA CORPORATION s.r.o. nadobudla tovar na poľskom území od maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft. a následne ho predala slovenskej spoločnosti Tekram s.r.o. Konateľom spoločnosti Tekram s.r.o. a spoločnosti VETANETA CORPORATION s.r.o. je tá istá osoba: Amar Ali. Uvedená spoločnosť sídli o budovu ďalej ako spoločník žalobcu, v rovnakom meste a takmer na rovnakej adrese.
Finančné toky medzi jednotlivými subjektmi v karuselovom obchode boli nasledovné: GREJUS UAB (PL) / VETANETA CORPORATION s.r.o. (CŘ) › Infinity Commodities Kft. (Maďarsko) › DOXA team s.r.o. (ČR) › žalobca › Zentki s.r.o. (SR) › Future Galaxy s.r.o. (SR) › Tekram s.r.o. (SR) › VETANETA CORPORATION s.r.o. (CŘ) › Infinity Commodities Kft. (Maďarsko) atď. Správca dane poukázal na to, že uvedené spoločnosti si síce tovar fakturovali nasledovne: SK (Tekram s.r.o, Future Galaxy, s.r.o., Zentki s.r.o.) › žalobca › CZ (DOXA team s.r.o.) › HU (Infinity Commodities Kft) › PL (GREJUS UAB) › CZ (VETANETA CORPORATION s.r.o.) › CZ (Magic Ventures s.r.o.) › SK (Tekram s.r.o.), čo sa potvrdilo práve preverením finančných tokov. Pohyb tovaru prostredníctvom skladov bol však nasledovný: SK - sklad ZETRO spol. s r.o. (JOYFUL LAND s.r.o., Pexton s.r.o. Tekram s.r.o., Future Galaxy, s.r.o., Zentki s.r.o.) a sklad MAURICE WARD & Co, s.r.o. (Tekram s.r.o., Future Galaxy, s.r.o., Zentki s.r.o.) › sklad žalobcu › PL - sklad Diera Blonie a sklad JET Warehouse D&D Trading Sp. z.o.o. › SK - sklad ZETRO spol. s r.o. a sklad Maurice Ward & Co, s.r.o. Poľská spoločnosť GREJUS UAB predávala tovar českej spoločnosti Magic Ventures s.r.o., ktorá tovar predávala ďalej z poľského skladu D&D Trading Sp. z o.o. na Slovensko do skladov ZETRO spol. s r.o. spoločnosti JOYFUL LAND s.r.o. a do skladu MAURICE WARD & CO s.r.o. spoločnosti Tekram s.r.o., t.j. preprava tovaru prebiehala zo Slovenska cez Poľsko naspäť na Slovensko. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca obchodoval s obchodnými partnermi, pri ktorých vznikli podozrenia správcu dane o vierohodnosti uskutočňovania deklarovaných zdaniteľných obchodov a že boli včlenené do reťazca dodaní tovaru. Predmetom ich zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. V tomto prípade išlo o dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a možno ich považovať za časovo po sebe nasledujúce. Predmetné obchody - nákup a predaj predmetného tovaru - žalobca uskutočňoval v rámci reťazca: istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Reťazový obchod je špecifický tým, že je to dodanie toho istého tovaru medzi viacerými (minimálne tromi) podnikateľmi; tovar je dodaný priamo od prvého dodávateľa v reťazci k poslednému odberateľovi; dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce; každý dodávateľ sa považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa; každý z podnikateľov zúčastnených na reťazovom obchode môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa; každý zmluvný vzťah v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať samostatne. Správca dane nadobudol pochybnosť, z akého miesta je skutočne manipulácia s tovarom, zabezpečenie nákupu a predaja poskytované. U osoby dodávateľa nebolo preukázané nakladanie s tovarom ako vlastník, a tým aj jeho prevod na ďalšiu osobu - žalobcu. Preverením informácií v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska správca dane zistil, že neexistujú žiadne prepojenia nižšie uvedených preverovaných osôb na spoločnosti pôsobiace v oblasti predaja špičkových technológií. Ak niektoré z týchto osôb deklarovali príjem, bol relatívne skromný resp. tvorený podporou v nezamestnanosti. Žiadna z uvedených osôb nemá trestnú minulosť týkajúcu sa podvodov na DPH:
- Amar Ali (štatutár spoločnosti Tekram s.r.o,) má súčasné trvalé bydlisko na adrese, ktorá sa zhoduje so zápisom v obchodnom registri pri spoločnosti Tekram s.r.o. V období rokov 2015-2016 bol nezamestnaný a v súčasnosti je registrovaný ako PAYE zamestnanec. Neexistuje žiadny záznam o tom, že by bol riaditeľom spoločností alebo bol SZČO vo Veľkej Británii,
- Michael John Gethin (štatutár spoločnosti Future Galaxy s.r.o.) má súčasné trvalé bydlisko na adrese 52. Spruce Drive, Bicester, Oxon, 0X26 3YN. Neexistujú záznamy o jeho zamestnaní, rovnako neexistuje záznam o tom, že by bol riaditeľom nejakého subjektu vo Veľkej Británii,
- Rohan Mark Javawardene (štatutár spoločnosti Zentki s.r.o.) má súčasné trvalé bydlisko na adrese Fiat 4, Briar Patch, ] 1 Salisbury Road, Farnborough, GU14 7AN, predchádzajúce bydlisko sa zhoduje so zápisom v obchodnom registri pri spoločnosti Zentki s.r.o. Vo veľkej Británii je riaditeľom dvoch spoločností: Diamonte Jets Ltd (aktívna spoločnosť), Diamonte Travel Ltd., (zrušená spoločnosť),
- Aruti Sinah - Arun Kumar Singh (štatutár spoločnosti Infinity Commodities Kft.) má súčasné trvalé bydlisko 63 Lytín Park Avenue, Wembley, HAODX, nie je registrovaný ako zamestnanec. Vo Veľkej Británii je riaditeľom dvoch spoločností: Bespoke Vehicle Services Ltd. (aktívna spoločnosť, zaoberá sa kúpou a predajom ojazdených motorových vozidiel), London Dip Ltd. (zrušená spoločnosť). Preverením maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft. v Maďarsku správca dane zistil, že zo strany Maďarska nie je vedené v danej veci samostatné konanie, avšak obrátili sa na nich aj české orgány, pričom by malo ísť o karuselový podvod s tonermi vedený pod kódovým označením ATRAMENT. V tomto karuselovom podvode figuruje preverovaná spoločnosť Infinity Commodities Kft. Žalobca si uplatnením nároku na odpočítanie na daň z tohto tovaru, pri ktorom následne uplatnil neoprávnené oslobodenie od dane (napriek nesplneným podmienkam), získal finančné zvýhodnenie prijatím a zaúčtovaním faktúr uvedených na riadku 21 a ovplyvnil výsledok daňového priznania uvedeného na riadku 34.
Vzhľadom na to, že subdodávatelia spoločnosti Zentki s.r.o. sú nekontaktní a dodávaný tovar žalobcovi sa javil ako súčasť reťazových transakcií, správca dane vykonal dôkladné preverovania pôvodu tovaru a jeho konečnej spotreby. Predmetom vyššie uvedených zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Išlo o dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a možno ich považovať za časovo po sebe nasledujúce. Vzniklo dôvodné podozrenie o vierohodnosti uskutočňovania deklarovaných zdaniteľných obchodov vzhľadom na postavenie a konanie osôb za tieto spoločnosti aj o ekonomickej opodstatneností dodávok. Obchodné spoločnosti podnikajúce na území Slovenskej republiky (v súčasnosti nekontaktné spoločnosti), boli včlenené do reťazca dodaní tovaru a vyhýbali sa plneniu daňových povinností. Uvedený tovar v roku 2016 nakupovali iba od tohto dodávateľa, iba v tomto prípade a iba na základe požiadavky svojho českého odberateľa. Informácie o tom, že uvedený tovar má práve tento dodávateľ, sa dozvedeli na základe mailovej ponuky zaslanej zamestnancovi spoločnosti. Prepravu tovaru do skladových priestorov spoločnosti zabezpečoval dodávateľ vo vlastnej réžii. Tovar bol predaný českému odberateľovi DOXA team, s.r.o., ktorý zaslal aj inštrukcie o mieste vykládky - Diera Blonie, Panattoni Park Blonie II Trześniewska, Pass ul. Stefana Batorego 4, 05-870 BLONIE, Poľská republika, a JET Warehouse, Park Logistyczny Reguly, ul. Stanislawa Bodycha 97, 05820 Piastow, Poľská republika, kde má český odberateľ prenajaté skladové priestory. Prepravu tovaru k odberateľovi zabezpečil aj hradil žalobca prostredníctvom špedičnej spoločnosti PROFINAC-MR s.r.o. (Slovensko), ktorá prepravila tovar prostredníctvom prepravcu: PTS TRANS Slawomír Szambelan (Poľská republika).
Správca dane konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) je povinný mať vedomosť o všetkých podmienkach, ktoré musí splniť, ak si chce uplatniť nárok na odpočítanie dane pri nákupe alebo nárok na uplatnenie oslobodenia od dane pri predaji do iného členského štátu. Nárok vzniká platiteľovi až po splnení zákonom stanovených podmienok. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že vyvinul dostatočnú opatrnosť pri preverení svojich dodávateľov tak, aby sa nestal súčasťou podvodného konania; že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník priamo od svojho dodávateľa; že vyzval svojho odberateľa na zaslanie relevantného dôkazu o prevzatí tovaru v inom členskom štáte osobou oprávnenou konať za spoločnosť, ktorá si tovar objednala, a to aj napriek tomu, že vedel, že prevzatie tovaru potvrdila spoločnosť, ktorá nebola jeho obchodným partnerom pri tomto dodaní tovaru (bol to len logistický sklad) - nesnažil sa získať ďalšie relevantné dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.; že dostatočne preveril existenciu firmy a oprávnenej osoby napríklad osobnou účasťou pri rokovaniach s obchodnými partnermi (spoliehal sa len na mailovú komunikáciu), nebol si osobne preveriť existenciu sídla alebo prevádzky (správca dane zistil, že na sídle spoločnosti Zentki s.r.o. nikdy nebola zriadená kancelária ani sklad, nepreveril si ponuku tovarov na webových stránkach, v čase obchodných transakcií nemal zverejnenú ponuku tovarov, s ktorými obchodoval, ale iba kontakt, spoliehal sa iba na elektronickú komunikáciu pri zasielaní objednávok a elektronické zaslanie osvedčenia o registrácii); že tovar bol nakupovaný a predávaný v jeden deň v rozdiele niekoľkých minút. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy tak, že bol spáchaný podvod zo strany dodávateľov aj odberateľa a žalobca s dostatočnou odbornosťou neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že dotknuté plnenie nepovedie k jeho účasti na podvode. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 100802732/2019 zo dňa 5.4.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 102641759/2018 zo dňa 19.12.2018 ako vecne správne. Platiteľ DPH je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane ako aj pri uplatnení oslobodeného dodania tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že tovar bol dodaný platiteľom dane uvedeným na tejto faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastným dokazovaním oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Rovnako je tomu aj v prípade splnenia podmienok na uplatnenie oslobodeného dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., teda že daňový subjekt dodal tovar s oslobodením od dane deklarovanému odberateľovi. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, resp. oslobodené dodanie tovaru, samotné faktúry, CMR doklady, dodacie listy a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane alebo že došlo k oslobodenému dodaniu tovaru. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové doklady tak musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalovaný zdôraznil, že podľa predložených dokladov dodávateľom tovaru pre žalobcu bola spoločnosť Zentki s.r.o., na ktorej náklady mal byť tovar prepravený do skladov žalobcu. Dodávateľom tovaru pre spoločnosť Zentki s.r.o. mala byť slovenská spoločnosť Future Galaxy s.r.o., ktorej mal byť tovar dodaný tuzemskou spoločnosťou Tekram s.r.o. Spoločnosti Tekram s.r.o. mala byť časť tovaru dodaná slovenskou spoločnosťou Pexton s.r.o. a zvyšná časť českou spoločnosťou Magic Ventures s.r.o. V prípade spoločnosti Pexton s.r.o. mala byť dodávateľom tovaru česká spoločnosť JOYFUL LAND s.r.o., ktorej tovar dodávala česká spoločnosť Magic Ventures s.r.o. Podľa dokladov predložených žalobcom bol tovar následne fakturovaný s oslobodením od dane českej spoločnosti DOXA team s.r.o., ktorá ho následne fakturovala maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft. Ku skutočnému pohybu tovaru dochádzalo zo skladových priestorov poľskej spoločnosti D&D Trading Sp. z o.o. do skladových priestorov slovenských spoločnosti ZETRO spol. s r.o. a MAURICE WARD & Co, s.r.o., následne k žalobcovi a späť do Poľska do skladových priestorov JET Warehouse a Diera Blonie, odkiaľ sa následne pohyboval späť na Slovensko. Podľa zistení správcu dane poľská spoločnosť D&D Trading Sp. z o.o. mala zabezpečovať služby skladovania a prepravy pre českú spoločnosť Magic Ventures s.r.o., aj poľskú spoločnosť UAB GREJUS, s ktorými však komunikácia prebiehala len e-mailom a úhrady prichádzali z účtu spoločnosti BEVOKES SRO LIMITED. Malo dochádzať k nakladaniu tovaru pre príjemcu Magic Ventures s.r.o. s miestom určenia v Maurice Ward & Co, s.r.o., pre slovenskú spoločnosť Tekram s.r.o. alebo s miestom určenia v ZETRO spol. s r.o. pre českú spoločnosť JOYFUL LAND s.r.o. České spoločnosti Magic Ventures s.r.o. a JOYFUL LAND s.r.o. sú podľa zistení správcu dane nekontaktné, nepriznali žiadne nadobudnutia ani dodania tovaru, nepodali daňové priznania a nepreukázali výkon ekonomickej činnosti. V rámci skladu poľskej spoločnosti D&D Trading Sp. z o.o. dochádzalo aj k uvoľňovaniu tovaru na základe e-mailovej komunikácie zo spoločnosti UAB GREJUS na spoločnosť Magic Ventures s.r.o. Predmetný tovar mal byť do skladov dodaný od českej spoločnosti Magic Ventures s.r.o. a jeho prvým príjemcom v sklade mala byť česká spoločnosť JOYFUL LAND s.r.o. Spoločnosť JOYFUL LAND s.r.o. v rovnaký deň tovar v sklade uvoľnila pre slovenskú spoločnosť Pexton, s.r.o., tá pre slovenskú spoločnosť Tekram s.r.o., tá pre slovenskú spoločnosť Future Galaxy s.r.o. a tá pre dodávateľa žalobcu spoločnosť Zentki s.r.o, na účet ktorého mal byť tovar dodaný a prepravený žalobcovi. Všetka komunikácia ohľadom manipulácie s tovarom v sklade spoločnosti ZETRO spol. s r.o. prebiehala len formou e-mailov, nikdy nedošlo k osobnému kontaktu týchto spoločností a ich konateľov nikto nevidel. Slovenské spoločnosti Pexton, s.r.o., Tekram s.r.o. a Future Galaxy s.r.o. sú nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú a nepreukázali ani výkon ekonomickej činnosti. Navyše spoločnosti Pexton, s.r.o. a Tekram s.r.o. neboli registrované ani podľa zákona č. 222/2004 Z.z. ako platitelia dane a nepodali daňové priznania, ktorými by nákup a dodanie tovaru deklarovali. V prípade dodávateľa Zentki s.r.o. bola kontaktnou iba Lucia Jutková, ktorá mala byť zamestnankyňou spoločnosti, ale žiadne informácie ohľadom dodania predmetného tovaru nevedela poskytnúť, nakoľko v predmetnom období nebola ešte zamestnankyňou spoločnosti. Konateľa nikdy nevidela a jej komunikácia s ním mala prebiehať len e-mailom alebo mobilnou aplikáciou. Aj k jej prijatiu do pracovného pomeru malo dôjsť len sprostredkovane. Konateľ spoločnosti so správcom dane nespolupracoval, k správcovi dane sa nedostavil a spoločnosť Zentki s.r.o. ani na výzvu nepredložila žiadne doklady. V prípade odberateľa žalobcu českej spoločnosti DOXA team s.r.o. vyplýva, že predmetný tovar tejto spoločnosti nebol prepravený do Českej republiky, ale do skladových priestorov spoločností JET Warehouse a Diera Blonie v Poľsku, ktoré jej mali poskytovať služby skladovania. Spoločnosť DOXA team s.r.o. tovar následne fakturovala maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft, pričom tovar nebol prepravovaný do Maďarska, ale bol len v rámci skladových priestorov spoločností JET Warehouse a Diera Blonie presunutý na spoločnosť Infinity Commodities Kft. Aj v tomto prípade prebiehala komunikácia len e-mailom a konateľov spoločnosti Infinity Commodities Kft. nikto nevidel. Zo zistení u všetkých českých spoločností JOUYFUL LAND s.r.o., Magic Ventures s.r.o., VETANETA CORPORATION s.r.o., slovenských spoločností Pexton, s.r.o., Tekram s.r.o., Future Galaxy s.r.o., Zentki s.r.o., ako aj maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft. a tiež poľskej spoločnosti GREJUS UAB vyplýva, že konateľmi spoločností sú občania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska, ktorých nikto nikdy nevidel a s ktorými mala celá komunikácia prebiehať len e-mailom. Navyše z dôkazov vyplýva, že osoby, ktoré mali byť štatutármi týchto spoločností, nemajú ani žiadne prepojenie na spoločnosti pôsobiace v oblasti špičkových technológií. Ani žalobca sa nikdy osobne nestretol s konateľom svojho dodávateľa, neuzatvoril s dodávateľom žiadnu zmluvu a celá komunikácia mala prebiehať len e-mailom. Podľa názoru žalovaného žalobca nedostatočne preveril svojich obchodných partnerov a do obchodných vzťahov vstupoval s neznámou spoločnosťou, ktorej štatutára nikdy nevidel, nikdy s ním priamo nekomunikoval. Žalobca tak ani nevedel, že v mene obchodného partnera vystupuje štatutár alebo nie. Je v rozpore so zásadou poctivého podnikania, aby žalobca ako podnikateľ nevykonal také úkony k prevereniu dodávateľa, umožňujúce mu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za poškodený tovar, reklamácie alebo iné obchodnoprávne spory. Žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že mu tovar skutočne dodala spoločnosť Zentki s.r.o., a preto žalovaný považuje závery správcu dane za správne. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane a aj iniciátorom oslobodeného dodania tovaru. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (žalobcom). Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť priznané právo na odpočítanie dane ani na oslobodené dodanie. V prípade pochybností je správca dane oprávnený overovať celý obchodný reťazec (vrátane dodávateľov aj odberateľov daňového subjektu) a spoločnosť Zentki s.r.o. ako priamy dodávateľ tovaru pre žalobcu, musí taktiež vedieť preukázať nadobudnutie tovaru, aby ho mohol ďalej dodávať a fakturovať, čo sa v tejto veci nestalo. V predmetnej veci nešlo o obchod, v ktorom by bola spochybnená existencia tovaru, ale dodávateľ Zentki s.r.o. a ďalšie spoločnosti zapojené v reťazci nepreukázali, že vôbec s predmetným tovarom obchodovali, že ho nakúpili a dodali, a že nešlo len o formálne vystavovanie dokladov ako to bolo zistené správcom dane. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že systém obchodovania fungoval na skenovaní čiarových kódov, ktorý neumožňuje fiktívne obchody, a disponoval príjemkami a skladovou evidenciou, pretože správca dane jednak existenciu tovaru nespochybňoval a ak by aj žalobca kontroloval tovar prostredníctvom čiarových kódov, mal byť zistiť, že v dvoch prípadoch, kedy došlo k dobropisovaniu tovaru, boli rozdiely v množstvách tovaru; tieto rozdiely mali byť zistené až v poľskom sklade a nie v sklade žalobcu, čo vyvracia tvrdenia žalobcu o kontrole tovaru. Z vyjadrení žalobcu počas daňovej kontroly dokonca vyplýva, že tovar nebol v jeho sklade skladovaný, ale len prijatý, prebalený a v ten istý deň aj odoslaný do Poľska. Žalobca teda nevynaložil dostatočné úsilie, aby sa vyhol účasti na podvodných konania v reťazci spoločností. Keďže nebolo preukázané dodanie tovaru všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci vrátane priameho dodávateľa žalobcu Zentki s.r.o., u ktorého nebol preukázaný ani vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom išlo o reťazec podvodných plnení, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť. Žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-439/04, C-440/04, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-80/11, C-142/11.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100802732/2019 zo dňa 5.4.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 102641759/2018 zo dňa 19.12.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
4. Uviedol, že nie je povinný preverovať iné subjekty ako sú jeho bezprostredný dodávateľ a bezprostredný odberateľ. Právo žalobcu na odpočet DPH a na oslobodenie od DPH nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie (predchádzajúce alebo nasledujúce), ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH bez toho, aby to platiteľ dane (žalobca) vedel alebo mohol vedieť. Daňové orgány nemôžu prenášať na žalobcu povinnosti týkajúce sa hĺbkového preverovania obchodných partnerov a ich bezprostredných obchodných partnerov a zisťovania celého reťazca dodávateľov a odberateľov. Napadnuté rozhodnutie smeruje k tomu, aby žalobca preveroval svojich obchodných partnerov vysoko nad rámec opatrení všeobecne požadovaných slovenským aj európskym právom. Žalobca vykonal všetko, čo je od neho možné objektívne a spravodlivo požadovať, aby preveril svojich obchodných partnerov; nemá možnosti ako daňové autority (prenos vyšetrovacích povinností daňových úradov na daňový subjekt je zakázaný). So spoločnosťou Zentki s.r.o. a jej zamestnancom komunikoval elektronicky, čo je štandardný spôsob komunikácie; požiadavka správcu dane na komunikáciu len medzi konateľmi spoločností je neprimeraná a v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Spoločnosť Zentki s.r.o. si preveril v dostupných registroch finančného riaditeľstva a v tom čase voči nej nebolo evidované žiadne porušenie daňových povinností. So svojím odberateľom, spoločnosťou DOXA team s.r.o., bežne a pravidelne obchodoval, išlo o preverenú skutočnosť a aj český správca dane uviedol, že ide o bezproblémovú spoločnosť. Žalobca tvrdí, že v súkromnoprávnych obchodných vzťahoch vždy platí zásada dobrej viery obchodných partnerov, ak sa nepreukáže opak. Správca dane a žalovaný preto neboli oprávnení preverovať len spoločnosti Zentki s.r.o. a DOXA team s.r.o. a nie ich dodávateľov a odberateľov.
5. Žalobca nemal vedomosť o zmluvným vzťahom medzi spoločnosťou ZETRO spol. s r.o. a Pexton s.r.o. a nebol oboznámený s priebehom a výsledkami kontroly. Nie je mu zrejmé, prečo správcovi dane pri zmluvnom vzťahu spoločnosti MAURICE WARD & Co s.r.o. stačili elektronické dokumenty a korešpondencia a pri spoločnosti ZETRO spol. s r.o. už nie. Na ťarchu žalobcu nemožno pričítať nesplnenie povinností inými spoločnosťami zahrnutými v reťazci. Daňový subjekt má právo na odpočet DPH, jej nárok stratí a správca dane je oprávnený ho odmietnuť iba v prípade, ak zistí, že daňový subjekt sa úmyselne zúčastnil na daňovom podvode, ktorý ohrozil fungovanie spoločného systému DPH. Postup správcu dane a preverovanie celého obchodného reťazca je preto v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
6. Kontrolované transakcie boli naozaj reálne uskutočnené a dokončené. Hodnota transakcie bola preňho bežná pri jeho vtedajšom priemernom obrate, preto ju nemohol vyhodnotiť ako nadštandardnú. Je právne irelevantné, či bola spoločnosť Zentki s.r.o. v čase predaja vlastníkom tovaru, prezumpcia predpokladaná Obchodným zákonníkom chráni dobromyseľného nadobúdateľa tovaru. Žalobca nenesie zodpovednosť za konanie iných subjektov. Cieľom transakcie (kúpa tovaru od spoločnosti Zentki s.r.o. a jeho následný predaj spoločnosti DOXA team s.r.o.) bol predaj so ziskom a nie zisk prospechu z odpočtu DPH. Správca dane a žalovaný vyhodnotili konanie všetkých subjektov zúčastnených v obchode s kontrolovaným tovarom ako podvodné bez toho, aby sa zaoberali jednotlivými spoločnosťami samostatne a ich reálnymi možnosťami zistiť, či aj ostatné subjekty, ktoré sa zúčastnili jednotlivých transakcií v reťazci, mali vôbec reálnu možnosť niečo o sebe zistiť. Žalobca nikdy netvrdil, že svoje tvrdenia preukazuje len predložením povinných evidencií a účtovných dokladov, ako dôkazné prostriedky označoval aj výpovede skladníkov a komunikáciu s obchodnými partnermi a informácie, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný sa vôbec nezaoberal jeho námietkou, že dodanie tovaru je oslobodené, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a nadobúdateľ je identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte (nie iba v inom členskom štáte, do ktorého bol tovar prepravený). Správca dane preto nesprávne tvrdí, že podmienkou oslobodenia je skutočnosť, že odberateľ je identifikovaný pre daň v štáte nadobudnutia tovaru.
7. Bydlisko štatutárnych zástupcov obchodných spoločností zapojených v reťazci je právne irelevantné.
8. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-80/11, C-142/11, C-439/04, C-440/04, C-355/03, C-354/03, C-484/03, C-131-13, C-163/13, C-164/13, C-332/15, C285/09).
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že na ťarchu žalobcu nepripísal, že štatutárnymi orgánmi spoločností JOYFUL LAND s.r.o., Magic Ventrues, s.r.o., Pexton, s.r.o., Tekram s.r.o., Future Galaxy s.r.o. a Zentki s.r.o. boli osoby so štátnou príslušnosťou Veľkej Británie a ani tým správca dane nevyvodzoval personálnu prepojenosť. Správca dane tieto dôkazy hodnotil v kontexte s ostatnými dôkazmi a aj jednotlivo, keď zo zistení vyplýva, že tieto osoby nikto nikdy nevidel. Zo skutkových zistení vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo v kolotoči z Poľska na Slovensko a naspäť do Poľska cez skladové spoločnosti ZETRO spol. s r.o. a Maurice Ward & Co s.r.o. na Slovensku a cez skladové spoločnosti D&D Trading Sp. z o.o., JET Warehouse a Diera Blonie v Poľsku. K fakturácii tovaru však dochádzalo medzi spoločnosťami Magic Ventures s.r.o., JOYFUL LAND s.r.o. v ČR, spoločnosťami Pexton s.r.o., Tekram s.r.o., Future Galaxy s.r.o., Zentki s.r.o. a žalobcom na Slovensku, ďalej českou spoločnosťou DOXA team s.r.o. a maďarskou spoločnosťou Infinity Commodities Kft. a českou spoločnosťou VETANETA CORPORATION s.r.o. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav veci, svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil.
10. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný priznať daň a odviesť ju, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však žalobca nepreukázal, teda neuniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní.
IV.
Replika žalobcu
11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.
12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V.
Verejné vyhlásenie rozsudku
13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.4.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
14. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler- Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI.
Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
17. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
18. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
19. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).
21. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).
22. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
23. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
24. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.
25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
26. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
27. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
28. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).
29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
30. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).
VII.
Posúdenie veci správnym súdom
31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
32. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
33. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.
34. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 4/2018).
35. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018).
36. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).
37. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).
38. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).
39. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností.
40. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil formálne doklady, tieto ešte samy o sebe nepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Z citovaných ustanovení vyplýva, že daňový subjekt je povinný na jednej strane predložiť formálne doklady, avšak zároveň je povinný a v tomto smere aj znáša dôkazné bremeno, preukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované predmetnými formálnymi dokladmi sa aj reálne uskutočnili. Reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov zahŕňa na jednej strane preukázanie reálneho dodania tovaru (v stanovenom množstve, čase a stanoveným spôsobom) a na strane druhej preukázanie, že tento tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. V prejednávanej veci ide o obchodný reťazec, tento sa javí ako prinajmenšom ,,zahmlený“, čo obvykle má za následok snahu o sťaženie overovania správnosti výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane. Komplikované, resp. špecificky previazané obchodné vzťahy medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca môžu slúžiť ako určitá indícia, ktorá spochybňuje čistotu obchodných vzťahov a s tým spojené plnenie ich povinností, vrátane daňových. Pri niektorých článkoch obchodného reťazca prišlo k efektu tzv. ,,miznúceho obchodníka“, keďže v reťazci spoločností, ktoré mali s tovarom obchodovať, boli na začiatku aj na konci daňové subjekty, ktoré boli nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali, nereagovali na výzvy a predvolania a neplnili si daňové povinnosti. Efekt ,,miznúceho obchodníka“, ktorý je v praxi pomerne častým javom spravidla spojeným s nejasnými obchodnými transakciami najmä vo vzťahu k plneniu si daňových povinností, môže slúžiť ako významná indícia vo vzťahu k vytvoreniu si dôvodného predpokladu, že v danom obchodnom reťazci môže dochádzať buď k podvodnému konaniu alebo konaniu, ktoré má za cieľ obchádzanie daňovej povinnosti či daňové zvýhodnenie. Z hľadiska dôkazného bremena ide o vyvrátiteľnú skutočnosť, bezprostredne spojenú s osobou dodávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/50/2019).
41. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).
42. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť Zentki s.r.o. a nej spoločnosti Future Galaxy s.r.o. (SR), Tekram s.r.o. (SR), Pexton s.r.o. (SR) a JOUYFUL LAND s.r.o. (ČR), ktoré si tento tovar niekoľkokrát medzi sebou prefakturovávali, a následne ho žalobca dodal českej spoločnosti DOXA team s.r.o. a tá následne maďarskej spoločnosti Infinity Commodities Kft., následne českej spoločnosti VETANETA CORPORATION s.r.o., ktorá ho následne predala slovenskej spoločnosti Tekram s.r.o. a cyklus obchodných vzťahov sa opakoval až k žalobcovi a následne českej spoločnosti DOXA team s.r.o., atď., ktoré následne deklarovali dodanie toho istého tovaru. Obchodovanie sa realizovalo cez slovenské sklady (spoločnosti ZETRO spol. s r.o. a Maurice Ward & Co s.r.o.) a poľské sklady (Diera Blonie Sp. z.o.o., a JET Warehouse L. Wozniak).
43. Odosielateľom tovaru privezeného do skladu ZETRO spol. s r.o. bola spoločnosť Magic Ventures s.r.o. a prvým príjemcom tovaru bola česká spoločnosť JOYFUL LAND s.r.o., ktorá uvoľnila tovar pre slovenskú spoločnosť Pexton s.r.o., ktorá následne uvoľnila tovar slovenskú spoločnosti Tekram s.r.o. Spoločnosť Tekram s.r.o. potom uvoľnila tovar pre slovenskú spoločnosť Future Galaxy s.r.o., ktorá uvoľnila tovar pre slovenskú spoločnosť Zentki s.r.o., a táto následne tovar predala žalobcovi. Tovar bol prepustený od prvého príjemcu tovaru v sklade až k spoločnosti Zentki s.r.o. len mailovou komunikáciou bez predloženia relevantných dokladov. Konateľ spoločnosti ZETRO spol. s r.o. nemal k dispozícii maily, ktorými jednotlivé spoločnosti uvoľňovali tovar. Prepravu tovaru žalobcovi zabezpečila spoločnosť ZETRO spol. s r.o. na pokyn a na účet spoločnosti Zentki s.r.o.
44. V sklade MAURICE WARD & Co s.r.o. bol kolobeh tovaru veľmi podobný ako v sklade ZETRO spol. s r.o., tovar menil „držiteľov“ v priebehu dňa aj niekoľkokrát, a to len na základe mailovej komunikácie. Dňa 29.11.2016 o 10:26 konateľ spoločnosti Tekram s.r.o. Amar Ali žiadal potvrdiť skutočnosť, že tovar prišiel na sklad spoločnosti MAURICE WARD & Co. Následne toho istého dňa 29.11.2016 o 10:44 spoločnosť Tekram s.r.o. žiada uvoľniť predmetný tovar pre spoločnosť Future Galaxy s.r.o, a o 11:42 toho istého dňa bol doručený mail z adresy konateľa spoločnosti Future Galaxy s.r.o. (Mike Gethin) o uvoľnení tovaru zo spoločnosti Future Galaxy s.r.o., pre spoločnosť Zentki s.r.o. bez 3 700 ks Xpandisk Ultra Pro micro SDXS UHS-1 128 GB. Dňa 29.11.2016 o 13:25 spoločnosť Zentki s.r.o. mailom oznámila adresu prijímateľa tovaru: žalobcu. Keďže však bol všetok tovar (aj 3 700 ks Xpandisk Ultra Pro micro SDXS UHS-1 128 GB) naložený a privezený žalobcovi, žalobca ho nechcel dňa 29.11.2016 prevziať. Po vzájomnej dohode bol všetok tovar dňa 1.12.2016 vyložený v sklade žalobcu na Starej Vajnorskej 21, Bratislava. 45. V reťazci spoločností nebola zistená ani jedna spoločnosť, u ktorej by tovar skončil v skutočnej spotrebe, t.j. že by bol použitý ako tovar určený konečným spotrebiteľom. Správca dane zistil, že ten istý tovar (druh a množstvo) sa vrátil späť vždy k prvému dodávateľovi v reťazci, a bolo preukázané, že žalobca sa na týchto reťazových obchodných transakciách zúčastňoval.
46. Správny súd, rovnako ako Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/50/2019, uvádza, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov zahŕňa na jednej strane preukázanie reálneho dodania tovaru (v stanovenom množstve, čase a stanoveným spôsobom) a na strane druhej preukázanie, že tento tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. V prejednávanej veci ide o obchodný reťazec, tento sa javí ako prinajmenšom ,,zahmlený“, čo obvykle má za následok snahu o sťaženie overovania správnosti výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane. Komplikované, resp. špecificky previazané obchodné vzťahy medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca môžu slúžiť ako určitá indícia, ktorá spochybňuje čistotu obchodných vzťahov a s tým spojené plnenie ich povinností, vrátane daňových. Pri niektorých článkoch obchodného reťazca v predmetnej právnej veci prišlo k efektu tzv. ,,miznúceho obchodníka“, keďže v reťazci spoločností, ktoré mali s tovarom obchodovať, boli na začiatku aj na konci daňové subjekty, ktoré boli nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali, nereagovali na výzvy a predvolania a neplnili si daňové povinnosti. Efekt ,,miznúceho obchodníka“, ktorý je pomerne častým javom spojeným s spravidla nejasnými obchodnými transakciami najmä vo vzťahu k plneniu si daňových povinností, môže slúžiť ako významná indícia vo vzťahu k vytvoreniu si dôvodného predpokladu, že v danom obchodnom reťazci môže dochádzať buď k podvodnému konaniu alebo konaniu, ktoré má za cieľ obchádzanie daňovej povinnosti či daňové zvýhodnenie. Z hľadiska dôkazného bremena ide o vyvrátiteľnú skutočnosť, bezprostredne spojenú s osobou dodávateľa, ktorú však žalobca nevyvrátil. Správca dane aj žalovaný preto v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., Daňový poriadkom a aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ preverovali dodávateľa tovaru pre žalobcu aj žalobcovho odberateľa, pretože ide o základné náležitosti faktúry (§ 71 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré musia odrážať reálne (materiálne) naplnenie zdaniteľného obchodu. Vykonaným dokazovaním správca dane aj žalovaný preukázali, že reálny tok tovaru nezodpovedal fakturačnému toku tovaru, čo predstavuje prekážku pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH.
47. Správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že obchodné spoločnosti zapojené v reťazci obchodovali s jedným a tým istým tovarom bez zmeny, nevedeli relevantnými dôkazmi preukázať nadobudnutie a dodanie tovaru svojim obchodným partnerom. Nevedeli preukázať, akým spôsobom a kde kontrolovali tovar (ak by reálne tovar kontrolovali, museli by vedieť, že obchodujú stále s tým istým tovarom a to s prízvukom aj na tvrdenie žalobcu, že jeho odberateľ česká spoločnosť DOXA team s.r.o. bol jeho pravidelným obchodným partnerom). Správca dane aj žalovaný vykonali dokazovanie v súlade so zásadami daňového konania vyplývajúcimi z § 3 DP. Ich záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jeho nároku na odpočet DPH plnenia v súlade so zákonom o DPH, pretože nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane, je správny a v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. Preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. V rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený vo faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti.
48. V daňovom konaní neboli preukázané skutočnosti, že by kupujúci nakladali ďalej s týmto tovarom ako vlastníci. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že dodanie, nákup, resp. predaj tovaru žalobca deklaroval len formálne vyhotovenými dokladmi, faktúrami, pričom reálne dodanie tovaru sa nepotvrdilo. Správca dane v rámci dokazovania zistil, že ten istý tovar sa fakturačne vrátil späť vždy k prvému dodávateľovi v reťazci a tiež bolo preukázané, že žalobca sa na týchto reťazových obchodných transakciách zúčastňoval. Pre nárok na odpočítanie DPH bolo nevyhnutné preukázať, že nejde len o formálnu deklaráciu predložených dokladov, ale že tovar (integrované moduly), ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne platiteľom aj dodaný. Správca dane aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre sťažovateľom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci, vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia reálnosti dodania tovaru, oprávnene preverovali dodávateľov žalobcu, keďže označenie dodávateľa je jednou zo základných náležitostí faktúry, a vec správne právne posúdili, keď sťažovateľovi vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Správne orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2, 4 a § 2 ods. 3, 6 DP. Dôvodne dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázané oprávnenosti nároku na odpočet DPH. Samotné ukončenie daňovej kontroly u dodávateľov a odberateľov žalobcu nie je podmienkou sine qua non pre ukončenie daňovej kontroly u žalobcu.
49. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).