Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_7Co-112-2019.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: MEISSEN, s.r.o., ul. 17. novembra 1300, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 523 453, zastúpený: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: X/. E. I., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, B. G., X/ S. I., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, B. G., zastúpení: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Mandľová 90, 851 10 Bratislava, o zaplatenie 55 522,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.10.2018, č. k. 44C/60/2017-169, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému 1/ a žalovanej 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 55 522,56 eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55 522,56 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I) a žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania ( výrok II).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 145 ods. 2, § 517 ods. 1, § 631, § 633 ods.1, § 642 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o dielo, ktorú strany sporu s uzatvorili dňa 04.08.2016. Nakoľko žalovaní od zmluvy odstúpili, žalobca vyhotovil zápis o odovzdaní a prevzatí hrubej stavby a zoznam skutočne vykonaných prác spolu s cenou týchto prác. Dňa 10.11.2016 žalobca vystavil súpis vykonaných prác na sumu 80 674 eur s DPH, ktorú znížil o 10 959,53 eur bez DPH, rozpis zemných prác a základových konštrukcií z 30.01.2017 vyčíslených na sumu 56 268,80 eur bez DPH a doručil ho žalovaným. Žalovaní uhradili žalobcovi 17.11.2016 sumu 10 000 eur, ktorú žalobca odpočítal od dlžnej sumy 56 268,80 eur. Súd mal za to, že bolo povinnosťou žalovaných zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Tvrdenia žalovaných, že riadne v reklamovali údajné vady diela v zmysle postupu upraveného v zmluve o dielo v článku VI, neboli v konaní dôkazne nepreukázané. Naopak, z dôkazov predložených žalobcom vyplývalo, že po odstúpení od zmluvy žalobca odovzdal a žalovaný 1/ prevzal hrubú stavbu dňa 13.01.2017, a to bez závad a nedorobkov v zmysle platných predpisov STN a BOZP,
v rámci zmluvy o dielo č. X/XXXX, projektovej dokumentácie a platného stavebného povolenia. Strany sporu zhodne vyhlásili, že objem prác a dodávok špecifikovaný v protokole (zemné práce a základové konštrukcie, izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, obvodové steny - konštrukcia + TI, vnútorné nosné steny - konštrukcia, komínové konštrukcie, stropné nosnej konštrukcie, strešná nosná konštrukcia) a v priložených súpisoch vykonaných prác a dodávok zodpovedá platnej dokumentácii a skutočnosti zistenej podľa platnej vyhlášky a že ceny zodpovedajú cenám platným v deň zisťovania. Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie považoval žalobný nárok žalobcu za dôkazne preukázaný, preto vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 01.02.2017 do zaplatenia.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1. § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným, spoločne a nerozdielne zaviazaným, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), § 365 ods. 1 písm. e) a § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.. Uviedli, že žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 05.09.2018 navrhol vypočuť svedka, ktorý by dosvedčil v akom rozsahu bol rozostavaný rodinný dom žalovaných v čase, kedy žalobca ukončil stavebné práce. Tento svedok sa mal vyjadriť aj k vadám diela a prípadným nákladom, ktoré žalovaní vynaložili na čiastočné zmiernenie nenapraviteľných vár. Nakoľko každý z oslovených svedkov odmietol vo veci vypovedať, nepodarilo sa im ich tvrdenie na súde osvedčiť. Na pojednávaní dňa 10.10.2018 predložil žalovaný 1/ súdu hodnoverný fotografický materiál, na ktorom bolo zachytené zhotovovanie rodinného domu zo strany žalobcu od začiatku do odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného jasne vyplýva, že na stavbe domu neboli vykonané všetky práce, ako sú uvedené v zisťovacom protokole o vykonaných stavebných prácach. Preto na pojednávaní dňa 09.10.2018 navrhli vykonanie ďalších dôkazov, a to znaleckého posudku a navrhli aj vypočutie konateľa žalobcu pána Ľ. K.. Napriek tomu, že žalobca už v žalobe navrhol výsluch účastníkov, konateľ žalobcu sa ani raz pojednávania nezúčastnil. Preto žalovaný 1/ navrhol konfrontáciu s konateľom žalobcu. Uviedli, že formálne si u žalobcu vady diela neuplatnili, nakoľko sa jednalo o ich prvú stavbu, nemali v tomto smere skúsenosti. Poukázali na to, že z emailu žalovaného 1/ zo dňa 30.12.2016 jasne vyplývajú výhrady žalovaného 1/ k žalobcom uvádzaným prácam a materiálom. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 296 C.s.p., keď vyhovel námietke žalobcu a nimi navrhované dôkazy zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené. Uvedeným procesným postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva ako spotrebiteľov na spravodlivý proces. Namietali, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže neuznal žiadne vady žalobcom zhotoveného diela a vychádzal len z podpísaného zisťovacieho protokolu o stavebných prácach zo dňa 13.01.2017, hoci vady diela vyplývali z fotografií. Mali za to, že reálna škoda, ktorá im vznikla na rodinnom dome zhotovovanom žalobcom sa v plnom rozsahu započítava oproti cene prác a dodaných materiáloch zo strany žalobcu, Uvedené mienili preukázať znaleckým dokazovaním a vzájomnou konfrontáciou medzi žalovaným 1/ a konateľom žalobcu pred odvolacím súdom. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil príp. žalobu zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania.
5. K odvolaniu žalovaných sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 04.02.2019 a uviedol, že súd umožnil stranám sporu uskutočňovať ich práva a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že k ukončeniu zmluvy došlo z dôvodov na strane žalovaných, ktorí zmluvu o dielo písomne dňa 13.10.2016 vypovedali. Svoj nárok odvodzuje od ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako nárok na zaplatenie vykonaných prác a dodaného materiálu. Nejedná sa o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že žalovaní na pojednávaní dňa 05.09.2018 prvý krát navrhli výsluch svedkov, avšak v stanovenej lehote ani na pojednávaní dňa 10.10.2018 žiadneho svedka nenavrhli a nenavrhli ani iný prostriedok procesnej obrany. Žalovaní v konaní zastúpení právnym zástupcom tak mali dostatočný čas na to, aby starostlivo a s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania zabezpečili všetky procesné prostriedky procesnej obrany už pred prvým pojednávaním dňa 05.09.2018. Vykonanie znaleckého dokazovania a konfrontáciu navrhli žalovaní až na pojednávaní dňa 10.10.2018. Súd návrhy zamietol, nakoľko im chýbala relevancia k meritu sporu. Žalovaní si vady diela neuplatnili v zákonnej lehote, takže existencia resp. neexistencia vád bola irelevantnou. Okrem iného už pred podaním žaloby dĺžnu sumu
znížil o sumu 10 959,53 eur. Dĺžna suma vyplýva z odovzdávacieho a preberacieho protokolu staveniska podpísaného žalovaným 1/. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uplatnil si nárok na trovy odvolacieho konania.
6. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je podané dôvodne.
8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľov.
9. Vo vzťahu k odvolateľmi namietanému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. ) odvolací súd uvádza. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V podanom odvolaní odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 296 C.s.p., tým, že na vec aplikoval ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania( ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Ust. § 296 C.s.p. umožňuje spotrebiteľovi predkladať alebo označovať všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Citované ustanovenie však nemožno aplikovať v prípade, ak spotrebiteľ bol v konaní zastúpený advokátom, čo je aj prejednávaný prípad(§ 291 ods. 3 C.s.p.). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní boli v konaní zastúpení advokátom D.. D. P. ( čl. 51). Plnú moc žalovaní udelili právnemu zástupcovi dňa 22.01.2018, tento žalovaných zastupoval počas celého prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď vo veci neaplikoval ust. § 296 C.s.p. a postupoval v súlade s ust. § 153 ods. 1, 2 C.s.p., ktoré ukladá stranám sporu povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní predložili skutkové tvrdenia a navrhli dôkazy vo vyjadrení k odporu, a to listinné dôkazy a navrhli výsluch žalovaného 1/, ktorý súd vykonal na pojednávaní dňa 05.09.2018. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 súd prvej inštancie určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné. Žalovaní na pojednávaní dňa 05.09.2018 predložili bez bližšej špecifikácie nový prostriedok procesnej obrany, a to navrhli dôkaz výsluchom svedkov - zhotoviteľov stavby. Súd prvej inštancie tento žalovanými včas nepredložený dôkazný návrh ospravedlnil a prihliadol na neho, i napriek tomu, že žalovaní bližšie neoznačili svedkov, ktorých žiadali vo veci vypočuť. Postupom podľa ust. § 181 ods. 3 C.s.p. súd určil žalovaným dodatočnú lehotu, na to, aby zabezpečili účasť nimi navrhnutého svedka/kov na pojednávaní. Napriek tomu, že súd prvej inštancie ospravedlnil, že žalovaní neuplatnili tento prostriedok procesnej obrany a procesného útoku včas, k jeho vykonaniu nedošlo z dôvodov na strane žalovaných. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.10.2018 žalovaní opätovne predložili nové dôkazné návrhy, a to návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, prípadne vykonanie konfrontácie žalovaného 1/ s konateľom žalobcu. Predloženie nových dôkazných návrhov žalovaní zdôvodnili tým, že nimi
oslovení svedkovia odmietli vypovedať a tým, že žalobca vo vyjadrení k ich odporu poprel, že ním uskutočnená stavba mala vady, z čoho vyvodili potrebu nariadenia znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie na nové žalovanými navrhnuté dôkazy neprihliadol, majúc za to, že neboli predložené včas, z čoho mohol vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Odvolací súd na podporenie správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie považuje za potrebné doplniť, že žalovaní nepreukázali ani subjektívne ani objektívne okolnosti na to, aby súd prvej inštancie ospravedlnil takto oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany. V súvislosti s návrhom žalovaných na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v prípade, ak by žalovaní konali vo veci starostlivo a hospodárne uvedený prostriedok procesnej obrany mohli uplatniť včas, pričom postačovalo predložiť súkromný znalecký posudok príp. predložiť odborné vyjadrenie ( § 206 C.s.p.), nakoľko pri hodnotení súkromného znaleckého posudku platia rovnaké kritéria ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca. U žalovaných tak nedošlo k uplatneniu ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania súdom prvej inštancie v ich neprospech, ale v ich prípade išlo o zodpovednosť za ich procesnú nečinnosť, ktorá v spojení s nehospodárnosťou vykonania takto navrhnutých dôkazov v nijakom smere nemôže vyústiť do porušenia práva žalovaných na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému má odvolací súd za to, že procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaných. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Pričom súd prvej inštancie sa s návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany žalovaných vysporiadal na pojednávaní dňa 10.10.2018 a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (čl. 22 ), kde uviedol, prečo dôkazy navrhnuté žalovanými nevykonal. S odôvodnením súdu prvej inštancie nevykonať navrhnuté dôkazy sa odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 <https://www.judikaty.info/document/ussr/24685> z 21.01.2015). Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí), medzi ktoré patrí aj nespornosť skutkových tvrdení strán, jeho zamietajúce rozhodnutie, ktoré založil na nepreukázaní tvrdených skutočností.
10. Vo vzťahu k odvolateľmi uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil, z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie zohľadniac skutočnosť, že žalovaní odstúpili od Zmluvy o dielo 3/2016 bez uvedenia dôvodu (§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vychádzajúc zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. 1/12/2016 zo dňa 13.01.2017, s prihliadnutím na to, že právo žalovaných na uplatnenie vád diela zaniklo, nakoľko nebolo uplatnené v zákonnej lehote, dospel k správnym záverom o dôvodnosti nároku žalobcu. Bez vplyvu na uvedené je i argumentácia žalovaných, že by bolo dôvodným vo vzťahu k nároku žalobcu započítať im vzniknutú škodu, nakoľko uvedenú kompenzačnú námietku uplatnili až v odvolacom konaní, a to len vo všeobecnej rovine bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom k uvedenému nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie a nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
11. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalobca, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).