Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-264-2019.pdf
PDF · 118.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/264/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: SKLOBETÓN, s.r.o., so sídlom Kopčianska 63, Bratislava, IČO: 35 820 578, zast. URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanej: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, S., zast. JUDr. Pavel Čičmanec, advokát, Prievozská 14/A, Bratislava, o zaplatenie 1.651,44 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. júna 2019 č.k. 29C 82/2018-74 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.651,44 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že pán Y.. U. I., v hmotnoprávnom postavení objednávateľa, objednal od žalobcu v hmotnoprávnom postavení dodávateľa, na základe cenovej ponuky montáž a dodávku profilového zasklenia, ktorú žalobca vykonal v súlade s objednávkou v byte č. XX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U., nachádzajúcom sa na adrese H. X, XXX XX S., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Objednávateľ si nesplnil svoju základnú zmluvnú a súčasne aj zákonnú povinnosť, a to riadne a včas uhradiť žalobcovi odplatu za vykonané dielo. Uhradil žalobcovi zálohu vo výške 2.400,- EUR a v októbri 2016 uhradil ďalšiu zálohu vo výške 1.320,- EUR. Po dokončení diela v súlade s objednávkou žalobca vystavil objednávateľovi dňa 13.02.2017 faktúru č. R. na sumu vo výške 1.971,44 EUR, ktorou vyúčtoval zostávajúcu neuhradenú časť odplaty za vykonanie diela. Objednávateľ faktúru splatnú dňa 15.02.2017 čiastočne uhradil dňa 11.05.2017 vo výške 320,- EUR. Zostávajúcu neuhradenú časť pohľadávky žalobcu vo výške 1.651,44 EUR vyplývajúcu z faktúry č. R. si žalobca uplatnil voči objednávateľovi žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 07.08.2018. Okresný súd Bratislava II vydal v predmetnej veci dňa 08.03.2018 rozsudok, č. k. 10C/49/2017-48, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2018 a vykonateľnosť dňa 17.04.2018, ktorým zaviazal objednávateľa zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.651,44 EUR spolu s príslušenstvom. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko podľa jeho tvrdenia došlo vykonaním diela v súlade s objednávkou objednávateľa k zhodnoteniu majetku žalovanej na úkor žalobcu bez právneho dôvodu, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej v hodnote 1.651,44 EUR, ktorú sumu si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje. K legitimácii sporových strán uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou nevznikol na základe objednávky zmluvný vzťah. Podľa názoru žalobcu vykonaním diela v súlade s objednávkou objednávateľa, došlo k zhodnoteniu majetku žalovanej na úkor žalobcu, teda k majetkovému prospechu na strane žalovanej bez právneho dôvodu, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej v hodnote 1.651,44 EUR . Žalovaná je
ako dlžník pasívne vecne legitimovaným subjektom a žalobca ako veriteľ aktívne vecne legitimovaným subjektom.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1,2, § 454, § 494, § 631, § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) .
3. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju v celom rozsahu. Poukázal na subsidiaritu inštitútu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva. Konštatoval, že bezdôvodné obohatenie sa uplatní len vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, resp. úplne absentuje relevantný právny dôvod. Konštatoval, že v danej veci existuje relevantný právny dôvod vzniku záväzku, zmluva o dielo uzatvorená (ústne) medzi žalobcom a pánom Y.. U. I., na základe ktorej mu žalobca vystavil faktúru č. R., ktorú neuhradil. Uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/49/2017-48 zo dňa 08.03.2018 je zrejmé, že žalobca v predmetnom konaní postupoval voči Y.. U. I. práve týmto spôsobom a preto nie je možné, podľa názoru súdu prvej inštancie ,v posudzovanej veci uplatniť inštitút bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že v danom prípade nebola naplnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanoveniami § 451 ods. 2 a § 454 OZ, z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo vo vzťahu k žalovanej k plneniu bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná neprijala od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, ani sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatila. Uviedol, že k plneniu bez právneho dôvodu dôjde vtedy, keď je poskytnuté plnenie jedným subjektom druhému subjektu bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu a zároveň osoba poskytujúca plnenie nedisponuje subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci existoval relevantný právny dôvod plnenia zo strany žalobcu a žalobca vedel komu a na základe akého právneho dôvodu plní - žalobca plnil na základe zmluvy o dielo uzatvorenej (ústne) medzi žalobcom, ako dodávateľom a Y.. U. I., ako odberateľom. Konštatoval, že žalovaná so žalobcom nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu, nebola s ním v žiadnom inom právnom vzťahu, na čom nič nemení ani skutočnosť, že práve žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, bytu, kde sa malo dielo vykonať, čo z predloženej faktúry ani nevyplýva, avšak sporné to v konaní nebolo.
4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že si mohol uplatniť svoj nárok súčasne voči objednávateľovi diela (Y.. U. I., v konaní na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 10C/49/2017) a aj voči žalovanej s tým, že by ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne uspokojiť nárok žalobcu a ak by prijal plnenie od oboch subjektov, bol by povinný neskôr prijaté plnenie vrátiť. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade, ak by žalobe v tomto konaní vyhovel, žalobca by disponoval dvomi exekučnými titulmi na to isté plnenie, z ktorých by nevyplývala povinnosť žalovanej a Y.. I. plniť spoločne a nerozdielne a v prípade prijatia oboch plnení, by žalobca nebol povinný niektoré z nich vrátiť, nakoľko žalovaná s Y.. U. I. netvoria žiadne spoločenstvo.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z nasledovných dôvodov. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobcu nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).
7. Namietal, že napadnutý rozsudok trpí viacerými vadami, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho vyvodil celkom nesprávny právny záver. Napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, nakoľko tak ako je koncipovaný nespĺňa podľa jeho názoru požiadavku dostatočného, racionálneho a náležitého odôvodnenia. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým jeho žalobu zamietol a mal za to, že z ním predloženej právnej argumentácie je zrejmé, že opodstatnenosť žaloby zakladá na tom dôvode, že z jeho strany došlo v súvislosti s objednávkou k splneniu všetkých zmluvných i zákonných povinností v celom rozsahu riadne a včas. Za riadne vykonanie objednávky mu však do dnešného dňa nebola uhradená zvyšná dohodnutá časť odplaty
vo výške 1 651,44 EUR. Zotrval na tom, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, nakoľko vykonaním diela v zmysle objednávky došlo k zhodnoteniu jej majetku na úkor žalobcu a to bez existencie (akéhokoľvek) právneho dôvodu. Uviedol, že žalovaná ani nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by bola oprávnená užívať, či vlastniť hodnotu zrekonštruovanej kúpeľne, ktorú vykonal žalobca, a preto považuje záver rozsudku súdu prvej inštancie za vecne a právne nesprávny (založený na nesprávnom právnom posúdení veci) a skutkovo založený na nesprávne vyhodnotených dôkazoch. Uviedol, že žalovaná mu doposiaľ neposkytla peňažnú náhradu v zmysle § 458 ods. 1 OZ, tvrdenie, že doposiaľ žalobcovi nič neuhradila, ničím nerozporovala, a preto podľa názoru žalobcu neexistuje iný právny dôvod, voči ktorému by mohol byť nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v subsidiárnom postavení.
8. Zotrval na názore, že disponuje plným právom uplatniť si nárok od žalovanej z titulu, že sa voči nemu bezdôvodne obohatila tým, že došlo k zhodnoteniu jej majetku bez toho, aby žalobcovi uhradila za zhodnotenie jej majetku (t.j. rekonštrukciu kúpeľne, ktorú vykonal žalobca) a súčasne bez toho, aby mala na základe akéhokoľvek právneho titulu právo na užívanie, či na vlastnenie hodnoty zrekonštruovanej kúpeľne, nakoľko za rekonštrukciu svojej kúpeľne nehradila žiadnu sumu ani inej tretej osobe (napr. p. I., ktorý objednal rekonštrukciu kúpeľne žalovanej u žalobcu), čo potvrdila aj svojou výpoveďou. Podľa názoru žalobcu mal voči p. I. ako objednávateľovi, právo požadovať úhradu sumy 1 651,44 EUR titulom náhrady škody, resp. titulom porušenia zmluvy o dielo zo strany p. I. ako objednávateľa a súčasne mal a má voči žalovanej titul na bezdôvodné obohatenie vo výške sumy 1 651,44 EUR. Podľa žalobcu existuje na jednej strane pre žalobcu voči p. I. právny titul náhrady škody, resp. právny titul porušenia zmluvy o dielo zo strany p. I. ako objednávateľa proti žalobcovi ako zhotoviteľovi a súčasne paralelne existuje i nárok žalobcu voči žalovanej, na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že žalovaná sa voči nemu bezdôvodne obohatila bez akéhokoľvek právneho titulu užívaním a vlastnením zrekonštruovanej kúpeľne. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho tvrdením, že si svoj nárok mohol uplatniť súčasne voči objednávateľovi (p. I.) titulom náhrady škody, resp. titulom porušenia zmluvy o dielo zo strany p. I. ako objednávateľa voči žalobcovi ako zhotoviteľovi a súčasne si svoj nárok mohol uplatniť aj voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, pričom plnením jedného z nich (a to buď plnením p. I. či plnením žalovanej) by zanikla povinnosť plniť druhého (p. I. či žalovanej), v rozsahu takto poskytnutého plnenia. Namietal, že mu nič nebráni v tom, aby si svoj nárok uplatnil dvoma samostatnými žalobami voči p. I. a voči žalovanej a to z dvoch samostatných právnych titulov. Uviedol, že v prípade, ak by došlo k plneniu zo strany objednávateľa (p. I.) a tiež zo strany žalovanej voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, v danom okamihu by sa stal povinným neskôr prijaté plnenie (v rozsahu prevyšujúcom sumu vo výške 1 651,44 EUR) vrátiť, inak by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, a to buď na úkor objednávateľa p. I., či na úkor žalovanej, čo podľa jeho názoru súd prvej inštancie nezohľadnil. Uviedol, že súd by mal v zmysle iura novit curia zohľadniť skutočnosť, že ak by aj došlo k začatiu exekučného konania, žalovaný má v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov možnosť brániť sa , nakoľko disponuje právom uplatniť si námietky, v zmysle ktorých môže konajúci exekútor exekučné konanie zastaviť, prípadne podať návrh na zastavenie konania. Opätovne poukázal na to, že nemá žiaden iný právny dôvod, na základe ktorého by si svoj nárok voči žalovanej uplatnil a tak si uplatňuje svoj nárok voči žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia a súčasne žalovaná nemá žiaden právny dôvod (žiaden právny titul), na základe ktorého by bola oprávnená na užívanie, či na vlastnenie hodnoty „zrekonštruovanej kúpeľne žalovanej“, ktorú vykonal žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie sa k predmetným a podstatným argumentom žalobcu relevantným spôsobom nevyjadril a s touto otázkou sa nevysporiadal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alebo rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané, lebo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie na základe listinných dôkazov, a to najmä faktúrou č. R., rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/49/2017-48 a listom vlastníctva č. XXXX, spoľahlivo preukázalo skutkový stav opísaný v bode 5 odôvodnenia rozsudku. Konštatovala, že na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsiahnutú v ustanoveniach § 451 ods. 1, ods. 2, § 454 OZ. K žalobcom namietaným skutočnostiam uviedla, že pri subsumovaní zisteného skutkového stavu na právnu úpravu bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal z právnej teórie a súdno-aplikačnej praxe, podľa ktorej právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom
zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku a teda i príslušných reparačných ustanovení. Konštatovala, že ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. Právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov v súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. Uviedla, že vykonané dokazovanie preukázalo, že v danej veci existuje relevantný právny dôvod vzniku záväzku, zmluva o dielo uzatvorená (ústne) medzi žalobcom a pánom Ing. U.. I.Ú., na základe ktorej mu žalobca vystavil faktúru č. R., ktorú neuhradil, z dôvodu ktorého na základe žalobcom podanej žaloby na plnenie, Okresný súd Bratislava II vydal dňa 08. marca 2018 pod č.k. 10C/49/2017-48 rozsudok, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný. Mala za to, že v konaní sa preukázalo, že právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu v prerokovávanom prípade je iná právna skutočnosť kontraktného charakteru, ktorú žalobca aj s úspechom využil, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď právnu úpravu bezdôvodného obohatenia neaplikoval na zistený skutkový stav a žalobu zamietol. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom o nemožnosti subsumovať správne skutkové zistenia pod úpravu bezdôvodného obohatenia uvedenú v ustanoveniach § 451 ods. 1, ods. 2, § 454 OZ a tento záver kvalifikovane odôvodnil v bodoch 12 až 14 odôvodnenia rozsudku. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu uvedenú v odvolaní. Konštatoval, že argumentácia žalovanej by mohla eventuálne obstáť, ak by žalovaná ako vlastníčka danej nehnuteľnosti za vykonané práce uhradila dohodnutú odplatu objednávateľovi, avšak ten by bez právneho dôvodu danú odplatu neuhradil zhotoviteľovi diela. Za nesprávny považuje názor žalovanej, že si ako oprávnený subjekt nemôže uplatniť nárok dvoma samostatnými žalobami voči objednávateľovi a voči žalovanej ako vlastníčke zrekonštruovanej nehnuteľnosti a to z dvoch samostatných právnych titulov. Podľa jeho názoru skutočnosť, že si uplatnil predmetný nárok voči objednávateľovi ako aj voči žalovanej z odlišných právnych titulov má po právnej stránke len ten následok, že žalobca by bol povinný neskôr prijaté plnenie (či už od objednávateľa, alebo žalovanej), v rozsahu prevyšujúcom sumu vo výške 1651,44 EUR vrátiť, nakoľko v opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej s odkazom na možnosť domáhať sa svojho nároku v exekučnom konaní voči objednávateľovi. Poukázal na to, že ak aj existuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul, neznamená to automaticky, že mu ako oprávnenému subjektu bude vôbec poskytnuté predmetné plnenie a v danom rozsahu. Konštatoval, že povinný má v zmysle Exekučného poriadku možnosť brániť sa proti exekúcii a zároveň pokiaľ objednávateľ ako povinný z exekúcie nevlastní žiaden majetok, prípadne má viacero veriteľov, je možné dôvodne predpokladať, že žalobcov nárok by nemusel byť v skutočnosti nikdy uhradený. Zároveň, pokiaľ by objednávateľ mal záväzky aj voči iným veriteľom, súčasná právna úprava umožňuje podať dlžníkovi návrh na vyhlásenie konkurzu - oddlžením a v takom prípade, by jeho nárok bol v celom rozsahu nevymáhateľný. Podľa žalobcu je preukázateľné, že obohatenie na strane žalovanej je na úkor iného subjektu ,v tomto prípade na úkor žalobcu.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
15. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h CSP), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
16. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
17. Ani odvolaciu námietku žalobcu, spočívajúcu v inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť pochybenie vo vykonanom dokazovaní napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2). Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nie je takouto vadou postihnutý a preto ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.
18. Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa v posudzovanej veci domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia a tvrdil, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Opodstatnenosť žaloby založil na tom, že z jeho strany došlo v súvislosti s objednávkou objednávateľa Y.. U. I. k splneniu všetkých zmluvných i zákonných povinností v celom rozsahu riadne a včas. Za riadne vykonanie objednávky mu nebola uhradená zvyšná dohodnutá časť odplaty vo výške 1.651,44 EUR .Tvrdil, že vykonaním diela v zmysle objednávky došlo k zhodnoteniu majetku žalovanej na úkor žalobcu a to bez existencie (akéhokoľvek) právneho dôvodu a súčasne žalovaná ani nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by bola oprávnená užívať, či vlastniť hodnotu zrekonštruovanej kúpeľne, ktorú vykonal žalobca.
19. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol), alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodne obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo k vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§451ods. 1a2 0Z). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Ak konkuruje právnej úprave bezdôvodného obohatenia iná, a to osobitná úprava právneho vzťahu, je potrebné použiť túto osobitnú konkurujúcu úpravu. Nárok z titulu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie nie je súčasťou iného právneho titulu (RoNS ČR Z 25. 11. 2003,sp. zn. 21 Cdo 1506/2003).
20. Preskúmaním obsahu spisu, ako aj dôkazov v ňom predložených, sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná. Súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní len vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, resp. úplne absentuje relevantný právny dôvod. Na podporu tohto právneho názoru odvolací súd uvádza, že z dôvodov bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať nárok, ktorý vyplýva z ustanovení upravujúcich jednotlivé právne vzťahy. Súhlasí so súdom prvej inštancie, že v posudzovanej veci boli právne vzťahy upravené zmluvou o dielo medzi žalobcom a pánom Y.. U. I., na základe ktorej mu žalobca vystavil faktúru č. R., ktorú on neuhradil. Z dôvodu neuhradenia faktúry si žalobca sumu vo výške 1.651,44 EUR uplatnil voči objednávateľovi žalobou na Okresnom súde Bratislava II, ktorý rozsudkom č. k. 10C/49/2017-48 zo dňa 08.03.2018 právoplatným dňa 13.04.2018 a vykonateľným dňa 17.04.2018 jeho žalobe vyhovel. Je teda nesporné, že žalobca plnil na základe relevantného právneho dôvodu, ktorým bola zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom, ako zhotoviteľom a Y.. U. I., ako objednávateľom. Neuhradenie vystavenej faktúry Y. I.D. si žalobca uplatnil podanou žalobou na OS Bratislava II v konaní 10C/49/2017, v ktorom bol úspešný, o čom svedčí rozsudok č. k. 10C/49/2017-48, ktorým mu bola priznaná suma za fakturované dielo. Právnym dôvodom vzniku záväzku bola teda zmluva o dielo a preto nie je možné priznať žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia.
21. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, že si môže popri sebe uplatňovať svoj právny nárok jednak voči objednávateľovi (p. I.), titulom náhrady škody, resp. titulom porušenia zmluvy o dielo zo strany p. I. ako objednávateľa voči žalobcovi ako zhotoviteľovi a súčasne si svoj nárok môže uplatniť aj voči žalovanej, titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 14, kde súd vysvetlil stručne a výstižne žalobcom namietané dôvody a zároveň uvádza, že riešenie prípadnej možnosti dvoch exekučných titulov je v danej veci právne bezvýznamné, nakoľko žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia je neopodstatnený a nedôvodný, nakoľko nie je nárokom prioritným.
22. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne a právne správny potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanej plne úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).