Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-2-2021.pdf
PDF · 121.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Samcom, so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, o zaplatenie 1 812,38 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28Csp/5/2020-131 zo 4. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 812,38 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 906,19 € od 01.01.2019 do zaplatenia a zo sumy 906,19 € od 01.01.2020 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 812,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 906,19 € od 01.01.2019 do zaplatenia a zo sumy 906,19 € od 01.01.2020 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia nájomného za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2019 na základe nájomnej zmluvy uzavretej 04.09.2013 medzi žalobcom a jeho právnymi predchodcami a žalovaným, predmetom ktorej bol nájom pozemkov v katastrálnom území I. nad I. parcelného čísla KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom parciel KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X v katastrálnom území I. nad I. v roku 2015 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, vklad ktorej bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 17.07.2015, čím v zmysle § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) vstúpil žalobca do právneho postavenia výlučného prenajímateľa. V nájomnej zmluve dojednali jej účastníci nájomné sadzou 0,343 € na 1 m2, spolu 906,19 € ročne so splatnosťou do 31.12. príslušného kalendárneho roka. Nájom bol v zmluve dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do 31.12.2015. Ako účel nájmu bolo v zmluve uvedené užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. V článku IV. bod 4.3 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že pre ďalšie trvanie nájmu platí ustanovenie § 676 Občianskeho zákonníka.
1.2 Aktívnu legitimáciu žalobcu vyvodil súd prvej inštancie z LV č. XXXX pre katastrálne územie obec a okres I. nad I., podľa ktorého je žalobca výlučným vlastníkom parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX/X o výmere 14 m2 vodná plocha a č. XXXX/X o výmere 2628 m2 vodná plocha. Vodný tok S. tiekol pôvodne cez iné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Následne reguláciou vodného toku došlo k zmene jeho toku tak, že tečie cez pozemky žalobcu. Tento stav pretrváva. Žalovaný na jednej strane popieral, že by predmet nájmu užíval aj v období po uplynutí dojednanej doby trvania nájmu v nájomnej zmluve, na druhej strane uvádzal, že vo vzťahu k vodnému toku S. vykonával svoje práva a povinnosti správcu tohto vodného toku v zmysle § 48 a § 49 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), medzi ktoré okrem iného patrí udržiavanie koryta v stave, ktorý zabezpečuje jeho prietočnosť, udržiavanie alebo odstraňovanie brehových porastov vo vodných tokoch a na pobrežných pozemkoch, udržiavanie a čistenie koryta a odstraňovanie naplavenín, atď. Účelom prenájmu pozemkov žalobcu žalovanému bolo užívanie pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Vôľa zmluvných strán podľa názoru súdu prvej inštancie pri uzatváraní tejto nájomnej zmluvy s prihliadnutím na v nej uvedený účel nájmu smerovala práve k tomu, že žalovaný bude plniť svoje povinnosti správcu vodného toku S. v zmysle vodného zákona a uskutočňovať faktické činnosti spadajúce pod túto správu. Faktickou činnosťou správcu vodného toku, ktorých plnenie aj v čase po skončení dohodnutej doby nájmu žalovaný potvrdil, dochádzalo k užívaniu prenajatých pozemkov spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalobca nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 OZ, žalovaný dohodnutým spôsobom užíval predmetné pozemky aj po uplynutí dojednanej doby nájmu, v dôsledku čoho sa platnosť nájomnej zmluvy opakovane obnovovala v súlade s § 676 ods. 2 OZ vždy na obdobie ďalšieho kalendárneho roka. Z tohto dôvodu stále trvá zmluvná povinnosť žalovanému platiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Za nerozhodné súd prvej inštancie považoval, že vlastníkom samotného vodného toku je Slovenská republika, keďže to bol žalovaný, kto sa zmluvne zaviazal platiť nájomné za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu v rámci regulácie vodného toku S.. S prihliadnutím na účel nájmu je potrebné tento spôsob užívania stotožniť práve s plnením povinnosti správcu vodného toku v zmysle vodného zákona. 1.3 Nárok uplatnený žalobcom posúdil podľa ustanovenia § 671 ods. 1 OZ ako dôvodný s poukazom aj na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 27Csp/227/2017 z 19. apríla 2018 právoplatného 12. mája 2018, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1 812,38 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 906,19 € od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 906,19 € od 01.01.2018 do zaplatenia, ktoré sumy zodpovedajú ročnému nájmu za pozemky KN-C parcele č. XXXX/X a KN-C parcele č. XXXX/ X v katastrálnom území I. nad I. za roky 2016 a 2017, keď žalovaný žiaden úkon smerujúci k ukončeniu nájomnej zmluvy neuskutočnil. Obranu žalovaného, že pozemok KN-C parcela č. XXXX/X o výmere 14 m2 netvorí koryto vodného toku považoval súd prvej inštancie za vyvrátenú výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie I. nad I., kde je k druhu tohto pozemku uvedené, že ide o vodnú plochu a ako spôsob využívania pozemku je uvedené vodný tok, teda s poukazom na § 43 ods. 2 vodného zákona by aj táto parcela mala byť považovaná za koryto vodného toku S., okrem toho bol aj tento pozemok prenajatý žalovanému nájomnou zmluvou. Z dohodnutého ročného nájomného na nájomné za parcelu KN-C č. XXXX/X pripadá len 4,80 € ročne. 1.4 Pre omeškanie žalovaného s plnením peňažného dlhu priznal súd žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania z dlžných súm vo výške určenej § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po jeho splatnosti (dlžné nájomné za rok 2018 bolo splatné dňa 31.12.2018, dlžné nájomné za rok 2019 bolo splatné dňa 31.12.2019). 1.5 Žalobcovi priznal súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že sa nájomný vzťah podľa § 676 ods. 2 OZ obnovil aj na roky 2018 a 2019. Uhradenie nájomného za roky 2016 a 2017 na základe platobného rozkazu bolo dôsledkom zmeškania lehoty na podanie odporu. Žalovaný má za to, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dňa 31.12.2015. Po tomto dátume predmet nájomnej zmluvy neužíval. Z tohto dôvodu považoval oznámenie žalobcu o zmene prenajímateľa, o obnovení nájomnej zmluvy ex lege a výzvu na úhradu dlžného nájomného doručené žalovanému 10. augusta 2017 za bezpredmetné a naň nereagoval. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že vôľa zmluvných strán pri uzatváraní nájomnej zmluvy s prihliadnutím na v nej uvedený účel nájmu smerovala práve k tomu, že na pozemkoch bude žalovaný plniť povinnosti správcu vodného toku S. v zmysle vodného zákona o uskutočňovať faktické činnosti spadajúce pod túto správu a že plnením povinností správcu vodného toku aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný potvrdil, že
prenajaté pozemky užíval spôsobom dohodnutým v zmluve. Popieral, že by plnením zákonom uložených povinností správcu vodného toku vo vzťahu k celému vodnému toku S. vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa článku IV. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky by žalovaný užíval v zmysle nájomnej zmluvy pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú nielen pod časťou vodného toku. Žalobca v konaní tvrdil, že pôvodne tiekol vodný tok S. cez iné pozemky a v dôsledku regulácie toku preteká vodný tok cez jeho pozemky, čím žalovaný ako správca skracuje cestu tohto vodného toku „čím ich užíva“. Takéto vymedzenie užívania pozemkov žalobcom nie je zhodné s názorom súdu prvej inštancie, ktorý za užívanie pozemku označil výkon funkcie správcu vodného toku. Žalovaný ako správca vodných tokov vykonáva svoje práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 a nasledujúce zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách vo verejnom záujme. Správu pozemkov korýt vykonáva žalovaný len v prípade pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. S plnením povinností správcu vodného toku upravuje vodný zákon aj oprávnenia správcu a povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov najmä v § 50 vodného zákona. Vodný zákon upravuje aj prístup správcu k vodnému toku bez povinnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy, čím je popreté tvrdenie žalobcu, že žalovaný musí pristupovať k vodnému toku cez pozemok KN-C parcelu č. XXXX/X, ktorá má slúžiť ako prístupová cesta k vodnému toku a ku korytu. Vo vzťahu k tomuto pozemku súd prvej inštancie uviedol, že ak je v katastri nehnuteľnosti vyznačené, že ide o vodnú plochu a spôsob užívania pozemku je vodný tok, s poukazom na § 43 ods. 2 vodného zákona by tiež mal byť považovaný za koryto vodného toku S.. Okresný súd nesprávne aplikoval § 43 ods. 2 vodného zákona. Podmienkou, aby sa pozemok považoval za koryto vodného toku je, aby vodný tok po pozemku pretekal. Cez pozemok KN-C parcelu č. XXXX/X vodný tok nepreteká, čo dokazuje aj verejne dostupná mapa katastra nehnuteľností. Susedný pozemok KN-C parcela č. XXXX/X v spoluvlastníctve žalobcu sa treťou osobou využíva na poľnohospodárske účely. Pozemok KN-C parcela č. XXXX/X nie je vodným tokom ani pozemkom pod vodným tokom S.. Správca tak neplnil povinnosti správcu vodného toku v žalovanom období a neužíval tento pozemok. 2.1 Ak súd prvej inštancie aplikoval § 43 ods. 2 vodného zákona na KN-C parcelu č. XXXX/X, tento pozemok je korytom vodného toku. Vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou podľa súdu je aj koryto vodného toku môže byť výlučne štát. Vlastníctvo vodného toku vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky a zápis vlastníckych práv k tomuto pozemku pre žalobcu je s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave SR nehodnoverným údajom v katastri nehnuteľností. Pozemok je v zmysle Ústavy SR vlastníctvom Slovenskej republiky v celosti. Ak štát nadobudol vlastníctvo k tomuto pozemku ex lege, žalobca nemohol pozemok prenajať. Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že došlo k zmene koryta vodného toku S. na pozemky žalobcu po nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom k prenajatým pozemkom. Žalobca neuviedol, kedy malo dôjsť k zmene toku a cez aké pozemky pôvodne vodný tok S. pretekal. Žalovaný tvrdí, že spornou zostala otázka, akým spôsobom mal žalovaný v období od 01.01.2018 do 31.12.2019 užívať predmet nájmu - pozemky žalobcu. Mal ich užívať tak, že vodný tok S. preteká cez pozemky žalobcu alebo tak, že žalovaný si zo zákona plní povinnosti správcu vodného toku S.. Správca vodného toku si plní zákonné povinnosti vo vzťahu k vodnému toku, nie k pozemku pod vodným tokom vo vlastníctve fyzických osôb. Vlastníkom vodného toku S., ktorý tečie cez pozemky žalobcu je štát a teda štát užíva pozemky žalobcu. 2.2 Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, jeho rozhodnutie je neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Tým sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo 04.12.2020. Zdôraznil, že v nájomnej zmluve bol exaktne špecifikovaný predmet nájmu a účel nájmu a žalovaný nikdy nenamietal obsahové znenie zmluvy. Na pojednávaní dňa 04.09.2020 potvrdil, že na prenajatých nehnuteľnostiach vykonáva údržbu a reguláciu vodného toku, čo je naplnením účelu nájomnej zmluvy. Výkon správy vodného toku v zmysle ustanovení § 48 a § 49 vodného zákona neznamená, že žalovaný nemôže na využitie pozemkov v okolí vodného toku uzatvoriť s ich vlastníkom nájomnú zmluvu, ako to urobil žalovaný. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že pozemok KN-C parcela č. XXXX/X nie je vodným tokom ani pozemkom pod vodným tokom S. a že v žalovanom období tento pozemok ako správca vodného toku neužíval, sú v priamom rozpore s jeho vyjadreniami na pojednávaní dňa 04.09.2020. Názor žalovaného, že LV č. XXXX v katastrálnom území I. nad I. poskytuje nehodnoverný údaj o vlastníckych právach k parceliam KN-C č. XXXX/X a KN- C č. XXXX/X nemá oporu v právnom stave. Podľa ustanovenia § 70 a nasledujúce zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení údaja katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Podľa LV č. XXXX katastrálne
územie I. nad I. je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností žalobca. Pred súdom prvej inštancie takáto námietka vznesená nebola, žalovaný neinicioval konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, preto je potrebné mať za to, že vlastníkom týchto nehnuteľností je žalobca. Žalobca podľa § 680 ods. 2 OZ vstúpil do práv pôvodných prenajímateľov. Zmena v osobe prenajímateľa bola žalovanému oznámená, napriek tomu nájomnú zmluvu podľa § 680 ods. 3 OZ žalovaný nevypovedal. Ustanovenie § 676 ods. 2 OZ prenesené do nájomnej zmluvy nepožaduje expressis verbis vyjadrenie súhlasu s pokračovaním nájmu. Pre pokračovanie nájomného vzťahu za tých istých podmienok akých bol dojednaný, sa požaduje len súčasné splnenie podmienok, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ do 30 dní nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde. Tieto podmienky boli splnené. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. V ďalších písomných podaniach žalobca a žalovaný neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, len inými slovami reprodukujú obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu.
5. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to v celom rozsahu so zameraním sa na žalovaným vytýkané odvolacie dôvody v súlade s § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny vo veci samej potvrdil.
6. Z odvolania žalovaného nie je možné vyvodiť, v čom spočíva neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podrobne aj s citáciou konkrétnych pasáží odôvodnenia v odvolaní argumentuje. Nie je označená ani vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, súladný s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal (zaplatenia nájomného podľa nájomnej zmluvy za roky 2018 a 2019), aké skutočnosti tvrdil (že so žalovaným má uzavretú platnú nájomnú zmluvu s dohodnutou výškou nájomného a nájomné zaplatené nebolo), aké dôkazy označil (nájomnú zmluvu, list vlastníctva, platobný rozkaz vydaný v inom súdnom konaní, tlačovú správu o riešení vodných tokov S., I. a B.), aké prostriedky procesného útoku použil (prednes skutkových tvrdení, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov), ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (že neuznáva uplatnený nárok, nájomný pomer zanikol v roku 2015, pozemky žalobcu v rozhodnom období neužíval, predložil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/58/2017 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2018) a jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil (že nájomná zmluva sa podľa § 676 ods. 2 OZ obnovila za dohodnutých podmienok, aké boli pôvodne aj na roky 2018 a 2019, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť nájomné podľa § 671 ods. 1 OZ žalobcovi ako vlastníkovi pozemku z dôvodu, že predmet nájmu užíval aj v rokoch 2018 a 2019 v súlade s dohodnutým účelom nájmu a tieto závery vyvodil z dôkazov predložených stranami sporu). Námietky smerujúce k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia a nevyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami by mohli spadať skôr pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorý žalovaný výslovne neuplatňoval. Hodnotiac rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho formy, obsahu a konania, ktorému predchádzalo odvolací súd konštatuje, že právo žalovaného na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušené nebolo a nebola zistená žiadna (iná) vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.
7. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie aj vady v skutkových zisteniach ako následok vyvodenia nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo 4. septembra 2020 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dôkazy zákonom predpísaným spôsobom, umožnil im vyjadriť sa k nim, pred vyhlásením dokazovania za skončené vyzval strany sporu na označenie ďalších návrhov na dokazovanie (žiadne návrhy prednesené neboli) a na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok napadnutý odvolaním žalovaného. 7.1 Za relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie pre správne právne posúdenie veci odvolací súd považuje, že podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie I. nad I. je žalobca zapísaný ako výlučný
vlastník parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parcelnými číslami XXXX/X o výmere 14 m2 vodná plocha a XXXX/X o výmere 2628 m2 vodná plocha, u ktorých je ako spôsob využitia pozemku uvedený kód 11 znamenajúci vodný tok (prirodzený - rieka, potok; umelý - kanál, náhon a iné) a to na základe darovacej zmluvy z 28.10.2010 V XXXX/XX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXXXX/ XXXXX a na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo 17.07.2015 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX a že dňa 04.09.2013 bola medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi O. D., U.. F. D., T.., J. D. a A. D. totožným so žalobcom ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva podľa § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, podľa ktorej prenajímatelia prenechali nájomcovi do nájmu pozemky KN-C parcelu č. XXXX/X vodné plochy o výmere 14 m2 a KN-C parcelu č. XXXX/X vodné plochy o výmere 2628 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území I. nad I. zapísané v tom čase na LV č. XXXX katastrálne územie I. nad I.. Predmetné pozemky boli zamerané geometrickým plánom a účel nájmu bol dohodnutý ako užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Výška nájomného bola dohodnutá na 0,343 € za 1 m2 za rok, ktoré bolo splatné vždy do 31.12. príslušného roku, doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do majetkoprávneho usporiadania, najviac však na dva roky, t. j. do 31.12.2015 s tým, že nájom môže zaniknúť aj odkúpením predmetu nájmu. V článku IV. bod 4.3 nájomnej zmluvy strany uviedli, že pre ďalšie trvanie nájmu platí ustanovenie § 676 Občianskeho zákonníka. Výsluchom strán sporu na pojednávaní a prečítaním stranami predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že za roky 2016 a 2017 uhradil žalovaný nájomné na základe právoplatného rozhodnutia súdu, že sa na rok 2018 plánovalo čistenie vodného toku S. v časti, kde ležia nehnuteľnosti žalobcu a že žalovaný bol aj v období rokov 2018 a 2019 správcom vodného toku S. a povinnosti správcu si plnil. Žalovaný ani netvrdil, že nájomné za roky 2018 a 2019 uhradil odôvodňujúc to tým, že podľa neho nájomná zmluva zanikla uplynutím roka 2015 a nájomné za roky 2016 a 2017 neuhradil dobrovoľne, iba zmeškal lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu ukladajúcemu žalovanému túto povinnosť. Žalovaný v prvoinštančnom konaní skutočne nespochybňoval vlastníctvo žalobcu k pozemkom KN-C parceliam č. XXXX/X a KN-C parcela č. XXXX/X katastrálne územie I. nad I., jeho obrana v spore spočívala na tvrdení, že sa nájomný vzťah ex lege neobnovil a ako správca vodných tokov podľa vodného zákona má prístup k vodným tokom aj cez pobrežné pozemky iných vlastníkov a za využitie tohto pozemku nemusí poskytnúť žiadnu protihodnotu z dôvodu, že sám výkonom správy vodného toku nezískava žiaden majetkový prospech a túto činnosť vykonáva zo zákona vo verejnom záujme. Podľa obsahu odvolania za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie žalovaný považuje, že cez parcelu KN-C č. XXXX/X preteká vodný tok S. a že žalovaný v rokoch 2018 a 2019 užíval pozemky žalobcu uvedené v nájomnej zmluve (pokosenie pobrežia namiesto žalobcu nepovažuje za užívanie pozemku). Argumentáciu žalovaného v odvolaní vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov spočívajúcu v tom, že ak je vlastníkom vodných tokov podľa článku IV. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štát a súd prvej inštancie na základe zápisu spôsobu využitia pozemkov na LV č. XXXX katastrálne územie I. nad I. považoval obe sporné parcely za ležiace pod vodným tokom, čo implikuje záver, že pozemok pod vodným tokom je korytom vodného toku, ktoré je vo vlastníctve štátu nepovažuje odvolací súd za výslovné spochybnenie hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, ako to uvádza žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, len za súčasť právnej argumentácie žalovaného, prečo okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k názoru, že žalovaný ako správca vodného toku pri správe vodného toku využíva parcely žalobcu. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie (okrem jedného, že cez parcelu KN-C č. XXXX/X tečie rieka S., čo nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej) považuje odvolací súd za správne. Na to, či cez parcelu KN-C č. XXXX/X skutočne tečie vodný tok S. neboli vykonané dôkazy, napríklad ohliadka na mieste samom po stotožnení parcely v prírode. Záver, že aj cez parcelu KN-C č. XXXX/X preteká vodný tok prijal súd prvej inštancie len na základe zápisu na LV č. XXXX katastrálne územie I. nad I..
8. Treťou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný neuznával, že by sa nájomný vzťah podľa § 676 ods. 2 OZ obnovil popierajúc užívanie pozemkov spôsobom dohodnutým v nájomnej zmluve. Tvrdil tiež, že za účelom prístupu k vodnému toku S. nepotreboval mať uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom pobrežných pozemkov z dôvodu, že podľa § 50 ods. 1 písm. c) vodného zákona je vlastník pobrežného pozemku povinný umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia a podľa § 49 ods. 1 písm. a) vodného zákona je správca je výkone správy oprávnený vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov. Osobitne namieta záver súdu prvej inštancie o užívaní pozemku KN-C parcely č. XXXX/X správcom, keď tento pozemok nie je (i napriek v zápisu v katastri nehnuteľností) vodným tokom ani pozemkom pod vodným tokom S. a neguje užívanie tohto pozemku ako správca vodného toku.
8.1 V nájomnej zmluve uzavretej dňa 4. septembra 2013 medzi štyrmi prenajímateľmi a žalovaným bola dohodnutá doba nájmu a spôsob jej skončenia v článku IV. tak, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú odo dňa nadobudnutia účinnosti uzatváranej zmluvy do majetkoprávneho usporiadania, najviac však na dva roky, t. j. do 31.12.2015 s tým, že nájom môže zaniknúť aj odkúpením predmetu nájmu nájomcom a bola výslovná dohoda o prolongácii zmluvy podľa § 676 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie prechod práv a povinností z nájomnej zmluvy posúdil podľa § 680 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a obnovenie nájomnej zmluvy vždy na rok podľa § 676 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne; nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj spôsobom užívania pozemkov žalobcu žalovaným v rozhodnom období rokov 2018 a 2019 a výsluchom zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 4. septembra 2020 zistil, že žalovaný činnosti správcu vodného toku v zmysle § 48 a § 49 vodného zákona vykonával a ďalej dôvodil, že „v súčasnosti už žalovaný nájomné zmluvy v obdobných prípadoch neuzatvára a vychádzame z toho, že správcami vodného toku v zmysle zákona a vykonávame len činnosti, ktoré nám vyplýva z § 48 vodného zákona“. 8.2 Účel nájmu v nájomnej zmluve, od ktorej si odvodzuje žalobca svoj nárok bol dohodnutý takto: účelom nájmu je užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Vodný zákon nevysvetľuje pojem „regulácia vodného toku“. Laickým vysvetlením tohto pojmu môže byť starostlivosť o vodný tok spôsobom, aby sa udržal v koryte, voda pretekala bez zábran, nevylievala sa z koryta a nespôsobovala škody na majetku a zdraví. Žalovaný ako správca vykonáva činnosti smerujúce k dosiahnutiu tohto cieľa, keď sa stará nielen priamo o koryto vodného toku a vodný tok, ale aj o pobrežné pozemky, napríklad aj tým, ako to uvádzal, že kosí trávu a udržiava okolie vodného toku v primeranej kvalite. Týmto spôsobom a v takomto rozsahu žalovaný pozemky žalobcu užíval aj v rokoch 2018 a 2019. Za nerozhodné odvolací súd považuje, či cez pozemok KN-C č. XXXX/X preteká vodný tok alebo je len pobrežným pozemkom, prostredníctvom ktorého žalovaný reguluje vodný tok S.. Za podstatné odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje, že žalovaný žiaden úkon smerujúci k zamedzeniu prolongácie nájomnej zmluvy nevykonal napriek tomu, že žalobca žalovanému zmenu v osobe prenajímateľa oznámil a súčasne vyzval na úhradu nájomného za prenajaté pozemky, tento nárok si uplatnil aj v súdnom konaní, v ktorom uspel a žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia súdu nájomné za obdobie rokov 2016 a 2017 nasledujúce po dátume žalovaným tvrdeného zániku zmluvy uhradil. Záveru, že ak nájomný pomer trval, je žalovaný podľa § 671 ods. 1 OZ povinný zaplatiť dohodnuté nájomné, ako rozhodol súd prvej inštancie nasvedčuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/21/2008 zo 17. júla 2008, kde najvyšší súd vysvetlil, že obnovenie nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je závislé od skutočného užívania prenajatej veci, keď podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nájomca povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo, že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. Za rozhodujúce Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval, že predmet nájmu nebol prenajímateľovi vrátený. Rovnaký názor, že ak účastník nájomnej zmluvy neuskutočnil úkon smerujúci k zániku nájomnej zmluvy, obnovuje sa nájomná zmluva podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka konkludentne aj v prípade, že nehnuteľnosť nebola vyprataná, vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2471/2010 z 30. mája 2012, aj 28Cdo/3341/2019 zo 4. mája 2020, ktoré sú vzhľadom na totožnú právnu úpravu v minulosti aplikovateľné aj na v našom právnom prostredí.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie je založený na správnych skutkových a právnych záveroch, že sa nájomná zmluva ex lege medzi žalobcom a žalovaným predĺžila aj na roky 2018 a 2019 za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v nájomnej zmluve uzavretej písomne 4. septembra 2013, kde bolo dohodnuté nájomné vo výške 906,19 € za rok za obe prenajaté parcely so splatnosťou vždy do 31.12. príslušného roka. Súd prvej inštancie správne podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi zmluvne dohodnutý nárok spolu aj s úrokom z omeškania odo dňa splatnosti nájomného vždy od prvého dňa nasledujúceho roka podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a neurčil lehotu na plnenie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25.05.2017 rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.),
pretože podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom o prijímateľovi tejto náhrady (§ 262 ods. 2 a § 263 ods. 1 C. s. p.). To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. O povinnosti nahradiť trovy konania preto musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C. s. p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 388 C. s. p. len z dôvodu, aby bolo vykonateľné a lehotu na plnenie určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
11. Rovnakým spôsobom podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. rozhodol odvolací súd aj o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom v celom rozsahu uspel. Aj v prípade náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať o výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu aj lehota na plnenie náhrady trov odvolacieho konania je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).